Breakyl 600 mikrogramov Bukálny film

Breakyl je indikovaný na liečbu prelomovej bolesti (breakthrough pain, BTP) u dospelých s nádorom, ktorí užívajú opioidy ako udržiavaciu liečbu chronickej nádorovej bolesti.

Prelomová bolesť je prechodné zhoršenie bolesti, ktoré sa objavuje popri inak zvládnutej pretrvávajúcej bolesti.

Pacienti, ktorí užívajú opioidy ako udržiavaciu liečbu, sú tí, ktorí užívajú najmenej 60 mg perorálneho morfínu denne, najmenej 25 mikrogramov transdermálneho fentanylu za hodinu, najmenej 30 mg oxykodónu denne, najmenej 8 mg perorálneho hydromorfónu denne alebo ekvianalgetickú dávku iného opioidu počas jedného týždňa alebo dlhšie.

Liečbu má iniciovať a mať pod dohľadom lekár, ktorý má skúsenosti s manažmentom liečby opiodmi u onkologických pacientov. Na minimalizáciu rizík nežiaducich účinkov súvisiacich s opioidmi a na identifikáciu “úspešnej” dávky je úplne nevyhnutné, aby boli pacienti dôkladne monitorovaní

zdravotníckymi pracovníkmi počas procesu titrácie.

Pretože úspešnú dávku Breakylu na liečbu prelomovej nádorovej bolesti nemožno predikovať z dennej udržiavacej dávky opioidov alebo inej liečby prelomovej nádorovej bolesti, musí sa stanoviť titráciou dávky.

Titrácia dávky

Pred tým ako pacienti začnú titráciu Breakylu, sa predpokladá, že ich pôvodná pretrvávajúca bolesť je zvládnutá prostredníctvom udržiavacej terapie opioidmi. V prípade, že majú pacienti viac než štyri

epizódy prelomovej bolesti denne, pred začiatkom titrácie Breakylu sa má zvážiť zvýšenie udržiavacej dávky opioidu.

Titrácia u pacientov, ktorí prechádzajú z iných liekov obsahujúcich fentanyl

Z dôvodu odlišných absorpčných profilov sa prechod nesmie vykonať v pomere 1:1. Ak sa prechádza z iného perorálneho lieku obsahujúceho fentanýlium-dihydrogen-citrát, požaduje sa nezávislá titrácia dávky Breakylu, pretože biologická dostupnosť jednotlivých liekov sa významne odlišuje (pozri graf v časti 5.2).

Začiatočná dávka:

Začiatočná dávka Breakylu má byť 200 mikrogramov, ak je potrebná titrácia na vyššiu dávku, použije sa rozsah dostupných dávkovacích síl (200, 400, 600, 800, 1200 mikrogramov). Titrácia sa má

starostlivo monitorovať, pokým sa nedosiahne dávka, ktorá poskytne dostatočnú analgéziu

s akceptovateľnými nežiaducimi účinkami po jednorazovej dávke pri epizóde prelomovej bolesti. Toto je definované ako úspešná dávka. Dávky Breakylu sa musia podať s odstupom minimálne 4 hodín.

S Breakylom 200 mikrogramov možno dosiahnuť vyššie dávky použitím kombinácie Breakylov 200 mikrogramov, bukálny film, súčasne:

1. bukálny film Breakylu 200 zodpovedá dávke 200 mikrogramov

2. bukálne filmy Breakylu 200 zodpovedajú dávke 400 mikrogramov

3. bukálne filmy Breakylu 200 zodpovedajú dávke 600 mikrogramov

4. bukálne filmy Breakylu 200 zodpovedajú dávke 800 mikrogramov

V prípade, že na zmiernenie bolesti nie je postačujúca kombinácia 4 bukálnych filmov Breakylu 200 (800 mikrogramov) v tom istom čase, možno použiť Breakyl 1200. Je to najvyššia dostupná sila Breakylu.

Ak sa dosiahne dostatočné zmiernenie bolesti po podaní konkrétnej sily dávky, nasledujúca epizóda prelomovej bolesti sa má liečiť pomocou použitia identifikovanej dávky Breakylu.

