CHLORPROTHIXEN 15 LÉČIVA Filmom obalená tableta

Schizofrénne ochorenie, manická fáza maniodepresívnej psychózy. Závažné poruchy správania spojené s agresivitou a vzrušenosťou, úzkosťou a nepokojom. Nepokoj pri organických mozgových léziách.

Niektoré stavy chronickej úzkosti a psychickej tenzie. Nespavosť nereagujúca na zvyčajnú liečbu, najmä ak sa pacient prebúdza príliš skoro a potom nemôže zaspať.

V geriatrii pri nepokoji, agresivite, podráždenosti, strachu, poruchách správania a spánku.

Liek je určený len pre dospelých pacientov.

Dávkovanie
Dospelým sa podáva zvyčajne 30 - 50 mg 3 - 4-krát denne, kvôli sedatívnemu účinku sa večerná dávka odporúča vyššia ako dávky denné.
Starším pacientom sa podáva 15 - 30 mg 3 - 4-krát denne. Najvyššia denná dávka pre dospelých je 600 mg.

Liečba sa začína nízkou dávkou, ktorá sa postupne zvyšuje až do vymiznutia príznakov ochorenia.
Ak je potrebné liečbu prerušiť, znižuje sa dávka postupne. Náhle prerušenie liečby môže mať aj po niekoľkých týždňoch za následok nevoľnosť, potenie, bolesti hlavy, nespavosť a nepokoj.

Pediatrická populácia
Chlórprothixén nie je určený pre deti a dospievajúcich mladších ako 18 rokov kvôli nedostatku dobre kontrolovaných štúdií.

Spôsob podania
Filmom obalené tablety sa užívajú pri jedle, prehĺtajú sa celé, nerozhryznuté, zapíjajú sa pohárom vody alebo mlieka, aby sa zabránilo podráždeniu žalúdka.

Precitlivenosť na chlórprotixén alebo na tioxantény alebo na ktorúkoľvek zpomocných látok uvedených včasti 6.1.

Obehový kolaps, porucha vedomia zakejkoľvek príčiny (napr. intoxikácia alkoholom, barbiturátmi alebo opioidmi), kóma.

Tak isto ako uiných liekov, ktoré patria do skupiny antipsychotík, môže chlórprotixén spôsobovať predĺženie QT intervalu. Pretrvávajúce predĺženie QT intervalu môže zvyšovať riziko výskytu malígnych arytmií. Preto je Chlorprothixen kontraindikovaný upacientov sanamnézou klinicky významných kardiovaskulárnych ochorení (napr. významná bradykardia (< 50 tepov za minútu), nedávno prekonaný akútny infarkt myokardu, nekompenzované zlyhanie srdca, srdcová hypertrofia, arytmie liečené antiarytmikami triedyIA aIII) aupacientov sanamnézou komorovej arytmie alebo torsade de pointes.

Chlorprothixen je kontraindikovaný upacientov so známou nekorigovanou hypokaliémiou anekorigovanou hypomagnezémiou.

Ďalej je Chlorprothixen kontraindikovaný upacientov svrodeným syndrómom dlhého QT intervalu alebo upacientov so známym získaným predĺženým QT intervalom (QTc nad 450 ms umužov anad 470 ms užien).

Chlorprothixen je kontraindikovaný upacientov užívajúcich lieky, ktoré môžu významne predĺžiť QT interval (pozri časť 4.5).

Neuroleptický malígny syndróm

Uvšetkých neuroleptík existuje možnosť rozvoja neuroleptického malígneho syndrómu (hypertermia, svalová rigidita, kolísavé vedomie, nestabilita autonómneho nervového systému). Medzi pacientmi sexistujúcim organickým mozgovým syndrómom, mentálnou retardáciou, zneužívajúcimi opioidy aalkohol sú nadmerne zastúpené fatálne prípady.

Liečba: Ukončenie liečby neuroleptikami. Symptomatická liečba s použitím všeobecných podporných opatrení. Možno použiť dantrolen abromokriptín.

Po perorálnom podaní neuroleptík môžu symptómy pretrvávať dlhšie než týždeň.

Glaukóm

Upacientov so vzácnym stavom plytkej prednej komory alebo súzkym komorovým uhlom sa vzhľadom kdilatácii zornice môžu vzácne vyskytnúť ataky akútneho glaukómu.

