Bufomix Easyhaler 80 mikrogramov/4,5 mikrogramov Inhalačný prášok

Bufomix Easyhaler 80 mikrogramov/4,5 mikrogramov je indikovaný dospelým, dospievajúcim adeťom vo veku 6 rokov a starším.

Bufomix Easyhaler 80 mikrogramov/4,5 mikrogramov je indikovaný na pravidelnú liečbu astmy v prípadoch, kde je vhodné použiť kombináciu (inhalačného kortikosteroidu a dlhodobo pôsobiaceho agonistu β2-adrenoreceptora):

• u pacientov, uktorých sa podávaním inhalačných kortikosteroidov a podľa potreby aplikovaných

inhalačných krátkodobo pôsobiacich agonistov β2-adrenoreceptora nedosahuje adekvátna kontrola.

alebo

• upacientov, uktorých sa podávaním inhalačných kortikosteroidov a inhalačných dlhodobo pôsobiacich agonistov β2-adrenoreceptora dosahuje adekvátna kontrola.

Poznámka: Bufomix Easyhaler 80 mikrogramov/4,5 mikrogramov nie je vhodný pre pacientov sťažkou astmou.

Dávkovanie

Astma

Bufomix Easyhaler nie je určený na začiatočnú liečbu astmy. Dávkovanie zložiek Bufomixu Easyhaler je individuálne amá sa upraviť podľa závažnosti ochorenia. Toto sa má zohľadniť nielen na začiatku liečby skombinovanými liekmi, ale aj pri úprave udržiavacej dávky. Ak je uniektorého pacienta potrebné podať inú kombináciu dávok, než tie, ktoré sú dostupné v kombinácii inhalátora, majú sa predpísať vhodné dávky agonistov β2-adrenoreceptora a/alebo kortikosteroidov vsamostatných inhalátoroch.

Dávka sa má vytitrovať na najnižšiu dávku, pri ktorej sa dá zachovať účinná kontrola príznakov. Aby sa dávkovanie Bufomixu Easyhaler zachovalo optimálne, lekár/poskytovateľ zdravotnej starostlivosti majú pacientov pravidelne prehodnocovať. Ak sú príznaky dlhodobo pod kontrolou pri najnižšom odporúčanom dávkovaní, v ďalšom kroku možno pristúpiť k vyskúšaniu samotného inhalačného kortikosteroidu.

Pre Bufomix Easyhaler existujú dva prístupy kliečbe:

1. udržiavacia liečba: Bufomix Easyhaler sa používa ako pravidelná udržiavacia liečba so samostatným rýchlo pôsobiacim bronchodilatátorom ako záchrannou liečbou.

B. udržiavacia aúľavová liečba: Bufomix Easyhaler sa používa ako pravidelná udržiavacia liečba a podľa potreby na základe príznakov.

A. udržiavacia liečba:

Pacientov je potrebné upozorniť, aby mali svoj osobitný rýchlo pôsobiaci bronchodilatátor ako záchrannú liečbu stále so sebou.

Odporúčané dávky:

Dospelí (18 roční astarší): 1–2 inhalácie dvakrát denne. Uniektorých pacientov môžu byť potrebné až maximálne 4 inhalácie dvakrát denne.

Dospievajúci (12–17 roční): 1–2 inhalácie dvakrát denne.

Deti (6 ročné a staršie): 2 inhalácie dvakrát denne.

Vbežnej praxi, pri dosiahnutí kontroly príznakov sdávkovacím režimom dvakrát denne sa má vytitrovať najnižšia účinná dávka aBufomix Easyhaler sa má podávať iba raz denne, ak je podľa názoru ošetrujúceho lekára na udržanie kontroly potrebné podávať dlhodobo pôsobiaci bronchodilatátor v kombinácii s inhalačným kortikosteroidom.

Zvyšujúce sa používanie osobitného rýchlo pôsobiaceho bronchodilatátora poukazuje na zhoršovanie sa základného ochorenia avyžaduje si prehodnotenie liečby astmy.

