Levofloxacin Kabi 5 mg/ml Infúzny roztok

Levofloxacin Kabi infúzny roztok je indikovaný dospelým na liečbu nasledujúcich infekcií (pozri časti 4.4. a 5.1):

• Akútna pyelonefritída a komplikované infekcie močových ciest (pozri časť 4.4)

• Chronická bakteriálna prostatitída

• Inhalácia antraxu: profylaxia po expozícii a kuratívna liečba (pozri časť 4.4)

  Na liečbu nižšie uvedených infekcií sa má Levofloxacin Kabi použiť len vtedy, ak sa použitie iných antibakteriálnych látok, obvykle odporúčaných na liečbu týchto infekcií, považuje za nevhodné.

• Pneumónia získaná v komunite.

• Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív.

  Je potrebné vziať do úvahy oficiálne usmernenia týkajúce sa správneho používania antibiotík.

a pôsob podávania

Levofloxacin Kabi infúzny roztok sa podáva pomalou intravenóznou infúziou jedenkrát alebo dvakrát denne. Dávkovanie závisí od typu a závažnosti infekcie a citlivosti predpokladaného príčinného patogénu.

Liečbu Levofloxacinom Kabi začatú intravenóznou formou je možné dokončiť použitím vhodnej perorálnej formy a na základe zváženia tejto možnosti pre každého pacienta individuálne. Keďže parenterálna a perorálna lieková forma je biologicky rovnocenná, môže sa použiť rovnaké dávkovanie.

Dávkovanie

Pre Levofloxacin Kabi možno odporučiť nasledujúce dávkovanie:

Dávkovanie u pacientov s normálnou funkciou obličiek (klírens kreatinínu > 50 ml/min)

1 Trvanie liečby zahŕňa intravenóznu plus perorálnu liečbu. Čas na prechod z intravenóznej na

perorálnu liečbu závisí od klinickej situácie, ale bežne sú to 2 až 4 dni.

Osobitné skupiny pacientov

Porucha funkcie obličiek (klírens kreatinínu ≤ 50 ml/min)

1 Po hemodialýze alebo kontinuálnej ambulantnej peritoneálnej dialýze (CAPD) nie sú potrebné

dodatočné dávky.

Porucha funkcie pečene

Nevyžaduje sa úprava dávky, keďže levofloxacín sa pečeňou výraznejšie nemetabolizuje a vylučuje sa najmä obličkami.

Staršie osoby

U starších osôb sa nevyžaduje sa úprava dávky, okrem úpravy stanovenej na základe funkcie obličiek (pozri časť 4.4 „Tendinitída a ruptúra šľachy“ a „Predĺženie QT intervalu“).

Pediatrická populácia

Levofloxacin Kabi je u detí a dospievajúcich kontraindikovaný (pozri časť 4.3).

Spôsob podávania

Levofloxacin Kabi infúzny roztok je určený len na podávanie pomalou intravenóznou infúziou;

podáva sa jedenkrát alebo dvakrát denne. Doba podávania infúzie musí byť aspoň 30 minút pri 250 mg dávke alebo 60 minút pri 500 mg dávke Levofloxacinu Kabi (pozri časť 4.4).

Pre informácie o inkompatibilitách pozri časť 6.2 a pre informácie o kompatibilite s inými infúznymi

roztokmi pozri časť 6.6.

Levofloxacin Kabi infúzny roztok sa nesmie používať:

• u pacientov precitlivených na levofloxacín alebo na akékoľvek iné chinolóny a na ktorúkoľvek

  z pomocných látok uvedených v časti 6.1,

• u pacientov s epilepsiou,

• u pacientov s anamnézou porúch šliach súvisiacich s podávaním fluórchinolónov,

• u detí a dospievajúcich v období rastu,

• počas gravidity,

• u dojčiacich žien.

U pacientov, u ktorých sa v minulosti pri používaní liekov obsahujúcich chinolón alebo fluórchinolón vyskytli závažné nežiaduce reakcie, je potrebné vyhnúť sa použitiu levofloxacínu (pozri časť 4.8).

U týchto pacientov sa má liečba levofloxacínom začať len vtedy, ak nie sú dostupné alternatívne možnosti liečby a po dôkladnom posúdení prínosu/rizika (pozri tiež časť 4.3).

