Enap 5 Tableta

Liek je určený na liečbu všetkých stupňov esenciálnej hypertenzie, renovaskulárnej hypertenzie

a všetkých stupňov srdcového zlyhania.

U pacientov so symptomatickým srdcovým zlyhaním je Enap indikovaný aj na zlepšenie prežitia, spomalenie progresie srdcového zlyhania, zníženie hospitalizácie pre srdcové zlyhanie.

Prevencia symptomatického srdcového zlyhania

U asymptomatických pacientov s dysfunkciou ľavej komory je Enap indikovaný na spomalenie vývoja symptomatického srdcového zlyhania, zníženie hospitalizácie pre srdcové zlyhanie.

Pri prevencii koronárnych ischemických príhod u pacientov s dysfunkciou ľavej komory je

indikovaný na zníženie incidencie infarktu myokardu a zníženie hospitalizácie pre nestabilnú angínu

pektoris.

Dávkovanie

Odporúčané dávkovanie: Dávkovanie enalaprilu sa určuje podľa stavu pacienta a jeho potrieb. Podľa možnosti majú pacienti prerušiť diuretickú liečbu (alebo redukovať dávku diuretík) alebo zvýšiť

užívanie soli aspoň dva až tri dni pred začatím liečby enalaprilom. Odporúča sa lekársky dohľad

po prvej dávke a časté sledovanie krvného tlaku v priebehu prvých niekoľko hodín po podaní.

U pacientov s vysokým rizikom hypotenzie po prvej dávke sa odporúča podať prvú dávku v nemocnici a tam ho pozorne sledovať aspoň 5 hodín. V tom čase má ležať na chrbte.

Liečba Enapom si vyžaduje pravidelné lekárske kontroly, najmä na začiatku liečby a/alebo v čase nastavovania na optimálnu dávku. Lekár určí frekvenciu kontrol.

Esenciálna hypertenzia:

Počiatočná dávka je obyčajne 10 až 20 mg denne v jednej dávke. Pri miernej hypertenzii je odporúčaná počiatočná dávka 10 mg denne. Obvyklá udržiavacia dávka je 20 mg jedenkrát denne.

Úprava dávky závisí od dosiahnutého zníženia krvného tlaku. Maximálna udržiavacia dávka je 40 mg denne.

Renovaskulárna hypertenzia:

Terapia sa začína nižšou úvodnou dávkou (napr. 5 mg alebo menej). Dávkovanie sa potom upraví podľa odozvy a potrieb pacienta. U väčšiny pacientov je dostačujúca dávka 20 mg jedenkrát denne. Opatrnosť je potrebná u pacientov, ktorí boli nedávno liečení diuretikami (pozri ďalší odsek).

Súbežná diuretická liečba pri hypertenzii: možnosť vzniku symptomatickej hypotenzie je pravdepodobnejšia u pacientov, ktorí užívajú diuretiká. Preto sa pred začatím liečby Enapom odporúča diuretiká na 2-3 dni vysadiť alebo začať liečbu nízkou dávkou Enapu (5 mg alebo menej). Dávkovanie sa potom upraví podľa potrieb pacienta.

Dávkovanie pri renálnej insuficiencii:

• 30 - < 80 ml /min

• 10 - ≤ 30 ml /min

* pozri Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní – Hemodialyzovaní pacienti

** enalaprilát je dialyzovateľný. Dávkovanie v dňoch bez dialýzy lekár bude postupne upravovať dávku na základe výšky krvného tlaku.

Liečba kongestívneho srdcového zlyhania: odporúčaná úvodná dávka je 2,5 mg v jednej dávke. Dávka Enapu sa môže pomaly zvyšovať, pokiaľ sa nedosiahne maximálny klinický účinok, zvyčajne po 2 až 4 týždňoch. Udržiavacia dávka je zvyčajne 2,5 až 10 mg podávaných dva razy denne. Maximálna udržiavacia dávka je 20 mg dva razy denne.

Liečba asymptomatickej dysfunkcie ľavej komory:

Odporúčaná úvodná dávka je 2,5 mg dva razy denne. Úprava dávky závisí od tolerancie lieku. Zvyčajná udržiavacia dávka je 10 mg dva razy denne.