Deti do 6 rokov: Keďže sú dostupné iba obmedzené údaje, Bufomix Easyhaler 80 mikrogramov/4,5 mikrogramov sa neodporúča pre deti mladšie ako 6 rokov.

B. udržiavacia a úľavová liečba:

Pacienti užívajú dennú udržiavaciu dávku Bufomix Easyhaler a navyše berú Bufomix Easyhaler podľa potreby ako reakciu na príznaky. Pacientov treba poučiť, aby mali vždy k dispozícii záchranný prostriedok Bufomix Easyhaler.

Udržiavaciu a odľahčovaciu liečbu je potrebné zvážiť najmä u pacientov s:

• nedostatočnou kontrolou astmy a častou potrebou uvoľňovacích liekov

• exacerbáciou astmy v minulosti, ktorá si vyžadovala lekársky zásah

Je potrebné starostlivo sledovať pacientov, ktorí si inhalujú často aberú vysoké dávky Bufomixu Easyhaler, pre nežiaduce účinky súvisiace s dávkou.

Odporúčané dávky:

Dospelí adospievajúci(vo veku12a viac rokov): Odporúčaná udržiavacia dávka sú 2 inhalácie denne, podávané buď ako jedna inhalácia ráno a večer, alebo ako 2 inhalácie ráno alebo večer. Pre niektorých pacientov môže byť vhodná udržiavacia dávka 2 inhalácie dvakrát denne. Pacienti by mali podľa potreby reagovať na príznaky 1 ďalšou inhaláciou. Ak príznaky pretrvávajú aj po niekoľkých minútach, je potrebné vykonať ďalšiu inhaláciu. Pri jednej príležitosti sa nemá užiť viac ako 6 inhalácií.

Za normálnych okolností nie je potrebná celková denná dávka viac ako 8 inhalácií; po obmedzenú dobu sa však môže použiť celková denná dávka až 12 inhalácií. Pacientom, ktorí používajú viac ako 8 inhalácií denne, sa dôrazne odporúča vyhľadať lekársku pomoc. Mali by sa prehodnotiť a mala by sa prehodnotiť ich udržiavacia terapia.

Deti do 12 rokov: U detí sa neodporúča udržiavacia a odľahčovacia terapia.

Všeobecné informácie

Osobitné skupiny pacientov:

U starších pacientov sa nevyžaduje špeciálna úprava dávkovania. U pacientov sporuchou funkcie pečene alebo obličiek nie sú dostupné údaje o použití Bufomixu Easyhaler. Budezonid aj formoterol sa primárne eliminujú metabolizmom v pečeni, preto možno u pacientov s ťažkou cirhózou pečene očakávať vyššiu expozíciu.

Spôsobpodávania

Na inhalačné použitie.

Pokyny na správne používanieBufomixu Easyhaler:

Easyhaler je vdychom poháňaný inhalátor, čo znamená, že keď pacient inhaluje cez náustok, liečivo sa spolu s vdychovaným vzduchom dostáva do dýchacích ciest.

Poznámka: Pacientov je dôležité poučiť:

• Aby si pozorne prečítali pokyny na použitie v písomnej informácii pre používateľa, ktorá je súčasťou každého balenia Bufomixu Easyhaler.

• Aby pred každou inhaláciou inhalátor pretrepali a stlačením uvoľnili dávku.

• Aby cez náustok inhalátora silným ahlbokým nádychom inhalovali, čím sa do pľúc dostane optimálna dávka.

• Aby do náustku inhalátora nikdy nevydychovali, pretože to môže mať za následok redukciu podanej dávky. Ak by k tomu došlo, pacienti majú byť poučení o možnosti odstránenia dávky poklepaním na dosku stola alebo na dlaň ruky a následnom zopakovaní uvoľnenia dávky.

