Meropenem ASH 1 000 mg Prášok na injekčný/infúzny roztok
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Meropenem 1 000 mg
Meropenem ASH je indikovaný dospelým a deťom vo veku 3 mesiacov a starším na liečbu nasledujúcich infekcií (pozri časti 4.4 a 5.1):
-
závažná pneumónia, vrátane nozokomiálnej pneumónie a pneumónie spojenej s mechanickou ventiláciou pľúc
-
bronchopulmonálne infekcie pri cystickej fibróze
-
komplikované infekcie močových ciest
-
komplikované intraabdominálne infekcie
-
pôrodné a popôrodné infekcie
-
komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív
-
akútna bakteriálna meningitída.
Meropenem ASH sa môže používať na liečbu neutropenických pacientov s horúčkou, pri ktorej je podozrenie, že je spôsobená bakteriálnou infekciou.
Liečba pacientov s bakterémiou, ktorá sa objaví v súvislosti s ktoroukoľvek z vyššie uvedených infekcií alebo existuje podozrenie na takúto súvislosť.
Je potrebné vziať do úvahy oficiálne odporúčania o správnom používaní antibiotík.
Dávkovanie
Tabuľky uvedené nižšie poskytujú všeobecné odporúčania na dávkovanie.
Podávaná dávka meropenému a dĺžka liečby majú zohľadňovať typ liečenej infekcie, vrátane jej závažnosti, a klinickú odpoveď pacienta.
Pri liečbe niektorých typov infekcií, ako sú infekcie, ktoré sú vyvolané menej citlivými bakteriálnymi
druhmi (napr. Enterobacterales, Pseudomonas aeruginosa alebo Acinetobacter spp.), alebo veľmi
závažné infekcie, môže byť zvlášť vhodná dávka až do 2 g trikrát denne u dospelých a dospievajúcich a dávka až do 40 mg/kg trikrát denne u detí.
Pri liečbe pacientov s renálnou insuficienciou je potrebné ďalšie prehodnotenie dávkovania (pozri nižšie).
Dospelí a dospievajúci
| Infekcia | Dávka podávaná každých 8 hodín |
| Závažná pneumónia, vrátane nozokomiálnejpneumónie a pneumónie spojenej s mechanickou ventiláciou pľúc | 500 mg alebo 1 000 mg |
| Bronchopulmonálne infekcie pri cystickej fibróze | 2 g |
| Komplikované infekcie močových ciest | 500 mg alebo 1 000 mg |
| Komplikované intraabdominálne infekcie | 500 mg alebo 1 000 mg |
| Pôrodné a popôrodné infekcie | 500 mg alebo 1 000 mg |
| Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív | 500 mg alebo 1 000 mg |
| Akútna bakteriálna meningitída | 2 g |
| Liečba neutropenických pacientov s horúčkou | 1 000 mg |
Meropeném sa zvyčajne podáva formou intravenóznej infúzie trvajúcej približne 15 až 30 minút (pozri časti 6.2, 6.3 a 6.6).
Prípadne sa dávky do 1 000 mg môžu podávať formou intravenóznej bolusovej injekcie trvajúcej približne 5 minút. Existujú iba obmedzené údaje o bezpečnosti podporujúce podávanie 2 g formou intravenóznej bolusovej injekcie u dospelých.
Porucha funkcie obličiek
Dávka pre dospelých a dospievajúcich s klírensom kreatinínu nižším ako 51 ml/min sa má upraviť podľa pokynov uvedených nižšie. Dostupné sú obmedzené údaje podporujúce podávanie týchto upravených dávok pre jednotkovú dávku 2 g.
| Klírens kreatinínu(ml/min) | Dávka (na základe “jednotkovej” dávky500 mg alebo 1 000 mg alebo 2 g, pozritabuľku vyššie) | Frekvencia |
| 26 – 50 | jedna jednotková dávka | každých 12 hodín |
| 10 – 25 | polovica jednej jednotkovej dávky | každých 12 hodín |
| < 10 | polovica jednej jednotkovej dávky | každých 24 hodín |
Meropeném je odstrániteľný hemodialýzou a hemofiltráciou. Požadovaná dávka sa má podať po ukončení cyklu hemodialýzy.
