Kanpiduo 8 mg/2,5 mg tablety

Kanpiduo je indikované ako substitučná liečba dospelým pacientom na liečbu esenciálnej hypertenzie, ktorých krvný tlak je už dostatočne kontrolovaný kandesartanom a indapamidom podávanými súbežne v rovnakých dávkach, aké sú v kombinácii, ale ako samostatné tablety.

Dávkovanie

Odporúčaná denná dávka je jedna tableta danej sily.

Fixná kombinácia nie je vhodná na začiatočnú liečbu.

Pred zmenou liečby na Kanpiduo musia byť pacienti kontrolovaní stabilnými dávkami jednotlivých zložiek kombinácie užívaných v rovnakom čase. Dávka Kanpidua má byť nastavená podľa dávky jednotlivých liečiv kombinácie v čase zmeny.

Ak je potrebná zmena dávkovania, má sa vykonať individuálnou titráciou jednotlivých liečiv voľnej

kombinácie.

Osobitné skupiny pacientov

Starší pacienti

U starších pacientov sa musí plazmatický kreatinín posudzovať v závislosti od veku, telesnej hmotnosti a pohlavia.

Starší pacienti môžu byť liečení podľa funkcie obličiek.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

Kanpiduo je kontraindikované pacientom so závažným zlyhaním obličiek (klírens kreatinínu

pod 30 ml/min). Tiazidové a tiazidom príbuzné diuretiká sú plne účinné len pri normálnej funkcii

obličiek alebo iba minimálnej poruche funkcie obličiek.

Pacienti s poruchou funkcie pečene

Kanpiduo je kontraindikované pacientom so závažnou poruchou pečene a/alebo cholestázou (pozri

časti 4.3 a 5.2).

Pacienti čiernej pleti

Antihypertenzný účinok Kanpidua je nižší u pacientov čiernej pleti ako u pacientov inej farby pleti; súvisí to s liečivom kandesartan (pozri časť 5.1).

Pediatrická populácia

Kanpiduo sa neodporúča u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov. Bezpečnosť a účinnosť Kanpidua neboli v týchto populáciách stanovené.

Spôsob podávania

Perorálne použitie.

Kanpiduo sa má užívať raz denne ráno, s jedlom alebo bez jedla.

• Precitlivenosť na liečivá, na iné sulfónamidy alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok

  uvedených v časti 6.1.

• Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).

• Závažná porucha funkcie pečene a/alebo cholestáza.

• Súbežné užívanie Kanpidua s liekmi obsahujúcimi aliskirén je kontraindikované pacientom s diabetom mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m²) (pozri časti 4.5 a 5.1).

• Závažné zlyhanie obličiek (klírens kreatinínu pod 30 ml/min) (pozri časť 4.4).

• Hepatálna encefalopatia.

• Hypokaliémia.

• Deti mladšie ako 1 rok (pozri časť 5.3).

Všetky upozornenia a opatrenia týkajúce sa užívania jednotlivých liečiv sa vzťahujú aj na Kanpiduo.

Porucha funkcie obličiek

Kanpiduo je kontraindikované pri závažnom zlyhaní obličiek (klírens kreatinínu pod 30 ml/min)

(pozri časti 4.3).

Rovnako ako pri iných liečivách inhibujúcich systém renín-angiotenzín-aldosterón, u citlivých

pacientov liečených kandesartanom možno predpokladať zmeny vo funkcii obličiek.

Ak sa kandesartan používa u hypertenzných pacientov s poruchou funkcie obličiek, odporúča sa

pravidelné sledovanie hladín draslíka a kreatinínu v sére.

Tiazidy a im príbuzné diuretiká sú plne účinné iba pri normálnej alebo len minimálne narušenej funkcii obličiek (hodnoty kreatinínu v plazme pod 25 mg/l, t. j. 220 µmol/l u dospelých). U starších ľudí sa má hodnota kreatinínu v plazme posudzovať vo vzťahu k veku, telesnej hmotnosti a pohlaviu.

Hypovolémia, sekundárne spôsobená stratou vody a sodíka navodenou diuretikom na začiatku liečby, spôsobuje pokles glomerulárnej filtrácie. Toto môže viesť k zvýšeniu hladiny močoviny v krvi a kreatinínu v plazme. U ľudí s normálnou funkciou obličiek nemá toto prechodné zhoršenie renálnej funkcie žiadne následky, ale môže zhoršiť už existujúcu renálnu insuficienciu.