Ak sa nedosiahne dostatočné zmiernenie bolesti počas 30 minút po podaní konkrétnej dávky Breakylu a pacient dávku toleroval, nasledujúca epizóda prelomovej bolesti sa má u pacienta liečiť pomocou

použitia nasledujúcej vyššej dávky Breakylu.

Ak sa nedosiahne dostatočné zmiernenie bolesti počas 30 minút po podaní 1200 mikrogramov Breakylu bukálneho filmu (najvyššia dostupná sila dávky), pacient má prediskutovať možnosti liečby so svojím lekárom. Kombinované použitie bukálnych filmov s nízkou dávkou na dosiahnutie

nasledujúcej vyššej dávky je možné počas titrácie. Kombinované použitie celkových dávok presahujúcich 1200 mikrogramov sa pri kontrolovaných podmienkach nehodnotilo.

Ak sa počas akejkoľvek epizódy prelomovej bolesti nedosiahne dostatočné zmiernenie bolesti

v priebehu 30 minút po podaní Breakylu bukálneho filmu, môže pacient použiť záchranný liek na prelomovú bolesť, ak to nariadi lekár. Záchranný opioidný liek sa však nemá použiť, ak sa

zaznamenajú neakceptovateľné nežiaduce účinky Breakylu alebo znaky toxicity opioidov.

Udržiavacia terapia

Po stanovení účinnej dávky sa má použitie Breakylu obmedziť na štyri alebo menej epizód prelomovej bolesti denne, ktoré sa musia podať s odstupom minimálne 4 hodín. Breakyl sa má používať len raz za epizódu.

Opätovná úprava dávky

Opätovná úprava dávky Breakylu ako aj udržiavacieho (around-the-clock) opioidného analgetika môže byť u niektorých pacientov potrebná na to, aby sa kontinuálne poskytlo adekvátne zmiernenie

prelomovej bolesti. Zvýšenie udržiavacej (around-the-clock) dávky opioidu použitej na pretrvávajúcu bolesť sa má zvážiť u pacientov s viac než štyrmi epizódami prelomovej bolesti denne počas obdobia dlhšieho než štyri po sebe nasledujúce dni. Ak sa zvýši dávka dlhodobo pôsobiaceho opioidu, dávku Breakylu na liečbu prelomovej bolesti bude možno potrebné prehodnotiť. Je dôležité, aby akúkoľvek opätovnú titráciu dávky akéhokoľvek analgetika monitoroval lekár.

Pri nedostatočnej kontrole bolesti je potrebné myslieť na možnosť hyperalgézie, tolerancie a progresie základného ochorenia (pozri časť 4.4).

Trvanie liečby a ciele

Pred začatím liečby Breakylom sa má v súlade s usmerneniami k riadeniu bolesti dohodnúť

s pacientom liečebná stratégia vrátane trvania liečby a cieľov liečby a plán na ukončenie liečby. Počas liečby musí byť medzi lekárom a pacientom častý kontakt s cieľom vyhodnotiť potrebu pokračujúcej liečby, zvážiť prerušenie liečby a v prípade potreby upraviť dávkovanie. Ak neexistuje primeraná

kontrola bolesti, má sa zvážiť možnosť hyperalgézie, tolerancie a progresie základného ochorenia (pozri časť 4.4). Breakyl sa nemá používať dlhšie, ako je nutné.

Ukončenie liečby

Breakyl sa má vysadiť okamžite, ak pacient už nepociťuje epizódy prelomovej bolesti. Liečba pretrvávajúcej základnej bolesti sa má zachovať tak, ako bola predpísaná.

Ak sa vyžaduje ukončenie celej opioidnej liečby, lekár musí pacienta dôkladne sledovať, aby bolo možné zvládnuť riziko prudkých abstinenčných reakcií.