Pre peritoneálne dialyzovaných pacientov nie je stanovené žiadne odporúčanie na dávkovanie.
Porucha funkcie pečene
U pacientov s poruchou funkcie pečene nie je potrebná žiadna úprava dávkovania (pozri časť 4.4).
Starší pacienti
U starších pacientov s normálnou funkciou obličiek alebo s hodnotami klírensu kreatinínu nad
50 ml/min nie je potrebná žiadna úprava dávky.
Pediatrická populácia
Deti mladšie ako 3 mesiace
Účinnosť a bezpečnosť meropenému u detí mladších ako 3 mesiace nebola stanovená a nebol zistený optimálny dávkovací režim. Avšak, obmedzené farmakokinetické údaje naznačujú, že vhodnou dávkou môže byť 20 mg/kg každých 8 hodín (pozri časť 5.2).
Deti vo veku od 3 mesiacov do 11 rokov a s telesnou hmotnosťou do 50 kg
Odporúčané dávkovacie režimy sú uvedené v tabuľke nižšie:
| Infekcia | Dávka podaná každých 8 hodín |
| Závažná pneumónia, vrátane nozokomiálnejpneumónie a pneumónie spojenej s mechanickou ventiláciou pľúc | 10 alebo 20 mg/kg |
| Bronchopulmonálne infekcie pri cystickej fibróze | 40 mg/kg |
| Komplikované infekcie močových ciest | 10 alebo 20 mg/kg |
| Komplikované intraabdominálne infekcie | 10 alebo 20 mg/kg |
| Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív | 10 alebo 20 mg/kg |
| Akútna bakteriálna meningitída | 40 mg/kg |
| Liečba neutropenických pacientov s horúčkou | 20 mg/kg |
Deti s telesnou hmotnosťou nad 50 kg
Má sa podať rovnaká dávka ako u dospelých.
Nie sú žiadne skúsenosti u detí s poruchou funkcie obličiek. Spôsob podávania
Meropeném sa zvyčajne podáva formou intravenóznej infúzie počas približne 15 až 30 minút (pozri
časti 6.2, 6.3 a 6.6). Prípadne sa dávky meropenému do 20 mg/kg môžu podávať formou intravenóznej bolusovej injekcie trvajúcej približne 5 minút. Existujú iba obmedzené údaje o bezpečnosti
podporujúce podávanie dávky 40 mg/kg formou intravenóznej bolusovej injekcie u detí. Pokyny na rekonštitúciu lieku pred podaním, pozri časť 6.6.
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1. Precitlivenosť na akékoľvek iné karbapenémové antibiotikum.
Závažná precitlivenosť (napr. anafylaktická reakcia, závažná kožná reakcia) na akýkoľvek iný typ betalaktámového antibiotika (napr. penicilíny alebo cefalosporíny).
Pri výbere meropenému na liečbu individuálneho pacienta sa má vziať do úvahy vhodnosť použitia karbapenémového antibiotika na základe faktorov ako sú závažnosť infekcie, prevalencia rezistencie na iné vhodné antibiotiká a riziko selekcie baktérií rezistentných na karbapeném.
Rezistencia Enterobacterales, Pseudomonas aeruginosa a Acinetobacter spp.
Rezistencia druhov Enterobacterales, Pseudomonas aeruginosa a Acinetobacter spp. na penémy sa líši v rámci Európskej únie. Predpisujúci lekári majú vziať do úvahy lokálnu prevalenciu rezistencie týchto baktérií na penémy.
Hypersenzitívne reakcie
Tak ako pri všetkých betalaktámových antibiotikách, aj pri tomto lieku sa vyskytli závažné a zriedkavo aj fatálne reakcie z precitlivenosti (pozri časti 4.3 a 4.8).
Pacienti, ktorí majú v anamnéze precitlivenosť na karbapenémy, penicilíny alebo iné betalaktámové antibiotiká, môžu byť precitlivení aj na meropeném. Pred začatím liečby meropenémom je potrebné dôkladne preveriť predchádzajúce reakcie z precitlivenosti na betalaktámové antibiotiká.
Ak sa objaví závažná alergická reakcia, musí sa podávanie lieku prerušiť a prijať vhodné opatrenia.
