Retacrit 5 000 IU/0,5 ml injekčný roztok v naplnenej injekčnej striekačke

• Retacrit je indikovaný na liečbu symptomatickej anémie spojenej s chronickým renálnym zlyhávaním (CRF):

  • u dospelých a detí vo veku od 1 do 18 rokov na hemodialýze a u dospelých na peritoneálnej dialýze (pozri časť 4.4).

  • u dospelých s renálnou insuficienciou zatiaľ nezaradených do dialyzačného programu na liečbu závažnej anémie renálneho pôvodu sprevádzanej klinickými príznakmi (pozri časť 4.4).

• Retacrit je indikovaný u dospelých podstupujúcich chemoterapiu z dôvodu solídneho nádoru, malígneho lymfómu alebo mnohopočetného myelómu, a u pacientov, pre ktorých je transfúzia rizikom vzhľadom na celkový zdravotný stav (napr. kardiovaskulárny stav, anémia existujúca už pred začiatkom chemoterapie), na liečbu anémie a zníženie nutnosti podávania transfúzie.

• Retacrit je indikovaný u dospelých v darcovskom programe na zvýšenie výťažku autológnej krvi. Liečba sa má podávať len pacientom s miernou anémiou (rozpätie koncentrácie hemoglobínu [Hb] 10 – 13 g/dl [6,2 – 8,1 mmol/l], bez nedostatku železa), ak nie je možné uchovať krv alebo ak množstvo uchovanej krvi nezodpovedá spotrebe pri plánovaných väčších chirurgických zákrokoch vyžadujúcich si veľký objem krvi (4 a viac jednotiek u žien alebo 5 a viac jednotiek u mužov).

• Retacrit je indikovaný u dospelých bez deficitu železa pred plánovanou rozsiahlou ortopedickou operáciou s vysokým rizikom komplikácií súvisiacich s transfúziou na zníženie rizika expozície

  alogénnej transfúzii krvi. Použitie sa má obmedziť u pacientov so stredne ťažkou anémiou (napríklad rozpätie koncentrácie hemoglobínu od 10 do 13 g/dl alebo 6,2 až 8,1 mmol/l), pre ktorých nie je dostupný program autológneho darcovstva a s očakávanými stredne závažnými stratami krvi (900 až 1 800 ml).

• Retacrit je indikovaný na liečbu symptomatickej anémie (koncentrácia hemoglobínu ≤ 10 g/dl) u dospelých s nízkorizikovými alebo stredne-1-rizikovými primárnymi myelodysplastickými syndrómami (MDS), ktorí majú nízke sérové hladiny erytropoetínu (< 200 mU/ml).

Liečbu Retacritom je potrebné začať pod dohľadom lekárov, ktorí majú skúsenosti s vedením pacientov s vyššie uvedenými indikáciami.

Dávkovanie

Všetky ostatné príčiny anémie (nedostatok železa, folátu alebo vitamínu B12, intoxikácia hliníkom, infekcia alebo zápal, strata krvi, hemolýza alebo fibróza kostnej drene akéhokoľvek pôvodu) sa majú zhodnotiť a liečiť pred úvodnou liečbou epoetínom zeta a pri rozhodovaní o zvýšení dávky. Na zaistenie optimálnej odpovede na epoetín zeta sa majú zabezpečiť dostatočné zásoby železa a ak treba, má sa podávať doplnok stravy s obsahom železa (pozri časť 4.4).

Liečba symptomatickej anémie u dospelých pacientov s chronickým zlyhaním obličiek

Príznaky anémie a jej dôsledky sa môžu líšiť v závislosti od veku, pohlavia a sprievodných zdravotných ťažkostí. Je potrebné lekárske zhodnotenie klinického stavu a kondície každého jednotlivého pacienta.

Odporúčané požadované rozpätie koncentrácie hemoglobínu je od 10 g/dl do 12 g/dl (6,2 až 7,5 mmol/l). Retacrit sa má podávať tak, aby zvýšenie hemoglobínu nebolo vyššie ako 12 g/dl

(7,5 mmol/l). Je potrebné sa vyhnúť zvýšeniu hemoglobínu o viac ako 2 g/dl (1,25 mmol/l) počas štyroch týždňov. Ak k tomu dôjde, je potrebná úprava dávky podľa pokynov.

Kvôli variabilite medzi pacientami sa u pacienta občas môžu pozorovať individuálne hodnoty hemoglobínu nad a pod požadované rozpätie koncentrácie hemoglobínu. Kolísanie hemoglobínu sa má riešiť dávkovaním s ohľadom na rozpätie koncentrácie hemoglobínu od 10 g/dl (6,2 mmol/l) do

12 g/dl (7,5 mmol/l).

Je potrebné sa vyhnúť dlhodobej koncentrácii hemoglobínu vyššej ako 12 g/dl (7,5 mmol/l). Ak sa hemoglobín zvýši o viac ako 2 g/dl (1,25 mmol/l) za mesiac alebo ak dlhodobá koncentrácia hemoglobínu presiahne 12 g/dl (7,5 mmol/l), znížte dávku Retacritu o 25 %. Ak koncentrácia hemoglobínu presiahne 13 g/dl (8,1 mmol/l), prerušte liečbu, pokiaľ hodnota neklesne pod 12 g/dl (7,5 mmol/l) a potom liečbu Retacritom opäť obnovte s dávkou o 25 % nižšou ako bola predchádzajúca dávka.

Pacienti musia byť starostlivo sledovaní, aby sa zaistilo, že na primeranú kontrolu anémie a príznakov anémie sa používa najnižšia schválená účinná dávka Retacritu pri zachovaní koncentrácie hemoglobínu pod hladinou alebo na hladine 12 g/dl (7,5 mmol/l).

Pri zvyšovaní dávok látky stimulujúcej erytropoézu (ESA) u pacientov s chronickým zlyhávaním obličiek je potrebná opatrnosť. U pacientov so slabou odpoveďou hemoglobínu na ESA treba uvažovať o alternatívnej príčine slabej odpovede (pozri časti 4.4 a 5.1)

Liečba Retacritom je rozdelená na dve fázy – na korekčnú fázu a udržiavaciu fázu.

Dospelí pacienti podstupujúci hemodialýzu

U pacientov podstupujúcich hemodialýzu, u ktorých je intravenózny prístup zabezpečený, je vhodnejšie podanie intravenóznym spôsobom.

Korekčná fáza

Úvodná dávka je 50 IU/kg 3-krát týždenne.

