Bromazepam Medreg 1,5 mg Tableta

Úzkosť

Bromazepam Medreg je indikovaný u dospelých na:

• krátkodobú symptomatickú liečbu úzkosti ťažkého stupňa, vrátane úzkostných porúch spojených s psychosomatickým, organickým alebo psychogénnym ochorením alebo poruchou

• doplnkovú liečbu psychoterapie úzkosti a psychogénnych reakcií sprevádzajúcich

  alkoholizmus a alkoholický abstinenčný syndróm

  Bromazepam Medreg je indikovaný len keď sú symptómy závažné, limitujúce alebo spôsobujú pacientovi extrémnu záťaž.

Dávkovanie

Zvyčajná dávka pre ambulantných pacientov: 1,5 až 3 mg dva až trikrát denne. Hospitalizovaní dospelí pacienti: 6 – 12 mg dva až trikrát denne.

Vo výnimočných prípadoch alebo u hospitalizovaných pacientov je možné použiť maximálnu dennú dávku až 60 mg, rozdelenú do viacerých dávok.

Dávka má byť stanovená individuálne. Liečba má začínať nízkymi dávkami, postupne sa zvyšujúcimi na optimálnu úroveň. V určitých prípadoch môže byť nutné predĺženie doby liečby nad maximálnu odporúčanú dĺžku. Ak je tomu tak, je nutné prehodnotenie stavu pacienta odborníkom.

Liečba má byť vždy ukončená postupným znižovaním dávky. Pacienti užívajúci benzodiazepíny dlhšiu dobu môžu potrebovať znižovať dávku počas dlhšieho časového úseku. Môže byť vhodná pomoc špecialistu.

Trvanie liečby

Liečba má byť čo najkratšia. Stav pacienta a nutnosť pokračovania v liečbe majú byť periodicky prehodnocované, najmä ak je pacient bez príznakov. Celková doba liečby nemá vo všeobecnosti presiahnuť 8 – 12 týždňov, vrátane fázy znižovania dávky.

Starší a/alebo oslabení pacienti

Starší pacienti majú užívať nižšie dávky z dôvodu individuálnych rozdielov v citlivosti

a farmakokinetike. Nemá sa presiahnuť polovica bežne odporúčaných dávok (pozri časť 5.2).

Pacienti s poškodením pečene alebo obličiek

Pacienti s poruchou funkcie pečene a/alebo obličiek vyžadujú nižšie dávky z dôvodu individuálnych

rozdielov v citlivosti a farmakokinetike.

U starších pacientov a pacientov s poruchou funkcie pečene a/alebo obličiek je doporučené pravidelné prehodnocovanie liečby a čo najskoršie ukončenie terapie.

Pediatrická populácia

Bromazepam Medreg sa nemá používať u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov. Bezpečnosť a účinnosť lieku Bromazepam Medreg u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov neboli stanovené.

Spôsob podávania

Perorálne použitie.

Bromazepam Medreg sa užíva s dostatočným množstvom vody pred alebo počas jedla.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Brómazepam sa nesmie podávať pacientom so známou precitlivenosťou na benzodiazepíny, ťažkou respiračnou nedostatočnosťou, ťažkou poruchou funkcie pečene (benzodiazepíny nie sú indikované na liečbu pacientov s ťažkou pečeňovou insuficienciou, pretože môžu u týchto pacientov spôsobiť encefalopatiu), myasténiou gravis alebo so syndrómom spánkového apnoe.

Amnézia

Benzodiazepíny môžu vyvolať anterográdnu amnéziu. Tento stav sa vyskytuje najčastejšie niekoľko hodín po užití lieku. Amnestické účinky môžu byť sprevádzané nevhodným správaním (pozri časť 4.8).

Psychické a paradoxné reakcie

Benzodiazepíny môžu spôsobiť reakcie, ako sú nepokoj, agitácia, podráždenosť, agresivita, bludy, zúrivosť, nočné mory, halucinácie, psychózy, nevhodné správanie a iné nežiaduce účinky na správanie. Ak sa tieto reakcie vyskytnú, liečba sa má ukončiť. Tieto reakcie sa častejšie vyskytujú u detí a starších pacientov.

Doba trvania liečby

Doba trvania liečby má byť čo najkratšia (pozri časť 4.2 Dávkovanie) a nemá prekročiť 8 až

12 týždňov, vrátane doby potrebnej na postupné znižovanie dávky. Dĺžka liečby nemá prekročiť tento časový interval bez predchádzajúceho prehodnotenia stavu pacienta.

