Spevigo 150 mg injekčný roztok v naplnenej injekčnej striekačke
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Spevigo 1 ml/150 mg
Spevigo je indikovaný na prevenciu vzplanutí generalizovanej pustulárnej psoriázy (GPP) u dospelých a dospievajúcich od veku 12 rokov.
Liečbu musí začať a sledovať lekár so skúsenosťami s liečbou pacientov so zápalovými kožnými ochoreniami.
Liečba sa môže začať naplnenou injekčnou striekačkou ako subkutánna injekcia na prevenciu vzplanutia GPP alebo ako intravenózna dávka spesolimabu na liečbu vzplanutia GPP (pozri súhrn charakteristických vlastností Speviga 450 mg koncentrát na infúzny roztok).
Dávkovanie
Odporúčaná dávka na prevenciu vzplanutí GPP u dospelých a dospievajúcich vo veku od 12 rokov s telesnou hmotnosťou aspoň 40 kg je subkutánna úvodná dávka 600 mg (buď štyri 150 mg injekcie
alebo dve 300 mg injekcie), po ktorej nasleduje 300 mg (buď dve 150 mg injekcie alebo jedna 300 mg injekcia) podávaných subkutánne každé 4 týždne.
Spevigo sa neskúmal u pacientov s telesnou hmotnosťou menej ako 40 kg. Na základe farmakokinetického modelovania a simulácie je odporúčaná dávka pre dospievajúcich vo veku od 12 rokov s telesnou hmotnosťou ≥ 30 a < 40 kg subkutánna úvodná dávka 300 mg (buď dve 150 mg injekcie alebo jedna 300 mg injekcia), po ktorej nasleduje 150 mg (jedna 150 mg injekcia) podávaných subkutánne každé 4 týždne (pozri časť 5.2).
Klinické údaje o súbežnom používaní iných druhov liečby GPP so spesolimabom sú obmedzené. Spesolimab sa neodporúča používať v kombinácii s inými liečbami GPP a na začiatku liečby sa má zvážiť postupné znižovanie predchádzajúcich liečob GPP (pozri časti 4.4 a 4.5).
Liečba vzplanutia GPP počas subkutánnej profylaktickej liečby GPP
Ak sa u pacienta vyskytne vzplanutie GPP počas liečby subkutánne podávaným Spevigom, vzplanutie GPP sa môže liečiť intravenózne podaným Spevigom (pozri súhrn charakteristických vlastností lieku Spevigo 450 mg koncentrát na infúzny roztok).
Začatie alebo opätovné začatie subkutánnej profylaktickej liečby GPP po intravenóznej liečbe vzplanutia GPP
Štyri týždne po liečbe intravenózne podaným Spevigom sa môže začať alebo opätovne začať liečba subkutánne podávaným Spevigom. Subkutánna úvodná dávka sa nevyžaduje.
Vynechaná dávka
Ak sa vynechá dávka, má sa podať čo najskôr, ako to je možné. Potom sa má vrátiť k podávaniu v bežnom naplánovanom čase.
Osobitné skupiny pacientov
Starší pacienti
Nie je potrebná žiadna úprava dávky.
Porucha funkcie obličiek alebo pečene
Spesolimab sa formálne neskúmal v týchto populáciách pacientov. Vo všeobecnosti sa neočakáva, že by tieto poruchy mali klinicky významný vplyv na farmakokinetiku monoklonálnych protilátok
a úprava dávky sa nepovažuje za potrebnú.
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť spesolimabu u detí vo veku menej ako 12 rokov neboli stanovené. Spôsob podávania
Injekcia sa má podať subkutánne do hornej časti stehna alebo brucha. Naplnená injekčná striekačka sa nemá podávať do oblastí s citlivou kožou, s podliatinami, erytematóznou, stvrdnutou alebo zjazvenou kožou. Ak je potrebných viac injekcií hneď po sebe, pre každú injekciu sa má zvoliť iné miesto podania, vzdialené najmenej 2 cm od posledného miesta podania injekcie.
Dospelí a dospievajúci vo veku od 12 rokov s telesnou hmotnosťou aspoň 40 kg
Subkutánnu úvodnú dávku 600 mg (pozri časť Dávkovanie) má podať zdravotnícky pracovník.