U pacientov, ktorí dostávali meropeném, boli hlásené závažné kožné nežiaduce reakcie (Severe Cutaneous Adverse Reactions, SCAR), ako je Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS), toxická
epidermálna nekrolýza (TEN), lieková reakcia s eozinofíliou a systémovými príznakmi (Drug Reaction with Eosinophilia and Systemic Symptoms, DRESS), multiformný erytém (EM) a akútna generalizovaná exantémová pustulóza (AGEP) (pozri časť 4.8). Ak sa objavia prejavy a príznaky, ktoré svedčia o týchto reakciách, meropeném sa musí okamžite vysadiť a má sa zvážiť iná možná liečba.
U iných betalaktámových antibiotík boli hlásené reakcie z precitlivenosti, ktoré progredovali do Kounisovho syndrómu (akútny alergický koronárny arteriospazmus, ktorý môže viesť k infarktu myokardu, pozri časť 4.8).
Rabdomyolýza
Rabdomyolýza bola hlásená pri použití meropenému. Ak sa objavia prejavy a príznaky rabdomyolýzy, podávanie meropenému sa má ukončiť a má sa začať vhodná liečba (pozri časť 4.8).
Kolitída v dôsledku antibiotickej liečby
Kolitída v dôsledku antibiotickej liečby a pseudomembranózna kolitída sa vyskytla takmer pri
všetkých antibiotikách vrátane meropenému a môže mať rozsah závažnosti od miernej až po život ohrozujúcu. Preto je dôležité zvážiť túto diagnózu u pacientov s výskytom hnačky počas alebo
následne po podaní meropenému (pozri časť 4.8). Je potrebné zvážiť ukončenie liečby meropenémom a podanie špecifickej liečby infekcie vyvolanej Clostridioides difficile. Lieky inhibujúce peristaltiku sa nemajú podávať.
Záchvaty
Počas liečby karbapenémami, vrátane meropenému, sa zriedkavo vyskytli záchvaty (kŕče) (pozri časť
4.8).
Liekom indukované poškodenie pečene (Drug-Induced Liver Injury, DILI)
Počas liečby meropenémom sa má dôkladne sledovať funkcia pečene z dôvodu rizika DILI (pozri časť 4.8). Ak sa vyskytne závažné DILI, má sa zvážiť prerušenie liečby podľa klinického nálezu. S liečbou meropenémom sa má opätovne začať, len ak sa považuje za nutnú.
Použitie u pacientov s ochorením pečene: u pacientov s už prítomnými poruchami pečene sa má počas liečby meropenémom sledovať funkcia pečene. Nie je nutná žiadna úprava dávkovania (pozri časť 4.2).
Sérokonverzia priameho antiglobulínového testu (Coombsov test)
Počas liečby meropenémom sa môže objaviť pozitívny priamy alebo nepriamy Coombsov test.
Súbežné podávanie kyseliny valproovej/valproátu sodného/valpromidu
Súbežné použitie meropenému a kyseliny valproovej/valproátu sodného/valpromidu sa neodporúča (pozri časť 4.5).
Meropenem ASH obsahuje sodík
Meropenem ASH 500 mg: Tento liek obsahuje 45 mg sodíka v jednej injekčnej liekovke, čo
zodpovedá 2,25 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.
Meropenem ASH 1 000 mg: Tento liek obsahuje 90 mg sodíka v jednej injekčnej liekovke, čo
zodpovedá 4,5 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.
Okrem štúdie s probenecidom sa neuskutočnili žiadne špecifické interakčné štúdie.
Potenciálny účinok meropenému na väzbu iných liekov na bielkoviny alebo metabolizmus sa neskúmal. Väzba na bielkoviny je však taká nízka, že sa na základe tohto mechanizmu neočakávajú interakcie s inými liečivami.
Probenecid
Probenecid súťaží s meropenémom o aktívnu tubulárnu sekréciu, a tým spomaľuje vylučovanie meropenému obličkami, čo sa prejavuje predĺžením eliminačného polčasu a zvýšením plazmatickej
koncentrácie meropenému. Ak sa probenecid podáva súbežne s meropenémom, je potrebná opatrnosť.
