CORYOL 3,125 Tableta

Esenciálna hypertenzia.

Chronická stabilná angína pektoris.

Podporná liečba stredne závažného až závažného stabilného chronického zlyhávania srdca.

Dávkovanie

Esenciálna hypertenzia

Karvedilol možno použiť na liečbu hypertenzie samotný alebo v kombinácii s inými antihypertenzívami, najmä tiazidovými diuretikami. Odporúča sa dávkovanie raz denne, avšak odporúčaná maximálna jednotlivá dávka je 25 mg a odporúčaná maximálna denná dávka je 50 mg.

Dospelí

Odporúčaná začiatočná dávka je 12,5 mg jedenkrát denne počas prvých dvoch dní. Liečba ďalej pokračuje dávkou 25 mg/deň. V prípade potreby možno dávku ďalej zvyšovať postupne

v dvojtýždňových intervaloch alebo dlhších.

Starší pacienti

Odporúčaná začiatočná dávka pri liečbe hypertenzie je 12,5 mg jedenkrát denne, ktorá môže postačovať aj pre udržiavaciu liečbu. Ak je však odpoveď na liečbu pri tejto dávke nedostatočná, dávka sa môže postupne zvyšovať v 2-týždňových intervaloch alebo dlhších až na odporúčanú maximálnu dennú dávku 50 mg podanú jedenkrát denne alebo v rozdelených dávkach.

Chronická stabilná angína pektoris

Odporúča sa dávkovací režim dvakrát denne.

Dospelí

Začiatočná dávka je 12,5 mg dvakrát denne počas prvých dvoch dní. Liečba ďalej pokračuje dávkou 25 mg dvakrát denne. V prípade potreby možno dávku ďalej zvyšovať postupne v 2-týždňových intervaloch alebo dlhších až na maximálnu odporúčanú dávku 100 mg denne rozdelenú do dvoch dávok (dvakrát denne).

Starší pacienti

Odporúčaná začiatočná dávka je 12,5 mg dvakrát denne počas dvoch dní.

Liečba ďalej pokračuje dávkou 25 mg dvakrát denne, čo je maximálna odporúčaná denná dávka.

Zlyhávanie srdca

Karvedilol sa podáva pri stredne závažnom až závažnom zlyhávaní srdca ako doplnok ku konvenčnej základnej liečbe diuretikami, ACE inhibítormi, digitálisom a/alebo vazodilatanciami. Pacient má byť klinicky stabilizovaný (bez zmien v triede NYHA (New York Heart Association) klasifikácie, bez hospitalizácie z dôvodu zlyhávania srdca) a základná terapia musí byť stabilizovaná najmenej 4 týždne pred liečbou. Ďalej má pacient mať redukovanú ejekčnú frakciu ľavej komory a srdcová frekvencia má byť > 50 bpm a systolický krvný tlak > 85 mm Hg (pozri časť 4.3).

Začiatočná dávka je 3,125 mg dvakrát denne počas dvoch týždňov. Ak je táto dávka tolerovaná, možno ju zvyšovať pomaly v intervaloch nie kratších ako dva týždne až na 6,25 mg dvakrát denne, potom až na 12,5 mg dvakrát denne a nakoniec na 25 mg dvakrát denne. Dávkovanie sa má zvyšovať až na najvyššiu tolerovateľnú úroveň.

Odporúčané maximálne dávkovanie je 25 mg dvakrát denne pre všetkých pacientov so závažným kongestívnym zlyhávaním srdca (Congestive heart failure, CHF) a pre pacientov s miernym až stredne závažným CHF vážiacich menej ako 85 kg a dávkovanie 50 mg dvakrát denne pre pacientov

s miernym až stredne závažným CHF vážiacich viac ako 85 kg.

Na začiatku liečby alebo v dôsledku zvýšenia dávky sa môže vyskytnúť prechodné zhoršenie príznakov zlyhávania srdca, osobitne u pacientov so závažným zlyhávaním srdca a/alebo pri liečbe vysokou dávkou diuretika. Zvyčajne nie je potrebné prerušenie liečby, ale dávka sa nemá zvyšovať. Lekár/kardiológ má sledovať pacienta počas dvoch hodín od začatia liečby alebo od zvýšenia dávky. Pred každým zvyšovaním dávky sa má vykonať vyšetrenie možných príznakov zhoršenia zlyhávania srdca alebo príznakov nadmernej vazodilatácie (napr. renálna funkcia, telesná hmotnosť, krvný tlak, srdcová frekvencia a rytmus). Zhoršenie zlyhávania srdca alebo zadržiavanie tekutín v tele sa lieči zvýšením dávky diuretika a dávka karvedilolu sa nemá zvyšovať, kým pacient nie je stabilizovaný. Ak sa objaví bradykardia alebo v prípade predĺženia AV vedenia sa má najprv sledovať hladina digoxínu. Príležitostne môže byť nutné redukovať dávku karvedilolu alebo na čas úplne prerušiť liečbu. Dokonca i v týchto prípadoch možno často úspešne pokračovať v titrácii dávky karvedilolu.