Ak zdravotnícky pracovník určí, že to je vhodné, môže si pri následných 300 mg subkutánnych dávkach pacient podávať naplnenú injekčnú striekačku sám alebo mu ju môže podávať opatrovateľ,
a to po príslušnom vyškolení v technike subkutánneho podávania injekcie.
Pre úplnú dávku 300 mg je potrebné podať buď dve injekcie 150 mg naplnenými injekčnými striekačkami, jednu hneď po druhej, alebo jednu injekciu 300 mg naplnenou injekčnou striekačkou.
Podrobné pokyny na používanie nájdete v príslušnej písomnej informácii pre používateľa.
Dospievajúci vo veku od 12 rokov s telesnou hmotnosťou ≥ 30 a < 40 kg
Spevigo má podať zdravotnícky pracovník.
Pre subkutánnu úvodnú dávku 300 mg (pozri časť Dávkovanie) je potrebné podať buď dve injekcie 150 mg naplnenými injekčnými striekačkami, jednu hneď po druhej, alebo jednu injekciu 300 mg naplnenou injekčnou striekačkou.
Pre následnú 150 mg dávku je potrebné podať jednu injekciu 150 mg naplnenou injekčnou striekačkou.
Sledovateľnosť
Aby sa zlepšila (do)sledovateľnosť biologického lieku, má sa zrozumiteľne zaznamenať názov a číslo šarže podaného lieku.
Infekcie
Spesolimab môže zvýšiť riziko infekcií (pozri časť 4.8).
U pacientov s chronickou infekciou alebo opakujúcou sa infekciou v anamnéze sa majú pred predpísaním spesolimabu zvážiť možné riziká a očakávané klinické prínosy liečby. Liečba spesolimabom sa nemá začať u pacientov s akoukoľvek klinicky významnou aktívnou infekciou, až kým infekcia neodznie alebo sa vhodne nelieči. Pacientov treba poučiť o tom, aby v prípade výskytu prejavov alebo príznakov klinicky významnej infekcie počas alebo po liečbe spesolimabom vyhľadali lekársku pomoc.
Ak sa pacient profylakticky lieči na vzplanutia GPP subkutánne podávanými injekciami Speviga
a vyvinie sa u neho klinicky významná aktívna infekcia, liečba Spevigom sa má zastaviť. Opätovné začatie liečby sa môže zvážiť po vyriešení infekcie alebo ak je adekvátne liečená.
Predliečebné vyhodnotenie tuberkulózy
Pred začatím liečby spesolimabom sa majú pacienti vyšetriť na prítomnosť infekcie tuberkulózy (TBC). Spesolimab je kontraindikovaný u pacientov s aktívnou infekciou TBC (pozri časť 4.3).
U pacientov s latentnou TBC, TBC v anamnéze alebo možnou predchádzajúcou expozíciou osobám s aktívnou tuberkulózou, u ktorých nie je možné potvrdiť adekvátny priebeh liečby, sa má pred začatím liečby spesolimabom zvážiť anti-TBC liečba. Počas a po liečbe spesolimabom je potrebné u pacientov sledovať prejavy a príznaky aktívnej TBC.
Reakcie z precitlivenosti
Pri monoklonálnych protilátkach ako je spesolimab sa môžu vyskytnúť reakcie z precitlivenosti.
Reakcie z precitlivenosti môžu zahŕňať okamžité reakcie, ako je anafylaxia a oneskorené reakcie, ako je lieková reakcia s eozinofíliou a systémovými príznakmi (Drug Reaction with Eosinophilia and Systemic Symptoms, DRESS).
U pacientov liečených spesolimabom sa hlásili okamžité reakcie z precitlivenosti, vrátane anafylaktických reakcií (pozri časť 4.8).
Ak sa u pacienta vyvinú prejavy anafylaxie alebo iné ťažké reakcie z precitlivenosti, liečba spesolimabom sa má okamžite ukončiť a má sa začať vhodná liečba (pozri časť 4.3).
Používanie u pacientov s okamžitým, život ohrozujúcim vzplanutím GPP
Ohľadne liečby vzplanutí GPP pozri súhrn charakteristických vlastností lieku Spevigo 450 mg koncentrát na infúzny roztok.
Nie sú žiadne skúsenosti s použitím spesolimabu u pacientov s okamžitým, život ohrozujúcim vzplanutím GPP alebo vzplanutím, ktoré si vyžaduje liečbu na jednotke intenzívnej starostlivosti.
