Substitučná liečba u dospelých, detí a dospievajúcich (vo veku 0 – 18 rokov) v nasledujúcich prípadoch:

• Syndrómy primárnej imunodeficiencie (PID) s narušenou tvorbou protilátok (pozri časť 4.4).

• Sekundárne imunodeficiencie (SID) u pacientov, ktorí trpia závažnými alebo rekurentnými infekciami, neúčinnou antimikrobiálnou liečbou a preukázalo sa u nich buď zlyhanie špecifických protilátok (proven specific antibody failure, PSAF)* alebo hladina IgG

  v sére < 4 g/l.

  *PSAF = zlyhanie pri vytváraní aspoň 2-násobného vzostupu titra protilátok IgG proti pneumokokovým vakcínam s polysacharidovým a polypeptidovým antigénom.

  Imunomodulačná liečba u dospelých, detí a dospievajúcich (0 až 18 rokov):

• Chronická zápalová demyelinizačná polyradikuloneuropatia (chronic inflammatory demyelinating polyradiculoneuropathy, CIDP) ako udržiavacia liečba po stabilizácii pomocou IVIg.

Liečba sa má začať a sledovať pod dohľadom lekára so skúsenosťami v liečbe systémových imunitných ochorení.

Liek sa má podávať subkutánne (SC). Dávka a dávkovacie režimy závisia od indikácie.

Možno bude potrebné dávku upraviť pre každého pacienta individuálne, v závislosti od farmakokinetickej (pharmacokinetic, PK) a klinickej odpovede. Dávka na základe telesnej hmotnosti môže vyžadovať úpravu u pacientov s podváhou alebo nadváhou. Ako návod uvádzame nasledujúce dávkovacie režimy.

Dávkovanie

Substitučná liečba pri PID

Pacienti, ktorí zatiaľ neboli liečení imunoglobulínmi

Dávka požadovaná na dosiahnutie najnižšej IgG hladiny (trough IgG level) 6 g/l je

rádovo 0,4 až 0,8 g/kg telesnej hmotnosti na mesiac. Interval medzi jednotlivými dávkami, na dosiahnutie rovnovážneho stavu, sa pohybuje od 2 až 4 týždňov.

Najnižšie hladiny IgG sa musia merať a hodnotiť spolu s výskytom infekcie. Možno bude potrebné dávku zvýšiť a zamerať sa na vyššie najnižšie hladiny IgG (> 6 g/l), aby sa znížila miera infekcie.

Na začiatku terapie sa odporúča, aby sa intervaly liečby pri prvých infúziách postupne predlžovali z dávky podávanej v jednotýždňových intervaloch až na dávku podávanú raz za 3 – 4 týždne.

Kumulatívna mesačná dávka 10 % IG sa musí rozdeliť na dávky podávané raz za týždeň, raz za 2 týždne, atď. podľa plánovaných intervalov liečby liekom HyQvia.

Pacienti, ktorí predtým boli liečení intravenóznym imunoglobulínom (IVIg)

U pacientov prechádzajúcich priamo z IVIg, alebo ktorí dostali predtým dávku IVIg, ktorá sa môže brať ako referenčná, sa liek musí podávať v rovnakej dávke a rovnakej frekvencii ako pri predošlej liečbe IVIg. U pacientov s predošlou 3-týždennou schémou dávkovania, u ktorých sa tento interval zvyšuje na 4 týždne, sa podávanie môže vykonať podávaním tých istých týždenných ekvivalentov.

Pacienti, ktorí predtým boli liečení subkutánnym imunoglobulínom (SCIg)

Počiatočná dávka lieku je rovnaká ako pri liečbe SCIg, no môže sa upraviť na 3- alebo 4-týždenný interval. Prvá infúzia sa musí podávať jeden týždeň po poslednej liečbe s predchádzajúcim imunoglobulínom.

Substitučná liečba pri SID

Odporúčaná dávka je 0,2 až 0,4 g/kg každé 3 až 4 týždne.

Najnižšie hladiny IgG sa majú merať a hodnotiť v spojení s výskytom infekcie. Dávka sa má podľa potreby upraviť, aby sa dosiahla optimálna ochrana proti infekciám. U pacientov s pretrvávajúcou infekciou môže byť potrebné zvýšenie dávky. Zníženie dávky možno zvážiť, keď pacient zostáva bez infekcie.

