Montelukast Teva 5 mg Žuvacia tableta
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Špecializácia predpisujúceho lekára
Lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v subšpecializačnom odbore pneumológia a ftizeológia pediatrická pneumológia a ftizeológia
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Montelukast 5 mg
Montelukast je indikovaný ako prídavný liek na liečbu astmy u pacientov vo veku 6 až 14 rokov s ľahkou až stredne ťažkou perzistujúcou astmou, ktorých stav nie je dostatočne kontrolovaný
inhalačnými kortikosteroidmi a u ktorých krátkodobo pôsobiace β-agonisty používané podľa potreby neposkytujú dostatočnú kontrolu klinických príznakov astmy.
Montelukast môže byť aj alternatívna liečebná možnosť k nízkodávkovým inhalačným kortikosteroidom u pacientov s ľahkou perzistujúcou astmou, ktorí nemali nedávno vážne záchvaty astmy vyžadujúce použitie perorálnych kortikosteroidov a u ktorých sa preukázalo, že nedokážu
používať inhalačné kortikosteroidy (pozri časť 4.2).
Montelukast je indikovaný aj na profylaxiu astmy, ktorej prevládajúcim príznakom je bronchokonstrikcia vyvolaná námahou.
Dávkovanie
Odporúčaná dávka pre pediatrických pacientov vo veku od 6 - 14 rokov je jedna 5 mg žuvacia tableta denne, ktorá sa užíva večer. Pri užívaní spolu s jedlom sa má montelukast užiť 1 hodinu pred jedlom alebo 2 hodiny po jedle. V tejto vekovej skupine nie je potrebná úprava dávky.
Všeobecné odporúčania
Terapeutický účinok montelukastu na parametre kontroly astmy sa prejaví v priebehu jedného dňa. Pacienti majú byť upozornení, aby pokračovali v užívaní montelukastu dokonca aj vtedy, keď majú astmu pod kontrolou, rovnako ako počas obdobia zhoršujúcej sa astmy.
Montelukast ako alternatívna liečebná možnosť k nízkodávkovým inhalačným kortikosteroidom pri ľahkej perzistujúcej astme
Montelukast v monoterapii sa neodporúča pre pacientov so stredne ťažkou perzistujúcou astmou. Použitie montelukastu ako alternatívnej liečebnej možnosti k nízkodávkovým inhalačným kortikosteroidom u detí s ľahkou perzistujúcou astmou sa má zvážiť iba u pacientov, ktorí nemajú v nedávnej anamnéze závažné záchvaty astmy vyžadujúce použitie perorálnych kortikosteroidov
a u ktorých sa preukázalo, že nedokážu používať inhalačné kortikosteroidy (pozri časť 4.1). Ľahká perzistujúca astma je definovaná ako príznaky astmy vyskytujúce sa viac ako jedenkrát týždenne, ale menej ako jedenkrát denne, nočné príznaky vyskytujúce sa viac ako dvakrát mesačne, ale menej ako jedenkrát týždenne, normálna funkcia pľúc medzi jednotlivými epizódami. Ak sa nasledovne nedosiahne uspokojivá kontrola astmy (zvyčajne počas jedného mesiaca) má sa zhodnotiť potreba prídavnej alebo odlišnej protizápalovej liečby, a to na základe krokového systému liečby astmy.
Kontrola astmy má byť u pacientov pravidelne hodnotená.
Liečba montelukastom v súvislosti s inými antiastmatikami
Keď sa liečba montelukastom používa ako prídavná liečba k inhalačným kortikosteroidom, montelukast nemá náhle nahradiť inhalačné kortikosteroidy (pozri časť 4.4).
Osobitné skupiny pacientov
U pacientov s renálnou insuficienciou alebo u pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene nie je potrebná úprava dávky. Nie sú dostupné údaje o pacientoch s ťažkou poruchou funkcie pečene. Dávka pre mužov a ženy je rovnaká.
Pediatrická populácia
Nepodávajte Montelukast Teva 5 mg žuvacie tablety deťom mladším ako 6 rokov. Bezpečnosť
a účinnosť lieku Montelukast Teva 5 mg žuvacie tablety u detí mladších ako 6 rokov neboli stanovené.
