MIRCERA 250 mikrogramov/0,3 ml injekčný roztok v naplnenej injekčnej striekačke
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - MIRCERA 0,3 ml/250 µg
Liečba symptomatickej anémie spojenej s chronickým ochorením obličiek (CKD) u dospelých
pacientov (pozri časť 5.1).
Liečba symptomatickej anémie spojenej s chronickým ochorením obličiek (CKD) u pediatrických pacientov vo veku od 3 mesiacov do menej ako 18 rokov, ktorí sú prestavovaní z liečby inou látkou stimulujúcou erytropoézu (erythropoiesis stimulating agent, ESA) po tom, ako bola ich hladina hemoglobínu stabilizovaná pomocou predošlej ESA (pozri časť 5.1).
Liečba sa musí začať pod dohľadom lekára, ktorý má skúsenosti s liečbou pacientov s poškodením
funkcie obličiek. Dávkovanie
Liečba symptomatickej anémie u pacientov s chronickým ochorením obličiek
Príznaky a následky anémie sa môžu líšiť v závislosti do veku, pohlavia a závažnosti ochorenia; je nevyhnutné, aby lekár individuálne zhodnotil klinický priebeh a stav každého jedného pacienta. Tento liek sa má podávať buď subkutánne alebo intravenózne, aby zvýšenie hemoglobínu nebolo väčšie ako 12 g/dl (7,45 mmol/l). Subkutánne podanie je vhodnejšie u pacientov, ktorí nie sú liečení hemodialýzou, aby sa dalo vyhnúť punkcii periférnych žíl.
Kvôli vnútornej variabilite pacienta sa môžu pozorovať občasné individuálne hladiny hemoglobínu u pacienta pod a nad požadovanou hladinou hemoglobínu. Variabilita hemoglobínu sa má regulovať úpravou dávky s ohľadom na cieľové rozpätie hemoglobínu od 10 g/dl (6,21 mmol/l) do 12 g/dl (7,45 mmol/l). Je potrebné vyhnúť sa trvalej hladine hemoglobínu vyššej ako 12 g/dl (7,45 mmol/l); nižšie je opísaný postup pre úpravu na vhodnú dávku, ak sa zaznamená prekročenie hladiny hemoglobínu 12 g/dl (7,45 mmol/l).
Treba sa vyhnúť zvýšeniu hemoglobínu o viac ako 2 g/dl (1,24 mmol/l) u dospelých pacientov a o viac ako 1 g/dl (0,62 mmol/l) u pediatrických pacientov v priebehu obdobia štyroch týždňov. Ak k tomu dôjde, má sa urobiť vhodná úprava dávky tak, ako je uvedené.
Pacienti sa majú pozorne sledovať, aby sa zaručilo, že sa použije najnižšia účinná schválená dávka tohto lieku na poskytnutie dostatočnej kontroly príznakov anémie a zároveň sa udrží koncentrácia hemoglobínu pod alebo na hladine 12 g/dl (7,45 mmol/l).
Pri zvyšovaní dávok tohto lieku u pacientov s chronickým obličkovým zlyhaním sa odporúča opatrnosť. U pacientov so slabou odpoveďou hladiny hemoglobínu na tento liek sa má zvážiť iný možný dôvod pre slabú odpoveď (pozri časť 4.4 a 5.1).
Odporúča sa monitorovať hladinu hemoglobínu každé dva týždne, pokým sa nedosiahne jeho stabilná
hladina a potom v pravidelných intervaloch (pozri časť 4.4).
Dospelí pacienti, ktorí nie sú v súčasnosti liečení látkou stimulujúcou erytropoézu (ESA):
Za účelom zvýšenia hladiny hemoglobínu na hodnotu vyššiu ako 10 g/dl (6,21 mmol/l) je odporúčaná počiatočná dávka u nedialyzovaných pacientov 1,2 mikrogramov/kg telesnej hmotnosti, podávaná raz za mesiac vo forme jednorazovej subkutánnej injekcie za.
Alternatívne sa môže podávať počiatočná dávka 0,6 mikrogramov/kg telesnej hmotnosti raz za dva týždne vo forme jednorazovej intravenóznej alebo subkutánnej injekcie u pacientov na dialýze ako aj u nedialyzovaných pacientov.
Dávka sa môže zvýšiť približne o 25 % predošlej dávky, ak je miera vzostupu hemoglobínu v priebehu mesiaca nižšia ako 1,0 g/dl (0,621 mmol/l). Ďalšie zvýšenia približne o 25 % sa môžu vykonávať
v mesačných intervaloch, pokým sa nedosiahne individuálna cieľová hladina hemoglobínu.
Ak je miera vzostupu hemoglobínu v priebehu jedného mesiaca vyššia ako 2 g/dl (1,24 mmol/l) alebo ak sa hladina hemoglobínu zvýši a priblíži sa 12 g/dl (7,45 mmol/l), dávka sa musí znížiť približne o 25 %. Ak pokračuje zvyšovanie hladiny hemoglobínu, liečba sa má prerušiť, pokým sa
hladina hemoglobínu nezačne znižovať, v tomto okamihu sa má liečba znova začať s dávkou približne 25 % predtým podávanej dávky. Po prerušení liečby sa predpokladá zníženie hemoglobínu približne 0,35 g/dl (0,22 mmol/l) za týždeň. Úpravy dávky sa nemajú robiť častejšie ako raz za mesiac.
Pacientom liečeným jedenkrát za dva týždne, ktorých koncentrácia hemoglobínu je nad 10 g/dl
(6,21 mmol/l), sa metoxypolyetylénglykol epoetín beta môže podávať raz za mesiac s použitím dávky rovnajúcej sa dvojnásobku predošlej dávky podávanej raz za dva týždne.