Pacienti na hemodialýze: v deň dialýzy pacient užije 2,5 mg, ostatné dni sa dávka enalaprilu upraví podľa krvného tlaku.

Spôsob podávania

Tablety sa prehltnú celé a zapijú tekutinou. Môžu sa užiť pred, počas alebo po jedle. Majú sa užívať

pravidelne v rovnakú dennú dobu.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Enalapril je kontraindikovaný u pacientov s výskytom angioneurotického edému počas liečby inými inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu v anamnéze, alebo s výskytom angioneurotického edému v minulosti, u pacientov s anamnézou hereditárneho alebo idiopatického angioedému,

u pacientov s porfýriou a v druhom a treťom trimestri gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).

Súbežné používanie Enapu s liekmi obsahujúcimi aliskirén je kontraindikované u pacientov s

diabetom mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m²) (pozri časti 4.5 a 5.1).

Súbežná liečba sakubitrilom/valsartanom. Liečba Enapom sa nesmie začať skôr ako po 36 hodinách od poslednej dávky sakubitrilu/valsartanu (pozri tiež časti 4.4 a 4.5).

Hypotenzia s klinickými dôsledkami (v rozsahu od vertiga a nauzey až po akútne renálne zlyhanie, mŕtvicu alebo infarkt myokardu a/alebo smrť) sa môže vyskytnúť niekoľko hodín po podaní prvej dávky najmä u pacientov v hyponatriémii alebo u hypovolemických pacientov, ktorých stav je

dôsledkom liečby vysokými dávkami diuretík alebo hemodialýzy.

Pacientmi so zvýšeným rizikom hypotenzie po prvej dávke sú pacienti so zlyhaním srdca (s renálnym zlyhaním alebo bez renálneho zlyhania) s hyponatriémiou, pacienti liečení vysokými dávkami diuretík a pacienti, ktorým bola zvýšená dávka diuretík pred začatím liečby enalaprilom, pacienti s intenzívnou diurézou alebo závažnými stratami tekutín alebo soli (neslaná diéta, hnačka, vracanie). Hypotenzia po prvej dávke môže byť nebezpečná tiež pre pacientov s ischemickou chorobou srdca alebo

cerebrovaskulárnym ochorením u starších pacientov.

Hypotenzia a jej závažné dôsledky sú zriedkavé a prechodné. Dá sa im predísť prerušením liečby

diuretikami a neslanej diéty pred začatím liečby Enapom, ak je to možné. U ostatných spomínaných

stavov alebo ak sa nedá liečba diuretikami prerušiť, sa odporúča začať liečbu enalaprilom s najnižšími dávkami (2,5 mg).

Ak sa vyskytne hypotenzia, pacient sa uloží do ležiacej polohy s nižšie položenou hlavou. V prípade potreby sa upraví plazmatický objem intravenóznou infúziou fyziologického roztoku (0,9 % roztok NaCl).

Prechodná hypotenzia nie je kontraindikáciou pre liečbu enalaprilom. Po úprave objemu plazmy a kontroly krvného tlaku pacient zvyčajne toleruje jednotlivé dávky dobre.

Ak je symptomatická hypotenzia rekurentná, buď sa upraví dávka alebo sa preruší liečba Enapom.

Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).

Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak. Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou.

U pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie sa môže objaviť prechodná porucha obličkovej funkcie alebo dokonca akútne obličkové zlyhanie pre vazodilatáciu eferentných arteriol glomerulu. U pacientov s arteriálnou stenózou solitárnej obličky sa môže objaviť prechodná porucha obličkovej

funkcie alebo dokonca akútne obličkové zlyhanie. Preto musia byť monitorované renálne funkcie pred liečbou a počas nej. Pacienti s dokázanou alebo suspektnou renovaskulárnou hypertenziou musia byť liečení skúsenými odborníkmi.

Enap sa musí užívať s opatrnosťou u pacientov s hemodynamicky významnou aortálnou stenózou

alebo inou stenózou vo výstupe ľavej komory s generalizovanou aterosklerózou pre riziko hypotenzie a u pacientov so srdcovou, cerebrálnou a renálnou ischémiou. Pacienti s periférnym obštrukčným ochorením ciev alebo generalizovanou aterosklerózou môžu tiež mať renovaskulárne ochorenie, preto je pri ich liečbe potrebná zvýšená opatrnosť a liečba sa musí vždy začať s najnižšími dávkami enalaprilu.

