EMEND 125 mg tvrdé kapsuly
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Interakcie s
Obmedzenia používania
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - EMEND 125 mg
Prevencia nevoľnosti a vracania, ktoré sú spojené s vysoko a stredne emetogénnou protirakovinovou chemoterapiou u dospelých a dospievajúcich vo veku od 12 rokov.
EMEND 125 mg/80 mg sa podáva ako súčasť kombinovanej terapie (pozri časť 4.2).
Dávkovanie
Dospelí
EMEND sa podáva 3 dni ako súčasť terapeutického režimu, ktorý zahŕňa kortikosteroid a antagonistu 5-HT3.Odporúčaná dávka je 125mg perorálne raz denne jednu hodinu pred začiatkom chemoterapie v deň 1 a 80 mg perorálne raz denne v dňoch 2 a 3 ráno.
Na prevenciu nevoľnosti a vracania, ktoré sú spojené s emetogénnou protirakovinovou chemoterapiou, sa u dospelých odporúčajú nasledujúce režimy:
Režim pri vysoko emetogénnej chemoterapii
| Deň 1 | Deň 2 | Deň 3 | Deň 4 | |
| EMEND | 125 mg perorálne | 80 mg perorálne | 80 mg perorálne | bez |
| Dexametazón | 12 mg perorálne | 8 mg perorálne | 8 mg perorálne | 8 mg perorálne |
| antagonisty 5-HT3 | Štandardná dávkaantagonistov5-HT3. Príslušné informácieo dávkovaní pozri v súhrne charakteristických vlastností vybraného antagonistu5-HT3. | bez | bez | bez |
Dexametazón sa má podávať 30 minút pred chemoterapiou v deň 1 a ráno v dňoch 2 až 4. Dávka
dexametazónu zohľadňuje liekové interakcie.
Režim pri stredne emetogénnej chemoterapii
| Deň 1 | Deň 2 | Deň 3 | |
| EMEND | 125 mg perorálne | 80 mg perorálne | 80 mg perorálne |
| Dexametazón | 12 mg perorálne | bez | bez |
| antagonisty 5-HT3 | Štandardná dávkaantagonistov 5-HT3. Príslušné informácie o dávkovaní pozriv súhrne charakteristických vlastností vybranéhoantagonistu 5-HT3. | bez | bez |
Dexametazón sa má podávať 30 minút pred chemoterapiou v deň 1. Dávka dexametazónu zohľadňuje liekové interakcie.
Pediatrická populácia
Dospievajúci (vo veku 12 až 17 rokov)
EMEND sa podáva 3 dni ako súčasť terapeutického režimu, ktorý zahŕňaantagonistu 5-HT3. Odporúčaná dávka kapsúl EMEND je 125 mg perorálne v deň 1 a 80 mg perorálne v deň 2 a 3. EMEND sa podáva perorálne 1 hodinu pred podaním chemoterapie v deň 1, 2 a 3. Ak sa v deň 2 a 3 nepodáva žiadna chemoterapia, liek EMEND sa má podať ráno. Informácie o dávkovaní zvoleného antagonistu 5-HT3 pozri vpríslušnom súhrne charakteristických vlastností lieku (SPC). Ak sa súbežne s liekom EMEND podáva kortikosteroid, ako je napr. dexametazón, má sa podávať 50 % zvyčajnej dávky kortikosteroidu (pozri časti 5.1).
Bezpečnosť a účinnosť 80 mg a 125 mg kapsúl nebola u detí mladších ako 12 rokov preukázaná.
K dispozícii nie sú žiadne údaje. Príslušné dávkovanie u dojčiat, batoliat a detí vo veku 6 mesiacov až
menej ako 12 rokov pozri v SPC prášku na perorálnu suspenziu.
Všeobecné
Údaje o účinnosti v kombinácii s inými kortikosteroidmi a antagonistami 5-HT3 sú obmedzené. Ďalšie informácie o súbežnom podávaní s kortikosteroidmi pozri v časti 4.5. Pozri SPC súbežne podávaných liekov obsahujúcich antagonistu 5-HT3.
Osobitné skupiny pacientov
Staršie osoby (≥ 65 rokov)
U starších osôb nie je potrebná úprava dávky (pozri časť 5.2).
Pohlavie
Vzhľadom na pohlavie nie je potrebná úprava dávky (pozri časť 5.2).
Poškodenie obličiek
U pacientov s poškodením obličiek alebo u dialyzovaných pacientov s terminálnym štádiom renálneho
ochorenia nie je potrebná úprava dávky (pozri časť 5.2).
