BISEPTOL 100 mg/20 mg Tableta

BISEPTOL je indikovaný u detí starších ako 6 týždňov, dospievajúcich a dospelých na liečbu infekcií vyvolaných mikroorganizmami citlivými na kotrimoxazol:

• infekcie horných a dolných ciest dýchacích

• pneumónia spôsobená Pneumocystis jirovecii

• infekcie krčno-ušno-nosové (okrem streptokokovej angíny)

• infekcie obličiek a močových ciest, krátkodobá liečba aj dlhodobá profylaxia recidívy

• infekcie pohlavných orgánov u mužov aj žien vrátane prostatitídy, gonoroickej uretritídy, ulcus molle a granuloma venereum (liečba syfylisu nie je overená)

• infekcie žalúdkovo-črevného traktu: týfus, paratýfus A a B, šigelóza, cestovná hnačka, týfus – trvalé bacilonosičstvo

• salmonelová enteritída so septickým priebehom chorôb pacientov s oslabenou imunitou

• brucelóza

• nokardióza

• nepravý mykotický mycetóm

• juhoamerická blastomykóza

• Je potrebné vziať do úvahy oficiálne odporúčania, týkajúce sa správneho použitia antibakteriálnych látok.

Dávkovanie

Štandardné dávkovanie:
Dospelí a dospievajúci nad 12 rokov: Dvakrát denne 2 tablety BISEPTOL 400 mg/80 mg v časovom odstupe 12 hodín.
Deti: Vo všeobecnosti sa pre deti staršie ako 6 týždňov odporúča denná dávka 6 mg trimetoprimu a 30 mg sulfametoxazolu na kg telesnej hmotnosti, podané v dvoch oddelených dávkach.

Jednorazová liečba nekomplikovanej cystitídy u žien:
Jedenkrát 6 tabliet lieku BISEPTOL 400 mg/80 mg.

Jednodňová liečba gonorey:
Dvakrát denne 5 tabliet lieku BISEPTOL 400 mg/80 mg v časovom odstupe 12 hodín.

Dlhodobá profylaxia recidívy pri infekciách močových ciest:
Dospelí: Jedenkrát denne večer 2 tablety BISEPTOL 400 mg/80 mg.

Pneumónia spôsobená Pneumocystis jirovecii :
Podáva sa až do 5-násobku štandardnej dávky (denne 100 mg sulfametoxazolu /kg telesnej hmotnosti a 20 mg trimetoprimu/kg hmotnosti.
Na začiatku liečby, aspoň počas prvých 48 hodín, sa má zvoliť intravenózna aplikácia.

Profylaxia infekcie Pneumocystis jirovecii :
Dospelí: 960 mg kotrimoxazolu jedenkrát denne (dve tablety BISEPTOL 400 mg/80 mg).
Deti: 480 mg kotrimoxazolu rozdelené v dvoch dávkach každých 12 hodín podávaných 3 po sebe nasledujúce dni do týždňa. Denná dávka nemá prekročiť 1920 mg (4 tablety 400 mg/80 mg).

Infekcie močových ciest a exacerbácia chronickej bronchitídy u dospelých:
Priemerná perorálna dávka 960 mg kotrimoxazolu dvakrát denne (dve tablety BISEPTOL 400 mg/80 mg).

Infekcie močových ciest a akútny zápal stredného ucha u detí:
Zvyčajne 48 mg/kg/24 hodín rozdelená v dvoch dávkach, podávaných každých 12 hodín.

Upozornenie:
Pre nižšie dávkovanie je k dispozícii BISEPTOL s nižším obsahom účinnej látky (BISEPTOL 100 mg/20 mg).

Dávkovanie v prípade renálnej poruchy:

Pri porušenej funkcii obličiek je potrebné sledovať plazmatické koncentrácie sulfametoxazolu. Odber vzorky prebieha 12 hodín po podaní poslednej dávky každý tretí deň liečby. Liečbu treba prerušiť, ak plazmatická koncentrácia celkového sulfametoxazolu stúpne na viac ako 150 µg/ml. V prípade, že napr. po hemodialýze klesne plazmatická koncentrácia pod túto hodnotu, liečba môže pokračovať.