Kyselina valproová
Pri súbežnom používaní kyseliny valproovej a karbapenémových antibiotík sa vyskytlo zníženie
hladín kyseliny valproovej v krvi o 60 – 100 % počas približne dvoch dní. Vzhľadom na rýchly nástup a rozsah zníženia sa súbežné podávanie kyseliny valproovej/valproátu sodného/valpromidu a
karbapenému považuje za nevhodné, a preto sa mu treba vyhnúť (pozri časť 4.4).
Perorálne antikoagulanciá
Súbežné podávanie antibiotík s warfarínom môže zvýšiť jeho antikoagulačný účinok. Bolo hlásených mnoho prípadov zvýšenia antikoagulačného účinku perorálne podávaných antikoagulancií vrátane warfarínu u pacientov, ktorí súbežne užívali antibiotiká. Riziko sa môže líšiť v závislosti od typu infekcie, veku a celkového stavu pacienta, takže podiel antibiotika na zvýšení medzinárodného normalizovaného pomeru (International Normalised Ratio, INR) je ťažké posúdiť. Odporúča sa časté
sledovanie INR počas súbežného podávania antibiotík a perorálneho antikoagulancia a krátko po ňom.
Pediatrická populácia
Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.
Gravidita
Nie sú k dispozícii alebo je iba obmedzené množstvo údajov o použití meropenému u gravidných žien.
Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3).
Ako preventívne opatrenie je vhodnejšie vyhnúť sa užívaniu meropenému počas gravidity.
Dojčenie
Bolo hlásené, že malé množstvo meropenému sa vylučuje do ľudského mlieka. Meropeném sa nemá používať u dojčiacich žien, pokiaľ potenciálny prínos pre matku neprevýši potenciálne riziko pre
dieťa.
Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Avšak pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov je potrebné vziať do úvahy, že pri liečbe meropenémom boli
hlásené bolesť hlavy, parestézia a kŕče.
Súhrn bezpečnostného profilu
Z hodnotení 4 872 pacientov s 5 026 expozíciami liečbe meropenémom boli najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami súvisiacimi s meropenémom: hnačka (2,3 %), vyrážka (1,4 %), nauzea/vracanie (1,4 %) a zápal v mieste podania injekcie (1,1 %). Najčastejšie hlásenými
laboratórnymi testami zistenými nežiaducimi účinkami súvisiacimi s meropenémom boli trombocytóza (1,6 %) a zvýšenie hladiny pečeňových enzýmov (1,5 – 4,3 %).
Tabuľkový prehľad rizika nežiaducich účinkov
V tabuľke nižšie sú všetky nežiaduce účinky uvedené podľa triedy orgánových systémov a frekvencie: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé
(≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000) a neznáme (z dostupných údajov). V rámci každej skupiny frekvencie sú nežiaduce účinky zoradené podľa klesajúcej závažnosti.
Tabuľka č. 1
| Trieda orgánových systémov | Frekvencia | Nežiaduci účinok |
| Infekcie a nákazy | menej časté | orálna a vaginálna kandidóza |
| Poruchy krvi a lymfatického systému | časté | trombocytémia |
| menej časté | agranulocytóza, hemolytická anémia, trombocytopénia,neutropénia, leukopénia, eozinofília | |
| Poruchy imunitného systému | menej časté | anafylaxia (pozri časti 4.3 a 4.4), angioedém |
| Poruchy metabolizmu a výživy | menej časté | hypokaliémia |
| Psychické poruchy | zriedkavé | delírium |
| Poruchy nervového systému | časté | bolesť hlavy |
| menej časté | parestézia | |
| zriedkavé | záchvaty (kŕče) (pozri časť 4.4) | |
| Poruchy gastrointestinálnehotraktu | časté | hnačka, abdominálna bolesť, vracanie, nauzea |
| menej časté | kolitída súvisiaca s antibiotikami (pozri časť 4.4) | |
| Poruchy pečene a žlčovýchciest | časté | zvýšenie hladiny transamináz, zvýšenie hladiny alkalickejfosfatázy v krvi, zvýšenie hladinylaktátdehydrogenázy v krvi |
| menej časté | zvýšenie koncentrácie bilirubínuv krvi, liekom indukované poškodenie pečene* | |
| Poruchy kože a podkožnéhotkaniva | časté | vyrážka, svrbenie |
| menej časté | toxická epidermálna nekrolýza, Stevensov-Johnsonov syndróm, multiformný erytém (pozri časť4.4), žihľavka | |
| neznáme | liekmi vyvolaná reakcia seozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS), akútna generalizovaná exantémovápustulóza (AGEP) (pozri časť 4.4) | |
| Poruchy pohybového aparátu a spojivového tkaniva | neznáme | rabdomyolýza |
| Poruchy obličiek a močovýchciest | menej časté | zvýšenie hladiny kreatinínu v krvi,zvýšenie hladiny močoviny v krvi |
| časté | zápal, bolesť |
| Celkové poruchy a reakcie vmieste podania | menej časté | tromboflebitída, bolesť v miestepodania injekcie |
* DILI zahŕňa hepatitídu a zlyhanie pečene. Opis vybraných nežiaducich reakcií
Kounisov syndróm
Akútny koronárny syndróm spojený s alergickou reakciou (Kounisov syndróm) bol hlásený pri použití iných betalaktámových antibiotík (pozri časť 4.4).