Aneuryzma aorty a disekcia aorty a regurgitácia/nedomykavosť srdcovej chlopne.

V epidemiologických štúdiách bolo zistené zvýšené riziko aneuryzmy aorty a disekcie aorty,

predovšetkým u starších pacientov, a regurgitácie aortálnej a mitrálnej chlopne po použití fluórchinolónov. U pacientov používajúcich fluórchinolóny boli hlásené prípady aneuryzmy a disekcie aorty, niekedy komplikované ruptúrou (vrátane smrteľných prípadov), a prípady

regurgitácie/nedomykavosti niektorej zo srdcových chlopní (pozri časť 4.8).

Fluórchinolóny sa preto majú používať len po starostlivom posúdení pomeru prínosu a rizika a po zvážení iných liečebných možností u pacientov s aneuryzmou v rodinnej anamnéze alebo kongenitálnym ochorením srdcovej chlopne alebo u pacientov s diagnostikovanou už existujúcou

aneuryzmou aorty a/alebo disekciou aorty alebo ochorením srdcovej chlopne, a tiež v prípade výskytu

iných rizikových faktorov alebo ochorení, ktoré sú predispozíciou k vzniku

• aneuryzmy aorty a disekcie aorty ako aj regurgitácie/nedomykavosti srdcovej chlopne (napr. ochorenia spojivového tkaniva, ako je Marfanov syndróm alebo Ehlersov-Danlosov syndróm, Turnerov syndróm, Behcetova choroba, hypertenzia, reumatoidná artritída alebo aj

• aneuryzmy aorty a disekcie aorty (napr. vaskulárne ochorenia, ako je Takayasuova arteritída alebo obrovskobunková arteritída, prípadne známa ateroskleróza alebo Sjögrenov syndróm) alebo aj

• regurgitácie/nedomykavosti srdcovej chlopne (napr. infekčná endokarditída).

Riziko aneuryzmy aorty a disekcie aorty a jej ruptúry môže byť zvýšené aj u pacientov súbežne liečených systémovými kortikosteroidmi.

V prípade náhlej abdominálnej bolesti, bolesti v hrudníku alebo bolesti chrbta sa pacienti majú

bezodkladne obrátiť na lekársku pohotovosť.

Pacientov je potrebné informovať o tom, aby v prípade akútneho dyspnoe, novovzniknutých srdcových palpitácií alebo vzniku brušného edému alebo edému dolných končatín ihneď vyhľadali lekársku pomoc.

Akútna pankreatitída

U pacientov používajúcich levofloxacín sa môže vyskytnúť akútna pankreatitída. Pacienti majú byť informovaní o charakteristických príznakoch akútnej pankreatitídy. Pacienti, ktorí pociťujú nauzeu, malátnosť, brušný diskomfort, akútnu bolesť brucha alebo vracajú, majú byť okamžite lekársky

vyšetrení. Pri podozrení na akútnu pankreatitídu sa má podávanie levofloxacínu prerušiť; ak sa

potvrdí, levofloxacín sa nemá znovu začať podávať. U pacientov s pankreatitídou v anamnéze treba postupovať opatrne (pozri časť 4.8).

Poruchy krvi

Počas liečby levofloxacínom sa môže vyvinúť zlyhanie kostnej drene vrátane leukopénie, neutropénie, pancytopénie, hemolytickej anémie, trombocytopénie, aplastickej anémie alebo agranulocytózy (pozri časť 4.8). Pri podozrení na ktorúkoľvek z týchto porúch krvi sa má sledovať krvný obraz. V prípade

nezvyčajných výsledkov sa má zvážiť ukončenie liečby levofloxacínom.

Riziko rezistencie

S. aureus rezistentný na meticilín (MRSA) si s veľkou pravdepodobnosťou zachováva súbežnú rezistenciu na fluórchinolóny vrátane levofloxacínu. Preto sa levofloxacín neodporúča na liečbu známych alebo suspektných infekcií MRSA okrem prípadov, kedy laboratórne výsledky potvrdia

citlivosť mikroorganizmu na levofloxacín (a liečba antibakteriálnymi látkami obvykle odporúčanými

na infekcie MRSA nie je vhodná).

