Awiqli 700 jednotiek/ml Injekčný roztok v naplnenom pere

Liečba diabetu mellitus u dospelých.

Dávkovanie

Tento liek je bazálny inzulín na subkutánne podávanie jedenkrát za týždeň. Má sa podávať v rovnaký deň v týždni.

Sila inzulínových analógov vrátane inzulínu ikodeku sa vyjadruje v jednotkách. Jedna (1) jednotka inzulínu ikodeku zodpovedá 1 jednotke inzulínu glargínu (100 jednotiek/ml), 1 jednotke inzulínu detemiru, 1 jednotke inzulínu degludeku alebo 1 medzinárodnej jednotke ľudského inzulínu.

Awiqli je k dispozícii v jednej sile 700 jednotiek/ml. Potrebná dávka sa nastavuje v jednotkách.
Možno podať ako dávku 10 – 700 jednotiek na jednu injekciu s možnosťou nastavenia po 10 jednotkách.

U pacientov s diabetes mellitus 1. typu sa tento liek musí kombinovať s bolusovým inzulínom, aby sa pokryli požiadavky na inzulín v čase jedla.

Pacientom s diabetes mellitus 2. typu sa tento liek môže podávať samostatne alebo v akejkoľvek kombinácii s perorálnymi antidiabetikami, agonistami receptora GLP-1 a bolusovým inzulínom. Keď sa k liečbe sulfonylmočovinou pridá inzulín ikodek, má sa zvážiť vysadenie alebo zníženie dávky sulfonylmočoviny. Pozri časť 4.5 a 5.1.

Awiqli sa má dávkovať podľa individuálnych potrieb pacienta. Odporúča sa optimalizovať glykemickú kontrolu úpravou dávky na základe hladiny glukózy v plazme nalačno.

Vzhľadom na dlhý polčas inzulínu ikodeku sa úprava dávky neodporúča počas akútneho ochorenia ani v prípade, ak pacienti vykonajú krátkodobé zmeny vo svojej fyzickej aktivite alebo zaužívanej strave. V takýchto situáciách majú byť pacienti poučení, že sa majú poradiť so svojím zdravotníckym pracovníkom, ktorý im poskytne ďalšie pokyny týkajúce sa ďalších náležitých úprav, napr. príjmu glukózy alebo zmien na iný liek na znižovanie glukózy.

Nasadenie lieku Awiqli

Pacienti s diabetes mellitus 2. typu (bez užívania inzulínu v minulosti)

Odporúčaná týždenná počiatočná dávka je 70 jednotiek s následnou individuálnou úpravou dávky jedenkrát za týždeň.

Pacienti s novodiagnostikovaným diabetes mellitus 1. typu

Bezpečnosť a účinnosť lieku Awiqli u novodiagnostikovaných pacientov s cukrovkou 1. typu bez predchádzajúcej liečby inzulínom nebola stanovená. Nie sú k dispozícii žiadne údaje. Pozri časť 4.4.

Prechod z bazálnych inzulínových liekov podávaných jedenkrát alebo dvakrát denne na liek Awiqli pri diabete 2. a 1. typu

Prvá dávka lieku Awiqli jedenkrát za týždeň sa má podať deň po podaní poslednej dávky bazálneho inzulínu podávaného jedenkrát alebo dvakrát denne.

Pri prechode pacientov z bazálneho inzulínu podávaného jedenkrát alebo dvakrát denne je odporúčanou dávkou lieku Awiqli jedenkrát za týždeň celková denná bazálna dávka vynásobená 7 Len pri prvej injekcii (dávka v 1. týždni) sa odporúča jednorazová dodatočná 50 % dávka Awiqli, ak sa u pacientov s diabetom 2. typu usiluje o rýchlejšie dosiahnutie glykemickej kontroly. U pacientov s cukrovkou 1. typu sa táto dávka odporúča vždy (iba pri prvej injekcii). Ak sa podá jednorazová dodatočná 50 % dávka Awiqli, dávka v 1. týždni by mala byť celková denná bazálna dávka inzulínu vynásobená 7 a potom násobená 1,5, zaokrúhlená na najbližších 10 jednotiek (pozri tabuľku 1).

Jednorazová dávka navyše sa nesmie pridávať pri druhej a každej ďalšej injekcii (pozri časť 4.4). Druhá dávka lieku Awiqli jedenkrát za týždeň je celková denná bazálna dávka vynásobená 7.