Imunomodulačná liečba pri CIDP

Pred začiatkom liečby treba vypočítať týždennú ekvivalentnú dávku vydelením plánovanej dávky plánovaným intervalom dávkovania v týždňoch. Typické intervaly dávkovania lieku HyQvia sú

3 až 4 týždne. Odporúčaná subkutánna dávka je 0,3 až 2,4 g/kg telesnej hmotnosti mesačne podávaná v 1 alebo 2 sedeniach počas 1 alebo 2 dní.

Dávka a frekvencia dávkovania sa môžu prispôsobiť na základe individuálnej klinickej odpovede. Možno bude potrebné upraviť dávku, aby sa dosiahla požadovaná klinická odpoveď. Pri klinickom zhoršení sa dávka môže zvýšiť na odporúčané maximum 2,4 g/kg mesačne. Ak je pacient klinicky stabilný, môže byť potrebné postupné znižovanie dávky, aby sa zistilo, či pacient stále potrebuje IG liečbu.

Harmonogram navyšovania dávky sa odporúča s postupne sa zvyšujúcim objemom subkutánnej infúzie, kým sa nedosiahne úplná dávka, aby sa zaistila tolerancia pacienta. Počas obdobia navyšovania dávky sa musia dodržiavať vypočítaná dávka lieku HyQvia a odporúčané intervaly dávkovania pre prvú a druhú infúziu. Na základe rozhodnutia ošetrujúceho lekára možno u pacientov, ktorí dobre tolerujú prvé 2 infúzie, následné infúzie podať s postupným zvyšovaním dávok

a intervalov dávkovania, berúc do úvahy objem a celkový čas infúzie. Ak pacient toleruje objemy subkutánnych infúzií a prvé 2 infúzie, môžete zvážiť zrýchlené navyšovanie. Dávky 0,4 g/kg alebo nižšie sa môžu podávať bez harmonogramu navyšovania, pokiaľ je tolerancia pacienta prijateľná.

Pacienti musia byť na stabilných dávkach* IVIg. Pred začiatkom liečby liekom treba vypočítať týždennú ekvivalentnú dávku vydelením poslednej dávky IVIg intervalom dávkovania IVIg

v týždňoch. Počiatočná dávka a frekvencia dávkovania sú rovnaké ako pacientova predchádzajúca

liečba IVIg. Typickýinterval dávkovania lieku HyQvia je 4 týždne. Pre pacientov s menej častým dávkovaním IVIg (viac ako 4 týždne) možno interval dávkovania zmeniť na 4 týždne, pričom sa zachová rovnaká ekvivalentná mesačná dávka IgG.

Ako uvádza tabuľka nižšie, vypočítanú jednotýždňovú dávku (1. infúzia) treba podať 2 týždne po poslednej infúzii IVIg. Jeden týždeň po prvej dávke treba podať ďalšiu týždennú ekvivalentnú dávku (2. infúzia). Obdobie navyšovania môže trvať až 9 týždňov (tabuľka 1) v závislosti od intervalu dávkovania a tolerancie.

*(Variácie intervalu dávkovania až do ±7 dní alebo veľkosť mesačnej ekvivalentnej dávky až do

± 20 % medzi infúziami IgG účastníka sa považujú za stabilnú dávku.)

Tabuľka 1: Odporúčaný harmonogram navyšovania dávky z infúzie IVIg na HyQvia

*1. infúzia začína 2 týždne po poslednej dávke IVIg.

V daný deň podania infúzie nesmie maximálny objem infúzie prekročiť 1 200 ml pre pacientov s telesnou hmotnosťou ≥ 40 kg alebo 600 ml pre pacientov < 40 kg. V prípade, že sa prekročí

maximálny denný limit dávky alebo pacient nedokáže tolerovať objem infúzie, dávka sa môže podať počas niekoľkých dní v rozdelených dávkach 48 až 72 hodín medzi dávkami, aby sa umožnila absorpcia infúznej tekutiny v mieste podania infúzie. Dávku možno podať až do 3 miest podania infúzie s maximálnym objemom infúzie 600 ml na miesto (alebo ako je tolerované). Ak sa používajú tri miesta podania, maximum je 400 ml na miesto.

Pediatrická populácia

Substitučná liečba

Harmonogram dávkovania u detí a dospievajúcich (vo veku 0 až 18 rokov) je rovnaký ako

u dospelých. Dávkovanie sa zakladá na telesnej hmotnosti a upravuje sa podľa klinického výsledku. V súčasnosti dostupné údaje sú opísané v častiach 4.8, 5.1 a 5.2.

Imunomodulačná liečba

Harmonogram dávkovania u detí a dospievajúcich (vo veku 0 až 18 rokov) je rovnaký ako

u dospelých. Dávkovanie sa zakladá na vypočítanej týždennej ekvivalentnej dávke a upravuje sa podľa klinického výsledku. V súčasnosti dostupné údaje sú opísané v častiach 4.8, 5.1 a 5.2.

