Ibuprofen B. Braun 400 mg Infúzny roztok

Ibuprofen B. Braun je indikovaný na krátkodobú symptomatickú liečbu akútnej stredne silnej bolesti u dospelých a na krátkodobú symptomatickú liečbu horúčky, keď je podanie intravenóznou cestou

klinicky opodstatnené, alebo keď iné cesty podania nie sú možné.

Dávkovanie

Nežiaduce účinky možno minimalizovať použitím najnižšej účinnej dávky počas čo najkratšieho obdobia potrebného na zmiernenie príznakov (pozri časť 4.4).

Použitie má byť obmedzené na prípady, v ktorých je perorálne podávanie nevhodné. Pacienti musia prejsť na perorálnu liečbu hneď, ako to bude možné.

Tento liek je určený na krátkodobú liečbu akútnych stavov a nemá sa používať viac ako 3 dni.

Má sa udržiavať dostatočná hydratácia pacienta, aby sa minimalizovalo riziko možných nežiaducich účinkov týkajúcich sa obličiek.

Dospelí

Odporúčaná dávka je 400 mg ibuprofénu, každých 6 až 8 hodín podľa potreby. Maximálna odporúčaná denná dávka je 1200 mg a nesmie byť prekročená.

Starší pacienti

Ako pri všetkých nesteroidových protizápalových liekoch (NSAID), pri liečbe starších pacientov sa majú prijať preventívne opatrenia, keďže u týchto pacientov je všeobecne vyššia náchylnosť na

nežiaduce účinky (pozri časti 4.4 a 4.8) a vyššia pravdepodobnosť, že budú mať poruchy funkcie

obličiek, pečene a srdcovo-cievne poruchy a že budú užívať súbežne podávané lieky. Osobitne sa u tejto populácie odporúča podávať liek v najnižšej účinnej dávke počas najkratšieho možného času potrebného na zmiernenie príznakov. Liečba sa má vyhodnocovať v pravidelných intervaloch a má byť prerušená, ak nie je vidieť žiadny prínos, alebo sa vyskytne neznášanlivosť.

Renálna insuficiencia

Ak sa NSAID používajú u pacientov s renálnou insuficienciou, majú sa prijať preventívne opatrenia.

U pacientov s miernou alebo stredne závažnou poruchou funkcie obličiek sa má počiatočná dávka

znížiť, dávka sa má udržiavať čo najnižšia, má sa podávať čo možno najkratšie obdobie potrebné na

kontrolu príznakov, a u pacientov má byť sledovaná funkcia obličiek. Tento liek je kontraindikovaný u pacientov s ťažkou renálnou nedostatočnosťou (pozri časť 4.3).

Pečeňová insuficiencia

U tejto populácie sa majú pri NSAID prijať preventívne opatrenia, hoci rozdiely vo

farmakokinetickom profile neboli pozorované. U pacientov s miernou alebo stredne závažnou

pečeňovou nedostatočnosťou sa má liečba začať so zníženou dávkou, dávky majú byť podľa možnosti čo najnižšie a majú byť podávané čo najkratšie len počas nevyhnutnej doby a pacienti majú byť

starostlivo monitorovaní. Tento liek je kontraindikovaný u pacientov so závažnou pečeňovou nedostatočnosťou (pozri časť 4.3).

Pediatrická populácia

Tento liek sa nesmie používať u detí a dospievajúcich. Použitie Ibuprofenu B. Braun nebolo predmetom skúšania u detí a dospievajúcich. Z toho dôvodu nebola stanovená jeho bezpečnosť a účinnosť.

Spôsob podávania

Na intravenózne použitie. Ibuprofen B. Braun musí byť podávaný len kvalifikovanými zdravotníckymi pracovníkmi v prostredí s dostupným príslušným vybavením (počas liečby).

Roztok sa má podávať ako intravenózna infúzia počas 30 minút.