Môže byť užitočné na začiatku liečby informovať pacienta, že trvanie liečby bude obmedzené a presne

mu vysvetliť, ako sa bude dávka postupne znižovať. Dôležité je tiež pacienta poučiť, že pri

ukončovaní liečby sa môže vyskytnúť reaktívny fenomén, aby sa minimalizovali obavy spojené s týmito príznakmi, ak sa vyskytnú pri vysadzovaní lieku.

Pokiaľ sa používajú dlhodobo účinkujúce benzodiazepíny je dôležité pred zmenou na krátkodobo účinkujúce benzodiazepíny upozorniť na možný vznik abstinenčných príznakov.

Súbežné užívanie alkoholu/liekov tlmiacich CNS

Je potrebné sa vyhnúť súbežnému užívaniu brómazepamu s alkoholom a/alebo liekmi tlmiacimi CNS.

Takéto súbežné užívanie môže potenciálne zvýšiť klinické účinky brómazepamu vrátane ťažkej sedácie, klinicky významnej respiračnej a/alebo kardiovaskulárnej depresie (pozri časť 4.5).

Pacienti majú byť systematicky kontrolovaní na začiatku liečby, aby sa minimalizovala dávka a/alebo frekvencia podávania, a aby sa zabránilo predávkovaniu v dôsledku akumulácie.

Riziko spojené s užívaním opioidov

Súbežné užívanie lieku Bromazepam Medreg a opioidov môže viesť k sedácii, respiračnej depresii, kóme a smrti. Vzhľadom na tieto riziká, súbežné predpisovanie sedatívnych liekov ako sú benzodiazepíny alebo príbuzné lieky, ako napríklad brómazepam, s opioidmi, má byť výhradne pre

pacientov bez alternatívnej možnosti liečby. Ak sa predpíše Bromazepam Medreg súbežne s opioidmi, má sa použiť najnižšia účinná dávka a trvanie liečby má byť čo najkratšie (pozri tiež všeobecne odporúčané dávkovanie v časti 4.2).

Pacienti majú byť starostlivo sledovaní, pokiaľ ide o prejavy a príznaky respiračnej depresie a sedácie. V tejto súvislosti sa dôrazne odporúča informovať pacientov a ich opatrovateľov (kde je to relevantné) o týchto príznakoch (pozri časť 4.5).

Tolerancia

Čiastočná strata účinnosti benzodiazepínov sa môže vyvinúť po opakovanom použití počas niekoľkých týždňov.

Osobitné skupiny pacientov

Starším pacientom sa má podávať nižšia dávka (pozri časť 4.2 Dávkovanie).

Nižšie dávky sa tiež odporúčajú u pacientov s chronickou respiračnou insuficienciou kvôli súvisiacemu riziku respiračnej depresie.

Benzodiazepíny nie sú určené na liečbu pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene, pretože môžu prispieť k rozvoju encefalopatie.

Benzodiazepíny sa neodporúčajú ako prvá línia liečby psychotických porúch.

Benzodiazepíny sa nemajú používať samotné na liečbu depresie alebo úzkosti spojenej s depresiou (môžu zvýšiť riziko samovraždy u týchto pacientov). Preto je potrebná opatrnosť pri použití brómazepamu a rozsah preskripcie má byť obmedzený u pacientov s prejavmi a symptómami depresívnej poruchy alebo samovražednými sklonmi.

Benzodiazepíny sa majú používať s mimoriadnou opatrnosťou u pacientov s anamnézou alkoholizmu

alebo užívania drog (pozri časť 4.5).

Závislosť

Liečba benzodiazepínmi môže viesť k rozvoju fyzickej a psychickej závislosti. Riziko závislosti sa zvyšuje s dávkou a dobou trvania liečby a je vyššie u pacientov s anamnézou užívania drog a/alebo alkoholizmu.

Keď sa vyvinie fyzická závislosť, náhle ukončenie liečby môže byť sprevádzané abstinenčnými príznakmi, ako sú bolesť hlavy, hnačka, bolesti svalov, akútna úzkosť, napätie, nepokoj, zmätenosť a podráždenosť. V závažných prípadoch sa môžu objaviť nasledujúce príznaky: derealizácia,

depersonalizácia, hyperakúzia, necitlivosť a brnenie končatín, precitlivenosť na svetlo, hluk a fyzický kontakt, halucinácie alebo epileptické záchvaty.

