Moxifloxacin Kabi 400 mg/250 ml Infúzny roztok
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Moxifloxacin 250 ml/400 mg
Moxifloxacin Kabi je indikovaný na liečbu:
-
pneumónie získanej v komunite (CAP),
-
komplikovaných infekcií kože a kožných štruktúr (cSSSI),
Moxifloxacín sa má používať iba, ak sa považuje za nevhodné použiť iné antibakteriálne látky, ktoré sa všeobecne odporúčajú na liečbu týchto infekcií.
Je potrebné zohľadniť oficiálne odporúčania týkajúce sa náležitého použitia antibakteriálnych látok.
Dávkovanie
Odporúčaná dávka je 400 mg moxifloxacínu, podaného formou infúzie raz denne.
Začiatočná intravenózna liečba môže pokračovať perorálnou liečbou tabletami moxifloxacínu 400 mg,
ak je to klinicky indikované.
V klinických štúdiách bola väčšina pacientov prestavená na perorálnu liečbu počas 4 dní (CAP) alebo počas 6 dní (cSSSI). Odporúčaná celková dĺžka intravenóznej a perorálnej liečby je 7 – 14 dní pre CAP a 7 – 21 dní pre cSSSI.
Porucha funkcie obličiek/pečene
U pacientov s miernou až závažnou poruchou funkcie obličiek alebo u pacientov s chronickou
dialýzou, t.j. hemodialýzou a kontinuálnou ambulantnou peritoneálnou dialýzou (pozri časť 5.2 pre viac podrobností) sa nevyžaduje žiadna úprava dávkovania.
U pacientov s poruchou funkcie pečene nie sú k dispozícii dostatočné údaje (pozri časť 4.3). Iné osobitné skupiny pacientov
U starších pacientov a u pacientov s nízkou telesnou hmotnosťou sa nevyžaduje žiadna úprava dávkovania.
Pediatrická populácia
Moxifloxacín je kontraindikovaný u detí a dospievajúcich v období rastu. Účinnosť a bezpečnosť moxifloxacínu u detí a dospievajúcich neboli stanovené (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.3).
Spôsob podávania
Na intravenózne použitie; konštantná infúzia počas 60 minút (pozri tiež časť 4.4).
Ak je lekársky indikované, infúzny roztok sa môže podávať pomocou T-hadičky spolu
s kompatibilnými infúznymi roztokmi (pozri časť 6.6).
-
Precitlivenosť na moxifloxacín, iné chinolóny alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
-
Gravidita a laktácia (pozri časť 4.6).
-
Pacienti mladší ako 18 rokov.
-
Pacienti s anamnézou ochorenia/poškodenia šliach v súvislosti s liečbou chinolónmi.
V predklinických sledovaniach aj u ľudí sa po vystavení účinku moxifloxacínu pozorovali
elektrofyziologické zmeny srdca vo forme predĺženia QT. Z hľadiska bezpečnosti lieku je preto moxifloxacín kontraindikovaný u pacientov:
-
s vrodeným alebo dokumentovaným získaným predĺžením QT,
-
s poruchami elektrolytov, najmä s neupravenou hypokaliémiou,
-
s klinicky významnou bradykardiou,
-
s klinicky významným zlyhaním srdca so zníženou ejekčnou frakciou ľavej komory,
-
s predchádzajúcimi symptomatickými arytmiami v anamnéze.
Moxifloxacín sa nesmie používať súbežne s ďalšími liekmi, ktoré predlžujú QT interval (pozri tiež časť 4.5).
Z dôvodu obmedzených klinických údajov je moxifloxacín kontraindikovaný aj u pacientov
s poruchou funkcie pečene (Child Pugh C) a u pacientov so zvýšenou hladinou transamináz > 5-
násobne nad hornou hranicou normálnych hodnôt.
U pacientov, u ktorých sa v minulosti pri používaní liekov obsahujúcich chinolón alebo fluórchinolón vyskytli závažné nežiaduce reakcie, je potrebné vyhnúť sa používaniu moxifloxacínu (pozri časť 4.8). U týchto pacientov sa má liečba moxifloxacínom začať len vtedy, ak nie sú dostupné alternatívne možnosti liečby a po dôkladnom posúdení prínosu/rizika (pozri tiež časť 4.3).
Aneuryzma aorty a disekcia aorty a regurgitácia/nedomykavosť srdcovej chlopne
Epidemiologické štúdie uvádzajú zvýšené riziko aneuryzmy a disekcie aorty, predovšetkým u starších pacientov, a regurgitácie aortálnej a mitrálnej chlopne po použití fluórchinolónov. U pacientov
používajúcich fluórchinolóny boli hlásené prípady aneuryzmy a disekcie aorty, niekedy komplikované ruptúrou (vrátane smrteľných prípadov), a prípady regurgitácie/nedomykavosti niektorej zo srdcových chlopní (pozri časť 4.8).
Fluórchinolóny sa majú preto používať iba po starostlivom posúdení pomeru prínosu a rizika a zvážení iných liečebných možností u pacientov s výskytom aneuryzmy v rodinnej anamnéze alebo kongenitálnym ochorením srdcovej chlopne alebo u pacientov s diagnostikovanou už existujúcou aneuryzmou aorty a/alebo disekciou aorty alebo ochorením srdcovej chlopne, a tiež v prípade výskytu iných rizikových faktorov alebo ochorení, ktoré sú predispozíciou k vzniku
-
aneuryzmy aorty a disekcie aorty ako aj regurgitácie/nedomykavosti srdcovej chlopne (napr. ochorenia spojivového tkaniva, ako je Marfanov syndróm alebo Ehlersov-Danlosov syndróm, Turnerov syndróm, Behcetova choroba, hypertenzia, reumatoidná artritída) alebo aj
-
aneuryzmy aorty a disekcie aorty (napr. vaskulárne ochorenia, ako je Takayasuova arteritída alebo obrovskobunková arteritída, prípadne známa ateroskleróza alebo Sjögrenov syndróm) alebo aj
-
regurgitácie/nedomykavosti srdcovej chlopne (napr. infekčná endokarditída).
