Cufence je liek indikovaný na liečbu Wilsonovej choroby u dospelých, dospievajúcich a detí vo veku 5 rokov alebo starších, ktorí netolerujú liečbu D-penicilamínom.

Liečbu má začať výhradne lekár - špecialista so skúsenosťami s liečbou Wilsonovej choroby. Dávkovanie

Začiatočná dávka by mala obvykle zodpovedať najnižšej odporúčanej dávke a dávky majú byť následne upravené podľa klinickej odpovede pacienta (pozri časť 4.4).

Odporúčaná dávka je 800 – 1 600 mg denne vo 2 až 4 rozdelených dávkach.

Odporúčané dávky lieku Cufence sa vyjadrujú ako mg bázy trientínu (t.j. nie ako mg soli trientínium- dichloridu) (pozri časť 4.4).

Osobitné populácie

Starší ľudia

Pre Cufence nie je k dispozícii dostatok klinických informácií, aby bolo možné rozhodnúť, či existujú rozdiely v odpovedi medzi staršími a mladšími pacientmi. Vo všeobecnosti sa má dávka vyberať s opatrnosťou, začínajúc obvykle na najnižších hladinách rozsahu dávkovania odporúčaného pre dospelých, odrážajúc vyššiu frekvenciu zníženej funkcie pečene, obličiek alebo srdca, a tiež súbežné ochorenia a iné liečby.

Porucha funkcie obličiek

O pacientoch s poruchou funkcie obličiek sú k dispozícii len obmedzené informácie. Z tohto dôvodu je odporúčaná dávka u pacientov s poruchou funkcie obličiek rovnaká ako pre dospelých. Pre osobitné opatrenia, pozri časť 4.4.

Porucha funkcie pečene

O pacientoch s poruchou funkcie pečene sú k dispozícii len obmedzené informácie. Z tohto dôvodu je odporúčaná dávka u pacientov s poruchou funkcie pečene rovnaká ako pre dospelých. Pre osobitné opatrenia, pozri časť 4.4.

Pacienti, ktorí majú najmä pečeňové príznaky

Odporúčaná dávka u pacientov, ktorí majú najmä pečeňové príznaky, je tá istá ako odporúčaná dávka pre dospelých. Pacientov, ktorí majú pečeňové príznaky, sa odporúča monitorovať každé dva až tri týždne po začatí liečby liekom Cufence.

Pacienti, ktorí majú najmä neurologické príznaky

Odporúčania dávok sú tie isté ako pre dospelých. Má však byť vykonaná titrácia smerom nahor s opatrnosťou a rozvahou, ale je možné začať s minimálnou dostupnou dávkou a dávka má byť upravená podľa klinickej odpovede pacienta, ako je napr. zhoršenie trasu, lebo pacientom na začiatku liečby môže hroziť zhoršenie neurologických funkcií (pozri časť 4.4). Pacientov, ktorí majú neurologické príznaky, sa ďalej odporúča monitorovať každý jeden týždeň až dva týždne po začatí liečby liekom Cufence až do dosiahnutia cieľovej dávky.

Pediatrická populácia

Dávka je nižšia ako dávka pre dospelých a závisí od veku a telesnej hmotnosti. Dávka sa má upravovať podľa klinickej odpovede, so začiatočnou dávkou 400 – 1 000 mg (pozri časť 4.4).

Deti < 5 rokov

Bezpečnosť a účinnosť lieku Cufence u detí 0- až 5-ročných zatiaľ neboli stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.

Spôsob podávania

Na perorálne použitie.

Kapsuly sa majú prehĺtať celé s vodou.

Je dôležité, aby sa Cufence podával na prázdny žalúdok, najmenej jednu hodinu pred jedlom alebo dve hodiny po jedle a najmenej jednu hodinu pred iným liekom, potravou alebo mliekom/po inom lieku, potrave alebo mlieku (pozri časť 4.5).

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Keď pacient prechádza na tento liek po inom lieku obsahujúcom trientín, je potrebná opatrnosť, lebo existujú rôzne trientínové soli s rôznym obsahom trientínu (bázy) a rôznou biologickou dostupnosťou. Môže byť potrebná úprava dávky (pozri časť 4.2).

Trientín je chelatačné činidlo, u ktorého sa zistilo, že znižuje hladiny železa v sére. V niektorých prípadoch môže byť potrebné dopĺňanie železa. Súbežne má byť podávané perorálne železo, a to v iných časoch ako trientín (pozri časť 4.5).

Kombinácia trientínu so zinkom sa neodporúča. O súbežnom používaní sú k dispozícii len obmedzené údaje a nemožno vykonať žiadne konkrétne odporúčania dávky.