Opätovné objavenie nespavosti (rebound insomnia) a úzkosť

Po vysadení liečby sa môže vyskytnúť prechodný syndróm, kedy sa symptómy, ktoré viedli k liečbe

benzodiazepínom, znova vyskytujú vo väčšej miere. Môžu byť sprevádzané ďalšími reakciami, ako sú zmeny nálady, úzkosť alebo poruchy spánku a nepokoj. Keďže riziko z vysadenia liečby/rebound fenoménu je väčšie po náhlom ukončení liečby, odporúča sa postupné znižovanie dávkovania.

Bromazepam Medreg obsahuje laktózu

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

Farmakodynamické interakcie

Benzodiazepíny majú aditívny efekt pri súbežnom podávaní spolu s alkoholom alebo s inými látkami

tlmiacimi centrálnu nervovú sústavu. Súbežné užívanie s alkoholom sa neodporúča.

Brómazepam sa má používať s opatrnosťou v kombinácii s inými látkami tlmiacimi centrálnu nervovú sústavu. Zosilnenie centrálneho tlmivého účinku sa môže objaviť v prípade súbežného podávania antipsychotík (neuroleptík), anxiolytík/sedatív, niektorých antidepresív, opioidov, antikonvulzív, sedatívnych H1-antihistaminík.

Zvláštna opatrnosť sa má venovať pri použití liekov tlmiacich respiračné funkcie, ako sú opioidy (analgetiká, antitusiká, substitučná liečba), najmä u starších ľudí.

Opioidy

Súbežné užívanie sedatívnych liekov, ako sú benzodiazepíny alebo príbuzné lieky, ako je brómazepam s opioidmi, zvyšuje riziko sedácie, respiračnej depresie, kómy a smrti v dôsledku aditívneho účinku na útlm CNS. Dávkovanie a trvanie súbežného užívania majú byť obmedzené (pozri časť 4.4).

Farmakokinetické interakcie

Farmakokinetické interakcie sa môžu prejaviť pri podávaní brómazepamu spolu s liekmi, ktoré

inhibujú pečeňový enzým CYP3A4, zvýšením plazmatickej hladiny brómazepamu.

Pri súbežnom podávaní brómazepamu so silnými inhibítormi CYP3A4 (napr. azolové antimykotiká, inhibítory proteázy alebo niektoré makrolidy) je potrebná opatrnosť a má sa zvážiť podstatné zníženie dávky. V prípade narkotických analgetík sa môže vyskytnúť tiež silnejší pocit eufórie, čo vedie

k zvýšeniu psychickej závislosti.

Súbežné podávanie cimetidínu, známeho inhibítora mnohých izozýmov enzýmového systému

cytochrómu P450 (konkrétne CYP3A3/4, CYP2C9, CYP1A2, CYP2C18, CYP2D6), môže predĺžiť eliminačný polčas brómazepamu prostredníctvom podstatne zníženého klírensu približne o 50%.

Súbežné podávanie propranololu predlžuje eliminačný polčas brómazepamu približne o 20% a vedie k nevýznamnému zvýšeniu klírensu brómazepamu.

Výsledkom kombinovaného podávania s fluvoxamínom, inhibítorom CYP1A2, je signifikantne zvýšená expozícia brómazepamu (2,4-násobne zvýšenie AUC) a eliminačný polčas (1,9-násobne zvýšenie). Brómazepam pri terapeutických dávkach neindukuje oxidačné pečeňové enzýmy.

Pediatrická populácia

Interakčné štúdie boli vykonané iba u dospelých.

Gravidita

Aj keď nie sú k dispozícii žiadne špecifické klinické údaje pre brómazepam, veľké množstvo údajov založených na kohortných štúdiách ukazuje, že expozícia benzodiazepínom v prvom trimestri nie je spojená so zvýšeným rizikom závažnej malformácie. Avšak niektoré včasné porovnávacie

epidemiologické štúdie zistili zvýšené riziko rázštepu ústnej dutiny. Tieto údaje naznačujú, že riziko narodenia dieťaťa s rázštepom ústnej dutiny po expozícii benzodiazepínom u matky je menšie ako

2/1000 v porovnaní s bežnou populáciu, kde očakávaná miera tohto defektu je približne 1/1000.

Terapia benzodiazepínmi vo vysokých dávkach počas druhého a/alebo tretieho trimestra tehotenstva

odhalila pokles aktívnych pohybov plodu a variabilitu v srdcovom rytme plodu.