Spôsob podávania Pacient má:

• otvoriť vrecko Breakylu bezprostredne pred použitím, ako je to uvedené v pokynoch vytlačených na vrecku

• použiť jazyk na zvlhčenie vnútornej strany líca alebo vypláchnuť ústa vodou na zvlhčenie miesta na umiestnenie Breakylu

• suchými rukami uchopiť Breakyl bukálny film medzi ukazovák a palec ružovou stranou smerom k palcu

• vložiť Breakyl bukálny film do úst tak, aby ružová strana bola v hladkom kontakte s vnútornou výstelkou líca

• zatlačiť a podržať ho na mieste najmenej 5 sekúnd, kým sa pevne neprilepí; potom má byť viditeľná biela strana.

  (Komentár: ďalší bod sa vzťahuje iba pre Breakyl 200 mikrogramov, bukálny film:)

• Ak sa v rovnakom čase užíva viac ako jeden bukálny film Breakylu, pacient si musí byť istý, že každý film je prilepený priamo na jeho ústnu sliznicu. Na zamedzenie prekrytia filmov je možné použiť obe, pravú i ľavú stranu ústnej sliznice.

Po tomto čase by Breakyl bukálny film mal sám zostať na mieste. Tekutiny možno konzumovať po 5 minútach.

Breakyl bukálny film sa zvyčajne úplne rozpustí do 15 až 30 minút po použití. V jednotlivých prípadoch môže úplné rozpustenie lieku trvať aj dlhšie ako tridsať minút, neovplyvňuje to však

vstrebávanie fentanylu. Pacienta je potrebné usmerniť, aby sa vyhýbal manipulácii s bukálnym filmom jazykom alebo prstami a aby sa vyhol jedeniu potravy, kým sa bukálny film úplne nerozpustí.

Ak sa Breakyl bukálny film požuje a prehltne, maximálne koncentrácie a biologická dostupnosť môžu byť nižšie než sú pri použití podľa pokynov (pozri časť 5.2).

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť Breakylu u detí vo veku 0 až 18 rokov neboli doteraz stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.

Použitie u starších ľudí

U starších ľudí sa dokázalo, že sú citlivejší na účinky fentanylu podávaného intravenózne v porovnaní s mladšou skupinou pacientov. U starších ľudí je eliminácia fentanylu pomalšia a terminálny polčas

eliminácie je dlhší, čo môže mať za následok kumuláciu liečiva a väčšie riziko nežiaducich účinkov.

Z tohto dôvodu sa má k titrácii dávky pristupovať s osobitnou opatrnosťou. V klinických štúdiách však neboli žiadne rozdiely v mediáne titrovanej dávky Breakylu u pacientov vo veku 65 rokov

a starších v porovnaní s tými, ktorí mali < 65 rokov.

Používanie u osobitných skupín pacientov

Osobitná starostlivosť je potrebná počas titrácie u pacientov s dysfunkciou obličiek alebo pečene.

Pacienti s mukozitídou 1. stupňa sa majú starostlivo monitorovať, môže sa zvážiť úprava dávky.

Účinnosť a bezpečnosť Breakylu u pacientov s mukozitídou závažnejšou než 1. stupeň sa neskúmali. Bukálny film sa nesmie použiť, ak sa vrecko pred použitím poškodilo.

Precitlivenosť na fentanyl alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok (pozri časť 6.1).

Súbežné používanie inhibítorov monoaminooxidázy (IMAO) alebo počas 2 týždňov po ukončení používania inhibítorov monoaminooxidázy (MAO) (pozri tiež časť 4.5).

Pacienti liečení liekmi obsahujúcimi oxyban sodný.

Závažný útlm dýchania alebo závažné stavy obštrukcie pľúc.

Pacienti bez udržiavacej liečby opioidmi (pozri časť 4.1) kvôli zvýšenému riziku útlmu dýchania. Liečba akútnej bolesti okrem prelomovej bolesti.

Vzhľadom na riziká, vrátane smrteľného následku, súvisiace s náhodnou expozíciou, nesprávnym použitím a zneužívaním, musia byť pacienti a ich opatrovatelia upozornení na to, aby Breakyl

uchovávali na bezpečnom a chránenom mieste, ku ktorému nemajú iné osoby prístup.