10 mg filmom obalené tablety sú určené pre dospelých a dospievajúcich vo veku 15 a viac rokov. 4 mg žuvacie tablety sú určené pre pediatrických pacientov vo veku od 2 do 5 rokov.
Spôsob podávania Perorálne použitie.
Tablety sa majú pred prehltnutím požuť.
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Pacienti majú byť upozornení, aby nikdy nepoužívali perorálny montelukast na liečbu akútnych
záchvatov astmy a aby mali pre tento účel vždy okamžite k dispozícii svoj zvyčajný vhodný záchranný (úľavový) liek. V prípade výskytu akútneho záchvatu sa má použiť krátkodobo pôsobiaci inhalačný
β-agonista. Pacienti sa majú čo najskôr poradiť s lekárom, ak potrebujú viac inhalácií krátkodobo pôsobiacich β-agonistov ako zvyčajne.
Montelukast nemá náhle nahradiť inhalačné alebo perorálne kortikosteroidy.
Nie sú k dispozícii údaje preukazujúce, že pri súbežnom podávaní montelukastu je možné znížiť dávku perorálnych kortikosteroidov.
V zriedkavých prípadoch sa u pacientov liečených antiastmatikami, vrátane montelukastu, môže vyskytnúť systémová eozinofília, niekedy spolu s klinickými znakmi vaskulitídy zhodnými
s Churgovým-Straussovej syndrómom, čo je stav, ktorý sa často lieči systémovými kortikosteroidmi. Tieto prípady boli niekedy spojené so znížením dávky perorálnych kortikosteroidov alebo s vysadením perorálnych kortikosteroidov. Hoci príčinný vzťah s antagonistom leukotriénového receptora nebol
potvrdený, lekári majú pacientov pozorne sledovať kvôli eozinofílii, vaskulitickému exantému,
zhoršujúcim sa pľúcnym príznakom, srdcovým komplikáciám a/alebo neuropatii. Pacienti, u ktorých vzniknú tieto príznaky, majú byť znovu vyšetrení a ich liečebný režim sa má prehodnotiť.
Liečba montelukastom neovplyvňuje potrebu vyhnúť sa užívaniu aspirínu a ostatných nesteroidných protizápalových liečiv u pacientov s astmou citlivých na aspirín.
U dospelých, dospievajúcich a detí užívajúcich montelukast boli hlásené neuropsychické udalosti (pozri časť 4.8). Pacienti a lekári majú byť v súvislosti s neuropsychickými udalosťami ostražití.
Pacienti a/alebo opatrovatelia majú byť informovaní, aby upozornili svojho lekára, ak sa tieto zmeny vyskytnú. Predpisujúci lekári majú starostlivo zhodnotiť riziká a prínosy pokračovania v liečbe montelukastom, ak sa takéto udalosti vyskytnú.
U všetkých vekových skupín užívajúcich montelukast boli hlásené neuropsychické udalosti, ako sú zmeny správania, depresia a suicidalita (pozri časť 4.8). Tieto príznaky môžu byť závažné a môžu pokračovať, ak sa liečba nevysadí. Preto sa má liečba montelukastom ukončiť, ak sa počas liečby objavia neuropsychické príznaky.
Poučte pacientov a/alebo ich opatrovateľov, aby boli ostražití v súvislosti s neuropsychickými príhodami a aby v prípade výskytu týchto zmien v správaní upozornili lekára.
Pomocné látky
Aspartám
Keď sa aspartám príjme perorálne, je hydrolyzovaný v gastrointestinálnom trakte. Jeden z hlavných produktov hydrolýzy je fenylalanín. Môže byť škodlivý pre pacientov, ktorí majú fenylketonúriu (PKU - phenylketonuria).
Sodík
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej žuvacej tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
Montelukast sa môže podávať spolu s inými liekmi bežne používanými na profylaxiu a dlhodobú liečbu astmy. V štúdiách liekových interakcií nemala odporúčaná klinická dávka montelukastu
klinicky významný vplyv na farmakokinetiku nasledujúcich liečiv: teofylín, prednizón, prednizolón, perorálne kontraceptíva (etinylestradiol/noretindrón 35/1), terfenadín, digoxín a warfarín.
