AMGLIDIA 6 mg/ml Perorálna suspenzia

Liek AMGLIDIA je indikovaný na liečbu neonatálneho diabetes mellitus na použitie u novorodencov, dojčiat a detí.

Preukázalo sa, že sulfonylmočoviny, ako je liek AMGLIDIA, sú účinné u pacientov s mutáciami v génoch kódujúcich ATP-senzitívny draslíkový kanál β-buniek a s prechodným neonatálnym diabetes mellitus súvisiacim s chromozómom 6q24.

Liečbu suspenziou glibenklamidu má začať lekár, ktorý má skúsenosti s liečbou pacientov s veľmi skorým nástupom diabetu.

Pokyny týkajúce sa predpisovania lieku

Pri predpisovaní a podávaní lieku AMGLIDIA je potrebná opatrnosť, aby sa predišlo chybám v dávkovaní v dôsledku zámeny miligramov (mg) za mililitre (ml). Je potrebné uistiť sa, že je uvedená a vydaná správna dávka a sila.

Dávkovanie

Aby sa predišlo prekročeniu prijateľnej dennej dávky benzoanu sodného, denná dávka lieku AMGLIDIA nemá prekročiť 1 ml/kg/deň. Liek AMGLIDIA 0,6 mg/ml sa preto nemá používať na dávkovanie vyššie než 0,6 mg/kg/deň.

S cieľom obmedziť expozíciu benzoanu sodnému a vzhľadom na spôsob podania (1 ml a 5 ml perorálne striekačky) sa neodporúča používať silu lieku AMGLIDIA 0,6 mg/ml na dávkovania vyššie než sú ďalej opísané dávkovania:

Tabuľka 1: Maximálne odporúčané dávkovanie

V akýchkoľvek iných prípadoch sa má použiť AMGLIDIA 6 mg/ml.

Začiatočná dávka lieku AMGLIDIA má byť 0,2 mg/kg denne v dvoch rozdelených dávkach pred kŕmením (vrátane kŕmenia z fľaše). Táto dávka sa má zvyšovať o 0,2 mg/kg denne až do dosiahnutia inzulínovej nezávislosti.

Keďže liek AMGLIDIA sa podáva pomocou perorálnej striekačky so stupnicou v ml, vypočítaná denná dávka má byť vyjadrená v ml, pričom lekár výslovne uvedie silu, ktorá sa má použiť.

Striekačka (1 ml alebo 5 ml) sa zvolí na základe objemu v ml, ktorý sa má podať pri každej dávke podľa predpisu lekára. 5 ml striekačku treba použiť pre objemy vyššie než 1 ml.

Má sa použiť objem, ktorý je najbližší vypočítanému objemu. Ošetrujúci lekár má počas fázy titrácie pacientov pozorne monitorovať. Zavedenie liečby počas hospitalizácie

Začiatočná dávka lieku AMGLIDIA má byť 0,2 mg/kg denne v dvoch dávkach. V 1. deň je potrebné podať bazálny a bolusový inzulín ako obvykle. V 2. deň, ak sa podáva subkutánne, možno odstrániť bazálny inzulín. Ak sa podáva pomocou inzulínovej pumpy, je potrebné znížiť bazálnu rýchlosť inzulínovej pumpy o 50 % a ďalej znižovať v súlade s meraniami koncentrácie glukózy v kapilárnej krvi. Počas transferového obdobia je potrebné podávať bolusový inzulín alebo bolusy inzulínovou pumpou s jedlami, ako sa vyžaduje na účel udržania rozumnej kontroly glykémie. Odo dňa 2 do konca titračnej fázy je potrebné zvyšovať dávku lieku AMGLIDIA o 0,2 mg/kg denne, ak je koncentrácia glukózy v kapilárnej krvi ≥ 7 mmol/l. Ak je koncentrácia glukózy v kapilárnej krvi < 7 mmol/l, dávka lieku AMGLIDIA sa nemá zvyšovať a bolusy inzulínu pred jedlom je potrebné znížiť o 50 %.

Koncentrácia glukózy pred raňajkami môže klesať veľmi pomaly. Hodnoty glukózy pred obedom alebo večerou klesajú rýchlejšie a vo všeobecnosti sú lepším markerom odpovede na liek AMGLIDIA.