Ak je to potrebné, zvýšte alebo znížte dávku o 25 IU/kg (3-krát týždenne), pokiaľ sa nedosiahne požadované rozpätie koncentrácie hemoglobínu od 10 g/dl do 12 g/dl (6,2 až 7,5 mmol/l) (to sa má vykonávať postupne aspoň po dobu štyroch týždňov).

Udržiavacia fáza

Celková odporúčaná týždenná dávka je od 75 do 300 IU/kg.

Dávka sa má primerane upraviť za účelom udržania hodnôt hemoglobínu v rámci požadovaného rozpätia koncentrácie od 10 g/dl do 12 g/dl (6,2 až 7,5 mmol/l)..

Pacienti s príliš nízkou úvodnou dávkou hemoglobínu (< 6 g/dl alebo < 3,75 mmol/l) môžu vyžadovať vyššie udržiavacie dávky ako pacienti, u ktorých je úvodná anémia menej závažná (> 8 g/dl alebo

> 5 mmol/l).

Dospelí pacienti s renálnou insuficienciou, ktorí zatiaľ nepodstúpili dialýzu Kde nie je zabezpečený intravenózny prístup, Retacrit sa má podávať subkutánne. Korekčná fáza

Úvodná dávka 50 IU/kg, 3-krát týždenne, nasledovaná, ak je to potrebné, zvýšením dávky s nárastom 25 IU/kg (3-krát týždenne), pokiaľ nie je dosiahnutý požadovaný cieľ (to sa má vykonávať postupne aspoň po dobu štyroch týždňov).

Udržiavacia fáza

Počas udržiavacej fázy sa má Retacrit podávať buď 3-krát týždenne, a v prípade subkutáneho podávania raz týždenne, alebo raz za 2 týždne.

Dávka a intervaly dávky sa majú správne upraviť za účelom udržania hodnôt hemoglobínu na požadovanej úrovni: hemoglobín v rozpätí od 10 g/dl do 12 g/dl (6,2 až 7,5 mmol/l). Predlžujúce sa intervaly dávky môžu vyžadovať zvýšenie dávky.

Maximálna dávka nemá prekročiť 150 IU/kg 3-krát týždenne, 240 IU/kg (až na maximum 20 000 IU) raz týždenne alebo 480 IU/kg (až na maximum 40 000 IU) raz za 2 týždne.

Dospelí pacienti na peritoneálnej dialýze

Kde nie je zabezpečený intravenózny prístup, Retacrit sa má podávať subkutánne.

Korekčná fáza

Úvodná dávka 50 IU/kg 2-krát týždenne.

Udržiavacia fáza

Odporúčaná udržiavacia dávka je od 25 IU/kg do 50 IU/kg 2-krát týždenne v 2 rovnakých injekciách.

Dávka sa má správne upraviť za účelom udržania hodnôt hemoglobínu na požadovanej úrovni v rozpätí od 10 g/dl do 12 g/dl (6,2 až 7,5 mmol/l).

Liečba dospelých pacientov s anémiou vyvolanou chemoterapiou

Príznaky anémie a jej dôsledky sa môžu líšiť v závislosti od veku, pohlavia a celkového priebehu ochorenia. Je potrebné lekárske zhodnotenie klinického stavu a kondície každého jednotlivého pacienta.

Retacrit sa má podávať pacientom s anémiou (napr. koncentrácia hemoglobínu ≤ 10 g/dl [6,2 mmol/l]).

Úvodná dávka je 150 IU/kg subkutánne 3-krát týždenne.

Prípadne sa Retacrit môže podať v úvodnej dávke 450 IU/kg subkutánne raz týždenne.

Dávka sa má správne upraviť za účelom udržania hodnôt hemoglobínu na požadovanej úrovni v rozpätí od 10 g/dl do 12 g/dl (6,2 až 7,5 mmol/l).

V dôsledku rozdielov u jedného pacienta sa občas môže pozorovať kolísanie hodnôt hemoglobínu u pacienta nad a pod požadované rozpätie koncentrácií hemoglobínu. Kolísanie hemoglobínu sa má riešiť dávkovaním s ohľadom na požadované rozpätie hemoglobínu od 10 g/dl (6,2 mmol/l) do 12 g/dl (7,5 mmol/l). Je potrebné sa vyhnúť dlhodobej koncentrácii hemoglobínu vyššej ako 12 g/dl

(7,5 mmol/l); pokyny pre správnu úpravu dávky v prípade, ak koncentrácie hemoglobínu presahujú 12 g/dl (7,5 mmol/l), sú uvedené nižšie.

• Pokiaľ sa zvýšila koncentrácia hemoglobínu aspoň o 1 g/dl (0,62 mmol/l) alebo sa počet retikulocytov zvýšil o ≥ 40 000 buniek/µl nad referenčnú hodnotu po 4 týždňoch liečby, má dávka zostať na 150 IU/kg 3-krát týždenne alebo 450 IU/kg raz týždenne.

• Pokiaľ sa zvýšila koncentrácia hemoglobínu o < 1 g/dl (0,62 mmol/l) a počet retikulocytov sa zvýšil o < 40 000 buniek/µl nad referenčnú hodnotu, zvýšte dávku na 300 IU/kg 3-krát týždenne. Pokiaľ sa po ďalších 4 týždňoch liečby dávkou 300 IU/kg 3-krát týždenne zvýšila koncentrácia hemoglobínu o ≥ 1 g/dl (0,62 mmol/l) alebo sa počet retikulocytov zvýšil o

  ≥ 40 000 buniek/µl, má dávka zostať na úrovni 300 IU/kg 3-krát týždenne.

• Pokiaľ sa zvýšila koncentrácia hemoglobínu o < 1 g/dl (0,62 mmol/l) a počet retikulocytov sa zvýšil o < 40 000 buniek/µl nad referenčnú hodnotu, je reakcia nepravdepodobná a liečba sa má prerušiť.

Úprava dávky na udržanie koncentrácií hemoglobínu v rozpätí od 10 g/dl do 12 g/dl (6,2 až 7,5 mmol/l).

Ak sa koncentrácia hemoglobínu zvýši o viac ako 2 g/dl (1,25 mmol/l) za mesiac alebo ak koncentrácia hemoglobínu presiahne 12 g/dl (7,5 mmol/l), znížte dávku Retacritu o približne 25 % až 50 %.

Ak koncentrácia hemoglobínu presiahne 13 g/dl (8,1 mmol/l), prerušte liečbu, pokiaľ neklesne pod 12 g/dl (7,5 mmol/l) a potom liečbu Retacritom opäť obnovte s dávkou o 25 % nižšou ako bola predchádzajúca dávka.