Tablety sa užívajú nerozhryzené a zapíjajú sa dostatočným množstvom tekutiny. Pri vážnom priebehu ochorenia treba uprednostniť parenterálnu aplikáciu, predovšetkým i.v. podanie.

Dĺžka liečby závisí od primárneho ochorenia a od priebehu choroby. Orientačne platí:
akútne infekcie
minimálne 5 dní alebo dovtedy, pokiaľ sú posledné 2 dni bez príznakov

pneumónie spôsobené Pneumocystis jirovecii
minimálne 14 dní

dlhodobá profylaxia pri infekciách močových ciest
3 až 12 mesiacov, v prípade potreby dlhšie

Liek sa nesmie použiť:

• pri precitlivenosti na sulfónamidy, trimetoprim a príbuzné látky (trimetoprim – analogá, napr. tetroxoprim) alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1,

• kotrimoxazol nesmie podávať novorodencom a dojčatám počas prvých 6 týždňov života.

• pri multiformnom erytéme (aj v anamnéze),

• pri patologických zmenách krvného obrazu (trombocytopénia, granulocytopénia, megaloblastická anémia),

• pri vrodenom nedostatku glukóza-6-fosfát-dehydrogenázy a pri odchýlke hemoglobínu od normálnych hodnôt,

• pri funkčnej poruche alebo insuficiencii obličiek (klírens kreatinínu < 15 ml/min),

• pri vážnom poškodení alebo poruchách pečene (napr. akútna hepatitída),

• pri akútnej porfýrii,

• v prvom trimestri tehotenstva (pozri časť 4.6).

• Pri menej závažných poruchách funkcie obličiek alebo pečene podlieha užívanie kotrimoxazolu

  následnému lekárskemu pozorovaniu

• Pri poruchách funkcie štítnej žľazy podlieha užívanie kotrimoxazolu následnému lekárskemu pozorovaniu.

• Pri precitlivenosti na antidiabetiká na báze sulfonylmočoviny a diuretiká na sulfónamidovom základe, je

  potrebná opatrnosť.

• Pri nedostatku kyseliny listovej, u starších pacientov a ako aj po podaní vysokých dávok kotrimoxazolu, je potrebné lekárske sledovanie a podanie kyseliny listovej.

• Pri fragilnom X-chromozóme v kombinácii s duševnou retardáciou u detí, je potrebná opatrnosť.

• Hoci trimetoprim ovplyvňuje metabolizmus fenylalanínu, môže sa kotrimoxazol podávať aj pacientom, ktorí majú fenylketonúriu, a to za predpokladu, že títo pacienti prijímajú stravu chudobnú na fenylalanín.

• Po viac ako 14-dňovej liečbe kotrimoxazolom sú potrebné pravidelné kontroly krvného obrazu (predovšetkým počtu trombocytov).

• U pacientov po transplantácii obličiek, ktorí užívajú cyklosporín, je kotrimoxazol nefrotoxický, lebo lieky pôsobia synergicky. Preto sa kotrimoxazol u pacientov s transplantovanými obličkami a pri infekciách močových ciest nemá použiť ako liek prvej voľby.

• U pacientov s AIDS je výskyt nežiaducich účinkov neobyčajne vysoký, čo je podmienené nevyhnutne vysokými dávkami pri liečbe pneumónie vyvolanej Pneumocystis jirovecii. U týchto pacientov je nutné sledovanie hladiny lieku v sére, lebo napriek normálnej hodnote klírens kreatinínu môže byť klírens

  kotrimoxazolu obmedzený a ako následok dochádza ku kryštalúrii.

• Pri výskyte chrípkových symptómov, zápalov hrdla alebo teploty je treba okamžite vykonať kontrolu

  krvného obrazu.