Intestinálny angioedém

U pacientov liečených blokátormi receptorov angiotenzínu II, vrátane kandesartanu, bol hlásený intestinálny angioedém (pozri časť 4.8). U týchto pacientov sa vyskytla bolesť brucha, nauzea, vracanie a hnačka. Príznaky ustúpili po prerušení liečby blokátorom receptorov angiotenzínu II. Ak je diagnostikovaný intestinálny angioedém, liečba kandesartanom/indapamidom sa má prerušiť a má sa začať primerané sledovanie pacienta až do úplného vymiznutia príznakov.

Porucha funkcie pečene

Kanpiduo je kontraindikované pri závažnej poruche funkcie pečene a/alebo cholestáze (pozri časti

4.3).

Pri poruche funkcie pečene môžu diuretiká príbuzné tiazidom spôsobiť, najmä v prípade nerovnováhy elektrolytov, hepatálnu encefalopatiu, ktorá môže progredovať do hepatálnej kómy. V tomto prípade sa podávanie Kanpidua musí okamžite zastaviť.

Hemodialýza

Počas dialýzy môže byť krvný tlak obzvlášť citlivý na blokádu receptorov AT1 v dôsledku zníženého objemu plazmy a aktivácie systému renín-angiotenzín-aldosterón. Kanpiduo je kontraindikované pacientom so závažným zlyhaním obličiek (klírens kreatinínu pod 30 ml/min) (pozri časti 4.3).

Stenóza renálnej artérie

Lieky účinkujúce na systém renín-angiotenzín-aldosterón, vrátane blokátorov receptorov angiotenzínu II (Angiotensin II Receptor Blockers, ARB) ako je kandesartan, môžu zvýšiť hladinu močoviny v krvi a sérový kreatinín u pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie solitárnej obličky.

Transplantácia obličky

Nie sú žiadne skúsenosti týkajúce sa podávania kandesartanu pacientom po nedávnej transplantácii

obličky.

Hypotenzia

Hypotenzia sa môže vyskytnúť počas liečby kandesartanom u pacientov so zlyhávaním srdca. Môže sa vyskytnúť aj u hypertonikov s depléciou intravaskulárneho objemu, ako sú pacienti užívajúci vysoké dávky diuretík. Pri začatí liečby je potrebná opatrnosť a je potrebné sa pokúsiť o úpravu hypovolémie.

Kanpiduo nie je vhodné na začiatočnú liečbu. Pred zmenou liečby na Kanpiduo majú byť pacienti kontrolovaní stabilnými dávkami jednotlivých zložiek kombinácie užívaných v rovnakom čase.

Anestézia a chirurgický zákrok

U pacientov liečených blokátormi receptorov angiotenzínu II môže dôjsť počas anestézie a chirurgického zákroku k hypotenzii následkom blokády systému renín-angiotenzín. Hypotenzia môže byť veľmi zriedkavo natoľko závažná, že si môže vyžadovať podanie intravenóznych tekutín a/alebo vazopresorov.

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne (obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia)

Rovnako ako pri iných vazodilatanciách je u pacientov s hemodynamicky významnou stenózou aortálnej alebo mitrálnej chlopne alebo obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou potrebná osobitná opatrnosť.

Primárny hyperaldosteronizmus

Pacienti s primárnym hyperaldosteronizmom vo všeobecnosti nereagujú na antihypertenzíva pôsobiace inhibíciou systému renín-angiotenzín-aldosterón. Preto sa užívanie Kanpidua v tejto populácii neodporúča.

Draslík v plazme

Súbežné užívanie kandesartanu spolu s diuretikami šetriacimi draslík, doplnkami draslíka, náhradami soli s obsahom draslíka alebo inými liekmi, ktoré môžu zvýšiť hladiny draslíka (napr. heparín, kotrimoxazol tiež známy ako trimetoprim/sulfametoxazol) môže viesť u pacientov s hypertenziou k vzostupu draslíka v sére. Monitorovanie draslíka sa má vykonať podľa potreby.

Neodporúča sa kombinácia inhibítora ACE a diuretika šetriaceho draslík (napr. spironolaktón) s kandesartanom a má sa zvážiť len po dôkladnom zhodnotení potenciálnych prínosov a rizík.