Informácie o odporúčanom dávkovacom režime sú uvedené v nasledujúcom diagrame*:

150 IU/kg 3x/týždeň

alebo 450 IU/kg raz týždenne

*1 g/dl = 0,62 mmol/l; 12 g/dl = 7,5 mmol/l

Pacienti majú byť starostlivo monitorovaní, aby sa zabezpečilo, že sa použije najnižšia schválená dávka ESA na dosiahnutie adekvátnej kontroly príznakov anémie.

Liečba Retacritom má pokračovať ešte jeden mesiac po skončení chemoterapie.

Liečba dospelých pacientov podstupujúcich chirurgický zákrok, ktorí sa zúčastňujú autológneho darcovského programu

Mierne anemickí pacienti (hematokrit 33až 39 %) vyžadujúci predzásobenie ≥ 4 jednotkami krvi sa majú liečiť Retacritom 600 IU/kg intravenózne 2-krát týždenne po dobu 3 týždňov pred chirurgickým zákrokom. Retacrit sa má podávať po skončení procedúry darovania krvi.

Liečba dospelých pacientov pred plánovanou rozsiahlou ortopedickou operáciou

Odporúčaná dávka Retacritu je 600 IU/kg podávaná subkutánne týždenne počas 3 týždňov (21., 14. a 7. deň) pred operáciou a v deň operácie.

V prípade, že z medicínskeho hľadiska je potrebné skrátiť čas pred operáciou na menej ako 3 týždne, Retacrit 300 IU/kg sa má subkutánne podávať denne počas 10-tich po sebe nasledujúcich dní pred operáciou, v deň operácie a počas 4 dní ihneď po operácii.

Ak hladina hemoglobínu dosahuje 15 g/dl (9,38 mmol/l) alebo viac, podávanie Retacritu počas predoperačného obdobia sa má ukončiť a ďalšie dávky sa nemajú podávať.

Liečba dospelých pacientov s nízkorizikovým alebo stredne-1-rizikovým MDS

Retacrit sa má podávať pacientom so symptomatickou anémiou (napr. koncentráciou hemoglobínu

≤ 10 g/dl (6,2 mmol/l)).

Odporúčaná úvodná dávka Retacritu je 450 IU/kg (maximálna celková dávka je 40 000 IU), podávaná subkutánne raz týždenne s minimálne 5-dňovým odstupom medzi dávkami.

Dávky sa majú príslušným spôsobom upraviť, aby sa koncentrácie hemoglobínu udržiavali

v cieľovom rozsahu od 10 g/dl do 12 g/dl (6,2 až 7,5 mmol/l). Odporúča sa, aby sa počiatočná

erytroidná odpoveď vyhodnocovala 8 až 12 týždňov po začiatku liečby. Zvyšovanie a znižovanie dávok sa má uskutočňovať v jednotlivých časovo oddelených dávkovacích krokoch (pozri nižšie uvedenú schému). Koncentrácia hemoglobínu nemá byť vyššia ako 12 g/dl (7,5 mmol/l).

Zvyšovanie dávky

Dávka sa nesmie zvýšiť nad maximum 1 050 IU/kg (celková dávka 80 000 IU) týždenne. Ak pacient neodpovedá alebo koncentrácia hemoglobínu poklesne o ≥1 g/dl po znížení dávky, má sa dávka zvýšiť o jeden dávkovací krok. Medzi zvyšovaním dávok majú uplynúť minimálne 4 týždne.

Udržiavanie a znižovanie dávky

o je

den dávkovací krok.

1 050 IU/k

g

787,5 IU/kg

450 IU/kg

337,5 IU/kg

Kroky na zvyšovanie dávky

Epoetín zeta sa má prestať používať, keď koncentrácia hemoglobínu prekročí 12 g/dl (7,5 mmol/l). Potom ako sa hladina hemoglobínu dostane na < 11 g/dl, je možné, na základe posúdenia lekára, znova začať na úrovni rovnakého dávkovacieho kroku alebo o jeden dávkovací krok nižšie. V prípade rýchleho zvyšovania hemoglobínu (> 2 g/dl v priebehu 4 týždňov) sa má zvážiť zníženie dávky

Kroky na znižovanie dávky

Príznaky a následky anémie sa môžu líšiť v závislosti od veku, pohlavia a súbežných chorobných stavov. Klinický priebeh a stav pacienta musí individuálne posúdiť lekár.

Pediatrická populácia

Liečba symptomatickej anémie u pacientov s chronickým zlyhávaním činnosti obličiek podstupujúcich dialýzu

Príznaky a následky anémie sa môžu líšiť v závislosti od veku, pohlavia a sprievodných zdravotných ťažkostí. Klinický priebeh a stav pacienta musí individuálne posúdiť lekár.

U pediatrických pacientov je doporučené rozmedzie koncentrácie hemoglobínu v rozpätí od 9,5 g/dl do 11 g/dl (5,9 až 6,8 mmol/l). Retacrit sa má podať s cieľom zvýšiť koncentráciu hemoglobínu na hodnotu maximálne 11 g/dl (6,8 mmol/l). Je potrebné sa vyhnúť zvýšeniu hemoglobínu o viac ako 2 g/dl (1,25 mmol/l) za štyri týždne. Ak k tomu dôjde, je potrebná správna úprava dávky podľa pokynov.

Pacientov treba starostlivo sledovať, aby sa zabezpečilo, že je použitá najnižšia schválená dávka Retacritu na dosiahnutie adekvátnej kontroly anémie a jej príznakov.

Liečba Retacritom je rozdelená na dve fázy – korekčnú a udržiavaciu.

U pediatrických pacientov podstupujúcich hemodialýzu, u ktorých je zabezpečený intravenózny prístup, je vhodnejšie podanie intravenóznym spôsobom.

Korekčná fáza

Úvodná dávka je 50 IU/kg intravenózne 3-krát týždenne.

Ak je to potrebné, zvýšte alebo znížte dávku o 25 IU/kg (3-krát týždenne), pokiaľ sa nedosiahne požadovaná koncentrácia hemoglobínu v rozpätí od 9,5 g/dl do 11 g/dl (5,9 do 6,8 mmol/l) (to sa má urobiť postupne aspoň počas štyroch týždňov).

Udržiavacia fáza

Dávka sa má správne upraviť za účelom udržania hladín hemoglobínu na požadovanej úrovni v rozpätí od 9,5 do 11 g/dl (5,9 – 6,8 mmol/l).