Riziko aneuryzmy aorty a disekcie aorty a jej ruptúry môže byť zvýšené aj u pacientov súbežne liečených systémovými kortikosteroidmi.
V prípade náhlej abdominálnej bolesti, bolesti v hrudníku alebo bolesti chrbta sa pacienti majú bezodkladne obrátiť na lekársku pohotovosť.
Pacientov je potrebné informovať o tom, aby v prípade akútneho dyspnoe, novovzniknutých srdcových palpitácií alebo vzniku brušného edému alebo edému dolných končatín ihneď vyhľadali lekársku pomoc.
Prínos liečby moxifloxacínom osobitne pri infekciách s nízkym stupňom závažnosti sa má vyvážiť informáciami obsiahnutými v časti osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní.
Predĺženie QTc intervalu a možné klinické stavy súvisiace s predĺžením QTc
Ukázalo sa, že u niektorých pacientov moxifloxacín predlžuje QTc interval na elektrokardiograme. Rozsah predĺženia QT sa môže zvyšovať s narastajúcimi plazmatickými koncentráciami v dôsledku rýchlej intravenóznej infúzie. Preto dĺžka infúzie nesmie byť kratšia ako odporúčaných 60 minút
a nesmie sa prekročiť intravenózna dávka 400 mg raz denne. Bližšie informácie pozri nižšie a v
Liečba moxifloxacínom sa má ukončiť ak sa počas liečby vyskytnú prejavy alebo príznaky, ktoré môžu súvisieť s arytmiou srdca s nálezmi na EKG alebo bez nálezov.
Moxifloxacín sa má používať s opatrnosťou u pacientov s akýmkoľvek stavom, ktorý je predispozíciou srdcových arytmií (napr. akútna ischémia myokardu), pretože to môže viesť
k zvýšenému riziku vývoja ventrikulárnych arytmií (vrátane torsades de pointes) a k zástave srdca. Pozri tiež časti 4.3 a 4.5.
Moxifloxacín sa má používať s opatrnosťou u pacientov, ktorí užívajú lieky, ktoré môžu znižovať hladiny draslíka. Pozri tiež časti 4.3 a 4.5.
Moxifloxacín sa má používať s opatrnosťou u pacientov, ktorí užívajú lieky, ktoré sa spájajú s klinicky
významnou bradykardiou. Pozri tiež časť 4.3.
Ženy a starší pacienti môžu byť citlivejší na účinky liekov, ktoré predlžujú QTc, ako je moxifloxacín,
a preto je potrebná mimoriadna opatrnosť.
Dlhotrvajúce, invalidizujúce a potenciálne ireverzibilné závažné nežiaduce liekové reakcie
U pacientov liečených chinolónmi a fluórchinolónmi, boli nezávisle od ich veku a už existujúcich rizikových faktorov hlásené veľmi zriedkavé prípady dlhotrvajúcich (pokračujúcich mesiace alebo roky), invalidizujúcich a potenciálne ireverzibilných závažných nežiaducich liekových reakcií
postihujúcich rôzne, niekedy viaceré telesné systémy (muskuloskeletálny, nervový, psychický a zmyslový). Pri prvých prejavoch alebo príznakoch akejkoľvek závažnej nežiaducej reakcie sa má používanie moxifloxacínu ihneď ukončiť a pacientom sa má odporučiť, aby kontaktovali svojho predpisujúceho lekára.
Precitlivenosť/alergické reakcie
Pri fluórchinolónoch vrátane moxifloxacínu sa po prvom podaní hlásila precitlivenosť a alergické reakcie. Anafylaktické reakcie môžu už po prvom podaní progredovať do život ohrozujúceho šoku.
V prípadoch klinických prejavov závažných reakcií z precitlivenosti sa moxifloxacín musí okamžite vysadiť a začať vhodná liečba (napr. liečba šoku).
Závažné ochorenia pečene
Pri moxifloxacíne sa hlásili prípady fulminantnej hepatitídy potenciálne vedúcej k zlyhaniu pečene (vrátane fatálnych prípadov) (pozri časť 4.8). Keď sa vyvinú prejavy a príznaky fulminantného ochorenia pečene, ako je rýchly vývoj asténie spojený so žltačkou, tmavým močom, sklonom ku krvácaniu alebo pečeňová encefalopatia, pacientom sa má odporučiť, aby pred pokračovaním liečby vyhľadali lekára.
V prípadoch, keď sa objavia náznaky dysfunkcie pečene majú sa vykonať funkčné vyšetrenia pečene/laboratórne vyšetrenia.
Závažné kožné nežiaduce reakcie
Počas liečby moxifloxacínom boli hlásené závažné kožné nežiaduce reakcie (SCAR, severe cutaneous adverse reactions), vrátane toxickej epidermálnej nekrolýzy (TEN, známej aj ako Lyellov syndróm), Stevensovho-Johnsonovho syndrómu (SJS), akútnej generalizovanej exantémovej pustulózy (AGEP) a liekovej reakcie s eozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS, drug reaction with eosinophilia and systemic symptoms), ktoré môžu byť život ohrozujúce alebo fatálne (pozri časť 4.8). Pri predpisovaní tohto lieku majú byť pacienti poučení o prejavoch a príznakoch závažných kožných
reakcií a majú byť starostlivo sledovaní. Ak sa vyskytnú prejavy a príznaky naznačujúce možnosť týchto reakcií, je potrebné ihneď ukončiť liečbu moxifloxacínom a zvážiť alternatívnu liečbu. Ak sa u pacienta pri užívaní moxifloxacínu vyskytne závažná reakcia, ako je SJS, TEN, AGEP alebo DRESS, liečba moxifloxacínom sa u neho nesmie nikdy znovu začať.
Pacienti s predispozíciou na záchvaty
Chinolóny sú známym spúšťačom záchvatov kŕčov. U pacientov s poruchami CNS alebo u tých, ktorí majú prítomné iné rizikové faktory, ktoré môžu viesť k predispozícii na záchvaty kŕčov alebo znižovať prah pre vznik záchvatov kŕčov, sa musia používať s opatrnosťou. V prípade záchvatov kŕčov sa má liečba moxifloxacínom ukončiť a majú sa nasadiť vhodné opatrenia.
