Efavirenz Teva 600 mg filmom obalené tablety
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Efavirenz 600 mg
Efavirenz je indikovaný na kombinovanú protivírusovú liečbu infekcie vírusom ľudskej
imunodeficiencie 1 (HIV-1) u dospelých, adolescentov a detí vo veku od 3 rokov.
Efavirenz nebol dostatočne sledovaný u pacientov s pokročilým ochorením HIV, t.j. u pacientov s počtom CD4 <50 buniek/mm3 alebo po neúspechu liečebných režimov obsahujúcich proteázový inhibítor (PI). Aj keď nebola preukázaná skrížená rezistencia medzi efavirenzom a PI, v súčasnosti nie je dostatok údajov o účinnosti kombinovanej terapie obsahujúcej PI nasadenej po zlyhaní liečebných režimov obsahujúcich efavirenz.
Súhrn klinických a farmakodynamických informácií pozri v časti 5.1.
Terapiu musí nasadiť lekár, ktorý má skúsenosti s liečbou infekcie HIV.
Dávkovanie
Efavirenz sa musí podávať v kombinácii s inými antiretrovírusovými liekmi (pozri časť 4.5).
Aby sa zlepšila znášanlivosť nežiaducich reakcií na nervový systém, odporúča sa podávať liek večer pred spaním (pozri časť 4.8).
Dospelí a dospievajúci s hmotnosťou nad 40 kg
Odporúčaná dávka efavirenzu v kombinácii s nukleozidovými analógmi inhibítorov reverznej transkriptázy (NRTI), s PIs alebo bez neho (pozri časť 4.5) je 600 mg perorálne raz denne.
Efavirenz filmom obalené tablety nie sú vhodné pre deti, ktoré vážia menej ako 40 kg. Pre týchto pacientov sú vhodné iné formulácie.
Úprava dávky
Ak sa efavirenz podáva spolu s vorikonazolom, udržiavacia dávka vorikonazolu sa musí zvýšiť na 400 mg každých 12 hodín a dávka efavirenzu sa musí redukovať o 50 %, t.j. na 300 mg raz denne. Keď sa liečba vorikonazolom ukončí, má sa obnoviť pôvodná dávka efavirenzu (pozri časť 4.5).
Ak sa efavirenz podáva spolu s rifampicínom pacientom s hmotnosťou 50 kg alebo vyššou, môže sa
zvážiť zvýšenie dávky efavirenzu na 800 mg/deň (pozri časť 4.5).
Osobitné skupiny pacientov
Poškodenie obličiek
Farmakokinetika efavirenzu nebola sledovaná u pacientov s renálnou insuficienciou; do moču sa však vylučuje v nezmenenej forme menej ako 1 % dávky efavirenzu, takže dopad obličkovej nedostatočnosti na elimináciu efavirenzu bude minimálny (pozri časť 4.4).
Poškodenie pečene
Pacienti s miernym ochorením pečene môžu byť liečení bežne odporúčanou dávkou efavirenzu. U pacientov je potrebné dôkladne sledovať výskyt nežiaducich reakcií závislých od dávky, najmä príznakov zo strany nervového systému (pozri časti 4.3 a 4.4).
Spôsob podávania
Efavirenz sa odporúča užívať na prázdny žalúdok. Zvýšené koncentrácie efavirenzu pozorované po podaní efavirenzu spolu s jedlom môžu viesť k vzostupu frekvencie nežiaducich reakcií (pozri časti 4.4 a 5.2).
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Pacienti s ťažkým poškodením funkcie pečene (Childova-Pughova trieda C) (pozri časť 5.2).
Súbežné podávanie s terfenadínom, astemizolom, cisapridom, midazolamom, triazolamom, pimozidom, bepridilom alebo námeľovými alkaloidmi (napríklad ergotamínom, dihydroergotamínom, ergometrínom a metylergometrínom), pretože kompetícia efavirenzu o CYP3A4 môže viesť k inhibícii metabolizmu a vzniku závažných a/alebo život ohrozujúcich nežiaducich reakcií [napr. srdcová arytmia, prolongovaná sedácia alebo útlm dýchania] (pozri časť 4.5).
Súbežné podávanie s elbasvirom (EBR) a grazoprevirom (GZR) vzhľadom na možné významné zníženie plazmatických koncentrácií EBR a GZR. (pozri časť 4.5).
Rastlinné prípravky obsahujúce l’ubovník bodkovaný (Hypericum perforatum) vzhľadom na riziko zníženia plazmatických koncentrácií a zníženie klinických účinkov efavirenzu (pozri časť 4.5).
Pacienti:
-
s rodinnou anamnézou náhlej smrti alebo vrodeného predĺženia QTc intervalu na elektrokardiogramoch alebo s akýmkoľvek iným klinickým stavom, o ktorom je známe, že predlžuje QTc interval.
-
s anamnézou symptomatických srdcových arytmií alebo s klinicky významnou bradykardiou alebo s kongestívnym srdcovým zlyhávaním sprevádzaným zníženou ejekčnou frakciou ľavej komory.
-
so závažnými poruchami elektrolytovej rovnováhy, napr. hypokaliémiou alebo hypomagneziémiou.
Pacienti užívajúci lieky, o ktorých je známe, že predlžujú QTc interval (proarytmické).
Tieto lieky zahŕňajú:
-
antiarytmiká tried IA a III,
-
neuroleptiká, antidepresíva,
-
niektoré antibiotiká vrátane niektorých liečiv z nasledovných tried: makrolidy, fluorochinolóny, imidazolové a triazolové antimykotiká,
-
niektoré antihistaminiká bez sedatívneho účinku (terfenadín, astemizol),
-
cisaprid,
-
flekainid,
-
niektoré antimalariká,
-
metadón.
Efavirenz sa nesmie podávať sám na liečbu HIV alebo pridávať ako jediné liečivo k neúspešnému režimu. Keď sa efavirenz podáva ako monoterapia, veľmi rýchlo vzniká rezistentný vírus. Pri výbere nových antiretrovírusových látok, ktoré sa budú podávať v kombinácii s efavirenzom treba zohľadniť možnosť skríženej rezistencie vírusu (pozri časť 5.1).
Súbežné podávanie efavirenzu s fixnou kombináciou obsahujúcou efavirenz, emtricitabín a tenofovirdizoproxil sa neodporúča, pokiaľ to nie je potrebné na úpravu dávkovania (napríklad s rifampicínom).
Súbežné podávanie sofosbuviru/velpatasviru s efavirenzom sa neodporúča (pozri časť 4.5). Súbežné podávanie velpatasviru/sofosbuviru/voxilapreviru s efavirenzom sa neodporúča (pozri časť 4.5).
Súbežné podávanie glekapreviru/pibrentasviru s efavirenzom môže významne znížiť plazmatické koncentrácie glekapreviru a pibrentasviru, čo vedie k zníženiu terapeutického účinku. Súbežné podávanie glekapreviru/pibrentasviru s efavirenzom sa neodporúča (pozri časť 4.5).
Súbežné užívanie výťažkov z Ginkgo biloba sa neodporúča (pozri časť 4.5).
Pri predpisovaní liekov súbežne s efavirenzom majú lekári postupovať podľa príslušného súhrnu
charakteristických vlastností lieku.
Ak sa v dôsledku podozrenia na intoleranciu preruší podávanie akéhokoľvek antiretrovírusového lieku v kombinovanom režime, je potrebné zodpovedne zvážiť vysadenie všetkých súbežne podávaných antiretrovírusových liekov. Pri odznení príznakov intolerancie je potrebné začať znovu podávať antiretrovírusové lieky súbežne. Intermitentná monoterapia a následné znovunasadenie antiretrovírusových liekov sa neodporúča, pretože sa tým zvyšuje možnosť selekcie rezistentného vírusu.
Vyrážka
V klinických štúdiách s efavirenzom sa pozorovala vyrážka mierneho až stredne ťažkého stupňa, ktorá spravidla pri pokračovaní liečby ustúpi. Podanie vhodných antihistaminík a/alebo kortikosteroidov môže zlepšiť znášanlivosť a urýchliť ústup vyrážky. U menej ako 1% pacientov liečených efavirenzom sa vyskytla vyrážka ťažkého stupňa s pľuzgiermi, mokvavou deskvamáciou alebo ulceráciou. Incidencia multiformného erytému alebo Stevensovho-Johnsonovho syndrómu bola približne 0,1%. Podávanie efavirenzu sa musí prerušiť u pacientov, u ktorých vznikne vyrážka
ťažkého stupňa spojená s pľuzgiermi, deskvamáciou, postihnutím slizníc alebo horúčkou. Ak sa terapia efavirenzom preruší, treba tiež zvážiť prerušenie terapie inými antiretrovírusovými látkami, aby sa tak zabránilo vzniku rezistentného vírusu (pozri časť 4.8). Skúsenosť s podávaním efavirenzu pacientom, ktorí prestali užívať iné antiretrovírusové látky zo skupiny NNRTI, je obmedzená (pozri časť 4.8). Efavirenz sa neodporúča pacientom, ktorí mali počas užívania iného NNRTI život ohrozujúcu kožnú reakciu (napr. Stevensov-Johnsonov syndróm).
Psychické príznaky
U pacientov liečených efavirenzom boli hlásené psychické nežiaduce reakcie. Pacienti s predchádzajúcou anamnézou psychických porúch majú väčšie riziko týchto závažných psychických nežiaducich reakcií. Obzvlášť ťažká depresia bola častejšia u pacientov s depresiou v anamnéze. Po uvedení lieku do praxe boli hlásené ťažká depresia, suicidálna smrť, halucinácie, psychotické správanie a katatónia. Pacienti majú byť poučení, že ak sa objavia príznaky ako sú ťažká depresia, psychóza alebo suicidálne úmysly majú ihneď kontaktovať svojho lekára, aby sa zhodnotila možnosť, či symptómy súvisia s užívaním efavirenzu a ak áno, aby sa určilo, či riziká pokračujúcej liečby neprevážia nad prínosom (pozri časť 4.8).
Príznaky zo strany nervového systému
Často hlásenými nežiaducimi reakciami u pacientov, ktorí užívali efavirenz 600 mg denne v klinických štúdiách, sú príznaky zahŕňajúce, ale nie limitované na závrat, nespavosť, somnolenciu, poruchy koncentrácie a poruchy snov (pozri časť 4.8). Príznaky zo strany nervového systému sa zvyčajne objavia počas prvého alebo prvých dvoch dní terapie a spravidla ustúpia po prvých 2-4 týždňoch. Pacienti majú byť informovaní, že ak sa objavia tieto časté príznaky, pravdepodobne sa zlepšia pri pokračovaní v liečbe a nepredikujú následný začiatok niektorého z menej častých psychických príznakov.
Záchvaty
U dospelých a pediatrických pacientov pacientov užívajúcich efavirenz boli pozorované kŕče, spravidla u pacientov so záchvatmi v anamnéze. Pacienti, ktorí súbežne užívajú antikonvulzíva primárne metabolizované pečeňou, ako napr. fenytoín, karbamazepín a fenobarbital, si môžu vyžadovať periodické monitorovanie plazmatických hladín. V štúdii interakcie liekov boli plazmatické koncentrácie karbamazepínu znížené, ak sa podával karbamazepín spolu s efavirenzom (pozri časť 4.5). Ku každému pacientovi s anamnézou záchvatov sa musí pristupovať opatrne.
Hepatálne udalosti
Po uvedení lieku na trh sa vyskytlo niekoľko hlásení hepatálneho zlyhania u pacientov bez predošlého ochorenia pečene alebo iných identifikovateľných rizikových faktorov (pozri časť 4.8). U pacientov bez predošlého poškodenia funkcie pečene alebo iných rizikových faktorov sa má zvážiť monitorovanie pečeňových enzýmov.
Predĺženie QTc intervalu
Pri používaní efavirenzu sa pozorovalo predĺženie QTc intervalu (pozri časti 4.5 a 5.1).
Pri súbežnom podávaní s liekom so známym rizikom torsade de pointes alebo pri podávaní pacientom s vyšším rizikom torsade de pointes je potrebné zvážiť alternatívy k efavirenzu.
Vplyv potravy
Podanie efavirenzu súčasne s potravou môže zvýšiť expozíciu efavirenzu (pozri časť 5.2) a môže viesť k zvýšeniu frekvencie nežiaducich reakcií (pozri časť 4.8). Efavirenz sa odporúča užívať na prázdny žalúdok, najlepšie večer pred spaním.
Syndróm imunitnej reaktivácie
U HIV-infikovaných pacientov s ťažkou imunodeficienciou môže v čase nasadenia kombinovanej antiretrovírusovej terapie („Combination Antiretroviral Therapy“, CART) vzniknúť zápalová reakcia na asymptomatické alebo reziduálne oportúnne patogény a spôsobiť závažné klinické stavy alebo zhoršenie symptómov. Takéto reakcie sú spravidla pozorované počas prvých niekoľkých týždňov alebo mesiacov po nasadení CART. Relevantnými príkladmi sú cytomegalovírusová retinitída, generalizované a/alebo fokálne mykobakteriálne infekcie a pneumónia spôsobená Pneumocystis jiroveci (predtým známa ako Pneumocystis carinii). Akékoľvek zápalové symptómy sa musia zhodnotiť a v prípade potreby sa musí nasadiť liečba. Boli tiež zaznamenané aj poruchy imunitného systému (ako je Gravesova choroba a autoimunitná hepatitída) objavujúce sa v dôsledku imunitnej reaktivácie; avšak zaznamenaný čas do ich nástupu je rôznorodejší a tieto udalosti sa môžu vyskytnúť mnoho mesiacov po začatí liečby.
