HEPARIN LÉČIVA 10 ml/50 K Injekčný roztok

Profylaxia a terapia všetkých foriem trombóz a tromboembólií akejkoľvek lokalizácie v žilovom a tepnovom systéme, predovšetkým hlboké trombózy žíl, embolizácia pľúc, začatie antikoagulačnej liečby pred aplikáciou perorálnych antikoagulancií, pri niektorých formách diseminovanej

intravaskulárnej koagulopatie, kde riziko krvácania je relatívne menšie v porovnaní s priaznivým vplyvom na tvorbu mikrotrombov, niektoré formy infarktu myokardu (napr. prevencia systémovej

embolizácie pri veľkých predných transmurálnych infarktoch s poruchou rytmu), prevencia nestabilnej anginy pectoris, iktu (opakované trombózy) a tranzietného ischemického ataku, prevencia zrážania

krvi počas dialýzy a iných zákrokov s extrakorporálnym obehom, bypass koronárnych artérií, perkutánna transluminálna koronárna angioplastika, doplnok k trombolytickej terapii na zabránenie reoklúzie otvorených ciev, m. Kawasaki, príprava vzoriek nezrážavej krvi na laboratórne a transfúzne účely.

Liek sa môže použiť aj na liečbu detí.

Heparin Léčiva injekčný roztok sa aplikuje subkutánne a intravenózne. Intramuskulárne podanie sa neodporúča kvôli možnosti vzniku hematómu. Ani iné liečivá sa u heparinizovaných pacientov

nemajú podávať vo forme intramuskulárnych injekcií.

Dávky sú individuálne podľa povahy ochorenia a podľa stavu pacienta.

Subkutánna aplikácia sa používa najmä v prevencii:

Prevencia tromboembolických chorôb: podáva sa s.c. v dávke 2 až 3-krát 5000 IU denne bez laboratórnych kontrol. Účinok sa tu sleduje klinicky, eventuálne je možné pozorovať zlepšenie ^{orgánovej perfúzie (zvýšenie diurézy, zvýšenie pO}2 ^{a pod.). U pacientov s vyšším rizikom trombózy} sa však aj pri preventívnom podávaní odporúčajú kontroly aPTT s prípadnou úpravou dávky tak, aby sa jeho hodnota pohybovala v rozmedzí 1,2 - 1,3 kontrol.

Pri liečbe akútnej trombózy sa pri subkutánnom podaní heparínu riadi dávkovanie v závislosti od

veľkosti aPTT odobraného v prostriedku intervalu medzi injekciami tak, aby sa pohyboval v rozmedzí 1,5 - 2,5 kontrol.

Intravenózne podanie:

Pri začatí liečby tromboembolických chorôb spočíva štandardne používaný postup v podaní bolusu 5 000 - 10 000 IU heparínu i.v. a v nasledovnej kontinuálnej infúzii cca 1 000 IU/hodinu. Za

najvhodnejšie sa považuje úvodné dávkovanie u dospelých a detí v závislosti od hmotnosti pacienta: 18 - 20 IU/kg telesnej hmotnosti za hodinu. Táto dávka sa potom upravuje smerom hore alebo dole podľa kontrol aPTT tak, aby sa ich hodnota pohybovala medzi 1,5 - 2,5 kontrol. Odbery krvi na aPTT sa spočiatku uskutočňujú v 6-hodinových intervaloch do doby dosiahnutia a stabilizácie uvedeného terapeutického rozmedzia. Ďalej sa kontroly aPTT naberajú 1 raz denne, pokiaľ sa nemení dávkovanie.

Cievna chirurgia: Odporúča sa intravenózna kvapôčková infúzia 20 000 IU heparínu na 1 000 ml infúzneho roztoku rýchlosťou 15 - 25 kvapiek za minútu.

Hemodialýza: Pri celkovej heparinizácii sa aplikuje na začiatku 10 000 IU i.v. a 3 000 - 5 000 IU i.v. podľa kontroly zrážavosti v prostriedku výkonu. Môže sa podávať aj kontinuálna infúzia 20 000 IU/100 ml infúzneho roztoku. U starších osôb je vhodné dávky heparínu redukovať.