Pokiaľ je z medicínskych dôvodov liečba potrebná počas poslednej fázy tehotenstva, dokonca aj pri nízkych dávkach, môže byť pozorovaný „floppy infant“ syndróm ako axiálna hypotónia, sacie

problémy vedúce k slabému priberaniu na hmotnosti. Tieto prejavy sú reverzibilné, ale v závislosti od

polčasu vylučovania lieku, môžu trvať od 1 do 3 týždňov. Pri vysokých dávkach sa môže

u novorodenca objaviť respiračná depresia alebo apnoe a hypotermia. Navyše môžu byť niekoľko dní po pôrode u novorodenca pozorované abstinenčné príznaky s hyperexcitabilitou, agitáciou a trasom, aj keď nie je pozorovaný „floppy infant“ syndróm.

Ak vezmeme do úvahy tieto údaje, použitie brómazepamu počas tehotenstva sa môže zvážiť, pokiaľ

budú prísne dodržané terapeutické indikácie a dávkovanie.

Ak je liek predpísaný žene vo fertilnom veku, mala by byť upozornená, aby sa informovala u svojho lekára ohľadom ukončenia liečby, pokiaľ má v úmysle otehotnieť alebo má podozrenie, že je tehotná.

Pokiaľ je liečba brómazepamom nutná počas poslednej fázy tehotenstva, treba sa vyhnúť vysokým

dávkam a u novorodenca sa majú monitorovať abstinenčné príznaky a/alebo „floppy infant“ syndróm.

Dojčenie

Keďže sa brómazepam vylučuje do materského mlieka, dojčenie sa počas liečby neodporúča.

Sedácia, amnézia, zhoršená koncentrácia a zhoršená svalová funkcia môžu negatívne ovplyvniť schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Ak dĺžka spánku nie je dostatočná, zníženie pozornosti je pravdepodobnejšie (pozri časť 4.5). Tento účinok je silnejší, ak pacient užil alkohol.

Bromazepam Medreg je dobre tolerovaný v terapeutických dávkach.

Nežiaduce účinky, ktoré boli hlásené počas liečby brómazepamom, sú zatriedené do nasledovných

skupín podľa frekvencie výskytu:

- veľmi časté (≥ 1/10),

- časté (≥ 1/100 až < 1/10),

- menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100),

- zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000),

• veľmi zriedkavé (< 1/10 000),

• neznáme (nemožno odhadnúť z dostupných údajov).

* Tieto javy sa vyskytujú predovšetkým na začiatku liečby a zvyčajne vymiznú pri opakovanom podávaní.

** pozri časť 4.4 „Upozornenia a opatrenia“.

*** Riziko pádov a zlomenín je zvýšené u tých, ktorí súbežne užívajú sedatíva (vrátane alkoholických

nápojov) a u starších osôb.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky

Benzodiazepíny často spôsobujú ospalosť, ataxiu, dysartriu a nystagmus. Ak sa tento liek podáva samotný, predávkovanie brómazepamom je zriedkavo život ohrozujúce, môže však spôsobiť

nezreteľnú reč, areflexiu, apnoe, hypotenziu, kardiorespiračnú depresiu a kómu. Ak sa vyskytne kóma, zvyčajne trvá niekoľko hodín, ale môže byť dlhšia a cyklická, najmä u starších pacientov. Účinky respiračnej depresie sú závažnejšie u pacientov s respiračným ochorením. Benzodiazepíny zvyšujú

účinky iných látok tlmiacich centrálny nervový systém, vrátane alkoholu.

Liečba

Podľa klinického stavu pacienta sa majú sledovať životné funkcie a vykonať podporné opatrenia. Najmä u niektorých pacientov môže byť potrebná symptomatická liečba kardiorespiračných účinkov alebo účinkov na centrálny nervový systém.

Je potrebné zabrániť ďalšej absorpcii za použitia vhodnej metódy počas prvých 1 – 2 hodín po užití, napr. podaním aktívneho uhlia. Ak sa použije aktívne uhlie, je dôležité, aby u ospalých pacientov ostali dýchacie cesty otvorené. V prípade zmiešanej intoxikácie sa môže zvážiť výplach žalúdka, avšak nie ako rutinné opatrenie.

Ak je depresia CNS závažná, má sa zvážiť použitie flumazenilu, benzodiazepínového antagonistu. Ten sa má podávať len pod prísnym dohľadom. Má krátky biologický polčas (približne jednu

hodinu), preto sa majú pacienti, ktorým sa podal, sledovať aj po vymiznutí jeho účinku. Flumazenil sa má používať s mimoriadnou opatrnosťou v kombinácii s liekmi, ktoré znižujú záchvatový prah (napr. tricyklické antidepresíva). Pre ďalšie informácie o správnom používaní flumazenilu, pozri súhrn charakteristických vlastností pre tento liek.