Telesná hmotnosť a metabolické parametre
Počas antiretrovírusovej liečby sa môže zvýšiť telesná hmotnosť a hladiny lipidov a glukózy v krvi. Takéto zmeny môžu čiastočne súvisieť s kontrolou ochorenia a životným štýlom. Pokiaľ ide o lipidy, v niektorých prípadoch sú dôkazy o vplyve liečby, kým pri prírastku telesnej hmotnosti nie sú silné dôkazy o tom, že súvisí s niektorou konkrétnou liečbou. Pri monitorovaní hladín lipidov a glukózy
v krvi sa treba riadiť zavedenými odporúčaniami na liečbu infekcie HIV. Poruchy metabolizmu
lipidov majú byť klinicky vhodne liečené.
Osteonekróza
Aj keď sa etiológia považuje za mnohofaktorovú (vrátane používania kortikosteroidov, konzumácie alkoholu, ťažkej imunosupresie, vyššieho indexu telesnej hmotnosti), boli hlásené prípady osteonekrózy, najmä u pacientov s pokročilým HIV ochorením a/alebo dlhodobou expozíciou kombinovanej antiretrovírusovej terapii (“Combination Antiretroviral Therapy”, CART). Pacientom sa má odporučiť, aby vyhľadali lekársku pomoc, ak budú mať bolesť kĺbov, stuhnutosť kĺbov alebo ťažkosti s pohybom.
Osobitné skupiny pacientov
Hepatálne ochorenie
Efavirenz je kontraindikovaný u pacientov s ťažkým poškodením pečene (pozri časti 4.3 a 5.2) a neodporúča sa u pacientov so stredne ťažkým poškodením pečene vzhľadom na nedostatočné údaje pre stanovenie, či je potrebné upraviť dávku. Vzhľadom na to, že efavirenz je rozsiahle metabolizovaný prostredníctvom cytochrómu P450 a klinické skúsenosti u pacientov s chronickým ochorením pečene sú obmedzené, pri podávaní efavirenzu pacientom s poškodením pečene mierneho stupňa sa musí postupovať opatrne. U pacientov sa má pozorne sledovať výskyt nežiaducich reakcií závislých od dávky, najmä príznakov zo strany nervového systému. Ochorenie pečene treba sledovať pomocou pravidelných laboratórnych vyšetrení (pozri časť 4.2).
Bezpečnosť a účinnosť efavirenzu nebola stanovená u pacientov so závažnými hepatálnymi poruchami. Pacienti s chronickou hepatitídou B alebo C liečení kombinovanou antiretrovírusovou liečbou majú zvýšené riziko závažných a potenciálne fatálnych hepatálnych nežiaducich reakcií. Pacienti s existujúcou pečeňovou dysfunkciou zahŕňajúcou chronickú aktívnu hepatitídu majú zvýšenú frekvenciu abnormalít pečeňovej funkcie počas kombinovanej antiretrovírusovej liečby a majú byť
monitorovaní v súlade so štandardnou praxou. Ak je prítomný dôkaz zhoršenia pečeňového ochorenia alebo pretrváva elevácia sérových transamináz nad 5-násobok hornej hranice normálneho rozmedzia, má sa zvážiť prínos pokračovania liečby efavirenzom voči potenciálnym rizikám významného toxického pôsobenia na pečeň. U takýchto pacientov sa musí zvážiť prerušenie alebo ukončenie liečby (pozri časť 4.8).
U pacientov liečených inými liekmi, ktoré pôsobia toxicky na pečeň, sa tiež odporúča monitorovať pečeňové enzýmy. V prípade súbežnej antivírusovej liečby hepatitídy B alebo C, konzultujte, prosím, príslušnú informáciu o lieku pre tieto lieky.
Renálna insuficiencia
U pacientov s renálnou insuficienciou sa farmakokinetika efavirenzu nesledovala; do moču sa však vylučuje v nezmenenej forme menej ako 1% podanej dávky efavirenzu, takže vplyv renálnej poruchy na elimináciu efavirenzu by mal byť minimálny (pozri časť 4.2). U pacientov s ťažkým renálnym zlyhaním nie sú skúsenosti, preto sa odporúča túto populáciu pacientov veľmi prísne sledovať z hľadiska bezpečnosti.
Starší pacienti
V klinických štúdiách bol hodnotený nedostatočný počet starších pacientov na to, aby sa zistilo, či
reagujú odlišne než mladší pacienti.
Pediatrická populácia
Efavirenz Teva filmom obalené tablety nie sú vhodné pre deti vo veku do 3 rokov ani pre deti s telesnou hmotnosťou pod 40 kg
U 59 zo 182 detí (32 %) liečených efavirenzom bola hlásená vyrážka, pričom u šiestich pacientov bola ťažkého stupňa. U detí možno pred nasadením liečby efavirenzom zvážiť profylaktické podanie vhodných antihistaminík.
Pomocné látky
Laktóza
Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.
Sodík
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo
sodíka.
In vivo je efavirenz induktor CYP3A4, CYP2B6 a UGT1A1. Pri zlúčeninách, ktoré sú substrátmi týchto enzýmov, sa môžu vyskytovať znížené plazmatické koncentrácie, ak sa súbežne podávajú s efavirenzom. In vitro je efavirenz tiež inhibítor CYP3A4. Teoreticky, efavirenz môže preto na začiatku zvýšiť expozíciu CYP3A4 substrátom a pri CYP3A4 substrátoch s úzkym terapeutickým
indexom je potrebná opatrnosť (pozri časť 4.3).Efavirenz môže byť induktor CYP2C19 a CYP2C9, in vitro sa však pozorovala aj inhibícia a výsledný účinok súbežného podávania so substrátmi týchto enzýmov nie je jasný (pozri časť 5.2).
Expozícia efavirenzu sa môže zvýšiť, ak sa podáva s liekmi (napríklad ritonavir) alebo s potravou (napríklad grapefruitová šťava), ktoré inhibujú aktivitu CYP3A4 alebo CYP2B6. Zlúčeniny alebo rastlinné prípravky (napríklad výťažky z Ginkgo biloba a ľubovník bodkovaný), ktoré indukujú tieto enzýmy, môžu spôsobiť znížené plazmatické koncentrácie efavirenzu. Súbežné užívanie ľubovníka bodkovaného je kontraindikované (pozri časť 4.3). Súbežné užívanie výťažkov z Ginkgo biloba sa neodporúča (pozri časť 4.4).
Lieky, ktoré predlžujú QT interval
Efavirenz je kontraindikovaný pri súbežnom používaní liekov (tie môžu vyvolať predĺženie QTc intervalu a torsade de pointes) ako napríklad: antiarytmiká tried IA a III, neuroleptiká a antidepresíva, niektoré antibiotiká vrátanie niektorých liečiv nasledovných tried: makrolidy, fluorochinolóny, imidazolové a triazolové antimykotiká, niektoré antihistaminiká bez sedatívneho účinku (terfenadín, astemizol), cisaprid, flekainid, niektoré antimalariká a metadón (pozri časť 4.3).
Pediatrická populácia
Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých. Kontraindikácie pri súbežnom používaní
Efavirenz sa nesmie podávať súbežne s terfenadínom, astemizolom, cisapridom, midazolamom, triazolamom, pimozidom, bepridilom alebo námeľovými alkaloidmi (napríklad ergotamínom, dihydroergotamínom, ergometrínom a metylergometrínom), pretože inhibícia ich metabolizmu môže viesť k závažným, život ohrozujúcim príhodám (pozri časť 4.3).
Elbasvir/grazoprevir
Súbežné podávanie efavirenzu s elbasvirom/grazoprevirom je kontraindikované, pretože môže viesť k strate virologickej odpovede na elbasvir/grazoprevir. K tejto strate dochádza v dôsledku významného poklesu plazmatických koncentrácií elbasviru a grazopreviru spôsobeného indukciou CYP3A4 (pozri časť 4.3).
Ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum)
Súbežné podávanie efavirenzu a ľubovníka bodkovaného alebo rastlinných prípravkov obsahujúcich ľubovník bodkovaný je kontraindikované. Pri súbežnom užívaní ľubovníka bodkovaného môžu byť v dôsledku indukcie enzýmov metabolizujúcich lieky a/alebo transportných proteínov ľubovníkom bodkovaným znížené plazmatické hladiny efavirenzu. Ak už pacient užíva ľubovník bodkovaný, ukončite jeho užívanie, skontrolujte vírusové hladiny a ak je to možné, aj hladiny efavirenzu. Hladiny efavirenzu môžu stúpnuť po ukončení užívania ľubovníka bodkovaného a môže byť potrebná úprava dávky efavirenzu. Indukujúci účinok ľubovníka bodkovaného môže pretrvávať najmenej 2 týždne po skončení liečby (pozri časť 4.3).
Iné interakcie
Interakcie medzi efavirenzom a inhibítormi proteázy, inými antiretrovírusovými liekmi ako inhibítormi proteázy a inými neantiretrovírusovými liekmi sú uvedené nižšie v tabuľke 1 (nárast je označený ako „↑“, pokles ako „↓“, žiadna zmena ako „↔“ a jedenkrát každých 8 alebo 12 hodín ako
„q8h“ alebo „q12h“). Ak sú dostupné, v zátvorkách sú uvedené 90 % alebo 95 % intervaly
spoľahlivosti. Pokiaľ nie je uvedené inak, štúdie sa vykonali na zdravých jedincoch.
Tabuľka 1: Interakcie medzi efavirenzom a inými liekmi u dospelých
| Liečivo podľa terapeutickejoblasti (dávka) | Účinky na hladiny liečiva Priemerná percentuálna zmena AUC, Cmax, Cmin s intervalmi spoľahlivosti, ak sú dostupnéa(mechanizmus) | Odporúčania týkajúce sa súbežného podávania s efavirenzom |
| ANTIINFEKTÍVA | ||
| Antivirotiká proti HIV | ||
| Inhibítory proteázy (PI) | ||
| atazanavir/ritonavir/efavirenz | atazanavir (pm):AUC: ↔* (↓ 9 až ↑ 10) | Súbežné podávanie efavirenzu s atazanavirom/ritonavirom sa |
| Liečivo podľa terapeutickejoblasti (dávka) | Účinky na hladiny liečiva Priemerná percentuálna zmena AUC, Cmax, Cmin s intervalmi spoľahlivosti, ak sú dostupnéa(mechanizmus) | Odporúčania týkajúce sa súbežného podávania s efavirenzom |
| (400 mg raz denne/100 mg raz denne/600 mg raz denne, všetky podané s jedlom) | Cmax: ↑ 17 %* (↑ 8 až ↑ 27)Cmin: ↓ 42 %* (↓ 31 až ↓ 51) | neodporúča. Ak sa vyžaduje súbežné podávanie atazanaviru s NNRTI, môže sa v kombinácii s efavirenzom pri starostlivom klinickom sledovaní zvážiť zvýšenie dávky atazanaviru na 400 mg a ritonaviru na 200 mg. |
| atazanavir/ritonavir/efavirenz (400 mg raz denne/200 mg raz denne/600 mg raz denne, všetky podané s jedlom) | atazanavir (pm):AUC: ↔*/** (↓ 10 až ↑ 26)Cmax: ↔*/** (↓ 5 až ↑ 26)Cmin: ↑ 12 %*/** (↓ 16 až ↑ 49)(indukcia CYP3A4)*V porovnaní s kombináciou atazanavir 300 mg/ritonavir 100 mg raz denne večer bez efavirenzu. Tento pokles Cmin atazanaviru by mohol negatívne ovplyvniť účinnosť atazanaviru.**Na základe porovnania historických údajov. | |
| darunavir/ritonavir/efavirenz (300 mg dvakrát denne*/100 mg dvakrát denne/600 mg raz denne)*nižšie ako odporúčané dávky podobné zistenia sa očakávajú pri odporúčaných dávkach. | darunavir:AUC: ↓ 13 %Cmin: ↓ 31 %Cmax: ↓ 15% (indukcia CYP3A4) efavirenz:AUC: ↑ 21 %Cmin: ↑ 17 %Cmax: ↑ 15% (inhibícia CYP3A4) | Efavirenz v kombináciis darunavirom/ritonaviromv dávke 800/100 mg raz denne môže viesť k suboptimálnej Cmin darunaviru. Ak sa má efavirenz používaťv kombináciis darunavirom/ritonavirom, má sa použiť režim darunavir/ritonavir600/100 mg dvakrát denne. Táto kombinácia sa má používať s opatrnosťou. Pozri tiež nižšie riadok o ritonavire. |
| fosamprenavir/ritonavir/efavir enz(700 mg dvakrát denne/100 mg dvakrát denne/600 mg raz denne) | Žiadna klinicky významná farmakokinetická interakcia | Nie je potrebná úprava dávky žiadneho z týchto liečiv. Pozri tiež nižšie riadok o ritonavire. |