Tretia a každá ďalšia dávka jedenkrát za týždeň má vychádzať z metabolických potrieb pacienta, výsledkov monitorovania hladiny glukózy v krvi a cieľa kontroly glykémie, až kým sa nedosiahne požadovaná hladina glukózy v plazme nalačno. Úprava dávky sa má vykonať na základe hodnôt samosledovania glukózy nalačno, monitorovaných v deň titrácie a dva predchádzajúce dni.

Počas zmeny liečby a v nasledujúcich týždňoch sa odporúča dôsledné monitorovanie glukózy. Možno bude potrebné upraviť dávky a čas podávania súbežne užívaných liekov s bolusovým inzulínom alebo iných súbežne užívaných antidiabetických liečob.

Tabuľka č. 1 Dávka lieku Awiqli pri prechode z bazálneho inzulínu jedenkrát alebo dvakrát denne u pacientov s diabetom 2. typu a 1. typu v prípade, že sa na začiatku (1. týždeň) podáva jednorazová dodatočná dávka

^a Všetky dávky sú zaokrúhlené na najbližších 10 jednotiek.
^b 1,5- násobok predchádzajúcej celkovej dennej dávky bazálneho inzulínu vynásobený 7. Jednorazová dodatočná dávka podaná v 1. týždni sa odporúča, ak sa u pacientov s cukrovkou 2. typu usiluje o rýchlejšie dosiahnutie glykemickej kontroly. U pacientov s cukrovkou 1. typu sa táto dávka vždy odporúča.
^c Predchádzajúca celková denná dávka bazálneho inzulínu vynásobená 7.
^d Keď je požadovaná dávka vyššia ako maximálna dávka, ktorú umožňuje naplnené pero (700 jednotiek), môže byť potrebná rozdeliť dávku na dve injekcie.

Vynechaná dávka

V prípade vynechania dávky sa odporúča podať ju čo najskôr. 

Pacienti s diabetom 1. typu

Pacienti s diabetom 1. typu musia byť poučení, aby pokračovali v dávkovaní jedenkrát za týždeň. Dávkovacia schéma jedenkrát za týždeň sa potom zmení na deň v týždni, kedy bola podaná vynechaná dávka.

Je potrebné monitorovať hladinu glukózy v krvi nalačno.

Ak sa má zachovať pôvodný deň podávania jedenkrát za týždeň, čas medzi nasledujúcimi dávkami sa môže postupne predĺžiť, aby sa nakoniec dosiahol rovnaký deň podávania.

Pacienti s diabetom 2. typu

Ak je to ešte do 3 dní od vynechanej dávky, pacient s diabetom 2. typu môže pokračovať v pôvodnej dávkovacej schéme jedenkrát za týždeň. Je potrebné monitorovať hladinu glukózy v krvi nalačno.

Ak prešli viac ako 3 dni, vynechanú dávku je potrebné podať čo najskôr. Dávkovacia schéma jedenkrát za týždeň sa potom zmení na deň v týždni, kedy bola podaná vynechaná dávka. Ak sa má zachovať pôvodný deň podávania jedenkrát za týždeň, čas medzi nasledujúcimi dávkami sa môže postupne predĺžiť, aby sa nakoniec dosiahol rovnaký deň podávania.

Osobitné skupiny pacientov

Starší pacienti

U starších pacientov nie je potrebná žiadna úprava dávky (pozri časť 4.8).

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek nie je potrebná žiadna úprava dávky. U pacientov s poruchou funkcie obličiek sa odporúča častejšie monitorovanie glukózy (pozri časť 5.2).

Porucha funkcie pečene

U pacientov s poruchou funkcie pečene nie je potrebná žiadna úprava dávky. U pacientov s poruchou funkcie pečene sa odporúča častejšie monitorovanie glukózy (pozri časť 5.2).

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť lieku Awiqli u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov neboli doteraz stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.

Spôsob podávania

Len na subkutánne použitie.

Awiqli sa nesmie podávať intravenózne, pretože by mohlo dôjsť k ťažkej hypoglykémii.

Tento liek sa nesmie podávať intramuskulárne, pretože takéto podávanie môže zmeniť absorpciu. Tento liek sa nesmie používať v inzulínových infúznych pumpách.