• Precitlivenosť na liečivo, iné NSAID, alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1;

• Bronchospazmus, astma, nádcha, angioedém alebo urtikária spojená s užitím kyseliny acetylsalicylovej (ASA) alebo iných nesteroidových protizápalových liekov (NSAID) v anamnéze;

• Stavy, pri ktorých je zvýšená tendencia ku krvácaniu alebo aktívne krvácanie ako napríklad trombocytopénia;

• Aktívny peptický vred alebo anamnéza opakujúceho sa peptického vredu/krvácania (dve alebo viac samostatných epizód s preukázanou ulceráciou alebo krvácaním);

• História gastrointestinálneho krvácania alebo perforácie vo vzťahu k predchádzajúcej liečbe NSAID;

• Cerebrovaskulárne alebo iné aktívne krvácanie;

• Ťažká pečeňová a renálna nedostatočnosť;

• Ťažké srdcové zlyhanie (IV. triedy podľa NYHA);

• Ťažká dehydratácia (spôsobená vracaním, hnačkou alebo nedostatočným príjmom tekutín);

• Tehotenstvo, počas posledného trimestra (pozri časť 4.6).

Nežiaduce účinky je možné minimalizovať použitím najnižšej účinnej dávky počas čo najkratšieho obdobia potrebného na zmiernenie symptómov (pozri časť 4.8).

Treba sa vyhnúť súbežnému použitiu Ibuprofenu B. Braun s NSAID, vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy-2 (koxiby).

U starších pacientov sa zvyšuje frekvencia nežiaducich účinkov NSAID, najmä gastrointestinálneho krvácania a perforácie, ktoré môžu byť smrteľné (pozri časť 4.8).

Gastrointestinálne riziká:

Gastrointestinálne krvácanie, ulcerácie alebo perforácie, ktoré môžu byť smrteľné, boli hlásené počas liečby u všetkých NSAID s varovnými príznakmi alebo bez nich, s anamnézou závažných

gastrointestinálnych udalostí alebo bez nej.

Riziko gastrointestinálneho krvácania, ulcerácií alebo perforácie je vyššie pri zvyšovaní dávok NSAID, u pacientov s anamnézou vredu, najmä ak bol komplikovaný krvácaním alebo perforáciou (pozri časť 4.3) a u starších osôb. Títo pacienti majú začať liečbu najnižšou dostupnou dávkou. U týchto pacientov a u pacientov vyžadujúcich súbežnú liečbu nízkymi dávkami kyseliny

acetylsalicylovej alebo inými liekmi zvyšujúcimi gastrointestinálne riziko, sa má zvážiť kombinovaná liečba s protektívnymi látkami (napr. mizoprostolom alebo inhibítormi protónovej pumpy) (pozri aj

nižšie, ako aj časť 4.5).

Pacienti s anamnézou gastrointestinálnej toxicity, najmä v staršom veku, by mali včas hlásiť všetky nezvyčajné gastrointestinálne príznaky (najmä gastrointestinálne krvácanie), predovšetkým na

začiatku liečby.

Opatrnosť sa odporúča u pacientov užívajúcich súbežnú liečbu, ktorá by mohla zvyšovať riziko

ulcerácií alebo krvácania, ako napr. perorálne podávané kortikosteroidy, antikoagulanciá ako warfarín, selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu alebo antiagreganciá ako kyselina

acetylsalicylová (ASA) (pozri časť 4.5).

Ak počas liečby Ibuprofenom B. Braun nastane gastrointestinálne krvácanie alebo sa objavia vredy, liečba sa musí ukončiť (pozri časť 4.3).

Nesteroidové protizápalové lieky sa musia podávať s opatrnosťou u pacientov s anamnézou

gastrointestinálnych ochorení (ulcerózna kolitída, Crohnova choroba), keďže touto liečbou sa ich stav môže zhoršiť (pozri časť 4.8).

Kardiovaskulárne a cerebrovaskulárne účinky:

Klinické štúdie naznačujú, že použitie ibuprofénu, najmä vo vysokých dávkach (2400 mg/deň), môže byť spojené s mierne zvýšeným rizikom arteriálnej trombotickej udalosti (napr. infarktu alebo cievnej mozgovej príhody). Celkovo však z epidemiologických štúdií nevyplýva, že by ibuprofén v nízkej

dávke (napr. ≤ 1200 mg/deň) zvyšoval riziko arteriálnych trombotických udalostí.