Poškodenie pečene
U pacientov s miernym poškodením pečene nie je potrebná úprava dávky. U pacientov so stredne
ťažkým poškodením pečene sú k dispozícii iba obmedzené údaje a u pacientov s ťažkým poškodením pečene nie sú dostupné žiadne údaje. Aprepitant sa má u týchto pacientov používať s opatrnosťou (pozri časti 5.2).
Spôsob podávania
Tvrdá kapsula sa má prehltnúť vcelku. EMEND sa môže užiť s jedlom alebo bez jedla.
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Súbežné podanie s pimozidom, terfenadínom, astemizolom alebo cisapridom (pozri časť 4.5).
Pacienti so stredne ťažkým až ťažkým poškodením pečene
U pacientov so stredne ťažkým poškodením pečene sú k dispozícii iba obmedzené údaje a u pacientov s ťažkým poškodením pečene nie sú dostupné žiadne údaje. EMEND sa má u týchto pacientov používať s opatrnosťou (pozri časť 5.2).
Interakcie s CYP3A4
EMEND sa má používať s opatrnosťou u pacientov, ktorí súbežne užívajú perorálne podávané liečivá
primárne metabolizované CYP3A4 a s úzkym terapeutickým rozsahom, ako sú cyklosporín, takrolimus, sirolimus, everolimus, alfentanil, deriváty námeľových alkaloidov, fentanyl a chinidín
(pozri časť 4.5). Ďalej je potrebné venovať zvýšenú pozornosť súbežnému podávaniu irinotekánu,
pretože táto kombinácia môže vyústiť do zvýšenej toxicity.
Súbežné podávanie s warfarínom (substrát CYP2C9)
U pacientov, ktorí sú dlhodobo liečení warfarínom, sa má pozorne monitorovať medzinárodný normalizovaný pomer (International Normalised Ratio, INR) počas liečby liekom EMEND a počas 14 dní po každom trojdňovom cykle liečby liekom EMEND (pozri časť 4.5).
Súbežné podávanie s hormonálnymi kontraceptívami
Počas podávania a 28 dní po ukončení podávania lieku EMEND môže dôjsť k zníženiu účinnosti hormonálnych kontraceptív. Počas liečby liekom EMEND a počas 2 mesiacov po užití poslednej dávky lieku EMEND sa majú používať alternatívne nehormonálne zaisťovacie metódy antikoncepcie (pozri časť 4.5).
Pomocné látky
Kapsuly lieku EMEND obsahujú sacharózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami
intolerancie fruktózy, glukózo-galaktózovej malabsorpcie alebo deficitu sacharázy a izomaltázy nesmú
užívať tento liek.
Sodík
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej kapsule, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
Aprepitant (125 mg/80 mg) je substrátom, stredne silným inhibítorom a induktorom CYP3A4.
Aprepitant je tiež induktorom CYP2C9. Počas liečby liekom EMEND je CYP3A4 inhibovaný. Po ukončení liečby spôsobuje EMEND prechodnú miernu indukciu CYP2C9, CYP3A4 a glukuronidácie. Nezdá sa, že aprepitant interaguje s P-glykoproteínovým transportérom, čo sa preukázalo neprítomnosťou interakcie aprepitantu s digoxínom.
Vplyv aprepitantu na farmakokinetiku iných liečiv
Inhibícia CYP3A4
Aprepitant (125 mg/80 mg) ako stredne silný inhibítor CYP3A4 môže zvýšiť plazmatické koncentrácie súbežne podávaných liečiv, ktoré sa metabolizujú cez CYP3A4. Počas 3-dňovej liečby liekom EMEND sa môže celková expozícia perorálne podávaným substrátom CYP3A4 zvýšiť až približne trojnásobne. Na plazmatické koncentrácie intravenózne podávaných substrátov CYP3A4 sa očakáva nižší vplyv aprepitantu. EMEND sa nesmie užívať súbežne s pimozidom, terfenadínom, astemizolom alebo cisapridom (pozri časť 4.3). Inhibícia CYP3A4 navodená aprepitantom by mohla viesť k zvýšeniu plazmatických koncentrácií týchto liečiv a potenciálne spôsobiť závažné alebo život ohrozujúce reakcie. Pri súbežnom podávaní lieku EMEND a perorálne podávaných liečiv, ktoré sú
primárne metabolizované CYP3A4 a s úzkym terapeutickým rozsahom, ako sú cyklosporín, takrolimus, sirolimus, everolimus, alfentanil, dihydroergotamín, ergotamín, fentanyl a chinidín, sa
odporúča opatrnosť (pozri časť 4.4).