| fosamprenavir/nelfinavir/efavirenz | Interakcia sa neštudovala. | Nie je potrebná úprava dávkyžiadneho z týchto liečiv. |
| fosamprenavir/sachinavir/efavi renz | Interakcia sa neštudovala. | Neodporúča sa, keďže sa očakáva, že expozícia obom PI bude signifikantne znížená. |
| indinavir/efavirenz(800 mg q8h/200 mg raz denne) | indinavir:AUC: ↓ 31 % (↓ 8 až ↓ 47)Cmin: ↓ 40 %Podobné zníženie expozícií indinaviru sa pozorovalo pri podávaní 1 000 mg indinaviru q8h s efavirenzom 600 mg denne. (indukcia CYP3A4)efavirenz: | Hoci klinický význam poklesu koncentrácií indinaviru nebol stanovený, pri voľbe režimu obsahujúceho efavirenz aj indinavir treba brať do úvahy stupeň pozorovanej farmakokinetickej interakcie.Pri podávaní s indinavirom alebo indinavirom/ritonavirom |
| Liečivo podľa terapeutickejoblasti (dávka) | Účinky na hladiny liečiva Priemerná percentuálna zmena AUC, Cmax, Cmin s intervalmi spoľahlivosti, ak sú dostupnéa(mechanizmus) | Odporúčania týkajúce sa súbežného podávania s efavirenzom |
| Žiadna klinicky významná farmakokinetická interakcia. | nie je potrebná úprava dávky efavirenzu.Pozri tiež nižšie riadok o ritonavire. | |
| indinavir/ritonavir/efavirenz (800 mg dvakrátdenne/100 mg dvakrát denne/600 mg raz denne) | indinavir:AUC: ↓ 25 % (↓ 16 až ↓ 32)b Cmax: ↓ 17 % (↓ 6 až ↓ 26)b Cmin: ↓ 50 % (↓ 40 až ↓ 59)b efavirenz:Žiadna klinicky významná farmakokinetická interakcia. Geometrický priemer Cmin indinaviru (0,33 mg/l) bol pri podávaní s ritonavirom a efavirenzom vyšší ako historický priemer Cmin (0,15 mg/l), keď sa indinavir podával samotný v dávke 800 mg q8h. U pacientov infikovaných HIV-1 (n=6) bola farmakokinetika indinaviru a efavirenzu vo všeobecnostiporovnateľná s údajmi u neinfikovaných dobrovoľníkov. | |
| lopinavir/ritonavir mäkké kapsuly alebo perorálny roztok/efavirenzlopinavir/ritonavir tablety/efavirenz | Značný pokles v expozíciilopinaviru. | Pri podávaní s efavirenzom sa má zvážiť zvýšenie dávok mäkkých kapsúl alebo perorálneho roztoku s lopinavirom/ritonavirom o 33% (4 kapsuly/~6,5 ml dvakrát denne namiesto 3 kapsúl/5 ml dvakrát denne). Je potrebná opatrnosť, pretože táto úprava dávky môže byť u niektorých pacientov nedostatočná. Pri súbežnom podávaní s efavirenzom 600 mg raz denne sa má dávka tabliet s lopinavirom/ritonavirom zvýšiť na 500/125 mg dvakrátdenne. Pozri tiež nižšie riadok o ritonavire. |
| (400/100 mg dvakrátdenne/600 mg raz denne) | koncentrácie lopinaviru:↓ 30-40 % | |
| (500/125 mg dvakrát denne/600 mg raz denne) | koncentrácie lopinaviru: podobné lopinaviru/ritonaviru 400/100 mg dvakrát denne bez efavirenzu | |
| nelfinavir/efavirenz (750 mg q8h/600 mg raz denne) | nelfinavir:AUC: ↑ 20 % (↑ 8 až ↑ 34)Cmax: ↑ 21 % (↑ 10 až ↑ 33)Kombinácia bola vo všeobecnosti dobre tolerovaná. | Nie je potrebná úprava dávkyžiadneho z liečiv. |
| ritonavir/efavirenz (500 mg dvakrát denne/ 600 mg raz denne) | ritonavir:AUC ráno: ↑ 18 % (↑ 6 až ↑ 33) AUC večer: ↔Cmax ráno: ↑ 24 % (↑ 12 až ↑ 38)Cmax večer: ↔Cmin ráno: ↑ 42 % (↑ 9 až ↑ 86)b | Pri použití efavirenzu s nízkou dávkou ritonaviru je potrebné brať do úvahy možnosť nárastu incidencie nežiaducich účinkov spojených sefavirenzom v dôsledku |
| Liečivo podľa terapeutickejoblasti (dávka) | Účinky na hladiny liečiva Priemerná percentuálna zmena AUC, Cmax, Cmin s intervalmi spoľahlivosti, ak sú dostupnéa(mechanizmus) | Odporúčania týkajúce sa súbežného podávania s efavirenzom |
| Cmin večer: ↑ 24 % (↑ 3 až ↑ 50)befavirenz:AUC: ↑ 21 % (↑ 10 až ↑ 34)Cmax: ↑ 14 % (↑ 4 až ↑ 26) Cmin: ↑ 25 % (↑ 7 až ↑ 46)b (inhibícia oxidačnéhometabolizmu sprostredkovaného CYP)Pri podaní efavirenzu s ritonavirom v dávke 500 mg alebo 600 mg dvakrát denne nebola táto kombinácia dobre tolerovaná (vyskytli sa napríklad závrat, nauzea, parestézia a zvýšené pečeňové enzýmy). Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o znášanlivosti efavirenzu s nízkoudávkou ritonaviru (100 mg, jedenkrát alebo dvakrát denne). | možnej farmakodynamickej interakcie. | |
| sachinavir/ritonavir/efavirenz | Interakcia sa neštudovala. | Na stanovenie odporúčania dávky nie sú k dispozícii žiadne údaje. Pozri tiež vyššie riadok o ritonavire. Použitie efavirenzu v kombinácii so sachinavirom ako samotným inhibítorom proteázy saneodporúča. |
| Antagonista CCR5 | ||
| maravirok/efavirenz (100 mg dvakrát denne/ 600 mg raz denne) | maravirok:AUC12: ↓ 45 % (↓ 38 až ↓ 51)Cmax: ↓ 51 % (↓ 37 až ↓ 62) Koncentrácia efavirenzu sa nemerala, neočakáva sa žiadnynásledok. | Pozri súhrn charakteristických vlastností lieku obsahujúceho maravirok. |
| Inhibítor prenosu reťazcov integrázou | ||
| raltegravir/efavirenz(400 mg jednotlivá dávka/ - ) | raltegravir: AUC: ↓ 36 % C12: ↓ 21 %Cmax: ↓ 36 %(indukcia UGT1A1) | Nie je potrebná úprava dávky raltegraviru. |
| NRTI a NNRTI | ||
| NRTI/efavirenz | Neuskutočnili sa špecifické interakčné štúdie s efavirenzom a inými NRTI ako lamivudínom, zidovudínom a tenofovirdizoproxilom. Klinicky významné interakcie saneočakávajú, keďže NRTI sú | Nie je potrebná úprava dávky žiadneho z liečiv. |
| Liečivo podľa terapeutickejoblasti (dávka) | Účinky na hladiny liečiva Priemerná percentuálna zmena AUC, Cmax, Cmin s intervalmi spoľahlivosti, ak sú dostupnéa(mechanizmus) | Odporúčania týkajúce sa súbežného podávania s efavirenzom |
| metabolizované inou cestou ako efavirenz a je nepravdepodobné, že dôjde ku kompetícii o rovnaké metabolické enzýmy a eliminačné dráhy. | ||
| NNRTI/efavirenz | Interakcia sa neštudovala. | Keďže sa pri použití dvoch NNRTI nedokázal prínos pokiaľ ide o účinnosť a bezpečnosť, súbežné podanieefavirenzu a ďalšieho NNRTI sa neodporúča. |
| Antivirotiká proti hepatitíde C | ||
| boceprevir/efavirenz(800 mg trikrát denne/600 mg raz denne) | boceprevir:AUC: ↔ 19%*Cmax: ↔ 8%Cmin: ↓ 44%efavirenz:AUC: ↔ 20%Cmax: ↔ 11%(indukcia CYP3A – účinok naboceprevir)*0-8 hodínŽiadny účinok (↔) znamená zníženie odhadovaného priemerného pomeru o ≤20% alebo zvýšenie odhadovaného priemerného pomeru o ≤25% | Pri podávaní s efavirenzom boli minimálne plazmatické koncentrácie bocepreviru znížené. Klinický dôsledok tohto pozorovaného zníženia minimálnych koncentrácií bocepreviru nebol priamo vyhodnotený. |
| telaprevir/efavirenz(1 125 mg q8h/600 mg raz denne) | telaprevir (v porovnaní s 750 mg q8h):AUC: ↓ 18% (↓ 8 až ↓ 27)Cmax: ↓ 14% (↓ 3 až ↓ 24)Cmin: ↓ 25% (↓ 14 až ↓ 34)%efavirenz:AUC: ↓ 18% (↓ 10 až ↓ 26)Cmax: ↓ 24% (↓ 15 až ↓ 32)Cmin: ↓ 10% (↑ 1 až ↓ 19)%(indukcia CYP3A efavirenzom) | Ak sa podáva efavirenza telaprevir súbežne, má sapoužiť telaprevir 1 125 mgkaždých 8 hodín. |
| simeprevir/efavirenz(150 mg raz denne/600 mg raz denne) | simeprevir:AUC: ↓ 71% (↓ 67 až ↓ 74)Cmax: ↓ 51% (↓ 46 až ↓ 56)Cmin: ↓ 91% (↓ 88 až ↓ 92)efavirenz:AUC: ↔Cmax: ↔Cmin: ↔Žiadny účinok (↔) znamená zníženie odhadovaného priemerného pomeru o ≤20%alebo zvýšenie odhadovaného priemerného pomeru o ≤25% | Súbežné podávanie simepreviru s efavirenzom viedlo k signifikantnému zníženiu plazmatických koncentrácií simepreviruz dôvodu indukcie CYP3A efavirenzom, ktoré môže viesť k strate terapeutickéko účinku simepreviru. Súbežné podávanie simeprevirus efavirenzom sa neodporúča. |
| Liečivo podľa terapeutickejoblasti (dávka) | Účinky na hladiny liečiva Priemerná percentuálna zmena AUC, Cmax, Cmin s intervalmi spoľahlivosti, ak sú dostupnéa(mechanizmus) | Odporúčania týkajúce sa súbežného podávania s efavirenzom |
| (indukcia enzýmu CYP3A4) | ||
| sofosbuvir/velpatasvir | ↔sofosbuvir↓velpatasvir↔efavirenz | Súbežné podávanie sofosbuviru/velpatasviru s efavirenzom viedlo k zníženiu (približne 50 %) systémovej expozície velpatasviru.Mechanizmom účinku na velpatasvir je indukcia CYP3A a CYP2B6 efavirenzom.Súbežné podávanie sofosbuviru/velpatasviru s efavirenzom sa neodporúča. Ďalšie informácie sú uvedené v informáciách prepredpisovanie sofosbuviru/velpatasviru. |
| velpatasvir/sofosbuvir/voxilap revir | ↓velpatasvir↓voxilaprevir | Súbežné podávanie velpatasviru/sofosbuviru/voxil apreviru s efavirenzom sa neodporúča, pretože to môže znížiť koncentrácie velpatasviru a voxilapreviru. Ďalšie informácie sú uvedené v informáciách pre predpisovanievelpatasviru/sofosbuviru/voxil apreviru. |
| inhibítor proteázy: elbasvir/grazoprevir | ↓elbasvir↓grazoprevir↔efavirenz | Súbežné podávanie efavirenzu s elbasvirom/grazoprevirom je kontraindikované, pretože môže viesť k strate virologickej odpovede na elbasvir/grazoprevir. K tejto strate dochádza v dôsledku významného poklesu plazmatickej koncentrácie elbasviru a grazopreviru spôsobeného indukciou CYP3A4. Ďalšie informácie sú uvedené v informáciách prepredpisovanie elbasviru/grazopreviru. |
| glekaprevir/pibrentasvir | ↓glekaprevir↓pibrentasvir | Súbežné podávanie glekapreviru/pibrentasviru s efavirenzom môže významne znížiť plazmatické koncentrácie glekapreviru a pibrentasviru, čo vedie k zníženiu terapeutickéhoúčinku. Súbežné podávanie |
| Liečivo podľa terapeutickejoblasti (dávka) | Účinky na hladiny liečiva Priemerná percentuálna zmena AUC, Cmax, Cmin s intervalmi spoľahlivosti, ak sú dostupnéa(mechanizmus) | Odporúčania týkajúce sa súbežného podávania s efavirenzom |
| glekapreviru/pibrentasviru s efavirenzom sa neodporúča. Ďalšie informácie sú uvedené v informáciách prepredpisovanie glekapreviru/pibrentasviru. | ||
| Antibiotiká | ||
| azitromycín/efavirenz(600 mg jednotlivá dávka/400 mg raz denne) | Žiadna klinicky významná farmakokinetická interakcia. | Nie je potrebná úprava dávkyžiadneho z liečiv. |
| klaritromycín/efavirenz (500 mg q12h/400 mg raz denne) | klaritromycín:AUC: ↓ 39 % (↓ 30 až ↓ 46)Cmax: ↓ 26 % (↓ 15 až ↓ 35)klaritromycín 14- hydroxymetabolit:AUC: ↑ 34 % (↑ 18 až ↑ 53)Cmax: ↑ 49 % (↑ 32 až ↑ 69)efavirenz:AUC: ↔Cmax: ↑ 11 % (↑ 3 až ↑ 19)(indukcia CYP3A4)Počas podávania efavirenzu a klaritromycínu sa u 46 % neinfikovaných dobrovoľníkov vyskytla vyrážka. | Klinický význam týchto zmien v plazmatických hladinách klaritromycínu nie je známy. Namiesto klaritromycínu možno zvážiť podanie alternatívneho lieku (napr. azitromycínu). Úprava dávky efavirenzu nie je potrebná. |