• Aby nikdy neuvoľňovali dávku stlačením inhalátora viackrát ako raz bez toho, aby prášok inhalovali. Ak by k tomu došlo, pacienti majú byť poučení o možnosti odstránenia dávky poklepaním na dosku stola alebo na dlaň a následnom zopakovaní uvoľnenia dávky.

• Aby po každom použití nasadili naspäť na náustok inhalátora krytku (a po použití inhalátor uzavreli do ochranného obalu), čím sa zamedzí náhodnému uvoľneniu dávky (čo by mohlo pri následnom použití spôsobiť nadmerné alebo nedostatočné dávkovanie).

• Aby si po inhalácii udržiavacej dávky vypláchli ústa vodou, aby sa minimalizovalo riziko vzniku orofaryngeálnej kandidózy.

• Aby náustok inhalátora pravidelne čistili suchou handričkou. Na čistenie sa nikdy nesmie použiť voda, pretože prášok je citlivý na vlhkosť.

• Aby Bufomix Easyhaler vymenili za nový, keď počítadlo dávok ukazuje nulu, a to aj napriek tomu, že sa v inhalátore ešte môže nachádzať prášok.

Precitlivenosť na liečivá alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených včasti 6.1 (laktóza, ktorá obsahuje malé množstvá mliečnych bielkovín).

Odporúča sa pri ukončovaní liečby postupne znižovať dávku a liečbu neukončovať náhle.

Ak sa pacient nazdáva, že liečba nie je účinná alebo ak prekračuje najvyššiu odporúčanú dávku Bufomixu Easyhaler, musí sa poradiť slekárom (pozri časť 4.2). Náhle aprogresívne zhoršenie kontroly astmy je potenciálne život ohrozujúce apacient sa má okamžite podrobiť lekárskemu vyšetreniu. Vtejto situácii sa má zvážiť potreba podávania zvýšených dávok kortikosteroidov, napr. nasadiť liečbu perorálnymi kortikosteroidmi alebo antibiotickú liečbu, ak je prítomná infekcia.

Pacienti majú byť poučení, aby mali vždy k dispozícii záchranný inhalátor, buď Bufomix Easyhaler (pre pacientov s astmou, ktorí používajú Bufomix Easyhaler ako udržiavaciu a odľahčovaciu terapiu), alebo samostatný rýchlo pôsobiaci bronchodilatátor (pre všetkých pacientov, ktorí používajú Bufomix Easyhaler iba ako udržiavaciu liečbu).

Pacienti majú byť upozornení, aby užívali svoju udržiavaciu dávku Bufomixu Easyhaler tak, ako im to predpísal lekár, aj keď sú asymptomatickí. Profylaktické používanie Bufomixu Easyhaler, napr. pred telesnou záťažou, sa neskúmalo. Na takéto použitie sa má zvážiť používanie osobitného rýchlo pôsobiaceho bronchodilatátora.

Len čo sú príznaky astmy pod kontrolou, možno zvážiť postupné znižovanie dávky Bufomixu Easyhaler. Po znížení dávky lieku je dôležité pacientov pravidelne sledovať. Má sa používať najnižšia účinná dávka Bufomixu Easyhaler (pozri časť 4.2).

Liečba Bufomixom Easyhaler sa nemá začať upacientov počas exacerbácie alebo ak majú signifikantné zhoršenie či akútne zhoršenie astmy.

Počas liečby Bufomixom Easyhaler sa môžu vyskytnúť závažné nežiaduce účinky súvisiace sastmou aexacerbácie. Pacientov treba požiadať, aby pokračovali vliečbe, no vyhľadali lekársku pomoc, ak príznaky astmy neustúpia alebo sa po začatí liečby Bufomixom Easyhaler zhoršia.

Rovnako ako pri iných inhalačných terapiách sa môže vyskytnúť paradoxný bronchospazmus, prejavujúci

sa zvýšením sipotu a skrátením dychu okamžite po podaní dávky. Ak sa upacienta vyskytne paradoxný bronchospazmus, Bufomix Easyhaler sa má okamžite vysadiť, pacient má byť vyšetrený a podľa potreby sa má nasadiť alternatívna liečba. Paradoxný bronchospazmus reaguje na rýchlo pôsobiace inhalačné bronchodilatátory a liečba sa má začať okamžite (pozri časť 4.8).