Kortikosteroidy
Dexametazón: pri súbežnom užívaní s liekom EMEND v režime 125 mg/80 mg sa má zvyčajná dávka perorálneho dexametazónu znížiť približne o 50 %. V klinických štúdiách chemoterapiou indukovanej nevoľnosti a vracania (CINV) bola dávka dexametazónu zvolená s ohľadom na liekové interakcie (pozri časť 4.2). EMEND podávaný v režime 125 mg súbežne s perorálnym dexametazónom 20 mg
v deň 1 a EMEND 80 mg/deň podávaný súbežne s perorálnym dexametazónom 8 mg počas dní 2 až 5 zvýšil v dňoch 1 a 5 AUC dexametazónu, substrátu CYP3A4, 2,2-násobne.
Metylprednizolón: pri súbežnom užívaní s liekom EMEND v režime 125 mg/80 mg sa má zvyčajná dávka intravenózne podávaného metylprednizolónu znížiť o približne 25 % a zvyčajná dávka perorálneho metylprednizolónu o približne 50 %. EMEND podávaný v režime 125 mg v deň 1
a 80 mg/deň v dňoch 2 a 3 zvýšil AUC metylprednizolónu, substrátu CYP3A4, 1,3-násobne v deň 1 a 2,5-násobne v deň 3, keď sa v deň 1 súbežne podával metylprednizolón v dávke 125 mg intravenózne a v dňoch 2 a 3 v dávke 40 mg perorálne.
Počas kontinuálnej liečby metylprednizolónom sa môže AUC metylprednizolónu neskôr v priebehu 2 týždňov od úvodného podania dávky lieku EMEND znížiť v dôsledku indukčného účinku aprepitantu na CYP3A4. Očakáva sa, že tento účinok môže byť výraznejší pri perorálne podávanom
metylprednizolóne.
Chemoterapeutiká
Keď bol EMEND vo farmakokinetických štúdiách podávaný v režime 125 mg v deň 1 a 80 mg/deň v dňoch 2 a 3, neovplyvnil farmakokinetiku docetaxelu podaného intravenózne v deň 1, ani vinorelbínu podaného intravenózne v deň 1 alebo deň 8. Keďže vplyv lieku EMEND na farmakokinetiku perorálne podávaných substrátov CYP3A4 je väčší ako na farmakokinetiku intravenózne podávaných substrátov CYP3A4, nedá sa vylúčiť interakcia s perorálne podávanými chemoterapeutikami prevažne alebo čiastočne metabolizovanými CYP3A4 (napr. etopozid,
vinorelbín). U pacientov, ktorí užívajú lieky prevažne alebo čiastočne metabolizované CYP3A4, sa
odporúča opatrnosť a môže byť vhodné ďalšie sledovanie (pozri časť 4.4). Po súbežnom podaní
aprepitantu a ifosfamidu boli pri používaní lieku po jeho uvedení na trh hlásené prípady neurotoxicity, potenciálnej nežiaducej reakcie ifosfamidu.
Imunosupresíva
Počas 3-dňového režimu CINV sa v expozícii imunosupresívam metabolizovaným CYP3A4 (napr. cyklosporín, takrolimus, everolimus a sirolimus) predpokladá prechodný stredne silný vzostup
nasledovaný miernym poklesom. Vzhľadom na krátke trvanie 3-dňového režimu a od času závislé
obmedzené zmeny v expozícii sa počas 3 dní súbežného podávania s liekom EMEND neodporúča zníženie dávky imunosupresíva.
Midazolam
Pri súbežnom užívaní lieku EMEND (125 mg/80 mg) sa majú zohľadniť možné účinky zvýšených plazmatických koncentrácií midazolamu alebo iných benzodiazepínov, ktoré sa metabolizujú prostredníctvom CYP3A4 (alprazolam, triazolam).
Keď sa jednorazová perorálna dávka midazolamu 2 mg podala v dňoch 1 a 5 spolu s liekom EMEND v režime 125 mg v deň 1 a 80 mg/deň v dňoch 2 až 5, zvýšil EMEND AUC midazolamu, senzitívneho substrátu CYP3A4, 2,3-násobne v deň 1 a 3,3-násobne v deň 5.
