MoXynt 0,3 mg Filmom obalená tableta
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Špecializácia predpisujúceho lekára
Indikačné obmedzenie úhrady
Interakcie s
Obmedzenia
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - MoXynt 0,3 mg
Dávkovanie
Obvyklá denná dávka je 0,2 mg moxonidínu. Maximálna denná dávka je 0,6 mg rozdelená do dvoch dávok. Maximálna jednotlivá dávka je 0,4 mg moxonidínu. Dávkovanie má byť prispôsobené
individuálnej potrebe pacienta.
Liečba sa obvykle začína dávkou 0,2 mg moxonidínu denne (1 tableta MoXyntu 0,2 mg ráno). Dávka sa má postupne upravovať v trojtýždenných intervaloch až do dosiahnutia optimálnej hodnoty krvného tlaku.
MoXynt 0,2 mg
Ak nie je účinok dávky 0,2 mg moxonidínu denne dostatočný, môže sa dávka po najmenej
trojtýždennom intervale zvýšiť na 0,4 mg moxonidínu denne (2 tablety MoXyntu 0,2 mg ráno alebo
1 tableta MoXyntu 0,2 mg ráno a večer).
Ak je potrebná vyššia dávka, je možné užiť MoXynt 0,3 mg alebo MoXynt 0,4 mg tablety.
MoXynt 0,3 mg
V prípade dávky 0,3 mg moxonidínu denne sa užíva 1 tableta MoXyntu 0,3 mg ráno.
Ak nie je účinok dávky 0,3 mg moxonidínu denne dostatočný, môže sa dávka po najmenej
trojtýždennom intervale zvýšiť na 0,6 mg moxonidínu denne (1 tableta MoXyntu 0,3 mg ráno a večer). Ak je potrebná nižšia alebo vyššia dávka, je možné užiť MoXynt 0,2 mg alebo MoXynt 0,4 mg tablety.
MoXynt 0,4 mg
V prípade dávky 0,4 mg moxonidínu denne sa užíva 1 tableta MoXyntu 0,4 mg ráno.
Ak je potrebná nižšia dávka, je možné užiť MoXynt 0,2 mg alebo MoXynt 0,3 mg tablety.
Pacienti s poruchou funkcie obličiek
U pacientov so stredne ťažkou až ťažkou poruchou funkcie obličiek je začiatočná dávka 0,2 mg denne.
Ak je to nevyhnutné a dobre tolerované, môže sa dávka zvýšiť na 0,4 mg moxonidínu denne
u pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek a na 0,3 mg moxonidínu denne u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (pozri časť 4.4).
U pacientov podstupujúcich hemodialýzu je začiatočná dávka 0,2 mg denne. Ak je to nevyhnutné
a dobre tolerované, môže sa denná dávka zvýšiť na 0,4 mg moxonidínu.
Pediatrická populácia
Liek je určený dospelým pacientom. Bezpečnosť a účinnosť užívania moxonidínu u detí
a dospievajúcich nebola stanovená.
Spôsob podávania
Tablety sa užívajú pred jedlom, s jedlom alebo po jedle.
-
Precitlivenosť na moxonidín alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok, uvedených v časti 6.1;
-
syndróm chorého sínusu;
-
bradykardia (pod 50 tepov/min v pokoji);
-
AV blok 2. alebo 3. stupňa;
-
srdcová nedostatočnosť.
U pacientov užívajúcich moxonidín boli počas sledovania po uvedení lieku na trh hlásené prípady rôznych stupňov AV blokád. Na základe týchto hlásení sa úloha moxonidínu v predĺžení
átrioventrikulárneho vedenia nedá úplne vylúčiť. Pri liečbe pacientov s možnou predispozíciou pre vznik AV blokády je preto potrebná zvýšená opatrnosť.
Ak užívajú moxonidín pacienti s AV blokádou 1. stupňa, musí im byť venovaná zvláštna starostlivosť, aby sa predišlo bradykardii. Moxonidín sa nesmie užívať pri AV blokádach vyššieho stupňa (pozri
časť 4.3).