Pacienti s nekontrolovanou hypertenziou, kongestívnym srdcovým zlyhaním (NYHA II-III),

potvrdenou ischemickou chorobou srdca, chorobou periférnych artérií a/alebo mozgovocievnym ochorením sa majú liečiť ibuprofénom až po dôkladnom zvážení a musia sa vyhnúť vysokým dávkam (2400 mg/deň).

U pacientov liečených Ibuprofenom B. Braun sa hlásili prípady Kounisovho syndrómu. Kounisov syndróm sa definuje ako sekundárne kardiovaskulárne príznaky pri alergickej reakcii alebo reakcii z precitlivenosti spojené so zúžením koronárnych ciev, čo môže viesť k infarktu myokardu.

Mimoriadna pozornosť sa má uplatňovať aj pred začatím dlhodobej liečby u pacientov s rizikovými faktormi pre vznik kardiovaskulárnych udalostí (napr. hypertenziou, hyperlipidémiou, diabetes mellitus, fajčením), najmä v prípade potreby vysokých dávok ibuprofénu (2400 mg/deň).

Závažné kožné nežiaduce reakcie (SCARs):

V súvislosti s používaním ibuprofénu boli hlásené závažné kožné nežiaduce reakcie (SCARs)

zahŕňajúce exfoliatívnu dermatitídu, multiformný erytém, Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS), toxickú epidermálnu nekrolýzu (TEN), reakciu s eozinofíliou a systémovými príznakmi (syndróm DRESS) a akútnu generalizovanú exantematóznú pustulózu (AGEP), ktoré môžu byť život ohrozujúce alebo smrteľné (pozri časť 4.8). Väčšina týchto reakcií sa vyskytla počas prvého mesiaca.

Ak sa vyskytnú prejavy a príznaky naznačujúce tieto reakcie, liečba ibuprofénom sa má okamžite prerušiť a má sa zvážiť alternatívna liečba (podľa potreby).

Pečeňová a renálna insuficiencia:

Ibuprofén sa má používať s opatrnosťou u pacientov s anamnézou ochorenia pečene alebo obličiek a najmä počas súbežnej liečby s diuretikami, keďže inhibícia prostaglandínov môže spôsobiť

zadržiavanie tekutín a zhoršenie obličkových funkcií. Ibuprofén by sa mal u týchto pacientov podávať v najnižšej možnej dávke a renálne funkcie pacienta sa majú pravidelne monitorovať.

V prípade dehydratácie zabezpečte dostatočný príjem tekutín. Osobitná opatrnosť je potrebná

u dehydratovaných pacientov, napríklad z dôvodu hnačky, keďže dehydratácia môže byť spúšťacím faktorom pre rozvoj zlyhania obličiek.

Pravidelné používanie analgetík, najmä pri kombinácii rôznych analgetických látok, môže viesť k

poškodeniu obličiek, s rizikom renálnej nedostatočnosti (analgetickej nefropatie). Toto riziko je vyššie u starších osôb a pacientov s renálnou nedostatočnosťou, srdcovým zlyhaním, poruchou funkcie

pečene a u pacientov užívajúcich diuretiká alebo ACE inhibítory. Po prerušení liečby NSAID sa pacientov stav zvyčajne vráti späť do stavu pred liečbou.

Rovnako ako pri iných NSAID, ibuprofén môže prechodne spôsobiť mierne zvýšenie niektorých parametrov funkcie pečene, ako aj výrazné zvýšenie transamináz. Ak nastane u týchto parametrov výrazné zvýšenie, liečba sa má prerušiť (pozri časť 4.3).

Anafylaktoidné reakcie:

Ako štandardný postup pri intravenóznej infúzii sa odporúča starostlivé sledovanie pacienta, najmä na začiatku infúzie, aby sa zistila každá prípadná anafylaktická reakcia spôsobená liečivom alebo

pomocnou látkou.

Ťažká akútna reakcia z precitlivenosti (napr. anafylaktický šok) sa pozorovala veľmi zriedkavo. Pri prvých prejavoch reakcie z precitlivenosti po podaní Ibuprofenu B. Braun musí byť liečba zastavená a musí sa začať symptomatická liečba. Odborný personál má v súlade s príznakmi začať medicínsky nevyhnutné opatrenia.