Predĺženie QT intervalu

Vzhľadom kriziku vzniku malígnych arytmií má byť chlórprotixén používaný sopatrnosťou upacientov sanamnézou kardiovaskulárneho ochorenia alebo srodinnou anamnézou predĺženého QT intervalu.

Pred liečbou je povinné monitorovanie EKG.

Chlorprothixen je kontraindikovaný, pokiaľ bol na začiatku liečby pozorovaný QTc interval dlhší než 450 ms umužov a470 ms užien (pozri časť 4.3). Vpriebehu liečby je nutné monitorovanie EKG amá byť individuálne posudzované ukaždého pacienta. Vpriebehu terapie je potrebné znížiť dávku, pokiaľ dôjde kpredĺženiu QT intervalu alebo prerušiť liečbu, pokiaľ je QTc >500ms.

Odporúča sa pravidelné monitorovanie elektrolytov.

Je potrebné sa vyvarovať súbežnej liečbe inými antipsychotikami (pozri časť 4.5).

Tak isto ako ostatné neuroleptiká ichlórprotixén má byť užívaný sopatrnosťou upacientov sorganickým mozgovým syndrómom, kŕčmi apokročilým hepatálnym, renálnym alebo kardiovaskulárnym ochorením. Ďalej upacientov smyasténiou gravis abenígnou hypertrofiou prostaty.

Zvláštne opatrenia pre použitie sú požadované upacientov s:

• feochromocytómom,

• prolaktín-dependentnou neopláziou,

• ťažkou hypotenziou alebo ortostatickou dysreguláciou,

• Parkinsonovou chorobou,

• ochorením hematopoetického systému,

• hypertyreózou,

• poruchami močenia, retenciou moča, stenózou pyloru, ileom,

• alkoholizmom a pri abúze drog s tlmivým účinkom na centrálnu nervovú sústavu (tlmivý účinok na CNS sa môže potencovať),

• ťažkými poruchami respiračných funkcií (napr. akútna pľúcna infekcia, astma, emfyzém).

So zvýšenou opatrnosťou musí byť chlórprotixén podávaný uosôb vystavených extrémnym teplotám apri elektrokonvulzívnej liečbe.

Tak ako i uiných psychotropných látok môže chlórprotixén modifikovať odpovede inzulínu aglukózy pri nastavovaní antidiabetickej terapie upacientov sdiabetom.

Pacienti liečení dlhodobo, najmä vysokými dávkami, majú byť starostlivo sledovaní a pravidelne vyhodnocovaní, aby bolo možné rozhodnúť, či môže byť udržiavacia dávka znížená.

Precitlivenosť na fenotiazíny môže byť súčasne aj precitlivenosťou na tioxantény.

Chlórprotixén môže viesť k falošne pozitívnym laboratórnym výsledkom tehotenského imunologického testu moču a tiež na prítomnosť bilirubínu v moči.

Venózny trombembolizmus

Vsúvislosti sužívaním antipsychotík sa vyskytli prípady venózneho trombembolizmu (VTE).

Vzhľadom na to, že upacientov liečených antipsychotikami sú často prítomné získané rizikové faktory pre VTE, pred liečbou chlorprotixénom aj počas nej je potrebné tieto rizikové faktory rozpoznať anásledne vykonať preventívne opatrenia.

Staršia populácia

Vrandomizovaných, placebom kontrolovaných štúdiách upacientov sdemenciou liečených atypickými antipsychotikami bolo pozorované približne 3-násobné zvýšenie rizika cerebrovaskulárnych nežiaducich účinkov. Mechanizmus tohto zvýšenia nie je známy. Zvýšené riziko nie je možné vylúčiť ani pre iné antipsychotiká alebo uďalšej populácie pacientov. Chlórprotixén má byť používaný sopatrnosťou upacientov srizikovými faktormi pre cievne mozgové príhody.

Starší pacienti sú obzvlášť náchylní kortostatickej hypotenzii.

Zvýšená úmrtnosť u starších pacientov sdemenciou

Údaje zdvoch veľkých observačných štúdií ukázali, že u starších pacientov sdemenciou liečených antipsychotikami je mierne zvýšené riziko úmrtia vporovnaní stými, ktorí antipsychotiká neužívajú.

