Sertindol je indikovaný na liečbu schizofrénie.

Z dôvodu kardiovaskulárnej bezpečnosti má byť sertindol použitý len u pacientov, ktorí sú intolerantní najmenej na jeden iný antipsychotický liek.

Sertindol nie je vhodný na rýchle zvládnutie symptómov u akútne zmätených pacientov.

Sertindol sa podáva perorálne jedenkrát denne s jedlom alebo bez jedla. Pacientom, u ktorých je nutná sedácia, môžu byť súčasne podávané benzodiazepíny.

Titrácia

Úvodná dávka sertindolu má byť u všetkých pacientov 4 mg sertindolu denne. Dávka sa má zvyšovať po 4 mg každých 4-5 dní až po dosiahnutie optimálnej dennej udržiavacej dávky v rozmedzí 12-20 ^{mg. Vzhľadom na to, že sertindol blokujeα}1 ^{receptory, v priebehu úvodnej titračnej periódy sa môžu} objaviť príznaky ortostatickej hypotenzie. Úvodná dávka 8 mg alebo rýchle zvyšovanie dávky zvyšuje riziko výskytu ortostatickej hypotenzie.

Udržiavacia liečba

S prihliadnutím na individuálnu odpoveď pacienta môže byť dávka zvýšená na 20 mg/deň. Maximálna dávka 24 mg/deň má byť zvažovaná iba vo výnimočných prípadoch, pretože klinické štúdie nepotvrdili jednoznačne zvýšenú účinnosť nad 20 mg a v hornej časti rozsahu dávkovania sa môže zvýšiť výskyt predĺženia QT intervalu.

Počas titračnej fázy a pri dosiahnutí udržiavacej dávky je potrebné monitorovať krvný tlak pacienta.

Starší pacienti

Vo farmakokinetických štúdiách sa nezistili žiadne rozdiely medzi mladými a staršími pacientmi. Množstvo údajov z klinických štúdií o pacientoch nad 65 rokov je však limitované. Liečbu je možné začať až po dôkladnom kardiovaskulárnom vyšetrení. U starších pacientov je vhodná pomalšia titrácia a nižšie udržiavacie dávky (pozri časť 4.4).

Pediatrická populácia

Serdolect sa neodporúča používať u detí a dospievajúcich do 18 rokov kvôli chýbajúcim údajom o bezpečnosti a účinnosti.

Pacienti so zníženou funkciou obličiek

Sertindol môže byť podávaný v bežných dávkach pacientom s poruchami funkcie obličiek (pozri časť 4.3). Farmakokinetika sertindolu nie je ovplyvnená hemodialýzou.

Pacienti so zníženou funkciou pečene

Pacienti s ľahkým/stredne ťažkým poškodením pečene vyžadujú pomalšiu titráciu a nižšie udržiavacie dávky.

Opakovaná titrácia sertindolu u pacientov, u ktorých bola prerušená liečba

Ak vynechanie lieku bolo kratšie ako jeden týždeň, pri opakovanom nasadení sertindolu nie je nutná ďalšia titrácia a udržiavacia dávka môže byť nasadená v rovnakej výške, aká bola pri vysadení. V ostatných prípadoch má byť dodržaná schéma na titráciu dávky lieku. Pred opakovanou titráciou má byť urobené EKG.

Prechod z liečby inými antipsychotikami

Liečba sertindolom môže začať dávkami podľa odporúčanej titračnej schémy súčasne s vynechávaním iných orálnych antipsychotík. Pre pacientov liečených depotnými antipsychotikami platí, že sertindol sa môže začať podávať odo dňa, kedy mala byť podaná nasledujúca injekcia depotného antipsychotika.

Precitlivenosť na sertindol alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.. Sertindol je

kontraindikovaný u pacientov s neupravenou hypokaliémiou alebo hypomagneziémiou.

Sertindol je kontraindikovaný u pacientov s klinicky významným kardiovaskulárnym ochorením v anamnéze, kongestívnym srdcovým zlyhaním, hypertrofiou srdca, arytmiou alebo bradykardiou (< 50 úderov za minútu).

Okrem toho sertindol nemá byť podávaný pacientom s vrodeným syndrómom predĺženého QT intervalu alebo s týmto ochorením v anamnéze, alebo u pacientov so známym získaným predĺžením QT intervalu (QTc nad 450 msek u mužov a nad 470 msek u žien).