Hypokaliémia je hlavným rizikom liečby tiazidovými a im príbuznými diuretikami ako je indapamid. Hypokaliémia môže spôsobiť svalové poruchy. Boli hlásené prípady rabdomyolýzy, najmä v súvislosti s výraznou hypokaliémiou. Riziku vzniku hypokaliémie (< 3,4 mmol/l) sa musí predísť v určitých vysoko rizikových skupinách populácie, t. j. u podvyživených a/alebo polymedikovaných pacientov, u starších ľudí, u cirhotických pacientov s edémom a ascitom, u pacientov s ochorením koronárnych tepien a zlyhávaním srdca. V týchto skupinách pacientov hypokaliémia zvyšuje kardiotoxicitu liekov obsahujúcich náprstníkové glykozidy a riziko arytmií.

Ľudia s dlhým QT intervalom sú tiež ohrození, či už je pôvod vrodený alebo iatrogénny. Hypokaliémia (ako aj bradykardia) sú v tomto prípade predisponujúcim faktorom vzniku závažných arytmií, najmä potenciálne fatálnych porúch srdcového rytmu „torsades de pointes“.

U týchto pacientov sa vyžaduje častejšie monitorovanie draslíka v plazme. Prvé meranie draslíka v plazme sa má uskutočniť počas prvého týždňa liečby.

Ak sa zistí hypokaliémia, je potrebná jej korekcia. Hypokaliémia zistená v súvislosti s nízkou

koncentráciou horčíka v sére môže byť refraktérna na liečbu, pokiaľ nie je upravený sérový horčík.

Kandesartan má potenciál indukovať hyperkaliémiu, zatiaľ čo indapamid môže viesť k hypokaliémii, čo odôvodňuje ich súbežné podávanie.

Sodík v plazme

Hladina sodíka v plazme musí byť stanovená pred začatím liečby a ďalej v pravidelných intervaloch. Pokles sodíka v plazme môže byť spočiatku asymptomatický, preto je nutné pravidelné monitorovanie, ktoré má byť častejšie u starších ľudí a pacientov s cirhózou (pozri časti 4.8 a 4.9).

Akákoľvek diuretická liečba môže spôsobiť hyponatriémiu, niekedy s veľmi vážnymi následkami. Hyponatriémia s hypovolémiou môžu viesť k dehydrátacii a ortostatickej hypotenzii. Súbežná strata chloridových iónov môže viesť k sekundárnej kompenzačnej metabolickej alkalóze: výskyt a stupeň tohto účinku je mierny.

Horčík v plazme

Je preukázané, že tiazidy a im príbuzné diuretiká vrátane indapamidu zvyšujú vylučovanie horčíka močom, čo môže mať za následok hypomagneziémiu (pozri časti 4.5 a 4.8).

Vápnik v plazme

Tiazidy a im príbuzné diuretiká môžu znížiť vylučovanie vápnika močom, a tým spôsobiť mierny a prechodný nárast vápnika v plazme. Klinická hyperkalciémia môže nastať v dôsledku predtým nediagnostikovanej hyperparatyreóze.

Pred vyšetrením funkcie prištítnych teliesok sa má liečba diuretikom prerušiť.

Glukóza v krvi

Monitorovanie hladiny glukózy v krvi je dôležité u diabetikov liečených indapamidom, najmä ak je prítomná hypokaliémia.

Kyselina močová

U pacientov s hyperurikémiou liečených indapamidom môže byť zvýšená náchylnosť na záchvaty dny.

Všeobecné

U pacientov, ktorých cievny tonus a funkcia obličiek závisia prevažne od aktivity systému renín-angiotenzín-aldosterón (napr. pacienti so závažným kongestívnym zlyhávaním srdca alebo s renálnym ochorením, vrátane stenózy renálnej artérie), sa liečba inými liekmi ovplyvňujúcimi tento systém spájala s akútnou hypotenziou, azotémiou, oligúriou alebo zriedkavo akútnym zlyhaním obličiek. Podobné účinky nemožno vylúčiť pri liečbe ARB. Tak ako pri iných antihypertenzívach, nadmerný pokles krvného tlaku u pacientov s ischemickou kardiopatiou alebo ischemickým cerebrovaskulárnym ochorením môže mať za následok infarkt myokardu alebo cievnu mozgovú príhodu.

Antihypertenzný účinok kandesartanu môže byť zosilnený inými liekmi znižujúcimi krvný tlak, či už

sú predpísané ako antihypertenzíva alebo na iné indikácie.

Gravidita

Počas gravidity sa nesmie začínať liečba blokátormi receptorov angiotenzínu II (ARB). Ak sa pokračovanie liečby ARB nepovažuje za nevyhnutné, pacientky plánujúce graviditu majú prejsť na inú antihypertenznú liečbu, ktorá má potvrdený bezpečnostný profil pri použití počas gravidity. Ak sa potvrdí gravidita, liečba blokátormi receptorov angiotenzínu II sa má okamžite ukončiť a ak je to vhodné, má sa začať alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).