Súbežné používanie s inými druhmi liečby GPP alebo imunosupresívami
Bezpečnosť a účinnosť spesolimabu v kombinácii s imunosupresívami vrátane biologických liekov neboli systematicky hodnotené. V klinickej štúdii prevencie vzplanutí GPP sa museli iné liečby GPP ukončiť pred začatím liečby spesolimabom, pričom pre väčšinu iných druhov liečby bolo potrebné obdobie na elimináciu liekov (biologické lieky, iné systémové imunomodulačné liečby) alebo sa liečba ukončila v deň randomizácie (deň začatia profylaktickej liečby spesolimabom) (pozri časť 5.1).
Spesolimab sa neodporúča používať v kombinácii s inými liečbami GPP. Na prevenciu rizika vzplanutí GPP sa má na začiatku profylaktickej liečby GPP spesolimabom zvážiť postupné znižovanie predchádzajúcich liečob. V prípade potreby sa môžu podľa rozhodnutia ošetrujúceho lekára príležitostne počas liečby používať iné liečby GPP (napr. v prípade zhoršenia alebo vzplanutia ochorenia).
Očkovania
Nie je známe, či má spesolimab vplyv na účinnosť očkovacích látok.
K dispozícii nie sú žiadne údaje o potenciálnom sekundárnom prenose infekcie živými očkovacími látkami u pacientov, ktorí dostávajú spesolimab (pozri časť 4.5). Interval medzi očkovaním živou očkovacou látkou a začatím liečby spesolimabom má byť aspoň 4 týždne. Živé očkovacie látky sa nemajú podávať počas liečby a po dobu aspoň 16 týždňov po liečbe spesolimabom.
Pred začatím profylaktickej liečby vzplanutí GPP spesolimabom sa má zvážiť dokončenie všetkých príslušných očkovaní podľa aktuálnych očkovacích smerníc.
Periférna neuropatia
Potenciál periférnej neuropatie pri používaní spesolimabu nie je známy. V klinických skúšaniach so spesolimabom sa hlásili prípady periférnej neuropatie. Lekári si majú všímať príznaky, ktoré môžu naznačovať nový nástup periférnej neuropatie.
Pomocné látky so známym účinkom
Polysorbáty
Tento liek obsahuje 0,4 mg polysorbátu 20 v každej 1 ml naplnenej injekčnej striekačke a 0,8 mg polysorbátu 20 v každej 2 ml naplnenej injekčnej striekačke. Polysorbáty môžu vyvolať alergické reakcie.
Sodík
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v dávke, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
Neuskutočnili sa žiadne interakčné štúdie. U pacientov s GPP sa nepredpokladá, že by spesolimab ako činiteľ spôsobil cytokínom sprostredkované CYP interakcie.
Súčasne so spesolimabom sa nemajú podávať živé očkovacie látky (pozri časť 4.4).
S používaním spesolimabu súbežne s imunosupresívami existujú len obmedzené skúsenosti (pozri časť 4.4).
Gravidita
Nie sú k dispozícii alebo je iba obmedzené množstvo údajov o použití spesolimabu u gravidných žien. Predklinické štúdie používajúce náhradnú, pre myši špecifickú monoklonálnu protilátku proti IL36R nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3). Pre ľudský imunoglobulín (IgG) je známe, že prechádza cez placentárnu bariéru. Ako preventívne opatrenie je vhodnejšie vyhnúť sa používaniu spesolimabu počas gravidity.
Dojčenie
Nie sú k dispozícii údaje o vylučovaní spesolimabu do ľudského mlieka. U žien dochádza počas prvých dní po pôrode k vylučovaniu IgG protilátok do mlieka, ale ich hladina sa čoskoro znižuje na nízke koncentrácie. V dôsledku toho môže dôjsť počas prvých dní k prenosu IgG protilátok na novorodencov cez mlieko. Počas tohto krátkeho obdobia nemožno vylúčiť riziko pre dojčené dieťa. Neskôr sa spesolimab môže používať počas dojčenia, ak si to klinický stav vyžaduje. Ak sa liečba prerušila pred posledným trimestrom gravidity, dojčenie sa môže začať hneď po pôrode.