Deti s telesnou hmotnosťou do 30 kg vyžadujú obvykle vyššie udržiavacie dávky ako deti s telesnou hmotnosťou vyššou ako 30 kg a dospelí. Nasledujúce udržiavacie dávky boli zaznamenané

v klinických skúšaniach po 6 mesiacoch liečby.

Pediatrickí pacienti s príliš nízkou počiatočnou hodnotou hemoglobínu (< 6,8 g/dl alebo

< 4,25 mmol/l) môžu vyžadovať vyššie udržiavacie dávky ako pacienti, ktorí majú počiatočnú hodnotu hemoglobínu vyššiu (> 6,8 g/dl alebo > 4,25 mmol/l).

Anémia u pacientov s chronickým zlyhávaním funkcie obličiek pred začatím dialýzy alebo na peritoneálnej dialýze

Bezpečnosť a účinnosť Retacritu u pacientov s chronickým zlyhávaním funkcie obličiek, ktorí majú anémiu pred začatím dialýzy alebo podstupujú peritoneálnu dialýzu, neboli stanovené. V súčasnosti dostupné údaje týkajúce sa subkutánneho použitia epoetínu alfa v týchto populáciách sú opísané

v časti 5.1, ale neumožňujú uviesť odporúčania na dávkovanie.

Liečba pediatrických pacientov s anémiou vyvolanou chemoterapiou

Bezpečnosť a účinnosť epoetínu alfa u pediatrických pacientov s anémiou vyvolanou chemoterapiou nebola stanovená (pozri časť 5.1.)

Liečba pediatrických pacientov podstupujúcich chirurgický zákrok, ktorí sa zúčastňujú programu autológneho darcovstva

Bezpečnosť a účinnosť epoetínu alfa u pediatrických pacientov nebola stanovená. Nie sú dostupné žiadne údaje.

Liečba pediatrických pacientov pred plánovanou rozsiahlou ortopedickou operáciou

Bezpečnosť a účinnosť epoetínu alfa u pediatrických pacientov nebola stanovená. Nie sú dostupné žiadne údaje.

Spôsob podávania

Opatrenia pred zaobchádzaním alebo podaním lieku

Pred použitím nechajte striekačku Retacritu postáť, pokiaľ nedosiahne izbovú teplotu. To zvyčajne trvá od 15 do 30 minút.

Liečba symptomatickej anémie u dospelých pacientov s chronickým zlyhávaním funkcie obličiek

U pacientov s chronickým zlyhávaním činnosti obličiek, u ktorých je bežne zabezpečený intravenózny prístup (hemodialyzovaní pacienti), je vhodnejšie podávať Retacrit intravenóznym spôsobom.

Keď ešte intravenózny prístup nie je jednoducho dostupný (pacienti ešte nepodstupujú dialýzu a pacienti s peritoneálnou dialýzou), môže sa Retacrit podávať subkutánnou injekciou.

Liečba dospelých pacientov s anémiou vyvolanou chemoterapiou

Retacrit sa má podávať ako subkutánna injekcia.

Liečba dospelých pacientov podstupujúcich chirurgický zákrok, ktorí sa zúčastňujú autológneho darcovského programu

Retacrit sa má podávať intravenóznou cestou.

Liečba dospelých pacientov pred plánovanou rozsiahlou ortopedickou operáciou

Retacrit sa má podávať ako subkutánna injekcia.

Liečba dospelých pacientov s nízkorizikovým alebo stredne-1-rizikovým MDS

Retacrit sa má podávať ako subkutánna injekcia.

Liečba symptomatickej anémie u pediatrických pacientov s chronickým zlyhávaním funkcie obličiek podstupujúcich hemodialýzu

U pediatrických pacientov s chronickým zlyhávaním činnosti obličiek, u ktorých je bežne zabezpečený intravenózny prístup (hemodialyzovaní pacienti), je vhodnejšie podávať Retacrit intravenóznym spôsobom.

Intravenózne podávanie

Dávka sa má podávať aspoň po dobu 1 - 5 minút, v závislosti od celkovej dávky. U pacientov podstupujúcich hemodialýzu je možné podať bolusovú injekciu počas samotnej dialýzy cez vhodný žilový vstup vedený pre dialýzu. Alternatívne je možné injekciu podať na konci samotnej dialýzy cez ihlu fistuly s následným podaním 10 ml izotonického roztoku chloridu sodného na prepláchnutie hadičky a zaistenie uspokojivého zavedenia lieku do krvného obehu. (pozri Dávkovanie, Dospelí pacienti podstupujúci hemodialýzu).

Pomalšie podávanie je vhodnejšie u pacientov, ktorí reagujú na liečbu príznakmi „podobnými chrípke“ (pozri časť 4.8.)

Nepodávajte Retacrit intravenóznou infúziou alebo spolu s ďalšími roztokmi liekov (pre viac informácií pozri časť 6.6).

Subkutánne podávanie

Všeobecne sa v jednom mieste vpichu nemá prekročiť maximálny objem 1 ml. V prípade väčších objemov sa má pre injekciu zvoliť viac než len jedno miesto.

Injekcie sa majú podávať do končatín alebo do prednej brušnej steny.

V prípadoch, v ktorých lekár určí, že pacient alebo osoba, ktorá sa o neho stará, si dokážu sami bezpečne a účinne podať Retacrit subkutánne, sa musia poskytnúť pokyny na správne dávkovanie a podávanie.

Ako pri všetkých injekčných liekoch, skontrolujte, či nie sú v roztoku viditeľné žiadne častice alebo či nedošlo ku zmene farby.

„Pokyny ako si podať Retacrit“ nájdete na konci písomnej informácie pre používateľa.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Pacientom, u ktorých sa po liečbe akýmkoľvek erytropoetínom rozvinie čistá aplázia červených krviniek (PRCA), sa nemá podávať Retacrit ani žiadny iný erytropoetín (pozri časť 4.4).

Nekontrolovaná hypertenzia.

Treba vziať do úvahy všetky kontraindikácie spojené s autológnymi darcovskými programami u pacientov, u ktorých je podávaný Retacrit.

Používanie Retacritu u pacientov pred plánovanou rozsiahlou ortopedickou operáciou a u pacientov, ktorí sa nezúčastňujú na autológnom darcovskom programe, je kontraindikované pri: závažnom ochorení koronárnych, periférnych artérií, karotíd alebo mozgovo-cievnom ochorení, vrátane pacientov s nedávno prekonaným infarktom myokardu alebo mozgovo-cievnou príhodou.

Operovaní pacienti, ktorým nie je možno z akéhokoľvek dôvodu podávať adekvátnu antitrombotickú profylaxiu.