Rovnaký protokol je potrebné opakovať každý deň, kým sa nedosiahne inzulínová nezávislosť. Po vysadení inzulínu sa dávka lieku AMGLIDIA upraví podľa koncentrácie glukózy v kapilárnej krvi.

U pacientov, ktorí sú na 6. deň stále na inzulíne, je potrebné udržiavať dávku lieku AMGLIDIA aspoň 4 týždne. To možno spraviť ambulantne.

Pacientov možno prepustiť vtedy, keď už nevyžadujú inzulínovú liečbu, sú stabilní pri kombinácii lieku AMGLIDIA a inzulínu alebo sú stabilní pri samotnom inzulíne.

Ambulantné zavedenie liečby

Začiatočná dávka lieku AMGLIDIA má byť 0,2 mg/kg denne v dvoch dávkach a má sa postupne každý týždeň zvyšovať o 0,2 mg/kg denne.

Pri zvyšovaní dávky je zvyčajne možné znížiť a následne zastaviť dávkovanie inzulínu.

Od 2. týždňa je potrebné zvýšiť dávku lieku AMGLIDIA o 0,2 mg/kg denne a znížiť dávku inzulínu, ak je koncentrácia glukózy v kapilárnej krvi ≥ 7 mmol/l. Ak je koncentrácia glukózy v kapilárnej krvi < 7 mmol/l, je potrebné znížiť dávku inzulínu.

Ak sa po znížení dávky inzulínu hodnota glukózy v krvi zvýši, je potrebné zvýšiť dávku lieku AMGLIDIA o 0,2 mg/kg denne. Zníženie dávky inzulínu sa má vykonať s použitím koncentrácie glukózy pred jedlom.

Rovnaký protokol je potrebné opakovať každý týždeň, kým sa nedosiahne inzulínová nezávislosť. Po vysadení inzulínu sa dávka lieku AMGLIDIA upraví podľa koncentrácie glukózy v kapilárnej krvi.

Ak sa na konci 5- až 6-týždňového obdobia nepozoruje žiadny dôkaz odpovede a dávky inzulínu sú podobné ako na začiatku, možno vyskúšať podávanie dávok do 2 mg/kg denne počas jedného týždňa. (V zriedkavých prípadoch trvá 4 mesiace, kým sa inzulín úplne vysadí).

Ak sa pozoruje zjavné zníženie požiadavky na inzulín v tejto dávke 2 mg/kg denne (zníženie dávky inzulínu aspoň na 60 % dávky pred nasadením lieku AMGLIDIA), vo vybraných prípadoch stojí za to pokračovať vyššou dávkou lieku AMGLIDIA počas dlhšieho obdobia.

Úpravy dávkovania a manažment dlhodobej liečby

Ako ukazuje literatúra a klinické štúdie vykonané s glibenklamidom, priemerná denná dávka sa u väčšiny pacientov trpiacich neonatálnym diabetom očakáva okolo 0,2 až 0,5 mg/kg denne.

Príležitostne boli pozorované vyššie dávky a podľa literatúry boli dávky do 2,8 mg/kg denne úspešne podávané bez nežiaducich reakcií. V prípade čiastočnej odpovede pri nižších dávkach, ako ukazujú znížené požiadavky na podávanie inzulínu, sa môže vo vybraných prípadoch vyskúšať ďalšie zvýšenie dávky až do 2,8 mg/kg denne.

U niektorých detí sa glykemická kontrola lepšie dosahuje, keď sa glibenklamid podáva 3-krát alebo 4- krát denne.

Ak sa nepozoruje žiadne zlepšenie (nezmenená dávka inzulínu, podobná glykemická kontrola a žiadne zlepšenie neurologických symptómov),má sa liek AMGLIDIA vysadiť.

Počas obdobia titrácie sa má koncentrácia glukózy v kapilárnej krvi pacientov naďalej monitorovať štyrikrát denne a pred spaním, keďže požiadavky na inzulín sa môžu naďalej znižovať alebo možno bude potrebné titrovať liek AMGLIDIA. Po dosiahnutí rovnovážneho stavu nie je potrebné denne monitorovať koncentráciu glukózy v kapilárnej krvi okrem klinických situácií s rizikom metabolickej nerovnováhy (pozri nižšie). Vo všetkých prípadoch je potrebné každé tri mesiace monitorovať HbA1c.

