DOLSIN 2 ml Injekčný roztok

DOLSIN je indikovaný na liečbu silnej akútnej bolesti po ťažkých úrazoch, popáleninách, po operáciách a na liečbu bolesti sprevádzajúcej nádorovú chorobu. Potláča dyspnoe pri srdcovom

zlyhaní, pľúcnom edéme, karcinóme pľúc, alebo pri iných závažných pľúcnych ochoreniach spojených s dyspnoe. Uvoľňuje spazmy hladkého svalstva tráviacej sústavy a pri obličkovej kolike. Používa sa na premedikáciu pred anestéziou.

Dávkovanie

Dospelí

Intramuskulárne alebo subkutánne sa podáva v dávke od 25 – 100 mg 1 – 3-krát denne. Intravenózne sa aplikuje 25 – 50 mg veľmi pomaly (4 – 5 minút) ležiacemu pacientovi. V pôrodníctve sa podáva 50 – 100 mg petidínu intramuskulárne alebo subkutánne. Dávka sa môže opakovať o 1 – 3 hodiny.

Pri zníženej funkcii obličiek (pokles glomerulárnej filtrácie pod 10 ml/min) je potrebné redukovať

dávku na polovicu.

Denná terapeutická dávka na intramuskulárne alebo subkutánne podanie je 50 – 200 mg, na intravenózne podanie je to 50 – 150 mg.

Maximálna jednotlivá dávka petidínu na intramuskulárne podanie je 150 mg, na intravenózne podanie je to 100 mg.

Maximálna denná dávka petidínu na intramuskulárne a subkutánne podanie je 500 mg, na intravenózne podanie je to 300 mg.

Pediatrická populácia

Deťom sa podáva DOLSIN subkutánne alebo intramuskulárne v dávke 0,5 – 1 mg/kg telesnej hmotnosti.

Obvyklá terapeutická dávka pre deti:

• do 1 roku je 5 mg,

• od 1 roku do 6 rokov je jednotlivá dávka 5 – 10 mg,

• od 6 rokov do 15 rokov je 10 – 30 mg subkutánne alebo intramuskulárne 1 až 3-krát denne.

Na premedikáciu sa podáva intramuskulárne 1 hodinu pred úvodom do anestézie, výnimočne

intravenózne 10 minút pred celkovou anestéziou. Neodporúča sa na premedikáciu deťom do 1 roka.

Pri absencii adekvátneho tlmenia bolesti sa má zvážiť možnosť hyperalgézie, tolerancie a progresie základného ochorenia (pozri časť 4.4).

Spôsob podávania

Liek je určený na subkutánnu, intramuskulárnu a intravenóznu aplikáciu. Ciele liečby a prerušenie liečby

Pred začatím liečby liekom DOLSIN je potrebné spolu s pacientom dohodnúť stratégiu liečby vrátane

trvania liečby a cieľov liečby a plán ukončenia liečby v súlade s usmerneniami pre tlmenie bolesti. Počas liečby musí byť medzi lekárom a pacientom častý kontakt s cieľom vyhodnotiť potrebu pokračovať v liečbe, zvážiť prerušenie liečby a v prípade potreby upraviť dávkovanie. Ak pacient už nevyžaduje liečbu liekom DOLSIN, odporúča sa dávku postupne znižovať, aby sa zabránilo abstinenčným príznakom. Pri absencii adekvátneho tlmenia bolesti sa má zvážiť možnosť hyperalgézie, tolerancie a progresie základného ochorenia (pozri časť 4.4).

Trvanie liečby

Liek DOLSIN sa nemá používať dlhšie, ako je potrebné.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1. Nepoužívajte pri:

• preexistujúcej respiračnej insuficiencií (astma bronchiale, chronická obštrukčná choroba pľúc,

  retencia bronchiálneho sekrétu),

• poraneniach hlavy s možným zvýšením intrakraniálneho tlaku. Petidín v dôsledku depresie dýchania vedie ku cerebrálnej vazodilatácii s následným zvýšením intrakraniálneho tlaku,

• pacientoch s feochromocytómom,

• konvulzívnych stavoch (status epilepticus, tetanus),

• akútnych otravách alkoholom alebo s delirium tremens,

• hroziacej kóme pri diabetickej acidóze,

• dysrytmií a akútnom infarkte myokardu,

• pacientoch s ťažkou poruchou pečene,

• porfýrií,

• pacientoch liečených inhibítormi monoaminooxidázy (IMAO),

• pacientoch s hypotyreoidizmom,

• Addisonovej chorobe,

• otrave kŕčovými jedmi alebo lokálnymi anestetikami.