Periférna neuropatia
U pacientov liečených chinolónmi a fluórchinolónmi boli hlásené prípady senzorickej alebo senzomotorickej polyneuropatie vedúce k parestézii, hypestézii, dyzestézii alebo slabosti. Pacientom liečeným moxifloxacínom sa má odporučiť, aby pred pokračovaním liečby informovali svojho lekára, ak sa u nich vyskytnú symptómy neuropatie, napríklad bolesť, pálenie, brnenie, necitlivosť alebo
slabosť, aby sa zabránilo rozvinutiu potenciálne ireverzibilného stavu (pozri časť 4.8).
Psychické reakcie
Psychické reakcie sa môžu vyskytnúť dokonca už po prvom podaní chinolónov vrátane
moxifloxacínu. Vo veľmi zriedkavých prípadoch depresia alebo psychotické reakcie progredovali do suicidálnych myšlienok a samopoškodzujúceho správania, ako sú pokusy o samovraždu (pozri časť 4.8). V prípade, že sa u pacienta vyvinú tieto reakcie, moxifloxacín sa má vysadiť a majú sa nasadiť vhodné opatrenia. Ak sa moxifloxacín používa u psychotických pacientov alebo u pacientov
s psychickým ochorením v anamnéze, odporúča sa opatrnosť.
Hnačka spojená s antibiotikami, vrátane kolitídy
Hnačka spojená a antibiotikami (AAD - Antibiotic-associated diarrhoea) a kolitída spojená
s antibiotikami (AAC - antibiotic-associated colitis), vrátane pseudomembranóznej kolitídy a hnačka spojená s Clostridium difficile sa hlásili v súvislosti s používaním širokospektrálnych antibiotík
vrátane moxifloxacínu a v závažnosti môžu siahať od miernej hnačky až po fatálnu kolitídu.
U pacientov s rozvinutou závažnou formou hnačky počas alebo po použití moxifloxacínu je preto
dôležité zvážiť túto diagnózu. Ak sa predpokladá AAD alebo AAC, alebo sú potvrdené, prebiehajúca liečba antibakteriálnymi látkami vrátane moxifloxacínu sa musí ukončiť a okamžite sa musí začať
s adekvátnymi liečebnými opatreniami. Okrem toho sa na zníženie rizika prenosu musia podniknúť náležité opatrenia na kontrolu infekcie. U pacientov s rozvinutou závažnou formou hnačky sú lieky, ktoré inhibujú peristaltiku, kontraindikované.
Pacienti s myasténiou gravis
U pacientov s myasténiou gravis sa má moxifloxacín používať s opatrnosťou, pretože príznaky sa môžu zhoršiť.
Tendinitída, ruptúra šľachy
Tendinitída a ruptúra šľachy (najmä, ale nie výlučne Achillovej šľachy), niekedy bilaterálne, sa môžu vyskytnúť už v priebehu 48 hodín po začatí liečby s chinolónmi a fluórchinolónmi a ich výskyt bol
hlásený aj po dobu niekoľkých mesiacov po ukončení liečby. Riziko tendinitídy a ruptúry šľachy je
zvýšené u starších pacientov, u pacientov s poruchou funkcie obličiek, u pacientov s
transplantovanými orgánmi a u pacientov súbežne liečených kortikosteroidmi. Preto je potrebné vyhnúť sa súbežnému používaniu kortikosteroidov.
Pri prvom prejave tendinitídy (napr. bolestivý opuch, zápal) sa má liečba moxifloxacínom ukončiť a má sa zvážiť alternatívna liečba. Postihnutá (postihnuté) končatina (končatiny) sa má (majú) príslušne liečiť (napr. imobilizáciou). Pri výskyte prejavov tendinopatie sa kortikosteroidy nemajú používať.
Pacienti s poruchou funkcie obličiek
Starší pacienti s ochoreniami obličiek majú používať moxifloxacín s opatrnosťou, ak nie sú schopní udržať adekvátny príjem tekutín, pretože dehydratácia môže zvýšiť riziko zlyhania obličiek.
Poruchy videnia
V prípade poškodenia zraku alebo iných vplyvov na oči je potrebné okamžite vyhľadať špecializovaného očného lekára (pozri časti 4.7 a 4.8).
Dysglykémia
Pri všetkých chinolónoch, boli hlásené poruchy hladiny glukózy v krvi vrátane hypoglykémie a hyperglykémie (pozri časť 4.8), prevažne u diabetických pacientov, ktorí sa súčasne liečili perorálnymi antidiabetikami (napr. glibenklamid) alebo inzulínom. Boli hlásené prípady
hypoglykemickej kómy. U diabetických pacientov sa odporúča dôkladne monitorovať hladinu glukózy
v krvi.
Prevencia fotosenzitívnych reakcií
Ukázalo sa, že chinolóny zapríčiňujú u pacientov fotosenzitívne reakcie. Štúdie však ukázali, že pri moxifloxacíne je riziko vyvolania fotosenzitivity nižšie. Aj napriek tomu sa má pacientom odporučiť aby sa vyhýbali expozícii UV žiareniu alebo rozsiahlemu vystaveniu a/alebo vystaveniu silnému
slnečnému žiareniu počas liečby moxifloxacínom (pozri časť 4.8).
Pacienti s nedostatkom glukózo-6-fosfát-dehydrogenázy
Pacienti s rodinnou anamnézou alebo s momentálnym nedostatkom glukózo-6-fosfát-dehydrogenázy sú počas liečby chinolónmi náchylní na hemolytické reakcie. U týchto pacientov sa má preto moxifloxacín používať s opatrnosťou.
Zápal periarteriálneho tkaniva
Infúzny roztok moxifloxacínu je len na intravenózne podanie. Má sa zabrániť intraarteriálnemu
podaniu, pretože predklinické štúdie preukázali zápal periarteriálneho tkaniva po infúzii touto cestou.