• Pri výskyte vyrážok treba liečbu okamžite prerušiť.

• Občas sa vyskytli nebezpečné hyperkaliémie, kvôli čomu treba niekoľko dní po začatí liečby robiť priebežné kontroly draslíka v sére.

• Počas užívania kotrimoxazolu môže dôjsť k fotosenzibilite. Na to treba obzvlášť dbať pri silnej

  expozícii na slnku a UV svetle.

• Počas liečby treba dbať na dostatočný prísun tekutín (u dospelých musí byť minimálne 1200 ml vylúčeného moču denne).

• Pri streptokokovej angíne nie je kotrimoxazol účinný, lebo nepôsobí na streptokoky.

• Pri syfilise nie je kotrimoxazol účinný ani v inkubačnej dobe, ani po manifestácii ochorenia.

• Osteomyelitídy sú zväčša spôsobené stafylokokmi, proti ktorým kotrimoxazol nie je účinný. Preto sa pri tejto indikácii nemá použiť.

• Pyodermie, furunkuly, abscesy a infekcie rán sú vo väčšine prípadov spôsobené streptokokmi

  a stafylokokmi, proti ktorým nie je kotrimoxazol účinný. Kotrimoxazol nie je vhodný na liečbu týchto

  infekcií.

  Respiračná toxicita

  Pri vrodenom nedostatku glukóza-6-fosfát-dehydrogenázy alebo pri hemoglobínových anomáliách sa môže vyskytnúť cyanóza na podklade sulfhemoglobinémie alebo methemoglobinémie. Pri nedostatku glukóza-6-fosfát-dehydrogenázy môže dôjsť u citlivých pacientov nezávisle od dávky k hemolýze (pozri časť 4.3).

  Počas liečby kotrimoxazolom boli hlásené veľmi zriedkavé závažné prípady respiračnej toxicity, niekedy

  progredujúcej do syndrómu akútnej dychovej tiesne (acute respiratory distress syndrome, ARDS). Výskyt

  pulmonálnych prejavov, ako je kašeľ, horúčka a dyspnoe, v spojení s rádiologickými dôkazmi pulmonálnych infiltrátov a zhoršením pulmonálnych funkcií môže predstavovať začiatočné prejavy ARDS. Za takýchto

  okolností treba podávanie kotrimoxazolu ukončiť a poskytnúť vhodnú liečbu.

  Hemofagocytová lymfohistiocytóza (HLH)

  Veľmi zriedkavo boli u pacientov liečených kotrimoxazolom hlásené prípady HLH. HLH je život ohrozujúci syndróm patologickej imunitnej aktivácie charakterizovanej klinickými prejavmi a príznakmi rozsiahleho systémového zápalu (napr. horúčka, hepatosplenomegália, hypertriglyceridémia, hypofibrinogenémia, vysoké hladiny sérového feritínu, cytopénie a hemofagocytóza). Pacienti, u ktorých sa objavia skoré prejavy patologickej imunitnej aktivácie, majú byť okamžite vyšetrení. Ak sa stanoví diagnóza HLH, liečbu kotrimoxazolom treba ukončiť.

  Závažné kožné nežiaduce reakcie (severe cutaneous adverse reactions, SCAR)

  V súvislosti s liečbou trimetoprimom boli hlásené Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS), toxická epidermálna nekrolýza (TEN) a lieková reakcia s eozinofíliou a systémovými príznakmi (drug reaction with eosinophilia and systemic symptoms, DRESS), ktoré môžu byť život ohrozujúce alebo smrteľné (pozri časť 4.8).

  Pacienti majú byť informovaní o prejavoch a príznakoch a dôkladne sledovaní, či sa u nich nevyskytnú kožné reakcie.

  Ak sa objavia prejavy a príznaky naznačujúce tieto reakcie, trimetoprim sa má okamžite vysadiť a zvážiť alternatívna liečba (podľa potreby).