| iné makrolidové antibiotiká (napr. erytromycín)/efavirenz | Interakcia sa neštudovala. | Na stanovenie odporúčaniadávky nie sú k dispozícii žiadne údaje. |
| Liečivá proti mykobaktériám | ||
| rifabutín/efavirenz(300 mg raz denne/600 mg raz denne) | rifabutín:AUC: ↓ 38 % (↓ 28 až ↓ 47)Cmax: ↓ 32 % (↓ 15 až ↓ 46)Cmin: ↓ 45 % (↓ 31 až ↓ 56)efavirenz:AUC: ↔Cmax: ↔Cmin: ↓ 12 % (↓ 24 až ↑ 1)(indukcia CYP3A4) | Pri podávaní s efavirenzom sa má denná dávka rifabutínu zvýšiť o 50 %. Zvážte zdvojnásobenie dávky rifabutínu v režimoch, kde sa rifabutín podáva 2 alebo 3-krát týždenne v kombinácii s efavirenzom. Klinický účinok tejto úpravy dávky sa dostatočne nevyhodnotil. Pri úprave dávky sa má zvážiť individuálna znášanlivosťa virologická odpoveď (pozri časť 5.2). |
| rifampicín/efavirenz(600 mg raz denne/600 mg raz denne) | efavirenz:AUC: ↓ 26 % (↓ 15 až ↓ 36)Cmax: ↓ 20 % (↓ 11 až ↓ 28)Cmin: ↓ 32 % (↓ 15 až ↓ 46) | Pri užívaní s rifampicínom u pacientov s hmotnosťou 50 kg alebo vyššou môžezvýšenie dennej dávky |
| Liečivo podľa terapeutickejoblasti (dávka) | Účinky na hladiny liečiva Priemerná percentuálna zmena AUC, Cmax, Cmin s intervalmi spoľahlivosti, ak sú dostupnéa(mechanizmus) | Odporúčania týkajúce sa súbežného podávania s efavirenzom | |
| (indukcia CYP3A4 a CYP2B6) | efavirenzu na 800 mg zabezpečiť expozíciu podobnú dennej dávke 600 mg, keď sa užíva bez rifampicínu.Klinický účinok tejto úpravy dávky sa dostatočne nevyhodnotil. Pri úprave dávky sa má zvážiť individuálna znášanlivosť a virologická odpoveď (pozri časť 5.2). Úprava dávky rifampicínu vrátane 600 mgnie je potrebná. | ||
| Antimykotiká | |||
| itrakonazol/efavirenz (200 mg q12h/600 mg raz denne) | itrakonazol:AUC: ↓ 39 % (↓ 21 až ↓ 53)Cmax: ↓ 37 % (↓ 20 až ↓ 51)Cmin: ↓ 44 % (↓ 27 až ↓ 58) (pokles koncentrácií itrakonazolu: indukcia CYP3A4) | Keďže nie je možné stanoviť odporúčanie pre dávku itrakonazolu, má sa zvážiť alternatívna antimykotická liečba. | |
| hydroxyitrakonazol:AUC: ↓ 37 % (↓ 14 až ↓ 55)Cmax: ↓ 35 % (↓ 12 až ↓ 52)Cmin: ↓ 43 % (↓ 18 až ↓ 60) | |||
| efavirenz:Žiadna klinicky významná farmakokinetická zmena. | |||
| posakonazol/efavirenz | posakonazol: | Súbežnému použitiu | |
| --/400 mg raz denne | AUC: ↓ 50 % | posakonazolu a efavirenzu sa | |
| Cmax: ↓ 45 % | má vyhnúť, pokiaľ prínos pre | ||
| (indukcia UDP-G) | pacienta nepreváži riziko. | ||
| vorikonazol/efavirenz(200 mg dvakrát denne/ 400 mg raz denne) | vorikonazol:AUC: ↓ 77 %Cmax: ↓ 61 %efavirenz:AUC: ↑ 44 %Cmax: ↑ 38 % | Ak sa efavirenz podáva spolu s vorikonazolom, udržiavacia dávka vorikonazolu sa musí zvýšiť na 400 mg každých 12 hodín a dávka efavirenzu sa musí redukovať o 50 %, t.j. na 300 mg raz denne. Keď sa liečba vorikonazolom ukončí, má sa obnoviť pôvodná dávka efavirenzu. | |
| vorikonazol/efavirenz(400 mg dvakrát denne/ 300 mg raz denne) | vorikonazol:AUC: ↓ 7 % (↓ 23 až ↑ 13)* Cmax: ↑ 23 % (↓ 1 až ↑ 53)* | ||
| efavirenz:AUC: ↑ 17 % (↑ 6 až ↑ 29)** Cmax: ↔*** v porovnaní so samotnými 200 mg dvakrát denne | |||
| Liečivo podľa terapeutickejoblasti (dávka) | Účinky na hladiny liečiva Priemerná percentuálna zmena AUC, Cmax, Cmin s intervalmi spoľahlivosti, ak sú dostupnéa(mechanizmus) | Odporúčania týkajúce sa súbežného podávania s efavirenzom | |
| ** v porovnaní so samotnými 600 mg raz denne (kompetitívna inhibícia oxidačného metabolizmu) | |||
| flukonazol/efavirenz(200 mg raz denne/400 mg raz denne) | Žiadna klinicky významná farmakokinetická interakcia. | Nie je potrebná úprava dávkyžiadneho z liečiv. | |
| ketokonazol a iné imidazolové antimykotiká | Interakcia sa neštudovala. | Nie je potrebná úprava dávkyžiadneho z liečiv. | |
| Antimalariká | |||
| artemeter/lumefantrín/ | artemeter: | Keďže znížené koncentrácie | |
| efavirenz | AUC: ↓ 51 % | artemeteru, | |
| (20/120 mg tableta, 6 dávok, | Cmax: ↓ 21 % | dihydroartemisinínu alebo | |
| každá po 4 tablety, počas | dihydroartemisinín: | lumefantrínu môžu viesť | |
| 3 dní/600 mg raz denne) | AUC: ↓ 46 % | k zníženiu účinnosti | |
| Cmax: ↓ 38 % | antimalarika, pri súbežnom | ||
| lumefantrín: | podávaní tabliet efavirenzu | ||
| AUC: ↓ 21 % | a artemeteru/lumefantrínu sa | ||
| Cmax: ↔ | odporúča opatrnosť. | ||
| efavirenz: | |||
| AUC: ↓ 17 % | |||
| Cmax: ↔ | |||
| (indukcia CYP3A4) | |||
| atovakvóna progvaniliumchlorid/efavirenz (250/100 mg jednorazovádávka/600 mg raz denne) | atovakvón:AUC: ↓ 75 % (↓ 62 až ↓ 84)Cmax: ↓ 44 % (↓ 20 až ↓ 61) | Súbežnému podaniu atovakvónu/progvanilus efavirenzom sa má vyhnúť. | |
| progvanil:AUC: ↓ 43 % (↓ 7 až ↓ 65)Cmax: ↔ | |||
| Antiparazitiká | |||
| Praziquantel | Významné zníženie plazmatických koncentrácií praziquantelu s rizikom zlyhania liečby z dôvodu zvýšeného pečeňového metabolizmusprostredkovaného efavirenzom. | Súbežné používanie s praziquantelom saneodporúča. V prípade, že je kombinácia potrebná, môže sa zvážiť zvýšenie dávkypraziquantelu. | |
| ANTACIDÁ | |||
| antacidum s hydroxidom | Antacidá s hydroxidom | Neočakáva sa, že súbežné | |
| hlinitýmhydroxidom | hlinitým/horečnatým ani | podanie efavirenzu s liekmi | |
| horečnatýmsimetikónom/ | famotidín neovplyvnili absorpciu | upravujúcimi žalúdočné pH | |
| efavirenz | efavirenzu. | ovplyvní absorpciu efavirenzu. | |
| (30 ml jednotlivá dávka/ | |||
| 400 mg jednotlivá dávka) | |||
| famotidín/efavirenz | |||
| (40 mg jednotlivá dávka/ | |||
| 400 mg jednotlivá dávka) | |||
| Liečivo podľa terapeutickejoblasti (dávka) | Účinky na hladiny liečiva Priemerná percentuálna zmena AUC, Cmax, Cmin s intervalmi spoľahlivosti, ak sú dostupnéa(mechanizmus) | Odporúčania týkajúce sa súbežného podávania s efavirenzom |
| ANXIOLYTIKÁ | ||
| lorazepam/efavirenz | lorazepam: | Nie je potrebná úprava dávky |
| (2 mg jednotlivá dávka/ | AUC: ↑ 7 % (↑ 1 až ↑ 14) | žiadneho z liečiv. |
| 600 mg raz denne) | Cmax: ↑ 16 % (↑ 2 až ↑ 32) | |
| Tieto zmeny sa nepovažujú za | ||
| klinicky významné. | ||
| ANTIKOAGULANCIÁ | ||
| warfarín/efavirenz acenokumarol/efavirenz | Interakcia sa neštudovala. Efavirenz môže zvýšiť alebo znížiť plazmatické koncentrácie aúčinky warfarínu alebo acenokumarolu. | Môže byť potrebná úprava dávky warfarínu alebo acenokumarolu. |
| ANTIKONVULZÍVA | ||
| karbamazepín/efavirenz(400 mg raz denne/600 mg raz denne) | karbamazepín:AUC: ↓ 27 % (↓ 20 až ↓ 33)Cmax: ↓ 20 % (↓ 15 až ↓ 24)Cmin: ↓ 35 % (↓ 24 až ↓ 44)efavirenz:AUC: ↓ 36 % (↓ 32 až ↓ 40)Cmax: ↓ 21 % (↓ 15 až ↓ 26)Cmin: ↓ 47 % (↓ 41 až ↓ 53) (pokles koncentrácií karbamazepínu: indukcia CYP3A4; pokles koncentrácií efavirenzu: indukcia CYP3A4 a CYP2B6) | Nie je možné stanoviť odporúčanie dávky. Má sa zvážiť použitie alternatívneho antikonvulzíva. Plazmatické hladiny karbamazepínu sa majú pravidelne monitorovať. |
| Rovnovážny stav AUC, Cmax a Cmin aktívneho epoxidového metabolitu karbamazepínu zostal nezmenený. Súbežné podanie vyšších dávok buď efavirenzualebo karbamazepínu sa neštudovalo. | ||
| fenytoín, fenobarbital a iné antikonvulzíva, ktoré sú substrátmi izoenzýmov CYP450 | Interakcia sa neštudovala. Pri súbežnom podávaní s efavirenzom existuje možnosť zníženia alebo zvýšenia plazmatických koncentrácií fenytoínu, fenobarbitalu a inýchantikonvulzív, ktoré sú substrátmi izoenzýmov CYP450. | Keď sa efavirenz podáva súbežne s antikonvulzívom, ktoré je substrátom izoenzýmov CYP450, majú sa pravidelne monitorovať hladiny antikonvulzíva. |
| kyselina valproová/efavirenz (250 mg dvakrát denne/600 mg raz denne) | Žiadny klinicky významný vplyv na farmakokinetiku efavirenzu. Obmedzené údaje naznačujú, že nie je klinicky významný vplyv nafarmakokinetiku kyseliny valproovej. | Nie je potrebná úprava dávky efavirenzu. Pacientov je potrebné sledovať, aby sa zamedzilo kŕčom. |
| Liečivo podľa terapeutickejoblasti (dávka) | Účinky na hladiny liečiva Priemerná percentuálna zmena AUC, Cmax, Cmin s intervalmi spoľahlivosti, ak sú dostupnéa(mechanizmus) | Odporúčania týkajúce sa súbežného podávania s efavirenzom |
| vigabatrín/efavirenz gabapentín/efavirenz | Interakcia sa neštudovala. Klinicky významné interakcie sa nepredpokladajú, pretože vigabatrín a gabapentín sa výhradne vylučujú nezmenené v moči a je nepravdepodobné, že budú súťažiť o rovnaké metabolické enzýmy a eliminačnédráhy ako efavirenz. | Nie je potrebná úprava dávkyžiadneho z liečiv. |
| ANTIDEPRESÍVA | ||
| Inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI) | ||
| sertralín/efavirenz(50 mg raz denne/600 mg raz denne) | sertralín:AUC: ↓ 39 % (↓ 27 až ↓ 50)Cmax: ↓ 29 % (↓ 15 až ↓ 40)Cmin: ↓ 46 % (↓ 31 až ↓ 58) | Zvýšenie dávok sertralínu sa má riadiť klinickou odpoveďou. Úprava dávky efavirenzu nie je potrebná. |
| efavirenz:AUC: ↔Cmax: ↑ 11 % (↑ 6 až ↑ 16)Cmin: ↔(indukcia CYP3A4) | ||
| paroxetín/efavirenz(20 mg raz denne/600 mg raz denne) | Žiadna klinicky významná farmakokinetická interakcia. | Nie je potrebná úprava dávkyžiadneho z liečiv. |
| fluoxetín/efavirenz | Interakcia sa neštudovala. Pretože fluoxetín má podobný metabolický profil s paroxetínom,t. j. silný inhibičný účinok na CYP2D6, predpokladá sa podobná neprítomnosť interakcie pre fluoxetín. | Nie je potrebná úprava dávkyžiadneho z liečiv. |
| Inhibítor spätného vychytávania noradrenalínu a dopamínu | ||
| bupropión/efavirenz | bupropión: | Zvýšenia dávky bupropiónu sa |
| [150 mg jednorazová dávka | AUC: ↓ 55 % (↓ 48 až ↓ 62) | majú riadiť podľa klinickej |
| (dlhodobé | Cmax: ↓ 34 % (↓ 21 až ↓ 47) | odpovede, ale maximálna |
| uvoľňovanie)/600 mg raz | hydroxybupropión: | odporúčaná dávka bupropiónu |
| denne] | AUC: ↔ | sa nemá prekročiť. Úprava |
| Cmax: ↑ 50 % (↑ 20 až ↑ 80) | dávky efavirenzu nie je | |
| (indukcia CYP2B6) | potrebná. | |
| ANIHISTAMINIKÁ | ||
| cetirizín/efavirenz(10 mg jednotlivá dávka/ 600 mg raz denne) | cetirizín:AUC: ↔Cmax: ↓ 24 % (↓ 18 až ↓ 30) Tieto zmeny sa nepovažujú za klinicky významné. | Nie je potrebná úprava dávkyžiadneho z liečiv. |
| efavirenz:Žiadna klinicky významná farmakokinetická interakcia. | ||
