Hypertenzia:

pri ľahkých alebo stredne ťažkých prípadoch v monoterapii alebo v kombinácii s diuretikami a inými antihypertenzívami.

Angina pectoris:

u pacientov s anginou pectoris metoprolol znižuje počet anginóznych záchvatov a zlepšuje fyzickú výkonnosť pacienta.

Udržiavacia liečba po infarkte myokardu: znižuje pravdepodobnosť opakovaného infarktu.

Srdcové arytmie:

sínusová tachykardia, supraventrikulárna tachykardia, ventrikulárne extrasystoly, supraventrikulárna arytmia súvisiaca s prolapsom mitrálnej chlopne.

Funkčné srdcové poruchy s palpitáciami. Tachykardia spojená s hypertyreózou.

Profylaxia migrény.

Dávkovanie

Dávka sa má stanoviť individuálnou titráciou, aby sa zabránilo závažnej bradykardii. Odporúčané dávky sú nasledovné:

Hypertenzia:

Začiatočná dávka pri ľahkej a stredne ťažkej hypertenzii je 25 – 50 mg dvakrát denne (ráno a večer).

U pacientov nereagujúcich na liečbu možno dennú dávku postupne zvýšiť až na 100 mg dvakrát denne a/alebo podávať v kombinácii s inými antihypertenzívami.

Maximálna denná dávka je 200 mg, podávaná v rozdelených dávkach.

Angina pectoris:

Začiatočná dávka je 25 – 50 mg dvakrát až trikrát denne, ktorá sa na základe odpovede pacienta môže postupne zvýšiť až na 200 mg denne alebo sa môže kombinovať s inými antianginóznymi liekmi.

Udržiavacia liečba po infarkte myokardu:

Odporúčaná dávka je 50 – 100 mg dvakrát denne (ráno a večer).

Arytmia:

Začiatočná dávka je 25 – 50 mg dvakrát až trikrát denne. Ak je to potrebné, denná dávka sa môže postupne zvýšiť až na 200 mg, alebo sa môže použiť kombinácia s inými antiarytmikami.

Funkčné srdcové poruchy s palpitáciou:

Odporúčaná dávka je 50 mg dvakrát denne (ráno a večer). Ak je to indikované, dennú dávku možno zvýšiť až na 100 mg dvakrát denne.

Hypertyreóza:

Odporúčaná denná dávka je 150 – 200 mg, rozdelená do 3 až 4 dávok.

Profylaxia migrény:

Odporúčaná dávka je dvakrát denne 50 mg (ráno a večer). Ak je to indikované, dennú dávku možno zvýšiť až na 100 mg dvakrát denne.

Osobi tné skupiny pacientov :

Porucha funkcie obličiek:

U pacientov s poruchou funkcie obličiek nie je potrebné dávku upravovať.

Porucha funkcie pečene:

Spravidla nie je potrebné upravovať dávku pri poruche funkcie pečene, pretože väzba metoprololu na plazmatické bielkoviny je nízka (5 – 10 %). Pri ťažkej poruche funkcie pečene (napr. pri stavoch po shuntovej operácii) môže byť potrebné dávku metoprololu znížiť (pozri časť 5.2).

Starší ľudia:

Pokročilý vek si nevyžaduje zníženie dávky.

Pediatrická populácia:

Existujú len obmedzené klinické skúsenosti týkajúce sa pediatrického použitia metoprololu. Tento liek je určený na liečbu dospelých pacientov.

Spôsob podávania

Na perorálne použitie.

Tablety sa užívajú nezávisle od príjmu jedla a zapíjajú sa vodou.

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1 alebo na iné betablokátory,

• AV-blokáda druhého a tretieho stupňa,

• klinicky významná sínusová bradykardia,

• syndróm chorého sínusu,

• kardiogénny šok,

• závažná porucha periférneho arteriálneho obehu,

• dekompenzované srdcové zlyhávanie (s pľúcnym edémom, hypoperfúziou alebo hypotenziou),

• infarkt myokardu, ak je srdcová frekvencia nižšia ako 45/minútu, interval P-Q je dlhší ako 0,24 sekundy a ak je systolický krvný tlak nižší ako 100 mmHg,

• pacienti vyžadujúci kontinuálnu alebo prerušovanú inotropnú (beta-agonistickú) liečbu.