Systémové účinky ktoréhokoľvek inhalačného kortikosteroidu sa môžu vyskytnúť najmä pri dlhodobom užívaní vysokých dávok. Výskyt týchto účinkov po inhalačných kortikosteroidoch je však oveľa menej pravdepodobný než pri perorálnych kortikosteroidoch. Prípadné systémové účinky zahŕňajú Cushingov syndróm, cushingoidné rysy, adrenálnu supresiu, spomalenie rýchlosti rastu detí adospievajúcich, pokles minerálnej denzity kostí, kataraktu a glaukóm a zriedkavejšie rad psychologických a behaviorálnych účinkov vrátane psychomotorickej hyperaktivity, porúch spánku, úzkosti, depresie a agresivity (najmä u detí) (pozri časť 4.8).

Poruchy videnia môžu byť hlásené pri systémovom a lokálnom použití kortikosteroidov. Ak sa u pacienta objavia príznaky, ako rozmazané videnie alebo iné poruchy videnia, pacient má byť odporučený k oftalmológovi na posúdenie možných príčin, medzi ktoré môžu patriť sivý zákal, glaukóm alebo zriedkavé ochorenia, ako napríklad centrálna serózna chorioretinopatia (CSCR), ktoré boli hlásené po použití systémových a lokálnych kortikosteroidov.

Možné účinky na kostnú denzitu sa majú zvážiť predovšetkým upacientov dlhodobo užívajúcich vysoké dávky, uktorých sú prítomné ďalšie rizikové faktory osteoporózy. Dlhodobé skúšania sinhalačným budezonidom s deťmi spriemernými dennými dávkami 400 mikrogramov (odmeranej dávky) alebo sdospelými sdennými dávkami 800 mikrogramov (odmeranej dávky) nepreukázali signifikantný účinok na minerálnu denzitu kostí. Kdispozícii nie sú informácie týkajúce saúčinku pri vyšších dávkach.

Ak je dôvod predpokladať, že následkom predchádzajúcej systémovej liečby steroidmi došlo kzhoršeniu funkcie nadobličiek, pri prestavovaní pacienta na liečbu Bufomixom Easyhaler je potrebné postupovať opatrne.

Liečba inhalačným budezonidom má prínosy v tom, že zvyčajne minimalizuje potrebu perorálne podávaných steroidov, no riziko zhoršenej funkčnej rezervy nadobličiek pri prestavení pacienta z terapie perorálnymi steroidmi na inhalačné môže pretrvávať značný čas. Vyliečenie môže trvať značný čas po ukončení liečby perorálnymi steroidmi, aztohto dôvodu môžu pacienti závislí od perorálnych steroidov, prestavení na inhalačný budezonid, zostávať nejaký čas vriziku poškodenia funkcie nadobličiek. Za takýchto okolností sa má pravidelne sledovať funkcia hypotalamicko-hypofýzo-adrenálnej (HPA) osi.

Dlhodobá liečba vysokými dávkami inhalačných kortikosteroidov, najmä vyššími než sú odporúčané dávky, môže tiež viesť ku klinicky významnej adrenálnej supresii. Preto sa má zvážiť v stresových obdobiach, ako sú ťažké infekcie alebo pripravovaná operácia, ďalšie pridanie systémového kortikosteroidu. Rýchle zníženie dávky steroidov môže vyvolať akútnu adrenálnu krízu. Príznaky aprejavy počas akútnej adrenálnej krízy môžu byť trochu nejasné, no môžu zahŕňať anorexiu, bolesť brucha, zníženie telesnej hmotnosti, únavu, bolesť hlavy, nauzeu, vracanie, znížené vedomie, záchvaty, hypotenziu a hypoglykémiu.