V prípade NIDDM (non-inzulín-dependentného diabetu mellitus) alebo IDDM (inzulín-dependentného diabetu mellitus) sa má počas titrácie dávky pravidelne sledovať renálna funkcia, trombocyty a glukóza. Po skončení titrácie dávky sa frekvencia sledovania môže znížiť.

Ak sa liečba karvedilolom prerušila na viac ako jeden týždeň, liečba má znova začať nižšou dávkou dvakrát denne a zvyšovať postupne podľa vyššie uvedených odporúčaní.

Špeciálne pokyny na dávkovanie

Tak ako pri všetkých betablokátoroch, liečba sa nesmie ukončiť náhle, ale postupne znižovať dávkovanie

v týždňových intervaloch. Toto je dôležité najmä u pacientov s pridruženou koronárnou chorobou srdca.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

Farmakokinetické údaje a klinické štúdie u pacientov s poruchou funkcie obličiek (vrátane zlyhania obličiek) naznačujú, že pri strednej závažnej až závažnej poruche funkcie nie je potrebná úprava dávkovania (pozri časti 4.4 a 5.2).

Pacienti so stredne závažnou poruchou funkcie pečene

Môže byť potrebná úprava dávky.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť karvedilolu u detí a dospievajúcich vo veku do 18 rokov neboli doteraz

stanovené (pozri časť 5.1). Nie sú dostupné postačujúce údaje o účinnosti a bezpečnosti karvedilolu.

Starší pacienti

Starší pacienti môžu byť citlivejší na účinky karvedilolu a majú sa pozornejšie sledovať.

Spôsob podávania

Tablety sa majú užívať s dostatočným množstvom tekutiny. Tablety sa nemusia užívať s jedlom. U pacientov so zlyhávaním srdca sa však odporúča užívať karvedilol s jedlom, aby sa umožnila pomalšia absorpcia a znížilo sa riziko ortostatickej hypotenzie.

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• Nestabilné/dekompenzované zlyhávanie srdca.

• Zlyhávanie srdca triedy IV NYHA klasifikácie vyžadujúce intravenóznu inotropnú liečbu.

• Obštrukčná choroba dýchacích ciest.

• Bronchospazmus alebo astma v anamnéze.

• Klinicky manifestovaná porucha funkcie pečene.

• 2. a 3. stupeň srdcovej atrioventrikulárnej (AV) blokády (pokiaľ nie je implantovaný trvalý kardiostimulátor).

• Závažná bradykardia (< 50 bpm).

• Syndróm chorého sínusu (vrátane sino-atriálneho bloku).

• Kardiogénny šok.

• Závažná hypotenzia (systolický krvný tlak < 85 mmHg).

• Prinzmetalova angína.

• Neliečený feochromocytóm.

• Metabolická acidóza.

• Závažné cirkulačné poruchy periférnych artérií.

• Súbežná intravenózna liečba verapamilom alebo diltiazemom (pozri časť 4.5).

Chronické zlyhávanie srdca

U pacientov s kongestívnym zlyhávaním srdca môže počas zvyšovania dávok Coryolu 3,125 mg nastať zhoršenie zlyhávania srdca alebo retencia tekutín. Ak sa objavia tieto príznaky, má sa zvýšiť dávkovanie diuretík a dávka Coryolu 3,125 mg sa nemá ďalej zvyšovať, až kým sa klinický stav stabilizuje. V niektorých prípadoch môže byť nutné znížiť dávku Coryolu 3,125 mg alebo

v zriedkavých prípadoch jeho užívanie dočasne prerušiť. Takéto komplikácie však nevylučujú ďalšie úspešné titrovanie dávky Coryolu 3,125 mg nahor.

Coryol 3,125 mg sa má podávať opatrne v kombinácii s digoxínom, pretože obe liečivá spomaľujú AV vedenie (pozri časť 4.5).