Pacienti a ich opatrovatelia musia byť informovaní, že Breakyl obsahuje liečivo v množstve, ktoré môže byť pre dieťa smrteľné, a preto sa má Breakyl uchovávať mimo dohľadu a dosahu detí

a zdravých ľudí po celý čas.

Z dôvodu minimalizácie rizík nežiaducich účinkov spojených s opioidmi a na identifikáciu účinnej dávky je absolútne nevyhnutné starostlivé sledovanie pacienta lekárom počas procesu titrácie.

Skôr, ako sa začne terapia Breakylom, je dôležité stabilizovať liečbu dlhodobo pôsobiacimi opioidmi používanými na liečbu pretrvávajúcej bolesti pacienta.

Útlm dýchania

V súvislosti s použitím fentanylu existuje riziko klinicky významného útlmu dýchania. Osobitná opatrnosť je nevyhnutná pri titrácii Breakylu u pacientov s nezávažnou chronickou obštrukčnou

chorobou pľúc alebo s inými zdravotnými stavmi, ktoré ich predisponujú k útlmu dýchania, keďže aj bežné terapeutické dávky Breakylu môžu ďalej spomaliť dýchanie a viesť k stavu respiračného zlyhania.

Zvýšený intrakraniálny tlak

Breakyl sa môže podávať iba s mimoriadnou opatrnosťou u pacientov, ktorí môžu byť zvlášť citliví na intrakraniálne účinky zadržiavania CO2, ako sú pacienti s preukázaným zvýšeným intrakraniálnym tlakom alebo poruchou vedomia. Opioidy môžu prekryť klinický prejav pacienta s poranením hlavy

a majú sa použiť iba v klinicky oprávnených prípadoch.

Poruchy dýchania počas spánku

Opioidy môžu spôsobovať poruchy dýchania počas spánku vrátane centrálneho spánkového apnoe (central sleep apnoe, CSA) a hypoxémie súvisiacej so spánkom. Používanie opioidov zvyšuje riziko výskytu CSA v závislosti od dávky. U pacientov, u ktorých sa vyskytne CSA sa má zvážiť zníženie celkovej dávky opioidov.

Poruchy srdca

Fentanyl môže spôsobiť bradykardiu. Pacienti s predchádzajúcou alebo už existujúcou bradyarytmiou majú užívať fentanyl s opatrnosťou.

Podanie pacientom s hypovolémiou a hypotenziou sa má starostlivo zvážiť. Porucha funkcie pečene alebo obličiek

Breakyl sa má podávať s opatrnosťou aj pacientom s dysfunkciou pečene alebo obličiek. Vplyv

poruchy funkcie pečene alebo obličiek na farmakokinetiku lieku sa nehodnotil. Ak sa však podáva intravenózne, potvrdilo sa, že pri ochorení pečene a obličiek sa klírens fentanylu zmenil v dôsledku zmien metabolického klírensu a plazmatických proteínov. Po podaní Breakylu môže poškodená

funkcia pečene aj obličiek zvýšiť biologickú dostupnosť fentanylu a znížiť jeho systémový klírens, čo môže viesť k zvýšeným a predĺženým opioidným účinkom. Preto sa má pacientom so stredne

závažným alebo závažným ochorením pečene alebo ochorením obličiek venovať zvláštna starostlivosť počas procesu titrácie.

Sérotonínový syndróm

Pri súbežnom podávaní Breakylu s liekmi, ktoré ovplyvňujú sérotonínergické neurotransmiterové systémy, sa odporúča opatrnosť.

Pri súbežnom používaní so sérotonínergickými liekmi, ako sú napríklad selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI) a inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu (SNRI), a s liekmi zhoršujúcimi metabolizmus sérotonínu (vrátane inhibítorov monoamínoxidázy [IMAO]), môže dôjsť k rozvoju sérotonínového syndrómu potenciálne ohrozujúceho život. K tomu môže dochádzať v rámci odporúčanej dávky.