Liečba doplnkovými systémovými steroidmi alebo inhalačným budezonidom sa nesmie náhle ukončiť.

Počas prechodu zperorálnej liečby na Bufomix Easyhaler bude mať všeobecne znížené systémové pôsobenie steroidov za následok výskyt alergických alebo artritických príznakov, ako je nádcha, ekzém, bolesti svalov akĺbov. Na tieto stavy sa má nasadiť špecifická liečba. Všeobecne nedostatočný glukokortikosteroidový účinok sa má očakávať, ak sa v ojedinelých prípadoch vyskytnú príznaky, ako je únava, bolesti hlavy, nevoľnosť a vracanie. V takýchto prípadoch je niekedy nevyhnutné dočasné zvýšenie dávky perorálnych glukokortikosteroidov.

Aby sa riziko infekcie orofaryngeálnej kandidózy znížilo na minimum (pozri časť 4.8), pacient má byť upozornený, aby si po každej inhalácii udržiavacej dávky vypláchol ústa vodou. Ak sa vyskytne kandidóza orofaryngu, pacient si má vypláchnuť ústa vodou aj po inhalácii podľa potreby.

Má sa vyhnúť súbežnej liečbe itrakonazolom,ritonavirom alebo inými silnými inhibítormi CYP3A (pozri časť 4.5). Ak to nie je možné, časový interval medzi podaním interagujúcich liečiv má byť podľa možnosti čo najdlhší. U pacientov používajúcich silné inhibítory CYP3A sa neodporúča prístup na udržiavaciu a reliéfnu liečbu.

Bufomix Easyhaler sa má podávať opatrne pacientom styreotoxikózou, feochromocytómom, diabetom mellitus, neliečenou hypokaliémiou, hypertrofickou obštrukčnou kardiomyopatiou, idiopatickou subvalvulárnou aortálnou stenózou, ťažkou hypertenziou, aneuryzmou alebo inými ťažkými kardiovaskulárnymi ochoreniami, akými sú ischemická choroba srdca, tachyarytmie alebo ťažké zlyhávanie srdca.

Pozornosť sa má venovať liečeným pacientom, ktorí majú predĺžený QTc-interval. Formoterol samotný môže indukovať predĺženie QTc-intervalu.

Potreba a dávkovanie inhalačných kortikosteroidov sa má prehodnotiť upacientov saktívnou alebo latentnou pľúcnou tuberkulózou, plesňovou avírusovou infekciou dýchacích ciest.

Pri liečbe vysokými dávkami agonistov beta2-adrenoreceptora môže dôjsť kpotenciálne závažnej hypokaliémii. Súbežná liečba agonistami β2-adrenoreceptora s liečivami, ktoré môžu vyvolať hypokaliémiu alebo môžu zosilniť hypokaliemický účinok, napr. deriváty xantínu, steroidy a diuretiká, môže zosilňovať možný hypokaliemický účinok agonistu β2-adrenoreceptora. Osobitná opatrnosť sa odporúča u pacientov snestabilnou astmou s variabilne používanými záchrannými bronchodilatanciami, u pacientov s akútnou ťažkou astmou, pretože sprievodné riziko sa môže zvýšiť hypoxiou, ako aj pri iných stavoch, priktorých je zvýšená pravdepodobnosť hypokaliémie. Za týchto okolností sa odporúča sledovanie hladiny draslíka vsére.

Rovnako ako pri všetkých agonistoch β2-adrenoreceptora sa majú pri liečbe diabetických pacientov zvážiť ďalšie kontroly hladiny glukózy v krvi.

Bufomix Easyhaler obsahuje približne 4 mg laktózy na inhaláciu. Toto množstvo za normálnych okolností nevyvoláva problémy u ľudí s intoleranciou laktózy. Pomocná látka laktóza obsahuje malé množstvá mliečnych bielkovín, ktoré môžu spôsobovať alergické reakcie.