Fertilita
Nie sú k dispozícii žiadne údaje o účinku spesolimabu na ľudskú fertilitu. Štúdie používajúce náhradnú, pre myši špecifickú monoklonálnu protilátku proti IL36R nepoukazujú na priame alebo nepriame účinky z hľadiska fertility spôsobené antagonizmom IL36R (pozri časť 5.3).
Spevigo nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
Súhrn profilu bezpečnosti
Najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami sú infekcie (33,3 %) so závažnými infekciami u 3 pacientov (3,2 %) (pozri Popis vybraných nežiaducich reakcií).
Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií
Tabuľka 1 uvádza zoznam nežiaducich reakcií hlásených v klinických skúšaniach ako aj v období po uvedení lieku na trh. Nežiaduce reakcie sú uvedené podľa tried orgánových systémov MedDRA
a kategórie frekvencie podľa nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé
(< 1/10 000), neznáme (frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupných údajov).
Tabuľka 1: Nežiaduce reakcie
| Trieda orgánových systémov | Nežiaduce reakcie | Frekvencie |
| Infekcie a nákazy | infekciaa) | veľmi časté |
| Poruchy imunitného systému | precitlivenosťb) | neznáme |
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | pruritus | časté |
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | reakcie v mieste podania injekcie | veľmi častéc) |
| únava | časté |
a) Najčastejšie hlásenými infekciami boli infekcia močových ciest (časté) a infekcia horných dýchacích ciest (veľmi časté)
b) Odvodené z otvorených predĺžených skúšaní a zo skúseností po uvedení lieku na trh
c) Neboli hlásené v skúšaní Effisayil 1 Popis vybraných nežiaducich reakcií
Infekcie
Počas 1‑týždňového, placebom kontrolovaného obdobia v skúšaní Effisayil 1 sa infekcie hlásili
u 17,1 % pacientov liečených spesolimabom v porovnaní s 5,6 % pacientov, ktorí dostávali placebo. V skúšaní Effisayil 1 sa závažná infekcia (infekcia močových ciest) hlásila u 1 pacienta (2,9 %)
v skupine so spesolimabom a nehlásila sa u žiadneho pacienta v skupine s placebom. Počas placebom kontrolovaného obdobia trvajúceho až 48 týždňov v skúšaní Effisayil 2 sa infekcie hlásili u 33,3 % pacientov liečených Spevigom a u 33,3 % pacientov, ktorí dostávali placebo. V skúšaní Effisayil 2 sa závažné infekcie hlásili u 3 pacientov (3,2 %) v skupine so Spevigom a nehlásili sa u žiadneho pacienta v skupine s placebom.
Infekcie pozorované v klinických skúšaniach so spesolimabom boli vo všeobecnosti mierne až stredne závažné a bez zreteľného vzorca, pokiaľ ide o patogén alebo typ infekcie.
Precitlivenosť
Precitlivenosť zahŕňa okamžité systémové reakcie z precitlivenosti, vrátane anafylaktických reakcií. V otvorených predlžovacích skúšaniach a po uvedení lieku na trh boli hlásené okamžité systémové reakcie z precitlivenosti.
Reakcie v mieste podania injekcie
Reakcie v mieste podania injekcie zahŕňajú erytém, opuch, bolesť, stvrdnutie, pocit tepla, exfoliáciu, papuly, pruritus, vyrážku a urtikáriu v mieste podania injekcie. Reakcie v mieste podania injekcie boli typicky miernej až strednej závažnosti.
Pediatrická populácia
K dispozícii sú obmedzené údaje u dospievajúcich. Do skúšania Effisayil 2 bolo zaradených 8 dospievajúcich pacientov s GPP vo veku 14 až 17 rokov (pozri časť 5.1). Celkovo bol profil
bezpečnosti u dospievajúcich liečených spesolimabom (n = 6) konzistentný s profilom bezpečnosti u dospelých a neboli identifikované žiadne nové bezpečnostné riziká.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Najvyššia dávka spesolimabu podaná intravenózne alebo subkutánne v klinických skúšaniach bola
1 200 mg. Nežiaduce reakcie pozorované u osôb dostávajúcich jednu dávku alebo opakované dávky až do 1 200 mg boli konzistentné so známym profilom bezpečnosti spesolimabu.
V prípade predávkovania sa odporúča sledovať pacienta ohľadne akýchkoľvek prejavov alebo príznakov nežiaducich reakcií a podľa potreby podať symptomatickú liečbu.