Funkcia obličiek pri kongestívnom zlyhávaní srdca

U pacientov s chronickým zlyhávaním srdca a nízkym tlakom krvi (systolický TK < 100 mm Hg), s ischemickou chorobou srdca a difúznym cievnym ochorením a/alebo u pacientov s primárnou

insuficienciou obličiek sa pri liečbe karvedilolom pozorovalo reverzibilné zhoršenie funkcie obličiek. U pacientov s CHF a týmito rizikovými faktormi sa majú monitorovať počas titrácie dávky Coryolu 3,125 mg renálne funkcie a podávanie lieku sa má prerušiť alebo znížiť dávka, ak sa zhorší zlyhávanie obličiek.

Dysfunkcia ľavej komory po akútnom infarkte myokardu

Pred začatím liečby karvedilolom je nutné, aby bol klinický stav pacientov s dysfunkciou ľavej komory po akútnom infarkte myokardu hemodynamicky stabilný; pacienti majú dostávať inhibítor ACE najmenej 48 hodín pred začatím liečby karvedilolom, pričom dávka inhibítora ACE má byť stabilná minimálne počas 24 predchádzajúcich hodín.

Chronická obštrukčná choroba pľúc

Karvedilol sa má podávať s opatrnosťou pacientom s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP) so sklonom ku bronchospazmu, ktorí sa neliečia perorálnymi alebo inhalačnými liekmi a len vtedy, ak očakávaný prínos preváži potenciálne riziko. U pacientov so sklonom k bronchospazmu môžu nastať poruchy dýchania ako následok možného zvýšeného odporu v dýchacích cestách. Pacientov treba pozorne sledovať na začiatku liečby aj počas zvyšovania dávok karvedilolu a pri akomkoľvek náznaku bronchospazmu počas liečby sa má dávka karvedilolu znížiť.

Diabetes mellitus

Pri podávaní Coryolu 3,125 mg pacientom s diabetom mellitus je potrebná opatrnosť vzhľadom na to, že môže nastať zhoršenie kontroly glukózy v krvi alebo prvé príznaky akútnej hypoglykémie môžu byť maskované alebo oslabené. U pacientov závislých od inzulínu sa všeobecne uprednostňujú alternatívy betablokátorov. Preto je u diabetických pacientov pri začatí liečby karvedilolom alebo zvyšovaní jeho dávky potrebné pravidelne monitorovať hladinu glukózy v krvi a podľa toho upraviť hypoglykemickú liečbu (pozri časť 4.5). Hladiny glukózy v krvi sa majú dôkladne sledovať po dlhšom čase bez jedla.

Ochorenie periférnych ciev a Raynaudov fenomén

Coryol 3,125 mg sa má používať s opatrnosťou u pacientov s ochorením periférnych ciev (napr. Raynaudov fenomén), pretože betablokátory môžu vyvolať alebo zhoršiť príznaky arteriálnej insuficiencie.

Tyreotoxikóza

Coryol 3,125 mg môže maskovať príznaky tyreotoxikózy.

Bradykardia

Coryol 3,125 mg môže spôsobiť bradykardiu. Ak sa pacientovi zníži srdcová frekvencia pod 55 úderov/min, treba znížiť dávkovanie Coryolu 3,125 mg.

Prvostupňový srdcový blok

Pre negatívne dromotropný účinok sa karvedilol má opatrne podávať pacientom s prvostupňovým srdcovým blokom.

Hypersenzitivita

Opatrnosť je potrebná pri podávaní Coryolu 3,125 mg pacientom so závažnými reakciami precitlivenosti v anamnéze a pacientom podstupujúcim desenzibilizačnú liečbu, pretože betablokátory môžu zvyšovať citlivosť na alergény a závažnosť hypersenzitívnych reakcií.

Riziko anafylaktickej reakcie

Pri užívaní betablokátorov môžu pacienti s anamnézou závažnej anafylaktickej reakcie na rôzne alergény silnejšie zareagovať na opakovanú expozíciu týmto alergénom, či už náhodnú, diagnostickú alebo terapeutickú. Títo pacienti potom nemusia odpovedať na zvyčajné dávky adrenalínu používané pri liečbe alergickej reakcie.

Závažné kožné nežiaduce reakcie (Severe cutaneous adverse reactions, SCAR)

Počas liečby karvedilolom boli hlásené veľmi zriedkavé prípady závažných kožných nežiaducich reakcií, ako toxická epidermálna nekrolýza (TEN) a Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS) (pozri časť 4.8).

