Cisordinol Depot 200 mg Injekčný roztok

Udržiavacia liečba schizofrénie a iných psychóz, najmä s príznakmi, ako sú halucinácie, bludy a poruchy

myslenia spojené s agitovanosťou, nepokojom, hostilitou a agresivitou.

Dávkovanie

Dospelí

Dávku a interval medzi jednotlivými injekciami je potrebné individuálne prispôsobiť stavu pacienta tak, aby sa dosiahol maximálny antipsychotický účinok pri minimálnom výskyte nežiaducich účinkov.

V udržiavacej liečbe sa dávka pohybuje zvyčajne v rozsahu 200 – 400 mg (1 – 2 ml) v 2- až 4-týždňových

intervaloch.

Niektorí pacienti môžu potrebovať vyššiu dávku alebo dávky v kratšom intervale. Injekčný objem, ktorý

presahuje 2 ml je nutné podať do dvoch miest.

Ak sa prechádza z perorálnej liečby zuklopentixolom alebo z liečby zuklopentixóliumacetátom na

udržiavaciu liečbu zuklopentixóliumdekanoátom, je potrebné dodržiavať nasledovnú schému:

1. Prechod z perorálneho zuklopentixolu na zuklopentixóliumdekanoát

   • y mg p.o. denne zodpovedá 8-krát y mg zuklopentixóliumdekanoátu každé 2 týždne

   • y mg p.o. denne zodpovedá 16-krát y mg zuklopentixóliumdekanoátu každé 4 týždne

     Perorálny zuklopentixol sa podáva prvý týždeň po podaní prvej injekcie depotnej formy v znižujúcich sa

     dávkach.

2. Prechod zo zuklopentixóliumacetátu na zuklopentixóliumdekanoát

Súčasne s poslednou injekciou zuklopentixóliumacetátu (100 mg) sa intramuskulárne podá zuklopentixóliumdekanoát 200 mg/ml v dávke 200 – 400 mg (1 – 2 ml) a opakuje sa každý druhý týždeň. Môže vzniknúť potreba zvýšenia dávky alebo skrátenie intervalu medzi injekciami.

Zuklopentixóliumacetát a zuklopentixóliumdekanoát sa môžu zmiešať v injekčnej striekačke a podať ako

jedna injekcia.

Pacienti, ktorým sa mení liečba z iných depotných foriem liekov, majú dostať dávku 200 mg zuklopentixóliumdekanoátu ako ekvivalent k 25 mg flufenazíniumdekanoátu, k 40 mg cis(Z)-flupentixóliumdekanoátu alebo k 50 mg haloperidoliumdekanoátu.

Následné dávky zuklopentixóliumdekanoátu a intervaly medzi injekciami sa majú prispôsobiť odpovedi pacienta.

Starší pacienti

Starší pacienti majú dostať dávky z dolnej hranice rozsahu dávkovania.

Pediatrická populácia

Cisordinol Depot sa neodporúča používať u detí vzhľadom na nedostatok klinických skúseností.

Znížená funkcia obličiek

Cisordinol Depot možno podávať v obvyklých dávkach aj u pacientov so zníženou funkciou obličiek.

Znížená funkcia pečene

Cisordinol sa má dávkovať s opatrnosťou. Ak je to možné, odporúča sa sledovanie sérových hladín.

Spôsob podávania

Cisordinol Depot sa podáva intramuskulárnou injekciou do vonkajšieho horného kvadrantu gluteálneho svalu. Objem prekračujúci 2 ml sa má podať do dvoch miest. Lokálna znášanlivosť je dobrá.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Obehový kolaps, útlm centrálneho nervového systému z akejkoľvek príčiny (napr. intoxikácia alkoholom,

barbiturátmi alebo opiátmi), kóma.

U každého antipsychotika existuje možnosť rozvoja malígneho neuroleptického syndrómu (hypertermia, svalová rigidita, zmeny vedomia, instabilita vegetatívneho nervového systému). Riziko je pravdepodobne väčšie v prípade silnejších antipsychotík. Medzi smrteľnými prípadmi prevládajú pacienti s preexistujúcim organickým psychosyndrómom, mentálnou retardáciou, abúzom opiátov a alkoholu.