Dospelí pacienti, ktorí sú v súčasnosti liečení ESA:
Pacienti, ktorí sú v súčasnosti liečení ESA, môžu prejsť na metoxypolyetylénglykol epoetín beta podávaný raz za mesiac vo forme jednorazovej intravenóznej alebo subkutánnej injekcie. Počiatočná dávka metoxypolyetylénglykol epoetínu beta vychádza z vypočítanej, predošlej týždennej dávky darbepoetínu alfa alebo epoetínu v čase, keď má byť nahradená, ako je opísané v Tabuľke 1. Prvá injekcia sa má podať namiesto nasledujúcej naplánovanej dávky predtým podávaného darbepoetínu alfa alebo epoetínu.
Tabuľka 1: Počiatočné dávky metoxypolyetylénglykol epoetínu beta pre dospelých pacientov, ktorí v súčasnosti dostávajú ESA
| Intravenózna alebo subkutánna dávka darbepoetínu alfa predtým podávaná raz za týždeň (mikrogram/týždeň) | Intravenózna alebo subkutánna dávka epoetínu predtým podávanáraz za týždeň (IU/týždeň) | Intravenózna alebo subkutánna dávka metoxypolyetylénglykol epoetínu beta podávaná raz za mesiac (mikrogram/raz zamesiac) |
| <40 | <8 000 | 120 |
| 40 – 80 | 8 000 – 16 000 | 200 |
| >80 | >16 000 | 360 |
Ak je potrebná úprava dávky na udržanie cieľovej koncentrácie hemoglobínu nad 10 g/dl (6,21 mmol/l), dávka podávaná raz za mesiac sa môže zvýšiť približne o 25 %.
Ak je miera vzostupu hemoglobínu v priebehu mesiaca vyššia ako 2 g/dl (1,24 mmol/l) alebo ak sa hladina hemoglobínu zvýši a priblíži sa 12 g/dl (7,45 mmol/l), dávka sa musí znížiť približne o 25 %. Ak pokračuje zvyšovanie hladiny hemoglobínu, liečba sa má prerušiť, pokým sa hladina hemoglobínu nezačne znižovať, v tomto okamihu sa má liečba znova začať s dávkou približne 25 % predtým podávanej dávky. Po prerušení liečby sa predpokladá zníženie hemoglobínu približne 0,35 g/dl
(0,22 mmol/l) za týždeň. Úpravy dávky sa nemajú robiť častejšie ako raz za mesiac.
Keďže skúsenosti s liečbou u pacientov na peritoneálnej dialýze sú obmedzené, odporúča sa u týchto pacientov pravidelné monitorovanie hemoglobínu a prísne dodržiavanie pokynov na úpravu dávky.
Pediatrickí pacienti vo veku od 3 mesiacov do menej ako 18 rokov, ktorí sú v súčasnosti liečení ESA: Pediatrickí pacienti, ktorých hladina hemoglobínu bola stabilizovaná pomocou liečby ESA, môžu byť prestavení na liečbu metoxypolyetylénglykol epoetínom beta podávaným raz za 4 týždne vo forme i.v. alebo s.c. injekcie, ale má sa zachovať rovnaký spôsob podávania. Počiatočná dávka metoxypolyetylénglykol epoetínu beta sa vypočíta na základe celkovej týždennej dávky ESA v čase prestavenia (tabuľka 2).
Tabuľka 2. Počiatočné dávky metoxypolyetylénglykol epoetínu beta pre pediatrických pacientov vo veku od 3 mesiacov do menej ako 18 rokov, ktorí v súčasnosti dostávajú ESA
| Dávka darbepoetínu alfa predtým podávaná raz za týždeň (mikrogram/týždeň) | Dávka epoetínu predtým podávaná raz za týždeň (IU/týždeň) | Dávka metoxypolyetylénglykol epoetínu beta podávanáraz za 4 týždne (mikrogram) |
| 9 - < 12 | 2 000 - < 2 700 | 30 |
| 12 - < 15 | 2 700 - < 3 500 | 50 |
| 15 - < 24 | 3 500 - < 5 500 | 75 |
| 24 - < 30 | 5 500 - < 6 500 | 100 |
| 30 - < 35 | 6 500 - < 8 000 | 120 |
| 35 - < 47 | 8 000 - < 10 000 | 150 |
| 47 - < 60 | 10 000 - < 13 000 | 200 |
| 60 - < 90 | 13 000 - < 20 000 | 250 |
| ≥ 90 | ≥20 000 | 360 |
Naplnené injekčné striekačky nie sú určené na podávanie čiastočných dávok. Vzhľadom na dostupné sily lieku v naplnených injekčných striekačkách, pediatrickí pacienti, ktorým je podávaná dávka
ESA < 9 mikrogramov/týždeň (darbepoetín alfa) alebo dávka epoetínu < 2 000 IU/týždeň, nemajú byť
prestavení na liečbu metoxypolyetylénglykol epoetínom beta.
Ak je potrebná úprava dávky na udržanie cieľovej koncentrácie hemoglobínu nad 10 g/dl, dávka podávaná raz za 4 týždne sa môže upraviť približne o 25 %.
Ak sa hladina hemoglobínu v priebehu 4 týždňov zvýši o viac ako 1 g/dl (0,62 mmol/l) alebo ak sa hladina hemoglobínu zvýši a priblíži sa 12 g/dl (7,45 mmol/l), dávka metoxypolyetylénglykol epoetínu beta sa musí znížiť približne o 25 %.
Ak po znížení dávky pokračuje zvyšovanie hladiny hemoglobínu, liečba sa má prerušiť, pokým sa hladina hemoglobínu nezačne znižovať, v tomto okamihu sa má liečba znova začať s dávkou približne 25 % predtým podávanej dávky.