Zdostupných údajov však nemožno spoľahlivo odhadnúť presnú mieru rizika aaj jeho príčina zostáva neznáma.

Chlórprotixén nie je určený na liečenie porúch správania spôsobených demenciou.

Pediatrická populácia

Chlórprotixén nie je určený pre liečbu detí adospievajúcich. Nie sú kdispozícii dostatočné štúdie vo vzťahu kbezpečnosti aúčinnosti chlórprotixénu udetí adospievajúcich.

Priapizmus

Uantipsychotík s alfa-adrenergnými blokujúcimi účinkami bola hlásená indukcia priapizmu aje možné, že chlórprotixén môže mať tiež takúto vlastnosť. Závažný priapizmus môže vyžadovať lekársky zásah. Pacienti majú byť informovaní, aby okamžite vyhľadali lekársku pomoc vprípade, že nastanú známky asymptómy priapizmu.

Liek obsahuje monohydrát laktózy.

Liek sa nemá podávať pacientom so zriedkavými dedičnými poruchami: intoleranciou galaktózy, deficienciou laktázy alebo sporuchou absorpcie glukózy agalaktózy.

Liek obsahuje sacharózu.

Pacienti sovzácnymi dedičnými poruchami intolerancie fruktózy, malabsorpcie glukózy a galaktózy alebo nedostatočnosťou sacharózo-isomalázy nemajú užívať tento liek.

Chlorprothixen 15 obsahuje farbivo hlinitý lak oranžovej žlti, ktorý môže spôsobiť alergické reakcie.

Kombinácie vyžadujúce opatrnosť pri používaní

Chlórprotixén môže zvyšovať sedatívny účinok alkoholu aúčinky barbiturátov ainých látok tlmiacich CNS (ako sú antidepresíva, antiepileptiká, anodyná, myorelaxanciá, neuroleptiká, staršie typy antihistaminík apodobne).

Neuroleptiká môžu zvyšovať alebo znižovať účinok antihypertenzív, antihypertenzívny účinok guanetedínu aobdobne pôsobiacich látok je znížený.

Súbežné užívanie neuroleptík alítia zvyšuje riziko neurotoxicity.

Tricyklické antidepresíva aneuroleptiká vzájomne inhibujú svoj metabolizmus.

Chlórprotixén môže znížiť účinok levodopy aadrenergných liečiv azvýšiť účinok anticholinergík.

Súbežné podávanie metoklopramidu, piperazinu, fenotiazínov, haloperidolu, rezerpínu zvyšuje riziko extrapyramídových porúch.

Antihistaminergný účinok chlórprotixénu môže znižovať alebo eliminovať reakciu alkohol/disulfiram.

Predĺženie QT intervalu vsúvislosti sliečbou antipsychotikami môže byť zvýšené pri súbežnej liečbe ďalšími liekmi, ktoré významne zvyšujú QT interval. Súbežné podávanie týchto liekov je preto kontraindikované (pozri časť 4.3). Medzi tieto lieky patria:

• Antiarytmiká triedy IA a III (napr. chinidín, amiodaron, sotalol, dofetilid)

• Niektoré antipsychotiká (napr. thioridazín), niektoré makrolidové antibiotiká (napr. erytromycín)

• Niektoré antihistaminiká (napr. terfenadín, astemizol)

• Niektoré chinolónové antibiotiká (napr. gatifloxacín, moxifloxacín).

Vyššie uvedený zoznam nie je úplný, ďalšie lieky, ktoré môžu významne predĺžiť QT interval (napr. cisaprid, lítium), sú taktiež kontraindikované.

Je potrebné sa vyvarovať liekov, ktoré môžu vyvolať poruchy rovnováhy elektrolytov, ako sú tiazidové diuretiká (hypokaliémia) aliekov, ktoré zvyšujú plazmatickú koncentráciu chlórprotixénu, pretože môžu zvýšiť riziko predĺženia QT intervalu amalígnych arytmií (pozri časť 4.3).

Neuroleptiká sú metabolizované vsystéme cytochrómu P450 vpečeni. Lieky, ktoré inhibujú systém CYP 2D6 (napr. paroxetín, fluoxetín, chloramfenikol, disulfiram, isoniazid, inhibítory monoaminooxidázy, perorálne kontraceptíva, vnižšej miere buspiron, sertralín alebo citalopram) môžu zvyšovať plazmatické hladiny chlórprotixénu.