| Liečivo podľa terapeutickejoblasti (dávka) | Účinky na hladiny liečiva Priemerná percentuálna zmena AUC, Cmax, Cmin s intervalmi spoľahlivosti, ak sú dostupnéa(mechanizmus) | Odporúčania týkajúce sa súbežného podávania s efavirenzom |
| LIEČIVÁ NA KARDIOVASKULÁRNY SYSTÉM | ||
| Blokátory kalciového kanála | ||
| diltiazem/efavirenz(240 mg raz denne/600 mg raz denne) | diltiazem:AUC: ↓ 69 % (↓ 55 až ↓ 79)Cmax: ↓ 60 % (↓ 50 až ↓ 68)Cmin: ↓ 63 % (↓ 44 až ↓ 75)desacetyldiltiazem:AUC: ↓ 75 % (↓ 59 až ↓ 84)Cmax: ↓ 64 % (↓ 57 až ↓ 69)Cmin: ↓ 62 % (↓ 44 až ↓ 75) | Úpravy dávok diltiazemu sa majú riadiť klinickou odpoveďou (pozri súhrn charakteristických vlastností lieku pre diltiazem). Úprava dávky efavirenzu nie je potrebná. |
| N-monodesmetyldiltiazem:AUC: ↓ 37 % (↓ 17 až ↓ 52)Cmax: ↓ 28 % (↓ 7 až ↓ 44)Cmin: ↓ 37 % (↓ 17 až ↓ 52) | ||
| efavirenz:AUC: ↑ 11 % (↑ 5 až ↑ 18)Cmax: ↑ 16 % (↑ 6 až ↑ 26)Cmin: ↑ 13 % (↑ 1 až ↑ 26) (indukcia CYP3A4) Nárast farmakokinetických parametrov efavirenzu sanepovažuje za klinicky významný. | ||
| verapamil, felodipín, nifedipín a nikardipín | Interakcia sa neštudovala. Pri súbežnom podávaní efavirenzu s blokátorom kalciového kanála, ktorý je substrátom enzýmu CYP3A4, existuje možnosť zníženia plazmatickýchkoncentrácií blokátora kalciového kanála. | Úpravy dávok blokátora kalciového kanála sa majú riadiť klinickou odpoveďou (pozri súhrn charakteristických vlastností lieku pre blokátor kalciového kanála). |
| LIEČIVÁ ZNIŽUJÚCE LIPIDY | ||
| Inhibítory HMG Co-A reduktázy | ||
| atorvastatín/efavirenz(10 mg raz denne/600 mg raz denne) | atorvastatín:AUC: ↓ 43 % (↓ 34 až ↓ 50)Cmax: ↓ 12 % (↓ 1 až ↓ 26)2-hydroxyatorvastatín:AUC: ↓ 35 % (↓ 13 až ↓ 40)Cmax: ↓ 13 % (↓ 0 až ↓ 23) | Hladiny cholesterolu sa majú pravidelne sledovať. Môže sa vyžadovať úprava dávky atorvastatínu (pozri súhrn charakteristických vlastností lieku s atorvastatínom).Úprava dávky efavirenzu nie je potrebná. |
| 4-hydroxyatorvastatín:AUC: ↓ 4 % (↓ 0 až ↓ 31)Cmax: ↓ 47 % (↓ 9 až ↓ 51) | ||
| celkovo aktívne inhibítory HMG Co-A reduktázy:AUC: ↓ 34 % (↓ 21 až ↓ 41) | ||
| Liečivo podľa terapeutickejoblasti (dávka) | Účinky na hladiny liečiva Priemerná percentuálna zmena AUC, Cmax, Cmin s intervalmi spoľahlivosti, ak sú dostupnéa(mechanizmus) | Odporúčania týkajúce sa súbežného podávania s efavirenzom |
| Cmax: ↓ 20 % (↓ 2 až ↓ 26) | ||
| pravastatín/efavirenz(40 mg raz denne/600 mg raz denne) | pravastatín:AUC: ↓ 40 % (↓ 26 až ↓ 57)Cmax: ↓ 18 % (↓ 59 až ↑ 12) | Hladiny cholesterolu sa majú pravidelne sledovať. Môže sa vyžadovať úprava dávky pravastatínu (pozri súhrn charakteristických vlastností lieku s pravastatínom). Úprava dávky efavirenzu nie jepotrebná. |
| simvastatín/efavirenz(40 mg raz denne/600 mg raz denne) | simvastatín:AUC: ↓ 69 % (↓ 62 až ↓ 73)Cmax: ↓ 76 % (↓ 63 až ↓ 79)kyselina simvastatínová:AUC: ↓ 58 % (↓ 39 až ↓ 68)Cmax: ↓ 51 % (↓ 32 až ↓ 58) | Hladiny cholesterolu sa majú pravidelne sledovať. Môže sa vyžadovať úprava dávky simvastatínu (pozri súhrn charakteristických vlastností lieku so simvastatínom).Úprava dávky efavirenzu nie je potrebná. |
| celkovo aktívne inhibítory HMG Co-A reduktázy:AUC: ↓ 60 % (↓ 52 až ↓ 68)Cmax: ↓ 62 % (↓ 55 až ↓ 78)(indukcia CYP3A4)Súbežné podávanie efavirenzu s atorvastatínom, pravastatínom alebo simvastatínom neovplyvnilohodnoty AUC alebo Cmax efavirenzu. | ||
| rosuvastatín/efavirenz | Interakcia sa neštudovala. Rosuvastatín sa prevažne vylučuje nezmenený stolicou, preto sa interakcia s efavirenzomneočakáva. | Nie je potrebná úprava dávkyžiadneho z liečiv. |
| HORMONÁLNE KONTRACEPTÍVA | ||
| Perorálne: etinylestradiol+norgestimát/ef avirenz(0,035 mg + 0,25 mg raz denne/600 mg raz denne) | etinylestradiol:AUC: ↔Cmax: ↔Cmin: ↓ 8% (↑ 14 až ↓ 25) | Spolu s hormonálnymi kontraceptívami sa musí používať spoľahlivá metóda bariérovej antikoncepcie (pozričasť 4.6). |
| norelgestromín (aktívny metabolit):AUC: ↓ 64% (↓ 62 až ↓ 67)Cmax: ↓ 46% (↓ 39 až ↓ 52)Cmin: ↓ 82% (↓ 79 až ↓ 85) | ||
| levonorgestrel (aktívny metabolit):AUC: ↓ 83% (↓ 79 až ↓ 87)Cmax: ↓ 80% (↓ 77 až ↓ 83)Cmin: ↓ 86% (↓ 80 až ↓ 90)(indukcia metabolizmu) | ||
| Liečivo podľa terapeutickejoblasti (dávka) | Účinky na hladiny liečiva Priemerná percentuálna zmena AUC, Cmax, Cmin s intervalmi spoľahlivosti, ak sú dostupnéa(mechanizmus) | Odporúčania týkajúce sa súbežného podávania s efavirenzom |
| efavirenz: žiadna klinicky signifikantná interakcia Klinický význam týchto účinkov nie je známy. | ||
| Injekčné:depotný medroxyprogesterónacetát (DMPA)/efavirenz(150 mg jednorazová i.m. dávka DMPA) | V 3-mesačnej štúdii liekovej interakcie sa medzi jedincami dostávajúcimi antiretrovírusovú terapiu obsahujúcu efavirenz a jedincami, ktorí nedostávali antiretrovírusovú terapiu, nezistili žiadne signifikantné rozdiely vo farmakokinetických parametroch MPA. Podobné výsledky zistili iní investigátori, hoci v druhej štúdii boli plazmatické hladiny MPA variabilnejšie. V oboch štúdiách zostali plazmatické hladiny progesterónu u jedincov dostávajúcich efavirenz a DMPAnízke, zodpovedajúce supresii ovulácie. | Z dôvodu dostupnosti obmedzených informácií sa spolu s hormonálnymi kontraceptívami musí používať spoľahlivá metóda bariérovej antikoncepcie (pozri časť 4.6). |
| Implantát: etonogestrel/efavirenz | Dá sa očakávať znížená expozícia etonogestrelu (indukcia CYP3A4). Po uvedení lieku na trh sa u pacientov vystavených efavirenzu príležitostne vyskytlihlásenia o zlyhaní kontraceptív s etonogestrelom. | Spolu s hormonálnymi kontraceptívami sa musí používať spoľahlivá metóda bariérovej antikoncepcie (pozri časť 4.6). |
| IMUNOSUPRESÍVA | ||
| imunosupresíva metabolizované CYP3A4 (napr. cyklosporín, takrolimus, sirolimus)/efavirenz | Interakcia sa neštudovala. Dá sa očakávať znížená expozícia imunosupresívu (indukcia CYP3A4). Neočakáva sa, že tieto imunosupresíva ovplyvnia expozíciu efavirenzu. | Môže sa vyžadovať úprava dávky imunosupresíva. Pri začiatku alebo ukončení liečby efavirenzom sa počas minimálne 2 týždňov (pokiaľ sa nedosiahnu stabilné koncentrácie) odporúčadôkladné sledovanie koncentrácií imunosupresíva. |
| NEOPIOIDNÉ ANALGETIKÁ | ||
| Metamizol/efavirenz | Súbežné podanie efavirenzus metamizolom, ktorý je induktor metabolizujúcich enzýmov vrátane CYP2B6 a CYP3A4, môže spôsobiť zníženie plazmatických koncentrácií efavirenzu s možným zníženímklinickej účinnosti. | Preto sa pri súbežnom podaní metamizolu s efavirenzom odporúča dbať na opatrnosť. Klinická odpoveď a/alebo hladiny liečiva sa majú sledovať príslušným spôsobom. |
| Liečivo podľa terapeutickejoblasti (dávka) | Účinky na hladiny liečiva Priemerná percentuálna zmena AUC, Cmax, Cmin s intervalmi spoľahlivosti, ak sú dostupnéa(mechanizmus) | Odporúčania týkajúce sa súbežného podávania s efavirenzom |
| OPIOIDY | ||
| metadón/efavirenz(trvalé udržiavanie, 35-100 mg raz denne/600 mg raz denne) | metadón:AUC: ↓ 52 % (↓ 33 až ↓ 66)Cmax: ↓ 45 % (↓ 25 až ↓ 59)(indukcia CYP3A4)V štúdii narkomanov infikovaných HIV viedlo súbežné podanie efavirenzu s metadónom k zníženiu plazmatických hladín metadónu a k opioidným abstinenčným príznakom. Aby sa zmiernili abstinenčné príznaky, dávka metadónu sa zvýšilapriemerne o 22 %. | Súbežnému podanius efavirenzom sa má vyhnúť kvôli riziku predĺženia QTc intervalu (pozri časť 4.3). |
| buprenorfín/naloxon/efavirenz | buprenorfín:AUC: ↓ 50 %norbuprenorfín:AUC: ↓ 71 %efavirenz:žiadna klinicky významná farmakokinetická interakcia | Napriek zníženiu expozície buprenorfínu sa u žiadneho pacienta neprejavili abstinenčné príznaky. Ak sa podávajú súbežne, nemusí byť potrebná úprava dávky buprenorfínu ani efavirenzu. |
a 90 % intervaly spoľahlivosti, pokiaľ nie je uvedené inak.
b 95 % intervaly spoľahlivosti.
Iné interakcie: Efavirenz sa neviaže na kanabinoidné receptory. Pri niektorých skríningových metódach u neinfikovaných a HIV infikovaných jedincov, ktorí dostávali efavirenz, boli hlásené falošne pozitívne výsledky testu na prítomnosť kanabinoidov v moči. V takých prípadoch sa odporúča potvrdzovacie testovanie špecifickejšou metódou, ako je plynová chromatografia alebo hmotnostná spektrometria.
Ženy vo fertilnom veku
Pozri nižšie časť 5.3. Efavirenz sa nemá používať počas tehotenstva, pokiaľ klinický stav pacientky nevyžaduje takúto liečbu. Ženy vo fertilnom veku majú pred začatím liečby efavirenzom absolvovať tehotenský test.
Antikoncepcia u mužov a žien
Vždy je potrebné používať bariérovú antikoncepciu v kombinácii s inými antikoncepčnými metódami (napr. perorálnymi alebo inými hormonálnymi kontraceptívami, pozri časť 4.5). Z dôvodu dlhého polčasu efavirenzu sa odporúča používať vhodné kontraceptívne prostriedky počas 12 týždňov po ukončení liečby efavirenzom.
Gravidita
Vyskytlo sa sedem retrospektívnych hlásení o nálezoch konzistentných s defektmi neurálnej trubice vrátane meningomyelokély, všetky u matiek vystavených režimom obsahujúcim efavirenz (okrem akýchkoľvek tabliet obsahujúcich fixnú kombináciu dávky efavirenzu) v prvom trimestri. Dva ďalšie prípady (1 prospektívny a 1 retrospektívny), vrátane udalostí konzistentných s defektmi neurálnej trubice, boli hlásené pri tablete obsahujúcej fixnú kombináciu efavirenzu, emtricitabínu a tenofovir- dizoproxilfumarátu. Kauzálny vzťah týchto príhod k používaniu efavirenzu nebol stanovený a menovateľ nie je známy. Keďže sa defekty neurálnej trubice vyskytujú počas prvých 4 týždňov fetálneho vývoja (obdobie počas ktorého sa neurálne trubice uzatvárajú), toto možné riziko by sa týkalo žien vystavených efavirenzu počas prvého trimestra gravidity.
Do júla 2013 dostal Register gravidít s antiretrovírusovou liečbou (APR) prospektívne hlásenia
o 904 graviditách s expozíciou režimom obsahujúcim efavirenz počas prvého trimestra, končiacich 766 živými pôrodmi. U jedného dieťaťa sa hlásil defekt neurálnej trubice a frekvencia a typ ostatných vrodených chýb boli podobné chybám, ktoré sa pozorovali u detí vystavených režimom bez efavirenzu, ako aj chybám v HIV negatívnych kontrolných skupinách. Výskyt defektov neurálnej trubice sa vo všeobecnej populácii pohybuje od 0,5-1 prípadu na 1 000 živých pôrodov.