Respiračné poruchy:

Opatrnosť je potrebná, ak sa tento liek podáva pacientom s bronchiálnou astmou alebo s anamnézou bronchiálnej astmy, chronickou nádchou alebo alergickými chorobami, keďže bolo hlásené, že NSAID u týchto pacientov spôsobili bronchospazmus, urtikáriu alebo angioedém.

Hematologické účinky:

Ibuprofén môže dočasne inhibovať funkciu krvných doštičiek (agregáciu trombocytov), zvýšiť dobu krvácania a riziko krvácania.

Ibuprofén sa má používať iba so zvláštnou opatrnosťou u pacientov užívajúcich kyselinu acetylsalicylovú na potlačenie agregácie doštičiek (pozri časti 4.5 a 5.1).

Pacienti s poruchami zrážania krvi alebo podstupujúci chirurgický zákrok majú byť preto monitorovaní. Osobitný lekársky dohľad je potrebný u pacientov bezprostredne po podstúpení chirurgického zákroku.

Pri dlhodobom podávaní ibuprofénu sa vyžaduje pravidelná kontrola hodnôt testov funkcie pečene, obličiek a krvného obrazu.

Ibuprofén sa má používať len po prísnom zhodnotení pomeru prínosu a rizika u pacientov s vrodenou poruchou metabolizmu porfyrínu (napr. akútnou intermitentnou porfýriou).

Ak sa súbežne s používaním NSAID konzumuje alkohol, môže sa zvýšiť výskyt nežiaducich účinkov súvisiacich s liečivom, najmä tých, ktoré sa týkajú gastrointestinálneho traktu alebo centrálneho nervového systému.

Opatrnosť je potrebná u pacientov s určitými stavmi, ktoré sa môžu zhoršiť:

• u pacientov, ktorí reagujú alergicky na iné látky, keďže u nich pri používaní tohto lieku existuje zvýšené riziko výskytu reakcií z precitlivenosti.

• u pacientov, ktorí majú sennú nádchu, nosové polypy alebo chronickú obštrukčnú chorobu pľúc, keďže je u nich zvýšené riziko výskytu alergickej reakcie. Tieto sa môžu prejavovať ako astmatické záchvaty (tzv. analgetická astma), Quinckeho edém alebo urtikária.

Aseptická meningitída:

V niektorých prípadoch bola hlásená aseptická meningitída pri použití ibuprofénu u pacientov so

systémovým lupus erythematosus (SLE). Aj napriek tomu, že pravdepodobnosť jej výskytu je vyššia u pacientov so SLE a súvisiacimi ochoreniami spojivového tkaniva, bola tiež hlásená aj u niektorých

pacientov, ktorí nemali základné chronické ochorenie. Preto sa to má zohľadniť pri podávaní tejto liečby (pozri časť 4.8).

Oftalmologické účinky:

Pri užívaní perorálneho ibuprofénu bolo hlásené rozmazané alebo zhoršené videnie, skotómy a zmeny farebného videnia. Ak sa pacient sťažuje na tieto prejavy, prestaňte podávať ibuprofén a pacienta

pošlite na oftalmologické vyšetrenie, ktoré zahŕňa centrálne zrakové polia a testovanie farebného videnia.

Iné:

Dlhodobé používanie liekov proti bolesti môže spôsobiť bolesť hlavy, ktorá sa nesmie liečiť vyššími dávkami lieku.

Výnimočne môže varicela spôsobiť komplikácie ťažkými infekciami kože a mäkkých tkanív. V

súčasnosti nie je možné vylúčiť, že NSAID prispievajú k zhoršeniu týchto infekcií. V prípade varicely je preto vhodné používaniu Ibuprofenu B. Braun sa vyhnúť.