Niekedy koncentrácia glukózy v krvi klesne aj v prípade, že pacient užíva pevne stanovenú dávku lieku AMGLIDIA. Preto treba zvážiť zníženie dávky lieku AMGLIDIA alebo ukončenie liečby, aby sa predišlo hypoglykémii.

Ošetrujúci lekár má anticipovať zníženie dávky lieku AMGLIDIA a určite v prípade, ak hodnoty glukózy klesnú pod 4 mmol/l (72 mg/dl).

Možno bude potrebné upraviť dávky lieku AMGLIDIA u pacientov trpiacich interkurentnými infekciami, po traume, šoku alebo anestézii:

• pri rozsiahlej operácii sa má liečba liekom AMGLIDIA nahradiť inzulínom,

• dysfunkcia pečene alebo obličiek môže vyžadovať zníženie dávky,

• vo výnimočných stresových situáciách (napr. trauma, operácia, febrilné infekcie) sa môže zhoršiť regulácia koncentrácie glukózy v krvi a na udržanie dobrej metabolickej kontroly bude možno potrebná dočasná zmena na inzulín.

Pacienti môžu mať občas veľmi vysoké hodnoty glukózy, t. j. > 20 mmol/l (> 360 mg/dl) a zdá sa, že v niektorých prípadoch sa tieto vysoké hodnoty glukózy vyriešia normálnou dávkou lieku AMGLIDIA. Vo všetkých prípadoch je však potrebné pozorne monitorovať koncentráciu glukózy v krvi (pozri ďalej aj odporúčania uvedené pod nadpisom „Vynechanie dávky“) a je potrebné prijať primerané opatrenia na obnovenie euglykémie (napr. použiť tretiu dennú dávku lieku AMGLIDIA alebo inzulínu).

Bioekvivalencia s tabletami

Liek AMGLIDIA nie je bioekvivalentný s (drvenými) tabletami obsahujúcimi rovnaké množstvo glibenklamidu. Dostupné údaje sú opísané v časti 5.2.

Vynechanie dávky

Ak sa vynechá dávka, vzniká riziko hyperglykémie. Musí sa okamžite skontrolovať hladina glukózy v krvi a čo najskôr podať liek AMGLIDIA. Ak hladina glukózy v krvi prekročí

16,5 mmol/l, musí sa tiež skontrolovať prítomnosť ketonúrie alebo ketonémie. Ak sú prítomné ketónové telieska, rýchlo sa musí podať injekcia inzulínu na obnovu metabolickej situácie. Následne je potrebné kontaktovať ošetrujúceho odborného lekára.

Osobitné populácie

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie obličiek je potrebná úprava dávky. U týchto pacientov sa má liečba začať najnižšou dávkou, pričom je potrebné presne dodržiavať úrovne dávok, aby sa predišlo hypoglykemickým reakciám (pozri časť 4.4). Závažná porucha funkcie obličiek, pozri časť 4.3.

Porucha funkcie pečene

U pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie pečene je potrebná úprava dávky. U týchto pacientov sa má liečba začať najnižšou dávkou, pričom je potrebné presne dodržiavať úrovne dávok, aby sa predišlo hypoglykemickým reakciám (pozri časť 4.4). Závažná porucha funkcie pečene, pozri časť 4.3.

Starší pacienti

Bezpečnosť a účinnosť lieku AMGLIDIA u starších pacientov neboli stanovené, keďže tento liek je indikovaný v pediatrickej populácii.

Pacienti s rizikom

U podvyživených pacientov alebo u pacientov s výraznou zmenou celkového stavu alebo u pacientov s nepravidelným kalorickým príjmom a u pacientov s poruchou funkcie obličiek alebo pečene sa má liečba začať najnižšou dávkou, pričom je potrebné presne dodržiavať úrovne dávok, aby sa predišlo hypoglykemickým reakciám (pozri časť 4.4).

Spôsob podávania

Tento liek sa podáva perorálne ako perorálna suspenzia pripravená na použitie pomocou perorálnej

striekačky so stupnicou. Liek sa podáva priamo do úst dieťaťa. Fľaška sa pred podaním nemusí potriasť.

Keďže sa neuskutočnili žiadne interakčné štúdie medzi glibenklamidom a mliekom a napriek tomu, že jedlo nemá vplyv na absorpciu glibenklamidu, odporúča sa podávať suspenziu 15 minút pred kŕmením dieťaťa mliekom.