Plocha pod krivkou plazmatickej koncentrácie (AUC) montelukastu bola znížená o približne 40% u jedincov, ktorým bol súbežne podávaný fenobarbital. Vzhľadom k tomu, že montelukast je metabolizovaný prostredníctvom CYP 3A4, 2C8 a 2C9, opatrnosť je potrebná, najmä u detí, keď sa montelukast podáva súbežne s induktormi CYP 3A4, 2C8 a 2C9 ako sú fenytoín, fenobarbital a rifampicín.
Štúdie in vitro ukázali, že montelukast je silne účinný inhibítor CYP 2C8. Údaje z klinickej štúdie liekových interakcií medzi montelukastom a rosiglitazónom (skúšobný substrát reprezentujúci liečivá metabolizované predovšetkým prostredníctvom CYP 2C8) preukázali, že montelukast neinhibuje
in vivo CYP 2C8. Preto sa neočakáva, že montelukast výrazne zmení metabolizmus liečiv metabolizovaných týmto enzýmom (napr. paklitaxel, rosiglitazón a repaglinid).
In vitro štúdie preukázali, že montelukast je substrátom CYP 2C8 a v menej signifikantnej miere 2C9 a 3A4. V klinických liekových interakčných štúdiách zahrňujúcich montelukast a gemfibrozil (inhibítor oboch CYP 2C8 a 2C9) gemfibrozil zvyšuje systémovú expozíciu montelukastu 4,4 krát.
Nevyžaduje sa rutinná úprava dávky montelukastu počas súbežného užívania s gemfibrozilom alebo inými silnými inhibítormi CYP 2C8, ale lekári si majú byť vedomí možnosti zvýšenia nežiaducich reakcii.
Na základe in vitro údajov, klinická dôležitosť liekových interakcii s menej účinnými inhibítormi CYP 2C8 (napr. trimetoprimom) sa nepredpokladá. Súbežné podávanie montelukastu s itrakonazolom ,
silným inhibítorom CYP 3A4 viedlo k nevýznamnému zvýšeniu systémovej expozície montelukastu.
Gravidita
Štúdie na zvieratách nepreukázali škodlivé účinky na graviditu alebo embryonálny/fetálny vývoj.
Dostupné údaje z publikovaných prospektívnych a retrospektívnych kohortných štúdií s použitím montelukastu u gravidných žien, vyhodnocujúcich závažné vrodené chyby, nepreukázali riziko
súvisiace s liečivom. Dostupné štúdie vykazujú metodologické obmedzenia, vrátane malej veľkosti vzorky, v niektorých prípadoch retrospektívneho zberu údajov a nekonzistentných komparátorových skupín.
Montelukast Teva sa môže používať počas gravidity iba v nevyhnutných prípadoch. Dojčenie
Štúdie na potkanoch ukázali, že montelukast sa vylučuje do mlieka (pozri časť 5.3). Nie je známe, či
sa montelukast/metabolity vylučujú do ľudského mlieka.
Montelukast Teva môžu používať dojčiace matky iba v nevyhnutných prípadoch.
Montelukast nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlä a obsluhovať stroje. Jednotlivci však hlásili ospalosť alebo závrat.
Montelukast sa v klinických štúdiách u pacientov s perzistujúcou astmou hodnotil nasledovne:
-
10 mg filmom obalené tablety u približne 4 000 dospelých a dospievajúcich pacientov vo veku 15 rokov a starších,
-
5 mg žuvacie tablety u približne 1 750 pediatrických pacientov vo veku od 6 do 14 rokov,
-
4 mg žuvacie tablety u 851 pediatrických pacientov vo veku od 2 do 5 rokov a
-
4 mg granulát u 175 pediatrických pacientov vo veku od 6 mesiacov do 2 rokov.
Montelukast sa v klinických štúdiách u pacientov s intermitentnou astmou hodnotil nasledovne:
-
4 mg granulát a žuvacie tablety u 1038 pediatrických pacientov vo veku 6 mesiacov do 5 rokov.