Úpravy dávky sa nemajú robiť častejšie ako raz za 4 týždne.
Prerušenie liečby
Liečba je obvykle dlhodobá. V prípade potreby sa však môže kedykoľvek prerušiť.
Vynechaná dávka
Ak sa jedna dávka tohto lieku vynechá, vynechaná dávka sa má podať čo najskôr, ako je to možné
a podávanie tohto lieku sa má znova začať v predpísanej frekvencii dávkovania.
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť metoxypolyetylénglykol epoetínu beta u pediatrických pacientov mladších ako 3 mesiace neboli stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.
Osobitné skupiny pacientov
Pacienti s poškodením funkcie pečene
U pacientov s poškodením funkcie pečene nie je potrebná žiadna úprava úvodnej dávky a tiež nie je potrebná žiadna úprava dávky (pozri časť 5.2).
Starší pacienti
V klinických štúdiách bolo 24 % pacientov liečených metoxypolyetylénglykol epoetínom beta vo veku od 65 do 74 rokov, pričom 20 % bolo vo veku 75 rokov a viac. U pacientov vo veku 65 rokov alebo starších nie je potrebná žiadna úprava dávky.
Spôsob podávania
Tento liek sa má podávať buď subkutánne alebo intravenózne. Môže sa podať vo forme subkutánnej injekcie do brucha, ramena alebo stehna. Všetky tri miesta vpichu injekcie sú rovnako vhodné. Pokyny na podanie lieku, pozri časť 6.6.
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1. Nekontrolovaná hypertenzia.
Bezpečnosť a účinnosť liečby metoxypolyetylénglykol epoetínom beta v iných indikáciách, vrátane anémie u pacientov s rakovinou nebola stanovená.
Pri zvyšovaní dávok metoxypolyetylénglykol epoetínu beta u pacientov s chronickým obličkovým zlyhaním sa odporúča opatrnosť, keďže vysoké kumulatívne dávky epoetínu môžu byť spojené so zvýšeným rizikom mortality, závažných kardiovaskulárnych a cerebrovaskulárnych príhod. U pacientov so slabou odpoveďou hladiny hemoglobínu na epoetíny sa má zvážiť iný možný dôvod pre slabú odpoveď (pozri časť 4.2 a 5.1).
Pediatrická populácia:
Pediatrickí pacienti, najmä deti vo veku < 1 rok, majú byť dôkladne vyšetrení predtým, ako budú prestavení z liečby inou ESA, a hladina hemoglobínu má byť stabilizovaná pred prestavením.
Po prestavení z liečby inou ESA sa odporúča monitorovať hladinu hemoglobínu každé 4 týždne.
Ak je v súčasnosti podávaná dávka ESA < 9 mikrogramov/týždeň darbepoetínu alfa alebo
< 2 000 IU/týždeň epoetínu, pacient nemá byť prestavený na metoxypolyetylénglykol epoetín beta, pretože najnižšia dostupná sila lieku v naplnenej injekčnej striekačke je 30 mikrogramov. Podávanie čiastočných dávok za použitia naplnených injekčných striekačiek sa neodporúča.
Doplnková liečba železom sa odporúča u všetkých pacientov so sérovými hodnotami feritínu pod 100 mikrogramov/l alebo u pacientov, u ktorých je saturácia transferínu pod 20 %. Za účelom zaistenia efektívnej erytropoézy sa musí u všetkých pacientov hodnotiť hladina železa pred a počas liečby.
Neschopnosť odpovedať na tento liek má podnietiť hľadanie kauzálnych faktorov. Nedostatok železa, kyseliny listovej alebo vitamínu B12 znižuje účinnosť ESA, a preto sa má odstrániť. Pridružené infekcie, zápalové alebo traumatické záchvaty, skrytá strata krvi, hemolýza, závažná toxicita hliníka, základné hematologické ochorenia alebo fibróza kostnej drene môžu tiež oslabiť erytropoetickú
odpoveď. Počet retikulocytov sa má vziať do úvahy ako časť hodnotenia. Ak sú všetky vyššie uvedené stavy vylúčené a u pacienta došlo k náhlemu poklesu hemoglobínu spojenému s retikulocytopéniou a tvorbou protilátok proti erytropoetínu (AEAB), má sa zvážiť vyšetrenie kostnej drene zamerané na diagnostikovanie izolovanej aplázie červených krviniek (PRCA). V prípade diagnostikovania PRCA sa liečba týmto liekom musí ukončiť a pacient nemá prejsť na inú ESA.
Izolovaná aplázia červených krviniek spôsobená protilátkami proti erytropoetínu bola hlásená
v súvislosti s používaním všetkých ESA, vrátane metoxypolyetylénglykol epoetínu beta. Dokázalo sa, že tieto protilátky reagujú skrížene so všetkými ESA a pacienti, u ktorých sa predpokladá alebo
u ktorých sa potvrdí, že majú tieto protilátky, nemajú prejsť na metoxypolyetylénglykol epoetín beta
(pozri časť 4.8).
PRCA u pacientov s hepatitídou C: Paradoxný pokles hemoglobínu a rozvoj závažnej anémie súvisiacej s nízkym počtom retikulocytov má viesť k rýchlemu ukončeniu liečby epoetínom a vykonaniu testov na protilátky proti erytropoetínu. Sú hlásené prípady, keď pacientom s hepatitídou C liečeným interferónom a ribavirinom sa súbežne podávajú epoetíny. Epoetíny nie sú schválené na liečbu anémie súvisiacej s hepatitídou C.
