Grandaxin 50 mg Tableta

• Liečba psychických (neurotických) a somatických ochorení spojených s napätím, úzkosťou, vegetatívnymi poruchami, nedostatkom energie a motivácie, apatiou, únavou a depresívnou náladou.

• Alkoholový abstinenčný syndróm, vegetatívne excitačné príznaky pred alebo počas delíria.

Dávkovanie

Dospelí

Odporúčané dávky sú 1 – 2 tablety 1 – 3-krát denne (50 – 300 mg denne), alebo 1 – 2 tablety

príležitostne. Vzhľadom na dobrú znášanlivosť a chýbanie akéhokoľvek účinku znižujúceho bdelosť nie je potrebná titrácia dávky, pacienti môžu dostať plnú dávku, ktorú potrebujú hneď na začiatku liečby.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť Grandaxinu u detí mladších ako 18 rokov neboli doteraz stanovené.

Spôsob podávania Na vnútorné použitie.

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorýkoľvek iný benzodiazepín, alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• Dekompenzovaná respiračná nedostatočnosť.

• Syndróm spánkového apnoe v anamnéze.

• Kóma v anamnéze.

• Súbežné podávanie tofizopamu s takrolimom, sirolimom a cyklosporínom je kontraindikované (pozri časť 4.5).

• Tento liek sa neodporúča v prvom trimestri gravidity a počas dojčenia (pozri časť 4.6).

• Podávanie tohto lieku vyžaduje zvláštnu opatrnosť pri dekompenzovanej chronickej respiračnej insuficiencii alebo u pacientov s akútnou respiračnou nedostatočnosťou v anamnéze.

• Liečba starších pacientov, duševne chorých, pacientov s poškodenou funkciou obličiek alebo pečene si tiež vyžaduje opatrnosť, pretože nežiaduce účinky sú v týchto prípadoch oveľa

  častejšie.

• Ak sa tofizopam podáva súbežne s látkami tlmiacimi centrálny nervový systém (alkohol,

  antidepresíva, antihistaminiká, sedatíva-hypnotiká, neuroleptiká, opioidné analgetiká, celkové anestetiká) môže zosilňovať účinky iných liekov a látok (pozri časť 4.5).

• Tofizopam sa neodporúča u pacientov s chronickou psychózou, fóbickými a obsedantno-

  kompulzívnymi poruchami. Liečba tofizopamom môže zvýšiť riziko samovražedného alebo agresívneho správania, pretože znižuje zábrany. Preto sa monoterapia tofizopamom neodporúča pri liečbe depresie alebo depresie spojenej s úzkosťou a liečba pacientov s poruchami osobnosti si vyžaduje osobitnú starostlivosť.

• Ak sa tofizopam podáva pacientom s organickými poruchami mozgu (napr. ateroskleróza), odporúča sa zvláštna opatrnosť.

• Tento liek môže vyvolať záchvaty u epileptických pacientov.

• Grandaxin sa neodporúča u pacientov s glaukómom s úzkym uhlom.

  Riziko pri súbežnom užívaní opioidov

  Súbežné užívanie Grandaxinu a opioidov môže spôsobiť sedáciu, respiračnú depresiu, kómu a smrť.

  Vzhľadom na tieto riziká by sa súbežné predpisovanie sedatívnych liekov ako sú benzodiazepíny

  alebo príbuzné lieky ako je Grandaxin s opioidmi malo vyhradiť pacientom, pre ktorých nie sú možné alternatívne možnosti liečby. Ak sa rozhodne o predpísaní Grandaxinu súbežne s opioidmi, má sa

  použiť najnižšia účinná dávka a trvanie liečby musí byť čo najkratšie (pozri tiež všeobecné odporúčanie pre dávkovanie v časti 4.2).

  Pacienti majú byť starostlivo sledovaní z hľadiska prejavov a príznakov respiračnej depresie a sedácie.

  V tejto súvislosti sa dôrazne odporúča, aby pacienti a ich opatrovatelia (ak je to aplikovateľné) boli o týchto príznakoch informovaní (pozri časť 4.5).

  Keďže Grandaxin obsahuje monohydrát laktózy, pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

• Plazmatické koncentrácie liekov metabolizovaných izoenzýmom CYP 3A4 môžu byť zvýšené v prípade súbežného podávania s tofizopamom. Preto je súbežné podávanie tofizopamu

  s takrolimom, sirolimom a cyklosporínom kontraindikované.

• Ak sa podáva súbežne s liekmi tlmiacimi centrálny nervový systém (analgetiká, celkové

  anestetiká, antidepresíva, H1-antihistaminiká, sedatíva-hypnotiká, neuroleptiká), lieky môžu navzájom zosilniť svoj účinok (sedatívny účinok, útlm dýchania).