V klinických štúdiách boli nasledujúce nežiaduce reakcie súvisiace s liekom hlásené u pacientov liečených montelukastom často (≥ 1/100 až < 1/10) a s väčším výskytom ako u pacientov liečených placebom:
Trieda orgánových Dospelí Pediatrickí Pediatrickí Pediatrickí systémov a dospievajúci pacienti vo veku pacienti vo pacienti vo veku vo veku od 6 do 14 rokov veku od 2 do od 6 mesiacov do 15 rokov a starší (jedna 5 rokov 2 rokov (dve 8-týždňová (jedna (jedna 12-týždňové štúdia; n=201) 12-týždňová 6-týždňová štúdie; n=795) (dve štúdia; štúdia; n=175) 56-týždňové n=461) štúdie; n=615) (jedna 48-týždňová štúdia; n=278) Poruchy nervového systému bolesť hlavy bolesť hlavy hyperkinézia Poruchy dýchacieho systému, hrudníka amediastína astma Poruchy a ochoreniagastrointestinálneho traktu bolesť brucha bolesť brucha hnačka Poruchy kože a podkožnéhotkaniva ekzematózna dermatitída,vyrážka Celkové ochorenia areakcie v mieste podania smäd V klinických štúdiách u obmedzeného počtu pacientov sa počas dlhodobej liečby astmy, trvajúcej až 2 roky u dospelých a až 12 mesiacov u pediatrických pacientov vo veku od 6 do 14 rokov, bezpečnostný profil nezmenil.
Celkovo bolo 502 pediatrických pacientov vo veku od 2 do 5 rokov liečených montelukastom minimálne po dobu 3 mesiacov, 338 po dobu 6 mesiacov alebo dlhšie a 534 pacientov po dobu 12 mesiacov alebo dlhšie. Pri dlhodobej liečby sa bezpečnostný profil nezmenil ani u týchto pacientov.
Bezpečnostný profil u pediatrických pacientov vo veku od 6 mesiacov do 2 rokov sa pri liečbe až do 3 mesiacov nezmenil.
Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií
Nežiaduce reakcie hlásené počas používania po uvedení lieku na trh sú uvedené v tabuľke nižšie podľa triedy orgánových systémov a špecifického názvu nežiaducej reakcie. Kategórie frekvencie boli určené na základe príslušných klinických skúšaní.
Frekvencia nežiaducich udalostí je zoradená nasledovne: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až
< 1/10), menej časté (≥ 1/1,000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10,000 až < 1/1,000), veľmi zriedkavé (< 1/10,000), neznáme (nemožno odhadnúť z dostupných údajov).
Trieda orgánových systémov Nežiaduce reakcie Kategória frekvencie Infekcie a nákazy infekcia horného dýchaciehotraktu† veľmi časté Poruchy krvi alymfatického systému zvýšený sklon ku krvácaniu zriedkavé trombocytopénia veľmi zriedkavé Poruchy imunitného systému reakcie z precitlivenosti vrátane anafylaxie menej časté hepatálna eozinofilná infiltrácia veľmi zriedkavé Psychické poruchy poruchy snov zahŕňajúce nočné mory, insomnia,somnambulizmus, úzkosť,agitovanosť zahŕňajúca agresívne správanie alebo hostilitu,depresia, psychomotorická hyperaktivita (zahŕňajúcapodráždenosť, nepokoj, tremor§) menej časté poruchy pozornosti, poruchy pamäti, tik zriedkavé halucinácie, dezorientácia,samovražedné myšlienky a správanie (suicidalita), veľmi zriedkavé obsedantno-kompulzívne príznaky, dysfémia Poruchy nervového systému závrat, ospalosť,parestézia/hypestézia, epileptický záchvat menej časté Poruchy srdca a