Monitorovanie krvného tlaku: Tak ako u iných ESA, počas liečby metoxypolyetylénglykol epoetínom beta sa môže zvýšiť krvný tlak. Krvný tlak má byť dostatočne upravený u všetkých pacientov pred liečbou, na začiatku a počas liečby metoxypolyetylénglykol epoetínom beta. Ak je ťažké upraviť vysoký krvný tlak pomocou liekov alebo stravovacích opatrení, dávka metoxypolyetylénglykol epoetínu beta sa musí znížiť alebo liečba metoxypolyetylénglykol epoetínom beta ukončiť (pozri časť 4.2).
V súvislosti s liečbou epoetínom boli hlásené závažné kožné nežiaduce reakcie (SCAR, severe cutaneous adverse reaction) vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómu (SJS) a toxickej epidermálnej nekrolýzy (TEN), ktoré môžu byť život ohrozujúce alebo smrteľné (pozri časť 4.8). Pri epoetínoch s dlhodobým účinkom boli pozorované závažnejšie prípady. V čase predpisovania je potrebné pacientov upozorniť na prejavy a symptómy a starostlivo sledovať kožné reakcie. Ak sa objavia prejavy a symptómy naznačujúce tieto reakcie, metoxypolyetylénglykol epoetín beta sa musí okamžite vysadiť a je potrebné zvážiť alternatívnu liečbu. Ak sa u pacienta vyvinula závažná kožná reakcia, ako je SJS alebo TEN kvôli použitiu metoxypolyetylénglykol epoetínu beta, liečba s ESA sa už nikdy nesmie opätovne zahájiť u tohto pacienta.
Koncentrácia hemoglobínu: U pacientov s chronickým ochorením obličiek nemá udržiavacia koncentrácia hemoglobínu prekročiť horný limit cieľovej koncentrácie hemoglobínu odporúčanej v časti 4.2. V klinických štúdiách sa zaznamenalo zvýšené riziko úmrtia, závažné kardiovaskulárne
príhody vrátane trombózy alebo mozgovocievne príhody vrátane mŕtvice, ak sa podávali ESA látky na dosiahnutie hodnoty hemoglobínu vyššej ako 12 g/dl (7,5 mmol/l) (pozri časť 4.8).
Kontrolované klinické štúdie nepreukázali signifikantné prínosy pravdepodobne spôsobené podaním epoetínov, ak sa koncentrácia hemoglobínu zvýši až na hladinu nevyhnutnú na kontrolu príznakov anémie a na vyhnutie sa transfúzii krvi.
Bezpečnosť a účinnosť tohto lieku nebola stanovená u pacientov s hemoglobinopatiami, záchvatmi, krvácaním alebo s nedávnym krvácaním vyžadujúcim transfúzie alebo s hladinou trombocytov vyššou ako 500 x 109/l. Z tohto dôvodu je u týchto pacientov potrebná opatrnosť.
Vplyv na rast nádoru: Metoxypolyetylénglykol epoetín beta, tak ako iné ESA, je rastovým faktorom, ktorý stimuluje predovšetkým tvorbu červených krviniek. Receptory pre erytropoetín môžu byť exprimované na povrchu rôznych nádorových buniek. Tak ako u všetkých rastových faktorov, existuje obava, že ESA by mohli stimulovať rast akéhokoľvek druhu zhubného nádoru. V dvoch kontrolovaných klinických štúdiách, v ktorých boli epoetíny podávané pacientom s rôznymi druhmi rakoviny vrátane rakoviny hlavy a krku a rakoviny prsníka, došlo k neobjasnenej nadmernej mortalite.
Svojvoľné použitie metoxypolyetylénglykol epoetínu beta zdravými ľuďmi môže viesť k nadmernému zvýšeniu hemoglobínu, ktoré môže byť spojené so život ohrozujúcimi kardiovaskulárnymi komplikáciami.
Sledovateľnosť: Aby sa zlepšila (do)sledovateľnosť biologického lieku, má sa zrozumiteľne zaznamenať názov a číslo šarže podaného lieku.
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) na ml, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo
sodíka.
Neuskutočnili sa žiadne interakčné štúdie. Nepreukázalo sa, že metoxypolyetylénglykol epoetín beta
ovplyvňuje metabolizmus iných liekov.
Gravidita
Nie sú k dispozícii údaje o použití metoxypolyetylénglykol epoetínu beta u gravidných žien. Štúdie na zvieratách nepreukázali priame škodlivé účinky na graviditu, embryonálny/fetálny vývoj, pôrod alebo postnatálny vývoj, ale v rámci druhu preukázali reverzibilné zníženie hmotnosti plodu (pozri časť 5.3). Pri predpisovaní lieku gravidným ženám je potrebná opatrnosť.
Dojčenie
Nie je známe, či sa metoxypolyetylénglykol epoetín beta vylučuje do ľudského materského mlieka. V jednej štúdii na zvieratách sa preukázalo vylučovanie metoxypolyetylénglykol epoetínu beta do materského mlieka. Pri rozhodovaní sa o tom, či pokračovať alebo prerušiť dojčenie, alebo či pokračovať alebo prerušiť liečbu metoxypolyetylénglykol epoetínom beta, sa má vziať do úvahy prínos dojčenia pre dieťa a prínos liečby metoxypolyetylénglykol epoetínom beta pre ženu.
Fertilita
Štúdie na zvieratách nepreukázali poškodenie fertility (pozri časť 5.3). Nie je známe potenciálne riziko
pre ľudí.
Metoxypolyetylénglykol epoetín beta nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
-
Súhrn bezpečnostného profilu
Bezpečnostná databáza z klinických skúšaní pozostávala z 3042 dospelých pacientov s CKD,
zahŕňajúcich 1939 dospelých pacientov liečených metoxypolyetylénglykol epoetínom beta
a 1103 liečených inými ESA. Výskyt nežiaducich reakcií sa očakáva približne u 6 % dospelých pacientov liečených metoxypolyetylénglykol epoetínom beta. Najčastejšie hlásenou nežiaducou reakciou bola hypertenzia (častá).