  DOLSIN môže prechodne zvýšiť cievnu rezistenciu a krvný tlak, preto sa nemá používať pri infarkte myokardu. Zvýšená opatrnosť je potrebná pri kmitaní predsiení a supraventrikulárnej tachykardii, kde petidín môže vyvolať rýchlu odpoveď komôr.

K život ohrozujúcim nežiaducim reakciám patrí depresia dýchania, kóma, kŕče a hypotenzia. Pri depresii dýchania je liekom voľby opioidný antagonista naloxón a zabezpečenie riadeným dýchaním.

Tolerancia a porucha užívania opioidov (abúzus a závislosť)

Po opakovanom podávaní opioidov, ako je liek DOLSIN sa môže vyvinúť tolerancia, fyzická a psychická závislosť a porucha užívania opioidov (opioid use disorder, OUD).

Opakované použitie lieku DOLSIN môže viesť k poruche užívania opioidov (OUD). Vyššia dávka a dlhšie trvanie liečby opioidmi môžu zvýšiť riziko vzniku OUD. Abúzus alebo úmyselné nesprávne užívanie lieku DOLSIN môže mať za následok predávkovanie a/alebo smrť. Riziko vzniku OUD je

zvýšené u pacientov s poruchami z užívania návykových látok (vrátane poruchy z užívania alkoholu) v

osobnej alebo rodinnej (rodičia alebo súrodenci) anamnéze, u súčasných užívateľov tabaku alebo u

pacientov s poruchami duševného zdravia (napr. silná depresia, úzkosť a poruchy osobnosti) v osobnej anamnéze.

Pred začatím liečby liekom DOLSIN a počas liečby sa majú s pacientom dohodnúť ciele liečby a plán ukončenia liečby (pozri časť 4.2).

Pred začatím liečby a počas liečby má byť pacient informovaný aj o rizikách a príznakoch OUD. Pacientom je potrebné odporučiť, aby v prípade výskytu takýchto príznakov kontaktovali svojho lekára.

Pacienti budú vyžadovať sledovanie príznakov správania za účelom vyhľadávania lieku (drug-seeking behaviour) (napr. príliš skoré požiadavky o ďalšie predpísanie). Zahŕňa to revíziu súbežne užívaných iných opioidov a psychoaktívnych liekov (ako sú benzodiazepíny).

U pacientov s prejavmi a príznakmi OUD je potrebné zvážiť konzultáciu so špecialistom na závislosť.

Poruchy dýchania súvisiace so spánkom

Opioidy môžu spôsobiť poruchy dýchania súvisiace so spánkom vrátane centrálneho spánkového

apnoe (CSA) a hypoxémie súvisiacej so spánkom. Užívanie opioidov zvyšuje riziko CSA v závislosti od dávky. U pacientov s príznakmi CSA sa má zvážiť zníženie celkovej dávky opioidov.

U pacientov nad 70 rokov môže dôjsť v dôsledku zmenenej väzby na bielkoviny, zmeneného

distribučného priestoru a spomalenej eliminácie ku zvýšeniu plazmatickej koncentrácie petidínu. Pri opakovanom podávaní sa preto odporúča redukovať celkovú dennú dávku na polovicu dávkovania u dospelých.

Pacienti s cirhózou môžu mať po intravenóznom podaní až o polovicu znížený klírens petidínu

a 2-krát predĺžený biologický polčas liečiva. Pri opakovanom podávaní je preto potrebné predĺžiť na dvojnásobok interval medzi dávkami, alebo redukovať dávku na 50 – 70 %.

U pacientov s poruchou funkcie obličiek stúpa plazmatická koncentrácia metabolitu norpetidínu, ktorý má excitačné účinky na CNS a môže spôsobiť zvýšenú dráždivosť alebo kŕče. Zvýšené vylučovanie

petidínu a norpetidínu sa dá docieliť acidifikáciou moču.

Poruchy pečene a žlčových ciest

Petidín môže spôsobiť dysfunkciu a spazmus Oddiho zvierača, čo zvyšuje riziko symptómov poruchy žlčových ciest a pankreatitídy. Preto sa musí petidín podávať opatrne pacientom s pankreatitídou a ochoreniami žlčových ciest.