Spôsob podávania

Liek je určený iba na subkutánne použitie. Nepodávajte intravenózne.

Každá injekčná liekovka 10 % IG sa dodáva s primeraným zodpovedajúcim množstvom rHuPH20 (pozri časť 6.5). Celý obsah injekčnej liekovky rHuPH20 sa má podať bez ohľadu na to, či sa podáva celý obsah injekčnej liekovky 10 % IG.

2 zložky lieku sa musia podávať jedna po druhej cez rovnakú subkutánnu ihlu, najskôr sa podá rHuPH20 a následne 10 % IG.

Príklad: Pacient má predpísaných 110 gramov (g) lieku HyQvia: bude to vyžadovať 3 injekčné liekovky po 30 g a 1 injekčnú liekovku po 20 g, aby bola celková dávka 110 g/1 100 ml zložky 10 %

IG lieku HyQvia. Objem rekombinantnej ľudskej hyaluronidázy bude

(3 × 15 ml + 1 × 10 ml) = 55 ml. Ak je dávka väčšia ako 120 g, liek HyQvia sa môže podať počas viacerých dní v rozdelených dávkach 48 až 72 hodín medzi dávkami, aby sa umožnila absorpcia infúznej tekutiny v miestepodania infúzie.

Počas subkutánneho podávania imunoglobulínu (vrátane lieku HyQvia) alebo po ňom môže dochádzať k presakovaniu v mieste podania infúzie. Zvážte použitie dlhších ihiel (12 mm alebo 14 mm) a/alebo viacerých miest infúzie. Akékoľvek zmeny veľkosti ihly musia byť pod dohľadom ošetrujúceho lekára.

Domáca liečba

V prípade použitia subkutánnej infúzie lieku HyQvia na domácu liečbu musí terapiu začať a sledovať lekár so skúsenosťami v usmernení pacientov pri domácej liečbe. Pacienta alebo opatrovateľa je nutnépoučiť o infúznych technikách, použití infúznej pumpy alebo ovládača injekčnej striekačky, o vedení liečebného denníka, o rozpoznávaní možných závažných nežiaducich reakcií a o opatreniach, ktoré majú byť vykonané v prípade výskytu nežiaducich reakcií.

Liek HyQvia sa môže podať v celej terapeutickej dávke až do 3 miest podania infúzie max. každé 4 týždne. Upravte frekvenciu a počet miest podania infúzie, pričomzohľadnite objem, celkový čas

infúzie a toleranciu tak, aby pacient dostal tú istú týždennú ekvivalentnú dávku. Ak pacient vynechá dávku, podajte vynechanú dávku čo najskôr a potom pokračujte v schéme liečby ako predtým.

Infúzia pomocou pomôcky

Komponent 10% IG sa má podávať pomocou pumpy. rHuPH20 sa môže vstreknúť ručne alebo pomocou pumpy. Na to, aby pacienti mohli dostať infúziu s rýchlosťou 300 ml/hod./miesto podania infúzie, môže byť potrebná ihla s veľkosťou 24 jednotiek. Ihly s menším priemerom sa však môžu použiť v prípade, že je prijateľná nižšia rýchlosť prietoku. Pri injekčnej liekovke s objemom1,25 ml rHuPH20 použite ihlu s veľkosťou 18 až 22 jednotiek na natiahnutie obsahu injekčnej liekovky, aby sa zabránilo pretlačeniu alebo porušeniu zátky; pri všetkých ostatných veľkostiach injekčných liekoviek sa môže na natiahnutie obsahu injekčnej liekovky použiť pomôcka s ihlou alebo bez ihly.

Miesto podania infúzie

Odporúčané miesto(-a) podania infúzie tohto lieku sú brucho a stehná. Ak sa použijú 2 miesta, tieto 2 miesta podania infúzie musia byť na opačnej strane tela. Ak sa použijú tri miesta podania infúzie, tieto miesta majú byť aspoň 10 cm od seba. Vyhnite sa výstupkom kostí a miestam, kde sú jazvy. Liek sa nesmie podávať infúziou do infikovaného alebo akútne zapáleného miesta prípadne

jeho okolia, pretože hrozí nebezpečenstvo šírenia lokalizovanej infekcie. Vyhnite sa miestu minimálne 5 cm od pupka.