Má sa používať len perorálna striekačka pribalená vo vonkajšom obale.

V závislosti od objemu, ktorý sa má podať perorálne, existujú dva druhy perorálnych striekačiek so stupnicou do 1 ml alebo do 5 ml. Každá striekačka je pribalená v konkrétnej veľkosti balenia. Lekár predpíše príslušnú striekačku (1 ml alebo 5 ml), ktorá je súčasťou konkrétnej veľkosti balenia lieku AMGLIDIA, na základe objemu, ktorý sa má podať pri každej dávke.

Tieto dve striekačky, ktoré sú súčasťou dvoch rôznych veľkostí balení pre každú silu, sú jasne rozlíšiteľné: 1 ml perorálna striekačka je tenká a malá, zatiaľ čo 5 ml striekačka je hrubá a dlhá.

Dávka, ktorá sa má podať, sa získa tak, že piest striekačky sa ťahá dovtedy, kým sa nedosiahne značka na stupnici pre dávku určenú pre každé dieťa. Dávka v ml na podanie a počet podaní denne musia byť presne dodržané podľa lekárskeho predpisu.

Podávaniu cez hadičku na kŕmenie sa treba vyhnúť. Pokyny k lieku pred podaním nájdete v časti 6.6.

Tento liek je kontraindikovaný v nasledujúcich prípadoch:

• precitlivenosť na liečivo, na iné sulfonylmočoviny alebo sulfónamidy alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1, u pacientov s ketoacidózou ostáva kontinuálna intravenózna inzulínová injekcia a intravenózna infúzia fyziologického roztoku chloridu sodného referenčnou liečbou;

• u pacientov s porfýriou,

• u pacientov užívajúcich bosentan (pozri časť 4.5),

• u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek,

• u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene.

Pri výpočte dávky je potrebná mimoriadna pozornosť. Pred každým podaním je potrebné overiť, že sa použije správna sila a striekačka (pozri časť 4.2).

Glibenklamid sa nemá používať u pacientov s ochorením diabetes mellitus 1. typu závislým od inzulínu s dôkazmi autoimunitnej deštrukcie beta buniek.

Pacienti s nedostatkom enzýmu G6PD

U pacientov s nedostatkom enzýmu G6PD boli pri použití glibenklamidu hlásené prípady akútnej hemolytickej anémie. Liek sa preto nemá predpisovať týmto pacientom a dôrazne sa odporúča použitie alternatívnej liečby, ak je k dispozícii. Ak nie je k dispozícii žiadna alternatíva, pri rozhodovaní v prípade každého pacienta sa musí zvážiť nebezpečenstvo hemolýzy a potenciálny predpokladaný prínos liečby. Ak je potrebné predpísať tento liek, treba uskutočniť skríning na výskyt akejkoľvek hemolýzy.

Ketoacidóza

Neonatálny diabetes mellitus je život ohrozujúce a chronicky oslabujúce ochorenie spôsobené hyperglykémiou, ktoré zahŕňa symptómy ako smäd, časté močenie a dehydratáciu. V závažných prípadoch je spojené s ketoacidózou, ktorá môže viesť k smrti. Glibenklamid sa nemá používať na liečbu tohto život ohrozujúceho stavu. Štandardnou liečbou zostáva kontinuálne intravenózne injekčné podávanie inzulínu a intravenózna infúzia fyziologického roztoku chloridu sodného.

Hypoglykémia

Pri liečbe hypoglykemickými sulfónamidmi sa môže vyskytnúť hypoglykémia, ktorá niekedy môže byť závažná a dlhodobá. V takom prípade môže byť potrebná hospitalizácia a niekoľko dní sa možno bude musieť podávať cukor.

Hnačka, nevoľnosť a vracanie

U niektorých pacientov sa môže na začiatku vyskytnúť hnačka, keď sa dávka suspenzie glibenklamidu zvýši, to sa však vyrieši, ak sa dávka udržiava.

Zdá sa, že v prípade nevoľnosti sa glykémia zachováva, pričom nie je potrebné znova podávať inzulín, kým je pacient schopný užívať suspenziu glibenklamidu.

V prípade závažného vracania sa má na liečbu pacienta použiť inzulín s rýchlym účinkom, kým sa vracanie nezastaví.