Sledovateľnosť

Aby sa zlepšila (do)sledovateľnosť biologického lieku, má sa zrozumiteľne zaznamenať názov a číslo šarže podaného lieku.

Všeobecné informácie

U všetkých pacientov používajúcich epoetín zeta sa má pozorne sledovať a ak je to potrebné aj regulovať krvný tlak. Epoetín zeta sa má pri prítomnosti neliečenej, nesprávne liečenej alebo nedostatočne sledovanej hypertenzie používať opatrne. Môže vzniknúť potreba zintenzívniť či posilniť liečbu zvýšeného krvného tlaku. Ak nie je možné dostať krvný tlak pod kontrolu, má sa liečba epoetínom zeta prerušiť.

Hypertenzná kríza s encefalopatiou a záchvatmi, vyžadujúca okamžitú pozornosť lekára a intenzívnu lekársku starostlivosť, sa tiež vyskytla počas liečby epoetínom zeta u pacientov s predchádzajúcim normálnym alebo nízkym krvným tlakom. Zvláštna pozornosť sa má venovať náhlym bodavým bolestiam hlavy podobným migréne ako možnému varovnému signálu (pozri časť 4.8).

Epoetín zeta sa má používať s opatrnosťou u pacientov s epilepsiou, anamnézou záchvatov alebo stavov spojených s predispozíciou k výskytu záchvatov ako sú infekcie CNS a metastázy v mozgu.

Epoetín zeta sa má používať s opatrnosťou aj u pacientov s chronickým zlyhávaním funkcie pečene. Bezpečnosť epoetínu zeta nebola u pacientov s chronickým zlyhávaním funkcie pečene stanovená.

Zvýšený výskyt trombotických cievnych príhod (TVE) bol pozorovaný u pacientov dostávajúcich ESA (pozri časť 4.8). Tieto zahŕňajú žilovú a arteriálnu trombózu a embolizmus (vrátane prípadov končiacich smrťou), ako napríklad hlboká žilová trombóza, pulmonárna embólia, retinálna trombóza a infarkt myokardu. Okrem toho boli hlásené mozgovocievne príhody (vrátane mozgovej príhody, krvácania do mozgu a prechodných ischemických atakov).

Zaznamenané riziko týchto TVE je potrebné dôkladne zvážiť a porovnať s prínosmi vyplývajúcimi z liečby epoetínom zeta, predovšetkým u pacientov s už existujúcimi rizikovými faktormi TVE

vrátane obezity a predchádzajúcej anamnézy TVE (napr. hlboká žilová trombóza, pulmonárna embólia a mozgovocievna príhoda).

U všetkých pacientov je potrebné pozorne sledovať hladiny hemoglobínu vzhľadom na možné zvýšené riziko tromboembolických príhod a smrteľných následkov, ak sú pacienti liečení na hladinách hemoglobínu vyšších ako je rozpätie koncentrácie pre indikované použitie.

Počas liečby epoetínom zeta môže dôjsť k miernemu nárastu počtu krvných doštičiek v bežnom rozsahu, ktorý bude závislý od podanej dávky. V priebehu kontinuálnej liečby sa počet krvných doštičiek opäť vráti do normálu. Okrem toho bola zaznamenaná trombocytémia nad normálnym rozsahom. Počas prvých 8 týždňov liečby sa odporúča počet krvných doštičiek pravidelne kontrolovať.

Pred začatím liečby epoetínom zeta a pri rozhodovaní o zvýšení dávky je potrebné zhodnotiť a liečiť všetky ďalšie príčiny anémie (nedostatok železa, kyseliny listovej a vitamínu B12, intoxikáciu hliníkom, infekciu alebo zápal, stratu krvi, hemolýzu a fibrózu kostnej drene akéhokoľvek pôvodu). Vo väčšine prípadov poklesnú hodnoty feritínu v sére súbežne s nárastom objemu červených krviniek oddelených od plazmy. Aby bola zaistená optimálna reakcia na epoetín zeta, je potrebné zabezpečiť adekvátne zásoby železa a ak je to nutné, má sa podávať doplnok stravy s obsahom železa (pozri

časť 4.2). Pri výbere najlepšej možnosti liečby v súlade s potrebami pacienta sa majú dodržiavať aktuálne liečebné odporúčania týkajúce sa suplementácie železom v kombinácii s pokynmi

k dávkovaniu schválenými a uvedenými v súhrne charakteristických vlastností lieku u liekov s obsahom železa:

• u pacientov s chronickým zlyhávaním funkcie obličiek sa odporúča doplnenie železa, ak sú u nich hladiny feritínu v sére nižšie ako 100 ng/ml;

• u pacientov s nádorovým ochorením sa odporúča doplnenie železa, ak je u nich saturácia transferínu nižšia ako 20 %;

• u pacientov s účasťou na autológnom darcovskom programe sa má doplnok s obsahom železa podávať niekoľko týždňov vopred na začatie autológneho odberu s cieľom získať vysoké zásoby železa pred začatím liečby epoetínom zeta a počas liečby epoetínom zeta;

• u pacientov pred plánovanou rozsiahlou ortopedickou operáciou sa má doplnok s obsahom železa podávať počas liečby epoetínom zeta. Ak je to možné, dopĺňanie železa sa má začať pred začatím liečby epoetínom zeta, aby sa vytvorili adekvátne zásoby železa.

Veľmi ojedinelo sa zaznamenal rozvoj alebo zhoršenie porfýrie u pacientov liečených epoetínom zeta. Epoetín zeta sa má u pacientov s porfýriou používať s opatrnosťou.

Závažné kožné nežiaduce reakcie (SCAR), vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómu (SJS) a toxickej epidermálnej nekrolýzy (TEN), ktoré môžu byť život ohrozujúce alebo smrteľné, boli zaznamenané v súvislosti s liečbou epoetínom. Závažnejšie prípady boli sledované u epoetínov s dlhodobým účinkom.

V čase predpisovania majú byť pacienti informovaní o prejavoch a príznakoch a pozorne sledovaní kvôli kožným reakciám. Ak sa objavia prejavy a príznaky týchto reakcií, Retacrit sa musí okamžite vysadiť a musí sa zvážiť alternatívna liečba.

Ak sa u pacienta rozvinuli závažné kožné reakcie ako SJS alebo TEN v dôsledku používania Retacritu, liečba Retacritom sa nesmie znovu začať.

Pacienti by mali meniť jednu ESA za inú len pod príslušným dohľadom. Čistá aplázia červených krviniek (PRCA)

PRCA sprostredkovaná protilátkami bola hlásená po mesiacoch až rokoch liečby epoetínmi.