Sertindol je kontraindikovaný u pacientov, ktorí sú liečení liekmi, o ktorých je známe, že signifikantne predlžujú QT interval.

Skupiny týchto liekov zahŕňajú:

• antiarytmiká skupín Ia a III (napríklad chinidín, amiodarón, sotalol, dofetilid)

• niektoré antipsychotiká (napr. tioridazín)

• niektoré makrolidy (napr. erytromycín)

• niektoré antihistaminiká (napr. terfenadín, astemizol)

• niektoré chinolónové antibiotiká (napr. gatifloxacín, moxifloxacín)

  Vyššie uvedený zoznam nie je kompletný. Kontraindikované sú aj ostatné lieky, o ktorých je známe, že signifikantne predlžujú QT interval (napr. cisaprid, lítium).

  Podávanie sertindolu je kontraindikované pri súčasnej liečbe liekmi, o ktorých je známe, že výrazne inhibujú pečeňové enzýmy cytochrómu P450 3A (pozri časť 4.5). Medzi takéto lieky patria:

• tzv. „azolové“ antimykotiká (napr. ketokonazol, itrakonazol) pri systémovej liečbe

• makrolidové antibiotiká (napr. erytromycín, klaritromycín)

• inhibítory HIV proteázy (napr. indinavir)

• niektoré kalciové blokátory (napr. diltiazem, verapamil)

Vyššie uvedený zoznam nie je kompletný. Kontraindikované sú aj ďalšie lieky, ktoré výrazne inhibujú CYP3A enzýmy (napr. cimetidín).

Sertindol je kontraindikovaný u pacientov s ťažkým poškodením pečene.

Kardiovaskulárne upozornenie

Klinické štúdie ukázali, že sertindol predlžuje QT interval viac ako niektoré iné antipsychotiká. Priemerné predĺženie QT intervalu je väčšie na hornej hranici odporúčaného dávkovania (20 a 24 mg). Predĺženie QT intervalu je u niektorých liekov spojené s možnosťou vyvolania arytmie typu Torsade de Pointes (potenciálne fatálna ventrikulárna tachykardia) a náhlej smrti. Na základe klinických a neklinických údajov sa však nedá potvrdiť, či je sertindol viac arytmogénny ako iné antipsychotiká.

Sertindol preto má byť použitý len u pacientov, ktorí netolerovali minimálne jedno iné

antipsychotikum.

Riziko predĺženia QT je zvýšené u pacientov, ktorí sú súčasne so sertindolom liečení aj liekmi, ktoré predlžujú QTc interval alebo liekmi, ktoré inhibujú metabolizmus sertindolu (pozri časť 4.3).

U pacientov s rizikom výraznej elektrolytovej nerovnováhy sa majú pred začiatkom liečby sertindolom zistiť sérové hladiny draslíka a horčíka. Znížené hladiny draslíka a horčíka musia byť pred začiatkom liečby sertindolom korigované. Zisťovanie hladiny sérového draslíka a horčíka sa odporúča u pacientov, ktorí vracajú, majú hnačku, sú liečení diuretikami znižujúcimi hladinu draslíka alebo majú iné elektrolytové poruchy.

V priebehu úvodnej titrácie dávky sertindolom sa môžu vyskytnúť symptómy ortostatickej hypotenzie vzhľadom na vlastnosť sertindolu blokovať α1 receptory.

Antipsychotiká môžu inhibovať efekt dopamínových agonistov. U pacientov s Parkinsonovou chorobou sa musí sertindol používať s opatrnosťou.

Niektoré lieky zo skupiny SSRI, ako napríklad fluoxetín a paroxetín (silné CYP2D6 inhibítory), môžu zvyšovať plazmatické koncentrácie sertindolu dva až trikrát. Sertindol, súčasne s týmito liekmi, má byť preto užívaný s mimoriadnou opatrnosťou a len vtedy, ak možný prínos tejto kombinácie preváži nad rizikom pre pacienta. Pri tejto kombinácii môže byť potrebné znížiť udržiavaciu dávku sertindolu a dodržiavať dôsledné monitorovanie EKG pred nasadením a po akejkoľvek zmene dávkovania týchto liekov (pozri časť 4.5).

U pacientov s pomalým metabolizmom izoenzýmu CYP2D6 má sertindol byť podávaný s opatrnosťou (pozri časť 4.5).