Pacienti so špecifickými komplikovanými infekciami kože a kožných štruktúr (cSSSI)
Klinická účinnosť moxifloxacínu na liečbu závažných infekcií popálenín, fasciitídy a infekcií
diabetickej nohy s osteomyelitídou nebola stanovená.
Pacienti na diéte s kontrolovaným obsahom sodíka
Tento liek obsahuje 1 206 mg sodíka v dávke, čo zodpovedá 60 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.
Interferencia s biologickými testami
Liečba moxifloxacínom môže interferovať s testami na kultúrach Mycobacterium spp. tým, že potláča rast mykobaktérií, čo spôsobuje falošne negatívne výsledky vo vzorkách odobratých pacientom
súbežne užívajúcich moxifloxacín.
Pacienti s infekciami MRSA
Moxifloxacín sa neodporúča na liečbu infekcií MRSA. V prípade podozrenia alebo po potvrdení infekcie spôsobenej MRSA, sa má začať liečba vhodnou antibakteriálnou látkou (pozri časť 5.1).
Pediatrická populácia
V dôsledku nežiaducich účinkov na chrupavku juvenilných zvierat (pozri časť 5.3) je použitie moxifloxacínu u detí a dospievajúcich < 18 rokov kontraindikované (pozri časť 4.3).
Liekové interakcie
Pri moxifloxacíne a iných liekoch, ktoré môžu predlžovať QTc interval nemožno vylúčiť aditívny účinok na predĺženie QT intervalu. Toto môže viesť k zvýšenému riziku ventrikulárnych arytmií, vrátane torsades de pointes. Preto je súbežné podávanie moxifloxacínu s ktorýmkoľvek
z nasledovných liekov kontraindikované (pozri tiež časť 4.3):
-
antiarytmiká IA triedy (napr. chinidín, hydrochinidín, dizopyramid),
-
antiarytmiká III triedy (napr. amiodaron, sotalol, dofetilid, ibutilid),
-
antipsychotiká (napr. fenotiazíny, pimozid, sertindol, haloperidol, sultoprid),
-
tricyklické antidepresíva,
-
niektoré antimikrobiálne látky (sakvinavir, sparfloxacín, erytromycín i.v., pentamidín,
antimalariká osobitne halofantrín),
-
niektoré antihistaminiká (terfenadín, astemizol, mizolastín),
-
iné (cisaprid, vinkamín i.v., bepridil, difemanil).
Moxifloxacin sa má používať s opatrnosťou používať u pacientov, ktorí užívajú lieky, ktoré môžu znížiť hladiny draslíka (napr. slučkové a tiazidové diuretiká, laxatíva a enémy (vysoké dávky),
kortikosteroidy, amfotericín B) alebo s liekmi, ktoré sa spájajú s klinicky významnou bradykardiou.
Po opakovanom podávaní zdravým dobrovoľníkom moxifloxacín zvyšoval Cmax digoxínu približne o 30 % bez účinku na AUC alebo najnižšie hladiny. Pri použití s digoxínom sa nevyžadujú žiadne opatrenia.
V štúdiách vykonaných s dobrovoľníkmi – diabetikmi súbežné podávanie perorálneho moxifloxacínu
s glibenklamidom vyústilo do približne 21 % zníženia maximálnych koncentrácií glibenklamidu
v plazme. Kombinácia glibenklamidu a moxifloxacínu môže teoreticky viesť k miernej a prechodnej hyperglykémii. Pozorované farmakokinetické zmeny glibenklamidu však nevyústili do zmien farmakodynamických parametrov (glukóza v krvi, inzulín). Klinicky významné interakcie medzi moxifloxacínom a glibenklamidom sa teda nepozorovali.
Zmeny INR
Vo veľkom počte prípadov sa hlásila zvýšená aktivita perorálnych antikoagulancií u pacientov
užívajúcich antibakteriálne látky, najmä fluórchinolóny, makrolidy, tetracyklíny, kotrimoxazol
a niektoré cefalosporíny. Infekčné a zápalové stavy, vek a celkový stav pacienta sa javia ako rizikové faktory. Za takýchto podmienok je zložité zhodnotiť, či infekcia alebo liečba zapríčinila poruchu INR (international normalised ratio). Bezpečnostným opatrením môže byť častejšie sledovanie
INR.V prípade potreby sa dávka perorálneho antikoagulancia má primerane upraviť.
Klinické štúdie po súbežnom podávaní moxifloxacínu s ranitidínom, probenecidom, perorálnymi
kontraceptívami, doplnkami vápnika, parenterálne podaným morfínom, teofylínom, cyklosporínom
alebo itrakonazolom neukázali žiadne interakcie.
Štúdie in vitro s ľudskými enzýmami cytochrómu P450 podporovali tieto nálezy. Vzhľadom na tieto výsledky metabolická interakcia prostredníctvom enzýmov cytochrómu P450 nie je pravdepodobná.
Interakcia so stravou
Moxifloxacín nemá klinicky významné interakcie so stravou, vrátane mliečnych výrobkov.
Gravidita
Bezpečnosť moxifloxacínu počas gravidity u ľudí sa nehodnotila. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Potenciálne riziko pre ľudí nie je známe. Z dôvodu rizika
poškodenia chrupavky nosných kĺbov na pokusných vyvíjajúcich zvieratách po fluórchinolónoch a reverzibilnom poškodení kĺbov popísanom u detí, ktoré dostávali niektoré fluórchinolóny sa moxifloxacín nesmie používať u gravidných žien (pozri časť 4.3).
Dojčenie
K dispozícii nie sú údaje o použití počas laktácie alebo u dojčiacich žien. Predklinické údaje ukazujú, že malé množstvá moxifloxacínu prechádzajú do materského mlieka. V dôsledku absencie údajov
u ľudí a rizika poškodenia chrupavky nosných kĺbov vyvíjajúcich sa zvierat po fluórchinolónoch je
dojčenie počas liečby moxifloxacínom kontraindikované (pozri časť 4.3).
Fertilita
Štúdie na zvieratách nepreukázali zhoršenie fertility (pozri sekcia 5.3).
Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch moxifloxacínu na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať
stroje. Fluórchinolóny vrátane moxifloxacínu však môžu narušiť schopnosť pacienta viesť vozidlá
alebo obsluhovať stroje v dôsledku reakcií CNS (napr. závrat, akútna, prechodná strata videnia, pozri časť 4.8) alebo akútnej a krátkodobej straty vedomia (synkopa, pozri časť 4.8). Pacientom sa má odporučiť, aby pred vedením vozidla alebo obsluhou strojov zistili, ako reagujú na moxifloxacín.
Nežiaduce reakcie pozorované v klinických štúdiách a stanovené z hlásení po uvedení na trh spojené
s podávaním moxifloxacínu 400 mg denne intravenóznou alebo perorálnou cestou (len intravenóznym, sekvenčným {i.v./perorálnym} a perorálnym podávaním) sú usporiadané podľa nižšie uvedených frekvencií:
Okrem nauzey a hnačky sa všetky nežiaduce reakcie pozorovali vo frekvenciách menej ako 3 %. V každej skupine frekvencií sú nežiaduce účinky zoradené podľa klesajúcej závažnosti.
Frekvencie sú definované ako:
Časté ≥ 1/100 až < 1/10
Menej časté ≥ 1/1 000 až < 1/100
Zriedkavé ≥ 1/10 000 až < 1/1 000
Veľmi zriedkavé < 1/10 000
Neznáme frekvencia sa nedá určiť z dostupných údajov
| Trieda orgánových systémov (MedDRA) | Časté≥ 1/100 až< 1/10 | Menej časté≥ 1/1 000až < 1/100 | Zriedkavé≥ 1/10 000až < 1/1 000 | Veľmizriedkavé< 1/10 000 | Neznáme (frekvencia sa nedá určiťz dostupných údajov) |
| Infekcie a nákazy | Superinfekcie v dôsledkurezistentných baktérií alebohúb, napr. orálnaa vaginálna kandidóza | ||||
| Poruchy krvi a lymfatického systému | Anémia Leukopénia (leukopénie) NeutropéniaTrombocytopéniaTrombocytémia Krvná eozinofília Predĺženýprotrombínovýčas/zvýšené INR | Zvýšená hladina protrombínu/zníž ené INR Agranulocytóza Pancytopénia | |||
| Poruchy imunitného systému | Alergická reakcia (pozri časť 4.4) | Anafylaxia vrátane veľmi zriedkavéhoživot ohrozujúceho šoku(pozri časť 4.4)Alergickýedém/angioedém (vrátanelaryngálneho edému,potenciálne život ohrozujúceho, pozri časť 4.4) | |||
| Poruchy endokrinného systému | Syndróm neprimeranej sekrécieantidiuretického hormónu(SIADH) | ||||
| Poruchy metabolizmu a výživy | Hyperlipidémia | Hyperglykémia Hyperurikémia | Hypoglykémia Hypoglykemická kóma |
| Trieda orgánových systémov (MedDRA) | Časté≥ 1/100 až< 1/10 | Menej časté≥ 1/1 000až < 1/100 | Zriedkavé≥ 1/10 000až < 1/1 000 | Veľmizriedkavé< 1/10 000 | Neznáme (frekvencia sa nedá určiťz dostupných údajov) |
| Psychicképoruchy* | Anxiózne reakcie Psychomotorická hyperaktivita/agitácia | Emocionálna labilita Depresia (vo veľmizriedkavých prípadochpotenciálnekulminujúca do samopoškodzujú- ceho správania, ako súsamovražedné predstavy/myšlie nky alebo pokusy o samovraždu, pozri časť 4.4) HalucinácieDelírium | Depersonalizácia Psychotické reakcie(potenciálnekulminujúce do samopoškodzujú- ceho správania, ako súsamovražedné predstavy/myšlie nky alebo pokusy o samovraždu, pozri časť 4.4) | ||
| Poruchynervového systému* | Bolesť hlavy Závrat | Parestézia a Dyzestézia Poruchy chuti(vrátane ageuzie vo veľmizriedkavých prípadoch)Zmätenosťa dezorientácia Poruchy spánku (hlavne insomnia) TremorVertigoSpavosť | HypoestéziaPoruchy čuchu (vrátane anosmie) Abnormálne sny Poruchy koordinácie (vrátane porúch chôdze, najmäv dôsledkuzávratu alebovertiga)Záchvaty vrátane záchvatov grand mal (pozri časť 4.4)Narušená pozornosťPoruchy reči Amnézia Periférnaneuropatia a polyneuropatia | Hyperestézia | |
| Poruchy oka* | Poruchy zraku vrátane diplopie a rozmazaného videnia (najmä v dôsledkureakcií CNS, pozri časť 4.4) | Fotofóbia | Prechodná strata videnia (najmä v prípade reakcií CNS, pozri časti4.4 a 4.7)Uveitídaa bilaterálna akútnatransiluminácia |
| Trieda orgánových systémov (MedDRA) | Časté≥ 1/100 až< 1/10 | Menej časté≥ 1/1 000až < 1/100 | Zriedkavé≥ 1/10 000až < 1/1 000 | Veľmizriedkavé< 1/10 000 | Neznáme (frekvencia sa nedá určiťz dostupných údajov) |
| dúhovky (pozričasť 4.4) | |||||
| Poruchy ucha a labyrintu* | Tinnitus Porucha sluchu vrátane hluchoty (zvyčajnereverzibilná) | ||||
| Poruchy srdca a srdcovejčinnosti** | Predĺženie QTu pacientovs hypokaliémiou (pozri časti 4.3a 4.4) | Predĺženie QT (pozri časť 4.4) Palpitácie Tachykardia Fibrilácia predsieníAngina pectoris | Ventrikulárne tachyarytmie Synkopa (t.j. akútnaa krátkodobástrata vedomia) | Nešpecifikované arytmie Torsades de pointes (pozričasť 4.4)Zástava srdca (pozri časť 4.4) | |
| Poruchy ciev** | Vazodilatácia | Hypertenzia Hypotenzia | Vaskulitída | ||
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníkaa mediastína | Dyspnoe (vrátane astmatických stavov) | ||||