Liečba: Vynechanie antipsychotika. Symptomatická liečba a použitie všeobecne podporných postupov. Pomôcť môže dantrolén a bromokryptín.

Príznaky môžu pretrvávať viac ako týždeň po prerušení podávania perorálneho antipsychotika a ešte dlhší čas v prípade použitia depotnej formy lieku.

Najmä počas prvých dní po podaní injekcie a vo včasnej fáze liečby sa môžu objaviť extrapyramídové reakcie. Vo väčšine prípadov sa tieto nežiaduce účinky dajú uspokojivo zvládnuť znížením dávky

a/alebo antiparkinsonikami. Rutinné profylaktické použitie antiparkinsoník sa neodporúča. Antiparkinsoniká nezmiernia tardívnu dyskinézu, môžu ju dokonca zvýrazniť. Odporúča sa zníženie dávky, alebo, ak je to možné, ukončenie liečby zuklopentixolom. Pri pretrvávajúcej akatízii môžu

pomôcť benzodiazepíny alebo propranolol.

Dysfágia sa môže vyskytnúť sekundárne pri extrapyramídových príznakoch, ako aj pri sialorei, sedácii a malígnom neuroleptickom syndróme a môže viesť k život ohrozujúcim komplikáciám, ako je

aspiračná pneumónia a dusenie.

Tak ako iné antipsychotiká, aj zuklopentixóliumdekanoát sa má používať s opatrnosťou u pacientov s organickým psychosyndrómom, konvulziami a poruchami funkcie pečene v pokročilom štádiu.

Tak ako iné psychotropné látky, aj zuklopentixólimdekanoát môže meniť odpoveď na inzulín a glukózu, čo si vyžaduje úpravu antidiabetickej liečby u diabetických pacientov.

Pacientov dlhodobo liečených, najmä vysokými dávkami, treba starostlivo sledovať a pravidelne

prehodnocovať možnosť zníženia udržiavacej dávky.

Tak ako iné lieky patriace do terapeutickej triedy antipsychotík, aj zuklopentixóliumdekanoát môže spôsobiť predĺženie QT intervalu. Opakované predĺženie QT intervalu môže zvýšiť riziko malígnej arytmie. Z tohto dôvodu sa má zuklopentixólimdekanoát používať s opatrnosťou u vnímavých jednotlivcov (s hypokaliémiou, hypomagneziémiou alebo s genetickou predispozíciou) a u pacientov s kardiovaskulárnymi poruchami v anamnéze, ako napríklad predĺženie QT intervalu, významná bradykardia (<50 úderov za minútu), nedávny akútny infarkt myokardu, nekompenzované srdcové zlyhanie.

Je vhodné vyhnúť sa súbežnému užívaniu iných antipsychotík (pozri časť 4.5).

Pri užívaní antipsychotík sa hlásili prípady žilovej trombembólie. Pretože pacienti liečení

antipsychotikami často získajú rizikové faktory pre vznik žilovej trombembólie, pred a počas liečby zuklopentixóliumdekanoátom sa majú určiť všetky možné rizikové faktory pre vznik žilovej trombembólie a majú sa vykonať preventívne opatrenia.

V súvislosti s podávaním antipsychotík, vrátane zuklopentixóliumdekanoátu, sa hlásila leukopénia, neutropénia a granulocytóza.

Dlhodobo pôsobiace depotné antipsychotiká sa majú používať s opatrnosťou v kombinácii s inými

liekmi, u ktorých je známy myelosupresívny účinok, pretože tieto lieky sa nedajú z tela rýchlo odstrániť v stavoch, keď je to potrebné.

Starší pacienti

Mozgovocievne príhody

Pri liečbe niektorými atypickými antipsychotikami sa v populácii pacientov s demenciou v randomizovaných placebom kontrolovaných klinických štúdiách pozorovalo približne trojnásobne vyššie riziko cerebrovaskulárnych nežiaducich účinkov. Mechanizmus vzniku tohto zvýšeného rizika nie je známy. Zvýšené riziko sa nedá vylúčiť ani u ostatných antipsychotík alebo v iných populáciách pacientov. Cisordinol Depot sa má používať s opatrnosťou u pacientov s rizikovými faktormi pre vznik mozgovej príhody.