Pediatrická populácia
Meropenem ASH je schválený na použitie u detí vo veku od 3 mesiacov. Neexistuje dôkaz o
zvýšenom riziku akéhokoľvek nežiaduceho účinku u detí na základe obmedzených dostupných údajov. Všetky prijaté hlásenia sú konzistentné s prípadmi pozorovanými u dospelých.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Relatívne predávkovanie je možné u pacientov s poruchou funkcie obličiek, ak nie je dávka podávaná tak, ako je uvedené v časti 4.2. Obmedzené skúsenosti po uvedení lieku na trh naznačujú, že ak sa v
dôsledku predávkovania vyskytnú nežiaduce reakcie, sú zhodné s profilom nežiaducich reakcií
opísaným v časti 4.8, majú spravidla ľahký priebeh a po vysadení lieku alebo znížení dávky vymiznú. Je potrebné zvážiť symptomatickú liečbu.
U osôb s normálnou funkciou obličiek dochádza k rýchlemu vylučovaniu obličkami. Meropeném a jeho metabolit je možné odstrániť hemodialýzou.
Farmakologické vlastnosti - Meropenem 1 000 mg
Farmakoterapeutická skupina: antibiotiká na systémové použitie, karbapenémy; ATC kód: J01DH02. Mechanizmus účinku
Meropeném dosahuje svoju baktericídnu aktivitu inhibíciou syntézy bunkovej steny grampozitívnych a gramnegatívnych baktérií naviazaním sa na proteíny viažuce penicilín (penicillin-binding proteins, PBP).
Farmakokinetický/farmakodynamický (FK/FD) vzťah
Podobne ako v prípade iných betalaktámových antibiotík sa ukázalo, že čas, kedy koncentrácie meropenému presahujú minimálne inhibičné koncentrácie (MIC) (t > MIC), najlepšie koreluje s
účinnosťou. V predklinických modeloch preukázal meropeném aktivitu, keď plazmatické koncentrácie presiahli MIC infekčných organizmov po dobu približne 40 % dávkovacieho intervalu. Táto cieľová hodnota nebola klinicky potvrdená.
Mechanizmus rezistencie
Bakteriálna rezistencia na meropeném môže byť dôsledkom: (1) zníženej priepustnosti vonkajšej membrány gramnegatívnych baktérií (kvôli zníženej produkcii porínov), (2) zníženej afinity k
cieľovým PBP, (3) zvýšenej expresie zložiek efluxnej pumpy a (4) produkcie betalaktamáz, ktoré môžu hydrolyzovať karbapenémy.
V Európskej únii boli hlásené lokalizované ohniská infekcií spôsobených baktériami rezistentnými na karbapeném.
Medzi meropenémom a skupinami liečiv ako sú chinolóny, aminoglykozidy, makrolidy a tetracyklíny neexistuje skrížená rezistencia cieľových mikroorganizmov. Baktérie však môžu vykazovať
rezistenciu na viac ako na jednu skupinu antibiotík, ak rezistencia vznikla na podklade nepriepustnosti a/alebo efluxnej pumpy (púmp).