-
Zoznam nežiaducich reakcií
Nežiaduce reakcie v tabuľke 3 sú zoradené podľa tried orgánových systémov MedDRA a frekvencie. Na hodnotenie frekvencie bola použitá nasledovná konvencia:
veľmi časté (≥1/10); časté (≥1/100 až <1/10); menej časté (≥1/1 000 až <1/100); zriedkavé
(≥1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (nemožno odhadnúť z dostupných údajov).
Tabuľka 3: Nežiaduce reakcie pripisované liečbe metoxypolyetylénglykol epoetínom beta u dospelých pacientov s CKD. Nežiaduce reakcie pozorované len v období po uvedení lieku na trh sú označené (*).
Trieda orgánových systémov Frekvencia Nežiaduca reakcia Poruchy krvi a lymfatického systému Menej časté Trombocytopénia* Neznáme Čistá aplázia červených krviniek * Poruchy imunitného systému Zriedkavé Precitlivelosť Neznáme Anafylaktická reakcia* Poruchy nervového systému Menej časté Bolesť hlavy Zriedkavé Hypertenzná encefalopatia Poruchy ciev Časté Hypertenzia Menej časté Trombóza* Zriedkavé Návaly horúčavy Zriedkavé Pľúcna embólia* Poruchy kože a podkožného tkaniva Zriedkavé makulopapulárna vyrážka Neznáme Stevensov-Johnsonov syndróm / toxická epidermálna nekrolýza* Úrazy, otravy a komplikácialiečebného postupu Menej časté Trombóza v mieste cievneho prístupu -
Popis vybraných nežiaducich reakcií
Dospelá populácia
Po uvedení lieku na trh boli hlásené prípady trombocytopénie. V klinických štúdiách sa pozoroval
mierny pokles počtu trombocytov, ktorý však zostal v rozsahu normálnych hodnôt.
Počet trombocytov pod 100 x 109/l sa pozoroval u 7 % dospelých pacientov liečených metoxypolyetylénglykol epoetínom beta a u 4 % dospelých pacientov liečených inými ESA.V postregistračnej štúdii o bezpečnosti s dlhodobou liečebnou expozíciou až po dobu 8,4 rokov bol počet trombocytov na začiatku liečby pod 100 x 109/l u 2,1 % dospelých pacientov liečených metoxypolyetylénglykol epoetínom beta a u 2,4 % dospelých pacientov liečených inými ESA.
V priebehu štúdie sa ročne pozoroval počet trombocytov pod 100 x 109/l u 1,5 % až 3 % dospelých pacientov liečených metoxypolyetylénglykol epoetínom beta a u 1,6 % až 2,5 % dospelých pacientov liečených inými ESA.
Na základe údajov z kontrolovaných klinických štúdii s epoetínom alfa alebo darbepoetínom alfa bola incidencia hlásených prípadov náhlej cievnej mozgovej príhody hodnotená ako častá. Postregistračná štúdia o bezpečnosti ukázala podobnú incidenciu cievnej mozgovej príhody medzi skupinami
s metoxypolyetylénglykol epoetínom beta (6,3 %) a referenčnými ESA (epoetín alfa, darbepoetín alfa,
epoetín beta) (7 %).
Po uvedení lieku na trh boli podobne ako u iných ESA hlásené prípady trombózy, vrátane pľúcnej embólie (pozri časť 4.4.).
Izolovaná aplázia červených krviniek (PRCA), ktorej vznik je mediovaný neutralizujúcimi protilátkami proti erytropoetínu, bola hlásená s neznámou frekvenciou. V prípade, že sa potvrdí PRCA, liečba metoxypolyetylénglykol epoetínom beta musí byť ukončená a pacient nemá byť prestavený na liečbu iným rekombinantným erytropoetínom (pozri časť 4.4.).
Pediatrická populácia
V dvoch pediatrických štúdiách bola skúmaná pediatrická populácia zložená celkovo
zo 104 pacientov, z ktorých 12 bolo vo veku menej ako 5 rokov, 36 bolo vo veku od 5 do 11 rokov
a 56 bolo vo veku od 12 do 17 rokov. Vychádzajúc z nízkej expozície u pacientov v týchto štúdiách sa bezpečnostný profil metoxypolyetylénglykol epoetínu beta v pediatrickej populácii zahrnutej v týchto
dvoch štúdiách celkovo zhodoval so známym bezpečnostným profilom v dospelej populácii (pozri
časť 5.1).
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Terapeutický rozsah metoxypolyetylénglykol epoetínu beta je široký. Pri začatí liečby sa musí zvážiť individuálna schopnosť odpovede. Predávkovanie môže viesť k prejavom zosilneného farmakodynamického účinku, napr. k nadmernej erytropoéze. V prípade nadmerných hladín hemoglobínu sa má liečba metoxypolyetylénglykol epoetínom beta dočasne prerušiť (pozri časť 4.2). Ak si to vyžaduje klinický stav, môže sa vykonať flebotómia.