U pacientov s hepatitídou typu C liečených interferónom a ribavirínom boli tiež hlásené prípady, keď sa ESA užívali súbežne. Epoetín zeta nie je schválený na liečbu anémie spojenej s hepatitídou typu C.

U pacientov s náhlym poklesom účinku definovaným znížením hodnôt hemoglobínu (1 až 2 g/dl

za mesiac) so zvýšenou potrebou transfúzií, sa má zistiť počet retikulocytov a majú sa vyšetriť typické príčiny nedostatočnej odpovede na liečbu (napr. deficit železa, folátu alebo vitamínu B12, intoxikácia hliníkom, infekcie alebo zápaly, strata krvi, hemolýza a fibróza kostnej drene akéhokoľvek pôvodu).

V prípade paradoxného poklesu hladiny hemoglobínu a rozvoja závažnej anémie spojenej s nízkymi počtami retikulocytov sa má ihneď ukončiť liečba epoetínom zeta a vykonať testovanie

na antierytropoetínové protilátky. Pri diagnostike PRCA sa má zvážiť aj vyšetrenie kostnej drene. Nemá sa začínať žiadna ďalšia liečba s ESA z dôvodu rizika krížovej reakcie.

Liečba symptomatickej anémie u dospelých a pediatrických pacientov s chronickým zlyhávaním funkcie obličiek

Pacienti s chronickým zlyhávaním funkcie obličiek liečení epoetínom zeta majú mať pravidelne merané hladiny hemoglobínu, pokiaľ sa nedosiahne stabilná hladina a v pravidelných intervaloch aj potom.

U pacientov s chronickým zlyhávaním funkcie obličiek má byť rýchlosť zvyšovania hladiny hemoglobínu približne 1 g/dl (0,62 mmol/l) za mesiac a nemá presiahnuť 2 g/dl (1,25 mmol/l) za mesiac, aby sa minimalizovalo riziko zhoršenia hypertenzie.

U pacientov s chronickým zlyhávaním funkcie obličiek nemá udržiavacia hladina hemoglobínu prekročiť horný limit rozsahu koncentrácií hemoglobínu podľa odporúčania v časti 4.2. V klinických skúšaniach sa pozorovalo zvýšené riziko úmrtia a závažných kardiovaskulárnych príhod pri podaní ESA na dosiahnutie koncentrácie hemoglobínu vyššej ako 12 g/dl (7,5 mmol/l).

Kontrolované klinické skúšania nepreukázali žiadne významné výhody, ktoré by sa dali pripísať podávaniu epoetínov, keď sa koncentrácia hemoglobínu zvýši nad úroveň potrebnú na kontrolu príznakov anémie a na zabránenie nutnosti transfúzie krvi.

Pri zvyšovaní dávok Retacritu u pacientov s chronickým zlyhávaním funkcie obličiek sa má postupovať opatrne, pretože vysoké kumulatívne dávky epoetínu môžu byť spojené so zvýšeným rizikom úmrtnosti a závažných kardiovaskulárnych a mozgovocievnych príhod. U pacientov

s nedostatočnou odpoveďou hemoglobínu na epoetíny sa majú zvážiť alternatívne vysvetlenia tejto nedostatočnej odpovede (pozri časti 4.2 a 5.1).

Pacienti s chronickým zlyhávaním funkcie obličiek liečení epoetínom zeta podávaným subkutánnou cestou majú byť pravidelne sledovaní na pokles účinku definovaný ako chýbajúca alebo znížená odpoveď na liečbu epoetínom zeta u pacientov, ktorí predtým na takúto liečbu reagovali. Je to charakterizované trvalým poklesom hodnôt hemoglobínu napriek zvýšeniu dávkovania epoetínu zeta (pozri časť 4.8).

Niektorí pacienti s dlhšími dávkovacími intervalmi (dlhšími než jedenkrát týždenne) epoetínu zeta si nemusia udržať dostatočné hladiny hemoglobínu (pozri časť 5.1) a môžu vyžadovať zvýšenie dávky

epoetínu zeta. Hladiny hemoglobínu sa majú pravidelne sledovať.

U hemodialyzovaných pacientov sa vyskytovala trombóza cievnej spojky, najmä u tých so sklonom k hypotenzii alebo s komplikáciami spojenými s artériovenóznou fistulou (napr. stenózy, aneuryzmy atď.). U týchto pacientov sa odporúča včasná kontrola cievnej spojky a profylaxia trombózy podaním napríklad kyseliny acetylsalicylovej.

V ojedinelých prípadoch bola pozorovaná hyperkaliémia, aj keď príčinná súvislosť nebola stanovená. U pacientov s chronickým zlyhávaním funkcie obličiek majú byť sledované elektrolyty v sére. Ak sa zistí zvýšená alebo rastúca hladina draslíka v sére, okrem vhodnej liečby hyperkaliémie sa má zvážiť prerušenie liečby epoetínom zeta, až kým sa neupraví hladina draslíka v sére.

V priebehu liečby epoetínom zeta sa často vyžaduje počas hemodialýzy zvýšenie dávky heparínu v dôsledku zvýšeného hematokritu. Ak nie je heparinizácia optimálna, môže dôjsť k oklúzii dialyzačného systému.

Na základe doposiaľ dostupných údajov sa zistilo, že úprava anémie s epoetínom zeta u dospelých pacientov so zlyhávaním funkcie obličiek, ktorí zatiaľ nepodstúpili dialýzu, neurýchľuje progresiu zlyhávania funkcie obličiek.

Liečba pacientov s anémiou vyvolanou nádorovým ochorením

Pacienti s nádorovým ochorením liečení epoetínom zeta majú mať pravidelne merané hladiny hemoglobínu, pokiaľ sa nedosiahne stabilná hladina, a v pravidelných intervaloch aj potom.

Epoetíny sú rastové faktory, ktoré primárne stimulujú tvorbu erytrocytov. Na povrchu rôznych nádorových buniek sa môžu nachádzať receptory pre erytropoetín. Tak ako pri všetkých rastových faktoroch je potrebné vziať do úvahy, že epoetíny môžu stimulovať rast nádorov.