U opíc liečených efavirenzom sa pozorovali malformácie plodov (pozri časť 5.3). Dojčenie
Preukázalo sa vylučovanie efavirenzu do ľudského mlieka. Nie sú dostatočné informácie o účinkoch efavirenzu u novorodencov/dojčiat.Riziko pre dojča nie je možné vylúčiť. Počas liečby efavirenzom sa má dojčenie prerušiť. Odporúča sa, aby ženy žijúce s HIV svoje deti nedojčili, aby sa zabránilo prenosu HIV.
Fertilita
Účinok efavirenzu na fertilitu samcov a samíc potkanov sa hodnotil len pri dávkach, pri ktorých sa dosiahli systémové expozície lieku ekvivalentné alebo nižšie ako expozície dosiahnuté u ľudí, ktorým sa podávajú odporúčané dávky efavirenzu. V týchto štúdiách efavirenz nenarušil párenie alebo fertilitu u samcov alebo samíc potkanov (dávky až do 100 mg/kg dvakrát denne) a nepôsobil na spermie alebo potomkov liečených samcov potkanov (dávky až do 200 mg dvakrát denne). Reprodukčné správanie potomkov narodených samiciam potkanov, ktorým sa podával efavirenz, nebolo ovplyvnené.
Efavirenz môže spôsobiť závrat, poruchu koncentrácie a/alebo ospalosť. Pacientov je potrebné poučiť, že ak sa u nich vyskytnú tieto príznaky, nemajú vykonávať potenciálne nebezpečné úlohy, napr. viesť motorové vozidlá alebo obsluhovať stroje.
Súhrn bezpečnostného profilu
Efavirenz sa skúmal u viac ako 9 000 pacientov. V kontrolovaných klinických štúdiách v podskupine 1 008 dospelých pacientov, ktorí dostávali 600 mg efavirenzu denne v kombinácii s PI a/alebo NRTI, najčastejšie nežiaduce reakcie dosahujúce aspoň stredný stupeň závažnosti hlásené najmenej u 5% pacientov boli vyrážka (11,6%), závrat (8,5%), nauzea (8,0%), bolesti hlavy (5,7%) a únava (5,5 %). Najvýraznejšie nežiaduce reakcie súvisiace s efavirenzom sú vyrážka a príznaky zo strany nervového systému. Príznaky zo strany nervového systému sa zvyčajne objavia krátko po začatí terapie a spravidla ustúpia po prvých 2 – 4 týždňoch. U pacientov liečených efavirenzom sa hlásili závažné kožné reakcie, ako napr. Stevensov-Johnsonov syndróm a erytema multiforme; psychické nežiaduce
reakcie vrátane ťažkej depresie, suicidálne úmrtie a psychotické správanie, a záchvaty. Podanie efavirenzu súčasne s potravou môže zvýšiť expozíciu efavirenzu a môže viesť k zvýšeniu frekvencie nežiaducich reakcií (pozri časť 4.4).
Dlhodobý bezpečnostný profil režimov obsahujúcich efavirenz bola hodnotená v kontrolovanej skúške (006), v ktorej pacienti dostávali efavirenz + zidovudín + lamivudín (n = 412, medián trvania 180 týždňov), efavirenz + indinavir (n = 415, medián trvania 102 týždňov), alebo indinavir + zidovudín + lamivudín (n = 401, medián trvania 76 týždňov). Dlhodobé užívanie efavirenzu v tejto štúdii nebolo spojené so žiadnymi novými bezpečnostnými problémami.
Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií
Nežiaduce reakcie stredne ťažkej až ťažkej závažnosti s prinajmenšom možným vzťahom k liečebnej schéme (na základe prisúdenia vyšetrujúcim) hlásené v klinických štúdiách s efavirenzom v odporúčaných dávkach v kombinovanej liečbe (n=1 008) sú vymenované nižšie. Kurzívou sú tiež vymenované nežiaduce reakcie, ktoré sa pozorovali v súvislosti s antiretrovírusovými liečebnými režimami obsahujúcimi efavirenz po uvedení lieku na trh. Frekvencia je definovaná pomocou nasledovných pravidiel: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1 000 až
<1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000) alebo veľmi zriedkavé (<1/10 000).
| Poruchy imunitného systému | |
| menej časté | precitlivenosť |
| Poruchy metabolizmu a výživy | |
| časté | hypertriglyceridémia* |
| menej časté | hypercholesterolémia* |
| Psychické poruchy | |
| časté | abnormálne sny, úzkosť, depresia, insomnia* |
| menej časté | afektívna labilita, agresivita, stavy zmätenosti, euforická nálada, halucinácie, mánia, paranoja, psychóza†, samovražedné pokusy, samovražedné myšlienky,katatónia* |
| zriedkavé | bludy‡, neuróza‡, dokonané suicídium‡,* |
| Poruchy nervového systému | |
| časté | poruchy cerebelárnej koordinácie a rovnováhy†, poruchy pozornosti (3,6 %),závrat (8,5 %), bolesť hlavy (5,7 %), somnolencia (2,0 %)* |
| menej časté | agitovanosť, amnézia, ataxia, abnormálna koordinácia, kŕče, poruchy myslenia*,tremor† |
| Poruchy oka | |
| menej časté | rozmazané videnie |
| Poruchy ucha a labyrintu | |
| menej časté | tinnitus†, vertigo |
| Poruchy ciev | |
| menej časté | nával tepla† |
| Poruchy gastrointestinálneho traktu | |
| časté | bolesť brucha, hnačka, nauzea, vracanie |
| menej časté | pankreatitída |
| Poruchy pečene a žlčových ciest | |
| časté | zvýšená hladina aspartátaminotransferázy (AST)* zvýšená hladina alanínaminotransferázy (ALT)* zvýšená hladina gamaglutamyltransferázy (GGT)* |
| menej časté | akútna hepatitída |
| zriedkavé | hepatálne zlyhanie‡,* |
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | |
| veľmi časté | vyrážka (11,6 %)* |
| časté | pruritus |
| menej časté | erytema multiforme, Stevensov-Johnsonov syndróm* |
| zriedkavé | fotoalergická dermatitída† |
| Poruchy reprodukčného systému a prsníkov | |
| menej časté | gynekomastia |
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | |
| časté | únava |
*,†, ‡ Viac infomácií pozri v časti Opis vybraných nežiaducich účinkov. Opis vybraných nežiaducich účinkov
Informácie o sledovaní po uvedení lieku na trh
† Tieto nežiaduce reakcie sa objavili počas sledovania po uvedení lieku na trh; frekvencie však
boli stanovené použitím údajov zo 16 klinických skúšaní (n=3 969).
‡ Tieto nežiaduce reakcie sa objavili počas sledovania po uvedení lieku na trh, ale neboli hlásené ako udalosti súvisiace s liekom u pacientov liečených efavirenzom v 16 klinických skúšaniach. Kategória frekvencie „zriedkavé“ bola definovaná podľa pokynov Smernice pre súhrn charakteristických vlastností lieku (SmPC) (rev. 2, sept. 2009) na základe odhadov hornej hranice 95 % intervalu spoľahlivosti pre 0 udalostí vzhľadom na počet osôb liečených efavirenzom v týchto klinických skúšaniach (n=3 969).
Vyrážka
V klinických štúdiách sa vyskytla kožná vyrážka u 26 % pacientov liečených efavirenzom v dávke 600 mg, v porovnaní so 17 % pacientov z kontrolných skupín. U 18 % pacientov liečených efavirenzom sa výskyt kožnej vyrážky dával do súvisu s liečbou. Vyrážka ťažkého stupňa sa vyskytla u menej ako 1 % pacientov liečených efavirenzom a 1,7 % pacientov vysadilo liečbu kvôli vyrážke. Incidencia erythema multiforme alebo Stevensovho-Johnsonovho syndrómu bola približne 0,1 %.
Vyrážky sú spravidla makulopapulárne erupcie mierneho až stredne ťažkého stupňa, ktoré sa objavia v prvých dvoch týždňoch od začiatku terapie efavirenzom. U väčšiny pacientov vyrážka ustúpi pri pokračujúcej liečbe efavirenzom v priebehu jedného mesiaca. Pacientom, ktorí prerušia terapiu pre vyrážku, možno efavirenz znovu nasadiť. Keď sa efavirenz nasadzuje znovu, odporúča sa použiť vhodné antihistaminiká a/alebo kortikosteroidy.
Skúsenosť s podávaním efavirenzu pacientom, ktorí prestali užívať iné antiretrovírusové látky zo skupiny NNRTI, je obmedzená. Hlásené výskyty opakujúcej sa vyrážky po prechode z nevirapínu na terapiu efavirenzom, založené najmä na retrospektívnych údajoch kohorty publikovaných v literatúre, boli v rozmedzí 13 až 18 % porovnateľnom s výskytom pozorovaným u pacientov liečených efavirenzom v klinických štúdiách (pozri časť 4.4).
Psychické príznaky
U pacientov liečených efavirenzom boli hlásené závažné psychické nežiaduce reakcie. V
kontrolovaných skúšaniach bola frekvencia špecifických závažných psychických príhod nasledovná:
| Liečebný režim s efavirenzom | Kontrolný liečebný režim | |
| (n=1 008) | (n=635) | |
| - ťažká depresia | 1,6 % | 0,6 % |
| - suicidálne úmysly | 0,6 % | 0,3 % |
| - nefatálne suicidálne pokusy | 0,4 % | 0 % |
| - agresívne správanie | 0,4 % | 0,3 % |
| - paranoidné reakcie | 0,4 % | 0,3 % |
| - manické reakcie | 0,1 % | 0 % |
Pacienti s anamnézou psychickej poruchy mali väčšie riziko týchto závažných psychických nežiaducich reakcií s frekvenciami výskytu každého z vyššie uvedených príznakov v rozsahu od 0,3 % pre manické reakcie až po 2,0% pre ťažkú depresiu a suicidálne úmysly. Po uvedení lieku na trh boli hlásené tiež suicidálne úmrtia, halucinácie, psychotické správanie a katatónia.
Príznaky zo strany nervového systému
V kontrolovaných klinických skúšaniach boli často hlásené nežiaduce reakcie, ale nie len tie: závrat, insomnia, somnolencia, poruchy koncentrácie a poruchy snov. Príznaky zo strany nervového systému strednej až ťažkej intenzity sa vyskytli u 19 % pacientov (závažné 2 %) v porovnaní s 9% (závažné 1%) pacientov z kontrolných skupín. V klinických štúdiách prerušilo terapiu kvôli takýmto príznakom 2% pacientov, ktorí sa liečili efavirenzom.
Príznaky zo strany nervového systému sa zvyčajne objavia počas prvého alebo prvých dvoch dní terapie a spravidla ustúpia po prvých 2 - 4 týždňoch. V štúdii s neinfikovanými dobrovoľníkmi bol medián objavenia sa reprezentatívneho príznaku zo strany nervového systému 1 hodina po podaní dávky a medián jeho trvania bol 3 hodiny. Príznaky zo strany nervového systému sa môžu vyskytnúť častejšie, ak sa užíva efevirenz s jedlom, možno z dôvodu zvýšenia plazmatických hladín efavirenzu (pozri časť 5.2). Zdá sa, že podávanie lieku večer pred spaním zlepšuje znášanlivosť týchto príznakov a možno ho odporúčať počas prvých týždňov terapie a u pacientov, u ktorých tieto príznaky pretrvávajú (pozri časť 4.2). Nebolo preukázané, že by zníženie dávky alebo rozdelenie dennej dávky malo z tohto hľadiska priaznivý účinok.
Analýza dlhodobých údajov ukázala, že pri terapii trvajúcej dlhšie ako 24 týždňov bola incidencia nových príznakov zo strany nervového systému medzi pacientmi liečenými efavirenzom spravidla rovnaká ako u pacientov v kontrolnom ramene.
Hepatálne zlyhanie
Po uvedení lieku na trh sa vyskytlo niekoľko hlásení hepatálneho zlyhania vrátane prípadov u pacientov bez predošlého ochorenia pečene alebo iných identifikovateľných rizikových faktorov, ktoré boli charakterizované fulminantným priebehom, vyvíjajúcim sa v niektorých prípadoch k transplantácii alebo úmrtiu.
Syndróm imunitnej reaktivácie
U HIV-infikovaných pacientov s ťažkou imunodeficienciou môže v čase nasadenia kombinovanej antiretrovírusovej terapie (CART) vzniknúť zápalová reakcia na asymptomatické alebo reziduálne oportúnne infekcie. Boli tiež zaznamenané aj poruchy imunitného systému (ako je Gravesova choroba a autoimunitná hepatitída); avšak zaznamenaný čas do ich nástupu je rôznorodejší a tieto udalosti sa môžu vyskytnúť mnoho mesiacov po začatí liečby (pozri časť 4.4).
Osteonekróza
Boli hlásené prípady osteonekrózy, najmä u pacientov so všeobecne uznávanými rizikovými faktormi, pokročilým HIV ochorením alebo dlhodobou expozíciou kombinovanej antiretrovírusovej terapii (CART). Frekvencia osteonekrózy nie je známa (pozri časť 4.4).
Odchýlky laboratórnych vyšetrení
Pečeňové enzýmy: Zvýšenie AST a ALT na viac ako päťnásobok hornej hranice normálneho rozmedzia (ULN) sa zaznamenalo u 3% z 1 008 pacientov liečených efavirenzom v dávke 600 mg (5- 8% po dlhodobej liečbe v štúdii 006). Podobné zvýšenia sa pozorovali u pacientov z kontrolných skupín (5% po dlhodobej liečbe). Zvýšenie GGT na viac ako päťnásobok ULN sa pozorovalo u 4% všetkých pacientov, ktorí dostávali 600 mg efavirenzu a 1,5-2% pacientov z kontrolných skupín (7% pacientov liečených efavirenzom a 3% kontrolných pacientov po dlhodobej liečbe). Izolované zvýšenia GGT u pacientov, ktorí dostávajú efavirenz môžu byť odrazom enzymatickej indukcie. V dlhodobej štúdii (006) prerušilo liečbu 1% pacientov v každom liečebnom ramene pre poruchy pečene alebo žlčového systému.
