Paracetamol Fresenius 10 mg/ml Infúzny roztok

Paracetamol Fresenius je indikovaný na krátkodobú liečbu stredne silnej bolesti, hlavne po chirurgickom zákroku a na krátkodobú liečbu horúčky, keď je intravenózne podanie klinicky odôvodnené naliehavou potrebou zmierniť bolesť alebo hypertermiu a/alebo keď iné cesty podania nie sú možné. Tento liek je indikovaný u dospelých, dospievajúcich a detí s telesnou hmotnosťou vyššou ako 33 kg.

Intravenózne použitie.

100 ml fľaša je určená pre dospelých, dospievajúcich a deti s telesnou hmotnosťou viac ako 33 kg. Dávkovanie

Dávkovanie je závislé od telesnej hmotnosti pacienta (tabuľka dávkovania je uvedená nižšie):

*Maximálna denná dávka: maximálna denná dávka uvedená v tabuľke vyššie je

pre pacientov, ktorí neužívajú iné lieky s obsahom paracetamolu a má sa upraviť podľa užívania

týchto liekov.

**Pacienti s nižšou telesnou hmotnosťou vyžadujú menší objem/množstvo.

• Minimálny interval medzi jednotlivými podaniami musí byť najmenej 4 hodiny.

• Počas 24 hodín sa môžu podať najviac 4 dávky.

Poškodenie funkcie obličiek

U pacientov s renálnou insuficienciou sa musí minimálny interval medzi jednotlivými podaniami

upraviť podľa nasledujúcej schémy:

Poškodenie funkcie pečene

U dospelých pacientov s chronickým zlyhávaním pečene alebo kompenzovaným aktívnym ochorením pečene, hepatocelulárnou insuficienciou, chronickým alkoholizmom, chronickou podvýživou (nízke zásoby glutatiónu v pečeni), dehydratáciou, Gilbertovým syndrómom alebo s telesnou hmotnosťou menej ako 50 kg nesmie maximálna denná dávka prekročiť 3 g (pozri časť 4.4).

Starší pacienti

U starších pacientov nie je potrebná úprava dávky. Treba však vziať do úvahy, že renálna a/alebo hepatálna insuficiencia je častejšia u pacientov vo veku nad 65 rokov (pozri časť 5.2).

Spôsob podávania:

Iba na jednorazové použitie. Všetok nepoužitý roztok sa má zlikvidovať.

Pred podaním sa má liek vizuálne skontrolovať, či neobsahuje častice alebo či nezmenil farbu.

Roztok paracetamolu sa podáva vo forme 15-minútovej intravenóznej infúzie.

Pokyny na riedenie Paracetamolu Fresenius 10 mg/ml infúzneho roztoku, pozri časť 6.6.

• Precitlivenosť na liečivo, propacetamólium-chlorid (proliečivo paracetamolu) alebo na

  ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• Závažná hepatocelulárna insuficiencia (Childovo-Pughovo skóre > 9).

Upozornenia

Odporúča sa použiť vhodnú perorálnu analgetickú liečbu, len čo bude možná táto cesta podania. Aby sa zabránilo riziku predávkovania, je potrebné zistiť, či ďalšie podávané lieky neobsahujú

paracetamol alebo propacetamólium-chlorid.

Dávky vyššie ako sú odporúčané dávky majú za následok riziko veľmi závažného poškodenia pečene.

Klinické prejavy a príznaky poškodenia pečene (vrátane fulminantnej hepatitídy, zlyhania pečene, cholestatickej hepatitídy, cytolytickej hepatitídy) sa zvyčajne prejavia najskôr po dvoch dňoch

a najneskôr do 4 - 6 dní po podaní. Čo najskôr treba začať liečbu antidotom (pozri časť 4.9).

Paracetamol môže spôsobiť závažné kožné reakcie. Je nevyhnutné informovať pacientov o skorých prejavoch závažných kožných reakcií a používanie lieku sa musí ukončiť pri prvom výskyte kožnej vyrážky alebo akomkoľvek inom prejave hypersenzitivity.

Prípady metabolickej acidózy s vysokou aniónovou medzerou (high anion gap metabolic acidosis, HAGMA) v dôsledku pyroglutámovej acidózy boli hlásené u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek, sepsou alebo u pacientov s podvýživou alebo inými zdrojmi nedostatku glutatiónu (napr. chronický alkoholizmus), ktorí boli dlhodobo liečení paracetamolom v terapeutických dávkach alebo kombináciou paracetamolu a flukloxacilínu. Ak je podozrenie na HAGMA v dôsledku pyroglutámovej acidózy, odporúča sa okamžité prerušenie liečby paracetamolom a dôkladné sledovanie pacienta.