Užívanie karvedilolu sa má natrvalo ukončiť u pacientov, u ktorých sa vyskytnú závažné kožné reakcie pravdepodobne spôsobené karvedilolom.

Psoriáza

Pacienti s psoriázou v anamnéze súvisiacou s liečbou betablokátormi môžu užívať Coryol 3,125 mg

len po posúdení pomeru rizika a prínosu.

Interakcie s inými liekmi

Existujú početné nezanedbateľné farmakokinetické a farmakodynamické liekové interakcie s inými

liekmi (napr. digoxín, cyklosporín, rifampicín, anestetiká, antiarytmiká). Pozri časť 4.5.

Súbežné užívanie debrizochínu

Pacienti, u ktorých sa zistilo, že sú slabí metabolizátori debrizochínu, majú byť na začiatku liečby

pozorne sledovaní.

Feochromocytóm

U pacientov s feochromocytómom sa liečba alfablokátorom má začať pred použitím akéhokoľvek betablokátora. Napriek tomu, že karvedilol má alfa- aj beta-blokujúci farmakologický účinok, nie sú skúsenosti s jeho použitím pri tomto ochorení. Preto je potrebná opatrnosť pri podávaní Coryolu 3,125 mg pacientom so suspektným alebo diagnostikovaným feochromocytómom.

Prinzmetalova variantná angína

Liečivá s neselektívnym beta-blokujúcim účinkom môžu u pacientov s Prinzmetalovou variantnou angínou pektoris vyvolať bolesti na hrudníku. Nie sú klinické skúsenosti s podávaním karvedilolu u týchto pacientov, hoci alfa-blokujúci účinok Coryolu 3,125 mg môže uvedeným príznakom predchádzať. Opatrnosť je potrebná pri podávaní Coryolu 3,125 mg pacientom s podozrením

na Prinzmetalovu variantnú angínu pektoris.

Kontaktné šošovky

Používateľov kontaktných šošoviek je nutné poučiť o možnosti zníženej tvorby sĺz.

Syndróm z prerušenia liečby

Liečba karvedilolom sa nesmie náhle prerušiť, najmä u pacientov s ischemickou chorobou srdca.

Ukončenie/prerušenie liečby karvedilolom má byť vykonané postupné (v priebehu 2 týždňov).

Laktóza

Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

Sacharóza

Tento liek obsahuje sacharózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie fruktózy, glukózo-galaktózovou malabsorpciou alebo deficitom sacharázy a izomaltázy nesmú užívať tento liek.

Farmakokinetické interakcie

Účinky karvedilolu na farmakokinetiku iných liekov

Karvedilol je substrátom a tiež inhibítorom P-glykoproteínu. Preto môže byť biologická dostupnosť liekov transportovaných P-glykoproteínom zvýšená pri súbežnej liečbe karvedilolom. Navyše môže byť biologická dostupnosť karvedilolu zmenená induktormi alebo inhibítormi P-glykoproteínu.

Digoxín

V niektorých štúdiách so zdravými osobami aj pacientmi so zlyhávaním srdca sa ukázala zvýšená expozícia digoxínu až o 20 %. Výrazne vyšší účinok sa pozoroval u mužov v porovnaní so ženami. Odporúča sa preto pozorne sledovať hladinu digoxínu na začiatku liečby, pri úprave dávky alebo ukončení liečby karvedilolom (pozri časť 4.4). Karvedilol nemal vplyv na digoxín podávaný intravenózne.

Cimetidín zvýšil AUC približne o 30 %, ale nespôsobil žiadnu zmenu Cmax.

Opatrnosť môže byť potrebná u pacientov, ktorí dostávajú inhibítory oxidáz so zmiešanou funkciou,

napr. cimetidín, pretože hladina karvedilolu v sére sa môže zvýšiť.

Avšak, vychádzajúc z relatívne malého účinku cimetidínu na hladiny karvedilolu, je minimálna pravdepodobnosť vzniku klinicky významnej interakcie.

Cyklosporín a takrolimus

Dve štúdie u pacientov po transplantácii obličky alebo srdca, ktorí dostávali perorálne cyklosporín, preukázali vzostup plazmatickej koncentrácie cyklosporínu po začatí liečby karvedilolom. Zdá sa, že karvedilol zvyšuje expozíciu cyklosporínu podávaného perorálne približne o 10 až 20 %. Za účelom zachovania terapeutických hladín cyklosporínu bolo potrebné zníženie dávky cyklosporínu v priemere o 10 – 20 %. Mechanizmus interakcie nie je známy, ale môže zahŕňať inhibíciu intestinálneho

P-glykoproteínu karvedilolom. Vzhľadom na širokú interindividuálnu variabilitu v potrebe úpravy dávkovania sa odporúča dôsledne sledovať koncentrácie cyklosporínu po začatí liečby karvedilolom a vhodne upraviť dávky cyklosporínu. V prípade i.v. podania cyklosporínu sa interakcia

s karvedilolom neočakáva.