Prípadný prechod na perorálne antikoagulanciá by sa mal uskutočniť tak, aby nedošlo k prerušeniu účinnej antikoagulačnej liečby. Perorálny preparát sa preto podáva súbežne s heparínom a ten sa

vysadzuje až po dosiahnutí terapeuticky účinných dávok perorálneho antikoagulancia (vyžaduje zvyčajne 2 - 4 dni súčasného podávania).

Precitlivenosť na heparín alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1, stavy s aktívnym krvácaním, trombocytopénia, purpura, krvácanie alebo predpokladané riziko krvácania u

pacientov s hemofíliou, subakútnou bakteriálnou endokarditídou, žalúdkovým alebo dvanástnikovým vredom, pažerákovými varixami, pri cerebrovaskulárnych poruchách pri ťažkej hypertenzii, pri

stavoch s ťažkým poškodením pečene alebo obličiek, u pacientov s recentným chirurgickým zákrokom v lokalizácii, kde je zvýšené riziko krvácania (napr. počas a po operácii mozgu, chrbtice a očí), pri

lumbálnej punkcii a regionálnej blokáde anestetikom, ďalej pri aktívnej TBC, pri hroziacom potrate a pri karcinóme, ak je zdrojom krvácania.

Heparin Léčiva injekcie sa riedia len fyziologickým roztokom alebo 5 % glukózou. Roztoky heparínu vo fyziologickom roztoku a v 5 % glukóze sú stabilné počas 24 hodín. Inkompatibility sa uvádzajú v príslušnom odseku.

Pretože je heparín živočíšneho pôvodu, podáva sa opatrne u alergikov, tu sa odporúča testovanie dávky.

U pacientov s diabetom či renálnou insuficienciou liečených heparínom môže dôjsť k

hypoaldosteronizmu, odporúča sa preto počas liečby vykonávať častejšie kontroly kaliémie.

Metylparabén môže spôsobiť alergické reakcie (pravdepodobne oneskorené) a výnimočne bronchospazmus.

Sledovanie počtu krvných doštičiek

Pred začatím liečby a následne 2-krát za týždeň musí byť stanovený počet krvných doštičiek. Pokiaľ je potrebná dlhšia doba liečenia, musí byť toto sledovanie dodržiavané, prinajmenšom v priebehu prvého mesiaca. Po uplynutí tejto doby môže byť sledovanie vykonané menej často.

Boli zaznamenané prípady trombocytopénie, vrátane fatálnych prípadov. Tieto prípady môžu (alebo

nemusia) súvisieť s arteriálnou alebo venóznou trombózou a liečba musí byť ukončená. Táto diagnóza má byť zvažovaná v nasledujúcich prípadoch:

• trombocytopénia;

• akýkoľvek významný pokles počtu krvných doštičiek (o 30-50 % oproti východiskovej hodnote);

• zhoršenie začiatočnej trombózy počas liečby;

• trombóza vyskytujúca sa pri liečbe;

• diseminovaná intravaskulárna koagulácia.

Pokiaľ sa objaví trombocytopénia pri liečbe štandardným heparínom, má sa zvážiť nahradenie nízkomolekulárnym heparínom, ak je pokračovanie v liečbe heparínom nevyhnutné. V takomto

prípade musí byť sledovanie vykonané najmenej denne a liečba musí byť ukončená čo najskôr: bola popísaná začiatočná trombocytopénia pokračujúca po nahradení.

Účinok heparínu zosilňujú perorálne antikoagulanciá a látky ovplyvňujúce agregáciu krvných

doštičiek ako kyselina acetylsalicylová, fenylbutazón, ibuprofén, indometacín, dipyridamol. Ostatné lieky ovplyvňujúce hemokoaguláciu ako je dextrán, trombolytické enzýmy, napr. streptokináza,

vysoké dávky penicilínov a niektorých cefalosporínov, niektoré kontrastné látky a asparagináza takisto zvyšujú riziko krvácania. V laboratórnych testoch môže dôjsť k prechodnému zvýšeniu sérových

aminotransferáz. Výsledky kontroly terapie perorálnymi antikoagulanciami sa môžu tiež modifikovať pôsobením heparínu na protrombín.