Vo veľmi zriedkavých prípadoch bola počas liečby sertindolom hlásená hyperglykémia alebo zhoršenie už existujúceho diabetu. Odporúča sa primerané klinické monitorovanie pacientov s diabetom a pacientov s rizikovými faktormi pre rozvoj diabetu.

Zvýšená mortalita u starších pacientov s demenciou

Výsledky dvoch veľkých výskumných štúdií ukázali, že starší pacienti s demenciou, ktorí sú liečení antipsychotikami majú mierne zvýšené riziko úmrtia v porovnaní s tými, ktorí antipsychotiká neužívajú. V súčasnosti nie sú dostupné dostatočné údaje na spoľahlivý odhad veľkosti rizika a príčina zvýšeného rizika nie je známa.

Sertindol nie je vhodný na liečbu porúch správania súvisiacich s demenciou.

Riziko cerebrovaskulárnych nežiaducich účinkov

Pri liečbe niektorými atypickými antipsychotikami v populácii pacientov s demenciou bolo v randomizovaných placebom kontrolovaných klinických štúdiách pozorované približne trojnásobne vyššie riziko cerebrovaskulárnych nežiaducich účinkov. Mechanizmus vzniku tohto zvýšeného rizika nie je známy. Zvýšené riziko sa nedá vylúčiť ani u ostatných antipsychotík alebo v iných populáciách pacientov. Sertindol sa má používať s opatrnosťou u pacientov s rizikovými faktormi pre mozgovú príhodu.

Pre zvýšené riziko výskytu vážnejších kardiovaskulárnych ochorení vo vyššom veku sa sertindol musí u pacientov vo veku nad 65 rokov používať opatrne. Liečbu je možné začať až po dôkladnom kardiovaskulárnom vyšetrení.

Žilová trombembólia

Boli hlásené prípady žilovej trombembólie pri užívaní antipsychotík. Pretože pacienti liečení antipsychotikami často získajú rizikové faktory pre žilovú trombembóliu, všetky možné rizikové

faktory pre žilovú trombembóliu majú byť určené pred a počas liečby sertindolom a majú sa vykonať preventívne opatrenia.

Znížená funkcia pečene

Pacienti s ľahkou alebo stredne ťažkou pečeňovou dysfunkciou musia byť pozorne sledovaní. Odporúčaná je pomalšia titrácia a nižšie udržiavacie dávky.

Tardívna dyskinéza

Predpokladá sa, že tardívna dyskinéza je spôsobená hypersenzitivitou dopamínových receptorov v bazálnych gangliách následkom dlhotrvajúcej blokády receptorov antipsychotikami. V klinických štúdiách sa v priebehu liečby sertindolom zaznamenal nízky výskyt extrapyramídových symptómov, ktorý bol na úrovni placeba. Napriek tomu je dlhodobá liečba antipsychotikami (najmä vo vysokých dávkach) spojená s rizikom výskytu tardívnej dyskinézy. Ak sa objavia príznaky tardívnej dyskinézy, má sa zvážiť zníženie dávky, prípadne ukončenie liečby.

Kŕče

U pacientov s kŕčmi v anamnéze je potrebná opatrnosť pri podávaní sertindolu.

Neuroleptický malígny syndróm

Potencionálne fatálne končiaci komplex príznakov pod názvom „neuroleptický malígny syndróm“ sa dáva do súvislosti s podávaním antipsychotík. Zvládnutie tohto syndrómu zahŕňa okamžité vysadenie antipsychotík.

Ukončenie liečby

Akútne symptómy z náhleho ukončenia liečby vrátane nevoľnosti, vracania, zvýšeného potenia a nespavosti boli popísané po náhlom ukončení liečby antipsychotikami. Môže dôjsť k rekurencii psychotických symptómov a bol hlásený aj výskyt porúch spojených s mimovoľnými pohybmi ako sú akatízie, dystónie a dyskinézy. Odporúča sa preto postupné ukončenie liečby.

Pomocné látky

Tablety obsahujú monohydrát laktózy. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

Predĺženie QT intervalu liečbou sertindolom môže byť zhoršené súčasným podávaním iných liekov, o ktorých je známe, že signifikantne predlžujú QT interval. Súčasné podávanie takýchto liekov je preto kontraindikované (pozri časť 4.3). Takáto interakcia môže nastať napr. medzi chinidínom a sertindolom. Okrem vplyvu na predĺženie QT intervalu (pozri časť 4.3), izoenzým CYP2D6 je výrazne inhibovaný chinidínom.