srdcovej činnosti palpitácie zriedkavé Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína epistaxa menej časté Churgov-Straussovej syndróm (CSS) (pozri časť 4.4),pulmonálna eozinofília veľmi zriedkavé Poruchygastrointestinálneho traktu hnačka‡, nauzea‡, vracanie‡ časté sucho v ústach, dyspepsia menej časté Poruchy pečene a žlčových ciest zvýšené hladiny sérových transamináz (ALT, AST) časté hepatitída (vrátane cholestatického,hepatocelulárneho a zmiešaného poškodenia pečene) veľmi zriedkavé Poruchy kože a podkožného tkaniva vyrážka‡ časté podliatina, urtikária, pruritus menej časté angioedém zriedkavé nodózny erytém, multiformný erytém veľmi zriedkavé Poruchy kostrovej a svalovej sústavy aspojivového tkaniva artralgia, myalgia vrátane svalových kŕčov menej časté Poruchy obličiek a močových ciest enuréza u detí menej časté Celkové poruchy a reakcie v mieste podania pyrexia‡ časté asténia/únava, celková nevoľnosť, edém menej časté † Táto nežiaduca reakcia, hlásená ako veľmi častá u pacientov dostávajúcich montelukast, bola tiež hlásená ako veľmi častá u pacientov dostávajúcich v klinických skúšaniach placebo.‡ Táto nežiaduca reakcia, hlásená ako častá u pacientov dostávajúcich montelukast, bola tiež hlásená ako častá u pacientov dostávajúcich v klinických skúšaniach placebo.§ Kategória frekvencie: zriedkavé Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
V štúdiách zameraných na liečbu chronickej astmy bol montelukast podávaný dospelým pacientom v dávkach do 200 mg/deň počas 22 týždňov a v krátkodobých štúdiách v dávkach do 900 mg/deň
počas približne jedného týždňa, pričom tieto dávky nespôsobili klinicky významné nežiaduce účinky.
Prípady akútneho predávkovania sa vyskytli po uvedení lieku na trh a v klinických štúdiách
s montelukastom. Zahŕňajú prípady u dospelých a detí s požitím až 1 000 mg dávky (približne
61 mg/kg u 42-mesačného dieťaťa). Zistené klinické a laboratórne nálezy zodpovedali bezpečnostnému profilu u dospelých a pediatrických pacientov.
Príznaky predávkovania
Vo väčšine prípadov predávkovania sa nevyskytli žiadne nežiaduce účinky. Najčastejšie sa vyskytujúce nežiaduce účinky zodpovedali bezpečnostnému profilu montelukastu a zahŕňali bolesť brucha, ospalosť, smäd, bolesť hlavy, dávenie a psychomotorickú hyperaktivitu.
Liečba predávkovania
Nie sú k dispozícii špecifické informácie o liečbe predávkovania montelukastom. Nie je známe, či sa montelukast dá z organizmu odstrániť peritoneálnou dialýzou alebo hemodialýzou.
Farmakologické vlastnosti - Montelukast 5 mg
Farmakoterapeutická skupina: Antagonista leukotriénových receptorov, ATC kód: R03D C03. Mechanizmus účinku
Cysteinylové leukotriény (LTC4, LTD4, LTE4) sú silné účinné zápalové eikosanoidy uvoľňované z rôznych buniek vrátane žírnych buniek a eozinofilov. Tieto dôležité proastmatické mediátory sa viažu na cysteinyl-leukotriénové receptory (CysLT) nachádzajúce sa u ľudí v dýchacích cestách
a vyvolávajú rôzne reakcie dýchacích ciest zahŕňajúce bronchokonstrikciu, sekréciu hlienu, zvýšenie priepustnosti ciev a zmnoženie eozinofilov.