Rýchlosť infúzie

Odporúča sa, aby sa zložka rHuPH20 podávala s konštantnou rýchlosťou a rýchlosť

podávania 10 % IG nesmie stúpať nad odporúčané rýchlosti, najmä počas začiatku liečby pacienta liekom HyQvia.

Najprv sa vpichne celá dávka rHuPH20 rýchlosťou 1 až 2 ml/minútu (alebo 60 ml/h až 120 ml/h) na miesto podania infúzie alebo podľa tolerancie. Do 10 minút od podania rHuPH20 začnite podávať infúziu celej dávky 10 % IG na miesto rovnakou súpravou subkutánnych ihiel.

Odporúčajú sa nasledujúce rýchlosti infúzie 10 % IG na miesto podania infúzie.

Tabuľka 2: Odporúčané rýchlosti infúzie 10 % IG na miesto podania infúzie

Ak pacient toleruje prvé infúzie celej dávky na miesto a maximálnu rýchlosť, môže sa zvážiť zvýšenie rýchlosti následných infúzií podľa uváženia lekára a pacienta.

Pokyny na manipuláciu a prípavu lieku pred podaním, pozri časť 6.6.

HyQvia sa nesmie podávať intravenózne alebo intramuskulárne.

Precitlivenosť na liečivo (IgG) alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1 (pozri časť 4.4).

Precitlivenosť na ľudské imunoglobulíny, najmä vo veľmi zriedkavých prípadoch deficitu IgA, keď má pacient protilátky proti IgA.

Známa systémová precitlivenosť na hyaluronidázu alebo rHuPH20.

Sledovateľnosť

Aby sa zlepšila (do)sledovateľnosť biologického lieku, má sa zrozumiteľne zaznamenať názov a číslo šarže podaného lieku.

Opatrenia pri používaní

Ak je liek HyQvia omylom podaný do krvnej cievy, u pacientov sa môže vyvinúť šok.

Odporúčaná rýchlosť infúzie uvedená v časti 4.2 sa musí dodržať. Pacienti sa musia počas doby infúzie dôsledne sledovať, najmä na začiatku liečby.

Určité nežiaduce reakcie môžu nastať častejšie u pacientov, ktorí dostávajú normálny ľudský imunoglobulín po prvý raz, ak sa prechádza na normálny ľudský imunoglobulín alebo ak je dlhý interval od predošlej infúzie.

Potenciálnym komplikáciám možno často zabrániť zaistením toho, aby:

• pacienti neboli citliví na normálny ľudský imunoglobulín po prvej pomalej infúzii lieku (pozri časť 4.2).

• pacienti boli počas prvých infúzií starostlivo sledovaní, či nemajú počas celej doby infúzie žiadne príznaky. Počas prvej infúzie a prvú hodinu po prvej infúzii treba sledovať najmä

  pacientov, ktorí zatiaľ neboli liečení normálnym ľudským imunoglobulínom, pacientov, ktorí na túto liečbu prešli z liečby iným liekom, alebo vtedy, ak je dlhý interval od predošlej infúzie.

  Všetci ďalší pacienti sa musia sledovať minimálne 20 minút po podaní.

  keď sa liečba podáva doma, musí byť k dispozícii pomoc od inej zodpovednej osoby pre prípad liečby nežiaducich reakcií alebo privolanie pomoci, ak by sa vyskytla závažná nežiaduca reakcia. Pacienti, ktorí si liečbu podávajú sami doma, alebo osoba, ktorá im má pomôcť v prípade nežiaducich reakcií, sa musia zaškoliť, aby odhalili už skoré prejavy hypersenzitívnych reakcií.

  V prípade výskytu nežiaducej reakcie sa musí buď znížiť rýchlosť podávania, alebo sa infúzia musí zastaviť. Potrebná liečba závisí od druhu a závažnosti tejto nežiaducej reakcie. V prípade šoku ihneď zastavte infúziu a použite liečbu šoku.

  V klinických štúdiách neboli na koži pozorované žiadne chronické zmeny. Pacienti musia byť upozornení, aby hlásili každý chronický zápal, uzlíky alebo zápal vyskytujúci sa v mieste podania infúzie, ktorý trvá dlhšie ako pár dní.

  Precitlivenosť na 10 % IG

  Skutočné hypersenzitívne reakcie sú zriedkavé. Môžu sa vyskytnúť hlavne u pacientov s protilátkami anti-IgA, ktorí musia byť liečení s mimoriadnou opatrnosťou. Pacienti s protilátkami anti–IgA,

  u ktorých je liečba SCIg liekmi jedinou možnosťou, sa majú liečiť liekom HyQvia len pod dôsledným dohľadom lekára.