Hraničné hodnoty testovania citlivosti
Interpretačné kritériá MIC (minimálnej inhibičnej koncentrácie) pre testovanie citlivosti stanovil European Committee on Antimicrobial Susceptibility Testing (EUCAST) pre meropeném a sú uvedené tu: https://www.ema.europa.eu/en/documents/other/minimum-inhibitory-concentration-mic-breakpoints_en.xlsx
Prevalencia získanej rezistencie u vybraných druhoch sa môže líšiť v závislosti od geografickej polohy a času a je potrebné získať lokálne informácie o rezistencii, najmä pri liečbe ťažkých infekcií. Ak je
lokálna prevalencia rezistencie taká, že prospešnosť liečiva je prinajmenšom pri niektorých typoch infekcií otázna, je potrebné si vyžiadať stanovisko odborníka.
Nasledujúci zoznam patogénov je odvodený z klinických skúseností a terapeutických odporúčaní. Bežne citlivé druhy
Grampozitívne aeróby
Enterococcus faecalis$
Staphylococcus aureus (citlivé na meticilín)£
Staphylococcus spp. (citlivé na meticilín) vrátane Staphylococcus epidermidis Streptococcus agalactiae (skupina B)
skupina Streptococcus milleri (S. anginosus, S. constellatus a S. intermedius) Streptococcus pneumoniae
Streptococcus pyogenes (skupina A)
Gramnegatívne aeróby Citrobacter freudii Citrobacter koseri Enterobacter cloacae Escherichia coli Haemophilus influenzae Klebsiella aerogenes Klebsiella oxytoca Klebsiella pneumoniae Morganella morganii Neisseria meningitidis Proteus mirabilis Proteus vulgaris Serratia marcescens
Grampozitívne anaeróby Clostridium perfringens Peptoniphilus asaccharolyticus
Peptostreptococcus spp. (vrátane P. micros, P anaerobius, P. magnus)
Gramnegatívne anaeróby
Bacteroides caccae
skupina Bacteroides fragilis Prevotella bivia
Prevotella disiens
Druhy, pri ktorých môže byť získaná rezistencia problémom Grampozitívne aeróby
Enterococcus faecium$†
Gramnegatívne aeróby
Acinetobacter spp. Burkholderia cepacia Pseudomonas aeruginosa
Prirodzene rezistentné organizmy Gramnegatívne aeróby Stenotrophomonas maltophilia Legionella spp.
Iné mikroorganizmy Chlamydophila pneumoniae Chlamydophila psittaci Coxiella burnetii Mycoplasma pneumoniae
$ Druhy vykazujúce prirodzenú strednú citlivosť.
£ Všetky stafylokoky rezistentné na meticilín sú rezistentné na meropeném.
† Miera rezistencie > 50 % v jednej alebo viacerých krajinách EÚ.
Sopľavka a melioidóza: Použitie meropenému u ľudí sa zakladá na in vitro údajoch o citlivosti u
B. mallei a B. pseudomallei a na obmedzených údajoch u ľudí. Ošetrujúci lekári sa majú riadiť národnými a/alebo medzinárodnými schválenými dokumentmi, ktoré sa týkajú liečby sopľavky a melioidózy.
Priemerný plazmatický polčas u zdravých osôb je približne 1 hodina, priemerný distribučný objem je približne 0,25 l/kg (11 – 27 l) a priemerný klírens je 287 ml/min pri dávke 250 mg s poklesom na
205 ml/min pri dávke 2 g. S dávkami 500, 1 000 a 2 000 mg pri infúznom podaní v trvaní 30 minút sa dosiahnu priemerné hodnoty cmax približne 23, 49 a 115 μg/ml, čo v tomto poradí zodpovedá
hodnotám AUC 39,3; 62,3 a 153 μg.h /ml. Hodnoty cmax po infúzii trvajúcej 5 minút sú 52 a 112 μg/ml po dávkach 500 a 1 000 mg v uvedenom poradí. Pri podávaní opakovaných dávok v 8-hodinových
intervaloch nedochádza u osôb s normálnou funkciou obličiek ku kumulácii meropenému.
V štúdii s 12 pacientmi, ktorým bol po chirurgickom zákroku podávaný meropeném 1 000 mg v 8-
hodinových intervaloch z dôvodu intraabdominálnych infekcií, boli hodnoty cmax a polčas porovnateľné ako u zdravých osôb, zaznamenal sa však vyšší distribučný objem 27 l.