Aj keď majú kardioselektívne betablokátory miernejšie účinky na dýchacie funkcie ako neselektívne betablokátory, ich použitiu sa treba u pacientov s obštrukčným ochorením dýchacích ciest, pokiaľ možno, vyhnúť. Ak sa metoprolol má podávať pacientom s bronchiálnou astmou, môže byť potrebná ^kombinácia s agonistami beta2^-receptorov (tablety a/alebo sprej) alebo úprava dávky predtým podávaných agonistov beta2^-receptorov.

Aj keď je menej pravdepodobné, že by selektívne betablokátory ovplyvňovali metabolizmus cukrov alebo maskovali určité príznaky hypoglykémie, u pacientov s diabetom mellitus, ktorí sú liečení Egilokom, treba častejšie vyšetriť metabolizmus cukrov a v prípade potreby upraviť dávku inzulínu a perorálnych antidiabetík (pozri časť 4.5).

Veľmi zriedkavo sa môže zhoršiť už existujúca stredne ťažká porucha AV-vedenia a môže sa vyvinúť AV-blok.

Ak sa objaví progresívna bradykardia, liečba má pokračovať s nižšími dávkami alebo sa má prerušiť. Metoprolol môže zhoršiť príznaky porúch periférneho prekrvenia.

Pri liečbe pacientov trpiacich feochromocytómom sa metoprolol musí kombinovať s látkami blokujúcimi alfareceptory.

Pred akýmkoľvek chirurgickým zásahom treba o užívaní metoprololu informovať anesteziológa, neodporúča sa však liečbu Egilokom ukončiť (pozri časť 4.5).

Je potrebné vyhnúť sa náhlemu ukončeniu liečby metoprololom. Metoprolol sa má vysadzovať postupne, podávaním stupňovito znižovaných dávok v priebehu 14 dní pri dosiahnutí konečnej dennej dávky 25 mg. Náhle vysadenie môže zhoršiť príznak anginy pectoris a zvýšiť riziko srdcových príhod. Pacientom s ochorením koronárnych artérií treba venovať pri ukončovaní terapie špeciálnu pozornosť.

U pacientov liečených metoprololom môže byť priebeh anafylaktického šoku závažnejší.

Sodík

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Antihypertenzný účinok metoprololu a iných antihypertenzív je zvyčajne aditívny. Preto, aby sa predišlo hypotenzii, je potrebné postupovať opatrne, ak sa používajú v kombinácii. Aditívny charakter účinku antihypertenzných liekov však môže v prípade potreby zaistiť účinnejšiu kontrolu krvného tlaku.

Súbežné podávanie metoprololu a verapamilu a/alebo iných blokátorov kalciových kanálov typu diltiazemu môže viesť k zvýšeniu negatívne inotropných a chronotropných účinkov. Intravenózne podávanému verapamilu alebo iným kalciovým antagonistom verapamilového typu sa u pacientov liečených betablokátorom treba vyhnúť.

Opatrnosť je potrebná pri podávaní v kombinácii s:

• perorálnymi antiarytmikami (chinidínový typ a amiodarón) a parasympatomimetikami (riziko hypotenzie, bradykardie, AV-blokády),

• digitálisovými glykozidmi (riziko bradykardie, poruchy prenosu, metoprolol neovplyvňuje pozitívne inotropný účinok digitálisových liekov),

• nitrátmi a inými antihypertenznými liekmi, predovšetkým typu guanetidínu, rezerpínu, alfa-metyldopy, klonidínu a guanfacínu (riziko hypotenzie a/alebo bradykardie),

• ak sa kombinuje s klonidínom, liečba sa má vždy ukončiť najskôr vysadením metoprololu a potom klonidínu niekoľko dní po vysadení metoprololu. Ak sa najskôr vysadí klonidín, môže dôjsť

  k hypertenznej kríze.

• celkovými anestetikami (kardiodepresívny účinok),

• alfa- a betasympatomimetikami (riziko hypertenzie, významná bradykardia, prípadne zástava srdca). Za určitých podmienok, ak sa pacientom liečeným betablokátormi podáva adrenalín, kardioselektívne betablokátory interferujú s kontrolou krvného tlaku oveľa menej ako neselektívne betablokátory,

• ergotamínom (nárast vazokonstrikčného účinku),

• určitými liekmi účinkujúcimi na centrálny nervový systém (napr. hypnotiká, trankvilizéry, tricyklické antidepresíva, neuroleptiká) a alkoholom (riziko hypotenzie),

