Na liečbu liekom Xaluprine má dohliadať lekár alebo iní zdravotnícki odborníci, ktorí majú skúsenosti s liečbou pacientov s ALL.

Dávkovanie

Dávka sa určuje na základe pozorne sledovanej hematotoxicity a má sa obozretne upraviť tak, aby vyhovovala konkrétnemu pacientovi v súlade s použitým liečebným protokolom. Úvodná alebo cieľová dávka je v závislosti od fázy liečby zvyčajne 25 až 75 mg/m2 povrchu tela (BSA) denne, ale

u pacientov so zníženou alebo neprítomnou enzymatickou aktivitou tiopurínmetyltransferázy (TPMT) má byť nižšia (pozri časť 4.4).

25 mg/m2			50 mg/m2			75 mg/m2
BSA (m2)	Dávka (mg)	Objem (ml)	BSA (m2)	Dávka (mg)	Objem (ml)	BSA (m2)	Dávka (mg)	Objem (ml)
0,20 - 0,29	6	0,3	0,20 - 0,23	10	0,5	0,20 - 0,23	16	0,8
0,30 - 0,36	8	0,4	0,24 - 0,26	12	0,6	0,24 - 0,26	20	1,0
0,37 - 0,43	10	0,5	0,27 - 0,29	14	0,7	0,27 - 0,34	24	1,2
0,44 - 0,51	12	0,6	0,30 - 0,33	16	0,8	0,35 - 0,39	28	1,4
0,52 - 0,60	14	0,7	0,34 - 0,37	18	0,9	0,40 - 0,43	32	1,6
0,61 - 0,68	16	0,8	0,40 - 0,44	20	1,0	0,44 - 0,49	36	1,8
0,69 - 0,75	18	0,9	0,45 - 0,50	24	1,2	0,50 - 0,55	40	2,0
0,76 - 0,84	20	1,0	0,51 - 0,58	28	1,4	0,56 - 0,60	44	2,2
0,85 - 0,99	24	1,2	0,59 - 0,66	32	1,6	0,61 - 0,65	48	2,4
1,0 - 1,16	28	1,4	0,67 - 0,74	36	1,8	0,66 - 0,70	52	2,6
1,17 - 1,33	32	1,6	0,75 - 0,82	40	2,0	0,71 - 0,75	56	2,8
1,34 - 1,49	36	1,8	0,83 - 0,90	44	2,2	0,76 - 0,81	60	3,0
1,50 - 1,64	40	2,0	0,91 - 0,98	48	2,4	0,82 - 0,86	64	3,2
1,65 - 1,73	44	2,2	0,99 - 1,06	52	2,6	0,87 - 0,92	68	3,4
			1,07 - 1,13	56	2,8	0,93 - 0,97	72	3,6
			1,14 - 1,22	60	3,0	0,98 - 1,03	76	3,8
			1,23 - 1,31	64	3,2	1,04 - 1,08	80	4,0
			1,32 - 1,38	68	3,4	1,09 - 1,13	84	4,2
			1,39 - 1,46	72	3,6	1,14 - 1,18	88	4,4
			1,47 - 1,55	76	3,8	1,19 - 1,24	92	4,6
			1,56 - 1,63	80	4,0	1,25 - 1,29	96	4,8
			1,64 - 1,70	84	4,2	1,30 - 1,35	100	5,0
			1,71 - 1,73	88	4,4	1,36 - 1,40	104	5,2
						1,41 - 1,46	108	5,4
						1,47 - 1,51	112	5,6
						1,52 - 1,57	116	5,8
						1,58 - 1,62	120	6,0
						1,63 - 1,67	124	6,2
						1,68 - 1,73	128	6,4

6-merkaptopurín sa metabolizuje prostredníctvom polymorfného enzýmu TPMT. Pacienti s nízkou aktivitou TPMT alebo s dedičnou deficienciou TPMT sú vystavení zvýšenému riziku závažnej toxicity pri konvenčných dávkach merkaptopurínu a zvyčajne je v ich prípade potrebné podstatné zníženie dávky. Na identifikáciu pacientov s neprítomnou alebo zníženou aktivitou TPMT sa môže použiť genotypovanie alebo fenotypovanie TPMT. Testovanie TPMT nemôže nahradiť hematologické

sledovanie v prípade pacientov užívajúcich liek Xaluprine. Optimálna úvodná dávka pre homozygotne deficientných pacientov nebola stanovená (pozri časť 4.4).