Okrem toho je preukázané, že CYP3A4 sa podieľa na metabolizme karvedilolu. Keďže takrolimus je substrátom P-glykoproteínu a CYP3A4, jeho farmakokinetika môže byť ovplyvnená aj karvedilolom prostredníctvom týchto interakčných mechanizmov.

Účinky iných liekov na farmakokinetiku karvedilolu

Inhibítory ako aj induktory CYP2D6 a CYP2C9 môžu stereoselektívne ovplyvniť systémový a/alebo presystémový metabolizmus karvedilolu, čo vedie k zvýšeniu alebo zníženiu plazmatických koncentrácií R- a S-karvedilolu. Nižšie sú uvedené niektoré príklady pozorované u pacientov alebo zdravých osôb, ale ich zoznam nie je úplný.

Rifampicín

V štúdii s 12 zdravými osobami expozícia karvedilolu klesla približne o 60 % počas súbežného podávania s rifampicínom a bol pozorovaný pokles účinku karvedilolu na systolický krvný tlak. Mechanizmus interakcie nie je známy, ale môže byť spôsobený indukciou intestinálneho

P-glykoproteínu rifampicínom. Odporúča sa pozorné monitorovanie miery β-blokády u pacientov užívajúcich súbežne karvedilol a rifampicín.

Amiodarón

In vitro štúdia s mikrozómami ľudskej pečene preukázala, že amiodarón a desetylamiodarón inhibovali oxidáciu R- a S-karvedilolu. Minimálna koncentrácia R- a S-karvedilolu sa signifikantne zvýšila 2,2-krát u pacientov so zlyhávaním srdca užívajúcich karvedilol súbežne s amiodarónom

v porovnaní s pacientmi užívajúcimi karvedilol v monoterapii. Účinok na S-karvedilol bol pripísaný desetylamiodarónu, metabolitu amiodarónu, ktorý je silným inhibítorom CYP2C9. Odporúča sa monitorovanie miery betablokády u pacientov liečených kombináciou karvedilolu a amiodarónu.

Fluoxetín a paroxetín

V randomizovanej skríženej štúdii u 10 pacientov so zlyhávaním srdca viedlo súbežné podávanie fluoxetínu, silného inhibítora CYP2D6, k stereoselektívnej inhibícii metabolizmu karvedilolu

so zvýšením AUC R(+)-enantioméru v priemere o 77 % a štatisticky nevýznamnému 35 % zvýšeniu AUC S(-)-enantioméru v porovnaní so skupinou užívajúcou placebo. Avšak nebol zaznamenaný žiadny rozdiel v nežiaducich účinkoch, krvnom tlaku a srdcovej frekvencii medzi oboma liečenými skupinami. Účinok jednej dávky paroxetínu, silného inhibítora CYP2D6, na farmakokinetiku karvedilolu bol skúmaný u 12 zdravých osôb po jednorazovom perorálnom podaní. Napriek signifikantnému zvýšeniu expozície R- a S-karvedilolu, u zdravých osôb neboli pozorované žiadne klinické účinky.

Alkohol

Ukázalo sa, že požitie alkoholu má akútne hypotenzné účinky, čo môže zosilniť pokles krvného tlaku spôsobený karvedilolom. Keďže karvedilol je rozpustný v etanole, prítomnosť alkoholu môže ovplyvniť rýchlosť a/alebo rozsah črevnej absorpcie karvedilolu. Karvedilol je tiež čiastočne metabolizovaný CYP2E1, o ktorom je známe, že je indukovaný a inhibovaný alkoholom.

Grapefruitová šťava

Konzumácia jednej dávky 300 ml grapefruitovej šťavy vedie k 1,2-násobnému nárastu AUC karvedilolu v porovnaní s vodou. Zatiaľ čo klinický význam nie je jasný, pacienti sa majú vyhýbať súbežnému pitiu grapefruitovej šťavy aspoň dovtedy, kým sa stabilizuje odpoveď liečby na dávkovanie.