V inej štúdii s intravenózne podávaným midazolamom sa EMEND podal v dávke 125 mg v deň 1 a 80 mg/deň v dňoch 2 a 3 a midazolam 2 mg bol podaný intravenózne pred podaním trojdňového režimu s liekom EMEND a v dňoch 4, 8 a 15. EMEND zvýšil AUC midazolamu o 25 % v deň 4
a znížil AUC midazolamu o 19 % v deň 8 a o 4 % v deň 15. Tieto účinky sa nepovažovali za klinicky
významné.
V tretej štúdii s intravenóznym a perorálnym podaním midazolamu sa EMEND podával v dávke 125 mg v deň 1 a 80 mg/deň v dňoch 2 a 3 spolu s ondansetrónom 32 mg v deň 1, dexametazónom 12 mg v deň 1 a 8 mg v dňoch 2-4. Táto kombinácia (t.j. EMEND, ondansetrón a dexametazón)
znížila AUC perorálneho midazolamu o 16 % v deň 6, o 9 % v deň 8, o 7 % v deň 15 a o 17 % v deň
22. Tieto účinky sa nepovažovali za klinicky významné.
S intravenóznym podaním midazolamu a lieku EMEND bola ukončená ďalšia štúdia. 2 mg midazolamu boli intravenózne podané 1 hodinu po perorálnom podaní jednorazovej dávky EMEND 125 mg. Plazmatická AUC midazolamu sa zvýšila 1,5-násobne. Tento účinok sa nepovažoval za klinicky významný.
Indukcia
Aprepitant ako mierny induktor CYP2C9, CYP3A4 a glukuronidácie môže počas dvoch týždňov po
začatí liečby a po liečbe znížiť plazmatické koncentrácie substrátov eliminovaných týmito cestami. Tento účinok sa môže prejaviť až po ukončení 3-dňovej liečby liekom EMEND. Pre substráty CYP2C9 a CYP3A4 je indukcia prechodná, s maximálnym účinkom dosiahnutým 3-5 dní po ukončení 3-dňovej liečby liekom EMEND. Účinok trvá počas niekoľkých dní, potom pomaly ustupuje a do
dvoch týždňov od ukončenia liečby liekom EMEND je klinicky nevýznamný. Slabá indukcia glukuronidácie sa tiež pozoruje pri podávaní 80 mg aprepitantu perorálne počas 7 dní. Údaje
o účinkoch na CYP2C8 a CYP2C19 chýbajú. Ak sa počas tohto časového obdobia podáva warfarín, acenokumarol, tolbutamid, fenytoín alebo iné liečivá, o ktorých je známe, že sú metabolizované CYP2C9, odporúča sa opatrnosť.
Warfarín
U pacientov dlhodobo liečených warfarínom sa má počas liečby liekom EMEND a 2 týždne po každom 3-dňovom cykle liečby liekom EMEND na nevoľnosť a vracanie vyvolané chemoterapiou dôsledne monitorovať protrombínový čas (INR) (pozri časť 4.4). Keď sa podal EMEND
v jednorazovej 125-mg dávke v deň 1 a 80 mg/deň v dňoch 2 a 3 zdravým jedincom stabilizovaným na
dlhodobej liečbe warfarínom, EMEND neovplyvnil plazmatickú AUC R(+) ani S(-) warfarínu v deň 3; 5 dní po ukončení liečby liekom EMEND sa však minimálna koncentrácia S(-) warfarínu (substrátu CYP2C9) znížila o 34 % sprevádzaná 14 % poklesom INR.
Tolbutamid
EMEND podávaný v dávke 125 mg v deň 1 a 80 mg/deň v dňoch 2 a 3 znížil AUC tolbutamidu
(substrátu CYP2C9) o 23 % v deň 4, o 28 % v deň 8 a o 15 % v deň 15, keď sa tolbutamid podal
v jednorazovej dávke 500 mg perorálne pred podaním lieku EMEND v trojdňovom režime a v deň 4,
8 a 15.
Hormonálne kontraceptíva
Počas podávania a 28 dní po ukončení podávania lieku EMEND môže dôjsť k zníženiu účinnosti hormonálnych kontraceptív. Počas liečby liekom EMEND a počas 2 mesiacov po poslednej dávke lieku EMEND sa majú používať alternatívne nehormonálne zaisťovacie formy antikoncepcie.
V klinickej štúdii boli v dňoch 1 až 21 podávané jednorazové dávky perorálneho kontraceptíva obsahujúceho etinylestradiol a noretisterón s liekom EMEND, ktorý sa podával v režime 125 mg v deň 8 a 80 mg/deň v dňoch 9 a 10 spolu s intravenóznym ondansetrónom 32 mg v deň 8 a perorálnym dexametazónom v dávke 12 mg v deň 8 a v dávke 8 mg/deň v dňoch 9, 10 a 11. V tejto štúdii sa počas dní 9 až 21 znížili minimálne (trough) koncentrácie etinylestradiolu až o 64 % a minimálne koncentrácie noretisterónu sa znížili až o 60 %.