Sérotonínový syndróm môže zahŕňať zmeny duševného stavu (napríklad agitáciu, halucinácie, kómu), autonómnu nestabilitu (napríklad tachykardiu, nestabilný krvný tlak, hypertermiu), neuromuskulárne anomálie (napríklad hyperreflexiu, poruchu koordinácie, stuhnutosť) a/alebo gastrointestinálne

symptómy (napríklad nevoľnosť, vracanie, hnačku).

Ak existuje podozrenie na sérotonínový syndróm, liečba Breakylom sa má ukončiť.

Riziko spojené so súbežným užívaním sedatív, ako sú benzodiazepíny alebo príbuzné lieky Súbežné užívanie Breakylu a sedatív, ako sú benzodiazepíny alebo príbuzné lieky, môže viesť

k sedácii, respiračnej depresii, kóme a úmrtiu. Vzhľadom na tieto riziká má byť súbežné predpisovanie týchto sedatívnych liekov vyhradené pre pacientov, pre ktorých nie sú možné alternatívne možnosti

liečby. Ak sa rozhodne predpísať liečba Breakylom súbežne so sedatívami, má sa použiť najnižšia účinná dávka a trvanie liečby má byť čo najkratšie.

Pacient sa má starostlivo sledovať pre prejavy a symptómy respiračnej depresie a sedácie. V tejto

súvislosti sa dôrazne odporúča informovať pacientov a ich opatrovateľov o týchto symptómoch (pozri časť 4.5).

Tolerancia a porucha používania opioidov (zneužitie a závislosť)

Po opakovanom podaní opioidov, ako je fentanyl, sa môže vyvinúť tolerancia a psychická a/alebo fyzická závislosť.

Opakované používanie Breakylu môže viesť k poruche používania opioidov (Opioid Use Disorder, OUD). Vyššia dávka a dlhšie trvanie liečby opioidmi môžu zvýšiť riziko vzniku OUD. Zneužitie alebo zámerné nesprávne použitie Breakylu môže viesť k predávkovaniu a/alebo smrti. Riziko rozvoja OUD je zvýšené u pacientov s osobnou alebo rodinnou (rodičia alebo súrodenci) anamnézou poruchy

používania návykových látok (vrátane alkoholizmu), u aktuálnych fajčiarov alebo pacientov s inou mentálnou poruchou v osobnej anamnéze (napr. závažná depresia, úzkosť a poruchy osobnosti).

Pred začatím liečby Breakylom a počas liečby sa majú s pacientom dohodnúť ciele liečby a plán ukončenia liečby (pozri časť 4.2). Pred liečbou a počas liečby má byť pacient informovaný aj

o rizikách a prejavoch OUD. Pacientov treba poučiť, aby sa v prípade výskytu týchto prejavov obrátili na svojho lekára.

U pacientov sa bude vyžadovať sledovanie prejavov vyhľadávania návykovej látky (napr. príliš skorá žiadosť o doplnenie). To zahŕňa kontrolu súbežne používaných opioidov a psychoaktívnych látok (ako sú benzodiazepíny). U pacientov s prejavmi a príznakmi OUD sa má zvážiť konzultácia so

špecialistom na závislosti.

Hyperalgézia

Tak ako pri iných opioidoch, v prípade nedostatočnej kontroly bolesti ako odpovede na zvýšenú dávku fentanylu, je potrebné myslieť na možnosť hyperalgézie indukovanej opioidmi. Môže sa indikovať

zníženie dávky fentanylu alebo ukončenie liečby fentanylom alebo prehodnotenie liečby.

Športovci musia byť informovaní o tom, že liečba fentanylom môže viesť k pozitívnym dopingovým testom.

Breakyl obsahuje benzoát sodný, metyl-parahydroxybenzoát, propyl-parahydroxybenzoát

a propylénglykol. Benzoát sodný mierne dráždi kožu, oči a sliznice. Metyl-parahydroxybenzoát

a propyl-parahydroxybenzoát môžu spôsobiť alergické reakcie (možné oneskorenie). Propylénglykol môže spôsobiť podráždenie kože. Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v bukálnom filme, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Pacienti s mukozitídou 1. stupňa sa majú starostlivo monitorovať, môže sa zvážiť úprava dávky.