U pacientok po prvej menštruácii sa má pravidelne prehodnotiť možnosť gravidity. Pacientky je potrebné náležite informovať a/alebo prijať opatrenia na zabránenie riziku expozície počas gravidity (pozri časti 4.3 a 4.6).

Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia systému RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1). Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a za častej a dôslednej kontroly funkcie obličiek, elektrolytov a krvného tlaku. Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II nemajú súbežne užívať pacienti s diabetickou nefropatiou.

Fotosenzitivita

Pri použití tiazidových a tiazidu príbuzných diuretík boli hlásené prípady reakcií z precitlivenosti na svetlo (pozri časť 4.8). Ak sa počas liečby vyskytne fotosenzitívna reakcia, odporúča sa liečbu zastaviť. Ak je nevyhnutné opätovné podanie diuretika, odporúča sa chrániť oblasti vystavené slnku alebo umelému UVA žiareniu.

Športovci

Športovcov je potrebné upozorniť na fakt, že tento liek obsahuje indapamid, ktoré môže spôsobiť pozitívnu reakciu pri dopingových testoch.

Choroidálna efúzia, akútna myopia a sekundárny glaukóm s uzavretým uhlom

Sulfónamid alebo deriváty sulfónamidu môžu spôsobiť idiosynkratickú reakciu vedúcu k choroidálnej efúzii s poruchou zorného poľa, prechodnej myopii a akútnemu glaukómu s uzavretým uhlom. Príznaky zahŕňajú nástup zníženej zrakovej ostrosti alebo bolesť oka a typicky sa vyskytujú v priebehu niekoľkých hodín až týždňov od začatia liečby. Neliečený akútny glaukóm s uzavretým uhlom môže viesť k trvalej strate zraku. Primárnou liečbou je prerušenie užívania lieku tak rýchlo,

ako je to možné. Ak vnútroočný tlak ostáva naďalej nekontrolovaný, môže byť potrebné zvážiť okamžitú lekársku alebo chirurgickú liečbu. Rizikové faktory pre vznik akútneho glaukómu

s uzavretým uhlom môžu zahŕňať predchádzajúcu alergiu na sulfónamid alebo penicilín.

Pomocné látky

Kanpiduo obsahuje laktózu

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

Interakcie spoločné pre kandesartan a indapamid

Kombinácie, ktoré sa neodporúčajú

Lítium

Pri súbežnom podávaní lítia s inhibítormi ACE boli hlásené reverzibilné zvýšenia koncentrácie lítia v sére a toxicita. Podobný účinok môže nastať aj pri ARB. Užívanie kandesartanu s lítiom sa neodporúča.

Súbežné užívanie indapamidu a lítia môže viesť k zvýšeniu koncentrácie lítia v plazme s prejavmi predávkovania, ako je to pri neslanej diéte (pokles vylučovania lítia močom).

Ak je však užívanie Kanpidua potrebné, vyžaduje sa dôkladné monitorovanie lítia v plazme a úprava dávok pomocou titrácie jednotlivých liečiv voľnej kombinácie.

Inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACE)

Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek) v porovnaní s použitím liečiva pôsobiaceho na RAAS v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).

Pri začatí liečby inhibítorom ACE sa u pacientov s už existujúcou depléciou sodíka (najmä

u pacientov so stenózou renálnej artérie) môže vyskytnúť náhla hypotenzia a/alebo akútne renálne zlyhanie.

Pri hypertenzii, keď predchádzajúca diuretická liečba spôsobila depléciu sodíka, je potrebné:

• vysadiť Kanpiduo 3 dni pred začatím liečby inhibítorom ACE a v prípade potreby znovu začať podávať diuretikum nešetriace draslík,

• alebo podávať nízke začiatočné dávky inhibítora ACE a dávku postupne zvyšovať. Počas prvých týždňov liečby inhibítorom ACE je potrebné monitorovať funkciu obličiek (plazmatický kreatinín).