Počas liečby enalaprilom sa môže zvýšiť sérová hladina draslíka, najmä u pacientov s chronickým obličkovým zlyhaním, cukrovkou, u pacientov, ktorí súčasne užívajú draslík-šetriace diuretiká

(spironolaktón, amilorid, triamterén) alebo náhrady draslíka a/alebo soli obsahujúce draslík. Preto sa Súčasné užívanie Enapu a týchto liekov neodporúča.

Hypersenzitivita/angioneurotický edém

Počas liečby Enapom sa môže vyskytnúť Angioedém tváre a krku, jazyka, hlasiviek, hrdla a končatín. Ak sa objaví, je zvyčajne dostačujúce prerušiť liečbu a monitorovať pacientov stav, pokiaľ symptómy neustúpia. Angioedém tváre, pier, krku a končatín zvyčajne ustúpi bez liečby, antihistaminiká môžu byť užitočné pri zmiernení symptómov. Angioedém jazyka, hlasiviek a hrdla sa musí okamžite liečiť adrenalínom (0,3 ml až 0,5 ml roztoku adrenalínu riedeného 1:1 000 podať subkutánne) a udržiavať prechodné dýchacie cesty intubáciou a ak je potrebné laryngotómiou.

U černochov užívajúcich ACE inhibítory bola hlásená vyššia incidencia angioedému v porovnaní

s inými rasami.

Pacienti s angioedémom v anamnéze, ktorý nesúvisel s liečbou ACE inhibítormi, môžu mať zvýšené riziko angioedému pri užívaní ACE inhibítorov (pozri časť 4.3).

Súbežné užívanie inhibítorov angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE) so sakubitrilom/valsartanom je kontraindikované v dôsledku zvýšeného rizika angioedému. Liečba sakubitrilom/valsartanom sa nesmie začať skôr ako po 36 hodinách od poslednej dávky enalaprilu. Liečba enalaprilom sa nesmie

začať skôr ako po 36 hodinách od poslednej dávky sakubitrilu/valsartanu (pozri časti 4.3 a 4.5).

Súbežné užívanie inhibítorov ACE s racekadotrilom, inhibítormi mTOR (napr. sirolimus, everolimus, temsirolimus) a vildagliptínom môže viesť k zvýšenému riziku vzniku angioedému (napr. opuch

dýchacích ciest alebo jazyka, s poruchou dýchania alebo bez nej) (pozri časť 4.5). Pri začatí liečby racekadotrilom, inhibítormi mTOR (napr. sirolimus, everolimus, temsirolimus) a vildagliptínom u pacientov, ktorí už užívajú inhibítor ACE, je potrebná opatrnosť.

Operácia/anestézia

Pacientom podstupujúcim chirurgické zákroky, ktorí dostávajú počas anestézie látky spôsobujúce hypotenziu, enalapril blokuje tvorbu angiotenzínu II po kompenzačnom uvoľnení renínu. Ak sa

spozoruje hypotenzia, vzniknutá pravdepodobne týmto mechanizmom, koriguje sa zvýšením objemu.

Anafylaktické reakcie počas desenzibilizácie

Uvádzajú sa taktiež správy o Anafylaktických reakciách u pacientov, ktorí boli liečení enalaprilom a súčasne dostávali imunoterapiu (desenzibilizáciu) včelím jedom. Preto pacienti liečení Enapom nesmú podstúpiť desenzibilizáciu včelím alebo osím jedom. Pred začatím desenzibilizácie sa musí Enap vysadiť a nahradiť iným antihypertenzívom.

Hemodialyzovaní pacienti

Existuje niekoľko správ o nebezpečných anafylaktických reakciách (opuch tváre, začervenanie

hypotenzia a dyspnoe) u pacientov, ktorí dostávali ACE inhibítory počas hemodialýzy na

polyakrylonitrilových membránach alebo počas aferézy absorpciou na dextrán sulfát. Preto sa počas liečby enalaprilom odporúča výber inej hemodialyzačnej membrány alebo použitie alternatívnej medikamentóznej liečby.