V prípade mierneho vracania je potrebné podať liek proti vracaniu a liečba glibenklamidom môže pokračovať.

Biologické analýzy

Počas liečby glibenklamidom je potrebné pravidelne monitorovať hladinu glukózy v krvi. Ak hladina glukózy v krvi prekročí 16,5 mmol/l, musí sa tiež skontrolovať prítomnosť ketonúrie alebo ketonémie. Ak sú prítomné ketónové telieska, rýchlo sa musí podať injekcia inzulínu na obnovu metabolickej situácie.

Každé tri mesiace je potrebné zmerať hladinu glykozylovaného hemoglobínu na posúdenie metabolickej rovnováhy dieťaťa.

Porucha funkcie obličiek

Pacientov s poruchou funkcie obličiek je potrebné počas liečby pravidelne monitorovať vzhľadom na zvýšené riziko hypoglykémie. V prípade pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie obličiek je potrebná úprava dávkovania (pozri časť 4.2).

Porucha funkcie pečene

Pacientov s poruchou funkcie pečene je potrebné počas liečby pravidelne monitorovať vzhľadom na zvýšené riziko hypoglykémie. V prípade pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie pečene je potrebná úprava dávkovania (pozri časť 4.2).

Sodík

Tento liek obsahuje 2,8 mg sodíka na ml perorálnej suspenzie, čo zodpovedá 0,1 % denného príjmu 2 g sodíka pre dospelého podľa odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie. To musia vziať do úvahy pacienti, ktorí majú diétu s kontrolovaným príjmom sodíka.

Kyselina benzoová a benzáty (benzoát sodný)

Tento liek obsahuje 5 mg benzoátovej soli v každom ml perorálnej suspenzie.

Zvýšenie bilirubinémie po vytestení (bilirubínu) z albumínu môže spôsobiť zhoršenie neonatálnej žltačky, čo môže viesť k jadrovému ikteru (depozity nekonjugovaného bilirubínu v tkanive mozgu).

Neuskutočnili sa žiadne interakčné štúdie v prípade týchto dvoch perorálnych suspenzií glibenklamidu (0,6 mg/ml a 6 mg/ml).

Keď sa užívajú ďalšie lieky, môže sa vyskytnúť hypoglykémia.

K liekom s vysokou väzbou na proteíny, ktoré takisto môžu zosilniť hypoglykemický účinok glibenklamidu v dôsledku vytesnenia glibenklamidu z plazmatických proteínov, patria perorálne antikoagulanty, fenytoín, salicyláty a iné nesteroidné protizápalové lieky.

Môže sa vyskytnúť oslabenie účinku zníženia hladiny glukózy v krvi, a preto sa pri užívaní ďalších liekov môže vyskytnúť zvýšená hladina glukózy v krvi.

Pod vplyvom sympatolytických liekov, ako sú beta-blokátory, klonidín, guanetidín a rezerpín, prejavy adrenergickej protiregulácie hypoglykémie môžu byť znížené alebo neprítomné. Symptómy hypoglykémie môžu byť tiež miernejšie alebo neprítomné, ak sa hypoglykémia vyvíja postupne alebo ak sa vyskytne autonómna neuropatia.

Vo veľmi zriedkavých prípadoch sa môže vyskytnúť intolerancia alkoholu. Akútny aj dlhodobý príjem alkoholu alebo nadmerná konzumácia alkoholu u osôb, ktoré pijú príležitostne, môže oslabiť hypoglykemický účinok glibenklamidu alebo ho nebezpečne zosilniť oddialením jeho metabolickej inaktivácie. Po súbežnom použití alkoholu a glibenklamidu sa veľmi zriedkavo vyskytli reakcie podobné disulfiramu.

Glibenklamid môže zvýšiť plazmatickú koncentráciu ciklosporínu a potenciálne vedie k k jeho zvýšenej toxicite. Preto ak sa obidva lieky podávajú súbežne, odporúča sa monitorovanie a úprava dávkovania ciklosporínu.

Kolesevelam sa viaže na glibenklamid a znižuje absorpciu glibenklamidu z gastrointestinálneho traktu. Keď sa glibenklamid užil aspoň 4 hodiny pred kolesevelamom, nepozorovala sa žiadna interakcia.