Účinnosť a bezpečnosť Breakylu u pacientov s mukozitídou závažnejšou než 1. stupeň sa neskúmali (pozri tiež časti 4.2 a 5.2).

Breakyl sa nemá používať u pacientov, ktorí dostávajú alebo dostávali v posledných 14 dňoch inhibítory monoaminooxidázy (MAO), pretože sa hlásila závažná a nepredvídateľná potenciácia opioidných analgetík inhibítormi MAO (pozri časť 4.3).

Súbežné užívanie liekov obsahujúcich oxyban sodný a fentanyl je kontraindikované (pozri časť 4.3). Liečba oxybanom sodným sa má ukončiť pred začiatkom liečby Breakylom.

Sérotonínergické lieky

Súbežné podávanie fentanylu s nejakým sérotonínergickým liekom, napríklad so selektívnym

inhibítorom spätného vychytávania sérotonínu (SSRI), inhibítorom spätného vychytávania sérotonínu

a noradrenalínu (SNRI) alebo inhibítorom monoamínoxidázy (IMAO), môže zvyšovať riziko vzniku sérotonínového syndrómu, čo je stav potenciálne ohrozujúci život.

Fentanyl sa metabolizuje prostredníctvom izoenzýmu CYP3A4 v pečeni a sliznici čreva (pozri tiež, prosím, časť 5.2). Inhibítory CYP3A4, ako sú:

• makrolidové antibiotiká (napr. erytromycín, klaritromycín, telitromycín)

• azolové antimykotiká (napr. ketokonazol, itrakonazol a flukonazol)

• určité inhibítory proteáz (napr. ritonavir, indinavir, nelfinavir, sachinavir)

• blokátory kalciových kanálov (napr. diltiazem alebo verapamil)

• antiemetiká (napr. aprepitant alebo dronabinol)

• antidepresíva (napr. fluoxetín)

• antacidá (napr. cimetidín)

  môžu zvýšiť biologickú dostupnosť prehltnutého fentanylu a môžu tiež znížiť jeho systémový klírens, čo môže viesť k zvýšeným alebo predĺženým opioidným účinkom a môže spôsobiť potenciálne fatálny útlm dýchania. Podobné účinky možno pozorovať po súbežnom požití s grapefruitovou šťavou,

  o ktorej je známe, že inhibuje CYP3A4. Ak sa fentanyl podáva spolu s inhibítormi CYP3A4, treba postupovať opatrne. Z tohto dôvodu sa odporúča opatrnosť ak sa fentanyl podáva súbežne

  s inhibítormi CYP3A4. Pacienti, ktorí užívajú Breakyl a začínajú liečbu alebo zvyšujú dávku

  inhibítorov CYP3A4, sa majú starostlivo monitorovať z dôvodu prejavov toxicity opioidov počas predĺženého časového obdobia.

  Súbežné použitie Breakylu so silnými induktormi CYP3A4, ako sú

• barbituráty a iné sedatíva (napr. fenobarbital)

• antiepileptiká (napr. karbamazepín, fenytoín, oxkarbazepín)

• niektoré antivirotiká (napr. efavirenz, nevirapín)

• protizápalové lieky alebo imunosupresíva (napr. glukokortikoidy)

• antidiabetiká (napr. pioglitazón)

• antibiotiká na liečbu tuberkulózy (napr. rifabutín, rifampicín)

• psychotropné látky (napr. modafinil)

• antidepresíva (napr. ľubovník bodkovaný)

môžu viesť k zníženiu plazmatických koncentrácií fentanylu, čo môže znížiť účinnosť Breakylu.

Pacienti, ktorí užívajú Breakyl a ukončujú liečbu alebo znižujú dávku induktorov CYP3A4, sa majú

starostlivo monitorovať z dôvodu prejavov zvýšenej aktivity alebo toxicity Breakylu a dávka Breakylu sa má príslušne upraviť.