| Poruchy gastrointesti- nálneho traktu | Nauzea Vracanie Gastrointestinál ne bolestia bolesti bruchaHnačka | Znížená chuť do jedla a znížený príjem jedlaZápcha Dyspepsia Flatulencia Gastritída Zvýšenáamyláza | DysfágiaStomatitída Kolitídasúvisiacas antibiotikami (vrátane pseudomembra- nóznej kolitídy, vo veľmizriedkavých prípadochspojená so život ohrozujúcimikomplikáciami, pozri časť 4.4) | ||
| Poruchy pečenea žlčových ciest | Zvýšenie transamináz | Porucha funkcie pečene (vrátane zvýšenia LDH)Zvýšený bilirubínZvýšená gama- glutamyl- transferázaZvýšená alkalickáfosfatáza v krvi | Žltačka Hepatitída (prevažnecholestatická) | Fulminantná hepatitídapotenciálnevedúca k život ohrozujúcemuzlyhaniu pečene, (vrátanefatálnych prípadov, pozri časť 4.4) | |
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | Pruritus Vyrážka ŽihľavkaSuchá koža | Bulózne kožnéreakcie, ako jeStevensov- Johnsonov | Akútnageneralizovaná exantémová |
| Trieda orgánových systémov (MedDRA) | Časté≥ 1/100 až< 1/10 | Menej časté≥ 1/1 000až < 1/100 | Zriedkavé≥ 1/10 000až < 1/1 000 | Veľmizriedkavé< 1/10 000 | Neznáme (frekvencia sa nedá určiťz dostupných údajov) |
| syndróm alebo toxickáepidermálna nekrolýza (potenciálneživot ohrozujúca, pozri časť 4.4) | pustulóza(AGEP)Lieková reakcia s eozinofílioua systémovými príznakmi (DRESS) (pozri časť 4.4), fixná lieková vyrážka, fotosenzitívne reakcie (pozričasť 4.4) | ||||
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavya spojivovéhotkaniva* | Artralgia Myalgia | Tendinitída(pozri časť 4.4) Svalové kŕče Svalové zášklby Svalová slabosť | Ruptúra šľachy (pozri časť 4.4) Artritída Rigidita svalstva Exacerbácia príznakov myasténie gravis(pozri časť 4.4) | Rabdomyolýza | |
| Poruchyobličieka močovýchciest | Dehydratácia | Porucha funkcie obličiek vrátane zvýšenia BUN (z angl. blood urea nitrogen - dusík z močovinyv krvi)a kreatinínuZlyhanie obličiek (pozri časť 4.4) | |||
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania* | Reakcie v mieste injekcie a infúzie | Pocit nepohody (prevažne asténia alebo únava)Bolestivé stavy (vrátane bolesti chrbta, hrude, panvya končatín) Potenie (Trombo-)Flebitídav mieste infúzie | Edém |
* V súvislosti s používaním chinolónov a fluórchinolónov boli hlásené, v niektorých prípadoch bez ohľadu na existujúce rizikové faktory, veľmi zriedkavé prípady dlhotrvajúcich (až mesiace alebo roky), invalidizujúcich a potenciálne ireverzibilných závažných nežiaducich liekových reakcií
postihujúcich rôzne, niekedy viaceré triedy orgánových systémov a zmysly (vrátane reakcií ako je
tendinitída, ruptúra šľachy, artralgia, bolesť končatín, porucha chôdze, neuropatie spojené
s parestéziou a neuralgiou, únava, psychické príznaky (vrátane porúch spánku, úzkosti, záchvatov paniky, depresie a samovražedných myšlienok), porucha pamäti a koncentrácie, a porucha sluchu, zraku, chuti a čuchu) (pozri časť 4.4).
**U pacientov používajúcich fluórchinolóny boli hlásené prípady aneuryzmy a disekcie aorty, niekedy
komplikované ruptúrou (vrátane smrteľných prípadov), a prípady regurgitácie/nedomykavosti niektorej zo srdcových chlopní (pozri časť 4.4).
Nasledovné nežiaduce účinky mali vyššiu frekvenciu kategórie v podskupine i.v. liečených pacientov
so následnou perorálnou liečbou alebo bez nej:
Časté: Zvýšená gama-glutamyl-transferáza
Menej časté: Ventrikulárne tachyarytmie, hypotenzia, edém, kolitída súvisiaca s antibiotikami (vrátane pseudomembranóznej kolitídy, vo veľmi zriedkavých prípadoch spojená so život ohrozujúcimi komplikáciami, pozri časť 4.4), záchvaty vrátane záchvatov grand mal (pozri časť 4.4), halucinácie, porucha funkcie obličiek (vrátane zvýšenia BUN
a kreatinínu), zlyhanie obličiek (pozri časť 4.4).
Vo veľmi zriedkavých prípadoch sa po liečbe inými fluórchinolónmi hlásili nasledovné nežiaduce účinky, ktoré sa môžu pravdepodobne vyskytnúť aj počas liečby moxifloxacínom: zvýšený
intrakraniálny tlak (vrátane pseudotumoru mozgu), hypernatrémia, hyperkalcémia, hemolytická anémia.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Po náhodnom predávkovaní sa neodporúčajú žiadne špecifické opatrenia. V prípade predávkovania sa má začať so symptomatickou liečbou. Z dôvodu možného predĺženia intervalu QT sa má monitorovať EKG. Súbežné podávanie aktívneho uhlia s perorálnou alebo intravenóznou dávkou moxifloxacínu 400 mg zníži systémovú dostupnosť liečiva o viac ako 80 % a 20 % v uvedenom poradí. V prípadoch perorálneho predávkovania môže byť na zabránenie nadmerne vysokej systémovej expozícii
moxifloxacínu prospešné skoré použitie aktívneho uhlia počas absorpcie.
Farmakologické vlastnosti - Moxifloxacin 250 ml/400 mg
Farmakoterapeutická skupina: Chinolónové antibiotiká, fluórchinolóny, ATC kód: J01MA14
Mechanizmus účinku
Moxifloxacín inhibuje bakteriálne topoizomerázy typu II (DNA gyrázu a topoizomerázu IV), ktoré sú
potrebné na replikáciu, transkripciu a reparáciu bakteriálnej DNA.