Pediatrická populácia

Odporúča sa, aby bola u detí, dlhodobo liečených inhalačnými kortikosteroidmi, pravidelne sledovaná ich výška. Ak je rýchlosť rastu pomalá, liečba sa má prehodnotiť scieľom zníženia dávky inhalačných kortikosteroidov podľa možnosti na najnižšiu dávku, pri ktorej sa udrží účinná kontrola astmy. Pozorne sa musí zvážiť prínos liečby kortikosteroidmi a možné riziká potlačenia rastu. Okrem toho sa má zvážiť vyšetrenie pacienta pediatrom-pneumológom.

Obmedzené údaje zdlhodobých skúšaní poukazujú na to, že väčšina detí adospievajúcich liečených inhalačným budezonidom nakoniec dosiahne svoju cieľovú výšku do dospelosti. Pozorovalo sa však počiatočné malé, ale prechodné zníženie rastu (približne o 1cm). Toto sa vo všeobecnosti vyskytuje vpriebehu prvého roka liečby.

Farmakokinetické interakcie

Silné inhibítory CYP3A (napr. ketokonazol, intrakonazol, vorikonazol, posakonazol, klaritromycín, telitromycín, nefazodón, kobicistát a inhibítory HIV proteázy) môžu pravdepodobne výrazne zvýšiť plazmatické hladiny budezonidu aich súbežnému používaniu sa má vyhnúť. Ak to nie je možné, časový interval medzi podaním inhibítora abudezonidu má byť čo najdlhší (pozri časť 4.4). U pacientov, ktorí používajú silné inhibítory CYP3A, sa neodporúča udržiavacia a odľahčovacia terapia.

Silný inhibítor CYP3A ketokonazol vdávke 200 mg jedenkrát denne zvýšil plazmatické hladiny súbežne perorálne podávaného budezonidu (jednorazová dávka 3 mg) vpriemere šesťnásobne. Ak sa ketokonazol podával 12 hodín po budezonide, koncentrácia sa vpriemere zvýšila len trojnásobne, čo poukazuje, že oddelenie času podania redukuje zvýšenie plazmatických hladín. Obmedzené údaje otejto interakcii pri vysokej dávke inhalačného budezonidu naznačujú, že pri súbežnom podávaní inhalačného budezonidu (jednorazová dávka 1000 µg) spolu sitrakonazolom, 200 mg raz denne, sa môže objaviť výrazné zvýšenie plazmatických hladín (v priemere štvornásobné).

Očakáva sa, že súčasná liečba liekmi, obsahujúcimi kobicistát zvýši riziko systémových vedľajších účinkov. Kombinácii sa treba vyhnúť, pokiaľ prínos neprevýši zvýšené riziko systémových vedľajších účinkov kortikosteroidov. V takom prípade sa pacienti majú monitorovať na systémové vedľajšie účinky kortikosteroidov.

Blokátory beta-adrenergných receptorov môžu oslabiť alebo inhibovať účinok formoterolu. Preto sa Bufomix Easyhaler nemá podávať súbežne sblokátormi beta-adrenergných receptorov (vrátane očných kvapiek), ak na to nie sú závažné dôvody.

Pri súbežnej liečbe chinidínom, dizopyramidom, prokaínamidom, fenotiazínmi, antihistaminikami (terfenadín), inhibítormi monoaminooxidázy a tricyklickými antidepresívami môže dôjsť kpredĺženiu QTc-intervalu akzvýšeniu rizika vzniku komorových arytmií.

Okrem toho, levodopa, L-tyroxín, oxytocín a alkohol môžu zhoršiť toleranciu myokardu voči β2-sympatomimetikám.

Súbežná liečba s inhibítormi monoaminooxidázy vrátane liečiv spodobnými vlastnosťami, ako je furazolidón aleboprokarbazín, môže vyvolať hypertenzné reakcie.

Upacientov, ktorí súbežne dostávajú anestéziu halogénovými uhľovodíkmi, je zvýšené riziko vzniku arytmií.