Awiqli sa podáva subkutánne injekciou do stehna, nadlaktia alebo brušnej steny. Miesta podania injekcie sa majú v tej istej oblasti vždy striedať, aby sa znížilo riziko lipodystrofie a kožnej amyloidózy (pozri časť 4.4).

Pacienti majú byť poučení, že majú zakaždým použiť novú ihlu. Opakované používanie ihiel naplneného pera zvyšuje riziko upchatia ihiel, čo môže spôsobiť podanie nedostatočnej alebo nadmernej dávky. V prípade upchatia ihiel sa musia pacienti riadiť pokynmi uvedenými v návode na použitie, ktorý je súčasťou písomnej informácie pre používateľa.

Awiqli je dostupný v naplnenom pere. Ukazovateľ dávky zobrazuje počet jednotiek inzulínu ikodeku, ktoré sa majú podať. Nie je potrebné prepočítať dávku. Naplneným perom sa podáva 10 – 700 jednotiek s možnosťou nastavenia po 10 jednotkách.

Awiqli sa nesmie odoberať z náplne v naplnenom pere do injekčnej striekačky (pozri časť 4.4).

Ďalšie pokyny pred podaním, pozri časť 6.6.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Sledovateľnosť

Aby sa zlepšila (do)sledovateľnosť biologického lieku, má sa zrozumiteľne zaznamenať názov a číslo šarže podaného lieku.

Hypoglykémia

Hypoglykémia môže nastať vtedy, keď je dávka inzulínu príliš vysoká v porovnaní s potrebou inzulínu (pozri časti 4.5, 4.8 a 4.9).

Vynechanie jedla alebo neplánovaná namáhavá fyzická aktivita môžu viesť k hypoglykémii.

Závažná hypoglykémia môže viesť k bezvedomiu a/alebo kŕčom a môže spôsobiť dočasné alebo trvalé poškodenie činnosti mozgu alebo až smrť. Príznaky hypoglykémie sa zvyčajne objavujú náhle. Môže k nim patriť studený pot, studená a bledá pokožka, vyčerpanosť, nervozita alebo triaška, úzkosť, nezvyčajná únava alebo slabosť, zmätenosť, ťažkosti s koncentráciou, ospanlivosť, nadmerný hlad, zmeny videnia, bolesť hlavy, nevoľnosť a búšenie srdca.

U pacientov, u ktorých nastalo významné zlepšenie kontroly glykémie (napr. po intenzifikovanej inzulínovej liečbe), sa môže vyskytnúť zmena vo zvyčajných varovných príznakoch hypoglykémie a majú byť náležite poučení. Zvyčajné varovné príznaky môžu u pacientov dlhodobo chorých na diabetes vymiznúť. Musí sa zvážiť možnosť výskytu opakujúcich sa, nerozpoznaných (najmä nočných) epizód hypoglykémie.

Dodržiavanie dávkovacej a diétnej schémy pacientmi, správne podávanie inzulínu a poznanie príznakov hypoglykémie sú nevyhnutné na zníženie rizika vzniku hypoglykémie. Faktory zvyšujúce náchylnosť na hypoglykémiu si vyžadujú obzvlášť dôkladné sledovanie. Tieto zahŕňajú:

• zmenu v oblasti podania injekcie

• zlepšenie citlivosti na inzulín (napr. odstránením stresových faktorov)

• nezvyčajnú, zvýšenú alebo dlhšiu fyzickú aktivitu

• pridružené ochorenie (napr. vracanie, hnačka, horúčka)

• nedostatočný príjem stravy a vynechané jedlá

• konzumáciu alkoholu

• niektoré nekompenzované poruchy endokrinného systému (napr. pri hypotyreóze a pri anteriórnej hypofýzovej alebo adrenokortikálnej insuficiencii)

• súbežnú liečbu niektorými inými liekmi (pozri časť 4.5).

Predĺžený účinok lieku Awiqli môže oddialiť zotavenie sa z hypoglykémie. Pri nástupe hypoglykemickej epizódy sa pacientovi odporúča dôkladne merať hladinu glukózy v krvi až do zotavenia.

Pacienti s diabetom 1. typu

U pacientov s diabetom 1. typu liečených inzulínom ikodekom bolo vyššie riziko hypoglykémie v porovnaní s inzulínom degludekom (pozri časti 4.8 a 5.1). Pacienti s diabetom 1. typu majú byť liečení inzulínom ikodekom len vtedy, ak sa očakáva jasný prínos z dávkovania jedenkrát za týždeň.