Úloha ESA pri progresii nádorových ochorení alebo skracovaní prežívania bez progresie týchto ochorení nemôže byť vylúčená. V kontrolovaných klinických štúdiách bolo používanie epoetínov zeta a iných ESA spojené so zníženou lokoregionálnou kontrolou nádorového ochorenia alebo so skrátením celkového prežívania:

• zníženie lokoregionálnej kontroly u pacientov s pokročilým karcinómom hlavy a krku podstupujúcich liečbu ožarovaním pri podávaní na dosiahnutie koncentrácie hemoglobínu vyššej než 14 g/dl (8,7 mmol/l),

• skrátenie celkového prežívania a zvýšenú mieru úmrtí, ktorú bolo možné pripísať progresii ochorenia, po 4 mesiacoch u pacientov s metastatickým karcinómom prsníka podstupujúcich chemoterapiu pri podávaní na dosiahnutie rozsahu koncentrácie hemoglobínu 12 až 14 g/dl (7,5 až 8,7 mmol/l),

• zvýšené riziko úmrtia pri podávaní na dosiahnutie koncentrácie hemoglobínu 12 g/dl

  (7,5 mmol/l) u pacientov s aktívnym malígnym ochorením nepodstupujúcich ani chemoterapiu, ani liečbu ožarovaním. Látky stimulujúce erytropoézu (ESA) nie sú indikované na použitie

  u tejto populácie pacientov,

• pozorované 9 % zvýšenie rizika progresie ochorenia (progress of disease; PD) alebo úmrtia v skupine s epoetínom zeta a štandardnou starostlivosťou (standard of care; SOC)

podľa primárnej analýzy a 15 % zvýšenie rizika, ktoré nemôže byť štatisticky vylúčené

u pacientov s metastatickým karcinómom prsníka podstupujúcich chemoterapiu pri podávaní na dosiahnutie rozsahu koncentrácie hemoglobínu 10 až 12 g/dl (6,2 až 7,5 mmol/l).

S ohľadom na vyššie uvedené informácie sa má v niektorých klinických situáciách uprednostniť liečba krvnou transfúziou na zvládnutie anémie u pacientov s nádorovým ochorením. Rozhodnutie

o podávaní liečby rekombinantnými erytropoetínmi má byť založené na vyhodnotení rizík a prínosov s účasťou samotného pacienta, pričom sa má zohľadniť špecifická klinická súvislosť. Faktory, ktoré

treba zvážiť pri tomto vyhodnotení, majú zahŕňať typ nádoru a jeho fázu, stupeň anémie, očakávanú dĺžku života, prostredie, v ktorom sa pacient lieči, a pacientove právo voľby (pozri časť 5.1).

Pri hodnotení vhodnosti liečby epoetínom zeta u pacientov s nádorovým ochorením liečených chemoterapiou (rizikoví pacienti pre transfúziu) je potrebné vziať do úvahy 2- až 3-týždňové oneskorenie medzi podaním ESA a objavením sa erytropoetínom indukovaných erytrocytov.

Pacienti podstupujúci chirurgický zákrok, ktorí sa zúčastňujú autológneho darcovského programu Majú sa dodržiavať všetky špeciálne upozornenia a špeciálne preventívne opatrenia súvisiace

s autológnym darcovským programom, najmä rutinná náhrada objemu.

Pacienti pred plánovanou rozsiahlou ortopedickou operáciou

Počas prípravy pacienta pred samotným chirurgickým zákrokom sa má vždy dodržiavať správna prax manipulácie s krvou.

Pred plánovanou rozsiahlou ortopedickou operáciou majú pacienti dostať primeranú antitrombotickú profylaxiu, pretože u chirurgických pacientov sa môžu vyskytnúť trombotické a cievne príhody, najmä u pacientov s kardiovaskulárnym ochorením. Okrem toho treba dodržiavať špeciálne opatrenia u pacientov s predispozíciou na rozvoj hlbokej žilovej trombózy. Navyše u pacientov s východiskovou koncentráciou hemoglobínu > 13 g/dl (> 8,1 mmol/l) nemožno vylúčiť možnosť, že liečba epoetínom zeta sa môže spájať so zvýšeným rizikom pooperačných trombotických/cievnych príhod. Epoetín zeta sa preto nemá použiť u pacientov s východiskovou koncentráciou hemoglobínu > 13 g/dl (>

8,1 mmol/l). Pomocné látky

Tento liek obsahuje fenylalanín, ktorý môže byť škodlivý pre osoby trpiace fenylketonúriou.

Sodík

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej dávke, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Polysorbát 20

Tento liek obsahuje najviac 0,1 mg polysorbátu 20 (E432) v každej injekčnej striekačke, čo zodpovedá koncetrácii 0,1 mg/ml (pozri časť 2). Polysorbáty môžu vyvolať alergické reakcie.

Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by liečba epoetínom zeta menila metabolizmus iných liekov. Lieky, ktoré znižujú erytropoézu, môžu znižovať odpoveď na epoetín zeta.

Keďže sa cyklosporín viaže na červené krvinky, existuje potenciál pre liekovú interakciu. V prípade súbežného podávania epoetínu zeta s cyklosporínom je treba sledovať koncentráciu cyklosporínu

v krvi a v prípade, že dôjde k nárastu hematokritu, je potrebné dávku cyklosporínu upraviť.

Neexistuje dôkaz o interakcii medzi epoetínom zeta a faktorom stimulujúcim kolónie granulocytov (G-CSF) alebo faktorom stimulujúcim kolónie granulocytov a makrofágov (GM-CSF) vzhľadom na hematologickú diferenciáciu alebo proliferáciu v bioptických vzorkách tumorov in vitro.

U dospelých pacientiek s metastatickou rakovinou prsníka nemalo subkutánne súbežné podávanie 40 000 IU/ml epoetínu alfa s trastuzumabom 6 mg/kg žiadny vplyv na farmakokinetiku transtuzumabu.

Gravidita

Neexistuje žiadne alebo len obmedzené množstvo údajov o použití epoetínu zeta u gravidných žien.

Štúdie na zvieratách ukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Preto sa má epoetín zeta

počas gravidity používať len v prípade, keď jeho potenciálny prínos preváži potenciálne riziko pre plod. Epoetín zeta sa neodporúča použiť u gravidných pacientiek podstupujúcich chirurgický zákrok, ktoré sa zúčastňujú autológneho darcovského programu.

Dojčenie

Nie je známe, či sa exogénny epoetín zeta vylučuje do ľudského mlieka. Epoetín zeta sa má

u dojčiacich žien používať s opatrnosťou. Pri rozhodovaní, či sa má dojčenie prerušiť alebo sa má prerušiť/ukončiť liečba Retacritom, treba vziať do úvahy prínos dojčenia pre dieťa a prínos liečby pre matku.

Použitie epoetínu zeta sa neodporúča u dojčiacich pacientiek podstupujúcich chirurgický zákrok, ktoré sa zúčastňujú autológneho darcovského programu.