Sertindol je prevažne metabolizovaný prostredníctvom izoenzýmov CYP2D6 a CYP3A cytochrómového systému P450. CYP2D6 je polymorfický v populácii a obidva izoenzýmy môžu byť inhibované množstvom psychotropných a aj iných látok (pozri časť 4.4).

CYP2D6

U pacientov, ktorí súčasne užívajú fluoxetín alebo paroxetín (silné inhibítory CYP2D6) sa plazmatická koncentrácia sertindolu zvyšuje dva až trikrát, a preto sa má sertindol užívať súčasne s týmito liekmi alebo inými inhibítormi CYP2D6 s mimoriadnou opatrnosťou. Môže byť potrebné znížiť udržiavaciu dávku sertindolu a dodržiavať dôsledné monitorovanie EKG pred nasadením a po akejkoľvek zmene dávkovania týchto liekov (pozri časť 4.4).

CYP3A

Menšie zvýšenie plazmatických koncentrácií sertindolu (do 25 %) sa zistilo u makrolidových antibiotík (napr. erytromycín, inhibítor CYP3A) a kalciových blokátorov (diltiazem, verapamil). Ale u jedincov so slabým metabolizmom izoenzýmu CYP2D6 môžu byť dôsledky väčšie, nakoľko dôjde k

ovplyvneniu eliminácie sertindolu prostredníctvom CYP2D6 a CYP3A. Keďže nie je možné bežne identifikovať pacientov so slabým metabolizmom izoenzýmu CYP2D6, súčasné podávanie inhibítorov CYP3A a sertindolu je kontraindikované, nakoľko môže viesť k signifikantnému zvýšeniu hladín sertindolu (pozri časť 4.3).

Induktory izoenzýmov CYP môžu významne urýchliť metabolizáciu sertindolu. Predovšetkým rifampicín, karbamazepín, fenytoín a fenobarbital môžu znížiť plazmatickú koncentráciu sertindolu dva až trikrát. Znížený antipsychotický účinok u pacientov liečených týmito liekmi alebo inými látkami, ktoré indikujú CYP izoenzýmy, môže mať za následok nutnosť úpravy dávky sertindolu na hornú hranicu dávkovania.

Plodnosť

Ukázalo sa, že perorálne podávanie sertindolu poškodilo plodnosť u samcov myší a potkanov pri systémovej expozícii podobnej alebo menšej ako tá, ktorá sa očakáva u ľudí pri maximálnej odporúčanej klinickej dávke. Porucha plodnosti dospelých samcov, ktorá bola reverzibilná, bola pravdepodobne dôsledkom antagonizmu α1-adrenoceptorov. U potomstva potkaních samíc, ktoré dostávali sertindol sa taktiež preukázalo zníženie párenia a plodnosti (pozri časť 5.3).

U ľudí boli hlásené nežiaduce účinky ako hyperprolaktinémia, galaktorea, erektilná dysfunkcia, porucha ejakulácie a zlyhanie ejakulácie. Tieto účinky môžu mať negatívny vplyv na sexuálnu funkciu a plodnosť u žien aj mužov.

Ak sa objaví klinicky závažná hyperprolaktinémia, galaktorea, alebo sexuálne dysfunkcie, má sa zvážiť zníženie dávky (ak je to možné) alebo ukončenie liečby.

Po ukončení liečby tieto účinky odznejú.

Gravidita

Bezpečnosť použitia sertindolu v gravidite nebola stanovená.

Sertindol nebol teratogénny v reprodukčných štúdiách na zvieratách. Perinatálne a postnatálne štúdie u potkanov ukázali zníženú plodnosť potomstva pri podávaní dávok v terapeutickom rozmedzí pre klinickú prax (pozri časť 5.3).

Sertindol nemá byť užívaný v priebehu gravidity.

Novorodenci, vystavení pôsobeniu antipsychotík (vrátane Serdolectu) počas tretieho trimestra gravidity matky, sú vystavení riziku nežiaducich účinkov vrátane extrapyramidálnych príznakov a/alebo syndrómu z vysadenia, ktoré môžu byť premenlivé čo sa týka závažnosti a dĺžky trvania po pôrode. Boli hlásené prípady agitovanosti, hypertónie, hypotónie, trasu, ospalosti, dýchacích ťažkostí alebo porúch kŕmenia. V dôsledku toho majú byť novorodenci starostlivo sledovaní.