• Opioidy: súbežné užívanie sedatívnych liekov, ako sú benzodiazepíny alebo príbuzné lieky ako je Grandaxin s opioidmi zvyšuje riziko sedácie, respiračnej depresie, kómy a smrti v dôsledku

  aditívneho tlmiaceho účinku na CNS. Dávkovanie a trvanie súbežného užívania má byť obmedzené (pozri časť 4.4).

• Induktory pečeňových enzýmov (alkohol, nikotín, barbituráty, antiepileptiká, atď.), môžu zvýšiť metabolizmus tofizopamu, pričom plazmatické hladiny a terapeutická účinnosť lieku sa môžu

  znížiť.

• Určité antimykotiká (ketokonazol, itrakonazol) môžu zvýšiť plazmatické hladiny tofizopamu inhibíciou jeho metabolizmu v pečeni.

• Určité antihypertenzíva (klonidín, blokátory kalciových kanálov) môžu zosilniť účinky tofizopamu. Beta-blokátory môžu inhibovať metabolizmus tofizopamu, táto interakcia však nebola preukázaná ako signifikantná.

• Tofizopam môže zvýšiť plazmatické hladiny digoxínu.

• Zlúčeniny benzodiazepínového typu môžu ovplyvniť antikoagulačnú aktivitu warfarínu.

• Chronické podávanie disulfiramu môže inhibovať metabolizmus tofizopamu.

• Antacidá majú rôzny vplyv na absorpciu tofizopamu. Cimetidín a omeprazol inhibujú metabolizmus tofizopamu.

• Perorálne kontraceptíva môžu inhibovať metabolizmus tofizopamu.

• Tofizopam znižuje negatívny vplyv alkoholu, ovplyvňujúci vnímanie.

Gravidita

Tofizopam môže prechádzať placentou. Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky týkajúce sa reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3).

Ako preventívne opatrenie je vhodné vyhnúť sa užívaniu Grandaxinu počas prvého trimestra gravidity. Podávanie tofizopamu v neskorších obdobiach gravidity má byť založené na starostlivom zhodnotení pomeru riziko/prínos (pozri časť 4.4).

Dojčenie

Tofizopam sa vylučuje do materského mlieka. Grandaxin sa neodporúča počas dojčenia.

Napriek tomu, že Grandaxin nemá žiadny sedatívno-hypnotický účinok, na začiatku liečby, počas obdobia závislého od reakcie pacienta, sa majú vedenie vozidiel a pracovné činnosti so zvýšeným rizikom úrazu zakázať. Neskôr sa má rozsah tohto zákazu stanoviť individuálne.

Klasifikácia nežiaducich účinkov je vytvorená pomocou nasledovnej konvencie: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000),

veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

V každej skupine frekvencií sú nežiaduce účinky zoradené podľa klesajúcej závažnosti. Pre väčšinu nežiaducich účinkov nie sú dostatočné údaje týkajúce sa ich frekvencie.

Poruchy metabolizmu a výživy: Strata chuti do jedla.

Psychické poruchy: Rozrušenie, podráždenosť, napätie. Veľmi zriedkavo zmätenosť.

Poruchy nervového systému: Bolesť hlavy, nespavosť. Veľmi zriedkavo môže tofizopam vyvolať záchvaty u pacientov s epilepsiou.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína: Depresia dýchania.

Poruchy gastrointestinálneho traktu: Vracanie, nauzea, zápcha, meteorizmus, sucho v ústach.

Poruchy pečene a žlčových ciest: Veľmi zriedkavo cholestatická žltačka.

Poruchy kože a podkožného tkaniva: Exantém, šarlachový exantém, svrbenie.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva: Svalové napätie, bolesti svalov. Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Symptómy

Len pri požití extrémnej dávky (50 – 120 mg/kg telesnej hmotnosti) sa vyskytnú CNS tlmiace účinky. Takéto dávky môžu vyvolať vracanie, zmätenosť, kómu, útlm dýchania a epileptické záchvaty.

Liečba

Výplach žalúdka môže byť prínosom, avšak indukovanému vracaniu sa treba vyhnúť kvôli depresii CNS. Aktívne uhlie a preháňadlá môžu byť podávané na potlačenie alebo zníženie absorpcie tofizopamu.

Odporúča sa monitorovanie vitálnych funkcií a symptomatická liečba zodpovedajúca výsledkom monitorovania. V prípade ťažkého útlmu dýchania, možno použiť asistované dýchanie. Použitie stimulantov centrálneho nervového systému sa neodporúča. Hypotenzia môže byť liečená i.v.

suplementáciou tekutín, Trendelenburgovou polohou alebo, ak to nepostačuje, podaním dopamínu alebo noradrenalínu.

Tofizopam sa nedá odstrániť dialýzou, forsírovaná diuréza nemá žiadne výhody.

V prípade intoxikácie tofizopamom použitie flumazenilu nebolo testované v klinických štúdiách.