Kašeľ

v súvislosti s použitím ACE inhibítorov bol hlásený kašeľ. Tento kašeľ je charakterizovaný ako neproduktívny, pretrvávajúci a ustupuje po prerušení liečby. Túto skutočnosť treba brať do úvahy pri diferenciálnej diagnostike kašľa.

Hladiny draslíka v sére

Inhibítory ACE môžu spôsobiť hyperkaliémiu, pretože inhibujú uvoľňovanie aldosterónu. Účinok

zvyčajne nie je významný u pacientov s normálnou funkciou obličiek. K pacientom, u ktorých hrozí vznik hyperkaliémie, patria jedinci s obličkovou nedostatočnosťou, so zhoršenou renálnou funkciou, starší jedinci (> 70 rokov), s diabetom mellitus, s pridruženými udalosťami, najmä dehydratáciou,

akútnou srdcovou dekompenzáciou, metabolickou acidózou alebo pacienti so súbežným užívaním draslík šetriacich diuretík (napr. spironolaktónu, eplerenónu, triamterénu alebo amiloridu), výživových doplnkov s obsahom draslíka alebo soľných náhrad s obsahom draslíka, ako aj pacienti užívajúci iné lieky, ktoré sú spojené so zvýšením draslíka v sére (napr. heparín, trimetoprim alebo kotrimoxazol tiež známy ako trimetoprim/sulfametoxazol) a predovšetkým antagonisty aldosterónu alebo blokátory

receptorov angiotenzínu.. Užívanie doplnkov draslíka, draslík šetriacich diuretík alebo soľných náhrad s obsahom draslíka môže, najmä u pacientov s poruchou funkcie obličiek, viesť k významnému zvýšeniu hladiny draslíka v sére. Hyperkaliémia môže spôsobiť vážne, niekedy i fatálne arytmie.

Draslík šetriace diuretiká a blokátory receptorov angiotenzínu sa majú používať s opatrnosťou u

pacientov užívajúcich inhibítory ACE a u týchto pacientov sa má sledovať hladina draslíka v sére a funkcia obličiek (pozri časť 4.5).

Znížené renálne funkcie

Na začiatku liečby ACE inhibítormi môže dôjsť u niektorých pacientov k zhoršeniu renálnych funkcií, dokonca až k akútnemu renálnemu zlyhaniu, ktoré je zvyčajne reverzibilné. Pacienti s renálnou insuficienciou môžu potrebovať redukované a/alebo menej časté dávky Enapu (pozri časť 4.2).

U niektorých pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie solitárnej obličky sa pozorovalo zvýšenie urey a kreatinínu v sére, ktoré bolo po vysadení liečby zvyčajne reverzibilné. To je pravdepodobné najmä u pacientov s renálnou insuficienciou.

Účinnosť a bezpečnosť Enapu v liečbe detí nebola doteraz stanovená.

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkového deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

Gravidita

ACE Inhibítory sa nemajú začať podávať počas gravidity. Pokiaľ sa nepovažuje pokračovanie liečby ACE inhibítormi za nevyhnutné, pacientky plánujúce graviditu majú byť prevedené na iný typ antihypertenznej liečby, ktorej bezpečnosť pri použití v gravidite je známa. Ak sa už gravidita diagnostikuje, liečba ACE inhibítormi má byť okamžite prerušená a pacientke má byť ordinovaný iný terapeutický režim (pozri časti 4.3 a 4.6).

Tento liek obsahuje monohydrát laktózy a sodík

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkového deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Pacienti sa majú počas liečby Enapom vyvarovať konzumácie alkoholických nápojov, pretože alkohol zosilňuje účinok Enapu a redukciu krvného tlaku.

Súbežné užívanie enalaprilu a diuretík má synergický efekt na zníženie krvného tlaku. U niektorých pacientov došlo k miernemu prechodnému zvýšeniu urey a kreatinínu v sére, ak sa Enap užíval

súbežne s diuretikom. Toto si môže vyžadovať zníženie dávkovania a/alebo vysadenie diuretika

a/alebo vysadenie Enapu.

Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS

v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).

Súbežné užívanie enalaprilu a srdcových glykozidov, betablokátorov, metyldopy, nitrátov, blokátorov kalcia, hydralazínu alebo prazosínu má mierny synergický účinok.

Súbežné užívanie enalaprilu a lítia znižuje klírens lítia a môže viesť k lítiovej intoxikácii.

Koncentrácia lítia v sére sa musí počas liečby monitorovať a dávka upravovať. Je potrebné vyhnúť sa súbežnému podávaniu enalaprilu a lítia, ak je to možné.

Súbežné užívanie enalaprilu a nesteroidových protizápalových liekov a analgetík (pre inhibíciu

syntézy prostaglandínov) môže znížiť účinok Enapu a zvýšiť riziko poruchy renálnych funkcií a/alebo srdcového zlyhania.

V literatúre boli uvedené dva prípady akútneho renálneho zlyhania po transplantácii obličiek. Pacienti dostávali súbežne enalapril a cyklosporín. Predpokladá sa, že akútne renálne zlyhanie bolo následkom zníženia krvného prietoku obličkami, spôsobené cyklosporínom a znížením glomerulárnej filtrácie spôsobenej enalaprilom. Preto je potrebná opatrnosť, ak sa enalapril a cyklosporín užívajú súbežne.

Enap môže skrátiť biologický polčas teofylínu.

Ukázalo sa, že cimetidín predlžuje biologický polčas Enapu.

Lieky zvyšujúce riziko angioedému

Súbežné užívanie inhibítorov ACE so sakubitrilom/valsartanom je kontraindikované, pretože sa zvyšuje riziko angioedému (pozri časti 4.3 a 4.4).

Súbežné užívanie inhibítorov ACE s racekadotrilom, inhibítormi mTOR (napr. temsirolimus, sirolimus, everolimus) a vildagliptínom môže viesť k zvýšenému riziku angioedému (pozri časť 4.4).

Draslík šetriace diuretiká, doplnky draslíka alebo náhrady solí obsahujúce draslík

Hoci hladiny draslíka v sére zvyčajne zostávajú v rámci normálnych hodnôt, u niektorých pacientov liečených enalaprilom sa môže vyskytnúť hyperkaliémia. Užívanie draslík šetriacich diuretík (napr. spironolaktón, triamterén alebo amilorid), doplnkov draslíka alebo náhrad solí obsahujúcich draslík môže viesť k významnému zvýšeniu hladín draslíka v sére. Opatrnosť je tiež potrebná pri súbežnom podávaní enalaprilu s inými liekmi, ktoré zvyšujú hladinu draslíka v sére, napríklad trimetoprim a

kotrimoxazol (trimetoprim/sulfametoxazol), keďže trimetoprim pôsobí ako draslík šetriace diuretikum,

rovnako ako amilorid. Preto sa užívanie enalaprilu v kombinácii s vyššie uvedenými liekmi neodporúča. Ak je indikované ich súbežné užívanie, majú sa užívať s opatrnosťou a majú sa často sledovať hladiny draslíka v sére.

Cyklosporín

Pri súbežnom užívaní inhibítorov ACE s cyklosporínom sa môže vyskytnúť hyperkaliémia. Odporúča sa monitorovanie hladiny draslíka v sére.

Heparín

Hyperkaliémia sa môže vyskytnúť pri súbežnom užívaní inhibítorov ACE s heparínom. Odporúča sa monitorovanie hladiny draslíka v sére.

Gravidita

Podávanie ACE inhibítorov sa neodporúča v prvom trimestri tehotenstva (pozri časť 4.4).

Podávanie ACE inhibítorov je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra tehotenstva (pozri časti 4.3 a 4.4).

Epidemiologické dôkazy teratogenity po expozícii ACE inhibítorom počas prvého trimestra gravidity nie sú presvedčivé, avšak malý vzostup rizika nemožno vylúčiť. Pokiaľ sa nepovažuje pokračovanie liečby ACE inhibítormi za nevyhnutné, pacientky plánujúce tehotenstvo majú byť prevedené na iný typ antihypertenznej liečby, ktorej bezpečnosť pri použití v tehotenstve je známa. Ak je už tehotenstvo

diagnostikované, liečba ACE inhibítormi má byť okamžite prerušená a pacientke má byť ordinovaný iný terapeutický režim.