Farmakologické vlastnosti - Spevigo 1 ml/150 mg
Farmakoterapeutická skupina: Imunosupresíva, inhibítory interleukínu, ATC kód: L04AC22 Mechanizmus účinku
Spesolimab je humanizovaná, antagonistická, monoklonálna, imunoglobulínová G1 (IgG1) protilátka blokujúca ľudskú signalizačnú dráhu receptora interleukínu 36 (IL36R). Väzba spesolimabu na IL36R zabraňuje následnej aktivácii IL36R jeho ligandmi (IL36 α, β a γ) a „downstream“ aktivácii prozápalových dráh.
Farmakodynamické účinky
Po liečbe intravenózne podávaným spesolimabom u pacientov s GPP sa po 1. týždni v porovnaní
s počiatočnými hodnotami pozorovali znížené hladiny C-reaktívneho proteínu (CRP), IL6, cytokínov sprostredkovaných T-pomocnými bunkami (Th1/Th17), zápalových markerov sprostredkovaných keratinocytmi, neutrofilových mediátorov a prozápalových cytokínov v sére a v koži, ktoré sa spájali so znížením klinickej závažnosti. Tieto zníženia biomarkerov boli v skúšaní Effisayil 1 výraznejšie pri poslednom meraní v 8. týždni.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Effisayil 2 (1368-0027)
V randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii fázy II b (Effisayil 2) sa vyhodnocovala účinnosť a bezpečnosť spesolimabu pri subkutánnom podávaní dospelým
a dospievajúcim pacientom s GPP v anamnéze diagnostikovanou podľa kritérií ERASPEN bez ohľadu na status mutácií IL36RN a s najmenej dvoma vzplanutiami GPP strednej až závažnej intenzity
v minulosti. Pacienti boli randomizovaní, ak mali pri skríningu a randomizácii celkové skóre GPPGA 0 alebo 1. Pacienti museli pred alebo pri randomizácii prerušiť systémovú a topickú liečbu GPP. Títo pacienti museli mať vzplanutie v anamnéze počas súbežnej liečby GPP alebo vzplanutie v anamnéze po znížení dávky alebo vysadení liečby týmito súbežne podávanými liekmi.
Primárnym koncovým ukazovateľom štúdie bol čas do prvého vzplanutia GPP do 48. týždňa (definovaného podľa subskóre pustulácie GPPGA ≥ 2 a zvýšenia celkového skóre GPPGA o ≥ 2 od počiatočnej hodnoty). Kľúčovým sekundárnym koncovým ukazovateľom štúdie bol výskyt aspoň jedného vzplanutia GPP do 48. týždňa. Dodatočné sekundárne koncové ukazovatele v 48. týždni boli čas do prvého zhoršenia škály príznakov psoriázy (Psoriasis Symptom Scale, PSS) a dermatologického indexu kvality života (Dermatology Quality of Life Index, DLQI) definované ako 4-bodové zvýšenie celkového skóre od počiatočnej hodnoty.
Celkom 123 pacientov bolo randomizovaných (1:1:1:1) na podanie jednej zo štyroch liečob (pozri tabuľku 2).
Tabuľka 2: Liečebné skupiny v skúšaní Effisayil 2
| Úvodná dávka | Následné dávka | |
| spesolimab | 600 mg subkutánne | 300 mg subkutánne každé 4 týždne |
| spesolimab | 600 mg subkutánne | 300 mg subkutánne každých 12 týždňov |
| spesolimab | 300 mg subkutánne | 150 mg subkutánne každých 12 týždňov |
| Placebo | subkutánna liečba | subkutánna liečba každé 4 týždne |
Populácia štúdie pozostávala z 38,2 % mužov a 61,8 % žien. Priemerný vek bol 40,4 (rozsah: 14 až 75) rokov s 8 (6,5 %) adolescentnými pacientmi (2 v každej liečebnej skupine). 64,2 % pacientov bolo Ázijcov a 35,8 % bolo belochov. Pacienti zahrnutí do štúdie mali subskóre pustulácie GPPGA
1 (28,5 %) alebo 0 (71,5 %) a celkové skóre GPPGA 1 (86,2 %) alebo 0 (13,8 %). V čase randomizácie bolo 74,8 % pacientov liečených systémovou liečbou GPP, ktorá sa na začiatku randomizovanej študijnej liečby ukončila.