Bezpečnosť a účinnosť inzulínu ikodeku u novodiagnostikovaných pacientov s diabetom 1. typu bez predchádzajúcej liečby inzulínom nebola stanovená. Nie sú k dispozícii žiadne údaje.

Hyperglykémia

V prípadoch ťažkej hyperglykémie sa odporúča podať rýchlo pôsobiaci inzulín. Neprimerané dávkovanie a/alebo ukončenie liečby u pacientov, ktorí potrebujú inzulín, môže viesť k hyperglykémii a potenciálne k diabetickej ketoacidóze. Sprievodné ochorenia, najmä infekcie, môžu tiež viesť k hyperglykémii a vyvolať zvýšenú potrebu inzulínu.

Zvyčajne sa prvé príznaky hyperglykémie objavujú postupne počas niekoľkých hodín alebo dní. Patrí k nim smäd, častejšie močenie, nevoľnosť, vracanie, ospanlivosť, začervenaná suchá pokožka, sucho v ústach, nechutenstvo a acetónový pach v dychu. Neliečené prípady hyperglykémie môžu

v konečnom dôsledku viesť ku vzniku diabetickej ketoacidózy, ktorá je potenciálne smrteľná. Prechod z iných inzulínov na inzulín ikodek

Prechod pacienta z iného inzulínového lieku na inzulín ikodek sa má vykonávať pod lekárskym dohľadom a môže si vyžadovať zmenu dávkovania (pozri časť 4.2).

Počas prechodu z denného bazálneho inzulínu na týždenný inzulín ikodek môže dochádzať k chybám v liečbe, napr. vo forme predávkovania, chybnej dávky alebo zabudnutia vysadiť odporúčanú jednorazovú dávku navyše po prvej injekcii. Tieto chyby môžu viesť k hypoglykémii, hyperglykémii a/alebo iným klinickým následkom. Preto musia byť pacienti poučení, že musia skontrolovať, či si injekčne podávajú správnu dávku, a to najmä pri prvej a druhej injekcii (pozri časti 4.2 a 4.9).

Pacienti, ktorí si nie sú istí správnou dávkou, musia byť poučení, že sa majú poradiť so svojím lekárom o ďalšom postupe.

Lipodystrofia a kožná amyloidóza

Pacienti musia byť poučení o tom, aby miesto podania injekcie neustále menili, čím sa zníži riziko vzniku lipodystrofie a kožnej amyloidózy. Na miestach s týmito reakciami existuje potenciálne riziko oneskorenej absorpcie inzulínu a zhoršenej kontroly glykémie po podaní inzulínových injekcií.

V prípade náhlej zmeny miesta podania injekcie na nepostihnutú oblasť bol hlásený vznik hypoglykémie. Po zmene miesta podania injekcie z postihnutej oblasti na nepostihnutú oblasť sa odporúča monitorovanie hladiny glukózy v krvi a je možné zvážiť úpravu dávky antidiabetík.

Poruchy oka

Intenzifikácia inzulínovej liečby a náhle zlepšenie glykemickej kontroly môžu byť spojené

s dočasným zhoršením diabetickej retinopatie, zatiaľ čo dlhodobé zlepšenie glykemickej kontroly znižuje riziko progresie diabetickej retinopatie.

Zamedzenie chybám pri liečbe

Pacienti musia byť poučení, že pred každým podaním injekcie musia vždy skontrolovať označenie na inzulínovom pere, aby nedošlo k neúmyselnej zámene inzulínu ikodeku jedenkrát za týždeň za iné inzulínové lieky. Pacienti, ktorí sú/boli liečení inými injekčnými antidiabetikami podávanými jedenkrát za týžden, by mali venovať zvláštnu pozornosť, pretože výber predpísanej dávky lieku Awiqli sa líši od výberu iných injekčných antidiabetík podávaných raz týždenne. Pacienti musia vizuálne skontrolovať nastavené jednotky na počítadle dávky na naplnenom pere a nikdy si nepodať maximálnu jednorazovú dávku (700 jednotiek), pokiaľ to nie je ich predpísaná dávka. Nevidiacich alebo slabozrakých pacientov je nutné poučiť, že vždy musia požiadať o pomoc/asistenciu inú osobu s dobrým zrakom, ktorá je vyškolená v používaní naplneného pera.