Amyláza: V klinickej skúške v podskupine 1 008 pacientov sa pozorovali asymptomatické zvýšenia hladín amylázy v sére nad 1,5 násobok hornej hranice normálnych hodnôt u 10% pacientov liečených efavirenzom a u 6% pacientov liečených kontrolnými režimami. Klinická významnosť asymptomatických zvýšení amylázy v sére nie je známa.
Metabolické parametre
Počas antiretrovírusovej liečby sa môže zvýšiť telesná hmotnosť a hladiny lipidov a glukózy v krvi
(pozri časť 4.4). Pediatrická populácia
Nežiaduce účinky u detí boli spravidla podobné ako u dospelých pacientov. Vyrážka sa u detí vyskytovala častejšie (59 zo 182 detí (32 %) liečených efavirenzom) a bola častejšie závažnejšieho stupňa ako u dospelých (vyrážka ťažkého stupňa bola hlásená u 6 zo 182 (3,3 %) detí). Pred začatím liečby efavirenzom u detí sa má zvážiť profylaxia antihistaminikami.
Iné osobitné skupiny pacientov
Pečeňové enzýmy u ko-infikovaných pacientov s hepatitídou B alebo C
V súbore dlhodobých údajov zo štúdie 006 bolo 137 pacientov liečených režimami obsahujúcimi efavirenz (medián trvania terapie 68 týždňov) a 84 pacientov liečených kontrolným režimom (medián trvania 56 týždňov) séropozitívnych pri skríningu na hepatitídu B (pozitívny povrchový antigén) a/alebo C (pozitívne protilátky proti hepatitíde C). Medzi ko-infikovanými pacientmi v štúdii 006 došlo k zvýšeniu AST na viac ako päťnásobok ULN u 13 % pacientov liečených efavirenzom a u 7% kontrol a k zvýšeniu ALT na viac ako päťnásobok ULN u 20 % pacientov liečených efavirenzom a u 7
% kontrol. Spomedzi ko-infikovaných pacientov prerušilo liečbu kvôli poruchám pečene 3% z tých, ktorí boli liečení efavirenzom, a 2% v kontrolnom ramene (pozri časť 4.4).
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.
U niektorých pacientov, ktorí náhodne užili 600 mg liečiva dvakrát denne, boli hlásené zosilnené príznaky zo strany nervového systému. U jedného pacienta sa pozorovali mimovoľné zášklby svalstva.
Liečba predávky efavirenzom má pozostávať zo všeobecnej podpornej liečby, vrátane sledovania vitálnych funkcií a pozorovania pacientovho klinického stavu. Na odstránenie nevstrebaného efavirenzu je možné podať aktívne uhlie. Špecifické antidotum na predávkovanie efavirenzom neexistuje. Keďže efavirenz sa silne viaže na bielkoviny je nepravdepodobné, že by sa dialýzou podarilo odstrániť významnejšie množstvá liečiva z krvi.
Farmakologické vlastnosti - Efavirenz 600 mg
Farmakoterapeutická skupina: Antivirotiká na systémové použitie, nenukleozidové inhibítory reverznej transkriptázy. ATC kód: J05AG03.
Mechanizmus účinku
Efavirenz je NNRTI HIV-1. Efavirenz je nekompetitívny inhibítor HIV-1reverznej transkriptázy (RT) a významne neinhibuje HIV-2 RT alebo bunkové DNA polymerázy (α, β, γ alebo δ).
Elektrofyziológia srdca
Vplyv efavirenzu na QTc interval sa hodnotil v otvorenej, pozitívne a placebom kontrolovanej skríženej QT štúdii s jednou fixnou sekvenciou s 3 periódami a s 3 liečebnými skupinami u 58 zdravých osôb, rozšírenej o CYP2B6 polymorfizmy. U osôb s genotypom CYP2B6*6/*6 po podaní dennej dávky 600 mg počas 14 dní bola priemerná Cmax efavirenzu 2,25-násobne zvýšená oproti priemernej Cmax pozorovanej u osôb s genotypom CYP2B6*1/*1. Pozorovala sa pozitívna súvislosť medzi koncentráciou efavirenzu a predĺžením QTc intervalu. Na základe súvislosti medzi koncentráciou a QTc je u osôb s genotypom CYP2B6*6/*6 po podaní dennej dávky 600 mg počas 14 dní priemerné predĺženie QTc intervalu a jeho horná hranica 90% intervalu spoľahlivosti 8,7 ms
a 11,3 ms (pozri časť 4.5). Antivírusová aktivita
Voľná koncentrácia efavirenzu potrebná na dosiahnutie 90 až 95% inhibície divokého typu alebo zidovudín-rezistentných laboratórnych a klinických izolátov in vitro sa pohybovala od 0,46 do 6,8 nmol/l v lymfoblastoidných bunkových líniách, mononukleárnych bunkách z periférnej krvi (PBMCs) a kultúrach makrofágov/monocytov.
Rezistencia
Účinnosť efavirenzu v bunkových kultúrach proti variantom vírusu so substitúciami aminokyselín v polohe 48, 108, 179, 181 alebo 236 v RT alebo variantom so substitúciami aminokyselín v proteáze bola podobná ako účinnosť proti divokým typom vírusových kmeňov. Monosubstitúcie, ktoré spôsobili najvyššiu rezistenciu voči efavirenzu v bunkovej kultúre, zodpovedali výmene leucínu za izoleucín v polohe 100 (L100I, 17- až 22-násobná rezistencia) a lyzínu za asparagín v polohe 103 (K103N, 18- až 33-násobná rezistencia). Viac ako 100-násobná strata vnímavosti sa pozorovala voči variantom HIV s expresiou K103N popri iných substitúciách aminokyselín v RT.
K103N bola najčastejšie pozorovaná substitúcia v RT v izolátoch vírusu od pacientov, u ktorých došlo k významnému opätovnému zvýšeniu vírusovej záťaže počas klinických štúdií s podávaním efavirenzu v kombinácii s indinavirom alebo zidovudínom + lamivudínom. Táto mutácia sa pozorovala u 90% pacientov užívajúcich efavirenz s virologickým zlyhaním. Pozorovali sa tiež substitúcie v RT v polohe 98, 100, 101, 108, 138, 188, 190 alebo 225, aj keď v nižšej frekvencii a často len v kombinácii s K103N. Typ substitúcií aminokyselín v RT súvisiaci s rezistenciou voči efavirenzu nemal žiadny vzťah k iným protivírusovým liekom podávaným v kombinácii s efavirenzom.
Skrížená rezistencia
Profily skríženej rezistencie efavirenzu, nevirapínu a delavirdínu v bunkovej kultúre preukázali, že substitúcia K103N prepožičiava stratu vnímavosti voči všetkým trom NNRTI. Dva z troch vyšetrených klinických izolátov rezistentných voči delavirdínu vykazovali skríženú rezistenciu voči efavirenzu a obsahovali substitúciu K103N. Tretí izolát, ktorý obsahoval substitúciu v polohe 236 RT, nevykazoval skríženú rezistenciu voči efavirenzu.
Izoláty vírusu získané z PBMCs pacientov zaradených do klinických štúdií efavirenzu, ktorí prejavovali známky zlyhania liečby (opakovaná záťaž vírusom), sa použili na hodnotenie vnímavosti voči NNRTI. Trinásť izolátov, ktoré sa predtým hodnotili ako rezistentné voči efavirenzu, bolo tiež rezistentných voči nevirapínu a delavirdínu. V piatich z týchto izolátov rezistentných voči NNRTI sa zistila substitúcia K103N alebo zámena valínu za izoleucín v polohe 108 (V108I) v RT. Tri z
testovaných izolátov od pacientov, u ktorých zlyhala liečba efavirenzom, zostali aj naďalej citlivé na
efavirenz v bunkovej kultúre a boli tiež citlivé na nevirapín a delavirdín.
Možnosť vzniku skríženej rezistencie medzi efavirenzom a PIs je nízka, pretože ide o rozdielne cieľové enzýmy. Možnosť skríženej rezistencie medzi efavirenzom a NRTI je malá, keďže ide o rozdielne cieľové väzobné miesta a rozdielny mechanizmus účinku.
Klinická účinnosť
Efavirenz sa nesledoval v kontrolovaných štúdiách u pacientov s pokročilým štádiom ochorenia HIV, teda s počtom buniek CD4 < 50 buniek/mm3, ani u pacientov, ktorí dostávali predtým PIs alebo NNRTI. Klinické skúsenosti z kontrolovaných štúdií, v ktorých sa podávali kombinácie vrátane kombinácií s didanozínom alebo zalcitabínom sú limitované.
Dve kontrolované štúdie (006 a ACTG 364) trvajúce približne jeden rok s podávaním efavirenzu v kombinácii s NRTI a/alebo PI preukázali zníženie vírusovej záťaže pod hranicu merateľnosti testu a zvýšenie počtu CD4 lymfocytov tak u HIV-infikovaných pacientov, ktorí predtým nedostávali antiretrovírusovú terapiu, ako aj u tých, ktorí v minulosti dostávali NRTI. V štúdii 020 sa počas 24 týždňov zistila podobná účinnosť u pacientov, ktorí v minulosti dostávali NRTI. V týchto štúdiách sa podával efavirenz v dávke 600 mg raz denne; dávka indinaviru bola 1 000 mg každých 8 hodín, ak sa podával súbežne s efavirenzom, a 800 mg každých 8 hodín, ak sa podával bez efavirenzu. Dávka nelfinaviru bola 750 mg trikrát denne. V každej z týchto štúdií sa podávali štandardné dávky NRTI každých 12 hodín.
Štúdia 006, randomizovaná, otvorená skúška, porovnávala efavirenz + zidovudín + lamivudín alebo efavirenz + indinavir s indinavirom + zidovudínom + lamivudínom u 1 266 pacientov, od ktorých sa vyžadovalo, že pred vstupom do štúdie nedostávali efavirenz, lamivudín, NNRTI a PI. Priemerný východiskový počet CD4 buniek bol 341 buniek/mm3 a priemerná východisková hladina HIV-RNA bola 60 250 kópií/ml. Výsledky účinnosti pre štúdiu 006 v podskupine 614 pacientov, ktorí boli zaradení počas najmenej 48 týždňov, sú uvedené v Tabuľke 2. V analýze podielu pacientov reagujúcich na liečbu (pacient, ktorý štúdiu neukončil je zaradený k tým, u ktorých liečba zlyhala [NC
= F]) sa pacienti, ktorí ukončili štúdiu predčasne z akéhokoľvek dôvodu, a pacienti, u ktorých chýbala niektorá hodnota HIV-RNA z obdobia pred alebo po hodnote, ktorá presiahla hranicu kvantifikácie, berú ako keby mali v čase, kedy sa malo urobiť chýbajúce meranie, HIV-RNA nad 50 alebo nad 400 kópií/ml.
Tabuľka 2: Výsledky účinnosti pre štúdiu 006
| Liečebný režimd | n | Podiel pacientov reagujúcich na liečbu(NC = F a) Plazmatická HIV-RNA | Priemerná zmena oproti východiskovým počtom CD4 buniekbunky/mm3 (S.E.M. c) | |
| < 400 kópií/ml(95% I.S.b) | <50 kópií/ml (95%I.S.b) | |||
| 48 týždňov | 48 týždňov | 48 týždňov | ||
| EFV + | 202 | 67% | 62% | 187 |
| ZDV + 3TC | (60%, 73%) | (55%, 69%) | (11,8) | |
| EFV + IDV | 206 | 54% | 48% | 177 |
| (47%, 61%) | (41%, 55%) | (11,3) | ||
| IDV + | 206 | 45% | 40% | 153 |
| ZDV + 3TC | (38%, 52%) | (34%, 47%) | (12,3) | |
a NC = F, nedokončil = zlyhanie.
b IS, interval spoľahlivosti.
c S.E.M., stredná chyba priemeru.
d EFV, efavirenz; ZDV, zidovudín; 3TC, lamivudín; IDV, indinavir.
Dlhodobé výsledky po 168 týždňoch štúdie 006 (160 pacientov ukončilo štúdiu s liečbou EFV + IDV, 196 pacientov s EFV + ZDV + 3TC a 127 pacientov s IDV + ZDV + 3TC) poukazujú na trvalosť odpovede podľa podielu pacientov s HIV RNA < 400 kópií/ml, HIV RNA < 50 kópií/ml a podľa priemernej zmeny počtu CD4 buniek oproti východiskovej hodnote.
Výsledky účinnosti pre štúdie ACTG 364 a 020 sú uvedené v Tabuľke 3. V štúdii ACTG 364 bolo zaradených 196 pacientov, ktorí boli liečení NRTI, ale nie PI alebo NNRTI. V štúdii 020 bolo zaradených 327 pacientov, ktorí boli liečení NRTI, ale nie PI alebo NNRTI. Lekári mohli zmeniť svojim pacientom režim NRTI pri vstupe do štúdie. Podiel pacientov reagujúcich na liečbu bol najvyšší u tých, ktorým boli zmenené NRTI.