Súbežné použitie iných beta-adrenergných liečiv alebo anticholínergných liečiv môže mať potenciálne aditívny bronchodilatačný účinok.

Hypokaliémia môže zvýšiť predispozíciu ku vzniku arytmií u pacientov liečených digitalisovými glykozidmi.

Liečba β2-agonistami môže mať za následok hypokaliémiu, ktorá môže byť zosilnená súbežnou liečbou xantínovými derivátmi, kortikosteroidmi adiuretikami (pozri časť 4.4).

Interakcie budezonidu aformoterolu sa nepozorovali so žiadnymi inými liečivami používanými na liečbu astmy.

Pediatrická populácia

Interakčné skúšania sa uskutočnili iba s dospelými.

Gravidita

Nie sú kdispozícii klinické údaje opoužití Bufomixu Easyhaler alebo osúbežnej liečbe formoterolom abudezonidom počas gravidity. Údaje zo štúdií embryo-fetálneho vývinu napotkanoch nepoukázali na žiadny ďalší účinok vyplývajúci ztejto kombinácie.

Nie sú kdispozícii dostatočné údaje opoužití formoterolu ugravidných žien. Vštúdiách na zvieratách vyvolával formoterol nežiaduce účinky v reprodukčných štúdiách pri veľmi vysokých hladinách systémovej expozície (pozri časť 5.3).

Údaje od približne 2 000 tehotných žien sexpozíciou budezonidu nenaznačujú žiadne zvýšenie rizika teratogenity vsúvislosti sinhalačným používaním budezonidu. Vštúdiách na zvieratách sa potvrdilo, že glukokortikoidy indukujú malformácie (pozri časť 5.3). Nie je pravdepodobné, že budú tieto zistenia pri podávaní odporúčaných dávok relevantné pre ľudí.

Vštúdiách na zvieratách sa identifikoval aj vplyv nadmernej prenatálnej expozície glukokortikoidom pri expozíciách nižších než je rozsah teratogénnych dávok na zvýšenie rizika retardácie intrauterinného rastu, kardiovaskulárnych ochorení vdospelosti atrvalých zmien vhustote glukokortikoidných receptorov, rýchlosť obratu a vo funkcii neurotransmiterov správanie.

Počas gravidity sa má Bufomix Easyhaler používať len vtedy, ak prínosy lieku prevýšia možné riziká. Má sa použiť najnižšia účinná dávka budezonidu, ktorá je potrebná na udržanie adekvátnej kontroly astmy.

Dojčenie

Budezonid sa vylučuje do materského mlieka. Pri terapeutických dávkach sa však žiadne účinky na dojča neočakávajú. Nie je známe, či formoterol prestupuje do materského mlieka u ľudí. U potkanov sa detekovali malé množstvá formoterolu v materskom mlieku. Podávanie Bufomixu Easyhaler dojčiacim ženám sa má zvažovať iba v tom prípade, ak sa predpokladá, že očakávaný prínos pre matku bude vyšší než akékoľvek možné riziko pre dieťa.

Fertilita

Nie sú k dostupné žiadne údaje o potenciálnom vplyve budezonidu na fertilitu. Reprodukčné štúdie sformoterolom na zvieratách preukázali pri vysokej systémovej expozícii trochu zníženú fertilitu u samcov potkanov (pozri časť 5.3).

Bufomix Easyhaler nemá žiadny alebo má iba zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Vzhľadom na to, že Bufomix Easyhaler obsahuje budezonid aj formoterol, môžu sa vyskytnúť nežiaduce účinky rovnakého typu, aké sa hlásili pri používaní týchto liečiv. Zvýšená incidencia nežiaducich reakcií po súčasnom podávaní týchto dvoch zložiek sa nepozorovala. Najčastejšie nežiaduce reakcie súvisiace sliečivami sú farmakologicky predvídateľnými nežiaducimi účinkami liečby agonistom β2-adrenoreceptora, ako je tremor a palpitácie. Bývajú mierne azvyčajne vymiznú v priebehu niekoľkých dní liečby. Nežiaduce reakcie, ktoré sa spájali s budezonidom alebo formoterolom, sú uvedené nižšie asú zoradené podľa tried orgánových systémov afrekvencie výskytu. Frekvencie výskytu sú definované ako: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1000) aveľmi zriedkavé (< 1/10 000).