Farmakodynamické účinky
Montelukast je perorálne účinná látka, ktorá sa s vysokou afinitou a selektivitou viaže na CysLT1 receptor. V klinických štúdiách montelukast inhiboval bronchokonstrikciu navodenú
inhaláciou LTD4 už pri 5 mg dávkach. Bronchodilatácia bola zjavná do dvoch hodín po perorálnom podaní. Bronchodilatačný účinok spôsobený β-agonistom bol aditívny k účinku spôsobenému montelukastom. Liečba montelukastom inhibovala včasnú aj neskorú fázu bronchokonstrikcie po stimulácii antigénom. Montelukast v porovnaní s placebom znížil počet eozinofilov v periférnej krvi u dospelých a pediatrických pacientov. V samostatnej štúdii viedla liečba montelukastom
k významnému zníženiu počtu eozinofilov v dýchacích cestách (meraných v spúte). U dospelých a pediatrických pacientov vo veku od 2 do 14 rokov montelukast v porovnaní s placebom spôsobil
zníženie počtu eozinofilov v periférnej krvi a zároveň zlepšil kontrolu klinických príznakov astmy.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
V štúdiách u dospelých sa preukázalo, že montelukast v dávke 10 mg jedenkrát denne oproti placebu významne zlepšil hodnotu objemu ranného úsilného výdychu za prvú sekundu (FEV1) (zmena
v porovnaní s východiskovým stavom 10,4% oproti 2,7%), hodnotu maximálnej výdychovej rýchlosti (PEFR) (zmena v porovnaní s východiskovým stavom 24,5 l/min oproti 3,3 l/min) a významne znížil užívanie β-agonistu (zmena v porovnaní s východiskovým stavom -26,1% oproti -4,6%). Pacientmi
hlásené zlepšenie skóre denných a nočných príznakov astmy bolo významne lepšie ako u placeba.
Štúdie u dospelých preukázali schopnosť montelukastu pôsobiť aditívne na klinický účinok inhalačného kortikosteroidu (pri používaní inhalačného beklometazónu a montelukastu oproti
beklometazónu bola % zmena v porovnaní s východiskovým stavom v hodnote FEV1: 5,43% oproti 1,04%; v užívaní β-agonistov: -8,70% oproti 2,64%). Po podaní montelukastu sa v porovnaní
s inhalačným beklometazónom (200 μg dvakrát denne za použitia inhalačného nadstavca) preukázal rýchlejší nástup počiatočnej odpovede na liečbu, aj keď v priebehu 12-týždňovej štúdie dosiahol
beklometazón väčší priemerný liečebný účinok (pri používaní montelukastu oproti beklometazónu bola % zmena v porovnaní s východiskovým stavom v hodnote FEV1: 7,49% oproti 13,3%; v užívaní β-agonistov: -28,28% oproti -43,89%). V porovnaní s beklometazónom však vysoké percento
pacientov liečených montelukastom dosiahlo podobnú klinickú odpoveď (napr. 50 % pacientov
liečených beklometazónom dosiahlo približne 11% alebo väčšie zlepšenie hodnoty FEV1 oproti východiskovému stavu, pričom približne 42% pacientov liečených montelukastom dosiahlo rovnakú odpoveď).
V 8-týždňovej štúdii u pediatrických pacientov vo veku od 6 do 14 rokov montelukast v dávke 5 mg jedenkrát denne oproti placebu významne zlepšil respiračné funkcie (zmena v porovnaní
s východiskovým stavom v hodnote FEV1: 8,71% oproti 4,16%; v hodnote ranného PEFR: 27,9 l/min oproti 17,8 l/min) a znížil užívanie β-agonistov používaných podľa potreby (zmena v porovnaní
s východiskovým stavom -11,7% oproti +8,2%).
V 12-mesačnej štúdii porovnávajúcej účinnosť montelukastu oproti inhalačnému flutikazónu
pri kontrole astmy u pediatrických pacientov s ľahkou perzistujúcou astmou vo veku od 6 do 14 rokov nebol montelukast menej účinný ako flutikazón pri zvyšovaní percenta dní bez použitia záchranných antiastmatík (asthma rescue-free days, RFD). Po liečbe trvajúcej v priemere 12 mesiacov sa percento RFD zvýšilo zo 61,6 na 84,0 v skupine liečenej montelukastom a zo 60,9 na 86,7 v skupine liečenej flutikazónom. Medzi skupinami bol rozdiel v priemere LS (priemer vypočítaný s použitím metódy
najmenších štvorcov - least squares, LS) vzhľadom k zvýšeniu percenta RFD štatisticky významný (-2,8, 95% CI: -4,7; -0,9) , ale v rámci limitu, ktorý bol vopred definovaný ako klinicky nie menej
účinný. Montelukast aj flutikazón zlepšili aj sekundárne premenné hodnotené po 12-mesačnej liečbe:
-
Hodnota FEV1 sa zvýšila z 1,83 l na 2,09 l v skupine liečenej montelukastom a z 1,85 l na 2,14 l v skupine liečenej flutikazónom. Rozdiel medzi skupinami v priemere LS vzhľadom k zvýšeniu hodnoty FEV1 bol -0,02 l, 95% CI: -0,06; 0,02. Priemerné zvýšenie hodnoty FEV1 udávanej v % v porovnaní s východiskovou hodnotou bolo 0,6 % v skupine liečenej montelukastom a 2,7%
v skupine liečenej flutikazónom. Rozdiel v priemere LS vzhľadom k zmene hodnoty FEV1
udávanej v % v porovnaní s východiskovou hodnotou bol významný -2,2%, 95% CI: -3,6; -0,7.