Meranie 5-oxoprolínu v moči môže byť užitočné na identifikáciu pyroglutámovej acidózy ako základnej príčiny HAGMA u pacientov s viacerými rizikovými faktormi.

Ak sa pokračuje v liečbe flukloxacilínom aj po ukončení podávania paracetamolu, je potrebné sa

uistiť, že sa neobjavili známky HAGMA, pretože existuje možnosť, že flukloxacilín môže udržiavať klinický obraz HAGMA (pozri časť 4.5).

Podobne ako pri všetkých infúznych roztokoch v injekčných liekovkách alebo vakoch, je potrebné dôkladné sledovanie, najmä na konci infúzie, aby sa zabránilo vzduchovej embólii (pozri časť 6.6).

Paracetamol sa má používať s opatrnosťou v nasledujúcich prípadoch:

• abnormálne pečeňové funkcie a hepatocelulárna insuficiencia (Childovo-Pughovo skóre

  ≤ 9),

• hepatobiliárne poruchy,

• Meulengrachtov Gilbertov syndróm (familiárna nehemolytická žltačka),

• závažná renálna insuficiencia (klírens kreatinínu 10-50 ml/min), pozri časti 4.2 a 5.2,

• chronický alkoholizmus,

• chronická malnutrícia (nízke zásoby glutatiónu v pečeni),

• úplná parenterálna výživa,

• užívanie induktorov enzýmov,

• užívanie hepatotoxických látok,

• u pacientov trpiacich geneticky zapríčineným deficitom G-6-PD (favizmus) je možný výskyt

  hemolytickej anémie z dôvodu zníženej alokácie glutatiónu po podaní paracetamolu,

• dehydratácia.

Vplyv na laboratórne vyšetrenia

Paracetamol môže ovplyvňovať vyšetrenia kyseliny močovej pomocou fosfowolframovej kyseliny a vyšetrenia cukru v krvi pomocou glukózo-oxidázo-peroxidázy.

Pomocné látky so známym účinkom

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol (23 mg) sodíka na dávku, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka“.

• Probenecid vyvoláva takmer dvojnásobné zníženie klírensu paracetamolu inhibíciou jeho konjugácie s kyselinou glukurónovou. Pri súbežnom používaní s probenecidom sa má zvážiť zníženie dávky paracetamolu.

• Salicylamid môže predĺžiť eliminačný polčas paracetamolu.

• U pacientov, ktorí užívajú lieky indukujúce enzýmy, ako je rifampicín, barbituráty, tricyklické antidepresíva, izoniazid a niektoré antiepileptiká (karbamazepín, fenytoín, fenobarbital, primidón) je metabolizmus paracetamolu narušený.

• U pacientov požívajúcich alkohol alebo užívajúcich lieky indukujúce enzýmy sa popísali ojedinelé prípady neočakávanej hepatotoxicity (pozri časť 4.9).

• Súbežné podávanie paracetamolu a choramfenikolu môže predĺžiť pôsobenie chloramfenikolu.

• Súbežné podávanie paracetamolu a AZT (zidovudínu) zosilňuje náchylnosť k neutropénii.

• Súbežné podávanie paracetamolu a perorálnych kontraceptív môže znížiť eliminačný polčas

  paracetamolu.

• Súbežné používanie paracetamolu (4 g denne po dobu minimálne 4 dní) s perorálnymi

  antikoagulanciami môže vyvolať malé zmeny hodnôt INR. V tomto prípade sa majú častejšie monitorovať hodnoty INR počas súbežného podávania rovnako ako aj 1 týždeň po ukončení liečby paracetamolom.

• Ak sa paracetamol podáva súbežne s flukloxacilínom, je potrebné postupovať opatrne, pretože súbežné podávanie sa spája s metabolickou acidózou s vysokou aniónovou medzerou, najmä u pacientov s rizikovými faktormi (pozri časť 4.4).

Gravidita

Klinické skúsenosti s intravenóznym podávaním paracetamolu sú obmedzené. Avšak veľké množstvo údajov o použití perorálnych terapeutických dávok paracetamolu u tehotných žien nepoukazuje na malformačnú ani fetálnu/neonatálnu toxicitu. Epidemiologické štúdie týkajúce sa vývinu nervovej sústavy u detí vystavených paracetamolu in utero poskytujú nepresvedčivé výsledky. Ak je to klinicky potrebné, paracetamol je možné používať počas tehotenstva, má sa však používať v najnižšej účinnej dávke počas najkratšej možnej doby a v najnižšej možnej frekvencii dávkovania.