  Kombinácie vyžadujúce opatrnosť

  Nesteroidné protizápalové lieky (systémové podanie) vrátane selektívnych inhibítorov COX-2, vysoké dávky kyseliny acetylsalicylovej (≥ 3 g/deň)

  Ak sa ARB, ako je kandesartan, podávajú súbežne s nesteroidnými protizápalovými liekmi (Non-Steroidal Anti-Inflammatory Drugs, NSAID) (t. j. selektívnymi inhibítormi COX-2, kyselinou acetylsalicylovou (> 3 g/deň) a neselektívnymi NSAID) môže dôjsť k oslabeniu antihypertenzného účinku. Tak ako pri inhibítoroch ACE, súbežné užívanie ARB a NSAID môže viesť k zvýšenému riziku zhoršenia funkcie obličiek, vrátane možného akútneho zlyhania obličiek a nárastu draslíka v sére, najmä u pacientov s už existujúcou slabou funkciou obličiek. Táto kombinácia sa má podávať s opatrnosťou, najmä u starších pacientov. Pacienti majú byť primerane hydratovaní a má sa zvážiť sledovanie funkcie obličiek po začatí súbežnej liečby a následne v pravidelných intervaloch.

  Môže sa vyskytnúť oslabenie antihypertenzného účinku indapamidu.

  U dehydratovaných pacientov je zvýšené riziko akútneho renálneho zlyhania (pokles glomerulárnej filtrácie). Pacienta je potrebné hydratovať; na začiatku liečby sa vyžaduje monitorovanie renálnej funkcie.

  Kombinácie, ktoré je potrebné zvážiť

  Diuretiká šetriace draslík (amilorid, spironolaktón, triamterén)

  Súbežné užívanie draslík šetriacich diuretík, doplnkov draslíka, náhrad soli obsahujúcich draslík alebo iných liekov (napr. heparín) môže zvyšovať hladinu draslíka. Hladiny draslíka majú byť podľa potreby sledované (pozri časť 4.4).

  Hoci sú racionálne kombinácie u niektorých pacientov užitočné, vždy môže nastať hypokaliémia alebo hyperkaliémia (hlavne u pacientov s renálnym zlyhaním alebo u diabetikov). Je potrebné sledovať draslík v plazme a EKG a v prípade potreby liečbu prehodnotiť.

  Interakcie spojené s kandesartanom

  Zlúčeniny skúmané v klinických farmakokinetických štúdiách zahŕňajú hydrochlórtiazid, warfarín, digoxín, perorálne kontraceptíva (t. j. etinylestradiol/levonorgestrel), glibenklamid, nifedipín a enalapril. Nezistili sa žiadne klinicky významné farmakokinetické interakcie s týmito liekmi.

  Interakcie spojené s indapamidom

  Kombinácie vyžadujúce opatrnosť

  Lieky indukujúce torsades de pointes:

• antiarytmiká triedy Ia (chinidín, hydrochinidín, dizopyramid),

• antiarytmiká triedy III (amiodarón, sotalol, dofetilid, ibutilid, bretýlium),

• niektoré antipsychotiká:

  • fenotiazíny (napr. chlórpromazín, cyamemazín, levomepromazín, tioridazín, trifluoperazín),

  • benzamidy (napr. amisulprid, sulpirid, sultoprid, tiaprid),

  • butyrofenóny (napr. droperidol, haloperidol),

  • iné antipsychotiká (napr. pimozid),

• iné liečivá (napr. bepridil, cisaprid, difemanil, erytromycín i.v., halofantrín, mizolastín, pentamidín, sparfloxacín, moxifloxacín, vinkamín i.v., metadón, astemizol, terfenadín).

Zvýšené riziko vzniku ventrikulárnych arytmií, najmä torsades de pointes (hypokaliémia je rizikový faktor). Pred použitím tejto kombinácie je potrebné monitorovať hypokaliémiu a v prípade potreby ju upraviť.

Je potrebné monitorovať klinický stav, hladinu elektrolytov v plazme a EKG.

Používajte liečivá, ktoré v prítomnosti hypokaliémie nespôsobujú torsades de pointes.

Iné lieky spôsobujúce hypokaliémiu: amfotericín B (i.v.), glukokortikoidy a mineralokortikoidy (systémové podanie), tetrakozaktid, stimulačné laxatíva

Zvýšené riziko hypokaliémie (aditívny účinok).

Je potrebné monitorovať hladinu draslíka v plazme a v prípade potreby ju upraviť.

Pri súbežnej liečbe digitálisom (liekom obsahujúcim náprstníkové glykozidy) je potrebná opatrnosť.

Títo pacienti majú používať nestimulačné laxatíva.

Baklofén

Zvýšený antihypertenzný účinok.

Pacient má mať dostatočný príjem tekutín; na začiatku liečby je potrebné monitorovať funkciu

obličiek.