Resistencia E. coli – najčastejší patogén v infekciách močových ciest – na fluórchinolóny v rámci Európskej únie kolíše. Lekárom sa odporúča brať do úvahy lokálnu prevalenciu rezistencie E. coli na fluórchinolóny.

Inhalácia antraxu

Inhalácia antraxu: používanie u ľudí vychádza z údajov o citlivosti Bacillus anthracis in vitro

a z experimentálnych údajov získaných u zvierat spolu s obmedzenými údajmi získanými u ľudí.

Ošetrujúci lekári majú zohľadniť národné a/alebo medzinárodné konsenzuálne dokumenty týkajúce sa

liečby antraxu.

Doba podávania infúzie

Má sa dodržiavať odporúčaná doba podávania infúzie, ktorá je aspoň 30 minút pri 250 mg dávke alebo 60 minút pri 500 mg dávke Levofloxacinu Kabi. Je známe, že počas podávania infúzie ofloxacínu

môže dôjsť k tachykardii a k prechodnému poklesu krvného tlaku. V zriedkavých prípadoch môže v dôsledku výrazného poklesu krvného tlaku dôjsť ku kolapsu obehového systému. Ak počas podávania infúzie levofloxacínu (l-izoméru ofloxacínu) dôjde k zreteľnému poklesu krvného tlaku, podávanie infúzie sa musí ihneď zastaviť.

Obsah sodíka

Tento liek obsahuje 177 mg sodíka na 50 ml, čo zodpovedá 8,85 % WHO odporúčaného maximálneho

denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.

Dlhotrvajúce, invalidizujúce a potenciálne ireverzibilné závažné nežiaduce liekové reakcie

U pacientov liečených chinolónmi a fluórchinolónmi, boli nezávisle od ich veku a už existujúcich rizikových faktorov hlásené veľmi zriedkavé prípady dlhotrvajúcich (pokračujúcich mesiace alebo roky), invalidizujúcich a potenciálne ireverzibilných závažných nežiaducich liekových reakcií postihujúcich rôzne, niekedy viaceré telesné systémy (muskuloskeletálny, nervový, psychický

a zmyslový). Pri prvých prejavoch alebo príznakoch akejkoľvek závažnej nežiaducej reakcie sa má používanie levofloxacínu ihned ukončiť a pacientom sa má odporučiť, aby kontaktovali svojho predpisujúceho lekára.

Tendinitída a ruptúra šliach

Tendinitída a ruptúra šľachy (najmä ale nie výlučne Achillovej šľachy), niekedy bilaterálne, sa môžu vyskytnúť už v priebehu 48 hodín po začatí liečby s chinolónmi a fluórchinolónmi a ich výskyt bol

hlásený aj po dobu niekoľkých mesiacov po ukončení liečby. Riziko tendinitídy a ruptúry šľachy je zvýšené u pacientov, ktorí dostávajú dennú dávku 1 000 mg levofloxacínu, u starších pacientov,

u pacientov s poruchou funkcie obličiek, u pacientov s transplantovanými orgánmi a u pacientov súbežne liečených kortikosteroidmi. Preto je potrebné vyhnúť sa súbežnému používaniu kortikosteroidov.

Pri prvom prejave tendinitídy (napr. bolestivý opuch, zápal) sa má liečba levofloxacínom ukončiť a má sa zvážiť alternatívna liečba. Postihnutá (postihnuté) končatina (končatiny) sa má (majú) príslušne liečiť (napr. imobilizáciou). Pri výskyte prejavov tendinopatie sa kortikosteroidy nemajú používať.

Myoklónia

U pacientov užívajúcich levofloxacín sa hlásili prípady myoklónie (pozri časť 4.8). Riziko myoklónie je zvýšené u starších pacientov a u pacientov s poruchou funkcie obličiek, ak sa dávka levofloxacínu neupraví podľa klírensu kreatinínu. Liečba levofloxacínom sa má okamžite ukončiť pri prvom výskyte myoklónie a má sa začať vhodná liečba.