Farmakokinetický/farmakodynamický vzťah
Fluórchinolóny vykazujú koncentráciou podmienený smrtiaci účinok na baktérie. Farmakodynamické štúdie s fluórchinolónmi na modeloch infekcií zvierat a v klinických skúšaniach u ľudí ukázali, že primárny činiteľ účinnosti je pomer AUC24/MIC.
Mechanizmus rezistencie
Rezistencia fluórchinolónov môže nastať prostredníctvom mutácií na DNA gyráze a topoizomeráze
i.v.
Iné mechanizmy môžu zahŕňať nadmernú expresiu efluxných púmp, impermeabilitu a proteínmi sprostredkovanú ochranu DNA gyrázy. Medzi moxifloxacínom a inými fluórchinolónmi možno očakávať skríženú rezistenciu.
Účinok moxifloxacínu nie je ovplyvnený mechanizmami rezistencie, ktoré sú špecifické pre iné triedy antibakteriálnych látok.
Limity citlivosti
EUCAST klinické MIC limity citlivosti a limity citlivosti diskovej difúzie pre moxifloxacín
(01.01.2012):
| Mikroorganizmus | Citlivý | Rezistentný |
| Staphylococcus spp. | ≤ 0,5 mg/l≥ 24 mm | > 1 mg/l< 21 mm |
| S. pneumoniae | ≤ 0,5 mg/l≥ 22 mm | > 0,5 mg/l< 22 mm |
| Streptococcus Skupiny A, B, C, G | ≤ 0,5 mg/l≥ 18 mm | > 1 mg/l< 15 mm |
| H. influenzae | ≤ 0,5 mg/l≥ 25 mm | > 0,5 mg/l< 25 mm |
| M. catarrhalis | ≤ 0,5 mg/l≥ 23 mm | > 0,5 mg/l< 23 mm |
| Enterobacteriaceae | ≤ 0,5 mg/l≥ 20 mm | > 1 mg/l< 17 mm |
| Limity citlivosti nesúvisiace so špecifickými druhmi* | ≤ 0,5 mg/l | > 1 mg/l |
| * Limity citlivosti nesúvisiace so špecifickými druhmi sa stanovili predovšetkým na základefarmakokinetických/farmakodynamických údajov a sú nezávislé od distribúcií MICšpecifických druhov. Používajú sa iba pre druhy, pre ktoré sa nestanovil limit citlivosti pre špecifické druhy a nie sú použiteľné pre druhy, kde je ešte potrebné stanoviť kritériáinterpretácie. | ||
Mikrobiologická citlivosť
Prevalencia získanej rezistencie sa môže u vybraných druhov geograficky a s časom meniť a osobitne
pri liečbe závažných infekcií je potrebné poznať lokálne informácie o rezistencii. Ak lokálna
prevalencia rezistencie je taká, že je otázna účinnosť liečiva minimálne u niektorých typov infekcií, je potrebné si vyžiadať radu odborníka.
| Bežne citlivé druhy |
| Aeróbne grampozitívne mikroorganizmyStaphylococcus aureus*+ Streptococcus agalactiae (Skupina B)Skupina Streptococcus milleri* (S. anginosus, S. constellatus a S. intermedius) Streptococcus pneumoniae*Streptococcus pyogenes* (Skupina A)Skupina Streptococcus viridans (S. viridans, S. mutans, S. mitis, S. sanguinis, S. salivarius, S. thermophilus) |
| Aeróbne gramnegatívne mikroorganizmyAcinetobacter baumanii Haemophilus influenzae* Legionella pneumophilaMoraxella (Branhamella) catarrhalis* |
| Anaeróbne mikroorganizmyPrevotella spp.* |
| “Iné” mikroorganizmyChlamydophila (Chlamydia) pneumoniae* Coxiella burnetiiMycoplasma pneumoniae* |
| Druhy, pri ktorých môže byť problémom získaná rezistencia |
| Aeróbne grampozitívne mikroorganizmyEnterococcus faecalis* Enterococcus faecium* |
| Aeróbne gramnegatívne mikroorganizmyEnterobacter cloacae* Escherichia coli*# Klebsiella oxytoca Klebsiella pneumoniae*#Proteus mirabilis* |
| Anaeróbne mikroorganizmyBacteroides fragilis* |
| Spravidla rezistentné organizmy |
| Aeróbne gramnegatívne mikroorganizmyPseudomonas aeruginosa |
| * Aktivita bola uspokojivo dokázaná v klinických štúdiách.+ S. aureus rezistentný na meticilín má vysokú pravdepodobnosť rezistencie na fluórchinolóny. Pre S. aureus rezistentný na meticilín sa hlásila > 50% miera rezistencie na moxifloxacín.# ESBL( z angl. Extended-Spectrum Beta-Lactamase – širokospektrálna betalaktamáza)- produkujúce kmene sú zvyčajne tiež rezistentné na fluórchinolóny |
Absorpcia a biologická dostupnosť
Po jednorazovej 400 mg 1-hodinovej intravenóznej infúzii sa na konci infúzie pozorovali maximálne
plazmatické koncentrácie približne 4,1 mg/l, čo zodpovedá priemernému zvýšeniu približne o 26 %
v porovnaní s tými, ktoré boli pozorované po perorálnom podaní (3,1 mg/ml). AUC hodnota približne 39 mg h/l po i.v. podaní je iba mierne vyššia ako tá, ktorá sa pozorovala po perorálnom podaní (35 mg h/l) v súlade s absolútnou biologickou dostupnosťou približne 91 %.
U pacientov nie je potrebná úprava dávky intravenózneho moxifloxacínu v súvislosti s vekom alebo
pohlavím.
Farmakokinetika je lineárna v rozmedzí 50 – 1200 mg jednorazovej perorálnej dávky až do 600 mg jednorazovej intravenóznej dávky a až do 600 mg dávky raz denne počas 10 dní.