Lieky obsahujúce náprstníkové glykozidy

Hypokaliémia a/alebo hypomagneziémia predisponujú k toxickým účinkom náprstníkových glykozidov. Odporúča sa monitorovať draslík a horčík v plazme a EKG a v prípade potreby upraviť liečbu.

Kombinácie vyžadujúce osobitnú pozornosť

Alopurinol

Súbežná liečba indapamidom môže zvýšiť výskyt reakcií z precitlivenosti na alopurinol. Kombinácie, ktoré je potrebné zvážiť

Metformín

Zvýšené riziko vzniku metformínom indukovanej laktátovej acidózy z dôvodu možného zlyhania funkcie obličiek súvisiaceho s diuretikami, obzvlášť slučkovými diuretikami. Nepoužívajte metformín, ak kreatinín v plazme prekročí 15 mg/l (135 µmol/l) u mužov a 12 mg/l (110 µmol/l) u žien.

Jódované kontrastné látky

Pri dehydratácii spôsobenej diuretikami sa zvyšuje riziko akútneho zlyhania obličiek, najmä pri použití vysokých dávok jódovanej kontrastnej látky. Pacient má byť pred podaním jódovanej zlúčeniny rehydratovaný.

Imipramínové antidepresíva, neuroleptiká

Zosilnenie antihypertenzného účinku a zvýšené riziko ortostatickej hypotenzie (aditívny účinok).

Vápnik (soli)

Riziko hyperkalciémie vyplývajúce z poklesu eliminácie vápnika močom.

Cyklosporín, takrolimus

Riziko zvýšenia kreatinínu v plazme bez zmeny plazmatických hladín cirkulujúceho cyklosporínu, dokonca aj bez deplécie vody/sodíka.

Kortikosteroidy, tetrakozaktid (systémové podanie)

Oslabenie antihypertenzného účinku (retencia vody a sodíka spôsobená kortikosteroidmi).

Kanpiduo sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity a je kontraindikované počas druhého

a tretieho trimestra gravidity. Kanpiduo sa neodporúča počas dojčenia.

Gravidita

Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenity po expozícii inhibítorom ACE počas prvého trimestra gravidity nie sú presvedčivé, malé zvýšenie rizika však nemožno vylúčiť. Hoci nie sú dostupné žiadne kontrolované epidemiologické údaje o riziku spojenom s ARB, podobné riziká môžu existovať aj pre túto skupinu liekov. Ak sa pokračovanie liečby ARB nepovažuje za nevyhnutné, pacientky plánujúce graviditu majú prejsť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má potvrdený bezpečnostný profil pri použití počas gravidity. Ak sa potvrdí gravidita, liečba ARB sa má ihneď ukončiť a ak je to vhodné, má sa začať alternatívna liečba.

Je známe, že expozícia liečbe ARB počas druhého a tretieho trimestra vyvoláva u ľudí fetotoxicitu (zníženú funkciu obličiek, oligohydramnión, oneskorenie osifikácie lebky) a neonatálnu toxicitu (renálne zlyhanie, hypotenziu, hyperkaliémiu) (pozri časť 5.3).

Ak došlo k expozícii ARB od druhého trimestra gravidity, odporúča sa ultrazvuková kontrola

funkcie obličiek a lebky.

Deti, ktorých matky užívali ARB, majú byť dôkladne sledované pre možnú hypotenziu (pozri časti

4.3 a 4.4).

Nie sú k dispozícii alebo je iba obmedzené množstvo údajov (menej ako 300 ukončených gravidít)

o použití indapamidu u gravidných žien. Dlhodobé vystavenie plodu účinku tiazidov počas tretieho trimestra gravidity môže znížiť objem plazmy u matky, ako aj uteroplacentárny prietok krvi, čo môže spôsobiť fetoplacentárnu ischémiu a spomalenie rastu plodu.

Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky indapamidu z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3).

Ako preventívne opatrenie je vhodnejšie vyhnúť sa užívaniu indapamidu počas gravidity.

Dojčenie

Keďže nie sú dostupné žiadne informácie o užívaní kandesartanu počas dojčenia, kandesartan sa neodporúča a počas dojčenia sa uprednostňujú iné druhy liečby s lepšie preukázaným bezpečnostným profilom počas dojčenia, najmä pri dojčení novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa.