Zvýšená mortalita u starších pacientov s demenciou

Výsledky dvoch veľkých výskumných štúdií ukázali, že starší pacienti s demenciou, ktorí sú liečení

antipsychotikami, majú mierne zvýšené riziko úmrtia v porovnaní s tými, ktorí antipsychotiká neužívajú. K dispozícii nie sú dostatočné údaje pre spoľahlivý odhad veľkosti rizika a príčina zvýšeného rizika nie je známa.

Zuklopentixóliumdekanoát nie je vhodný na liečbu porúch správania súvisiacich s demenciou.

Opatrnosť pri používaní

Zuklopentixóliumdekanoát môže zosilniť sedatívny účinok alkoholu, účinky barbiturátov a iných látok

tlmiacich centrálny nervový systém.

Antipsychotiká môžu zvýšiť alebo znížiť účinok antihypertenzív; znižuje sa antihypertenzívny účinok

guanetidínu a podobne pôsobiacich látok.

Súbežné použitie antipsychotík a lítia zvyšuje riziko neurotoxicity.

Tricyklické antidepresíva a antipsychotiká inhibujú navzájom svoj metabolizmus. Zuklopentixóliumdekanoát môže znižovať účinok levodopy a účinky adrenergických liekov. Súbežné použitie metoklopramidu a piperazínu zvyšuje riziko extrapyramídových porúch.

Keďže sa zuklopentixol čiastočne metabolizuje prostredníctvom CYP2D6, súbežné užívanie liekov inhibujúcich tento enzým môže viesť k zníženiu klírensu zuklopentixolu.

Predĺženie QT intervalu antipsychotickou liečbou sa môže zhoršiť súbežným podávaním iných liekov, o ktorých je známe, že vo významnej miere predlžujú QT interval. Je potrebné sa vyhnúť súbežnému podávaniu takýchto liekov.

Skupiny týchto liekov zahŕňajú:

• antiarytmiká skupín Ia a III (napríklad chinidín, amiodarón, sotalol, dofetilid)

• niektoré antipsychotiká (napr. tioridazín)

• niektoré makrolidy (napr. erytromycín)

• niektoré antihistaminiká (napr. terfenadín, astemizol)

• niektoré chinolónové antibiotiká (napr. gatifloxacín, moxifloxacín)

Vyššie uvedený zoznam nie je kompletný. Je potrebné sa vyhnúť aj podávaniu iných liekov, o ktorých

je známe, že vo významnej miere predlžujú QT interval (napr. cisaprid, lítium).

Je takisto potrebné vyhnúť sa podávaniu liekov, o ktorých je známe, že spôsobujú elektrolytovú nerovnováhu, ako napríklad tiazidové diuretiká (hypokaliémiu), a liekov zvyšujúcich plazmatickú koncentráciu zuklopentixóliumdekanoátu, čo môže zvýšiť riziko predĺženia QT intervalu a malígnej arytmie (pozri časť 4.4).

Gravidita

Zuklopentixóliumdekanoát sa môže podávať počas gravidity len v prípade, ak predpokladaný prínos

liečby pre matku prevažuje nad potenciálnym rizikom pre plod.

Novorodenci vystavení pôsobeniu antipsychotík (vrátane zuklopentixóliumdekanoátu) počas tretieho trimestra gravidity matky sú vystavení riziku nežiaducich účinkov, vrátane extrapyramídových príznakov a/alebo syndrómu z vysadenia, ktoré môžu byť premenlivé, čo sa týka závažnosti a dĺžky trvania po pôrode. Hlásili sa prípady agitovanosti, hypertónie, hypotónie, trasu, ospalosti, dýchacích ťažkostí alebo porúch kŕmenia. V dôsledku toho sa majú novorodenci starostlivo sledovať.

Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Dojčenie

Keďže sa zuklopentixol vylučuje do materského mlieka v nízkej koncentrácii, pri terapeutických dávkach nie je ovplyvnenie dojčiat pravdepodobné. Dávka, ktorú dieťa prehltne, predstavuje menej ako 1 % dávky podanej matke. V dojčení je možné pokračovať aj v priebehu liečby zuklopentixóliumdekanoátom, ak sa to považuje za klinicky významné. Odporúča sa však sledovanie dieťaťa, najmä v prvých 4 týždňoch po narodení.

Fertilita

U ľudí sa hlásili nežiaduce účinky, ako napríklad hyperprolaktinémia, galaktorea, amenorea, znížené libido, erektilná dysfunkcia a poruchy ejakulácie (pozri časť 4.8). Tieto účinky môžu mať negatívny vplyv na sexuálnu funkciu a plodnosť u žien a mužov.

Ak sa objaví klinicky závažná hyperprolaktinémia, galaktorea, amenorea alebo sexuálne dysfunkcie, má sa zvážiť zníženie dávky (ak je to možné) alebo prerušenie liečby. Po prerušení liečby tieto účinky odznejú.

Podávanie zuklopentixolu potkaním samcom a samičkám sa spája s mierne oneskoreným párením. Pri experimentálnom podaní zuklopentixolu v strave sa zaznamenalo zhoršenie schopnosti párenia a

zníženie počtu počatí.

Cisordinol Depot je sedatívny liek. U pacientov, ktorým sa predpisujú psychotropné látky, možno očakávať určité celkové zhoršenie pozornosti a zhoršenie koncentrácie. Pacientov je potrebné upozorniť na zmenu schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Nežiaduce účinky sú zväčša závislé od dávky. Frekvencia a závažnosť nežiaducich účinkov je väčšia vo včasnej fáze liečby a počas pokračujúcej liečby klesá.

Frekvencie nežiaducich účinkov sa stanovili na základe literatúry a spontánnych hlásení. Definujú sa ako: veľmi časté (≥1/10); časté (≥1/100 až <1/10); menej časté (≥1/1 000 až <1/100); zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1000); veľmi zriedkavé (<1/10 000); neznáme (z dostupných údajov).

*Dysfágia sa môže vyskytnúť sekundárne pri extrapyramídových príznakoch, ako aj pri sialorei, sedácii a malígnom neuroleptickom syndróme a môže viesť k život ohrozujúcim komplikáciám, ako je aspiračná pneumónia a dusenie.

Tak ako v prípade iných liekov patriacich do terapeutickej skupiny antipsychotík, aj v prípade zuklopentixóliumdekanoátu sa hlásili zriedkavé prípady predĺženia QT intervalu, ventrikulárnej arytmie - ventrikulárna fibrilácia (VF) a ventrikulárna tachykardia (VT), torsades de pointes a prípad náhleho nevysvetliteľného úmrtia (pozri časť 4.4).

Náhle prerušenie liečby zuklopentixóliumdekanoátom môže sprevádzať výskyt príznakov z prerušenia liečby. Najčastejšími príznakmi sú nauzea, vracanie, anorexia, hnačka, výtok z nosa, potenie, myalgie, parestézy, insomnia, neposednosť, úzkosť a nepokoj. U pacientov sa tiež môžu objaviť závraty,

striedavé pocity tepla a chladu a tremor. Vo všeobecnosti sa príznaky objavujú v priebehu 1 až 4 dní

po prerušení liečby a vymiznú v priebehu 7 až 14 dní.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Výskyt príznakov z predávkovania je vzhľadom na liekovú formu nepravdepodobný.

Príznaky

Somnolencia, kóma, extrapyramídové príznaky, kŕče, šok, hypertermia alebo hypotermia.

Hlásili sa zmeny na EKG, predĺženie QT intervalu, torsades de pointes, zastavenie srdca a

ventrikulárna arytmia pri podaní nadmernej dávky spolu s liekmi ovplyvňujúcimi srdce.

Liečba

Liečba je symptomatická a podporná. Majú sa použiť postupy podporujúce respiračný a

kardiovaskulárny systém. Nemá sa používať adrenalín, pretože výsledkom môže byť ďalšie zníženie krvného tlaku. Konvulzie možno liečiť diazepamom a extrapyramídové príznaky biperidenom.