O expozícii ACE inhibítorom počas druhého a tretieho trimestra je známe, že môžu indukovať u ľudí

fetotoxicitu (pokles renálnych funkcií, oligohydramnión, retardácia osifikácie lebky) a novorodeneckú toxicitu (obličkové zlyhanie, hypotenziu, hyperkaliémiu) (pozri časť 5.3). Ak sa u matky vyskytne

oligohydramnión, pravdepodobne ako prejav zníženej funkcie obličiek plodu, môže mať za následok kontraktúru končatín, kraniofaciálne deformácie a hypoplastický vývoj pľúc u plodu.

Ak sa expozícia ACE inhibítorom vyskytovala od druhého trimestra tehotenstva, odporúča sa ultrazvuková kontrola obličiek a lebky.

Deti, ktorých matky užívali ACE inhibítory, majú byť prísne sledované pre možnosť hypotenzie (pozri časti 4.3 a 4.4).

Dojčenie

Obmedzené farmakokinetické dáta poukazujú na veľmi nízku koncentráciu v materskom mlieku (pozri

časť 5.2). Aj keď sa tieto koncentrácie zdajú byť klinicky nevýznamné, používanie Enapu sa neodporúča počas dojčenia predčasne narodených detí a v prvých týždňoch po narodení z dôvodu hypotetického rizika vplyvu na kardiovaskulárny systém a obličky a pre nedostatok klinických

skúseností. V prípade starších detí sa môže zvažovať podávanie Enapu dojčiacim matkám, ak je táto liečba pre matku nevyhnutná a dieťa je sledované z dôvodu možného výskytu nežiaducich účinkov.

Schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje môže byť u niektorých pacientov, najmä na začiatku liečby, prechodne ovplyvnená v dôsledku výrazného zníženia krvného tlaku a únavy.

Nežiaduce účinky hlásené v súvislosti s enalaprilom sú kategorizované nasledovne:

- veľmi časté (>1/10)

- časté (>1/100 až <1/10)

- menej časté (>1/1000 až <1/100)

- zriedkavé (>1/10 000 až <1/1000)

- veľmi zriedkavé (<1/10 000) vrátane jednotlivých hlásení

Počas užívania Enapu sú Nežiaduce účinky zvyčajne mierne a prechodné a nevyžadujú si prerušenie liečby. Po prerušení liečby sú väčšinou reverzibilné a zvyčajne sa nevrátia pri opakovanej liečbe.

V kontrolovaných klinických štúdiách bol výskyt nežiaducich účinkov enalaprilu (okrem tých, ktoré vychádzajú z farmakodynamického účinku) porovnateľný s výskytom nežiaducich účinkov placeba. Najčastejšími nežiaducimi účinkami sú neproduktívny kašeľ, závrat, točenie hlavy, bolesť hlavy,

únava a slabosť.

Zriedkavo sa môže objaviť hypotenzia, ortostatická hypotenzia, synkopa, nevoľnosť, hnačka, svalové kŕče, kožné vyrážky, renálna insuficiencia a oligúria.

Veľmi zriedkavo sa môžu objaviť reakcie z precitlivenosti (angioedém, fotosenzitivita) a zmena chuti

alebo zmena hlasu.

Môžu sa tiež prejaviť neutropénia, trombocytopénia, depresia kostnej drene alebo agranulocytóza.

Preto sa počas liečby Enapom odporúča pravidelné monitorovanie krvného obrazu.

U pacientov s chronickým renálnym zlyhaním alebo u tých, ktorí sa podrobili transplantácii bolo po

dlhodobom užívaní enalaprilu pozorované 10 až 15 % zníženie koncentrácie hemoglobínu. Je To

výsledok inhibície tvorby renálneho erytropoetínu.

Počas liečby Enapom sa môžu vyskytnúť nasledujúce nežiaduce účinky: proteinúria, zvýšenie

koncentrácie urey, kreatinínu, draslíka, bilirubínu v sére, hepatálnych enzýmov alebo zníženie sérovej koncentrácie sodíka alebo hemoglobínu a hematokritu.