Sérotonínový syndróm:

Vzhľadom na riziko vzniku sérotonínového syndrómu sa petidín nemá užívať v kombinácii so sérotonínergickými liekmi (pozri časť 4.5).

Hyperalgézia

Rovnako ako u iných opioidov, v prípade nedostatočnej odpovede v podobe tlmenia bolesti po zvýšení dávky petidínu sa má zvážiť možnosť opioidmi indukovanej hyperalgézie. Môže byť indikované

zníženie dávky alebo prehodnotenie liečby.

Pediatrická populácia

Petidín má pomalšiu rýchlosť eliminácie a väčšiu variabilitu medzi jednotlivcami u novorodencov

a mladších dojčiat v porovnaní so staršími deťmi a dospelými, čo môže viesť k reakciám súvisiacim s dávkou, ako je respiračná depresia. Pokiaľ sa zvažuje použitie petidínu u novorodencov alebo

mladších dojčiat (do veku 12 mesiacov), je potrebné posúdiť všetky potenciálne prínosy lieku oproti relatívnemu riziku pre pacienta.

Tlmivý účinok petidínu na CNS môžu zosilniť iné centrálne tlmivé látky (alkohol, barbituráty, neuroleptiká, benzodiazepíny, antidepresíva, antihistaminiká). Interakciou vzniká depresia CNS a depresia dýchania.

Súbežné podávanie lieku DOLSIN s gabapentinoidmi (gabapentín a pregabalín) môže viesť k respiračnej depresii, hypotenzii, hlbokej sedácii, kóme alebo smrti.

Súbežné podávanie lieku DOLSIN s anticholinergikami alebo liekmi s anticholinergickým účinkom (napr. tricyklické antidepresíva, antihistaminiká, antipsychotiká, svalové relaxanty, antiparkinsoniká) môže mať za následok zvýšené anticholinergické nežiaduce účinky.

Závažné nežiaduce účinky – excitovanosť, hypertermia a kŕče – vznikajú pri súčasnom podávaní inhibítorov monoaminooxidázy. Presný mechanizmus vzniku nežiaducich účinkov nie je známy, predpokladá sa, že príčinou je zvýšená tvorba norpetidínu spôsobená inhibíciou alternatívnej metabolickej dráhy.

Súčasné podanie s fenotiazínmi môže vyvolať závažný pokles krvného tlaku a depresiu dychu. Súčasné podávanie petidínu s barbiturátmi vedie indukčným pôsobením barbiturátov ku vzniku zvýšeného množstva neurotoxicky pôsobiaceho metabolitu norpetidínu. Liek zvyšuje účinok perorálnych antikoagulancií.

Pri súčasnom podávaní s fenytoínom, ktorý indukuje hepatálne biotransformačné enzýmy, sa skracuje biologický polčas petidínu a zvyšuje sa tvorba norpetidínu.

Cimetidín redukuje klírens a distribučný objem petidínu. Novšie liečivá zo skupiny H² blokátorov

nemajú tento nežiaduci účinok.

Sérotonínergické lieky:

Boli hlásené prípady sérotonínového syndrómu u pacientov užívajúcich petidín súbežne so sérotonínergickými liekmi, ako sú selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI), inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu (SNRI) a ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum) (pozri časť 4.4).

Gravidita

Nepriaznivý vplyv petidínu na reprodukčné funkcie a vývoj plodu nie je v literatúre popísaný. U novorodenca matky s liekovou závislosťou môžu po pôrode vzniknúť abstinenčné príznaky.

Petidín má široké uplatnenie pri tlmení bolesti v priebehu pôrodu. Prechádza placentárnou bariérou, preto môže ohroziť novorodenca útlmom dýchacieho centra. Depresia je výraznejšia, ak sa matke

podal petidín viac ako 1 hodinu pred pôrodom. Petidín sa viaže v plazme na kyslý glykoproteín. Novorodenci majú nízku koncentráciu tohto väzbového proteínu, preto majú veľký podiel voľného petidínu. Vzhľadom na nezrelosť biotransformačných enzýmov novorodenec nemá schopnosť

N-demetylovať petidín na norpetidín tak intenzívne ako dospelý. V moči novorodenca sa preto

nachádza viac petidínu ako jeho metabolitov. Polčas eliminácie petidínu podaného v priebehu pôrodu

je u matky asi 3 hodiny a u novorodenca 22 hodín.