Ochorenia vyvolané Clostridium difficile

Hnačka, najmä ak je závažná, pretrvávajúca a/alebo s prímesou krvi, vyskytujúca sa počas alebo po liečbe Levofloxacinom Kabi (vrátane niekoľkých týždňov po liečbe), môže byť príznakom ochorenia vyvolaného Clostridium difficile (CDAC). Pokiaľ ide o závažnosť, CDAC sa môže prejaviť od miernej až po život ohrozujúcu formu, najzávažnejšou formou je pseudomembranózna kolitída (pozri časť 4.8). Preto je dôležité zvažovať túto diagnózu u pacientov, u ktorých sa počas liečby levofloxacínom

alebo po jej ukončení vyskytne silná hnačka. Ak je podozrenie alebo sa potvrdí CDAD, liečba levofloxacínom sa musí ihneď ukončiť a bez meškania začať primeranú liečbu. V tomto klinickom stave sú lieky tlmiace peristaltiku kontraindikované.

Pacienti s predispozíciou k záchvatom kŕčov

Chinolóny môžu znižovať prah mozgových záchvatov a môžu vyvolať tieto záchvaty. Levofloxacin je kontraindikovaný u pacientov s anamnézou epilepsie (pozri časť 4.3) a rovnako ako iné chinolóny sa má používať s mimoriadnou opatrnosťou u pacientov s predispozíciou k záchvatom kŕčov, alebo liekmi, ktoré v mozgu znižujú prah pre vznik záchvatov kŕčov, napr. teofylínom (pozri časť 4.5).

V prípade záchvatov kŕčov (pozri časť 4.8) sa má liečba levofloxacínom ukončiť.

Pacienti s deficitom G-6-fosfátdehydrogenázy

Pacienti s latentnou alebo zjavnou poruchou aktivity glukóza-6-fosfátdehydrogenázy môžu byť

náchylní na hemolytické reakcie, keď sa liečia chinolónovými antibakteriálnymi látkami. Preto sa má levofloxacín u týchto pacientov používať opatrne a treba monitorovať potenciálny výskyt hemolýzy.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

Keďže levofloxacín sa vylučuje prevažne obličkami, dávka Levofloxacinu Kabi sa má u pacientov s poruchou funkcie obličiek upraviť (pozri časť 4.2).

Reakcie z precitlivenosti

Levofloxacin môže vyvolať závažné, potenciálne smrteľné reakcie z precitlivenosti (napr.

od angioedému až po anafylaktický šok), ojedinele už po prvej dávke (pozri časť 4.8). Pacienti musia

ihneď ukončiť liečbu a kontaktovať ošetrujúceho lekára alebo lekára na pohotovosti, ktorý urobí

náležité urgentné opatrenia.

Závažné kožné nežiaduce účinky

Počas liečby levofloxacínom bol hlásený výskyt závažných kožných nežiaducich účinkov (severe cutaneous adverse reactions, SCAR), vrátane toxickej epidermálnej nekrolýzy (TEN: známej aj ako Lyellov syndróm), Stevensovho-Johnsonovho syndrómu (SJS) a liekových reakcií s eozinofíliou

a systémovými príznakmi (drug reaction with eosinophilia and systemic symptoms, DRESS), a akútnej generalizovanej exantematóznej pustulózy (acute generalized exanthematous pustulosis, AGEP), ktoré môžu byť život ohrozujúce až fatálne (pozri časť 4.8). Pri predpisovaní tohto lieku majú byť pacienti

poučení o prejavoch a príznakoch závažných kožných reakcií a majú byť starostlivo sledovaní. Ak sa vyskytnú prejavy a príznaky naznačujúce možnosť týchto reakcií, je potrebné ihneď ukončiť liečbu levofloxacínom a zvážiť alternatívnu liečbu. Ak sa u pacienta pri používaní levofloxacínu rozvinula závažná reakcia, ako je SJS, TEN, DRESS alebo AGEP, liečba levofloxacínom sa u neho nesmie

nikdy znovu začať.

Dysglykémia

Rovnako, ako pri všetkých chinolónoch boli hlásené poruchy hladiny glukózy v krvi vrátane hypoglykémie a hyperglykémie vyskytujúce sa častejšie u starších osôb, obvykle u pacientov

s diabetom, ktorí sa súčasne liečili perorálnymi antidiabetikami (napr. glibenklamid) alebo inzulínom. Boli hlásené prípady hypoglykemickej kómy. U pacientov s diabetom sa odporúča dôkladné sledovanie hladiny glukózy v krvi (pozri časť 4.8).

Ak u pacienta dôjde ku kolísaniu hladiny glukózy v krvi, liečba Levofloxacinom Kabi sa má ihneď ukončiť a má sa zvážiť iná liečba ako fluórchinolónovými antibiotikami.