Maskovanie symptómov existujúcich infekcií:

Ibuprofén môže maskovať symptómy infekcie, čo môže viesť k oneskorenému začatiu vhodnej liečby, a tým aj k zhoršeniu výsledku infekcie. Táto skutočnosť sa pozorovala v prípade bakteriálnej

pneumónie získanej v komunite a bakteriálnych komplikácií súvisiacich s ovčími kiahňami. Ak sa ibuprofén podáva na zníženie horúčky alebo zmiernenie bolesti súvisiacej s infekciou, odporúča sa sledovanie infekcie. V podmienkach mimo nemocnice je potrebné, aby sa pacient obrátil na lekára, pokiaľ symptómy pretrvávajú alebo sa zhoršujú.

Interferencia s laboratórnymi testami:

• doba krvácania (po vysadení liečby sa môže predĺžiť o jeden deň)

• koncentrácia glukózy v krvi (môže byť znížená)

• klírens kreatinínu (môže byť znížený)

• hematokrit alebo hemoglobín (môžu byť znížené)

• hladiny dusíka močoviny v krvi a sérového kreatinínu a draslíka (môžu byť zvýšené)

• pri testoch funkcie pečene: zvýšené hodnoty transamináz

Opatrenia týkajúce sa pomocných látok:

Tento liek obsahuje 358 mg sodíka v jednej fľaši, čo zodpovedá 17,9 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.

Iné NSAID vrátane inhibítorov COX-2 a salicylátov:

V dôsledku synergického účinku môže súbežné podávanie dvoch alebo viacerých NSAID zvýšiť riziko gastrointestinálnych vredov a krvácania. Preto je nutné vyhnúť sa súbežnému podávaniu ibuprofénu s inými NSAID (pozri časť 4.4).

Súbežné podanie ibuprofénu a kyseliny acetylsalicylovej sa vo všeobecnosti neodporúča z dôvodu možného zvýšenia nežiaducich účinkov.

Experimentálne údaje naznačujú, že ibuprofén môže kompetitívne inhibovať účinok nízkej dávky

kyseliny acetylsalicylovej na agregáciu krvných doštičiek, keď sa podávajú súčasne. Aj keď existuje neistota ohľadom extrapolácie týchto údajov na klinický stav, nemožno vylúčiť možnosť, že

pravidelné a dlhodobé používanie ibuprofénu môže znížiť kardioprotektívny účinok nízkej dávky

kyseliny acetylsalicylovej. Žiadny klinicky relevantný účinok sa nepovažuje za pravdepodobný, ak sa ibuprofén používa príležitostne (pozri časť 5.1).

Lítium:

Súbežné podanie ibuprofénu s liekmi obsahujúcimi lítium môže zvýšiť hladinu lítia v sére. Je nevyhnutná kontrola hladiny lítia v sére.

Srdcové glykozidy (digoxín):

NSAID môžu zhoršiť zlyhanie srdca, znížiť glomerulárnu filtráciu a zvýšiť plazmatické hladiny srdcových glykozidov. Odporúča sa monitorovať digoxín v sére.

Fenytoín:

Plazmatické hladiny fenytoínu môžu byť zvýšené pri súbežnom podávaní s ibuprofénom a môže sa tak zvýšiť aj riziko intoxikácie.

Antihypertenzíva (diuretiká, inhibítory ACE, blokátory betareceptorov a antagonisty angiotenzínu-II):

Diuretiká a inhibítory ACE môžu zvýšiť nefrotoxicitu NSAID. NSAID môžu znížiť účinok diuretík a iných antihypertenzív, vrátane inhibítorov ACE a blokátorov betareceptorov. U pacientov so zníženou funkciou obličiek (napr. dehydratovaných pacientov alebo starších pacientov so zníženou funkciou

obličiek) môže použitie inhibítorov ACE a antagonistov angiotenzínu-II s liekmi inhibujúcimi

cyklooxygenázu viesť k ďalšiemu zhoršeniu funkcie obličiek až po akútne zlyhanie obličiek. Takýto stav je zvyčajne reverzibilný. Takéto kombinácie by sa preto mali používať len opatrne, najmä u

starších pacientov. Pacienti musia byť poučení, aby pili dostatočné množstvo tekutín. Funkcia obličiek sa má monitorovať po začatí súbežnej liečby a potom v pravidelných intervaloch.