Tabuľka 3: Výsledky účinnosti pre štúdie ACTG 364 a 020
| Podiel pacientov reagujúcich na liečbu (NC = Fa)Plazmatická HIV-RNA | Priemerná zmena oprotivýchodiskovým počtomCD4 buniek | ||||||
| Číslo štúdie/ Liečebné režimyb | n | % | (95% I.S.c) | % | (95% I.S.c) | bunky/mm3 | (S.E.M.d) |
| Štúdia ACTG 36448 týždňov | < 500 kópií/ml | < 50 kópií/ml | |||||
| EFV + NFV +NRTIs | 65 | 70 | (59, 82) | --- | --- | 107 | (17,9) |
| EFV + NRTIs | 65 | 58 | (46, 70) | --- | --- | 114 | (21,0) |
| NFV + NRTIs | 66 | 30 | (19, 42) | --- | --- | 94 | (13,6) |
| Štúdia 02024 týždňov | < 400 kópií/ml | < 50 kópií/ml | |||||
| EFV + IDV +NRTIs | 157 | 60 | (52, 68) | 49 | (41, 58) | 104 | (9,1) |
| IDV + NRTIs | 170 | 51 | (43, 59) | 38 | (30, 45) | 77 | (9,9) |
a NC = F, nedokončil = zlyhanie
b EFV, efavirenz; ZDV, zidovudín; 3TC, lamivudín; IDV, indinavir; NRTI, nukleozidový inhibítor reverznej transkriptázy; NFV, nelfinavir.
c IS, interval spoľahlivosti pre podiel reagujúcich pacientov.
d S.E.M., stredná chyba priemeru.
---, neuskutočnené.
Pediatrická populácia
Štúdia AI266922 bola nezaslepená štúdia na vyhodnotenie farmakokinetiky, bezpečnosti, znášanlivosti a antivírusovej účinnosti efavirenzu v kombinácii s didanosinom a emtricitabinom u pediatrických pacientov, ktorí ešte neužívali alebo už predtým užívali NRTI. Efavirenzom bolo liečených tridsaťsedem pacientov vo veku od 3 mesiacov do 6 rokov (priemer 0,7 rokov).
Východiskové priemerné plazmatické hodnoty HIV-1 RNA boli 5,88 log10 kópií/ml, priemerný počet CD4 +buniek bol 1 144 buniek/mm3 a priemerné percento CD4+ bolo 25 %. Priemerný čas skúšanej liečby bol 132 týždňov; 27 % pacientov prerušilo liečbu pred 48. týždňom. Podľa ITT analýzy údajov bol celkový podiel pacientov s HIV RNA < 400 kópií/ml a < 50 kópií/ml v 48. týždni bol 57 % (21/37) a 46 % (17/37). V porovnaní s východiskovými hodnotami bol priemerný nárast počtu CD4+ buniek v 48. týždni 215 buniek/mm3 a priemerný percentuálny nárast CD4+ bol 6 % .
Štúdia PACTG 1021 bola nezaslepená štúdia na vyhodnotenie farmakokinetiky, bezpečnosti, znášanlivosti a antivírusovej účinnosti efavirenzu v kombinácii s didanosinom a emtricitabinom u pediatrických pacientov, ktorí ešte neužívali antiretrovírusovú liečbu. Efavirenz bol podávaný štyridsiatim trom pacientom vo veku od 3 mesiacov do 21 rokov (priemerný vek 9,6 rokov).
Východiskové priemerné plazmatické hodnoty HIV-1 RNA boli 4,8 log10 kópií/ml, priemerný počet CD4+ buniek bol 367 buniek/mm3 a priemerná percentuálna hodnota CD4+ bola 18 %. Priemerný čas skúšanej liečby bol 181 týždňov; 16 % pacientov prerušilo liečbu pred 48. týždňom. Podľa ITT analýzy údajov bol celkový podiel pacientov s HIV RNA < 400 kópií/ml a < 50 kópií/ml v 48. týždni
bol 77 % (33/43) a 70 % (30/43). V porovnaní s východiskovými hodnotami bol priemerný nárast
počtu CD4+ buniek v 48. týždni 238 buniek/mm3 a priemerný percentuálny nárast CD4+ bol 13 %.
Štúdia PACTG 382 bola nezaslepená štúdia navyhodnotenie farmakokinetiky, bezpečnosti, znášanlivosti a antivírusovej účinnosti efavirenzu v kombinácii s nelfinavirom a NRTI u pediatrických pacientov, ktorí ešte neužívali antiretrovírusovú liečbu alebo už predtým užívali NRTI. Efavirenz bol podávaný 102 pacientom vo veku od 3 mesiacov do 16 rokov rokov (priemerný vek 5,7 rokov).
Osemdesiatsedem percent pacientov už predtým užívalo antiretrovírusovú liečbu. Východiskové priemerné plazmatické hodnoty HIV-1 RNA boli 4,57 log10 kópií/ml, priemerný počet CD4+ buniek bol 755 buniek/mm3, priemerná percentuálna hodnota CD4+ bola 30 %. Priemerný čas skúšanej liečby bol 118 týždňov; 25 % pacientov prerušilo liečbu pred 48. týždňom. Podľa ITT analýzy údajov bol celkový podiel pacientov s HIV RNA < 400 kópií/ml a < 50 kópií/ml v 48. týždni bol 57 % (58/102)
a 43% (44/102). V porovnaní s východiskovými hodnotami bol priemerný nárast počtu CD4+ buniek v 48. týždni 128 buniek/mm3 a priemerný percentuálny nárast CD4+ bol 5 %.
Absorpcia
Maximálne koncentrácie efavirenzu v plazme 1,6 - 9,1 µmol/l sa dosiahli do 5 hodín po podaní jednorazovej perorálnej dávky 100 mg až 1 600 mg neinfikovaným dobrovoľníkom. Dávkovo závislý vzostup Cmax a AUC sa pozoroval po dávkach až do 1 600 mg; vzostup nebol celkom proporcionálny, čo poukazuje na znížené vstrebávanie vyšších dávok. Po opakovanom podávaní sa čas dosiahnutia maximálnych koncentrácií v plazme (3 - 5 hodín) nezmenil plazmatické koncentrácie v rovnovážnom stavesa dosiahli za 6 - 7 dní.
U pacientov infikovaných HIV boli priemerná Cmax, priemerná Cmin a priemerná AUC v rovnovážnom stave lineárne pri 200 mg, 400 mg a 600 mg dennej dávke. U 35 pacientov užívajúcich efavirenz
600 mg denne bola Cmax v rovnovážnom stave 12,9 ± 3,7 μmol/l (29%) [priemerná ± SD (% C.V.)],
Cmin v rovnovážnom stave 5,6 ± 3,2 μmol/l (57%) a AUC bola 184 ± 73 μM·h (40%).
Vplyv potravy
Keď sa neinfikovaným dobrovoľníkom podala jednorazová dávka 600 mg efavirenzu filmom obalené tablety so stravou s vysokým obsahom tuku, bola v porovnaní s podaním nalačno AUC zvýšená o
28 % (90% IS: 22-33%) a Cmax o 79 % (90% IS: 58-102%) (pozri časť 4.4).
Distribúcia
Efavirenz sa silne viaže (približne z 99,5 - 99,75%) na bielkoviny ľudskej plazmy, najmä albumín. U pacientov infikovaných vírusom HIV-1 (n = 9), ktorí dostávali efavirenz v dávke 200 až 600 mg raz denne počas najmenej jedného mesiaca boli koncentrácie v cerebrospinálnom moku v rozsahu od 0,26 do 1,19% (priemer 0,69%) zodpovedajúcej plazmatickej koncentrácie. Tento pomer je približne 3- násobne vyšší ako frakcia efavirenzu v plazme neviazaná na bielkoviny (voľná).
Biotransformácia
Štúdie u ľudí a štúdie in vitro s mikrozómami ľudskej pečene preukázali, že efavirenz sa zásadne metabolizuje systémom cytochrómu P450 na hydroxylované metabolity, ktoré sa následne glukuronidujú. Tieto metabolity sú v podstate neúčinné na HIV-1. Štúdie in vitro ukazujú, že hlavné izoenzýmy zodpovedné za metabolizmus efavirenzu sú CYP3A4 a CYP2B6 a že efavirenz inhibuje izoenzýmy 2C9, 2C19 a 3A4 systému P450. V in vitro štúdiách efavirenz neinhiboval CYP2E1 a inhiboval CYP2D6 a CYP1A2, ale len v koncentráciách značne prevyšujúcich tie, ktoré sa dosahujú klinicky.
U pacientov s homozygotným genetickým variantom G516T izoenzýmu CYP2B6 môže byť plazmatická expozícia efavirenzu zvýšená. Klinické dôsledky takejto súvislosti nie sú známe. Nedá sa však vylúčiť možnosť zvýšenej frekvencie a závažnosti nežiaducich účinkov súvisiacich s efavirenzom.
Zistilo sa, že efavirenz indukuje enzýmy CYP3A4 a CYP2B6, čo vedie k indukcii jeho vlastného metabolizmu, čo môže byť u niektorých pacientov klinicky významné. U neinfikovaných dobrovoľníkov, ktorým sa podávali viacnásobné dávky 200-400 mg denne počas 10 dní, dosiahla kumulácia nižší ako očakávaný stupeň (bola o 22-42 % nižšia) a kratší terminálny polčas v porovnaní s podaním jednorazovej dávky (pozri nižšie). Zistilo sa tiež, že efavirenz indukuje UGT1A1.
V prítomnosti efavirenzu sú expozície raltegraviru (substrát UGT1A1) znížené (pozri časť 4.5, tabuľka
1).
Hoci údaje in vitro naznačujú, že efavirenz inhibuje CYP2C9 a CYP2C19, vyskytli sa protichodné hlásenia o zvýšených aj znížených expozíciách substrátom týchto enzýmov, ak sa súbežne
s efavirenzom podávali in vivo. Celkový účinok súbežného podávania nie je jasný.
Eliminácia
Efavirenz má relatívne dlhý terminálny polčas, minimálne 52 hodín po podaní jednorazových dávok a 40-55 hodín po viacnásobných dávkach. Približne 14-34 % rádioaktívne značeného efavirenzu sa vylúčilo do moču a menej ako 1 % dávky sa vylúčilo do moču ako nezmenený efavirenz.
Ochorenie pečene
V štúdii s jednou dávkou bol polčas dvojnásobný u jediného pacienta so závažným ochorením pečene (Childovo-Pughovo skóre C), čo poukazuje na možnosť podstatne vyššieho stupňa kumulácie. Štúdia s viacnásobnou dávkou nepreukázala signifikantný účinok na farmakokinetiku efevirenzu u pacientov s miernym ochorením pečene (Childovo-Pughovo skóre A) v porovnaní s kontrolami. Neexistujú dostatočné údaje pre stanovenie, či stredne ťažké alebo ťažké ochorenie pečene (Childovo-Pughovo skóre B alebo C) ovplyvňuje farmakokinetiku efevirenzu.
Pohlavie, rasa, starší jedinci
Aj keď obmedzené množstvo údajov naznačuje možnosť zvýšenej expozície efavirenzu u žien, ako aj u pacientov z Ázie a Tichomoria, nezdá sa, že by efavirenz znášali horšie. Farmakokinetické štúdie u starších osôb sa neuskutočnili.
Pediatrická populácia
Farmakokinetické parametre pre efavirenz pri rovnovážnych hladinách u pediatrických pacientov boli predpovedané podľa farmakokinetického modelu populácie a sú zhrnuté v tabuľke 4 podľa hmotnostných rozsahov zodpovedajúcich odporúčaným dávkam.
Tabuľka 4: Predpovedaná farmakokinetika rovnovážnych hladín efavirenzu (kapsule/sypaný
obsah kapsuly) u pediatrických pacientov s infekciou HIV
| Telesná hmotnosť | Dávka | Priemerná hodnota AUC(0-24) µM·h | Priemerná hodnota Cmax µg/ml | Priemerná hodnota Cmin µg/ml |
| 3,5-5 kg | 100 mg | 220,52 | 5,81 | 2,43 |
| 5-7,5 kg | 150 mg | 262,62 | 7,07 | 2,71 |
| 7,5-10 kg | 200 mg | 284,28 | 7,75 | 2,87 |
| 10-15 kg | 200 mg | 238,14 | 6,54 | 2,32 |
| 15-20 kg | 250 mg | 233,98 | 6,47 | 2,3 |
| 20-25 kg | 300 mg | 257,56 | 7,04 | 2,55 |
| 25-32,5 kg | 350 mg | 262,37 | 7,12 | 2,68 |
| 32,5-40 kg | 400 mg | 259,79 | 6,96 | 2,69 |
| > 40 kg | 600 mg | 254,78 | 6,57 | 2,82 |
Farmaceutické informácie - Efavirenz 600 mg
Jadro
Mikrokryštalická celulóza Hyprolóza Nátriumlaurylsulfát
Sodná soľ karboxymetylškrobu (Typ A)
Poloxamer 407 Magnéziumstearát
Filmový obal
Hypromelóza 6cP (HPMC 2910) Monohydrát laktózy
Oxid titaničitý
Makrogol/PEG 3350
Triacetin 3
Žltý oxid železitý
Biele nepriehľadné PVC/PVdC-aluminium alebo aluminium- aluminiové pretlačovacie balenia v škatuli obsahujú 30 alebo 90 filmom obalených tabliet.
30x1 filmom obalených tabliet v bielych nepriehľadných PVC/PVdC-aluminium alebo aluminium-
aluminiových perforovaných jednodávkových pretlačovacích baleniach.
90x1 filmom obalených tabliet v bielych nepriehľadných PVC/PVdC-aluminiových perforovaných
jednodávkových pretlačovacích baleniach.
Multibalenie (zviazané) obsahuje 90 filmom obalených tabliet (3 balenia po 30x1 filmom obalená tableta) v bielych nepriehľadných PVC/PVdC-aluminium alebo aluminium- aluminiových perforovaných jednodávkových pretlačovacích baleniach.
Multibalenie (škatuľa) obsahuje 90 filmom obalených tabliet (3 balenia po 30x1 filmom obalená tableta) v bielych nepriehľadných PVC/PVdC-aluminium alebo aluminium- aluminiových perforovaných jednodávkových pretlačovacích baleniach.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.