Glibenklamid sa má preto podávať aspoň 4 hodiny pred kolesevelamom. Zhrnutie interakcií

Zhrnutie interakcií podrobne opísaných vyššie, ako aj ďalšie interakcie, sú uvedené v tabuľke nižšie.

Tabuľka 2: Zhrnutie interakcií

Všeobecné aspekty

Liek AMGLIDIA je indikovaný na liečbu neonatálneho diabetu u novorodencov, dojčiat a detí.

Ženy vo fertilnom veku

Ženy vo fertilnom veku, ktoré plánujú otehotnieť, by mali prejsť z perorálneho glibenklamidu na inzulín. Glibenklamid sa nemá podávať počas gravidity.

Gravidita

Na základe obmedzeného množstva uverejnených údajov sa zdá, že použitie glibenklamidu počas prvého trimestra gravidity nespôsobuje zvýšenie vrodených malformácií. Pokiaľ ide o druhý a tretí trimester gravidity, uverejnené údaje neuvádzajú fetotoxické účinky.

V štúdiách na zvieratách sa nezistil teratogénny potenciál.

Glibenklamid prechádza cez placentu väčšinou v malých množstvách; tento prenos je však u pacientok veľmi variabilný.

U gravidných žien sa odporúča inzulín na kontrolu hladiny cukru v krvi. Dojčenie

Z uverejnených údajov od 11 matiek liečených glibenklamidom vyplýva, že glibenklamid sa nevylučuje do ľudského mlieka a u dojčených novorodencov nebola hlásená hypoglykémia. Zdá sa, že dojčenie je kompatibilné, ale v rámci prevencie sa odporúča monitorovanie hladiny cukru v krvi u plne dojčených dojčiat.

Fertilita

Nie sú k dispozícii klinické údaje.

Keďže glibenklamid môže zvýšiť riziko hypoglykémie, liek AMGLIDIA má mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. To sa nemusí týkať cieľovej populácie. Pri účasti na cestnej premávke (napr. jazda na bicykli) alebo pri hre (napr. skateboarding) však môže byť problémom znížená bdelosť.

Zhrnutie bezpečnostného profilu:

Najčastejšie nežiaduce reakcie sú hypoglykémia, prechodná hnačka a abdominálna bolesť. Najzávažnejšia nežiaduca reakcia je hypoglykémia (pozri časť 4.4).

Bezpečnostný profil glibenklamidu je celkovo v súlade s bezpečnostným profilom iných sulfonylmočovín.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Nežiaduce reakcie hlásené pri použití glibenklamidu (perorálna suspenzia alebo rozdrvené tablety) u detí v rámci liečby neonatálneho diabetu sú uvedené ďalej podľa triedy orgánových systémov a zoskupenia frekvencií. Frekvencie sú definované ako:

Veľmi časté (≥ 1/10), Časté (≥ 1/100 až <1/10),

Menej časté (≥ 1/1 000 až <1/100), Zriedkavé (≥ 1/10 000 až <1/1 000), Veľmi zriedkavé (<1/10 000),

neznáme (nemožno ich odhadnúť z dostupných údajov).

V rámci každého zoskupenia frekvencií sú nežiaduce reakcie usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.

Tabuľka 3: Nežiaduce reakcie

Opis vybraných nežiaducich reakcií

V klinickej štúdii (štúdia Neogli) a počas predĺženej fázy sa pozorovali nasledujúce nežiaduce reakcie. Bola to prospektívna, otvorená, nerandomizovaná štúdia vo fáze II vykonávaná v jednom centre. Po registrácii pacienti pokračovali v užívaní zvyčajných dávok tabliet glibenklamidu počas 1 mesiaca. Desať pacientov prešlo na perorálnu suspenziu glibenklamidu a liečba perorálnou suspenziou pokračovala 3 mesiace.

Hypoglykémia

Pozorovali sa dva prípady závažnej hypoglykémie, ktoré podľa posúdenia súviseli s liekom. Prijali sa symptomatické opatrenia a situácia sa v týchto dvoch prípadoch vyriešila.

Prechodná hnačka, vracanie a abdominálna bolesť a dyspepsia

U dvoch detí sa vyskytla abdominálna bolesť (u jedného dieťaťa s prechodnou hnačkou a vracaním počas rovnakej epizódy), ktorá podľa posúdenia súvisela s liekom. Prijali sa symptomatické opatrenia, pokračovalo sa v užívaní lieku a situácia sa v obidvoch prípadoch vyriešila.