Ak užívajú moxonidín pacienti s ťažkým koronárnym arteriálnym ochorením alebo nestabilnou angínou pektoris, musí im byť venovaná zvláštna starostlivosť kvôli obmedzeným skúsenostiam v pacientskej populácii.
Pozornosť sa odporúča pri podávaní moxonidínu u pacientov s poškodením funkcie obličiek pretože moxonidín sa vylučuje hlavne obličkami. U týchto pacientov je hlavne na začiatku liečby potrebné opatrne vytitrovať dávku. Dávkovanie sa má začať s 0,2 mg denne a dávka môže byť zvýšená na maximálne 0,4 mg denne u pacientov so stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek
(GFR > 30 ml/min, ale < 60 ml/min) a na maximálne 0,3 mg denne u pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek (GFR < 30 ml/min), ak je liečba klinicky indikovaná a dobre tolerovaná.
Ak sa moxonidín užíva v kombinácii s β-blokátorom a liečba musí byť prerušená, β-blokátor sa vysadí ako prvý a moxonidín potom po niekoľkých dňoch.
Doteraz nebol pozorovaný „rebound“ účinok na krvný tlak po prerušení liečby moxonidínom. Jednako sa neodporúča náhle ukončenie liečby, namiesto toho sa má dávka znižovať postupne počas dvoch týždňov.
Starší pacienti môžu byť citlivejší na kardiovaskulárne účinky liekov znižujúcich krvný tlak. Liečba sa má preto začať najnižšou dávkou a dávka sa má zvyšovať s opatrnosťou, aby sa zabránilo možným
závažným následkom týchto účinkov.
Liek obsahuje laktózu. Liek sa nemá podávať pacientom so zriedkavými dedičnými poruchami:
intoleranciou galaktózy, (laponského) deficitu laktázy alebo s poruchou absorpcie glukózy
a galaktózy.
Súbežné podávanie s inými antihypertenzívami: podávanie moxonidínu je bezpečné s tiazidovými diuretikami a blokátormi kalciových kanálov. Súbežné podávanie týchto a iných antihypertenzív zvyšuje hypotenzívne pôsobenie moxonidínu.
Tricyklické antidepresíva môžu znižovať účinnosť centrálnych antihypertenzív, preto sa neodporúča súbežné podávanie tricyklických antidepresív s moxonidínom. Moxonidín môže zosilniť sedatívny účinok tricyklických antidepresív (vyhnúť sa súbežnému predpísaniu), trankvilizérov, alkoholu,
sedatív a hypnotík.
Moxonidín mierne zhoršuje kognitívne funkcie u jedincov užívajúcich lorazepam. Moxonidín môže
pri súbežnom užívaní zvýšiť sedatívny účinok benzodiazepínov.
Moxonidín sa vylučuje tubulárnou sekréciou. Nemožno vylúčiť interakcie s inými liekmi, ktoré sa vylučujú tubulárnou sekréciou.
Gravidita
Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití moxonidínu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali embryotoxické účinky (pozri časť 5.3). Nie je známe potenciálne riziko u ľudí. Moxonidín má byť užívaný počas gravidity iba v nevyhnutných prípadoch.
Dojčenie
Moxonidín sa vylučuje do materského mlieka, nemá sa preto užívať počas dojčenia. Ak je liečba moxonidínom nevyhnutná, dojčenie sa má ukončiť.
Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Bola hlásená ospanlivosť a závraty. Toto je potrebné zobrať do úvahy pri užívaní MoXyntu.