Zatiaľ čo v skúšaní Effisayil 2 sa skúmali 3 režimy dávkovania, odporúčaný režim dávkovania pri prevencii vzplanutí GPP je subkutánna úvodná dávka 600 mg spesolimabu, po ktorej nasleduje subkutánna liečba dávkou 300 mg podávaná každé 4 týždne (pozri časť 4.2). Výsledky zhrnuté nižšie sú výsledky pre odporúčaný režim dávkovania.
Pacienti, u ktorých sa vyskytlo vzplanutie, boli vhodní na otvorené podanie až dvoch intravenóznych dávok 900 mg spesolimabu (pozri časť 4.2). 2 (6,7 %) pacientov v skupine so spesolimabom
v odporúčanej dávke a 15 (48,4 %) pacientov v skupine s placebom dostalo intravenóznu liečbu vzplanutia.
Liečba odporúčanou dávkou spesolimabu viedla v porovnaní s placebom k štatisticky významnému zlepšeniu na základe primárneho a kľúčového sekundárneho koncového ukazovateľa (pozri tabuľku 3).
Tabuľka 3: Čas do prvého vzplanutia GPP a výskyt najmenej jedného vzplanutia GPP do 48. týždňa (Effisayil 2)
| Placebo | Odporúčaná dávka spesolimabu | |
| Počet analyzovaných pacientov, N | 31 | 30 |
| Pacienti so vzplanutiami GPP, N (%)* | 16 (51,6) | 3 (10,0) |
| Pomer rizík (HR)** pre čas do prvého vzplanutia oproti placebu (95 % IS) | 0.16(0,05; 0,54) | |
| Hodnota p*** | 0,0005 | |
| Rozdiel rizík pre výskyt vzplanutia GPP oproti placebu (95 % IS) | -39,0 %(-62,1; -15,9) | |
| Hodnota p**** | 0,0013 | |
* Použitie intravenóznej liečby spesolimabom alebo štandardnej liečby zhoršenia GPP predpísanej skúšajúcim sa považovali za nástup vzplanutia GPP
** Coxov regresný model stratifikovaný používaním systémových liekov na GPP pri randomizácii
*** Log-rank test stratifikovaný používaním systémových liekov na GPP pri randomizácii, jednostranná hodnota p
**** Cochranov-Mantelov-Haenszelov test po viacnásobnej imputácii, stratifikovaný používaním systémových liekov na GPP pri randomizácii, jednostranná hodnota p
Účinnosť odporúčanej subkutánnej dávky spesolimabu v porovnaní s placebom sa pozorovala krátko po randomizácii a udržala sa do 48. týždňa (pozri obrázok 1).
Obrázok 1: Čas do prvého vzplanutia GPP do 48. týždňa (Effisayil 2)
Pre primárny aj sekundárny koncový ukazovateľ sa účinok liečby pozoroval u všetkých pacientov bez ohľadu na status mutácií IL36RN.
Jeden dospievajúci pacient v skupine s placebom dostal štandardnú liečbu zhoršenia GPP predpísanú skúšajúcim a považoval sa za majúci vzplanutie GPP. U žiadneho dospievajúceho pacienta v skupine s odporúčanou dávkou spesolimabu sa nevyskytlo vzplanutie GPP.
Pozorovala sa aj prevencia zhoršenia GPP čo sa týka PSS a DLQI, čo sa preukázalo pomermi rizík pre PSS 0,42 (95 % IS 0,20; 0,91) a pre DLQI 0,26 (95 % IS 0,11; 0,62).
Imunogenita
U pacientov s GPP liečených spesolimabom v skúšaní Effisayil 1 sa u 46 % pacientov vyvinuli ADA. U väčšiny ADA-pozitívnych osôb sa tiež vyvinuli neutralizačné protilátky. V skúšaní Effisayil 2 sa po viacnásobných subkutánnych dávkach spesolimabu u 41 % pacientov vyvinuli ADA. U väčšiny
ADA-pozitívnych osôb sa vyvinuli neutralizačné protilátky.
Klírens spesolimabu sa zvyšoval spolu so zvyšujúcimi sa titrami ADA.