Farmakodynamické interakcie

Inzulín alebo perorálne hypoglykemiká

Liečivá s betablokujúcimi účinkami môžu zosilňovať účinok inzulínu a perorálnych hypoglykemík

na zníženie hladiny cukru v krvi. Príznaky hypoglykémie môžu byť maskované alebo oslabené (najmä tachykardia). Preto sa u pacientov dostávajúcich inzulín alebo perorálne hypoglykemiká odporúča pravidelne sledovať glukózu v krvi.

Lieky znižujúce hladinu katecholamínov

Pacienti užívajúci liečivá s betablokujúcimi účinkami a liek, ktorý môže znižovať hladinu katecholamínov (napr. rezerpín a inhibítory monoaminooxidázy), majú byť pozorne sledovaní pre možnú hypotenziu a/alebo závažnú bradykardiu.

Digoxín

Kombinované použitie betablokátorov a digoxínu môže viesť k dodatočnému predĺženiu atrioventrikulárneho (AV) času vedenia vzruchu.

Nedihydropyridínové blokátory vápnikových kanálov, amiodarón alebo iné antiarytmiká Kombinované použitie nedihydropyridínových blokátorov vápnikových kanálov, amiodarónu alebo iných antiarytmík s karvedilolom môže zvýšiť riziko porúch AV prenosu vzruchu (pozri časť 4.4 ). Boli pozorované ojedinelé prípady poruchy vedenia (zriedkavo s poruchou hemodynamiky) pri súbežnom užívaní s diltiazemom. Tak ako pri iných liečivách s betablokujúcim účinkom, ak sa karvedilol podáva perorálne s nedihydropyridínovými blokátormi vápnikových kanálov typu verapamil a diltiazem, amiodarónom alebo inými antiarytmikami, odporúča sa sledovať EKG a krvný tlak.

Krátko po začatí liečby betablokátormi bola u pacientov užívajúcich amiodarón hlásená bradykardia, zastavenie srdca a ventrikulárna fibrilácia. Pri súbežnej intravenóznej liečbe s antiarytmikami triedy Ia alebo Ic je riziko zlyhania srdca.

Klonidín

Súbežné podanie klonidínu a liečiv s betablokujúcim účinkom môže zosilniť účinky na pokles krvného tlaku a srdcového tepu. Ak sa má súbežná terapia liečivami s betablokujúcim účinkom a klonidínom ukončiť, musí sa najprv prerušiť podávanie betablokátora. Liečba klonidínom sa potom môže ukončiť o niekoľko dní neskôr postupným znižovaním dávky.

Antihypertenzíva

Tak ako iné lieky s betablokujúcim účinkom, karvedilol môže zosilniť účinok iných súbežne podávaných liekov pôsobiacich antihypertenzne (napr. antagonisty alfa1-receptorov), alebo u ktorých hypotenzia patrí do profilu ich nežiaducich účinkov.

Anestetiká

Pri anestézii sa musí venovať pozornosť synergii negatívne inotropných a hypotenzných účinkov karvedilolu a anestetík (pozri časť 4.4).

Nesteroidové protizápalové lieky (NSAID), estrogény a kortikosteroidy

Antihypertenzný účinok karvedilolu je oslabený následkom zadržiavania vody a sodíka. Súbežné užívanie NSAID (Non-steroidal anti-inflammatory drugs) a betablokátorov môže viesť k zvýšeniu krvného tlaku a zhoršenej kontrole krvného tlaku.

Nitráty

Zosilnený hypotenzný účinok.

Ergotamín

Zvýšená vazokonstrikcia.

Beta-agonistické bronchodilatanciá

Nekardioselektívne betablokátory pôsobia proti bronchodilatačnému účinku beta-agonistických bronchodilatancií. Odporúča sa starostlivé sledovanie pacientov.

Gravidita

Nie sú dostatočné klinické skúsenosti s použitím karvedilolu u gravidných žien.

Štúdie na zvieratách preukázali účinky na graviditu, embryonálny/fetálny vývin, pôrod, reprodukčnú

toxicitu a postnatálny vývoj (pozri časť 5.3). Potenciálne riziko pre ľudí nie je známe.

Karvedilol sa nemá používať počas gravidity, ak očakávaný prínos liečby neprevažuje nad potenciálnym rizikom.

Betablokátory redukujú placentovú perfúziu, čo môže mať za následok vnútromaternicové úmrtie plodu, nedokončený vývin a predčasné pôrody. Okrem toho sa u plodu a novorodenca môžu vyskytnúť nežiaduce účinky (najmä hypoglykémia a bradykardia). U novorodenca v postnatálnom období môže byť zvýšené riziko srdcových a pľúcnych komplikácií. Štúdie na zvieratách nepriniesli definitívny dôkaz teratogenity karvedilolu (pozri tiež časť 5.3).