Antagonisty 5-HT3
V klinických interakčných štúdiách nemal aprepitant klinicky významný účinok na farmakokinetiku
ondansetrónu, granisetrónu alebo hydrodolasetrónu (aktívny metabolit dolasetrónu).
Vplyv iných liekov na farmakokinetiku aprepitantu
Pri súbežnom podávaní lieku EMEND s liečivami, ktoré inhibujú aktivitu CYP3A4 (napr.
ketokonazol, itrakonazol, vorikonazol, posakonazol, klaritromycín, telitromycín, nefazodón
a inhibítory proteázy), je potrebné postupovať opatrne, pretože sa predpokladá, že táto kombinácia bude mať za následok niekoľkonásobné zvýšenie plazmatickej koncentrácie aprepitantu (pozri časť
4.4).
Súbežnému podávaniu lieku EMEND s liečivami, ktoré silne indukujú aktivitu CYP3A4 (napr. rifampicín, fenytoín, karbamazepín, fenobarbital), je potrebné sa vyhnúť, pretože táto kombinácia vedie k zníženým plazmatickým koncentráciám aprepitantu, čo môže spôsobiť zníženie účinnosti lieku EMEND. Súbežné podávanie lieku EMEND s rastlinnými prípravkami obsahujúcimi ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum) sa neodporúča.
Ketokonazol
Po podaní jednorazovej 125-mg dávky aprepitantu v deň 5 počas 10-dňového podávania ketokonazolu
400 mg/deň, silného inhibítora CYP3A4, došlo k približne 5-násobnému zvýšeniu AUC aprepitantu a k približne 3-násobnému zvýšeniu priemerného terminálneho polčasu aprepitantu.
Rifampicín
Po podaní jednorazovej 375-mg dávky aprepitantu v deň 9 počas 14-dňového podávania rifampicínu 600 mg/deň, silného induktora CYP3A4, došlo k zníženiu AUC aprepitantu o 91 % a k zníženiu priemerného terminálneho polčasu o 68 %.
Pediatrická populácia
Interakčné štúdie sa vykonali len u dospelých.
Antikoncepcia u mužov a žien
Počas podávania a 28 dní po ukončení podávania lieku EMEND sa môže znížiť účinnosť hormonálnych kontraceptív. Počas liečby liekom EMEND a počas 2 mesiacov po užití poslednej dávky lieku EMEND sa majú používať alternatívne nehormonálne zaisťovacie metódy antikoncepcie (pozri časti 4.5).
Gravidita
Pre aprepitant nie sú k dispozícii žiadne klinické údaje o exponovaných graviditách. Potenciál
aprepitantu na reprodukčnú toxicitu nebol jasne stanovený, pretože v štúdiách na zvieratách sa nemohli dosiahnuť vyššie expozičné hladiny ako terapeutická expozícia u ľudí pri dávkach 125 mg/80 mg. Tieto štúdie nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky na graviditu,
embryonálny/fetálny vývoj, pôrod alebo postnatálny vývoj (pozri časť 5.3). Možné účinky zmien neurokinínovej regulácie na reprodukciu nie sú známe. EMEND sa nemá používať počas gravidity, pokiaľ to nie je úplne nevyhnutné.
Dojčenie
Aprepitant sa vylučuje do mlieka dojčiacich potkanov. Nie je známe, či sa aprepitant vylučuje do ľudského mlieka, preto sa dojčenie počas liečby liekom EMEND neodporúča.
Fertilita
Potenciál účinkov aprepitantu na fertilitu nebol jasne stanovený, pretože v štúdiách na zvieratách sa
nemohli dosiahnuť vyššie expozičné hladiny ako terapeutická expozícia u ľudí. Tieto štúdie fertility
nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky na reprodukciu, fertilitu, embryonálny/fetálny vývoj alebo počet a pohyblivosť spermií (pozri časť 5.3).
EMEND môže mať malý vplyv na schopnosť viesť vozidlá, bicyklovať sa a obsluhovať stroje. Po
podaní lieku EMEND sa môže objaviť závrat a únava (pozri časť 4.8).