Keďže u väčšiny pacientov sa v skúšaní Effisayil 1 nevyskytlo následné nové vzplanutie, údaje
o opätovnej liečbe pacientov s ADA (n = 4) sú obmedzené. V súčasnosti nie je známe, či existuje súvislosť medzi prítomnosťou ADA proti spesolimabu a zachovaním účinnosti pri liečbe vzplanutia. Po subkutánnom podaní spesolimabu v skúšaní Effisayil 2 sa nevyskytol viditeľný vplyv prítomnosti ADA na účinnosť ani bezpečnosť.
Pediatrická populácia
Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií so Spevigom v pediatrickej populácii vo veku do 12 rokov pre liečbu generalizovanej pustulárnej psoriázy (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2).
Na základe údajov zozbieraných od zdravých účastníkov, pacientov s GPP a pacientov s inými
ochoreniami, bol vyvinutý populačný farmakokinetický model. Po jednej intravenóznej dávke 900 mg boli hodnoty AUC0‑∞ (95 % IS) a Cmax (95 % IS) predpokladané populačným farmakokinetickým modelom u typického ADA-negatívneho pacienta s GPP 4 750 (4 510, 4 970) µg deň/ml a 238 (218, 256) µg/ml, v uvedenom poradí. Po úvodnej subkutánnej dávke 600 mg spesolimabu, po ktorej nasledovali subkutánne dávky 300 mg spesolimabu každé 4 týždne, bola priemerná (CV%) minimálna koncentrácia v rovnovážnom stave v rozsahu 33,4 µg/ml (37,6 %) až 42,3 µg/ml (43,0 %).
Absorpcia
Po subkutánnom podaní jednej dávky spesolimabu zdravým dobrovoľníkom boli maximálne plazmatické koncentrácie dosiahnuté za 5,5 až 7,0 dní po podaní. Po subkutánnom podaní do brucha bola absolútna biologická dostupnosť mierne vyššia pri vyšších dávkach s odhadovanými hodnotami 58 %, 65 % a 72 % pri dávkach 150 mg, 300 mg, a 600 mg, v uvedenom poradí. Na základe obmedzených údajov bola absolútna biologická dostupnosť po podaní do stehna približne 85 % po subkutánnom podaní dávky 300 mg spesolimabu.
Po subkutánnom podaní jednej dávky 300 mg spesolimabu do brucha buď ako jedna 300 mg injekcia alebo ako dve 150 mg injekcie bola biologická dostupnosť podobná pre obe liečby.
Distribúcia
Na základe populačnej farmakokinetickej analýzy bol typický distribučný objem v rovnovážnom stave 6,4 l.
Biotransformácia
Metabolická dráha spesolimabu nebola charakterizovaná. Ako humanizovaná IgG1 monoklonálna protilátka sa pre spesolimab očakáva, že bude rozložený na malé peptidy a aminokyseliny prostredníctvom katabolických dráh spôsobom podobným ako pri endogénnych IgG.
Eliminácia
V lineárnom rozsahu dávky (0,3 až 20 mg/kg), bol na základe populačného farmakokinetického modelu klírens spesolimabu (95 % IS) u typického ADA-negatívneho pacienta s GPP s telesnou hmotnosťou 70 kg 0,184 l/deň. Konečný polčas bol 25,5 dní.
Linearita/nelinearita
Po intravenóznom podaní vykazoval spesolimab lineárnu farmakokinetiku so zvýšením expozície priamo úmernej dávke v rozsahu jednorazovej dávky 0,3 až 20 mg/kg. Klírens (CL) aj konečný polčas boli nezávislé od dávky. Po subkutánnom podaní jednorazovej dávky v rozsahu 150 mg až 600 mg sa expozícia spesolimabu zvýšila mierne viac ako priamo úmerne dávke z dôvodu mierne zvýšenej biologickej dostupnosti pri vyšších dávkach.
Telesná hmotnosť
Koncentrácie spesolimabu boli nižšie u osôb s vyššou telesnou hmotnosťou a vyššie u osôb s nižšou telesnou hmotnosťou. Spesolimab sa neskúmal u pacientov s GPP s telesnou hmotnosťou viac ako 164 kg. Na základe farmakokinetického modelovania a simulácie je odporúčaná dávka pre dospievajúcich vo veku od 12 rokov s telesnou hmotnosťou ≥ 30 a < 40 kg polovica odporúčanej dávky pre dospelých a dospievajúcich vo veku od 12 rokov s telesnou hmotnosťou aspoň 40 kg (pozri časť 4.2).