Súbežné užívanie Chlorprothixenu aliekov spreukázanou anticholinergnou aktivitou zvyšuje anticholinergné účinky.

Chlórprotixén môže blokovať alfa-adrenergné pôsobenie epinefrínu (adrenalínu), čo môže viesť pri súbežnej aplikácii khypotenzii aktachykardii.

Chlórprotixén znižuje tiež prah kŕčov - býva potrebné prípadne upraviť dávkovanie antiepileptík.

Chlórprotixén môže zvýšiť sérovú koncentráciu prolaktínu - pri súčasnom podaní bromokryptínu môže byť nutná úprava jeho dávkovania.

Tioxantény môžu maskovať ototoxické účinky iných liečiv (hučanie v ušiach, závrat a pod.).

Gravidita

Klinické skúsenosti spodávaním ugravidných žien sú obmedzené. Chlórprotixén nemá byť podávaný počas gravidity, pokiaľ očakávaný prínos pre pacientku nepreváži možné riziko pre plod.

Novorodenci, vystavení pôsobeniu antipsychotík (vrátane chlórprotixénu) počas tretieho trimestra gravidity matky, sú vystavení riziku nežiaducich účinkov vrátane extrapyramídových

príznakov a/alebo syndrómu z vysadenia, ktoré môžu byť premenlivé čo sa týka závažnosti a dĺžky

trvania po pôrode. Boli hlásené prípady agitácie, hypertónie, hypotónie, trasu, ospalosti,

dýchacích ťažkostí alebo porúch kŕmenia. Vdôsledku toho majú byť novorodenci starostlivo

sledovaní.

Reprodukčné štúdie na zvieratách nepreukázali zvýšenú incidenciu poškodenia plodu alebo iné škodlivé účinky na reprodukčný proces.

Dojčenie

Keďže sa chlórprotixén nachádza vmaterskom mlieku vnízkych koncentráciách, pravdepodobne nemá vplyv na dojča pri užívaní terapeutických dávok. Dávka požitá dojčaťom je asi 2 % zdennej dávky matky. Laktácia môže pokračovať vpriebehu liečby chlórprotixénom, ak je to považované za klinicky významné. Odporúča sa dieťa monitorovať, najmä vprvých 4 týždňoch po narodení.

Chlórprotixén je sedatívny liek, preto môže najmä na začiatku liečby, nepriaznivo ovplyvniť činnosť vyžadujúcu zvýšenú pozornosť, motorickú koordináciu a rýchle rozhodovanie (napr. vedenie vozidiel, obsluha strojov, práce vo výškach a pod.).

Pacienti majú byť upozornení na možné ovplyvnenie ich schopnosti viesť motorové vozidlá alebo obsluhovať stroje.

Nežiaduce účinky sú väčšinou závislé na dávke. Frekvencia azávažnosť sú najvýraznejšie vzačiatočnej fáze liečby austupujú vpriebehu ďalšej liečby.

Riziko vzniku nežiaducich účinkov sa zvyšuje pri dlhodobom podávaní vyšších dávok chlórprotixénu a je tiež vyššie u starších pacientov.

Najčastejšia je únava, ortostatická hypotenzia, na začiatku liečby vyššími dávkami často dochádza kospalosti až nevšímavosti, ktorá zvyčajne spontánne ustupuje.

Blokádou dopaminergných receptorov v centrálnom nervovom systéme môže dôjsť k akútnym neurologickým komplikáciám – dystónii, ďalej akatíziám alebo extrapyramídovým príznakom.

Extrapyramídové príznaky sa môžu vyskytnúť najmä vpočiatočnej fáze liečby. Vo väčšine prípadov môžu byť tieto nežiaduce účinky uspokojivo zvládnuté znížením dávky a/alebo použitím antiparkinsoník. Rutinné profylaktické podávanie antiparkinsoník sa neodporúča. Antiparkinsoniká nezmierňujú príznaky tardívnej dyskinézy, naopak môžu ich zhoršiť. Pokiaľ je to možné, odporúča sa zníženie dávky, alebo pokiaľ je to možné, prerušenie liečby chlórprotixénom. Vprípade pretrvávajúcej akatízie je možné podať benzodiazepíny alebo propranolol.