Farmakologické vlastnosti - MIRCERA 0,3 ml/250 µg
Farmakoterapeutická skupina: Iné antianemiká, ATC kód: B03XA03 Mechanizmus účinku
Metoxypolyetylénglykol epoetín beta stimuluje erytropoézu prostredníctvom interakcie s erytropoetínovým receptorom na progenitorových bunkách v kostnej dreni. Metoxypolyetylénglykol epoetín beta, liečivo MIRCERY, je kontinuálny aktivátor erytropoetínových receptorov, ktorý na rozdiel od erytropoetínu vykazuje odlišnú aktivitu na úrovni receptora charakterizovanú pomalšou asociáciou a rýchlejšou disociáciou z receptora, zníženú špecifickú aktivitu in vitro so zvýšenou aktivitou in vivo, ako aj predĺžený polčas. Priemerná molekulová hmotnosť je 60 kDa, z čoho podiel bielkoviny a časť karbohydrátu tvorí približne 30 kDa.
Farmakodynamické účinky
Ako primárny rastový faktor pre vývoj erytroidných buniek sa prirodzený hormón erytropoetín tvorí v obličkách a uvoľňuje sa do krvného riečiska v dôsledku odpovede na hypoxiu. Prirodzený hormón erytropoetín pri odpovedi na hypoxiu interaguje s erytroidnými progenitorovými bunkami, aby zvýšil tvorbu červených krviniek.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Dospelá populácia
Údaje z korekčných štúdií u pacientov liečených jedenkrát za dva týždne a jedenkrát za štyri týždne ukazujú, že miera odpovede hemoglobínu v skupine s metoxypolyetylénglykol epoetínom beta na konci korekčnej fázy bola vysoká a porovnateľná s komparátormi. Stredná hodnota času odpovede bola 43 dní v skupine s metoxypolyetylénglykol epoetínom beta so zvýšením hemoglobínu počas prvých 6 týždňov o 0,2 g/dl/týždeň a v skupine s komparátorom bola stredná hodnota času 29 dní so zvýšením hemoglobínu počas prvých 6 týždňov o 0,3 g/dl/týždeň.
Štyri randomizované, kontrolované štúdie sa vykonali u dialyzovaných pacientov, ktorí boli práve liečení darbepoetínom alfa alebo epoetínom. Pacienti boli randomizovaní tak, aby zostali na svojej súčasnej liečbe, alebo aby prešli na metoxypolyetylénglykol epoetín beta za účelom dosiahnutia stabilných hladín hemoglobínu. V dobe hodnotenia (týždeň 29 - 36) bola priemerná a stredná hladina hemoglobínu u pacientov liečených metoxypolyetylénglykol epoetínom beta prakticky identická s ich bazálnou hladinou hemoglobínu.
Pacienti dostávali v randomizovanej, dvojito-zaslepej, placebom kontrolovanej štúdii s 4038 nedializovanými pacientmi s chronickým obličkovým zlyhávaním s diabetes mellitus typu 2 a hladinou hemoglobínu ≤ 11 g / dl, na dosiahnutie cieľovej hladiny hemoglobínu 13 g / dl buď darbepoetín alfa alebo placebo (pozri časť 4.4). Štúdia nesplnila ani primárny cieľ a to demonštrovať zníženie rizika celkovej mortality, kardiovaskulárnej morbidity a ani nepreukázala zníženia rizika vývoja terminálneho štádia ochorenia obličiek (ESRD). Analýza jednotlivých komponento v kombinovaných sledovaných parametrov ukázala nasledujúcu mieru rizika HR( 95 % CI): pre úmrtie 1,05(0,92; 1,21), pre náhlu cievnu mozgovú príhodu 1,92 (1,38; 2,68), pre kongestívne srdcové
zlyhanie (CHF) 0,89(0,74; 1,08), pre infarkt myokardu (MI) 0,96 ( 0,75; 1,23), pre hospitalizáciu
z dôvodu myokardiálnej ischémie 0,84 (0,55; 1,27), pre ESRD 1,02 (0.87; 1.18).
Z klinických štúdií zameraných na ESA (látky stimulujúce erytropoézu) sa u pacientov s chronickým zlyhaním obličiek (liečených dialýzou, bez dialýzy, pacienti s diabetom a bez diabetu) vykonali sumárne (pooled) post-hoc analýzy. Bolo pozorované, že pri vyšších kumulatívnych dávkach ESA, sa nezávisle od stavu diabetu a dialýzy, predpokladá tendencia k zvýšenému riziku celkovej mortality,
a riziku kardiovaskulárnych a cerebrovaskulárnych príhod (pozri časť 4.2 a 4.4).
Erytropoetín je rastový faktor primárne stimulujúci tvorbu červených krviniek. Erytropoetínové receptory môžu byť prítomné na povrchu rôznych nádorových buniek.
Prežívanie a progresia nádoru sa skúmali v piatich veľkých kontrolovaných štúdiách s celkovým počtom pacientov 2 833, pri čom štyri štúdie boli dvojito zaslepené placebom kontrolované a jedna štúdia bola otvorená. Do dvoch štúdií boli zaradení pacienti, ktorí sa liečili chemoterapiou. Cieľová koncentrácia hemoglobínu v dvoch štúdiách bola > 13 g/dl; vo zvyšných troch štúdiách bola
12 – 14 g/dl. V otvorenej štúdii nebol žiadny rozdiel v celkovom prežívaní medzi pacientmi liečenými rekombinantným ľudským erytropoetínom a kontrolami. V štyroch placebom kontrolovaných štúdiách bol pomer rizika k celkovému prežívaniu v rozmedzí 1,25 a 2,47 v prospech kontrol. Tieto štúdie preukázali stálu, neobjasnenú, štatisticky signifikantnú prevahu úmrtnosti u pacientov s anémiou spojenou s rôzne častou rakovinou, ktorí dostávali rekombinantný ľudský erytropoetín, v porovnaní
s kontrolami. Záver v štúdiách pre celkové prežívanie nemôže byť dostatočne objasnený rozdielmi vo výskyte trombózy a súvisiacich komplikácií medzi pacientmi, ktorí užívali rekombinantný ľudský erytropoetín a pacientmi v kontrolnej skupine.