  Ak sa u pacienta pri použití trimetoprimu vyvinula závažná reakcia, ako je SJS, TEN alebo DRESS, liečba trimetoprimom sa u tohto pacienta nesmie nikdy znovu začať.

Možné sú nasledovné interakcie:

• zosilnený účinok perorálnych antikoagulancií (zosilnený hypoprotrombinemický účinok kumarínov), perorálnych antidiabetík zo skupiny sulfonylmočoviny, difenylhydantoínu (fenytoín), metotrexátu

  a krátkodobých, intravenózne podávaných barbiturátov (napr. tiopental), ako aj zvýšená hladina digoxínu

  u starších pacientov,

• zoslabený účinok kotrimoxazolu spôsobený minerálnymi antacidami, paraldehydom a derivátmi kyseliny para-aminobenzoovej (napr. benzokaín, prokaín, tetrakaín),

• zosilnený účinok kotrimoxazolu spôsobený probenecidom, indometacínom, fenylbutazónom, salicylátmi

  a sulfinpyrazónom,

• zvýšené riziko kryštalúrie pri liečbe metenamínom alebo pri okyslení moču, napr. metenamínmandelátom,

• zvýšená toxicita kotrimoxazolu pri podaní kyseliny p-aminosalicylovej, barbiturátov alebo primidónu,

• zmeny krvného obrazu spôsobené liekmi obsahujúcimi pyrimetamín v týždennej dávke viac ako 25 mg,

• reverzibilné zhoršenie funkcie obličiek spôsobené cyklosporínom,

• zvýšené riziko trombocytopénie u starších pacientov s liečbou diuretikami (hlavne tiazidmi),

• porucha resorpcie 6-merkaptopurínu s obmedzením jeho antileukemického účinku,

• vzostup incidencie stavov nedostatku kyseliny listovej spôsobených inými antagonistami kyseliny listovej (napr. metotrexát).

• súbežné podávanie trimetoprimu/sulfametoxazolu (co-trimoxazol) so spironolaktónom môže viesť ku

  klinicky významnej hyperkaliémii.

  U liekov, ktoré sa tiež vylučujú aktívnou renálnou sekréciou (napr. prokaínamid, amantadín), existuje možnosť kompetitívnej inhibície, čo môže viesť k vzostupu plazmatických koncentrácií jednej alebo oboch účinných látok.

Gravidita

Trimetoprim je kontraindikovaný počas prvého trimestra tehotenstva (pozri časť 4.3). Štúdie na zvieratách preukázali teratogénny účinok.

Epidemiologické štúdie preukázali zvýšené riziko spontánneho potratu a vrodených malformácií, najmä defektov neurálnej rúry, rázštepov ústnej dutiny a kardiovaskulárnych vrodených chýb, u detí matiek liečených trimetoprimom počas prvého trimestra tehotenstva. Predpokladaný mechanizmus účinku je pravdepodobne interferencia s folátmi.

V druhom a treťom trimestri je potrebné sa vyhnúť používaniu, pokiaľ to nie je klinicky nevyhnutné.

U novorodencov, ktorí boli vystavení účinkom lieku pred narodením (predovšetkým u nedonosených

novorodencov) existuje obzvlášť vysoké riziko hyperbilirubinémie.

Dojčenie

Množstvá účinnej látky zistené v ľudskom mlieku sú nepatrné a spravidla nepredstavujú žiadne

nebezpečenstvo pre dojča. Novorodenci a dojčatá, ktorí trpia nedostatkom glukóza-6-fosfát-dehydrogenázy nemajú byť dojčení mliekom matky užívajúcej BISEPTOL.

Veľmi zriedkavo môže dôjsť pri liečbe liekom BISEPTOL k prechodnej myopii a akútnym psychózam, čím môže byť ovplyvnená schopnosť aktívnej účasti na cestnej premávke alebo schopnosť obsluhy strojov.