Fertilita

Neexistujú žiadne štúdie hodnotiace potenciálne vplyvy epoetínu zeta na mužskú alebo ženskú plodnosť.

Neuskutočnili sa žiadne štúdie hodnotiace účinky na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Retacrit nemá žiadny alebo má len zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Zhrnutie bezpečnostného profilu

Najčastejšou nežiaducou liekovou reakciou počas liečby epoetínom alfa je od dávky závislé zvýšenie krvného tlaku alebo zhoršenie sa existujúcej hypertenzie. Sledovanie krvného tlaku sa má vykonať predovšetkým na začiatku liečby (pozri časť 4.4).

Najčastejšie sa vyskytujúcimi nežiaducimi liekovými reakciami v klinických skúšaniach epoetínu alfa sú hnačka, nevoľnosť, vracanie, horúčka a bolesti hlavy. Príznaky podobné chrípke sa môžu vyskytnúť najmä na začiatku liečby.

U dospelých pacientov s obličkovou insuficienciou, ktorí ešte nepodstúpili dialýzu, bola v štúdiách s predĺženým dávkovacím intervalom zaznamenaná kongescia dýchacích ciest, ktorá zahŕňa prípady kongescie horných dýchacích ciest, kongescie nosa a nazofaryngitídy.

U pacientov, ktorí dostávali ESA, sa pozorovala zvýšená incidencia trombovaskulárnych príhod (TVE) (pozri časť 4.4).

Zoznam nežiaducich reakcií uvedený v tabuľke

Z celkového počtu 3 417 jedincov v 25 randomizovaných, dvojito zaslepených, placebom alebo štandardnou zdravotnou starostlivosťou kontrolovaných štúdiách, bol celkový bezpečnostný profil epoetínu alfa hodnotený u 2 094 jedincov s anémiou. Zahŕňali 228 jedincov s CRF liečených epoetínom alfa v 4 štúdiách chronického zlyhávania obličiek (2 štúdie u jedincov pred dialýzou [N =

131 jedincov s CRF vystavených lieku] a 2 štúdie u dialyzovaných jedincov [N = 97 jedincov s CRF vystavených lieku]; 1 404 jedincov s rakovinou vystavených lieku v 16 štúdiach anémie vyvolanej chemoterapiou; 147 jedincov vystavených lieku v 2 štúdiach autológneho darcovstva krvi; 213 jedincov vystavených lieku v jednej štúdii obdobia pred chirurgickým zákrokom a 102 jedincov vystavených lieku v 2 štúdiach MDS). Nežiaduce reakcie na liek hlásené u ≥1% jedincov liečených epoetínom alfa v týchto štúdiach sú uvedené v nasledovnej tabuľke.

Odhad frekvencie nežiaducich reakcií : veľmi časté (> 1/10); časté (> 1/100 až < 1/10); menej časté (> 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

1 Časté pri dialýze

2 Zahŕňa arteriálnu a venóznu, udalosti s alebo bez smrteľných následkov, ako sú hlboká žilová trombóza, pľúcne emboly, trombóza sietnice, arteriálna trombóza (vrátane infarktu myokardu), cerebrovaskulárne príhody (vrátane cerebrovaskulárneho infarktu a cerebrálneho krvácania), tranzientné ischemické ataky a trombózy shuntu (vrátane vybavenia na dialýzu) a trombózy v rámci arteriovenózneho skratu aneuryziem

3 Opísané v nasledovnej časti a/alebo v časti 4.4

Opis vybraných nežiaducich reakcií

Boli zaznamenané reakcie z precitlivenosti zahŕňajúce prípady vyrážky (vrátane urtikárie), anafylaktických reakcií a angioneurotického edému (pozri časť 4.4).

Závažné kožné nežiaduce reakcie (severe cutaneous adverse reaction, SCAR), vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómu (SJS) a toxickej epidermálnej nekrolýzy (TEN), ktoré môžu byť život ohrozujúce alebo smrteľné, boli zaznamenané v súvislosti s liečbou epoetínom (pozri časť 4.4).

Hypertenzná kríza s encefalopatiou a záchvatmi, vyžadujúca okamžitú pozornosť lekára a intenzívnu lekársku starostlivosť, sa vyskytla počas liečby epoetínom zeta aj u pacientov s predchádzajúcim normálnym alebo nízkym krvným tlakom. Je potrebné venovať pozornosť predovšetkým náhlym bodavým bolestiam hlavy podobným migréne ako možnému varovnému signálu (pozri časť 4.4).

Čistá aplázia červených krviniek sprostredkovaná protilátkami bola zaznamenaná veľmi zriedkavo

< 1/10 000 prípadov na pacienta za rok po mesiacoch až rokoch liečby epoetínmi (pozri časť 4.4.). Pri subkutánnom (SC) spôsobe podávania sa zaznamenalo viac prípadov ako pri intravenóznom (IV) spôsobe podávania.

Dospelí pacienti s nízkorizikovým alebo stredne-1-rizikovým MDS

V randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej multicentrickej štúdii došlo u 4 (4,7 %) jedincov k TVEs (náhle úmrtie, ischemická mozgová príhoda, embólia a flebitída).

Ku všetkým TVE došlo v skupine s epoetínom alfa a v prvých 24 týždňoch štúdie. Tri TVE sa potvrdili a zvyšný prípad (náhla smrť) sa nepotvrdil ako tromboembolická príhoda. U dvoch jedincov boli prítomné signifikantné rizikové faktory (atriálna fibrilácia, zlyhávanie srdca a tromboflebitída).

Pediatrická populácia s chronickým zlyhávaním funkcie obličiek podstupujúcich hemodialýzu

Vystavenie pediatrických pacientov s chronickým zlyhávaním funkcie obličiek podstupujúcich hemodialýzu v klinických skúšaniach a post-marketingové skúsenosti sú obmedzené. V tejto populácii neboli zaznamenané žiadne pediatrické špecifické nežiaduce reakcie, ktoré neboli spomenuté

v predchádzajúcej tabuľke vyššie, ani žiadne, ktoré by zodpovedali základnému ochoreniu. Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Prílohe V.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v

Terapeutická rezerva erytropoetínu je veľmi široká. Predávkovanie erytropoetínom môže vyvolať účinky, ktoré sú nadstavbou farmakologických účinkov hormónov. Pokiaľ bude koncentrácia hemoglobínu príliš vysoká, je možné vykonať flebotómiu. V prípade potreby je nutné poskytnúť dodatočnú podpornú starostlivosť.