Súhrn bezpečnostného profilu
Bezpečnostný profil aprepitantu sa hodnotil u približne 6 500 dospelých vo viac ako 50 štúdiách a 184 detí a dospievajúcich v 2 pivotných pediatrických klinických skúšaniach.
U dospelých dostávajúcich vysoko emetogénnu chemoterapiu (HEC) boli najčastejšími nežiaducimi reakciami, pri ktorých bola hlásená vyššia incidencia u pacientov liečených režimom s aprepitantom
ako u pacientov liečených štandardnou liečbou: štikútanie (4,6 % oproti 2,9 %), zvýšenie alanínamino- transferázy (ALT) (2,8 % oproti 1,1 %), dyspepsia (2,6 % oproti 2,0 %), zápcha (2,4 % oproti 2,0 %), bolesť hlavy (2,0 % oproti 1,8 %) a znížená chuť do jedla (2,0 % oproti 0,5 %). U pacientov
dostávajúcich stredne emetogénnu chemoterapiu (MEC) najčastejšou nežiaducou reakciou, ktorá sa
vyskytla s vyššou incidenciou u pacientov liečených režimom s aprepitantom než u pacientov
liečených štandardnou terapiou, bola únava (1,4 % oproti 0,9 %).
Najčastejšími nežiaducimi reakciami hlásenými s väčšou incidenciou u pediatrických pacientov
liečených režimom s aprepitantom ako s kontrolným režimom počas dostávania emetogénnej protirakovinovej chemoterapie boli štikútanie (3,3 % oproti 0,0 %) a začervenanie (1,1 % oproti 0,0 %).
Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií
V združenej analýze štúdií HEC a MEC sa pozorovali nasledujúce nežiaduce reakcie s incidenciou
vyššou pri aprepitante ako u dospelých alebo pediatrických pacientov liečených štandardnou terapiou alebo pri používaní lieku po jeho uvedení na trh. Kategórie frekvencie uvedené v tabuľke sú založené na štúdiách u dospelých; pokiaľ nie sú uvedené v tabuľke, pozorované frekvencie v pediatrických štúdiách boli podobné alebo nižšie. Niektoré menej časté nežiaduce reakcie v populácii dospelých sa nepozorovali v pediatrických štúdiách.
Frekvencie sú definované ako: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000
až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000) a veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).
| Trieda orgánových systémov | Nežiaduca reakcia | Frekvencia |
| Infekcie a nákazy | kandidóza, stafylokoková infekcia | zriedkavé |
| Poruchy krvi a lymfatického systému | febrilná neutropénia, anémia | menej časté |
| Poruchy imunitného systému | reakcie z precitlivenosti vrátane anafylaktických reakcií | neznáme |
| Poruchy metabolizmu a výživy | znížená chuť do jedla | časté |
| polydipsia | zriedkavé | |
| Psychické poruchy | úzkosť | menej časté |
| dezorientácia, euforická nálada | zriedkavé | |
| Poruchy nervového systému | bolesť hlavy | časté |
| závrat, somnolencia | menej časté | |
| kognitívna porucha, letargia, dysgeuzia | zriedkavé | |
| Poruchy oka | konjunktivitída | zriedkavé |
| Poruchy ucha a labyrintu | tinitus | zriedkavé |
| Poruchy srdca a srdcovejčinnosti | palpitácie | menej časté |
| bradykardia, kardiovaskulárna porucha | zriedkavé | |
| Poruchy ciev | nával tepla/začervenanie | menej časté |
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína | štikútanie | časté |
| orofaryngeálna bolesť, kýchanie, kašeľ,výtok hlienu z nosa do hrtanu, podráždeniehrdla | zriedkavé | |
| Poruchy gastrointestinálneho traktu | zápcha, dyspepsia | časté |
| eruktácia, nauzea†, vracanie†, gastroezofageálna refluxová choroba, bolesťbrucha, sucho v ústach, flatulencia | menej časté | |
| perforácia vredu dvanástnika, stomatitída, abdominálna distenzia, tvrdá stolica, neutropenická kolitída | zriedkavé | |
| Poruchy kože a podkožnéhotkaniva | vyrážka, akné | menej časté |
| fotosenzitívna reakcia, hyperhidróza, seborea, kožná lézia, pruritická vyrážka, Stevensov-Johnsonov syndróm/toxickáepidermálna nekrolýza | zriedkavé | |
| pruritus, urtikária | neznáme | |
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva | svalová slabosť, svalové kŕče | zriedkavé |
| Poruchy obličiek a močovejsústavy | dyzúria | menej časté |
| polakizúria | zriedkavé | |
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | únava | časté |
| asténia, nepokoj | menej časté | |
| edém, diskomfort hrudníka, porucha chôdze | zriedkavé | |
| Laboratórne a funkčné vyšetrenia | zvýšenie ALT | časté |
| zvýšenie AST, zvýšenie hladiny alkalickejfosfatázy v krvi | menej časté | |
| potvrdená prítomnosť erytrocytov v moči, znížená hladina sodíka v krvi, pokles hmotnosti, zníženie počtu neutrofilov,prítomnosť glukózy v moči, zvýšené vylučovanie moču | zriedkavé |
† Nauzea a vracanie boli v prvých 5 dňoch liečby po chemoterapii parametrami účinnosti a až potom sa hlásili ako nežiaduce reakcie.