Dojčenie

V štúdiách na zvieratách sa ukázalo, že sa karvedilol a/alebo jeho metabolity vylučujú do materského mlieka potkanov. Vylučovanie karvedilolu do ľudského materského mlieka nebolo stanovené. Avšak, väčšina β-blokátorov, najmä lipofilných zlúčenín, prechádza do ľudského materského mlieka

vo variabilnom rozsahu. Preto sa neodporúča dojčiť počas liečby karvedilolom.

Neuskutočnili sa žiadne štúdie zamerané na účinky karvedilolu na schopnosť pacientov viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

Vzhľadom na individuálnu variabilitu reakcií (napr. závrat, únava) môže byť narušená schopnosť viesť vozidlá, obsluhovať stroje alebo pracovať bez pevnej opory. Platí to najmä na začiatku liečby, po zvýšení dávky, pri zmene liekov a pri kombinácii s alkoholom.

1. Súhrn bezpečnostného profilu

   Frekvencia nežiaducich reakcií nie je závislá od dávky s výnimkou závratu, porúch videnia a bradykardie.

2. Zoznam nežiaducich reakcií

   Riziko najčastejších nežiaducich reakcií spájaných s užívaním karvedilolu je podobné pre všetky indikácie. Výnimky sú opísané v časti c).

   Nežiaduce účinky, ktoré boli hlásené počas liečby karvedilolom (napr. z klinických štúdií, štúdií bezpečnosti po uvedení lieku na trh alebo zo spontánnych hlásení), sú klasifikované do nižšie uvedených skupín podľa frekvencie výskytu:

   Kategórie frekvencie výskytu:

   - veľmi časté ≥ 1/10

   - časté ≥ 1/100 až < 1/10

   - menej časté ≥ 1/1 000 až < 1/100

   - zriedkavé ≥ 1/10 000 až < 1/1 000

   • veľmi zriedkavé < 1/10 000

   • neznáme (nie je možné odhadnúť z dostupných údajov)

   Infekcie a nákazy

   Časté: bronchitída, pneumónia, infekcia horných dýchacích ciest, infekcia močových ciest

   Poruchy krvi a lymfatického systému

   Časté: anémia Zriedkavé: trombocytopénia Veľmi zriedkavé: leukopénia

   Poruchy imunitného systému

   Veľmi zriedkavé: precitlivenosť (alergická reakcia)

   Poruchy metabolizmu a výživy

   Časté: nárast telesnej hmotnosti, hypercholesterolémia, porucha regulácie glukózy v krvi

   (hyperglykémia, hypoglykémia) u pacientov s už existujúcim diabetom

   Psychické poruchy

   Časté: depresia, skľúčenosť Menej časté: poruchy spánku

   Poruchy nervového systému

   Veľmi časté: závrat, bolesť hlavy Časté: presynkopa, synkopa Menej časté: parestézia

   Poruchy oka

   Časté: poruchy videnia, znížená tvorba sĺz (suché oči), podráždené oči

   Poruchy srdca a srdcovej činnosti

   Veľmi časté: zlyhávanie srdca

   Časté: bradykardia, opuch (vrátane generalizovaného, periférneho, závislého a genitálneho opuchu, opuch nôh), hypervolémia, objemové preťaženie

   Menej časté: atrioventrikulárny blok, angína pektoris

   Poruchy ciev

   Veľmi časté: hypotenzia

   Časté: ortostatická hypotenzia, poruchy periférnej cirkulácie krvi (studené končatiny, ochorenie periférnych ciev, zhoršenie príznakov u pacientov s intermitentným krívaním a Raynaudovým fenoménom), hypertenzia

   Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

   Časté: dyspnoe, pľúcny edém, astma u predisponovaných pacientov Zriedkavé: upchatý nos, príznaky podobné chrípke

   Poruchy gastrointestinálneho traktu

   Časté: nauzea, hnačka, vracanie, dyspepsia, bolesť brucha

   Menej časté: zápcha Zriedkavé: sucho v ústach

   Poruchy pečene a žlčových ciest

   Veľmi zriedkavé: zvýšenie alanínaminotransferázy (ALT), aspartátaminotransferázy (AST)

   a gama-glutamyltransferázy (GGT)