  Zriedkavo môže normálny ľudský imunoglobulín vyvolať pokles krvného tlaku s anafylaktickou reakciou, a to aj u pacientov, ktorí tolerovali predošlú liečbu normálnym ľudským imunoglobulínom.

• Ak má pacient vysoké riziko alergických reakcií, liek sa musí podávať len vtedy, ak je dostupná podporná starostlivosť pre prípad reakcií ohrozujúcich jeho život.

• Pacienti musia byť informovaní o skorých znakoch anafylaxie/precitlivenosti (vyrážky, svrbenie, generalizovaná urtikária, dýchavičnosť, sipot a hypotenzia).

• Podľa závažnosti súvisiacej reakcie a zdravotníckej praxe, môže podanie vhodného lieku vopred zabrániť tomuto druhu reakcie.

• Ak existuje známa anafylaktická alebo ťažká precitlivenosť na ľudský imunoglobulín, musí to byť zapísané v záznamoch pacienta.

Precitlivenosť na rHuPH20

Každé podozrenie na reakcie podobné alergickej alebo anafylaktickej reakcii po podaní rHuPH20 vyžaduje okamžité zastavenie infúzie a v prípade potreby musí byť podaná štandardná liečba.

Imunogenicita rHuPH20

Tvorba neneutralizačných protilátok a neutralizačných protilátok proti zložke rHuPH20 bola hlásená u pacientov dostávajúcich liek HyQvia v klinických štúdiách. Existuje potenciál na skrížené reakcie takýchto protilátok s endogénnou hyaluronidázou, ktorý sa prejavuje v semenníkoch, nadsemenníkoch a spermiách dospelých mužov. Nie je známe, či tieto protilátky majú akýkoľvek klinický význam

u ľudí (pozri časť 4.8). Tromboembólia

S používaním imunoglobulínov sa spájajú arteriálne a venózne tromboembolické udalosti vrátane infarktu myokardu, mŕtvice, hlbokej venóznej trombózy a pľúcnej embólie. Pred začatím používania imunoglobulínov sa má zabezpečiť dostatočná hydratácia pacientov. U pacientov s už existujúcimi rizikovými faktormi na vznik tromboembolických udalostí (napr. vyšší vek, hypertenzia, diabetes

mellitus a ochorenie ciev alebo trombotické udalosti v anamnéze, pacienti so získanými alebo vrodenými trombofilnými poruchami, pacienti s dlhšími intervalmi imobilizácie, ťažko hypovolemickí pacienti, pacienti s chorobami zvyšujúcimi viskozitu krvi) treba postupovať opatrne. U pacientov

s rizikom hyperviskozity treba monitorovať prejavy a príznaky trombózy a hodnotiť viskozitu krvi. Trombóza sa môže vyskytnúť aj v neprítomnosti známych rizikových faktorov.

Pacienti musia byť informovaní o prvých príznakoch tromboembolických udalostí vrátane dýchavičnosti, bolesti a opuchu končatín, fokálnych neurologických deficitov a bolesti na hrudníku a musí sa im odporučiť, aby sa obrátili na svojho lekára hneď po začiatku príznakov.

Hemolytická anémia

Imunoglobulínové lieky obsahujú protilátky proti krvným skupinám (napr. A, B, D), ktoré môžu účinkovať ako hemolyzíny. Tieto protilátky sa viažu na epitopy červených krviniek (red blood cells, RBC) (ktoré možno detekovať pozitívnym priamym antiglobulínovým testom [DAT, (Coombsov test)]) a zriedkavo môžu spôsobiť hemolýzu. Príjemci imunoglobulínových liekov musia byť sledovaní, či nemajú klinické prejavy a príznaky hemolýzy.

Syndróm aseptickej meningitídy (AMS)

Výskyt syndrómu aseptickej meningitídy bol hlásený v súvislosti s liečbou IVIg a SCIg; príznaky sa zvyčajne prejavia do niekoľkých hodín až 2 dní po liečbe imunoglobulínom. Pacientov treba informovať o prvých príznakoch, ktoré zahŕňajú silnú bolesť hlavy, stuhnutosť krku, ospalosť, horúčku, fotofóbiu, nevoľnosť a vracanie. Vysadenie liečby imunoglobulínom môže spôsobiť do niekoľkých dní remisiu AMS bez následkov. Štúdie mozgovomiechového moku zahŕňajú často pleocytózu až do niekoľko tisíc buniek na mm³, hlavne zo sérií granulocytov a zvýšené hladiny proteínov až na niekoľko stoviek mg/dl.