Súbežné podávanie ibuprofénu s inhibítormi ACE môže viesť k hyperkaliémii.

Diuretiká šetriace draslík

Súbežné použitie môže spôsobiť hyperkaliémiu (odporúča sa kontrolovať sérovú hladinu draslíka).

Kaptopril

Experimentálne štúdie ukazujú, že ibuprofén pôsobí proti účinku kaptoprilu, ktorým je zvýšené vylučovanie sodíka.

Kortikosteroidy:

Zvýšené riziko gastrointestinálnych vredov alebo krvácania (pozri časť 4.4).

Látky pôsobiace proti agregácii trombocytov (napr. klopidogrel a tiklopidín) a selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI):

Zvýšené riziko gastrointestinálneho krvácania (pozri časť 4.4). NSAID sa nesmie kombinovať s tiklopidínom vzhľadom na riziko aditívneho účinku pri inhibícii funkcie trombocytov.

Metotrexát:

NSAID inhibujú tubulárnu sekréciu metotrexátu a môžu nastať určité metabolické interakcie, ktorých dôsledkom môže byť znížený klírens metotrexátu. Podávanie ibuprofénu v priebehu 24 hodín pred

alebo po podaní metotrexátu môže viesť k zvýšenej koncentrácii metotrexátu a zvýšeniu jeho

toxického účinku. Z tohto dôvodu je nutné sa vyhnúť súbežnému použitiu NSAID a vysokých dávok metotrexátu. Možné riziko interakcií je potrebné vziať do úvahy aj pri liečbe nízkymi dávkami

metotrexátu, najmä u pacientov s poruchou funkcie obličiek. Pri kombinovanej liečbe majú byť monitorované renálne funkcie.

Cyklosporín:

Riziko poškodenia obličiek cyklosporínom je zvýšené pri súbežnom podávaní niektorých nesteroidových protizápalových liekov. Tento účinok nie je možné vylúčiť ani pre kombináciu cyklosporín a ibuprofén.

Antikoagulanciá:

NSAID môžu zvýšiť účinok antikoagulancií ako napríklad warfarínu (pozri časť 4.4). V prípade súbežnej liečby sa odporúča monitorovanie koagulácie.

Deriváty sulfonylmočoviny:

NSAID môžu zvýšiť hypoglykemický účinok derivátov sulfonylmočoviny. V prípade súbežnej liečby sa odporúča monitorovanie hladiny glukózy v krvi.

Takrolimus:

Zvýšené riziko nefrotoxicity.

Zidovudín:

Sú dôkazy o zvýšenom riziku hemartrózy a hematómov u HIV pozitívnych pacientov s hemofíliou, ktorí dostali súbežnú liečbu zidovudínom a ibuprofénom. Počas súbežného použitia zidovudínu a NSAID môže byť zvýšené riziko hematotoxicity.

Probenecid a sulfinpyrazón:

Lieky, ktoré obsahujú probenecid alebo sulfinpyrazón, môžu spomaliť vylučovanie ibuprofénu.

Chinolónové antibiotiká:

Údaje z výskumov na zvieratách naznačujú, že NSAID môžu zvýšiť riziko kŕčov súvisiacich s

chinolónovými antibiotikami. Pacienti užívajúci NSAID a chinolóny môžu mať zvýšené riziko vzniku kŕčov.

Inhibítory CYP2C9:

Súbežné podávanie ibuprofénu s inhibítormi CYP2C9 môže zvýšiť expozíciu ibuprofénu (je substrátom CYP2C9). V štúdii s vorikonazolom a flukonazolom (inhibítory CYP2C9) sa preukázala zvýšená expozícia S(+)-ibuprofénu približne o 80 až 100 %. Má sa zvážiť zníženie dávky ibuprofénu, ak sú súčasne podávané silné inhibítory CYP2C9, najmä ak je podaná vysoká dávka ibuprofénu s vorikonazolom alebo flukonazolom.

Mifepristón:

Ak sa NSAID používajú v priebehu 8-12 dní po mifepristóne, môžu znížiť účinok mifepristónu.