Opis vybraných nežiaducich reakcií
Profily nežiaducich reakcií u dospelých boli v predĺžení štúdií HEC a MEC s viacnásobnými cyklami
až na 6 ďalších cyklov chemoterapie vo všeobecnosti podobné tým, ktoré sa pozorovali v 1. cykle.
V ďalšej aktívne kontrolovanej klinickej štúdii u 1 169 dospelých pacientov dostávajúcich aprepitant a HEC bol profil nežiaducich reakcií vo všeobecnosti podobný profilu, ktorý sa pozoroval v iných
štúdiách HEC s aprepitantom.
Štúdie okrem CINV
U dospelých pacientov liečených jednorazovou dávkou 40 mg aprepitantu na pooperačnú nevoľnosť a vracanie (PONV) boli pozorované ďalšie nežiaduce reakcie s vyššou incidenciou ako pri ondansetróne: bolesť v hornej časti brucha, abnormálne zvuky čriev, zápcha*, dyzartria, dyspnoe, znížená citlivosť, insomnia, mióza, nauzea, senzorická porucha, žalúdočné ťažkosti, subileus*, zníženie zrakovej ostrosti, sipot.
* Hlásené u pacientov užívajúcich vyššiu dávku aprepitantu.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Farmakologické vlastnosti - EMEND 125 mg
Farmakoterapeutická skupina: antiemetiká a lieky proti nevoľnosti, ATC kód: A04AD12 Aprepitant je selektívny vysokoafinitný antagonista na neurokinín 1 (NK1) receptoroch pre ľudskú
substanciu P.
3-dňový režim s aprepitantom u dospelých
V 2 randomizovaných dvojito zaslepených štúdiách, ktoré celkovo zahŕňali 1 094 dospelých pacientov dostávajúcich chemoterapiu obsahujúcu cisplatinu ≥ 70 mg/m2, sa porovnával režim s aprepitantom
v kombinácii s ondansetrónom/dexametazónom (pozri časť 4.2) a štandardný režim (placebo plus ondansetrón 32 mg intravenózne v deň 1 plus dexametazón 20 mg perorálne v deň 1 a 8 mg perorálne dvakrát denne počas dní 2 až 4). Aj keď sa v klinických skúšaniach použila intravenózna dávka 32 mg ondansetrónu, táto dávka už nie je odporúčanou dávkou. Príslušné informácie o dávkovaní pozri
v súhrne charakteristických vlastností vybraného lieku obsahujúceho antagonistu 5-HT3.
Účinnosť vychádzala z hodnotenia nasledujúceho kompozitného ukazovateľa: úplná odpoveď (definovaná ako stav bez epizód vracania a bez použitia záchrannej liečby) hlavne počas 1. cyklu. Výsledky sa hodnotili pre každú individuálnu štúdiu a pre 2 štúdie v kombinácii.
V tabuľke 1 je súhrn kľúčových výsledkov štúdií z kombinovanej analýzy.