Nežiaduce účinky zaznamenané počas klinických štúdií alebo po uvedení lieku na trh sú rozdelené podľa orgánových systémov a uvedené v poradí klesajúcej frekvencie.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania: anafylaktické reakcie.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti: infarkt myokardu alebo porážka (po nadmernej hypotenzii

u rizikových pacientov), poruchy srdcového rytmu, angína pektoris, palpitácie, Raynaudov fenomén.

Poruchy gastrointestinálneho traktu: ileus, pankreatitída, bolesti brucha, vracanie, dyspepsia, zápcha, anorexia, glositída, stomatitída, sucho v ústach.

Poruchy pečene a žlčových ciest: pečeňová nedostatočnosť, hepatocelulárna alebo cholestatická hepatitída, žltačka.

Poruchy krvi a lymfatického systému: neutropénia, trombocytopénia, depresia kostnej drene, anémia, agranulocytóza, eozinofília, inhibícia agregácie krvných doštičiek.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva: svalové kŕče.

Poruchy nervového systému: vertigo, konfúzia, ataxia, nepokoj, periférna neuropatia (parestézia,

dysestézia), zmeny chuti, strata čuchu.

Psychické poruchy: depresia, somnolencia, insomnia, abnormálne sny.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína: bronchospazmus, dyspnoe, pneumónia, bronchitída, kašeľ, upchatý nos, výtok z nosa, sucho v hrdle, chrapľavosť, astma, zápal horných dýchacích ciest, pľúcna infiltrácia.

Poruchy kože a podkožného tkaniva: exfoliatívna dermatitída, toxická epidermálna nekrolýza, Stevensov – Johnsonov syndróm, pemfigus, pásový opar, multiformný erytém, urtikária, pruritus, alopécia, začervenanie, potenie, fotosenzitivita.

Poruchy oka: neostré videnie, konjunktivitída, sucho v očiach, slzenie.

Poruchy ucha a labyrintu: tinnitus, hluchota.

Poruchy obličiek a močových ciest: renálna insuficiencia, oligúria, močové infekcie, bolesť v oblasti

obličiek.

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov: gynekomastia, impotencia.

Laboratórne a funkčné vyšetrenia: zriedkavo zvýšenie urey v krvi a kreatinínu v sére, zvýšenie

pečeňových enzýmov a/alebo bilirubínu v sére. Tieto zmeny sú zvyčajne reverzibilné. Vyskytla sa tiež hyperkaliémia, hyponatriémia, zníženie hemoglobínu a hematokritu, neutropénia, trombocytopénia,

útlm kostnej drene, agranulocytóza.

Bol zaznamenaný komplex symptómov, zahŕňajúci niektoré alebo všetky z nasledovných príznakov: horúčka, serozitída, vaskulitída, myalgia, artralgia/artritída, pozitívne ANA, zvýšená sedimentácia erytrocytov, leukocytóza, eozinofília, fotosenzitivita, exantém alebo iné dermatologické prejavy.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie priamo na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky

Hlavným dôsledkom predávkovania je hypotenzia. Ak sa vyskytne hypotenzia, uložte pacienta do ležiacej polohy s nižšie položenou hlavou. V prípade potreby sa môže korigovať plazmatický objem infúziou fyziologického roztoku 0,9 % NaCl.

Intoxikácia: boli popísané dva prípady úmyselného predávkovania (intoxikácia 225 mg a 440 mg).

V oboch prípadoch bola hypotenzia hlavným symptómom. Bola liečená infúziou 0,9 % roztoku NaCl.

Obaja pacienti boli zachránení.

Liečba

V prípade požitia väčšieho množstva tabliet sa odporúča okamžitý výplach žalúdka (ak od požitia uplynul krátky čas), podanie aktívneho uhlia. Je potrebné sledovanie krvného tlaku, respirácie,

sérových hladín urey, kreatinínu a kália a diurézy. Hypotenzia sa lieči podaním infúzie 0,9 % roztoku NaCl a v prípade potreby aj infúziou angiotenzínu II.

V ťažších prípadoch sa enalapril sa môže odstrániť z krvného obehu hemodialýzou.