U pacientov s telesnou hmotnosťou ≥ 30 a < 40 kg dostávajúcich režim zníženého dávkovania sa očakáva expozícia porovnateľná s expozíciou pozorovanou v štúdiách GPP.
Staršie osoby / pohlavie / rasová príslušnosť
Na základe populačných farmakokinetických analýz nemajú vek, pohlavie ani rasová príslušnosť
klinicky významný vplyv na farmakokinetické vlastnosti spesolimabu. Porucha funkcie pečene a obličiek
Neočakáva sa, že spesolimab ako monoklonálna protilátka bude podliehať eliminácii pečeňou ani obličkami. Nevykonalo sa žiadne formálne skúšanie o účinku poruchy funkcie pečene alebo obličiek na farmakokinetiku spesolimabu.
Populačná farmakokinetická analýza neidentifikovala pri miernej poruche funkcie pečene ani pri miernej alebo stredne závažnej poruche funkcie obličiek vplyv na systémovú expozíciu spesolimabu.
Pediatrická populácia
Farmakokinetika spesolimabu u pediatrických pacientov vo veku do 14 rokov sa neskúmala.
Plazmatická farmakokinetika spesolimabu pozorovaná u dospievajúcich bola konzistentná s farmakokinetikou pozorovanou u dospelých.
Farmaceutické informácie - Spevigo 1 ml/150 mg
Trihydrát octanu sodného (E262)
Ľadová kyselina octová (E260) (na úpravu pH) Sacharóza
Arginínium-chlorid Polysorbát 20 (E432) Voda na injekcie
Nevykonali sa žiadne štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.
Uchovávajte v chladničke (2 °C – 8 °C).
Neuchovávajte v mrazničke. Nepoužívajte Spevigo naplnenú injekčnú striekačku, ak bola zmrazená, a to ani potom, keď sa rozmrazí.
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom. Spevigo 150 mg injekčný roztok v naplnenej injekčnej striekačke
Pred použitím sa môže 150 mg naplnená injekčná striekačka uchovávať pri teplotách až do 25 °C maximálne 14 dní, ak sa uchováva v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom. Ak sa Spevigo 150 mg naplnená injekčná striekačka uchovávala pri teplotách do 25 °C dlhšie ako 14 dní, musí sa zlikvidovať.
Spevigo 300 mg injekčný roztok v naplnenej injekčnej striekačke
Pred použitím sa môže 300 mg naplnená injekčná striekačka uchovávať pri teplotách až do 30 °C maximálne 14 dní, ak sa uchováva v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom. Ak sa Spevigo 300 mg naplnená injekčná striekačka uchovávala pri teplotách do 30 °C dlhšie ako 14 dní, musí sa zlikvidovať.
Naplnená sklenená injekčná striekačka je zostavená s automatickým krytom ihly, predĺženou opierkou na prsty, piestom a piestovou zátkou (poťahovaná butylová guma, silikonizovaná).
Spevigo 150 mg injekčný roztok v naplnenej injekčnej striekačke
Veľkosť balenia 2 naplnené injekčné striekačky.
Spevigo 300 mg injekčný roztok v naplnenej injekčnej striekačke
Veľkosť balenia 1 naplnená injekčná striekačka.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
a iné zaobchádzanie s liekom
Naplnené injekčné striekačky sa majú vybrať z chladničky a vybrať zo škatule 15 až 30 minút pred podaním injekcie, aby dosiahli izbovú teplotu (až 25 °C). Naplnené injekčné striekačky nedávajte na priame slnečné svetlo.
Všeobecné osobitné opatrenia
Pred použitím sa odporúča vizuálne skontrolovať každú naplnenú injekčnú striekačku. Roztok má byť číry až mierne opalizujúci, bezfarebný až mierne hnedožltý. Roztok môže obsahovať niekoľko prihľadných až bielych častíc súvisiacich s liekom. Spevigo sa nemá použiť, ak je roztok zakalený alebo sfrabený alebo ak obsahuje veľké alebo sfarbené častice.
Naplnené injekčné liekovky nepoužávajte, ak spadli alebo ak vyzerajú byť poškodené. Neodstraňujte viečko, až kým nie ste pripravení na podanie injekcie.
Každá naplnená injekčná striekačka je určená len na jednorazové použitie.
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.