Sedatíva, ako sú benzodiazepíny alebo príbuzné lieky a iné látky tlmiace CNS:

Súbežné užívanie opioidov so sedatívami, ako sú benzodiazepíny alebo príbuzné lieky, zvyšuje riziko útlmu, respiračnej depresie, kómy a úmrtia v dôsledku aditívneho tlmiaceho účinku na CNS. Dávka a trvanie súbežného užívania majú byť obmedzené (pozri časť 4.4).

Súbežné používanie s inými liekmi s tlmivým účinkom na CNS vrátane iných opioidov, sedatív alebo hypnotík, celkových anestetík, fenotiazínov, trankvilizérov, relaxancií kostrového svalstva,

antihistaminík s tlmiacim účinkom a alkoholu môže viesť k aditívnym tlmiacim účinkom.

Súbežné užívanie čiastočných opioidných agonistov/antagonistov (napr. buprenorfín, nalbufín,

pentazocín) sa neodporúča. Majú vysokú afinitu k opioidným receptorom s relatívne nízkou vlastnou aktivitou, a preto čiastočne antagonizujú analgetický účinok fentanylu a môžu vyvolať abstinenčné príznaky u pacientov závislých od opioidov.

Gravidita

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití fentanylu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách

ukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Potenciálne riziko pre ľudí nie je známe. Fentanyl sa nemá používať počas gravidity, ak to nie je jednoznačne nevyhnutné.

Pri dlhodobej liečbe môže fentanyl spôsobiť u novorodenca syndróm vynechania. Keďže fentanyl prechádza placentou a môže spôsobiť útlm dýchania plodu, neodporúča sa jeho použitie počas celého pôrodu (vrátane cisárskeho rezu). Ak sa Breakyl podá, musí byť pre dieťa pripravené antidotum.

Dojčenie

Fentanyl prechádza do materského mlieka a môže spôsobiť u dojčeného dieťaťa sedáciu a útlm

dýchania. Fentanyl sa nemá používať u dojčiacich žien a dojčenie sa nemá opätovne začať aspoň 5 dní po poslednom podaní fentanylu.

Fertilita

Nie sú dostupné žiadne údaje o fertilite u ľudí. V štúdiách na zvieratách bola pri sedatívnych dávkach narušená fertilita samcov a samíc (pozri časť 5.3).

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Opioidné analgetiká však znižujú mentálnu a/alebo telesnú schopnosť potrebnú na vykonávanie potenciálne

nebezpečných úloh (napr. vedenie vozidiel alebo obsluha strojov). Pacientom sa má odporučiť, aby neviedli vozidlá ani neobsluhovali stroje, ak sa u nich počas užívania Breakylu prejaví ospalosť,

závrat, rozmazané alebo dvojité videnie.

Súhrn profilu bezpečnosti

Po Breakyle možno očakávať typické nežiaduce reakcie opioidov. Tieto často odznejú alebo sa v priebehu používania tohto lieku ich intenzita zníži podľa toho, kedy sa u pacienta vytitruje

najvhodnejšia dávka. Najzávažnejšie nežiaduce reakcie, ktoré súvisia so všetkými opioidmi vrátane Breakylu, sú útlm dýchania (potenciálne vedúci k zastaveniu dýchania), útlm cirkulácie, hypotenzia a šok a všetci pacienti majú byť kvôli nim dôsledne sledovaní.

Keďže klinické štúdie Breakylu boli zamerané na vyhodnotenie bezpečnosti a účinnosti pri liečbe pacientov s prelomovou bolesťou spojenou s nádorom, všetci pacienti užívali na liečbu pretrvávajúcej bolesti súbežne aj opioidy, ako sú morfín s predĺženým uvoľňovaním, oxykodón s predĺženým uvoľňovaním alebo transdermálny fentanyl. Preto nie je možné jednoznačne vyhodnotiť účinky samotného Breakylu.