S cieľom vyhnúť sa chybám v dávkovaní a možnému predávkovaniu nesmú pacienti ani zdravotnícki pracovníci nikdy použiť injekčnú striekačku na odobratie lieku z náplne v naplnenom pere.

V prípade upchatia ihiel sa musia pacienti riadiť pokynmi uvedenými v návode na použitie, ktorý je súčasťou písomnej informácie pre používateľa.

Imunogenicita

Podávanie inzulínu môže spôsobiť tvorbu protilátok proti inzulínu. V zriedkavých prípadoch si prítomnosť protilátok proti inzulínu môže vynútiť úpravu dávky inzulínu, aby sa korigovala tendencia k hyperglykémii alebo hypoglykémii (pozri časť 5.1 a 5.2).

Kombinácia pioglitazónu a inzulínu

Boli zaznamenané prípady zlyhávania srdca, keď sa užíval pioglitazón v kombinácii s inzulínom, zvlášť u pacientov s rizikovými faktormi pre vznik kongestívneho srdcového zlyhania. Na toto sa má pamätať, ak sa uvažuje o liečbe s kombináciou pioglitazónu a inzulínu ikodeku. Ak sa používa táto kombinácia, majú sa u pacientov sledovať prejavy a príznaky kongestívneho srdcového zlyhania, zvýšenie telesnej hmotnosti a edémy. Užívanie pioglitazónu má byť ukončené, ak sa objaví akékoľvek zhoršenie srdcových príznakov.

Sodík

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej dávke, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

O viacerých liekoch je známe, že ovplyvňujú metabolizmus glukózy. Nasledujúce látky môžu znižovať potrebu inzulínu:

Antidiabetiká, agonisty receptora GLP-1, sulfonylmočovina, inhibítory monoaminooxidázy (IMAO), betablokátory, inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACE), salicyláty, anabolické steroidy a sulfónamidy.

Nasledujúce látky môžu zvyšovať potrebu inzulínu

Perorálne kontraceptíva, tiazidy, glukokortikoidy, hormóny štítnej žľazy, sympatomimetiká, rastový hormón a danazol.

Oktreotid/lanreotid môže zvyšovať alebo znižovať potrebu inzulínu. Alkohol môže zosilniť alebo znížiť hypoglykemický účinok inzulínu. Betablokátory môžu maskovať príznaky hypoglykémie.

Gravidita

Nie sú k dispozícii žiadne klinické skúsenosti s používaním inzulínu ikodeku u gravidných žien.

Reprodukčné štúdie inzulínu ikodeku na zvieratách nepreukázali žiadne účinky, pokiaľ ide o embryotoxicitu a teratogenicitu.

Pre nedostatok skúseností s používaním počas gravidity je potrebné ženám vo fertilnom veku povedať, aby prerušili používanie lieku Awiqli, ak otehotnejú alebo chcú otehotnieť.

Dojčenie

Nie je známe, či sa inzulín ikodek vylučuje do ľudského mlieka. Dostupné farmakodynamické/toxikologické údaje u potkanov preukázali vylučovanie inzulínu ikodeku do mlieka. Riziko u novorodencov/dojčiat nemôže byť vylúčené.

Rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo či ukončiť/prerušiť liečbu inzulínom ikodekom sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre ženu.

Fertilita

Reprodukčné štúdie inzulínu ikodeku na zvieratách nepreukázali žiadne nežiaduce reakcie na fertilitu.

Awiqli nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Schopnosť pacienta sústrediť sa a reagovať môže byť oslabená v dôsledku hypoglykémie alebo hyperglykémie alebo napríklad v dôsledku poruchy zraku. To môže predstavovať riziko v situáciách, kedy sú tieto schopnosti mimoriadne dôležité (napr. pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov).

Pacienti musia byť poučení o opatreniach, ako zabrániť vzniku hypoglykémie pri vedení vozidiel. Zvlášť dôležité je to u pacientov, ktorí si nedostatočne uvedomujú alebo si neuvedomujú varovné signály hypoglykémie alebo ktorí mávajú časté epizódy hypoglykémie. V takýchto prípadoch sa má zvážiť vhodnosť vedenia vozidiel.

Súhrn profilu bezpečnosti

Najčastejšie hlásenou nežiaducou reakciou počas klinických skúšaní inzulínu ikodeku je hypoglykémia (pozri časti 4.4 a 5.1).