Pri liečbe kotrimoxazolom sa môžu vyskytnúť:

• gastrointestinálne príznaky s bolesťami v epigastriu, nechutenstvo, nevoľnosť, vracanie, hnačka

• glositída, gingivitída, stomatitída, abnormálne chute

• alergické reakcie ako exantém (urtikálny, erymatózny, makulózny, makulopapulózny, morbiliformný), purpura, fotodermatózy, nodózny erytém, horúčka z lieku, bolesti hlavy a kĺbov.

  Nižšie uvedené nežiaduce účinky sú zoradené podľa tried orgánových systémov podľa MedDRA. Na klasifikáciu výskytu nežiadúcich účinkov sa použili nasledujúce výrazy:

  Zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000)

  Veľmi zriedkavé (<1/10 000)

  Neznáme (častosť nie je možné odhadnúť z dostupných údajov)

  Infekcie a nákazy Zriedkavé: kandidóza

  Poruchy metabolizmu a výživy

  Zriedkavé: hypokaliémia

  Psychické poruchy

  Veľmi zriedkavé: Halucinácie

  Poruchy oka

  Zriedkavé: tranzitórna myopia

  Poruchy ucha a labyrintu Zriedkavé: tinitus

  Poruchy ciev

  Neznáme: obehový šok

  Poruchy pečene a žlčových ciest

  Zriedkavé: cholestatická hepatóza

  Poruchy kože a podkožného tkaniva

  Zriedkavé: závažné prípady precitlivenosti na koži ako Stevensov-Johnsonov syndróm, multiformný etytém, toxická epidermálna nekrolýza a exfoliatívna dermatitída.

  Neznáme: Akútna febrilná neutrofilná dermatóza (Sweetov syndróm), lieková reakcia s eozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS).

  V ojedinelých prípadoch môže dôjsť k alergickým pulmonálnym reakciám (pľúcne infiltráty, intersticiálne a eozinofilné pneumónie, respiračná insuficiencia). Pacienti s AIDS predstavujú rizikovú skupinu práve pre tieto komplikácie.

  V ojedinelých prípadoch sa ďalej vyskytli akútne prejavy precitlivenosti s anafylaktickým šokom, ktoré si vyžadujú okamžitú odbornú pomoc.

  Okrem toho sa v jednotlivých prípadoch pozorovali:

  Zmeny krvného obrazu s trombocytopéniou a leukocytopéniou, petechie na koži, agranulocytóza, aplastická anémia, akútna hemolytická anémia, akútna megaloblastická anémia, fokálna alebo difúzna nekróza pečene, hypoglykémia, kryštalúria (predovšetkým u kachektických pacientov), akútna intersticiálna nefritída, akútne zlyhanie obličiek, vzostup transamináz, bilirubínu, kreatinínu, močoviny, aseptická meningitída, pseudosepsa, metabolická acidóza, pseudomembranózna enterokolitída, akútne psychózy, periférne neuritídy, ataxie, dysdiadochokinéza ako aj akútna pankreatitída.

  Vážne a život ohrozujúce nežiaduce účinky sa častejšie vyskytujú u starších pacientov (nad 60 rokov).

  Nežiaduce účinky na krvotvorný systém a kožné nežiaduce účinky viedli v niektorých prípadoch až k smrti.

  Opis vybraných nežiaducich reakcií Obehový šok

  Pri použití sulfametoxazolu a trimetoprimu, najmä u imunokompromitovaných pacientov, boli hlásené

  prípady obehového šoku, často sprevádzané horúčkou a neodpovedajúce na štandardnú liečbu precitlivenosti.

  Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

  Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie

  pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

1. Symptómy predávkovania

   Prejavujú sa ako kryštalúria, oligoúria, anúria, vracanie, hnačka, bolesti hlavy a závrat.

2. Opatrenia v prípade predávkovania

Potrebné je vykonať nasledovné opatrenia:

výplach žalúdka, urýchlenie renálneho vylučovania s navodenou diurézou zvýšeným prísunom tekutín,

hemodialýza a podanie kyseliny listovej.

Okrem toho sa musí urobiť kontrola krvného obrazu.