Distribúcia
Moxifloxacín sa rýchlo distribuuje do extravaskulárneho priestoru. Rovnovážny distribučný objem (Vss) je približne 2 l/kg. In vitro a ex vivo experimenty ukázali väzbu na proteíny približne 40 – 42 % nezávislú od koncentrácie liečiva. Moxifloxacín sa viaže prevažne na sérové albumíny.
Maximálne koncentrácie 5,4 mg/kg a 20,7 mg/l (geometrický priemer) sa dosiahli v bronchiálnej
sliznici a v tekutine epiteliálnej výstelky (v uvedenom poradí) 2,2 hodiny po perorálnej dávke. Zodpovedajúca maximálna koncentrácia v alveolárnych makrofágoch činí 56,7 mg/kg. V tekutine kožného pľuzgiera boli koncentrácie 1,75 mg/l pozorované 10 hodín po intravenóznom podaní.
V intersticiálnej tekutine boli časové profily koncentrácie voľného liečiva podobné tým, ktoré sa zistili pri maximálnych koncentráciách voľného liečiva v plazme 1,0 mg/l (geometrický priemer)
dosiahnutých približne 1,8 hodiny po intravenóznej dávke.
Biotransformácia
Moxifloxacín prechádza II. fázou biotransformácie a vylučuje sa obličkami (približne 40 %) a žlčou a stolicou (približne 60 %) ako nezmenené liečivo a tiež vo forme tiozlúčeniny (M1) a glukuronidu (M2). M1 a M2 sú jediné významné metabolity u ľudí, oba sú mikrobiologicky neaktívne.
V klinickej fáze I a in vitro štúdiách sa nepozorovali metabolické farmakokinetické interakcie
s ostatnými liečivami prechádzajúcimi I. fázou biotransformácie zahŕňajúcej enzým cytochrómu P450. Nie sú žiadne známky oxidačného metabolizmu.
Eliminácia
Moxifloxacín sa z plazmy eliminuje s priemerným konečným polčasom približne 12 hodín. Po dávke 400 mg je priemerný zdanlivý celkový telesný klírens v rozmedzí od 179 až 246 ml/min. Po 400 mg intravenóznej infúzii sa izolovalo približne 22 % nezmeneného liečiva z moču a asi 26 % zo stolice. Po intravenóznom podaní liečiva izolovaná dávka (nezmenené liečivo a metabolity) celkovo predstavovala približne 98 %. Renálny klírens predstavuje asi 24 – 53 ml/min, čo naznačuje čiastočnú tubulárnu reabsorpciu liečiva z obličiek. Súbežné podávanie moxifloxacínu s ranitidínom alebo probenecidom nezmenilo renálny klírens základného liečiva.
Porucha funkcie obličiek
Farmakokinetické vlastnosti moxifloxacínu nie sú signifikantne odlišné u pacientov s poruchou
funkcie obličiek (vrátane klírensu kreatinínu > 20 ml/min/1,73 m2). Ak je znížená funkcia obličiek zvýšia sa koncentrácie M2 metabolitu (glukuronidu) až 2,5 násobne (s klírensom kreatinínu
< 30 ml/min/1,73 m2).
Porucha funkcie pečene
Na základe doteraz vykonaných farmakokinetických štúdií u pacientov so zlyhaním pečene (Child- Pugh A, B) nie je možné určiť, či existujú nejaké rozdiely v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi. Porucha funkcie pečene sa spájala so zvýšenou expozíciou M1 v plazme, kým expozícia samotného liečiva bola porovnateľná s expozíciou u zdravých dobrovoľníkov. V klinickej praxi nie sú dostatočné skúsenosti s používaním moxifloxacínu u pacientov s poruchou funkcie pečene.
Farmaceutické informácie - Moxifloxacin 250 ml/400 mg
octan sodný, trihydrát
bezvodý síran sodný
kyselina sírová (na úpravu pH)
voda na injekcie
Nasledovné roztoky sú nekompatibilné s infúznym roztokom moxifloxacínu:
10 % a 20 % roztoky chloridu sodného,
4,2 % a 8,4 % roztoky hydrogénuhličitanu sodného.
Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.
3 roky
Chemická a fyzikálna stabilita pred použitím bola preukázaná počas 24 hodín pri 25 °C.
Z mikrobiologického hľadiska, ak spôsob otvárania/rekonštitúcie/riedenia nevylučuje riziko mikrobiálnej kontaminácie, sa má liek použiť ihneď.
Ak sa nepoužije ihneď, za čas použiteľnosti a podmienky pred použitím je zodpovedný používateľ.
Neuchovávajte v chladničke alebo mrazničke.
Infúznu fľašu uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.
Podmienky na uchovávanie po otvorení/riedení lieku, pozri časť 6.3.
Moxifloxacin Kabi je balený buď:
v infúznych fľašiach z polyetylénu nízkej hustoty (KabiPac) uzavretých s viečkom s gumovým diskom umožňujúcim zavedenie ihly,
alebo
v polyolefínových infúznych vakoch (freeflex) s infúznym a injekčným portom s polypropylénovým
miestom na vpich a hliníkovou ochrannou fóliou.
Veľkosti balenia
Polyetylénové fľaše (KabiPac): 1, 10, 20, 25 a 40
Polyolefínové vaky (freeflex): 1, 10, 20, 25 a 40
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
a iné zaobchádzanie s liekom
Tento liek je iba na jednorazové použitie. Nespotrebovaný roztok zlikvidujte.
Zistilo sa, že s infúznym roztokom moxifloxacínu 400 mg/250 ml sú kompatibilné nasledovné ko- infúzie:
voda na injekciu, 0,9 % chlorid sodný, 5 %/10 % glukóza, Ringerov roztok, zložený roztok mliečnanu sodného (Hartmannov roztok, Ringerov laktátový roztok).
Infúzny roztok moxifloxacínu sa nesmie podávať v jednej infúzii s inými liekmi.
Nepoužívajte, ak sú viditeľné akékoľvek pevné čiastočky alebo ak je roztok zakalený.
Uchovávanie pri nízkej teplote môže spôsobiť precipitáciu, ktorá sa upraví pri izbovej teplote. Preto sa neodporúča uchovávať infúzny roztok pri teplote nižšej ako 8 °C.