Nie sú dostatočné informácie o vylučovaní indapamidu/metabolitov do ľudského mlieka. Môže sa vyskytnúť precitlivenosť na deriváty sulfónamidov a hypokaliémia. Riziko u novorodencov/dojčiat nemôže byť vylúčené. Indapamid je liečivo príbuzné tiazidovým diuretikám, ktoré boli počas dojčenia spojené s poklesom alebo až potlačením tvorby mlieka.

Indapamid sa neodporúča počas dojčenia.

Fertilita

Štúdie reprodukčnej toxicity nepreukázali žiadny vplyv na fertilitu samcov a samíc potkanov (pozri

časť 5.3). Nepredpokladajú sa žiadne účinky na fertilitu u ľudí.

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

V jednotlivých prípadoch sa však môžu vyskytnúť rôzne reakcie súvisiace s poklesom krvného tlaku a je potrebné vziať do úvahy, že počas liečby Kanpiduom sa príležitostne môže vyskytnúť závrat alebo únava. Následkom toho môže byť znížená schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

• Veľmi časté (> 1/10)

  - Časté (≥ 1/100 až < 1/10)

  - Menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100)

  - Zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000)

• Veľmi zriedkavé (< 1/10 000)

• Neznáme (frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupných údajov)

  Zhrnutie bezpečnostného profilu

  Nežiaduce reakcie v kontrolovaných klinických skúšaniach s kandesartanom boli mierne a prechodné. Celkový výskyt nežiaducich udalostí nepreukázal súvislosť s dávkou kandesartanu ani vekom. Prerušenie liečby z dôvodu nežiaducich udalostí bolo podobné pri kandesartane (3,1 %) a placebe (3,2 %).

  V súhrnnej analýze údajov z klinických skúšaní u pacientov s hypertenziou boli nasledovné

  nežiaduce reakcie pri kandesartane definované na základe výskytu nežiaducich udalostí

  pri kandesartane najmenej o 1 % viac, ako je výskyt pozorovaný pri placebe. Najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami podľa tejto definície boli závrat/vertigo, bolesť hlavy a respiračná infekcia.

  Najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami pri indapamide sú hypokaliémia, reakcie z precitlivenosti, najmä dermatologické, u osôb s predispozíciou na alergické a astmatické reakcie a makulopapulárne vyrážky.

  Tabuľka nižšie uvádza nežiaduce reakcie z klinických štúdií a skúseností po uvedení lieku na trh. Tabuľkový súhrn nežiaducich reakcií

  Trieda orgánových systémov	Nežiaduci účinok	kandesartan	indapamid
  Infekcie a nákazy	respiračná infekcia	časté	–
  Poruchy krvia lymfatického systému	leukocytopénia, agranulocytóza	veľmi zriedkavé	veľmi zriedkavé
  	neutropénia	veľmi zriedkavé	–
  	trombocytopénia, aplastická anémia, hemolytická anémia	–	veľmi zriedkavé
  Poruchy metabolizmu a výživy	hyperkaliémia	veľmi zriedkavé	–
  	hypokaliémia	–	časté
  	hyponatriémia	veľmi zriedkavé	menej časté
  	hypochlorémia, hypomagneziémia	–	zriedkavé
  	hyperkalciémia	–	veľmi zriedkavé
  Poruchy nervového systému	vertigo, bolesť hlavy	časté	zriedkavé
  	únava, parestézia	–	zriedkavé
  	synkopa	–	neznáme
  Poruchy oka	myopia, rozmazané videnie, poruchy zraku, akútnyglaukóm s uzavretým uhlom, choroidálna efúzia	–	neznáme
  Poruchy srdca a srdcovejčinnosti	arytmia	–	veľmi zriedkavé
  	torsades de pointes(potenciálne fatálne) (pozričasti 4.4 a 4.5)	–	neznáme
  Poruchy ciev	hypotenzia	–	veľmi zriedkavé
  Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína	kašeľ	veľmi zriedkavé	–
  Poruchy gastrointestinálneho traktu	nevoľnosť	veľmi zriedkavé	zriedkavé
  	hnačka	neznáme	–
  	vracanie	–	menej časté
  	zápcha, sucho v ústach	–	zriedkavé
  	pankreatitída	–	veľmi zriedkavé
  	intestinálny angioedém	veľmi zriedkavé	–
  Poruchy pečene a žlčovýchciest	abnormálna funkcia pečene	veľmi zriedkavé	veľmi zriedkavé
  	zvýšené hodnoty pečeňovýchenzýmov	veľmi zriedkavé	–
  	hepatitída	veľmi zriedkavé	neznáme
  	možnosť vzniku hepatálnej encefalopatie v prípade hepatálnej insuficiencie (pozričasti 4.3 a 4.4)	–	neznáme
  Poruchy kože a podkožného tkaniva	angioedém, vyrážka, urtikária, pruritus	veľmi zriedkavé	–
  	reakcie z precitlivenosti,makulopapulárna vyrážka	–	časté