Distribúcia
Priemerná väzba meropenému na plazmatické bielkoviny bola približne 2 % a nezávisela od
koncentrácie. Po rýchlom podaní (5 minút alebo menej) je farmakokinetika biexponenciálna, ale po
30-minútovej infúzii je to oveľa menej zreteľné. Ukázalo sa, že meropeném dobre preniká do
viacerých telesných tekutín a tkanív: vrátane pľúc, bronchiálneho sekrétu, žlče, cerebrospinálneho
moku, gynekologických tkanív, kože, fascií, svalov a peritoneálnych exsudátov.
Biotransformácia
Meropeném sa metabolizuje hydrolýzou betalaktámového kruhu za vzniku mikrobiologicky
neaktívneho metabolitu. Meropeném vykazuje in vitro zníženú citlivosť na hydrolýzu ľudskou
dehydropeptidázou-I (DHP-I) v porovnaní s imipenémom a nie je potrebné súčasne podávať inhibítor
DHP-I.
Eliminácia
Meropeném sa primárne vylučuje nezmenený obličkami; približne 70 % (50 – 75 %) dávky sa v
nezmenenej forme vylúči v priebehu 12 hodín. Ďalších 28 % sa vylúči v podobe mikrobiologicky
neaktívneho metabolitu. Vylučovanie stolicou predstavuje približne iba 2 % dávky. Nameraný renálny klírens a vplyv probenecidu poukazujú na to, že meropeném prechádza filtráciou aj tubulárnou
sekréciou.
Porucha funkcie obličiek
Porucha funkcie obličiek spôsobuje zvýšenú AUC v plazme a dlhší polčas meropenému. AUC meropenému sa zvýšila 2,4-násobne u pacientov so stredne ťažkou poruchou renálnej funkcie (CrCl 33 – 74 ml/min), 5-násobne u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek
(CrCl 4 – 23 ml/min) a 10-násobne u hemodialyzovaných pacientov (CrCl < 2 ml/min) v porovnaní so zdravými osobami (CrCl > 80 ml/min). AUC mikrobiologicky neaktívnych metabolitov s otvoreným kruhom bola tiež výrazne zvýšená u pacientov s poruchou funkcie obličiek. Úprava dávky sa odporúča u pacientov so stredne ťažkou až ťažkou poruchou funkcie obličiek (pozri časť 4.2).
Meropeném je odstrániteľný hemodialýzou a hodnota klírensu počas hemodialýzy je približne 4-krát vyššia ako u pacientov s anúriou.
Porucha funkcie pečene
Štúdia u pacientov s alkoholovou cirhózou nepoukazuje na žiadny vplyv ochorenia pečene na farmakokinetiku meropenému po opakovaných dávkach.
Dospelí pacienti
Farmakokinetické štúdie uskutočnené u pacientov nepreukázali významné rozdiely vo farmakokinetike v porovnaní so zdravými osobami s rovnakou funkciou obličiek. Populačný model odvodený z údajov u 79 pacientov s intraabdominálnou infekciou alebo pneumóniou poukázal na
závislosť centrálneho objemu od telesnej hmotnosti a klírensu od klírensu kreatinínu a veku.
Pediatrická populácia
Farmakokinetika u dojčiat a detí s infekciou mala pri dávkach 10, 20 a 40 mg/kg hodnoty cmax
približujúce sa hodnotám u dospelých po dávkach 500, 1 000 a 2 000 mg. Porovnanie ukázalo zhodu vo farmakokinetike medzi dávkami a polčasmi podobne ako u dospelých, s výnimkou najmladších pacientov (< 6 mesiacov t1/2 1,6 h). Priemerné hodnoty klírensu meropenému boli 5,8 ml/min/kg
(6 – 12 rokov); 6,2 ml/min/kg (2 – 5 rokov); 5,3 ml/min/kg (6 – 23 mesiacov) a 4,3 ml/min/kg
(2 – 5 mesiacov). Približne 60 % dávky sa vylučuje močom v priebehu 12 hodín ako meropeném a ďalších 12 % ako metabolit. Koncentrácie meropenému v cerebrospinálnej tekutine u detí s meningitídou dosahujú približne 20 % súbežných hladín v plazme, hoci individuálne rozdiely medzi osobami sú výrazné.