Neexistuje žiadny dôkaz o tom, že vápnikové a horčíkové antacidá menia účinnosť trientínu, ale odporúča sa oddeliť ich podávanie (pozri časť 4.5).

U pacientov predtým liečených D-penicilamínom boli počas nasledujúcej liečby trientínom hlásené reakcie podobné lupusu, nie je však možné určiť, či existuje kauzálny vzťah s trientínom.

Monitorovanie

Pacienti, ktorí dostávajú Cufence, by mali zostať pod pravidelným lekárskym dohľadom a byť monitorovaní použitím všetkých dostupných klinických údajov na náležitú kontrolu klinických príznakov a hladín medi, aby sa liečba mohla optimalizovať. Frekvencia monitorovania podľa odporúčaní je najmenej dvakrát ročne. Častejšie monitorovanie sa odporúča počas počiatočnej fázy liečby a počas fáz progresie ochorenia, alebo vtedy, keď sa robia úpravy dávok podľa rozhodnutia ošetrujúceho lekára (pozri časť 4.2).

Cieľom udržiavacej liečby je udržanie hladín voľnej medi v plazme (známa aj ako plazmatická meď neviazaná na ceruloplazmím) a vylučovania medi močom v prijateľných hraniciach.

Stanovenie voľnej medi v sére, ktorá sa počíta použitím rozdielu celkovej medi a medi viazanej na ceruloplazmín (štandardná hladina voľnej medi v sére je zvyčajne 100 až 150 mikrogramov/l) môže byť užitočným ukazovateľom pre monitorovanie liečby.

Meranie vylučovania medi močom sa môže vykonávať počas terapie. Keďže chelatačná terapia vedie k zvýšeným hladinám medi v moči, nemusí to byť/neposkytne to presný obraz záťaže nadbytočnou meďou v tele, no môže byť užitočným meradlom dodržiavania liečby.

Použitie vhodných cieľových rozsahov parametrov pre meď je opísané v usmerneniach pre klinickú prax týkajúcich sa Wilsonovej choroby.

Podobne ako pri iných liekoch proti medi, nadmerná liečba nesie riziko vzniku deficitu medi, čo je osobitne škodlivé pre deti a tehotné ženy (pozri časť 4.6), lebo meď je potrebná pre náležitý rast a duševný vývoj. Z tohto dôvodu sa má vykonať monitorovanie prejavov nadmernej liečby.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek a/alebo pečene, ktorí dostávajú trientín, by mali zostať pod pravidelným lekárskym dohľadom, aby príznaky a hladiny medi mohli byť náležite kontrolované. U týchto pacientov sa tiež odporúča dôkladne monitorovať funkciu obličiek a/alebo pečene (pozri časť 4.2).

Zhoršenie neurologických príznakov môže nastať na začiatku chelatačnej terapie pre nadbytok voľnej sérovej medi počas počiatočnej odpovede na liečbu. Je možné, že tento účinok bude jasnejší u pacientov s už existujúcimi neurologickými príznakmi. Odporúča sa, aby sa pacienti dôsledne monitorovali z hľadiska výskytu takých prejavov a príznakov a aby sa zvážila opatrná titrácia, a dosiahla sa tak odporúčaná terapeutická dávka a tiež v prípade potreby aby sa dávka znížila.

Úpravy dávok trientínu by sa mali zvážiť v prípade prejavov zníženej účinnosti, ako napr. pri (pretrvávajúcom) zvýšení hodnôt pečeňových enzýmov a zhoršení trasu. Keď sa upravujú dávky trientínu, má sa to robiť po malých krokoch. Dávka trientínu sa môže tiež znížiť v prípade vedľajších účinkov trientínu, napr. gastrointestinálnych problémov a hematologických zmien. Dávky trientínu sa majú znížiť na lepšie tolerovanú dávku a môžu sa zvýšiť opäť hneď potom, ako vedľajšie účinky vymiznú.

Neuskutočnili sa žiadne interakčné štúdie. Zinok

Na podporu súbežného používania zinku a trientínu sú údaje nedostatočné. Kombinácia trientínu so zinkom sa neodporúča, lebo je pravdepodobná interakcia zinku s trientínom, čím sa znižuje účinok oboch liečiv.

Iné lieky proti medi

O súbežnom podávaní trientínu s D-penicilamínom neboli vykonané žiadne interakčné štúdie. Jedlo

Trientín sa po perorálnom užití slabo absorbuje a jedlo jeho absorpciu ďalej inhibuje. Boli vykonané špecifické interakčné štúdie trientínu s jedlom u zdravých osôb, ktoré preukázali zníženie rozsahu absorpcie trientínu až o 45 %. Hlavný mechanizmus účinku trientínu, chelatácia medi, vyžaduje jeho systémovú expozíciu (pozri časť 4.2).