-
Percento dní s použitím β-agonistov sa znížilo z 38,0 na 15,4 v skupine liečenej montelukastom a z 38,5 na 12,8 v skupine liečenej flutikazónom. Medzi skupinami bol rozdiel v priemere LS vzhľadom k percentu dní s použitím β-agonistov významný 2,7, 95% CI: 0,9; 4,5.
-
Percento pacientov s astmatickým záchvatom (astmatický záchvat definovaný ako obdobie zhoršujúcej sa astmy vyžadujúcej liečbu perorálnymi steroidmi, neplánovanú návštevu
ordinácie lekára, návštevu pohotovosti alebo hospitalizáciu) bolo 32,2 v skupine liečenej montelukastom a 25,6 v skupine liečenej flutikazónom; pomer šancí (95% CI) bol významný: rovnal sa 1,38 (1,04; 1,84).
-
Percento pacientov, ktorí počas štúdie používali systémové (najmä perorálne) kortikosteroidy bolo 17,8% v skupine liečenej montelukastom a 10,5% v skupine liečenej flutikazónom. Rozdiel v priemere LS bol medzi skupinami bol významný: 7,3%, 95% CI: 2,9; 11,7.
Významné zníženie výskytu bronchokonstrikcie vyvolanej námahou (exercise-induced bronchoconstriction, EIB) bolo preukázané v 12-týždňovej štúdii u dospelých (maximálny pokles hodnoty FEV1 bol 22,33% pri montelukaste oproti 32,40 % pri placebe; čas do návratu FEV1 na
hodnotu pred námahou s 5% odchýlkou bol 44,22 min oproti 60,64 min). Tento účinok pretrvával
počas celej 12-týždňovej doby štúdie. Zníženie výskytu EIB bolo preukázané aj v krátkodobej štúdii u pediatrických pacientov vo veku od 6 do 14 rokov (maximálny pokles hodnoty FEV1 bol 18,27% oproti 26,11%; čas do návratu FEV1 na hodnotu pred námahou s 5% odchýlkou bol 17,76 min oproti 27,98 min). Obe štúdie preukázali na konci, že pri dávke podávanej jedenkrát denne pretrvával účinok aj na konci dávkovacieho intervalu.
U pacientov s astmou alergických na kyselinu acetylsalicylovú súbežne liečených inhalačnými a/alebo perorálnymi kortikosteroidmi viedla liečba montelukastom oproti placebu k významnému zlepšeniu kontroly astmy (zmena v porovnaní s východiskovým stavom v hodnote FEV1 bola 8,55% oproti
-1,74% a zmena v porovnaní s východiskovým stavom v znížení celkovej spotreby β-agonistov bola
-27,78% oproti 2,09%).
Absorpcia
Montelukast sa po perorálnom podaní rýchlo absorbuje. Po podaní 10 mg filmom obalenej tablety
dospelým nalačno sa priemerná maximálna plazmatická koncentrácia (Cmax) dosiahne do troch hodín
(Tmax). Priemerná perorálna biologická dostupnosť je 64%. Perorálna biologická dostupnosť a Cmax nie sú ovplyvnené obvyklým jedlom. Bezpečnosť a účinnosť boli preukázané v klinických štúdiách,
v ktorých bola 10 mg filmom obalená tableta podávaná bez ohľadu na čas požitia jedla.