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Celkový profil bezpečnosti inzulínu ikodeku vychádza zo šiestich skúšaní v 3. fáze (ONWARDS 1-6), v ktorých bolo inzulínu ikodeku vystavených celkovo 2 170 pacientov, a to 1 880 s diabetom 2. typu

a 290 s diabetom 1. typu.

Nežiaduce reakcie uvedené nižšie vychádzajú z údajov z klinických skúšaní a sú klasifikované do tried orgánových systémov podľa MedDRA. Kategórie frekvencií sú definované podľa nasledujúcej konvencie: Veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000) a neznáme (nadá sa odhadnúť z dostupných údajov).

Tabuľka č. 2 Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

* Hypoglykémia je definovaná nižšie.

** Súhrnný termín zahŕňajúci nežiaduce udalosti súvisiace s periférnym edémom.

*** Súhrnný termín zahŕňajúci nežiaduce udalosti súvisiace s precitlivenosťou.

Opis vybraných nežiaducich reakcií

Hypoglykémia

Hypoglykémia je najčastejšie pozorovaná nežiaduca reakcia na liek u pacientov používajúcich inzulín ikodek (pozri časti 4.4 a 5.1).

V klinických skúšaniach inzulínu ikodeku v 3. fáze bola ťažká hypoglykémia definovaná ako hypoglykémia spojená so závažnou poruchou kognitívnych funkcií, ktorá si vyžadovala externú pomoc pri zotavovaní, a klinicky významná hypoglykémia bola definovaná ako hodnota glukózy v plazme nižšia ako 54 mg/dl (3,0 mmol/l).

Diabetes 2. typu

Podiel účastníkov hlásiacich ťažké alebo klinicky významné hypoglykemické epizódy pri inzulíne ikodeku v porovnaní s denným bazálnym inzulínom bol 9 % – 12 % v porovnaní so 6 % – 11 % u pacientov s diabetom 2. typu bez predchádzajúcej liečby inzulínom (ONWARDS 1, 3 a 5), 14 % v porovnaní so 7 % u pacientov s diabetom 2. typu liečených bazálnym inzulínom (ONWARDS 2),

51 % v porovnaní s 56 % u pacientov s diabetom 2. typu predtým liečených podľa bazálno-bolusovej inzulínovej schémy (ONWARDS 4).

Miery závažných alebo klinicky významných hypoglykemických epizód na PYE (pacientorok) pre

inzulín ikodek v porovnaní s denným bazálnym inzulínom boli nasledovné: ONWARDS 1: 0,30

v porovnaní s 0,16; ONWARDS 3: 0,31 v porovnaní s 0,15; ONWARDS 5: 0,19 v porovnaní s 0,14 (pacienti s cukrovkou 2. typu bez predchádzajúcej liečby inzulínom); ONWARDS 2: 0,73 v porovnaní s 0,27 (pacienti s diabetom 2. typu predtým liečení bazálnym inzulínom); a ONWARDS 4: 5,64

v porovnaní s 5,62 (pacienti s diabetom 2. typu predtým liečení bazálno-bolusovým inzulínovým režimom).

Po hlavnej fáze skúšania ONWARDS 1 nasledovala predĺžená časť 26-týždňovej liečby s cieľom preskúmať dlhodobú bezpečnosť. V kompletnom skúšaní bol podiel pacientov s ťažkými alebo klinicky významnými hypoglykemickými epizódami pre inzulín ikodek oproti inzulínu glargín 100 jednotiek/ml 12 % v porovnaní s 14 % a miera bola 0,30 v porovnaní s 0,16 epizódami na PYE.

Informácie o denných komparátoroch bazálneho inzulínu používaných v každom skúšaní nájdete v časti 5.1.

Diabetes 1. typu

Podiel pacientov, ktorí hlásili závažné alebo klinicky významné hypoglykemické príhody pre inzulín ikodek v porovnaní s inzulínom degludekom, bol 85 % v porovnaní so 76 % u pacientov predtým liečených bazálnym inzulínom s diabetom 1. typu. Miera závažných alebo klinicky významných hypoglykemických epizód na PYE pre inzulín ikodek v porovnaní s inzulínom degludekom bola 19,93 v porovnaní s 10,37.