Laktácia

Štúdie u dojčiacich matiek neboli vykonané, ale predpokladá sa, že sertindol je vylučovaný do materského

mlieka.

Ak je liečba sertindolom nutná, je potrebné odporúčať ukončenie dojčenia.

Sertindol nemá sedatívny účinok, ale napriek tomu je vhodné odporučiť pacientom, aby neriadili vozidlo ani neobsluhovali stroje do tej doby, než sa zistí ich individuálna citlivosť na liek.

Vedľajšie účinky

Nežiaduce účinky, spojené s užívaním sertindolu, ktoré sa v klinických štúdiách objavili vo viac ako 1

% prípadov a ktorých výskyt je významnejší ako pri užívaní placeba sú (zoradené podľa klesajúceho výskytu): rinitída/opuch nosovej sliznice, abnormálna ejakulácia (znížený objem ejakulátu), závraty, suchosť v ústach, ortostatická hypotenzia, prírastok telesnej hmotnosti, periférny edém, dyspnoe, parestézie a predĺženie QT intervalu (pozri časť 4.4).

Extrapyramídové symptómy (EPS)

Výskyt extrapyramídových nežiaducich účinkov u pacientov užívajúcich sertindol zodpovedal ich výskytu u pacientov užívajúcich placebo. V placebom kontrolovaných klinických štúdiách bolo percento pacientov liečených sertindolom a vyžadujúcich liečbu extrapyramídových príznakov rovnaké ako percento pacientov užívajúcich placebo a vyžadujúcich liečbu týchto príznakov.

Niektoré nežiaduce účinky lieku sa objavia na začiatku liečby a vymiznú v priebehu ďalšej liečby, napríklad ortostatická hypotenzia.

Ďalej uvedené nežiaduce účinky sú rozdelené podľa orgánových systémov a frekvencie výskytu: Veľmi časté (≥ 1/10)

Časté (≥ 1/100 až < 1/10)

Menej časté (≥ 1/1000 až < 1/100) Zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1000) Veľmi zriedkavé (< 1/10 000) Neznáme (z dostupných údajov)

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

Skúsenosti s predávkovaním sertindolom sú obmedzené. Vyskytli sa aj fatálne prípady. Na druhej strane však aj pacienti, ktorí užili dávku okolo 840 mg, sa zotavili bez následkov. Hlásené príznaky a symptómy predávkovania boli somnolencia, nezrozumiteľná reč, tachykardia, hypotenzia a prechodné predĺženie QTc intervalu. Boli pozorované aj prípady arytmie typu Torsade de Pointes, často v kombinácii s inými liekmi, o ktorých je známe, že indukujú TdP.

Liečba

V prípade akútneho predávkovania je nutné zabezpečiť priechodnosť dýchacích ciest a dostatočný prívod kyslíka.

Je potrebné ihneď začať stále monitorovanie EKG a životných funkcií. Ak je predĺžený QTc interval, odporúča sa stále monitorovanie až do normalizácie QTc intervalu. Je potrebné brať do úvahy biologický polčas sertindolu, ktorý je dva až štyri dni.

Treba zabezpečiť prístup do žily a zvážiť podávanie aktívneho uhlia s laxatívami. Je potrebné brať do úvahy možnosť, že pacient užil viacero liekov.

Neexistuje žiadne špecifické antidotum sertindolu. Sertindol sa nedá dialyzovať. Preto pri predávkovaní je nutná primeraná podporná liečba. Hypotenziu a kolaps krvného obehu je potrebné zabezpečiť vhodnými opatreniami, ako je podávanie roztokov intravenózne. Ak sa na zlepšenie obehových funkcií podávajú sympatomimetiká, je potrebná opatrnosť pri adrenalíne a dopamíne, pretože β-stimulácia v kombinácii s α1-antagonizmom spôsobeným sertindolom môže zhoršiť hypotenziu.

Pri nasadení farmakologickej antiarytmickej liečby je potrebné vziať do úvahy, že niektoré látky, ako je napríklad chinidín, disopyramid a prokaínamid môžu potencovať predĺženie QT intervalu, ktorý mohol byť spôsobený sertindolom.

V prípadoch výskytu závažných extrapyramídových symptómov je potrebné nasadiť anticholinergiká. Pacient musí byť pod lekárskym dohľadom až do ústupu príznakov.