Osobitné skupiny pacientov

Starší pacienti

U starších pacientov sa neuskutočnili nijaké špecifické štúdie. U týchto pacientov sa však odporúča sledovať funkciu obličiek a pečene a pri zistení akéhokoľvek poškodenia sa má zvážiť zníženie dávky lieku Xaluprine.

Poškodenie obličiek

Keďže farmakokinetika 6-merkaptopurínu sa formálne neskúmala v prípade poškodenia obličiek, nemôžu sa poskytnúť nijaké konkrétne odporúčania týkajúce sa dávky. Vzhľadom na to, že poškodenie obličiek môže viesť k pomalšiemu vylučovaniu merkaptopurínu a jeho metabolitov, a tým aj k väčšiemu kumulatívnemu účinku, u pacientov s poškodením obličiek sa má zvážiť nižšia úvodná dávka. Pacienti majú byť pozorne sledovaní z hľadiska nežiaducich reakcií spojených s dávkou.

Poškodenie pečene

Keďže farmakokinetika 6-merkaptopurínu sa formálne neskúmala v prípade poškodenia pečene, nemôžu sa poskytnúť nijaké konkrétne odporúčania týkajúce sa dávky. Vzhľadom na to, že je možné znížené vylučovanie merkaptopurínu, u pacientov s poškodením pečene sa má zvážiť znížená úvodná dávka. Pacienti majú byť pozorne sledovaní z hľadiska nežiaducich reakcií spojených s dávkou (pozri časť 4.4).

Prechod z tablety na perorálnu suspenziu a opačne

6-merkaptopurín je dostupný aj vo forme tabliet. Perorálna suspenzia a tableta obsahujúce

6-merkaptopurín nie sú bioekvivalentné, pokiaľ ide o maximálnu plazmatickú koncentráciu, preto sa odporúča intenzívne hematologické sledovanie pacienta pri prechode z jednej zmesi na druhú (pozri časť 5.2).

Kombinácia s inhibítormi xantínoxidázy

Alopurinol a iné inhibítory xantínoxidázy znižujú rýchlosť katabolizmu 6-merkaptopurínu. Pri súbežnom podávaní alopurinolu a 6-merkaptopurínu je dôležité podať len štvrtinu zvyčajnej dávky 6-merkaptopurínu. Treba sa vyhnúť ďalším inhibítorom xantínoxidázy (pozri časť 4.5).

Pacienti s variantom NUDT15

Pacienti so zdedeným zmutovaným génom NUDT15 sú vystavení zvýšenému riziku závažnej toxicity spôsobenej 6-merkaptopurínom (pozri časť 4.4). V prípade týchto pacientov je vo všeobecnosti potrebné zníženie dávky, a to najmä u tých, ktorí sú homozygotmi variantu NUDT15 (pozri časť 4.4). Pred začatím liečby 6-merkaptopurínom je možné zvážiť genotypové testovanie variantov NUDT15. V každom prípade treba pozorne sledovať krvný obraz.

Spôsob podania

Liek Xaluprine je určený na perorálne použitie a vyžaduje opätovné dispergovanie (silným

potriasaním najmenej 30 sekúnd) pred podaním dávky.

Dve dávkovacie injekčné striekačky (fialová injekčná striekačka odstupňovaná do 1 ml a biela injekčná striekačka odstupňovaná do 5 ml) sú určené na presné odmeranie predpísanej dávky perorálnej suspenzie. Odporúča sa, aby zdravotnícky odborník pacienta alebo opatrovateľa informoval, akú injekčnú striekačku má použiť, aby sa zabezpečilo, že sa podá správny objem lieku.

Liek Xaluprine sa môže užívať s jedlom alebo nalačno, ale pacienti majú štandardizovať spôsob podania lieku. Dávka sa nemá podávať s mliekom ani mliečnymi výrobkami (pozri časť 4.5). Liek Xaluprine sa má podať najmenej 1 hodinu pred konzumáciou mlieka alebo mliečnych výrobkov alebo 2 hodiny po ich konzumácii.

6-merkaptopurín má v priebehu dňa premenlivú farmakokinetiku a účinnosť. Podávanie lieku večer v porovnaní s podávaním ráno môže znížiť riziko relapsu. Denná dávka lieku Xaluprine sa má preto podávať večer.

Na to, aby sa do žalúdka dostala presná a vždy rovnaká dávka, treba každú dávku lieku Xaluprine

zapiť vodou.