Zriedkavo vzniká malígny neuroleptický syndróm (hyperpyrexia, rigor, akinéza, kóma), pri ktorom je nutné okamžite prerušiť podávanie chlórprotixénu a zaviesť symptomatickú liečbu na JIS alebooddelení ARO. Pri dlhodobom podávaní môže dôjsť (zvlášť u starších pacientov) k tzv.neskorým (chronickým - tardívnym) dyskinézam ako prejavu hypersenzitivity dopaminergného systému (prognosticky závažné sú mimovoľné choreoatetotické pohyby). Ďalšie podávanie neuroleptík maskuje ich príznaky, preto je nutné starostlivo sledovať stav pacienta.

Vážne je aj nebezpečie provokácie epileptiformných záchvatov.

Rovnako zriedkavo je možné pozorovať paradoxné zvýšenie nepokoja, zvlášť u manických alebo schizoafektívnych pacientov (v takýchto prípadoch je lepšie prejsť na neuroleptiká s incizívnym účinkom, napr. haloperidol).

Vnasledujúcej tabuľke sú zhrnuté nežiaduce účinky chlórprotixénu zliteratúry azo spontánnych hlásení rozdelené do skupín podľa terminológie MedDRA suvedením frekvencie výskytu: veľmi časté (≥1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000) neznáme (z dostupných údajov nie je možné určiť):

* Veľmi zriedkavé pri dlhodobej liečbe vysokými dávkami

** zvlášť pri náhlom zvýšení dávky

*** na podklade imunopatologickej reakcie

Účinky terapeutickej skupiny

Prípady venózneho trombembolizmu, vrátane prípadov pľúcnej embólie ahĺbkovej venóznej trombózy, boli hlásené vsúvislosti santipsychotikami. Frekvencia nie je známa.

Uantipsychotík boli hlásené prípady priapizmu, teda perzistentnej, obvykle bolestivej erekcie penisu, ktorá môže viesť kerektilnej dysfunkcii – frekvencia nie je známa (pozri časť 4.4).

Tak isto ako uiných liekov, ktoré patria do skupiny antipsychotík, boli hlásené u chlórprotixénu zriedkavé prípady predĺženia QT intervalu, komorových arytmií – fibrilácia komôr, komorová tachykardia, torsade de pointes anáhle nevysvetliteľné úmrtia (pozri časť 4.4.).

Abstinenčné príznaky

Náhle prerušenie užívania chlórprotixénu môže byť sprevádzané abstinenčnými príznakmi. Najčastejšími príznakmi sú nevoľnosť, vracanie, anorexia, hnačka, rinorea, potenie, myalgia, parestézia, nespavosť, nepokoj, úzkosť aagitácia. Pacienti môžu taktiež pocítiť závraty, striedavé pocity tepla achladu atremor. Príznaky sa obvykle objavia vrozmedzí 1 až 4 dní po vysadení austupujú vpriebehu 7 až 14 dní.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu arizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného vPrílohe V.

Príznaky

Somnolencia, kóma, konvulzia, šok, extrapyramídové poruchy, hypertermia/hypotermia, respiračná depresia, hypotenzia ( tá sa môže objaviť za niekoľko hodín apretrváva 2 až 3 dni), tachykardia, mióza. Vo vážnych prípadoch poškodenie obličiek.

V čase ústupu intoxikácie sa môžu objaviť záchvaty kŕčov, hyperaktivita a hematúria.

Zmeny EKG, predĺženie QT intervalu, torsade de pointes, zástava srdca akomorová arytmia boli hlásené pri podávaní nadmerných dávok spolu sliekmi ovplyvňujúcimi činnosť srdca.

Liečba

Liečba je symptomatická a podporná. Po perorálnom užití sa má čo najskôr vykonať výplach žalúdka spolu spodaním aktívneho uhlia. Ďalej sa majú zahájiť opatrenia na podporu dýchania akardiovaskulárneho systému. Epinefrin (adrenalín) sa nemá používať, môže dôjsť kďalšiemu zníženiu krvného tlaku. Konvulzie je možné liečiť diazepamom, extrapyramídové poruchy biperidenom.

Dávka 2,5 – 4 g môže byť fatálna, udetí 4 mg/kg. Dospelí prežili užitie 10 g a3-ročné dieťa 1000 mg.