Prevencia fotosenzitivity

V súvislosti s levofloxacínom sa zaznamenal výskyt fotosenzitivity (pozri časť 4.8). Počas liečby a 48

hodín po jej ukončení sa pacientom neodporúča bezdôvodne sa vystavovať silnému slnečnému

žiareniu alebo umelým UV lúčom (napr. solárium, ožarovacie lampy), aby sa predišlo precitlivenosti

na svetlo.

Pacienti liečení antagonistami vitamínu K

Vzhľadom na to, že u pacientov liečených levofloxacínom v kombinácii s antagonistom vitamínu K (napr. warfarín) môže dôjsť k zvýšeniu hodnôt koagulačných testov (protrombínový čas

(PT)/medzinárodný normalizovaný pomer (INR)) a/alebo ku krvácaniu, pri súbežnom podávaní týchto liekov je potrebné sledovať výsledky koagulačných testov (pozri časť 4.5).

Psychotické reakcie

U pacientov liečených chinolónmi vrátane levofloxacínu, boli hlásené psychotické reakcie. Vo veľmi zriedkavých prípadoch tieto psychotické reakcie progredovali do samovražedných myšlienok

a sebaohrozujúceho správania, niekedy už po jednej dávke levofloxacínu (pozri časť 4.8). Ak

u pacienta vzniknú tieto reakcie, musí sa liečba levofloxacínom ukončiť ihneď pri prvých príznakoch alebo prejavoch týchto reakcií a pacientom sa má odporučiť, aby sa poradili so svojím predpisujúcim lekárom. Má sa zvážiť liečba iná, ako fluórchinolónovými antibiotikami a majú sa prijať príslušné opatrenia. Opatrnosť sa odporúča, ak sa má levofloxacín použiť u psychotických pacientov alebo

u pacientov s anamnézou psychickej poruchy.

Predĺženie QT intervalu

Je potrebná opatrnosť, keď sa fluórchinolóny vrátane levofloxacínu používajú u pacientov so známymi

rizikovými faktormi pre predĺženie QT intervalu, akými sú napríklad:

• vrodený syndróm predĺženého QT intervalu,

• súbežné užívanie liekov, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval (napr. antiarytmiká triedy

  IA a III, tricyklické antidepresíva, makrolidy, antipsychotiká),

• nekorigovaná nerovnováha elektrolytov (napr. hypokaliémia, hypomagneziémia),

• ochorenie srdca (napr. zlyhávanie srdca, infarkt myokardu, bradykardia).

Starší pacienti a ženy môžu byť citlivejší na účinky liekov, ktoré predlžujú QTc. Preto je u týchto skupín pacientov potrebné zvýšiť opatrnosť pri používaní fluórchinolónov vrátane levofloxacínu (Pozri časť 4.2 Staršie osoby, časti 4.5, 4.8 a 4.9).

Periférna neuropatia

U pacientov liečených chinolónmi a fluórchinolónmi boli hlásené prípady senzorickej alebo senzorimotorickej polyneuropatie vedúce k parestézii, hypestézii, dyzestézii alebo slabosti. Pacientom liečeným levofloxacínom sa má odporučiť, aby pred pokračovaním liečby informovali svojho lekára, ak sa u nich vyskytnú symptómy neuropatie, napríklad bolesť, pálenie, mravčenie, necitlivosť alebo

slabosť, aby sa zabránilo rozvinutiu potenciálne ireverzibilného stavu (pozri časť 4.8).

Poruchy pečene a žlčových ciest

Pri liečbe levofloxacínom sa hlásili prípady nekrózy pečene až fatálneho zlyhania pečene,

predovšetkým u pacientov so závažnými základnými ochoreniami, napr. so sepsou (pozri časť 4.8). Pacientov treba poučiť, aby ukončili liečbu a vyhľadali lekára, ak u nich vzniknú prejavy a príznaky ochorenia pečene, akými sú anorexia, žltačka, tmavý moč, pruritus alebo citlivosť brucha na dotyk.