Na začiatku liečby sa najčastejšie môže objaviť sucho v ústach, bolesť hlavy, závraty, celková slabosť,
pocit slabosti a ospalosť. Vo väčšine prípadov však tieto účinky ustúpia po niekoľkých týždňov liečby. Nežiaduce účinky podľa organových systémov:
| Orgánový systém podľa databázyMedDRA | Veľmi časté | Časté | Menej časté |
| ≥1/10 | ≥ 1/100 až < 1/10 | ≥ 1/1 000 až < 1/100 | |
| Poruchy srdca a srdcovej činnosti | bradykardia | ||
| Poruchy ucha a labyrintu | tinnitus | ||
| Poruchy nervového systému | bolesť hlavy*, závrat, vertigo, somnolencia | synkopa* | |
| Poruchy ciev | hypotenzia* (vrátaneortostatickej) | ||
| Poruchy gastrointestinálnehotraktu | suchosťv ústach | hnačka, nauzea, vracanie, dyspepsia | |
| Poruchy kože a podkožnéhotkaniva | vyrážka, svrbenie | angioedém | |
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | asténia | edém | |
| Poruchy kostrovej a svalovejsústavy a spojivového tkaniva | bolesť chrbta | bolesť krku | |
| Psychické poruchy | nespavosť | nervozita |
* V porovnaní s placebom nebola vyššia frekvencia Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Symptómy
V niekoľkých prípadoch predávkovania, ktoré boli oznámené, dávka až do 19,6 mg užitá naraz nemala
za následok smrť. Oznámené znaky a príznaky zahŕňali: bolesti hlavy, útlm, ospalosť, hypotenziu, závraty, asténiu, bradykardiu, suchosť v ústach, vracanie, únavu a abdominálne bolesti.
V prípade závažného predávkovania sa odporúča starostlivo sledovať poruchy vedomia a útlm dýchania.
Okrem toho, vychádzajúc zo štúdií vysokých dávok u zvierat, sa môže vyskytnúť dočasná hypertenzia,
tachykardia a hyperglykémia.
Liečba
Moxonidín nemá špecifické antidotum. V prípade hypotenzie sa môžu na podporu cirkulácie doplniť
tekutiny a zvážiť podanie dopamínu. Bradykardia sa lieči atropínom.
Antagonisty α-receptorov môžu znížiť alebo zrušiť paradoxný hypertenzný účinok predávkovania moxonidínom.
Farmakologické vlastnosti - MoXynt 0,3 mg
Farmakoterapeutická skupina: antihypertenzíva, ATC kód: CO2AC05
Údaje z experimentov na rôznych zvieracích modeloch preukázali antihypertenzný účinok moxonidínu. Dostupné experimentálne údaje ukazujú, že moxonidín je centrálne pôsobiace
antihypertenzívum. Mechanizmus spočíva v selektívnej väzbe moxonidínu na I1-imidazolínové receptory, ktoré sú lokalizované v mozgovom kmeni, a to v rostrálnej ventrálno-laterálnej oblasti
predĺženej miechy. Táto oblasť je považovaná za centrum pre reguláciu periférneho sympatikového nervového systému. Stimulácia imidalizolínových receptorov sa prejaví znížením aktivity sympatiku a nižším krvným tlakom.
Väzbou moxonidínu na I1-imidazolínové receptory sa znižuje aktivita sympatiku (preukázané na sympatikových nervových zakončeniach kardiálnych, intestinálnych a renálnych). Zníženie aktivity sympatiku vedie ku zníženiu systémovej periférnej rezistencie ciev a následne ku zníženiu krvného tlaku.
Moxonidín sa líši od ostatných dostupných, centrálne pôsobiacich antihypertenzív predovšetkým nižšou afinitou k centrálnymα2-adrenoreceptorom v porovnaní s I1-imidazolínovými receptormi. Nežiaduce účinky centrálne pôsobiacich antihypertenzív, ako napr. sucho v ústach a únava, sú spôsobené interakciou s α2-adrenoreceptormi. Z dôvodu vysokej selektivity moxonidínu pre
imidazolínové receptory majú tieto nežiaduce účinky (sucho v ústach a útlm), v prípade moxonidínu, nízky výskyt.
U ľudí moxonidín vedie k redukcii systémovej cievnej rezistencie a následkom toho k zníženiu krvného tlaku. Antihypertenzívny účinok moxonidínu bol potvrdený v dvojito zaslepených placebom kontrolovaných randomizovaných štúdiách. Publikované údaje preukázali, že u hypertonikov
s hypertrofiou ľavej komory (left ventricular hypertrophy; LVH) sa, pri porovnateľnej redukcii krvného tlaku, pri užívaní antagonistu angiotenzínu II (angiotensin II antagonist, AIIA) súbežne s moxonidínom dosiahlo zlepšenie regresie LVH v porovnaní s voľnou kombináciou tiazidu
s blokátorom kalciového kanála.