Údaje o nežiaducich rekciách tu uvedené na jednej strane odrážajú súčasné skúsenosti s Breakylom pri liečbe prelomovej bolesti popri súbežnom podávaní opioidov na liečbu pretrvávajúcej bolesti. Na strane druhej nežiaduce príhody uvedené ako veľmi zriedkavé sa skoršie spájali s liečivom fentanyl, no dosiaľ sa nepozorovali počas klinických skúšaní s Breakylom. Nerobila sa korekcia na základe

súbežného použitia s inými opioidmi, dĺžky terapie Breakylom alebo symptómov súvisiacich s nádorom.

Najčastejšie pozorované nežiaduce reakcie boli nauzea, spavosť a závrat. Tabuľkový prehľad nežiaducich reakcií

Hodnotenie nežiaducich účinkov sa zakladá na nasledovnej frekvencii: veľmi časté (≥1/10), časté

(≥1/100 až <1/10), menej časté (≥ 1/1000 až < 1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1000), veľmi zriedkavé (<1/10 000) alebo neznáme (nemožno odhadnúť z dostupných údajov).

Nežiaduce príhody považované, že boli prinajmenšom pravdepodobne súvisiace s liečbou, boli nasledovné:

Popis vybraných nežiaducich reakcií:

Tolerancia

Pri opakovanom použití sa môže objaviť tolerancia.

Drogová závislosť

Opakované použitie Breakylu môže viesť k závislosti od lieku, dokonca aj pri terapeutických dávkach. Riziko závislosti od lieku sa môže líšiť v závislosti od individuálnych rizikových faktorov pacienta,

dávkovania a trvania liečby opioidmi (pozri časť 4.4).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Symptómy

Možno predpokladať, že príznaky alebo prejavy toxicity predávkovania Breakylom budú vo svojej podstate podobné príznakom predávkovania intravenóznym fentanylom a inými opioidmi a sú len vystupňovaním jeho farmakologických účinkov, pričom najzávažnejším signifikantným účinkom je útlm dýchania. Ďalšími symptómami môžu byť hlboká sedácia, kóma, bradykardia, hypotónia,

hypotermia, znížený svalový tonus, ataxia, kŕče a mióza. Pri predávkovaní fentanylom sa pozorovala aj toxická leukoencefalopatia.

V prípade predávkovania fentanylom sa pozorovali prípady Cheyne-Stokesovho dýchania, hlavne u pacientov so srdcovým zlyhaním v anamnéze.

Liečba

V rámci manažmentu útlmu dýchania sa musia prijať okamžité protiopatrenia. Zahŕňajú odstránenie akéhokoľvek bukálneho filmu Breakylu, ak je ešte stále v ústach, fyzickú a verbálnu stimuláciu pacienta, zhodnotenie úrovne vedomia a stavu dýchania a obehu. Ak si to klinická situácia vyžaduje, musí sa zabezpečiť priechodnosť dýchacích ciest (možný orofaryngeálny vzduchovod alebo endotracheálna kanyla), musí sa podávať kyslík a ak je to potrebné zaviesť aj podporné alebo riadené dýchanie.

Má sa zabezpečiť intravenózny prístup a môže sa nasadiť klinicky indikovaný naloxón alebo iný opioidný antagonista. Trvanie útlmu dýchania po predávkovaní môže byť dlhšie než účinok

opioidného antagonistu (napr. polčas naloxónu sa pohybuje od 30 do 81 minút) a môže byť potrebné opakované podanie alebo kontinuálna infúzia naloxónu alebo iného opioidného antagonistu. Zrušenie narkotického účinku môže viesť k akútnemu vzplanutiu bolesti a vyplaveniu katecholamínov. U pacientov s udržiavacou liečbou opioidmi sa použitie naloxónu alebo iného opioidného antagonistu

spája s rizikom vyvolania akútneho abstinenčného syndrómu.

Ďalej je potrebné udržiavať správnu telesnú teplotu a dostatočný prísun tekutín. Ak sa vyskytne ťažká alebo pretrvávajúca hypotenzia, treba zvážiť možnosť hypovolémie a riešiť stav vhodnou parenterálnou terapiou tekutinami. V prípade, že sa vyskytne stuhnutosť svalov má sa dodatočne

manažovať, ako posledná možnosť, podaním neuromuskulárneho blokátora.