Bola taktiež vykonaná analýza intraindividuálnych údajov (t. j. údajov o jednotlivom pacientovi, ktorého totožnosť je utajená, počas celej liečby, tzv. patient-level data) viac než od 13 900 pacientov s rakovinou (chemoterapia, rádioterapia, chemorádioterapia alebo bez terapie) zaradených do 53 kontrolovaných klinických štúdií s podávaním niekoľkých epoetínov. Metaanalýza údajov celkového prežívania preukázala pomer rizika bodovým odhadom 1,06 v prospech kontrol (95 % CI: 1,00, 1,12; 53 štúdií a 13 933 pacientov) a u pacientov s rakovinou podstupujúcich chemoterapiu bol pomer rizika celkového prežívania 1,04 (95 % CI: 0,97, 1,11; 38 štúdií a 10 441 pacientov). Metaanalýzy zároveň konzistentne poukazujú na významne zvýšené relatívne riziko tromboembolických príhod u pacientov s rakovinou, ktorí dostávajú rekombinantný ľudský erytropoetín (pozri časť 4.4). Do tejto analýzy neboli zahrnuté žiadne údaje od pacientov liečených metoxypolyetylénglykol epoetínom beta.
Metoxypolyetylénglykol epoetín beta nie je schválený na liečbu pacientov s anémiou indukovanou chemoterapiou (pozri časť 4.1 a 4.4).
Pediatrická populácia
Uskutočnili sa dve štúdie u pediatrických pacientov. Jedna štúdia s intravenóznym podávaním (i.v.) a jedna štúdia so subkutánnym podávaním (s.c.) metoxypolyetylénglykol epoetínu beta.
Otvorená, multicentrická štúdia fázy II s jednou liečebnou skupinou a s opakovaným podávaním, zameraná na zistenie optimálnej dávky (štúdia NH19707) pri i.v. podávaní, sa uskutočnila
u 64 pediatrických pacientov (vo veku od 5 do 17 rokov) s CKD liečených hemodialýzou, na vyhodnotenie dvoch konverzných faktorov (skupina 1 a skupina 2) s cieľom prechodu z udržiavacej liečby i.v. epoetínom alfa/beta alebo darbepoetínom alfa na metoxypolyetylénglykol epoetín beta podávaný i.v. raz za 4 týždne počas 20 týždňov. Účinok bol posúdený na základe zmeny koncentrácie
hemoglobínu (g/dl) medzi vstupným hodnotením („baseline“) a obdobím hodnotenia. Upravená priemerná zmena koncentrácie hemoglobínu od vstupného hodnotenia do obdobia hodnotenia bola v skupine 1 na úrovni -0,74 g/dl [95 % IS: -1,32 až 0,16] a v skupine 2 -0,09 g/dl
[95 % IS: -0,45 až 0,26]. 58 % a 75 % pacientov si udržalo hodnoty hemoglobínu v rozmedzí ±1 g/dl od východiskovej hodnoty v skupine 1 a v skupine 2, v uvedenom poradí. 75 % a 81 % pacientov si udržalo hodnoty hemoglobínu v rozmedzí 10-12 g/dl v skupine 1 a v skupine 2, v uvedenom poradí Výsledky analýz podskupín zadefinovaných podľa vekových kategórií (5 – 11 rokov a 12 – 17 rokov) sa zhodovali s výsledkami pozorovanými v celkovej populácii. Pacienti, ktorí dokončili 20-týždňovú liečbu v hlavnej („core“) fáze štúdie a u ktorých sa udržala adekvátna koncentrácia hemoglobínu, mohli byť zaradení do dobrovoľnej 52-týždňovej predĺženej („extension“) fázy štúdie zameranej na bezpečnosť, s rovnakou frekvenciou dávkovania.
Druhá otvorená, multicentrická štúdia fázy II s jednou liečebnou skupinou, zameraná na zistenie optimálnej dávky (štúdia NH19708) pri s.c. podávaní, sa vykonala u 40 pediatrických pacientov (vo veku od 3 mesiacov do 17 rokov) s CKD liečených dialýzou, alebo ešte neliečených dialýzou s cieľom vyhodnotenia konverzného faktora použitého v skupine 2 i.v. štúdie s cieľom prechodu z udržiavacej liečby s.c. epoetínom alfa/beta alebo darbepoetínom alfa na s.c. podávaný metoxypolyetylénglykol epoetín beta raz za 4 týždne počas 20 týždňov. Aj v tejto štúdii bola primárnym cieľovým ukazovateľom účinnosti zmena koncentrácie hemoglobínu (g/dl) medzi vstupným hodnotením („baseline“) a obdobím hodnotenia. Priemerná zmena koncentrácie
hemoglobínu počas obdobia hodnotenia bola 0,48 g/dl [95 % IS: 0,15 až 0,82] a spadala do rozmedzia hraničných hodnôt ekvivalencie -1 až + 1 g/dl. Výsledky týkajúce sa priemernej zmeny koncentrácie hemoglobínu podľa vekových kategórií (< 5 rokov, 5 – 11 rokov, ≥ 12 rokov) sa zhodovali
s výsledkami týkajúcimi sa primárneho cieľového ukazovateľa počas obdobia hodnotenia. Pacienti, ktorí dokončili 20-týždňovú liečbu v hlavnej („core“) fáze štúdie a u ktorých sa udržala adekvátna koncentrácia hemoglobínu, mohli byť zaradení do dobrovoľnej 24-týždňovej predĺženej („extension“) fázy štúdie zameranej na bezpečnosť, s rovnakou frekvenciou dávkovania.