AMS sa môže častejšie vyskytnúť v súvislosti s liečbou vysokodávkovým (2 g/kg) IVIg. Z údajov po uvedení lieku na trh nebola pozorovaná žiadna jasná korelácia medzi AMS a vyššími dávkami.

Zvýšený výskyt AMS sa pozoroval u žien. Interferencia so sérologickými testami

Prechodný rast rôznych pasívne prenášaných protilátok v krvi pacienta po infúzii imunoglobulínov môže spôsobiť falošne pozitívne výsledky sérologických testov.

Pasívny prenos protilátok proti povrchovým antigénom erytrocytov (napr. A, B, D) môže rušiť niektoré sérologické testy na protilátky červených krviniek napr. priamy antiglobulínový test (DAT, priamy Coombsov test).

Podávanie imunoglobulínových liekov môže viesť k falošne pozitívnym výsledkom testov, ktoré závisia od detekcie β-D-glukánov na diagnózu mykóz. Tento jav môže pretrvávať niekoľko týždňov po podaní infúzie s liekom.

Prenosné agensy

Normálny ľudský imunoglobulín a ľudský sérový albumín (stabilizátor rHuPH20) sa získavajú z ľudskej plazmy. Majú sa zaviesť štandardné opatrenia na zabránenie infekcií z použitia liekov pripravených z ľudskej krvi alebo plazmy, vrátane výberu darcov, vyšetrenia jednotlivej darovanej krvi a zmesí plazmy, či neobsahujú špecifické markery infekcie a zaradenie efektívnych výrobných krokov na inaktiváciu/odstránenie vírusov. Napriek tomu možnosť prenosu pôvodcov infekcií pri podávaní liekov pripravených z ľudskej krvi alebo plazmy sa nedá úplne vylúčiť. Vzťahuje sa to aj na neznáme alebo objavené vírusy a iné patogény.

Prijaté opatrenia sa považujú za účinné na obalené vírusy, napr. vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV), vírus hepatitídy B (HBV) a vírus hepatitídy C (HCV), a aj na neobalené vírusy: vírus hepatitídy A (HAV) a parvovírus B19.

Existujú upokojujúce klinické dôkazy týkajúce sa nedostatočného prenosu hepatitídy A alebo parvovírusu B19 imunoglobulínmi a tiež sa predpokladá, že obsah protilátok významne prispieva k bezpečnosti proti vírusom.

Obsah sodíka

Zložka 10 % IG je v podstate bez sodíka. rHuPH20 obsahuje nasledujúce množstvo (mg) sodíka na liekovku:

1,25 ml obsahuje 5,0 mg sodíka.

2,5 ml obsahuje 10,1 mg sodíka.

5 ml obsahuje 20,2 mg sodíka.

10 ml obsahuje 40,3 mg sodíka.

15 ml obsahuje 60,5 mg sodíka.

Je to ekvivalentné 0,25 až 3 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.

Pediatrická populácia

Uvedené upozornenia a opatrenia sa týkajú dospelých aj detí.

Vakcíny so živými oslabenými vírusmi

Podávanie imunoglobulínov môže po dobu najmenej 6 týždňov a až 3 mesiacov znižovať účinnosť vakcín so živými oslabenými vírusmi, ako sú vakcíny proti osýpkam, rubeole, mumpsu a ovčím kiahňam. Pred očkovaním vakcínou, ktorá obsahuje živé oslabené vírusy, musia uplynúť 3 mesiace od podania tohto lieku. V prípade vakcíny proti osýpkam môže toto zníženie účinnosti pretrvávať

až 1 rok. U pacientov očkovaných proti osýpkam sa musí preto kontrolovať hladina protilátok. Pediatrická populácia

Uvedené interakcie sa týkajú dospelých aj detí.

Gravidita

Bezpečnosť používania tohto lieku počas ľudskej gravidity nebola stanovená v rámci kontrolovaných klinických štúdií, a preto sa má gravidným ženám a dojčiacim matkám podávať opatrne.

Deväť žien, ktoré boli niekedy liečené liekom HyQvia, bolo zaradených do prospektívneho, nekontrolovaného, multicentrického poregistračného registra gravidít (štúdia 161301). Z 8 tehotenstiev, ktorých výsledok je známy, bolo 8 živonarodených detí s normálnym skóre APGAR. Neboli uvedené žiadne pôrodné a popôrodné komplikácie. V súvislosti s týmto liekom neboli hlásené žiadne nežiaduce udalosti. Štyri (4) matky boli testované na protilátky viažuce alebo neutralizujúce protilátky proti rHuPH20 a neboli zistené žiadne protilátky.