Môže dôjsť k falošne zníženým hodnotám cholesterolu, zvýšenej koncentrácii glukózy a nesprávnym výsledkom bromsulfoftaleínového testu.

Napriek tomu, že heparín neprechádza cez placentu, má sa u tehotných žien podávať iba v jasne indikovaných prípadoch a pri mimoriadne starostlivom monitorovaní pacientky; tu je heparín

vhodnejší ako perorálne antikoagulanciá, ktoré môžu spôsobiť malformáciu plodu. Pri podaní heparínu v tehotenstve sa zvyšuje riziko spontánneho potratu, predčasného pôrodu alebo pôrodu mŕtveho plodu. Neexistujú klinické štúdie s heparínom týkajúce sa plodnosti.

Počas liečby heparínom je dojčenie možné.

Schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje nie je pri užívaní tohto lieku ovplyvnená.

V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté nežiaduce účinky heparínu rozdelené do tried orgánových systémov podľa terminológie MedDRA s uvedením frekvencie výskytu: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až

< 1/10), menej časté (> 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (nie je možné určiť z dostupných údajov):

1) U všetkých pacientov liečených heparínom dlhšie ako niekoľko dní je potrebné monitorovať počet trombocytov (najlepšie denne). Ak vznikne trombocytopénia, je nutné heparín vysadiť.

Trombocytopénia je dôsledkom buď priameho pôsobenia heparínu alebo imunopatologického mechanizmu. V typickom prípade vznikne táto trombocytopénia 5. alebo neskorší deň podávania heparínu. U pacientov postihnutých týmto syndrómom sa paradoxne vyvíjajú trombotické

komplikácie, tzv. syndróm bieleho trombu, ktoré sú najpravdepodobnejšie vyvolané in vivo prebiehajúcou aktiváciou doštičiek. Tromboembolické ochorenie, o ktorom sa usudzuje, že bolo spôsobené heparínom, sa má liečiť vysadením heparínu, a pokiaľ je to klinicky oprávnené, aj

podávaním perorálnych antikoagulancií, fibrinolytík či antiagregačných látok.

2)Predovšetkým pri vyššom dávkovaní a dlhšie trvajúcom podávaní môže dôjsť ku krvácaniu, mikroskopickému aj manifestnému. Okrem krvácania z miestnych lézií (vredy, nádory, čerstvé rany) môže nastať aj krvácanie slizničné, kožné, do seróznych dutín, retroperitonea, nadobličiek a mozgu.

Ku krvácaniu sú osobitne náchylní pacienti s obličkovou nedostatočnosťou. Pri nadmernom

antikoagulačnom účinku sa heparín ihneď vysadí. Rozsiahlejšie krvácanie do vnútorných orgánov

vyžaduje podanie antidota protamínsulfátu, ktorý viaže heparín. Dávka závisí od množstva heparínu, ktoré je nutné neutralizovať, závisí teda od doby, ktorá uplynula od podania heparínu v závislosti od biologického polčasu (pri i.v. podaní približne 1 hodina). Odporúča sa titrácia podľa stanovenia

zrážavosti pacientovej krvi. Pretože sa heparín nepretržite vylučuje, dávka protamínsulfátu sa musí redukovať, ak uplynulo viac ako 15 minút po podaní heparínu. V jednotlivej dávke protamínsulfátu sa nemá podať viac ako 50 mg, ak sú potrebné ďalšie dávky, pacient sa musí starostlivo monitorovať. Na neutralizáciu sa podáva 1 mg protamínsulfátu na 100 IU heparínu. Rýchlosť infúzie nemá prekročiť 50

mg na každých 10 minút podávania. Je nutné vyhnúť sa nadmernej dávke protamínsulfátu, ktorá má tiež antikoagulačný účinok.

3)Pri dlhodobom podávaní osteoporóza so spontánnymi fraktúrami ako následok kolagénolýzy. Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné

monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Krvácavé komplikácie môžu byť aj pri správnom dávkovaní, ich liečba je uvedená v odseku “Nežiaduce účinky”.