Farmakokinetika meropenému u novorodencov, u ktorých sa vyžaduje antiinfekčná liečba, sa prejavila vyšším klírensom u novorodencov s vyšším chronologickým alebo gestačným vekom s celkovým priemerným polčasom 2,9 hodín. Simulácia Monte Carlo na základe populačného FK modelu ukázala, že pri dávkovaní 20 mg/kg v 8-hodinových intervaloch dosiahlo 60 % t > MIC pre P. aeruginosa
u 95 % predčasne narodených a u 91 % riadne donosených novorodencov.
Starší pacienti
Farmakokinetické štúdie u zdravých starších osôb (65 – 80 rokov) poukázali na zníženie klírensu v plazme, čo zodpovedalo zníženiu klírensu kreatinínu v súvislosti s vekom a menšiemu poklesu nerenálneho klírensu. U starších pacientov sa nevyžaduje žiadna úprava dávky s výnimkou prípadov stredne ťažkej až ťažkej poruchy funkcie obličiek (pozri časť 4.2).
Farmaceutické informácie - Meropenem 1 000 mg
3 roky
Po rekonštitúcii:
Podanie intravenóznej bolusovej injekcie
Roztok na bolusovú injekciu sa pripraví rozpustením lieku vo vode pre injekcie na konečnú
koncentráciu 50 mg/ml. Chemická a fyzikálna stabilita pripraveného roztoku na bolusovú injekciu bola preukázaná počas 3 hodín pri teplote do 25°C alebo 12 hodín pri uchovávaní v chladničke
(2 – 8°C).
Z mikrobiologického hľadiska, pokiaľ spôsob otvorenia/rekonštitúcie/riedenia nevylučuje riziko
mikrobiálnej kontaminácie, má sa liek použiť okamžite.
Ak sa nepoužije okamžite, za čas a podmienky uchovávania je zodpovedný používateľ.
Podanie intravenóznej infúzie
Infúzny roztok sa pripraví rozpustením lieku buď v 0,9 % infúznom roztoku chloridu sodného alebo
v 5 % infúznom roztoku glukózy (dextrózy) na konečnú koncentráciu 1 až 20 mg/ml. Chemická a
fyzikálna stabilita infúzneho roztoku pripraveného s použitím 0,9 % infúzneho roztoku chloridu sodného bola preukázaná počas 3 hodín pri teplote do 25°C alebo 24 hodín pri uchovávaní v
chladničke (2 – 8°C).
Rekonštituovaný roztok lieku v 5 % roztoku glukózy sa má použiť okamžite.
Z mikrobiologického hľadiska, pokiaľ spôsob otvorenia/rekonštitúcie/riedenia nevylučuje riziko
mikrobiálnej kontaminácie, má sa liek použiť okamžite.
Ak sa nepoužije okamžite, za čas a podmienky uchovávania je zodpovedný používateľ. Rekonštituované roztoky sa nesmú zmrazovať.
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie. Rekonštituovaný roztok sa nesmie zmrazovať.
Podmienky uchovávania lieku po rekonštitúcii, pozri časť 6.3.
Meropenem ASH 500 mg prášok je balený v injekčnej liekovke z číreho borosilikátového skla typu I s objemom 30 ml, uzatvorenej zátkou (sivá brómbutylová guma) a hliníkovým viečkom.
Meropenem ASH 1 000 mg prášok je balený v injekčnej liekovke z číreho borosilikátového skla typu I
s objemom 30 ml, uzatvorenej zátkou (sivá brómbutylová guma) a hliníkovým viečkom. Liek sa dodáva v balení s 1 injekčnou liekovkou.
a iné zaobchádzanie s liekom
Injekcia
Meropeném používaný ako bolusová intravenózna injekcia sa má rekonštituovať so sterilnou vodou na
injekcie.
Infúzia
Na intravenóznu infúziu môžu byť injekčné liekovky s meropenémom priamo rekonštituované s 0,9 %
infúznym roztokom chloridu sodného alebo s 5 % infúznym roztokom glukózy. Každá injekčná liekovka je určená iba na jednorazové použitie.
Pri príprave a podávaní roztoku sa majú používať štandardné aseptické techniky.
Roztok sa má pred použitím pretrepať.
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.
Tento liek môže predstavovať riziko pre životné prostredie (pozri časť 5.3).