• beta2-sympatomimetikami (funkčný antagonizmus),

• nesteroidnými protizápalovými liečivami (napr. indometacín) alebo inými liekmi inhibujúcimi prostaglandín-syntetázu – pokles antihypertenzného účinku,

• estrogénmi (antihypertenzný účinok metoprololu môže byť znížený),

• perorálnymi antidiabetikami a inzulínom (metoprolol môže zvýšiť ich hypoglykemický účinok a maskovať symptómy hypoglykémie),

• svalovými relaxanciami typu kurare (prehĺbenie neuromuskulárnej blokády),

• súbežné podávanie metoprololu s inhibítormi izoenzýmu 2D6 cytochrómu P450 (CYP) (metoprolol sa metabolizuje prostredníctvom tohto izoenzýmu) (napr. cimetidín, niektoré antihistaminiká /napr. difenhydramín/, niektoré antiarytmiká /napr. amiodarón, chinidín, propafenón/, niektoré antipsychotiká) /napr. tioridazín/, niektoré inhibítory COX-2 /napr. celekoxib/, alkohol, hydralazín, niektoré SSRI /napr. paroxetín, fluoxetín, sertralín, escitalopram/)

  – účinok metoprololu sa môže zvýšiť kvôli jeho vyšším plazmatickým hladinám,

• induktormi enzýmov CYP2D6 (napr. rifampicín, barbituráty) – účinok metoprololu môže byť znížený kvôli indukcii hepatálneho metabolizmu,

• súbežné podávanie s látkami blokujúcimi ganglión alebo inými blokátormi betareceptorov (napr. očné kvapky) vyžaduje osobitný lekársky dohľad.

Gravidita

Použitie lieku vyžaduje starostlivé zváženie možného rizika pre plod a na druhej strane prínosu liečby. Ak je podávanie nevyhnutné, plod a novorodenca treba niekoľko dní (48 – 72 hodín) po pôrode starostlivo sledovať, keďže pokles uteroplacentárneho obehu môže ovplyvniť rast plodu a zložka vstupujúca do obehu plodu môže spôsobiť bradykardiu, respiračnú depresiu, hypotenziu, hypoglykémiu.

Doj čenie

Ak je podávanie lieku nevyhnutné, dojčené dieťa treba sledovať s väčšou starostlivosťou (môže sa vyskytnúť bradykardia), hoci pri terapeutických dávkach nemá metoprolol vylučovaný do materského mlieka na novorodenca žiaden významný betablokačný účinok.

Liek môže, najmä na začiatku liečby a pri súbežnom požití alkoholu, nepriaznivo ovplyvniť pozornosť pri vedení motorových vozidiel alebo obsluhe strojov. Môže sa objaviť únava a/alebo závrat. Preto sa má dávka, ktorá umožňuje viesť vozidlá a obsluhovať stroje, určiť individuálne.

Liečba metoprololom je pacientmi obvykle dobre tolerovaná a vedľajšie účinky, ktoré sa objavia, sú zvyčajne mierne a reverzibilné. Vedľajšie účinky uvedené nižšie boli zaznamenané počas klinických skúšaní a počas rutinného terapeutického používania metoprololu. V mnohých prípadoch sa vzťah medzi podaním tohto lieku a výskytom nežiaducej udalosti nepodarilo overiť.

Nižšie používané výrazy frekvencie na označenie výskytu vedľajších účinkov sú definované nasledovne: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov):

Poruchy krvi a lymfatického systému:

Veľmi zriedkavé: trombocytopénia

Poruchy metabolizmu a výživy:

Menej časté: prírastok telesnej hmotnosti

Psychické poruchy:

Menej časté: depresia, ťažkosti pri mentálnej koncentrácii, ospanlivosť, nespavosť a desivé sny

Zriedkavé: nervozita, úzkosť, impotencia/sexuálne poruchy

Veľmi zriedkavé: amnézia, poruchy pamäti, zmätenosť, halucinácie

Poruchy nervového systému:

Veľmi časté: únava

Časté: závrat, bolesť hlavy

Menej časté: parestézia, svalové kŕče

Veľmi zriedkavé: dysgeúzia

Poruchy oka:

Zriedkavé: poruchy videnia, xeroftalmia a/alebo podráždenie oka, konjunktivitída

Poruchy ucha a labyrintu:

Veľmi zriedkavé: tinnitus

Poruchy srdca a srdcovej činnosti:

Časté: bradykardia, palpitácie

Menej časté: zhoršenie príznakov srdcového zlyhávania, kardiogénny šok u pacientov s akútnym infarktom myokardu*, AV-blokáda I. stupňa, edém, bolesť v srdcovej oblasti

Zriedkavé: arytmie, poruchy srdcového vedenia

* Frekvencia vyššia o 0,4 % v porovnaní s placebom v štúdii s 46 000 pacientmi s akútnym infarktom myokardu, kde frekvencia kardiogénneho šoku bola 2,3 % v skupine s metoprololom a 1,9 % v skupine s placebom v podskupine pacientov s nízkym indexom rizika šoku. Index rizika šoku bol založený

na absolútnom riziku šoku u každého jednotlivého pacienta odvodenom od veku, pohlavia, časového oneskorenia, Killipovej triedy, krvného tlaku, srdcovej frekvencie, abnormalít EKG a predchádzajúcej anamnézy hypertenzie. Skupina pacientov s nízkym indexom rizika šoku zodpovedá pacientom, ktorým sa metoprolol pri akútnom infarkte myokardu odporúča.

Cievne poruchy:

Časté: posturálna hypotenzia (veľmi zriedkavo so synkopou), studené končatiny

Veľmi zriedkavé: gangréna u pacientov s existujúcimi poruchami periférneho obehu

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:

Časté: námahové dyspnoe

Menej časté: bronchospazmus (aj bez známeho obštrukčného respiračného ochorenia!)

Zriedkavé: nádcha

Poruchy gastrointestinálneho traktu:

Časté: nevoľnosť, bolesť brucha, hnačka, zápcha

Menej časté: vracanie

Zriedkavé: sucho v ústach

Poruchy pečene a žlčových ciest:

Zriedkavé: zmeny v testoch pečeňových funkcií

Veľmi zriedkavé: hepatitída

Poruchy kože a podkožného tkaniva:

Menej časté: kožná vyrážka (žihľavkovité, psoriáziformné a dystrofické kožné lézie), zvýšené potenie

Zriedkavé: alopécia

Veľmi zriedkavé: fotosenzitivita, postupujúca psoriáza

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:

Veľmi zriedkavé: artralgia

Ak sa niektorý z vyššie uvedených príznakov vyskytne s klinicky významnou intenzitou a príčinu nemožno jednoznačne určiť, podávanie Egiloku sa má končiť.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prí lohe V .

Prí znaky

Hypotenzia, sínusová bradykardia, átrioventrikulárna blokáda, srdcové zlyhanie, kardiogénny šok, zástava srdca, nevoľnosť, vracanie, bronchospazmus, cyanóza, hypoglykémia, strata vedomia a kóma. Uvedené symptómy môžu byť závažnejšie pri súbežnom podaní antihypertenzných látok, chinidínu, barbiturátov a alkoholu.

Prvé príznaky predávkovania sa vyvinú po 20 minútach až 2 hodinách od podania.

Lie čba

Liečba predávkovania si vyžaduje okrem iného intenzívnu starostlivosť a dôkladné sledovanie pacienta (obehové, dýchacie parametre, funkcia obličiek, glukóza v krvi, sérové elektrolyty).

Ak nebol liek užitý príliš dávno, na zníženie ďalšej absorpcie liečiva sa odporúča výplach žalúdka (alebo indukované vracanie, riadené náležite vyškoleným zdravotníckym pracovníkom, ak je výplach nerealizovateľný a pacient je pri vedomí) s podaním aktívneho uhlia.

V prípadoch ťažkej hypotenzie, bradykardie a hroziacom zlyhaní srdca je potrebné podať i.v. agonistu beta1-receptorov v 2 – 5 minútových intervaloch alebo v infúzii, kým sa nedosiahne požadovaný účinok. Ak nie je selektívny beta1-agonista k dispozícii, môže sa podať i.v. dopamín alebo i.v. atropín. Ak nie je účinok uspokojivý, možno podať iné sympatomimetiká (dobutamín alebo noradrenalín).

Na zvrátenie účinkov silnej betablokády môže byť účinný aj glukagón v dávke 1 – 10 mg. V prípade ťažkej bradykardie refraktérnej na farmakoterapiu môže byť potrebné implantovať kardiostimulátor. ^{Bronchospazmus} možno odstrániť i.v. podaním agonistov beta2^-receptorov (napr. terbutalín). Antidotá môže byť potrebné podať vo vyšších dávkach, ako je ich terapeutické rozpätie.

Metoprolol sa nedá účinne odstrániť hemodialýzou.