Exacerbácia myasténie gravis

Fluórchinolóny vrátane levofloxacínu svojím účinkom blokujú neuromuskulárnu aktivitu a môžu exacerbovať slabosť svalov u pacientov s myasténiou gravis. U pacientov s myasténiou gravis sa

v súvislosti s používaním fluórchinolónov po uvedení na trh zaznamenali závažné nežiaduce reakcie vrátane úmrtí a nevyhnutnosti podporného dýchania. U pacientov s myasténiou gravis v anamnéze sa použitie levofloxacínu neodporúča.

Poruchy zraku

V prípade zhoršenia zraku alebo akejkoľvek poruchy očí je potrebné sa okamžite obrátiť na očného lekára (pozri časti 4.7 a 4.8).

Superinfekcia

Používanie levofloxacínu, najmä dlhodobé, môže viesť k premnoženiu necitlivých mikroorganizmov.

Ak sa počas liečby objaví superinfekcia, je potrebné vykonať príslušné opatrenia.

Interferencia s laboratórnymi testami

U pacientov liečených levofloxacínom môžu pri stanovovaní opiátov v moči vyjsť falošne pozitívne výsledky. Pre potvrdenie pozitivity testu na opiáty môže byť nevyhnutné vykonanie špecifickejšieho testu.

Levofloxacín môže inhibovať rast Mycobacterium tuberculosis a preto môže spôsobiť falošne

negatívne výsledky pri bakteriologickom stanovovaní diagnózy tuberkulózy.

Účinok iných liekov na Levofloxacin Kabi

Teofylín, fenbufén alebo podobné nesteroidové protizápalové lieky

V klinickej štúdii sa nezistili žiadne farmakokinetické interakcie medzi levofloxacínom a teofylínom. Môže však dôjsť v mozgu k výraznému zníženiu prahu pre vznik záchvatov kŕčov, keď sa chinolóny podávajú súbežne s teofylínom, nesteroidovými protizápalovými liekmi alebo s inými liekmi, ktoré

znižujú prah pre vznik záchvatov kŕčov.

Koncentrácie levofloxacínu boli za prítomnosti fenbufénu asi o 13 % vyššie, ako keď sa podával

samotný.

Probenecid a cimetidín

Probenecid a cimetidín mali štatisticky významný vplyv na vylučovanie levofloxacínu. Renálny klírens levofloxacínu bolo znížený cimetidínom (o 24 %) a probenecidom (o 34 %). Je to kvôli tomu, že obe liečivá sú schopné blokovať renálnu tubulárnu sekréciu levofloxacínu. Štatisticky významné rozdiely v kinetike však pri dávkach testovaných v štúdii pravdepodobne nemajú klinický význam.

Opatrnosť je potrebná pri podávaní levofloxacínu s liekmi, ktoré ovplyvňujú renálnu tubulárnu sekréciu, ako sú probenecid a cimetidín, najmä u pacientov s poruchou funkcie obličiek.

Iné relevantné informácie

Klinické farmakologické štúdie preukázali, že farmakokinetiku levofloxacínu klinicky významne

neovplyvnilo súbežné podávanie s týmito liekmi: adsorpčné uhlie, digoxín, glibenklamid, ranitidín. Účinok Levofloxacinu Kabi na iné lieky

Cyklosporín

Polčas cyklosporínu sa zvýšil o 33 %, keď sa podával súbežne s levofloxacínom.

Antagonisty vitamínu K

U pacientov liečených levofloxacínom v kombinácii s antagonistom vitamínu K (napr. warfarín) boli hlásené zvýšené hodnoty koagulačných testov (PT/INR) a/alebo krvácanie, ktoré môže byť závažné. U pacientov liečených antagonistami vitamínu K je preto potrebné sledovať výsledky koagulačných testov (pozri časť 4.4).

Lieky, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval

Tak ako iné fluórchinolóny, aj levofloxacín sa musí používať s opatrnosťou u pacientov liečených liekmi, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval (napr. antiarytmiká triedy IA a III, tricyklické antidepresíva, makrolidy, antipsychotiká). (Pozri časť 4.4 Predĺženie QT intervalu).

Iné relevantné informácie

Vo farmakokinetickej interakčnej štúdii levofloxacín nemal vplyv na farmakokinetiku teofylínu (ktorý je skúšobným substrátom pre CYP1A2), čo indikuje, že levofloxacín nie je inhibítorom CYP1A2.