Alkohol

Použitiu ibuprofénu u osôb s chronickou konzumáciou alkoholu (14-20 nápojov/týždeň alebo viac) sa treba vyhnúť kvôli zvýšenému riziku závažných gastrointestinálnych nežiaducich účinkov, vrátane krvácania.

Aminoglykozidy:

NSAID môžu znižovať vylučovanie aminoglykozidov a zvyšovať ich toxicitu.

Bylinné extrakty:

Ginkgo biloba môže potenciovať riziko krvácania spojené s používaním NSAID.

Gravidita

Inhibícia syntézy prostaglandínov môže mať nepriaznivý vplyv na priebeh tehotenstva a/alebo embryo/fetálny vývin. Údaje z epidemiologických štúdií poukazujú na zvýšené riziko potratu a srdcových malformácií a gastroschízy po použití inhibítorov syntézy prostaglandínov v prvých

mesiacoch tehotenstva. Absolútne riziko kardiovaskulárnych malformácií sa zvýšilo z menej ako 1 %, až na približne 1,5 %. Predpokladá sa, že riziko sa zvyšuje s dávkou a dĺžkou liečby.

Pri zvieratách sa preukázalo, že podávanie inhibítorov syntézy prostaglandínov vedie k zvýšenej

preimplantačnej a postimplantačnej strate a embryo-fetálnej letalite. Navyše, zvýšený výskyt rôznych malformácií, vrátane kardiovaskulárnych, bol hlásený u zvierat, ktorým bol podávaný inhibítor

syntézy prostaglandínov počas organogenézy (časť 5.3).

Od 20. týždňa gravidity môže používanie ibuprofénu spôsobiť oligohydramnión v dôsledku fetálnej

renálnej dysfunkcie. Táto situácia sa môže vyskytnúť krátko po začatí liečby a je zvyčajne reverzibilná po jej ukončení. Okrem toho boli hlásené prípady zúženia ductus arteriosus po liečbe v druhom trimestri, z ktorých väčšina ustúpila po ukončení liečby. Preto počas prvého a druhého trimestra gravidity sa ibuprofén nemá podávať, ak to nie je jednoznačne nevyhnutné. Ak ibuprofén používa

žena, ktorá sa snaží otehotnieť, alebo počas prvého a druhého trimestra tehotenstva, dávka má byť čo možno najnižšia a dĺžka liečby čo najkratšia. Hoci i.v. ibuprofén je indikovaný iba na maximálne 3 dni liečby, prenatálne monitorovanie zamerané na oligohydramnión a zúženie ductus arteriosus sa má

zvážiť od 20. týždňa gravidity po vystavení ibuprofénu počas niekoľkých dní. Ak sa zistí oligohydramnión alebo zúženie ductus arteriosus, liečba ibuprofénom sa má ukončiť.

Počas tretieho trimestra tehotenstva všetky inhibítory syntézy prostaglandínov:

• môžu vystaviť plod:

  • kardiopulmonálnej toxicite (predčasné zúženie/uzatvorenie ductus arteriosus a pľúcna hypertenzia);

  • renálnej dysfunkcii (pozri vyššie);

• môžu vystaviť matku a novorodenca na konci tehotenstva:

  • možnému predĺženiu času krvácania, antiagregačnému účinku, ktorý môže vzniknúť aj pri veľmi nízkych dávkach;

  • inhibícii maternicových sťahov, ktorej dôsledkom je oneskorený alebo predĺžený pôrod.

V dôsledku toho je použitie ibuprofénu kontraindikované počas tretieho trimestra gravidity (pozri časť 4.3).

Dojčenie

Ibuprofén a jeho metabolity môžu prejsť v nízkych koncentráciách do materského mlieka. Žiadne škodlivé účinky pre dojčatá nie sú známe, takže na krátkodobú liečbu pri nižších dávkach nie je vo

všeobecnosti prerušenie dojčenia nevyhnutné, avšak dojčenie sa odporúča prerušiť pri použití dávok vyšších ako 1200 mg denne alebo dlhšiu dobu, vzhľadom na možnú inhibíciu syntézy prostaglandínov u novorodenca.