  	angioneurotický edém, urtikária, toxická epidermálnanekrolýza, Stevensov-Johnsonov syndróm	–	veľmi zriedkavé
  	možné zhoršenie existujúceho akútneho diseminovaného lupusu erythematosus, fotosenzitívne reakcie (pozričasť 4.4)	–	neznáme
  Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva	myalgia	veľmi zriedkavé	neznáme
  	bolesť chrbta, artralgia	veľmi zriedkavé	–
  	svalové spazmy, svalováslabosť, rabdomyolýza	–	neznáme
  Poruchy obličiek a močových ciest	porucha funkcie obličiek, vrátane zlyhania obličieku citlivých pacientov (pozričasť 4.4)	veľmi zriedkavé	veľmi zriedkavé
  Poruchy reprodukčnéhosystému a prsníkov	erektilná dysfunkcia	–	menej časté
  Laboratórne a funkčné vyšetrenia	predĺženie QT na EKG (pozri časti 4.4 a 4.5), zvýšenie glukózy v krvi (pozri časť 4.4), zvýšenie kyseliny močovej v krvi (pozri časť4.4)	–	neznáme

  Opis vybraných nežiaducich reakcií

  Počas štúdií fázy II a III porovnávajúcich indapamid 1,5 mg a 2,5 mg ukázala analýza draslíka v plazme závislosť účinku indapamidu od dávky:

• Indapamid 1,5 mg: Po 4 až 6 týždňoch liečby bol draslík v plazme < 3,4 mmol/l pozorovaný u 10

  % pacientov a < 3,2 mmol/l u 4 % pacientov. Po 12 týždňoch liečby bol priemerný pokles

  draslíka v plazme 0,23 mmol/l.

• Indapamid 2,5 mg: Po 4 až 6 týždňoch liečby bol draslík v plazme < 3,4 mmol/l pozorovaný u 25

  % pacientov a < 3,2 mmol/l u 10 % pacientov. Po 12 týždňovej liečbe bol priemerný pokles

  draslíka v plazme 0,41 mmol/l.

  Laboratórne nálezy

  Vo všeobecnosti nemal kandesartan klinicky významný vplyv na bežné laboratórne parametre. Podobne ako pri iných blokátoroch systému renín-angiotenzín-aldosterón boli pozorované malé poklesy hemoglobínu. Zvyčajne nie je potrebné rutinné monitorovanie laboratórnych parametrov u pacientov užívajúcich kandesartan. U pacientov s poruchou funkcie obličiek sa však odporúča pravidelné monitorovanie hladín draslíka a kreatinínu v sére (pozri časť 4.4).

  Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

  Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky

Z farmakologického hľadiska je hlavným prejavom predávkovania kandesartanom pravdepodobne symptomatická hypotenzia a závrat. V jednotlivých prípadoch predávkovania (až do 672 mg kandesartanu) prebehlo zotavenie pacienta bez komplikácií.

Pri indapamide sa toxicita nepozorovala až do dávky 40 mg, t. j. približne 16-násobok terapeutickej dávky. Prejavy akútnej otravy sú najmä poruchy rovnováhy vody/elektrolytov (hyponatriémia, hypokaliémia), čo sa klinicky prejavuje ako pocit nevoľnosti, vracanie, hypotenzia, kŕče, vertigo, ospalosť, zmätenosť, polyúria alebo oligúria až do bodu anúrie (v dôsledku hypovolémie).

Liečba

Prvé opatrenia pri predávkovaní Kanpiduom môžu zahŕňať podanie aktívneho uhlia na zníženie absorpcie požitých liečiv, následne obnovenie rovnováhy vody/elektrolytov v zdravotníckom zariadení. Ak dôjde k symptomatickej hypotenzii, má sa začať symptomatická liečba a sledovať vitálne funkcie. Pacient má byť uložený do polohy ležmo na chrbte so zdvihnutými nohami. Ak to nestačí, objem plazmy sa má zvýšiť infúziou, napr. izotonického fyziologického roztoku. Ak sú vyššie uvedené opatrenia nedostatočné, môžu sa podať sympatomimetiká.

Kandesartan sa nedá odstrániť hemodialýzou.