Po podaní 5 mg žuvacej tablety dospelým nalačno sa Cmax dosiahne do dvoch hodín. Priemerná perorálna biologická dostupnosť je 73% a obvyklé jedlo ju zníži na 63%.
Po podaní 4 mg žuvacej tablety pediatrickým pacientom vo veku od 2 do 5 rokov nalačno sa Cmax dosiahne do 2 hodín po podaní. Priemerná Cmax je o 66% vyššia, zatiaľ čo priemerná Cmin je nižšia ako u dospelých, ktorí užijú 10 mg tabletu.
Distribúcia
Väzba montelukastu na plazmatické bielkoviny je viac ako 99%. Rovnovážny distribučný objem montelukastu je v priemere 8-11 litrov. Štúdie na potkanoch, ktorým bol podávaný rádioaktívne
značený montelukast, svedčia o minimálnom prechode montelukastu hematoencefalickou bariérou.
Koncentrácie rádioaktívne značenej látky boli okrem toho po 24 hodinách po podaní dávky vo všetkých ostatných tkanivách minimálne.
Biotransformácia
Montelukast sa intenzívne metabolizuje. V štúdiách u dospelých a detí, ktorým bola podávaná terapeutická dávka, neboli plazmatické koncentrácie metabolitov montelukastu v rovnovážnom stave zistiteľné.
Cytochróm P450 2C8 je hlavný enzým v metabolizme montelukastu. Okrem toho sa v menšej miere môžu na metabolizme montelukastu zúčastňovať CYP 3A4 a 2C9, hoci sa preukázalo, že itrakonazol, inhibítor CYP 3A4, nezmenil farmakokinetické parametre montelukastu u zdravých osôb, ktoré
dostávali denne 10 mg montelukastu. Na základe výsledkov štúdií in vitro na mikrozómoch ľudskej
pečene sa zistilo, že terapeutické plazmatické koncentrácie montelukastu neinhibujú cytochrómy P450 3A4, 2C9, 1A2, 2A6, 2C19 alebo 2D6. Metabolity sa na terapeutickom účinku podieľajú iba
v minimálnej miere.
Eliminácia
Plazmatický klírens montelukastu u zdravých dospelých je v priemere 45 ml/min. Po perorálnej dávke rádioaktívne značeného montelukastu sa 86% rádioaktivity zistilo v 5-dňovom zbere stolice a < 0,2% sa zistili v moči. Tieto zistenia spolu s odhadovanou perorálnou biologickou dostupnosťou montelukastu svedčia o tom, že montelukast a jeho metabolity sa vylučujú takmer výlučne žlčou.
Charakteristiky pacientov
U starších pacientov, pacientov s ľahkou až stredne ťažkou hepatálnou insuficienciou nie je potrebná úprava dávky. Štúdie u pacientov s poruchou funkcie obličiek sa neuskutočnili. Vzhľadom k tomu, že montelukast a jeho metabolity sa vylučujú žlčou, neočakáva sa, že u pacientov s poruchou funkcie
obličiek bude potrebná úprava dávky. Nie sú k dispozícii údaje o farmakokinetike montelukastu u pacientov s ťažkou hepatálnou insuficienciou (Child- Pughové skóre > 9).
Pri podávaní vysokých dávok montelukastu (20- a 60-násobne vyšších ako odporúčaná dávka pre dospelých) bolo pozorované zníženie plazmatickej koncentrácie teofylínu. Tento účinok nebol pozorovaný pri podávaní odporúčanej dávky 10 mg jedenkrát denne.
Farmaceutické informácie - Montelukast 5 mg
manitol (E421) laurylsíran sodný hyprolóza
červený oxid železitý (E172)
čerešňová príchuť PHS-143671: maltodextríny (kukuričné) a modifikovaný škrob E1450 (amylopektín)
aspartám (E951)
sodná soľ karboxymetylškrobu (kukuričná) typ A stearát horečnatý
Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 ºC. Blister uchovávajte vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.
Blister (hliník - hliník):
Veľkosti balenia: 7, 14, 15, 20, 28, 30, 50, 56, 60, 90, 98 alebo 100 tabliet. Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.