V obidvoch štúdiách zostali u väčšiny pacientov priemerné hodnoty hemoglobínu v rozpätí
10 až 12 g/dl počas celého obdobia hodnotenia aj v predĺženej fáze štúdie zameranej na bezpečnosť. Bezpečnostný profil pozorovaný u pediatrických pacientov z obidvoch štúdií sa zhodoval s profilom u dospelých (pozri časť 4.8).
Dospelá populácia
Farmakokinetika metoxypolyetylénglykolu epoetínu beta sa skúmala u zdravých dobrovoľníkov a u
anemických pacientov s CKD vrátane pacientov na dialýze a u nedialyzovaných pacientov.
Po subkutánnom podaní nedialyzovaným pacientom s CKD sa pozorovali maximálne sérové koncentrácie metoxypolyetylénglykol epoetínu beta 95 hodín (stredná hodnota) po podaní. Absolútna biologická dostupnosť metoxypolyetylénglykol epoetínu beta po subkutánnom podaní bola 54 %.
Pozoroval sa terminálny polčas eliminácie 142 hodín u nedialyzovaných pacientov s CKD.
Po subkutánnom podaní dialyzovaným pacientom s CKD sa pozorovali maximálne sérové koncentrácie metoxypolyetylénglykol epoetínu beta 72 hodín (stredná hodnota) po podaní. Absolútna biologická dostupnosť metoxypolyetylénglykol epoetínu beta po subkutánnom podaní bola 62 %
a pozoroval sa terminálny polčas eliminácie 139 hodín u dialyzovaných pacientov s CKD.
Po intravenóznom podaní dialyzovaným pacientom s CKD bol celkový systémový klírens
0,494 ml/hod na kg. Polčas eliminácie po intravenóznom podaní metoxypolyetylénglykolu epoetínu
beta je 134 hodín.
Porovnanie sérových koncentrácií metoxypolyetylénglykolu epoetínu beta meraných pred a po hemodialýze u 41 pacientov s CKD ukázalo, že hemodialýza nemá žiadny vplyv na farmakokinetiku tohto lieku.
V analýze u 126 pacientov s CKD sa nedokázal žiadny rozdiel vo farmakokinetike medzi dialyzovanými a nedialyzovanými pacientmi.
V štúdii s jednotlivou dávkou po i.v. podaní bola farmakokinetika metoxypolyetylénglykolu epoetínu beta podobná u pacientov so závažným poškodením funkcie pečene v porovnaní so zdravými jedincami (pozri časť 4.2).
Pediatrická populácia
Vykonala sa populačná farmakokinetická analýza údajov získaných od 103 pediatrických pacientov vo veku od 6 mesiacov do 17 rokov, s telesnou hmotnosťou v rozmedzí od 7 do 90 kg, a od
524 dospelých pacientov. Pediatrickí pacienti dostávali metoxypolyetylénglykol epoetín beta i.v. (všetci boli liečení hemodialýzou) alebo s.c. (boli liečení peritoneálnou dialýzou, hemodialýzou alebo ešte neboli liečení dialýzou). Zistilo sa, že hodnoty klírensu a distribučného objemu sa zvyšujú
so zvyšujúcou sa telesnou hmotnosťou a hodnota distribučného objemu sa zvyšuje aj so zvyšujúcim sa vekom. Pozorovaná maximálna a minimálna sérová koncentrácia metoxypolyetylénglykol epoetínu beta, zistená zo vzoriek séra odobratých po stabilizácii hladiny hemoglobínu, bola u pediatrických pacientov porovnateľná s minimálnou a maximálnou sérovou koncentráciou pozorovanou u dospelých pri obidvoch spôsoboch podávania, i.v. a s.c .
Farmaceutické informácie - MIRCERA 0,3 ml/250 µg
Monohydrát dihydrogenfosforečnanu sodného
Síran sodný Manitol (E421) Metionín Poloxamér 188 Voda na injekcie
Nevykonali sa žiadne štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi.
Uchovávajte v chladničke (2°C – 8°C). Neuchovávajte v mrazničke.
Naplnenú injekčnú striekačku uchovávajte vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.
Koncový užívateľ môže vybrať liek z chladničky a uchovávať ho pri izbovej teplote (neprevyšujúcej 30°C) počas obdobia 1 mesiaca. Po vybratí z chladničky sa liek musí použiť v rámci tohto obdobia.
Naplnená injekčná striekačka (sklo typu I) s laminovaným piestom (brómbutylová guma) a krytom na hrot (brómbutylová guma) a ihla 27G1/2.
Naplnené injekčné striekačky 30, 50, 75, 100, 120, 150, 200 a 250 mikrogramov obsahujú 0,3 ml roztoku.
Naplnená injekčná striekačka 360 mikrogramov obsahuje 0,6 ml roztoku.
Naplnené injekčné striekačky 30, 50, 75 mikrogramov sú dostupné v baleniach obsahujúcich 1 alebo 3 naplnené injekčné striekačky.
Naplnené injekčné striekačky 100, 120, 150, 200, 250 a 360 mikrogramov sú dostupné v baleniach
obsahujúcich 1 naplnenú injekčnú striekačku.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
a iné zaobchádzanie s liekom
Naplnená injekčná striekačka je pripravená na použitie. Sterilná naplnená injekčná striekačka neobsahuje žiadne konzervačné prostriedky a má sa použiť len na jednorazovú injekciu. Jednou injekčnou striekačkou sa má podať len jedna dávka. Naplnené injekčné striekačky nie sú určené na podávanie čiastočných dávok. Môžu sa podať len roztoky, ktoré sú číre, bezfarebné až slabo žltkasté a bez viditeľných častíc.
Nepretrepávajte.
Naplnená injekčná striekačka má pred podaním injekcie dosiahnuť izbovú teplotu.
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.