Gravidita

K dispozícii je iba obmedzené množstvo údajov o použití levofloxacínu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame účinky z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3).

Z dôvodu chýbajúcich údajov u ľudí a pretože experimentálne údaje poukazujú na riziko poškodenia kĺbových chrupaviek rastúceho organizmu spôsobené fluórchinolónmi, sa Levofloxacin Kabi infúzny roztok nesmie používať u gravidných žien (pozri časti 4.3 a 5.3).

Dojčenie

Levofloxacin Kabi je kontraindikovaný u dojčiacich žien. Nie sú dostatočné informácie o vylučovaní levofloxacínu do materského mlieka, avšak iné fluórchinolóny sa do materského mlieka vylučujú.

Z dôvodu chýbajúcich údajov u ľudí a pretože experimentálne údaje poukazujú na riziko poškodenia kĺbových chrupaviek rastúceho organizmu spôsobené fluórchinolónmi, sa Levofloxacin Kabi infúzny roztok nesmie používať u dojčiacich žien (pozri časti 4.3 a 5.3).

Fertilita

U potkanov levofloxacín nespôsoboval zhoršenie fertility alebo reprodukčnej schopnosti.

Niektoré nežiaduce účinky (napr. závrat/vertigo, ospalosť, poruchy zraku) môžu zhoršiť pacientovu

schopnosť sústrediť sa a reagovať, a preto v situáciách, kedy sú tieto schopnosti zvlášť dôležité (napr. vedenie vozidiel alebo obsluha strojov), môžu predstavovať určité riziko.

Nižšie uvedené informácie vychádzajú z údajov z klinických štúdií s viac než 8 300 pacientmi a z rozsiahlych skúseností po uvedení lieku na trh.

Frekvencie sú definované podľa nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až

< 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé

(< 1/10 000), neznáme (nedá sa odhadnúť z dostupných údajov).

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej

závažnosti.

a Anafylaktické a anafylaktoidné reakcie sa niekedy môžu vyskytnúť už po prvej dávke.

b Mukokutánne reakcie sa niekedy môžu vyskytnúť už po prvej dávke.

* V súvislosti s používaním chinolónov alebo fluórchinolónov boli hlásené, v niektorých prípadoch bez ohľadu na už existujúce rizikové faktory, veľmi zriedkavé prípady dlhotrvajúcich (až mesiace alebo roky), invalidizujúcich a potenciálne ireverzibilných závažných nežiaducich liekových reakcií postihujúcich rôzne, niekedy viaceré triedy orgánových systémov a zmysly (vrátane reakcií ako je tendinitída, ruptúra šľachy, artralgia, bolesť končatín, porucha chôdze, neuropatie spojené

s parestéziou a neuralgiou, únava, psychické príznaky (vrátane porúch spánku, úzkosti, záchvatov paniky, depresie a samovražedných myšlienok), porucha pamäti a koncentrácie, a porucha sluchu, zraku, chuti a čuchu) (pozri časť 4.4).

**U pacientov používajúcich fluórchinolóny boli hlásené prípady aneuryzmy a disekcie aorty, niekedy

komplikované ruptúrou (vrátane smrteľných prípadov), a prípady regurgitácie/nedomykavosti

niektorej zo srdcových chlopní (pozri časť 4.4).

K ďalším nežiaducim účinkom spojeným s podávaním fluórchinolónov patria:

• záchvaty porfýrie u pacientov s porfýriou.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Podľa toxikologických štúdií na zvieratách alebo klinických farmakologických štúdií vykonaných so supraterapeutickými dávkami sú najdôležitejšími prejavmi akútneho predávkovania infúznym roztokom Levofloxacin Kabi príznaky centrálneho nervového systému ako zmätenosť, závrat, zhoršenie vedomia a záchvaty kŕčov, predĺženie QT intervalu.

Po uvedení na trh boli pozorované účinky na centrálnu nervovú sústavu vrátane stavu zmätenosti, kŕčov, myoklónie, halucinácií a trasu.

V prípade predávkovania sa má začať symptomatická liečba. Z dôvodu možného predĺženia QT intervalu sa má pristúpiť k sledovaniu EKG. Hemodialýza vrátane peritoneálnej dialýzy a CAPD nie sú účinné pri odstraňovaní levofloxacínu z tela. Neexistuje žiadne špecifické antidotum.