Pri terapeutických skúškach trvajúcich dva mesiace, moxonidín zvýšil index citlivosti na inzulín o 21 % v porovnaní s placebom u obéznych a pacientov s inzulínovou rezistenciou s miernou hypertenziou.
Absorpcia
Po perorálnom podaní je moxonidín rýchlo a skoro úplne vstrebaný z hornej časti gastrointestinálneho
traktu (tmax asi 1 h).
Biologická dostupnosť je približne 88 %, nepodlieha významne efektu prvého prechodu pečeňou. Príjem potravy nemá vplyv na farmakokinetiku.
Distribúcia
Väzba na plazmatické bielkoviny zistená in vitro bola okolo 7,2 %.
Metabolizmus
V plazme bol pozitívne zistený len dehydrogenovaný moxonidín. Farmakodynamická účinnosť dehydrogenovaného moxonidínu je asi 1/10 v porovnaní s moxonidínom.
Eliminácia
Počas 24 hodín 78 % celkovej dávky bolo v nezmenenej forme vylúčených močom a 13 % bolo
vylúčených ako dehydrogenovaný moxonidín. Iné menej významné metabolity v moči tvorili asi 8 %. Menej ako 1 % bolo vylúčené stolicou.
Vylučovanie moxonidínu a jeho metabolitov je rýchle (polčas eliminácie asi 2,5 až 5 hodín).
Farmakokinetika u pacientov s hypertenziou
Žiadne farmakokinetické zmeny neboli pozorované v porovnaní so súborom zdravých dobrovoľníkov.
Farmakokinetika u starších osôb
Boli pozorované vekom podmienené zmeny farmakokinetiky. Pravdepodobne sú spôsobené zníženou metabolickou aktivitou a/alebo slabo zvýšenou biologickou dostupnosťou. Tieto farmakokinetické rozdiely nie sú klinicky významné.
Farmakokinetika u detí
Podanie moxonidínu sa u detí neodporúča. Neboli robené žiadne farmakokinetické štúdie u detí.
Farmakokinetika pri poškodení funkcie obličiek
Vylučovanie moxonidínu signifikantne koreluje s klírensom kreatinínu. U pacientov so stredne
ťažkým poškodením funkcie obličiek (GFR 30-60 ml/min) ustálené plazmatické koncentrácie a polčas eliminácie sú približne 2-krát a 1,5-krát vyššie v porovnaní s hypertonikmi s normálnou funkciou
obličiek (GFR viac ako 90 ml/min). U pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek (GFR menej ako 30 ml/min) ustálená hladina plazmatickej koncentrácie a polčas eliminácie sú 3-krát vyššie.
U týchto pacientov po viacnásobnom podaní nedochádzalo ku akumulácii moxonidínu. V konečných štádiách renálnej insuficiencie u hemodialyzovaných pacientov (GFR menej ako 10 ml/min)
plazmatická koncentrácia a polčas eliminácie sú 6-krát a 4-krát vyššie. U pacientov so stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek maximálne plazmatické koncentrácie moxonidínu sú len 1,5 až 2-krát vyššie vo všetkých skupinách.
U pacientov s poškodením funkcie obličiek má byť dávkovanie individuálne prispôsobené. Moxonidín sa v malom množstve eliminuje hemodialýzou.
Farmaceutické informácie - MoXynt 0,3 mg
monohydrát laktózy povidón
krospovidón
stearát horečnatý
hypromelóza etylcelulóza
makrogol 6000 mastenec
červený oxid železitý, (E 172)
oxid titaničitý (E 171)
MoXynt 0,2 mg: Uchovávajte pri teplote 15 °C – 25 °C.
MoXynt 0,3 mg a MoXynt 0,4 mg: Uchovávajte pri teplote do 30 °C.
Uchovávajte v pôvodnom obale.
PVC/PVDC/Al alebo PVC/Al blister, písomná informácia pre používateľa, papierová škatuľa.
Veľkosť balenia: 30 tabliet, 98 tabliet