Iné lieky

Zistilo sa, že trientín znižuje hladiny železa v sére. V niektorých prípadoch môže byť preto potrebné dopĺňanie železa. Perorálne podávané železo alebo iné ťažké kovy, ktoré sa užívajú súbežne s trientínom, by sa mali podávať v inom čase, aby sa zabránilo vzniku komplexov (pozri časť 4.4).

Hoci neexistuje žiadny dôkaz o tom, že vápnikové a horčíkové antacidá menia účinnosť trientínu, je správnou praxou oddeliť ich podávanie (pozri časť 4.4).

Gravidita

O používaní trientínu u gravidných žien existuje len obmedzené množstvo údajov.

Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu, ktorá bola pravdepodobne dôsledkom deficitu medi vyvolanom trientínom (pozri časť 5.3).

Trientín sa má v gravidite používať len po starostlivom zvážení jeho prínosov v porovnaní s rizikami prerušenia liečby u jednotlivej pacientky. K faktorom, ktoré treba zvážiť, patria známe riziká spojené s neliečenou alebo nedostatočne liečenou Wilsonovou chorobou, riziká súvisiace so štádiom ochorenia, riziko tých alternatívnych druhov liečby, ktoré sú dostupné, a možné účinky trientínu (pozri časť 5.3).

Ak má liečba trientínom pokračovať po analýze rizík a prínosov, treba zvážiť zníženie dávky trientínu na najnižšiu účinnú dávku a monitorovanie dodržiavania liečebného režimu.

Graviditu treba dôsledne monitorovať, aby sa zistila možná abnormalita plodu a hodnotili sa hladiny medi v sére matky počas celej gravidity. Dávka používaného trientínu sa má upraviť tak, aby sa udržali sérové hladiny medi v štandardnom rozpätí. Keďže meď je potrebná na správny rast a duševný vývoj, môžu byť potrebné úpravy dávok, aby sa zaistilo, že plod nebude mať deficit medi, a starostlivé monitorovanie pacientky je nevyhnutné (pozri časť 4.4).

U detí, ktoré sa narodia ženám liečeným trientínom, by mali byť v prípade potreby monitorované sérové hladiny medi a ceruloplazmínové hladiny.

Dojčenie

Existujú obmedzené klinické údaje naznačujúce, že trientín sa nevylučuje do materského mlieka. Riziko pre novorodencov/dojčatá nemôže byť vylúčené.

Rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo ukončiť/prerušiť liečbu trientínom sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre ženu.

Fertilita

Nie je známe, či má trientín vplyv na ľudskú plodnosť.

Trientín nemá žiadny vplyv alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Zhrnutie bezpečnostného profilu

Na začiatku liečby sa často môže vyskytovať nevoľnosť a príležitostne sa môže vyskytnúť kožná vyrážka. Boli hlásené duodenitída a závažná kolitída. Na začiatku liečby môže nastať zhoršenie neurologických funkcií.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Tabuľka 1. je podľa klasifikácie orgánových systémov MEDRA (SOC a úroveň preferovaných výrazov). Frekvencie sú definované ako: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000); neznáme (z dostupných údajov).

Tabuľka 1. Nežiaduce reakcie

Opis vybraných nežiaducich reakcií

Na začiatku liečby Wilsonovej choroby boli u pacientov liečených chelátmi medi vrátane trientínu hlásené zhoršenia neurologických funkcií s príznakmi ako napríklad dystónia, stuhnutosť, tremor a dyzartria (pozri časť 4.2).

Pediatrická populácia

Klinické štúdie s liekom Cufence zahŕňajúce obmedzený počet detí vo veku 5 až 17 rokov na začiatku liečby udávajú, že frekvencia, druh a závažnosť nežiaducich reakcií u detí sa očakávajú rovnaké ako u dospelých.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Boli hlásené občasné prípady predávkovania trientínom. V prípadoch do 20 g trientínovej bázy neboli hlásené žiadne zjavné nepriaznivé účinky. Veľké predávkovanie 40 g trientínovej bázy malo za následok samočinne závraty a zvracanie bez ďalších klinických následkov alebo významných biochemických abnormalít.

V prípade predávkovania je potrebné pacienta sledovať, vykonať primeranú biochemickú analýzu a podať symptomatickú liečbu. Neexistuje žiadne antidotum.

Chronické nadmerné liečenie môže viesť k nedostatku medi a reverzibilnej sideroblastickej anémii. Nadmerné ošetrenie a nadmerné odstraňovanie medi je možné monitorovať pomocou hodnôt vylučovania medi močom a medi, ktorá nie je viazaná na ceruloplasmin. Na optimalizáciu dávky alebo úpravu liečby, ak je to potrebné, je potrebné dôkladné sledovanie (pozri časť 4.4).