U jedného dieťaťa sa vyskytla dyspepsia, ktorá podľa posúdenia súvisela s liekom. Prijali sa symptomatické opatrenia a situácia sa vyriešila.

Neutropénia a prechodná zvýšená hladina transamináz

U jedného dieťaťa sa vyskytla nízka hladina leukocytov, ale blízko normálneho rozsahu (neutrofily 1,3 × 10³/mikrolitra pre dolný limit normálu 1,5 × 10³/mikrolitra).

U toho istého dieťaťa sa vyskytla prechodná a minimálna hladina ASAT 73 IU/l a zvýšená hladina ALAT 42 IU/l (normálny rozsah nižší ako 60, respektíve 40). Následne sa to upravilo.

Poruchy kože

U jedného dieťaťa sa vyskytla izolovaná kožná vyrážka.

Nasledujúce ďalšie nežiaduce reakcie boli zhromaždené z postmarketingových zdrojov.

Poruchy oka

U jedného dieťaťa sa vyskytlo rozmazané videnie: vizuálne poruchy môžu byť zapríčinené pohybom tekutiny do oka a von z oka, ktorý je spôsobený vysokými koncentráciami cukru v krvi.

Nasledujúce nežiaduce účinky boli pozorované u dospelých pacientov liečených inými liekmi obsahujúcimi glibenklamid. Tieto nežiaduce účinky neboli pozorované pri lieku AMGLIDIA, ale môžu

sa vyskytovať.

Poruchy oka

Boli hlásené prechodné poruchy zraku (rozmazané videnie alebo porucha akomodácie), najmä na začiatku liečby, bez zmeny glykemického stavu.

Poruchy kože a podkožného tkaniva

V izolovaných prípadoch sa môže vyskytnúť citlivosť na svetlo.

U dospelých boli príležitostne hlásené kožná vyrážka, pruritus, urtikária, alergická kožná reakcia, bulózne erupcie, exfoliatívna dermatitída a multiformný erytém.

Poruchy imunitného systému

Bola hlásená anafylaktická reakcia vrátane dyspnoe, hypotenzie a šoku.

Poruchy krvi

Pozorovali sa poruchy krvi, zvyčajne reverzibilné po zastavení liečby.

Boli hlásené hypereozinofília, leukopénia, mierna alebo závažná trombocytopénia, ktorá môže viesť k purpure. Okrem toho boli hlásené zriedkavé prípady agranulocytózy, hemolytickej anémie, aplázie kostnej drene a pancytopénie.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Predávkovanie sulfónamidmi môže viesť k hypoglykémii.

Symptómy stredne závažnej hypoglykémie bez straty vedomia alebo neurologických prejavov sa musia úplne skorigovať užívaním cukru, úpravou dávky a/alebo zmenou stravovania. Dôkladné monitorovanie hladiny glukózy v krvi rodinou pacienta musí pokračovať dovtedy, kým rodina a lekár, ak musí byť kontaktovaný, si nie sú istí, že pacient je mimo nebezpečenstva.

Pred bezprostredným prijatím pacienta do nemocnice sú možné závažné hypoglykemické reakcie s kómou, kŕče alebo iné neurologické poruchy, ako aj naliehavé situácie vyžadujúce okamžitú liečbu po diagnostikovaní príčiny alebo podozrenia na príčinu.

Ak je diagnostikovaná hypoglykemická kóma alebo ak je na ňu podozrenie, pacientovi je potrebné rýchlo podať intravenóznu injekciu koncentrovaného roztoku glukózy (0,5 g/kg telesnej hmotnosti ako 30 % roztok glukózy). Potom musí dostať kontinuálnu infúziu zriedenejšieho roztoku glukózy (10 %) s potrebnou rýchlosťou na udržanie hladiny glukózy v krvi nad 100 mg/dl (100 mg/dl = 5,5 mmol/l). Pacientov je potrebné pozorne monitorovať aspoň 48 hodín a v závislosti od stavu pacienta v tomto čase lekár rozhodne, či je potrebné ďalšie monitorovanie.

U pacientov trpiacich ochorením pečene môže byť plazmatický klírens glibenklamidu predĺžený. V dôsledku silnej väzby glibenklamidu na proteíny dialýza nie je pre pacienta žiadnym prínosom.