Dojčenie

Petidín prechádza do materského mlieka, chýbajú však dostupné údaje o jeho koncentrácii

v materskom mlieku.

Vzhľadom na farmakodynamické účinky, DOLSIN môže nepriaznivo ovplyvniť pozornosť,

koordináciu pohybov a zodpovedné rozhodovanie pri vedení vozidiel a obsluhe strojov.

Pri obvyklom dávkovaní sa nežiaduce reakcie vyskytujú asi u 4 % pacientov. Najfrekventovanejšie sa vyskytuje nauzea a vracanie (2 %), s frekvenciou pod 1 % sa vyskytuje zápcha, hypotenzia, psychické zmeny spojené s dezorientovanosťou, halucináciami, hyperaktivitou až agitovanosťou. Môže sa vyskytnúť závrat a bolesti hlavy. Metabolit petidínu – norpetidín má excitačný účinok na CNS, ktorým môže spôsobiť tremor, svalové zášklby alebo kŕče.

Psychiatrické poruchy (frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupných údajov)

• závislosť od lieku

  K nežiaducim účinkom predisponujú najmä pacienti so zvýšenou kŕčovou pohotovosťou v anamnéze, s obličkovou nedostatočnosťou a s dávkou vyššou ako 100 mg opakovanou v krátkych časových

  intervaloch. Pri vyššom dávkovaní môže vzniknúť výrazná depresia dýchania. Petidín v analgetických dávkach tlmí dýchacie centrum a znižuje jeho citlivosť na CO². Znižuje hlavne dychový objem, dychovú frekvenciu výrazne neovplyvňuje.

  Prudký pokles krvného tlaku s tachykardiou až kolapsom vyvoláva petidín buď priamo, alebo je obehová reakcia spôsobená vyplavením histamínu. Liberácia histamínu najmä po intravenóznom podaní je častá.

  Opis vybraných nežiaducich účinkov:

  Závislosť od lieku

  Opakované použitie lieku DOLSIN môže viesť k závislosti od lieku, dokonca aj pri terapeutických dávkach. Riziko závislosti od lieku sa môže líšiť v závislosti od individuálnych rizikových faktorov pacienta, dávkovania a trvania liečby opioidmi (pozri časť 4.4).

  DOLSIN vyvoláva liekovú závislosť morfínového typu.

  Tolerancia sa vyvíja pomalšie ako na morfín. Abstinenčné príznaky nastupujú rýchlejšie a trvajú kratšie ako pri závislosti na morfín.

  Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

  Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom na národné centrum hlásenia uvedené

  v Prílohe V.

Minimálna letálna dávka popísaná u človeka je 1 g petidínu. Pri závislosti na petidín pacienti tolerujú

dávky až 3 – 4 g denne. Predávkovanie sa prejavuje depresiou CNS, stuporom až kómou, Cheyne-

Stokesovým dýchaním s cyanózou, studenou kožou, hypotermiou a bradykardiou. Po rýchlej

intravenóznej injekcii môže dôjsť k apnoe so zástavou dýchania a obehu a smrťou. Excitačné prejavy sa objavujú najmä u pacientov s toleranciou na depresívne účinky petidínu. Manifestujú sa zvýšenou muskulárnou aktivitou (zášklby, tremor), tachykardiou, delíriom s dezorientovanosťou, halucináciami a záchvatmi typu grand mal.

Pri predávkovaní po perorálnom podaní je indikovaný výplach žalúdka s absorbčným uhlím.

Pylorospazmus, ktorý liečivo vyvoláva, limituje dobu účinnosti tohto postupu. Na zvýšenie

peristaltiky sa podávajú salinické preháňadlá. Pri predávkovaní je potrebné doplnenie objemu plazmou

alebo elektrolytmi a riadené dýchanie. Pri útlme dýchania je liekom voľby opioidný antagonista

naloxón. Podáva sa intravenózne v dávke 0,4 mg, v prípade potreby opakovane v 2 – 3 minútových intervaloch. Iniciálna odporúčaná dávka pre deti je 0,01 mg/kg. Acidifikácia moču zvyšuje exkréciu petidínu z cirkulácie.