U imunoglobulínových liekov bolo preukázané, že prechádzajú placentou, vo zvýšenej miere počas tretieho trimestra. Klinické skúsenosti s používaním imunoglobulínov nepreukazujú žiadne škodlivé účinky na priebeh gravidity, ani na plod a na novorodencov.

Boli vykonané vývojové a reprodukčné toxikologické štúdie s rHuPH20 u myší a králikov. Žiadne nežiaduce reakcie na graviditu a vývoj plodu neboli spájané s protilátkami proti rHuPH20. V týchto štúdiách boli materské protilátky proti rHuPH20 prenesené na potomstvo in utero. V súčasnosti nie sú známe účinky protilátok na zložku rHuPH20 tohto lieku na ľudké embryo alebo na vývoj ľudského plodu (pozri časť 5.3).

Dojčenie

Imunoglobulíny sa vylučujú do ľudského materského mlieka a môžu prispieť k ochrane novorodenca pred patogénmi, ktoré sa do tela dostávajú cez sliznice. Jedno dieťa v rámci registra gravidít

(štúdia 161301) bolo dojčené. Všetky nežiaduce účinky boli hlásené ako nesúvisiace s predchádzajúcou alebo súčasnou liečbou liekom HyQvia.

Fertilita

V súčasnosti neexistujú žiadne klinické údaje o bezpečnosti tohto lieku na fertilitu.

Klinické skúsenosti s imunoglobulínmi naznačujú, že netreba očakávať žiadne škodlivé účinky 10 % IG na fertilitu.

Štúdie na zvieratách nenaznačujú priamy ani nepriamy škodlivý účinok rHuPH20 na reprodukčný potenciál v dávkach používaných na uľahčenie podávania 10 % IG (pozri časť 5.3).

Schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje môžu byť znížené niektorými nežiaducimi reakciami, napr. závratmi (pozri časť 4.8) spojenými s týmto liekom. Pacienti, u ktorých sa počas liečby vyskytnú nežiaduce reakcie, majú počkať, kým vymiznú, a až potom viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

Súhrn bezpečnostného profilu

10 % IG

Môžu sa príležitostne vyskytnúť nežiaduce reakcie, ako sú triaška, bolesť hlavy, závrat, horúčka, vracanie, alergické reakcie, nevoľnosť, artralgia, nízky krvný tlak a stredne závažná bolesť krížovej chrbtice.

Zriedkavo môžu normálne ľudské imunoglobulíny spôsobiť náhly pokles krvného tlaku

a v ojedinelých prípadoch anafylaktický šok, a to aj v prípadoch, keď pacient pri predošlom podaní žiadne známky precitlivenosti nemal.

Lokálne reakcie v mieste podania infúzie: často sa môže vyskytnúť opuch, bolestivosť, začervenanie, zatvrdnutie, teplo v tomto mieste, svrbenie, modriny a vyrážka.

Pri normálnom ľudskom imunoglobulíne boli pozorované prípady prechodnej aseptickej meningitídy, prechodné hemolytické reakcie, zvýšenie hladiny sérového kreatinínu a/ alebo akútne zlyhanie obličiek, pozri časť 4.4.

Tromboembolické reakcie ako infarkt myokardu, cievna mozgová príhoda, pľúcna embólia a hlboká žilová trombóza boli zriedkavo pozorované pri liekoch IVIg a SCIg.

Bezpečnosť pre prenosných pôvodcov nákazy, pozri časť 4.4.

rHuPH20

Najčastejšími nežiaducimi reakciami hlásenými po uvedení rHuPH20 na trh v podobných formách a podávanej subkutánne kvôli disperzii a absorpcii subkutánne podávaných tekutín alebo liekov, boli mierne lokálne reakcie v mieste podania infúzie, napr. erytém a bolesť. Opuch bol hlásený najčastejšie v súvislosti s podávaním veľkoobjemových subkutánnych tekutín.

Protilátky proti rHuPH20

Celkovo u 13 z 83 účastníkov pilotnej štúdie PID vznikla minimálne raz počas tejto klinickej štúdie protilátka schopná naviazať sa na rHuPH20. Tieto protilátky neboli schopné neutralizácie rHuPH20. Nedala sa preukázať žiadna dočasná súvislosť medzi nežiaducimi reakciami a výskytom protilátok anti-rHuPH20. Nedošlo k žiadnemu nárastu výskytu ani závažnosti nežiaducich reakcií u pacientov, u ktorých vznikli protilátky proti rHuPH20.