Dojčenie

Po perorálnom podaní sa paracetamol vylučuje v malých množstvách do ľudského mlieka. U dojčiat sa nezaznamenali žiadne nežiaduce účinky. Preto sa Paracetamol Fresenius môže používať u

dojčiacich žien.

Fertilita

Reprodukčná toxicita nebola úplne vyhodnotená (pozri časť 5.3).

Paracetamol Fresenius nemá žiadny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Hodnotenie nežiaducich účinkov je založené na nasledujúcej definícii frekvencie:

Veľmi časté ≥1/10

Časté ≥1/100 až <1/10

Menej časté ≥1/1 000 až <1/100

Zriedkavé ≥1/10 000 až <1/1 000

Veľmi zriedkavé <1/10 000

Neznáme frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupných údajov

Podobne ako u iných liekov obsahujúcich paracetamol sú nežiaduce účinky zriedkavé alebo veľmi

zriedkavé a sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

kožných vyrážok, ktoré si vyžadujú ukončenie liečby.

** Metabolická acidóza s vysokou aniónovou medzerou: U pacientov s rizikovými faktormi užívajúcimi paracetamol sa pozorovali prípady vysokej metabolickej acidózy s aniónovou medzerou v dôsledku pyroglutámovej acidózy (pozri časť 4.4). U týchto pacientov sa môže vyskytnúť pyroglutámová acidóza ako dôsledok nízkych hladín glutatiónu.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Starší pacienti, malé deti, pacienti s poruchami pečene, chronickým alkoholizmom, s chronickou malnutríciou a pacienti súbežne užívajúci lieky, ktoré spôsobujú indukciu enzýmov, sú vystavení mimoriadnemu riziku poškodenia pečene (vrátane fulminantnej hepatitídy, hepatálneho zlyhania, cholestatickej hepatitídy, cytolytickej hepatitídy). V takýchto prípadoch môže byť predávkovanie fatálne.

Príznaky predávkovania

Príznaky sa zvyčajne objavia v priebehu prvých 24 hodín a zahŕňajú: nauzeu, vracanie, anorexiu,

bledosť a bolesť brucha.

Predávkovanie jednorazovou dávkou 7,5 g alebo väčším množstvom paracetamolu u dospelých alebo jednorazovou dávkou 140 mg/kg telesnej hmotnosti u pediatrických pacientov má za následok nekrózu pečeňových buniek, ktorá môže zapríčiniť kompletnú a ireverzibilnú nekrózu a následne hepatocelulárnu insuficienciu, metabolickú acidózu a encefalopatiu. To následne môže viesť ku kóme, niekedy s fatálnymi následkami. Súčasne sa pozorujú zvýšené hladiny pečeňových transamináz (AST, ALT), laktátdehydrogenázy a bilirubínu v kombinácii so zníženými hladinami protrombínu, ktoré sa môžu objaviť 12 až 48 hodín po podaní.

Klinické príznaky poškodenia pečene sa zvyčajne prejavujú po dvoch dňoch a dosahujú maximum po

4 až 6 dňoch.

Môže sa rozvinúť akútne zlyhanie obličiek s akútnou tubulárnou nekrózou. Hlásili sa aj srdcové

arytmie a pankreatitída.

Liečba predávkovania

• Okamžitá hospitalizácia

• Pred začiatkom liečby a čo najskôr po predávkovaní sa má odobrať vzorka krvi na stanovenie plazmatických koncentrácií paracetamolu.

• Liečba zahŕňa podávanie antidota, N-acetylcysteínu (NAC), intravenózne alebo perorálne, ak je to možné v priebehu prvých 10 hodín. N-acetylcysteín má protektívny účinok pri podaní aj po viac ako 10 hodinách, v tomto prípade je však potrebná dlhšie trvajúca liečba.

• Symptomatická liečba

• Na začiatku liečby a potom opakovane každých 24 hodín sa musia vykonať testy pečeňovej funkcie. Pečeňové transaminázy sa zvyčajne vrátia na normálnu hodnotu v priebehu jedného až dvoch týždňov s kompletným obnovením pečeňovej funkcie. Vo veľmi závažných prípadoch môže byť však potrebná transplantácia pečene.

• Hemodialýza môže znížiť plazmatické koncentrácie paracetamolu, tieto účinky sú však

  obmedzené.