Fertilita

Existujú určité dôkazy o tom, že liečivá, ktoré inhibujú cyklooxygenázu / syntézu prostaglandínov môžu spôsobiť poruchu funkcie ženskej plodnosti vplyvom na ovuláciu. Po vysadení liečby je tento účinok reverzibilný.

Ibuprofén pri jednorazovom alebo krátkodobom použití nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Vyskytli sa však významné nežiaduce účinky, napríklad únava a závraty, ktoré môžu zhoršiť reakčné schopnosti; zároveň môže byť znížená schopnosť viesť motorové vozidlo a/alebo obsluhovať stroje. Týka sa to najmä kombinácie s alkoholom.

Tieto frekvencie sú použité ako základ pri hodnotení nežiaducich účinkov:

Veľmi časté: ≥ 1/10 Časté: ≥1/100 až < 1/10

Menej časté: ≥1/1 000 až < 1/100 Zriedkavé: ≥1/10 000 až < 1/1 000 Veľmi zriedkavé: <1/10 000

Neznáme: z dostupných údajov

Najčastejšie pozorované nežiaduce udalosti sú gastrointestinálneho charakteru. Peptické vredy, gastrointestinálna perforácia alebo krvácanie, niekedy fatálne, sa môžu vyskytnúť najmä u starších ľudí (pozri časť 4.4). Po podaní boli hlásené nevoľnosť, vracanie, hnačka, flatulencia, zápcha, dyspepsia, bolesť brucha, meléna, hemateméza, ulcerózna stomatitída, exacerbácia kolitídy a

Crohnovej choroby (pozri časť 4.4). Menej často sa pozorovala gastritída. Najmä riziko výskytu gastrointestinálneho krvácania je závislé od rozpätia dávky a doby používania.

Veľmi zriedkavo boli hlásené ťažké reakcie z precitlivenosti (vrátane reakcie v mieste podania infúzie a anafylaktického šoku) a závažné kožné nežiaduce účinky, ako sú bulózne reakcie vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómu a toxickej epidermálnej nekrolýzy (Lyellov syndróm),

multiformného erytému a alopécie.

Bola opísaná exacerbácia infekcií súvisiacich so zápalmi (napr. rozvoj nekrotizujúcej faciitídy), ktorá sa časovo zhodovala s použitím nesteroidových protizápalových liekov. Toto pravdepodobne súvisí s mechanizmom účinku nesteroidových protizápalových liekov.

V priebehu infekcie varicely (ovčích kiahní) sa môže vyskytnúť fotosenzitivita, alergická vaskulitída a vo výnimočných prípadoch aj komplikácie spojené so závažnou infekciou kože a mäkkých tkanív

(pozri časť 4.4).

V spojitosti s liečbou NSAID boli hlásené edémy, hypertenzia a srdcové zlyhanie.

Klinické štúdie naznačujú, že použitie ibuprofénu, najmä pri vysokej dávke (2400 mg/deň), sa môže spájať s malým zvýšením rizika arteriálnych trombotických udalostí (napr. s infarktom myokardu

alebo cievnou mozgovou príhodou) (pozri časť 4.4).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky

Ako príznaky predávkovania sa môžu objaviť poruchy centrálneho nervového systému, ktoré zahŕňajú bolesť hlavy, zmätenosť, nystagmus, tinnitus, závraty, točenie hlavy, stav bezvedomia, kŕče (hlavne

u detí) a ataxia, rovnako ako aj bolesť brucha, nauzea a vracanie. Okrem toho je možné aj

gastrointestinálne krvácanie a poruchy funkcie pečene a obličiek. Môže byť prítomná aj hypotenzia, hyperkaliémia, hypotermia, respiračná depresia a cyanóza.

Dlhodobé používanie vyšších ako odporúčaných dávok alebo predávkovanie môže viesť k renálnej tubulárnej acidóze a hypokaliémii.

Pri závažnej otrave sa môže vyskytnúť metabolická acidóza.

Liečba

Liečba je symptomatická a neexistuje žiadne špecifické antidotum.

Terapeutické možnosti liečby intoxikácie sú nastavené podľa rozsahu, úrovne a klinických príznakov v súlade so zvyčajnou praxou intenzívnej starostlivosti.