Po skúšaní ONWARDS 6 nasledovala predĺžená časť 26-týždňovej liečby s cieľom preskúmať dlhodobú bezpečnosť. V kompletnom skúšaní bol podiel pacientov s ťažkými alebo klinicky

významnými hypoglykemickými epizódami pre inzulín ikodek v porovnaní s inzulínom degludekom 91 % v porovnaní s 86 % a miera bola 17,00 v porovnaní s 9,16 epizódami na PYE.

Pozri tiež časť 5.1

V rámci skúšaní ONWARDS bola väčšina hypoglykemických epizód pozorovaná v priebehu 2. až 4. dňa po týždennom podaní.

Precitlivenosť

Tak ako pri iných inzulínoch, aj pri inzulíne ikodeku sa môžu vyskytnúť alergické reakcie. Okamžité alergické reakcie na samotný inzulín alebo na pomocné látky môžu byť potenciálne život ohrozujúce.

V programe fázy 3a boli pri inzulíne ikodeku hlásené reakcie z precitlivenosti (urtikária, opuch pier a opuch tváre). Reakcie z precitlivenosti boli hlásené u 0,4 % pacientov liečených inzulínom ikodekom v porovnaní s 0,6 % pacientov liečených denným bazálnym inzulínom. Dve z 10 udalostí hlásených pacientmi liečenými inzulínom ikodekom boli ťažké (urtikária) a jedna z nich bola takisto hlásená ako závažná.

Reakcie v mieste podania injekcie

V skúšaniach v 3. fáze boli reakcie v mieste podania injekcie hlásené u 1,6 % pacientov liečených inzulínom ikodekom v porovnaní s 1,4 % pacientov liečených denným bazálnym inzulínom. Väčšina reakcií v mieste podania injekcie u pacientov liečených inzulínom ikodekom (75 %) bola hlásená v dvojito zaslepenom, aktívne kontrolovanom dvojito maskovanom skúšaní (ONWARDS 3). U pacientov liečených denným bazálnym inzulínom bolo 21 % reakcií v mieste podania injekcie hlásených v skúšaní ONWARDS 3.

Celkovo v skúšanich v 3. fáze boli najčastejšími prejavmi a príznakmi reakcií v mieste podania injekcie erytém a pruritus. Maximálna závažnosť reakcií v mieste podania injekcie bola u pacientov liečených inzulínom ikodekom mierna (94 %) alebo stredne závažná (6 %). Žiadne reakcie v mieste podania injekcie neboli závažné.

Poruchy kože a podkožného tkaniva

V mieste podania injekcie sa môže vyskytnúť lipodystrofia (vrátane lipohypertrofie, lipoatrofie)

a kožná amyloidóza, čím sa môže oneskoriť lokálna absorpcia inzulínu. Neustále striedanie miesta podania injekcie v danej oblasti môže pomôcť pri zmiernení týchto reakcií alebo môže týmto reakciám predísť (pozri časť 4.4).

Ďalšie osobitné skupiny populácie

Podľa výsledkov klinických skúšaní s inzulínom ikodekom frekvencia, druh a závažnosť nežiaducich reakcií pozorovaných u starších pacientov a pacientov s poruchou funkcie obličiek alebo pečene nevykazujú žiadne rozdiely v porovnaní s rozsiahlejšími skúsenosťami v celkovej populácii liečenej inzulínom ikodekom.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Predávkovanie inzulínom nie je možné presne definovať, ak však pacient dostane viac inzulínu, ako potrebuje, môže sa v postupných etapách rozvinúť hypoglykémia:

• V prípade miernej hypoglykemickej epizódy je možné podať perorálne pacientovi glukózu alebo produkty obsahujúce cukor. Preto sa odporúča, aby mal pacient vždy pri sebe produkty obsahujúce cukor.

• Pri ťažkej hypoglykémii, ak sa pacient nedokáže liečiť sám, môže mu vyškolená osoba podať intramuskulárne, subkutánne alebo intranazálne glukagón alebo mu môže zdravotnícky pracovník intravenózne podať glukózu. Ak pacient do 10 až 15 minút nezareagoval na glukagón, musí sa mu podať intravenózne glukóza. Po nadobudnutí vedomia sa odporúča podať pacientovi perorálne sacharidy ako prevenciu proti recidíve.

  Udalosti predávkovania sa môžu vyskytnúť počas prechodu z bazálneho inzulínu podávaného jedenkrát alebo dvakrát denne na inzulín ikodek, a to najmä ak sa jednorazová dávka navyše napriek odporúčaniu neprestane podávať po prvej injekcii (pozri časť 4.4).