Celkovo u 16 zo 132 účastníkov, ktorí dostali rHuPH20 počas CIDP štúdie zahŕňajúcej

289 pacientorokov sledovania sa vyvinuli anti-rHuPH20 protilátky. U dvoch účastníkov sa vyvinuli neutralizujúce protilátky proti rHuPH20. V súvislosti s výskytom pozitivity na väzbové alebo neutralizačné protilátky neboli identifikované žiadne problémy s účinnosťou ani bezpečnosťou.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Bezpečnosť lieku HyQvia bola hodnotená u 228 pacientov, ktorí dostali celkovo 7 287 infúzií

v priebehu 6 klinických štúdií. Ich súčasťou boli 4 klinické štúdie (160602, 160603, 160902 a 161101) u 124 pacientov s primárnou imunitnou nedostatočnosťou (PID), ktorí dostali 3 202 infúzií,

a 2 klinické štúdie (161403 Epoch 1 a 161505) u 104 pacientov s CIDP, ktorí dostali 4 085 infúzií lieku HyQvia.

Tabuľka uvedená nižšie je v súlade s klasifikáciou podľa tried orgánových systémov MedDRA (27.1) (System Organ Class, SOC a Preferred Term Level – preferované výrazy).

Frekvencie nežiaducich účinkov boli vyhodnotené pomocou nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až

< 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov). V rámci každej skupiny fekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané podľa klesajúcej závažnosti.

Tabuľka 3: Frekvencia výskytu nežiaducich reakcií liekov (ADR) na jednu infúziu hlásených u pacientov liečených HyQviou v klinických skúšaniach (160602, 160603, 160902, 161101,

161403 Epoch 1 a 161505) a po uvedení lieku na trh, miera hlásení na pacienta alebo na infúziu.

• Lokálne reakcie (celkové)

* Nežiaduce udalosti zo sledovania po uvedení na trh Opis vybratých nežiaducich reakcií

Najčastejšími lokálnymi reakciami pozorovanými počas pivotných klinických skúšaní boli bolesť v miestepodania infúzie, erytém v miestepodania infúzie a edém v mieste podania infúzie. Väčšina lokálnych reakcií bola mierne závažná a spontánne miznúca. V skúšaniach pri PID boli 2 závažné lokálne nežiaduce reakcie (bolesť v miestepodania infúzie a opuch v mieste podania infúzie)

a v skúšaniach pri CIDP boli závažné 4 prípady (extravazácia v miestepodania infúzie, zápal v miestepodania infúzie, svrbenie v miestepodania infúzie a reakcia v miestepodania infúzie).

V skúšaniach pri PID došlo k 2 výskytom prechodného genitálneho edému, z čoho bol jeden považovaný za závažný, ku ktorým došlo kvôli difúzii lieku z miesta podania infúzie do oblasti brucha. V skúšaniach pri CIDP došlo k jednému výskytu mierneho genitálneho edému (opuch penisu). Neboli pozorované žiadne kožné zmeny, ktoré by počas klinického skúšania nevymizli.

Pediatrická populácia

PID

V pivotnej štúdii 160603 mali 2 z 24 pediatrických pacientov celkové hladiny protilátok proti rHuPH20 1 : 160 alebo vyššie. Nikto nemal neutralizačné protilátky.

Prospektívna, multicentrická štúdia 4. fázy v Európe hodnotila 42 pediatrických účastníkov (vek

2 až < 18 rokov), ktorí predtým dostali liečbu imunoglobulínmi (štúdia 161504). Nezistili sa žiadne

nové bezpečnostné obavy. Žiadny účastník nemal pozitívne (titer ≥ 160) väzbové protilátky proti rHuPH20. HyQvia sa ukázala ako bezpečná a tolerovaná u pediatrických účastníkov (vek

2 až < 18 rokov) s PIDD.

Výsledky klinických štúdií naznačujú podobné bezpečnostné profily u dospelých a pediatrickej populácie vrátane povahy, frekvencie, závažnosti a reverzibilnosti nežiaducich reakcií.

CIDP

Liek HyQvia nebol posudzovaný v klinických skúšaniach u detí alebo dospievajúcich pacientov (0 až 18 rokov) s CIDP.

Starší pacienti

Primárna imunodeficiencia

Štúdie bezpečnosti lieku po registrácii (EU 161302, US 161406) zahŕňali 15 a 77 starších účastníkov v uvedenom poradí. Z celkového hľadiska neboli pozorované žiadne významné rozdiely v bezpečnosti medzi účastníkmi PID staršími ako 65 rokov a účastníkmi vo vekovom rozmedzí 18 až 65 rokov.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Dôsledky predávkovania nie sú známe.