Tabuľka 1

Infekcia orofaryngu kandidózou je zdôvodu depozície lieku. Na minimalizovanie rizika, treba pacientovi poradiť, aby si vypláchol ústa vodou po každej udržiavacej dávke. Orofaryngeálna kandidová infekcia zvyčajne reaguje na lokálnu liečbu antimykotikami bez nutnosti prerušiť inhalačné kortikosteroidy. Ak sa vyskytne kandidóza orofaryngu, pacient si má vypláchnuť ústa vodou aj po inhalácii podľa potreby.

Tak ako pri inej inhalačnej liečbe môže sa po podaní dávky veľmi zriedkavo vyskytnúť paradoxný bronchospazmus, ktorý postihuje menej než 1 z10 000 ľudí, s okamžitým nárastom sipotu adýchavičnosťou po podaní dávky. Paradoxný bronchospazmus reaguje na rýchlo pôsobiace inhalačné bronchodilatátory amusí sa okamžite liečiť. Bufomix Easyhaler sa má okamžite vysadiť, pacient sa má prehodnotiť aak je potrebné, má sa nasadiť alternatívna liečba (pozri časť 4.4).

Môžu sa objaviť príznaky systémového účinku inhalačných kortikosteroidov, najmä pri dlhodobo predpísaných vysokých dávkach. Výskyt týchto účinkov je oveľa menej pravdepodobný než po perorálnych kortikosteroidoch. Možné systémové účinky zahŕňajú Cushingov syndróm, cushingoidné rysy, útlm funkcie nadobličiek, spomalenie rastu u detí a dospievajúcich, zníženie denzity kostných minerálov, kataraktu a glaukóm. Môže tiež dôjsť kzvýšeniu náchylnosti k infekciám a zhoršeniu schopnosti prispôsobiť sa stresu. Účinky sú pravdepodobne závislé od dávky, expozičného času, expozície súčasne užívaných apredtým užívaných steroidov a individuálnej citlivosti.

Liečba agonistami β2 – adrenoreceptora môže viesť kzvýšeniu hladín inzulínu, voľných mastných kyselín, glycerolu aketolátok vkrvi.

Pediatrická populácia

Odporúča sa, aby bola u detí dlhodobo liečených inhalačnými kortikosteroidmi pravidelne sledovaná ich výška (pozri časť 4.4).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu arizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené vPríloheV.

Predávkovanie formoterolom bude pravdepodobne viesť kúčinkom, ktoré sú typické pre agonistov beta2- adrenoreceptora: tremor, bolesť hlavy, palpitácie. Príznaky hlásené zojedinelých prípadov sú tachykardia, hyperglykémia, hypokaliémia, predĺženie QTc-intervalu, arytmia, nauzea avracanie. Môže sa indikovať podporná a symptomatická liečba. Podanie dávok 90 mikrogramov v priebehu troch hodín pacientom s akútnou bronchiálnou obštrukciou nezvýšilo žiadne obavy zhľadiska bezpečnosti.

Nepredpokladá sa, že akútne predávkovanie budezonidom, dokonca ani vnadmerných dávkach, bude klinickým problémom. Pri chronickom používaní nadmerných dávok sa môžu objaviť systémové účinky glukokortikosteroidov, ako je hyperkorticizmus a supresia funkcie nadobličiek.

Ak sa musí liečba Bufomixom Easyhaler ukončiť zdôvodu predávkovania formoterolovou zložkou, musí sa zvážiť zabezpečenie vhodnej liečby inhalačným kortikosteroidom.