   Poruchy kože a podkožného tkaniva

   Menej časté: kožné reakcie (napr. alergický exantém, dermatitída, žihľavka, svrbenie, kožné lézie pripomínajúce psoriázu a plochý lišaj), alopécia

   Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

   Časté: bolesť končatín

   Poruchy obličiek a močových ciest

   Časté: zlyhávanie obličiek a porucha funkcie obličiek u pacientov s difúznym ochorením ciev

   a/alebo primárnou obličkovou nedostatočnosťou Zriedkavé: poruchy močenia

   Veľmi zriedkavé: inkontinencia moču u žien

   Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

   Menej časté: erektilná dysfunkcia

   Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

   Veľmi časté: asténia (únava)

   Časté: edém, bolesť

3. Opis vybraných nežiaducich reakcií

Frekvencia nežiaducich účinkov nie je závislá od dávky, s výnimkou závratu, porúch videnia

a bradykardie. Závrat, synkopa, bolesť hlavy a asténia bývajú zvyčajne mierne a pravdepodobne sa

vyskytujú na začiatku liečby.

U pacientov s kongestívnym zlyhávaním srdca (CHF) môže počas zvyšovania dávky karvedilolu dôjsť k zhoršeniu zlyhávania srdca a retencii tekutín (pozri časť 4.4).

Zlyhávanie srdca bolo veľmi často hlásenou nežiaducou reakciou pri podávaní placeba (14,5 %) aj karvedilolu (15,4 %) u pacientov s dysfunkciou ľavej komory po akútnom infarkte myokardu.

Reverzibilné zhoršenie funkcie obličiek pri liečbe karvedilolom sa pozorovalo u pacientov

s chronickým zlyhávaním srdca a nízkym krvným tlakom, s ischemickou chorobou srdca, difúznym cievnym ochorením a/alebo primárnou poruchou funkcie obličiek (pozri časť 4.4).

Počas užívania karvedilolu po uvedení lieku na trh boli zistené nasledujúce nežiaduce udalosti. Keďže sú tieto udalosti hlásené z populácie neurčitej veľkosti, nie je vždy možné spoľahlivo odhadnúť ich frekvenciu a/alebo stanoviť príčinnú súvislosť s expozíciou lieku:

Poruchy metabolizmu a výživy

Blokátory beta-adrenergných receptorov, ako trieda liečiv, môžu spôsobiť manifestáciu latentného diabetu, zhoršenie klinického diabetu a útlm spätnej regulácie hladiny glukózy v krvi.

Psychické poruchy

Karvedilol môže spôsobiť halucinácie.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Sínusové zastavenie sa môže vyskytnúť u pacientov s predispozíciou (napr. starší ľudia alebo pacienti

s existujúcou bradykardiou, dysfunkciou sínusového uzla alebo AV blokom).

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Závažné kožné nežiaduce reakcie (toxická epidermálna nekrolýza, Stevensov-Johnsonov syndróm, pozri časť 4.4).

Hyperhidróza.

Poruchy obličiek a močových ciest

Karvedilol môže spôsobiť inkontinenciu moču u žien, ktorá ustúpi po ukončení užívania lieku.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky

V prípade predávkovania môže vzniknúť závažná hypotenzia, bradykardia, zlyhávanie srdca, kardiogénny šok, sínusová blokáda a zastavenie srdca. Môžu sa vyskytnúť problémy s dýchaním, bronchospazmus, vracanie, poruchy vedomia a generalizované kŕče.

Liečba

U pacientov sa majú monitorovať vyššie uvedené prejavy a príznaky a majú sa liečiť podľa najlepšieho uváženia ošetrujúcich lekárov a podľa štandardného postupu u pacientov s predávkovaním betablokátormi (napr. podávanie atropínu, transvenózna kardiostimulácia, podanie glukagónu, inhibítorov fosfodiesterázy ako sú amrinón alebo milrinón, beta-sympatomimetík).

Počas prvých niekoľkých hodín od požitia môže byť užitočná gastrická laváž alebo vyvolanie

vracania.

V prípade závažnej intoxikácie s príznakmi šoku sa má v podpornej terapii pokračovať dostatočne dlho, t. j. až kým je pacientov stav stabilizovaný, pretože možno očakávať predĺženie polčasu vylučovania a redistribúciu karvedilolu z hlbších kompartmentov. Trvanie liečby antidotom závisí od závažnosti predávkovania; podporná liečba musí pokračovať, až kým je stav pacienta stabilizovaný.

Karvedilol sa vo vysokej miere viaže na proteíny, preto ho nemožno odstrániť dialýzou.