Tabuľka 1
Percento odpovedajúcich dospelých pacientov, ktorí dostávali vysoko emetogénnu chemoterapiu,
podľa liečebnej skupiny a fázy – 1. cyklus
| Režims aprepitantom | Štandardná liečba | Rozdiely* | ||
| KOMPOZITNÉ UKAZOVATELE | (N = 521)† | (N = 524)† | ||
| % | % | % | (95 % IS) | |
| Úplná odpoveď (žiadne vracanie a žiadna záchranná terapia) | ||||
| Celkovo (0-120 hodín) | 67,7 | 47,8 | 19,9 | (14,0, 25,8) |
| 0-24 hodín | 86,0 | 73,2 | 12,7 | (7,9, 17,6) |
| 25-120 hodín | 71,5 | 51,2 | 20,3 | (14,5, 26,1) |
| JEDNOTLIVÉ UKAZOVATELE | ||||
| Bez vracania (žiadne epizódy vracania bez ohľadu na použitie záchrannej terapie) | ||||
| Celkovo (0-120 hodín) | 71,9 | 49,7 | 22,2 | (16,4, 28,0) |
| 0-24 hodín | 86,8 | 74,0 | 12,7 | (8,0, 17,5) |
| 25-120 hodín | 76,2 | 53,5 | 22,6 | (17,0, 28,2) |
| Bez signifikantnej nauzey (maximálny VAS < 25 mm na stupnici 0-100 mm) | ||||
| Celkovo (0-120 hodín) | 72,1 | 64,9 | 7,2 | (1,6, 12,8) |
| 25-120 hodín | 74,0 | 66,9 | 7,1 | (1,5, 12,6) |
* Intervaly spoľahlivosti boli vypočítané bez úpravy podľa pohlavia a súbežnej chemoterapie, ktoré boli zahrnuté
v primárnej analýze mier pravdepodobnosti a logistických modeloch.
† U jedného pacienta v režime s aprepitantom boli dostupné iba údaje z akútnej fázy a bol vylúčený z celkovej analýzy a analýzy oneskorenej fázy; u jedného pacienta so štandardnou liečbou boli dostupné iba údaje
z oneskorenej fázy a bol vylúčený z celkovej analýzy a analýzy akútnej fázy.
Odhadovaný čas do prvého vracania v kombinovanej analýze je zobrazený na Kaplan-Meierovom grafe na obrázku 1.
Obrázok 1
Percento dospelých pacientov dostávajúcich vysoko emetogénnu chemoterapiu, ktorí boli bez vracania, v čase – 1. cyklus
Aprepitant Regimen (N=520)
Standard Therapy (N=523)
▬▬ schéma s aprepitantom (N=520) - štandardná liečba (N=523)100%
90%
percento pacientov
80%
70%
60%
50%
40%
0
0 12 24 36 48 60 72 84 96 108 120
čas (hodiny)
Štatisticky významné rozdiely v účinnosti sa pozorovali aj v každej z 2 individuálnych štúdií.
V tých istých 2 klinických štúdiách pokračovalo 851 dospelých pacientov v predĺžení s opakovanými
cyklami, až do 5 ďalších cyklov chemoterapie. Režim s aprepitantom si zachoval účinnosť počas všetkých cyklov.
V randomizovanej, dvojito zaslepenej štúdii u celkovo 866 dospelých pacientov (864 žien, 2 muži) dostávajúcich chemoterapiu, ktorá zahŕňala cyklofosfamid 750-1 500 mg/m2 alebo cyklofosfamid 500- 1 500 mg/m2 a doxorubicín (≤ 60 mg/m2) alebo epirubicín (≤ 100 mg/m2), sa porovnával režim
s aprepitantom v kombinácii s ondansetrónom/dexametazónom (pozri časť 4.2) so štandardnou terapiou (placebo plus ondansetrón 8 mg perorálne (dvakrát v deň 1 a každých 12 hodín v dňoch 2 a 3) plus dexametazón 20 mg perorálne v deň 1).
Účinnosť vychádzala z hodnotenia kompozitného ukazovateľa: úplná odpoveď (definovaná ako stav
bez epizód vracania a bez použitia záchrannej liečby) hlavne počas 1. cyklu.
Súhrn kľúčových výsledkov štúdie je uvedený v tabuľke 2.
Tabuľka 2
Percento odpovedajúcich dospelých pacientov podľa liečebnej skupiny a fázy - 1. cyklus stredne emetogénna chemoterapia
Režim
s aprepitantom
Štandardná liečba
Rozdiely*
| KOMPOZITNÉ UKAZOVATELE | (N = 433)† | (N = 424) | ||
| % | % | % | (95 % IS) | |
| Úplná odpoveď (žiadne vracanie a žiadna záchranná terapia) | ||||
| Celkovo (0-120 hodín) | 50,8 | 42,5 | 8,3 | (1,6, 15,0) |
| 0-24 hodín | 75,7 | 69,0 | 6,7 | (0,7, 12,7) |
| 25-120 hodín | 55,4 | 49,1 | 6,3 | (-0,4, 13,0) |
| JEDNOTLIVÉ UKAZOVATELE | ||||
| Bez vracania (žiadne epizódy vracania bez ohľadu na použitie záchrannej terapie) | ||||
| Celkovo (0-120 hodín) | 75,7 | 58,7 | 17,0 | (10,8, 23,2) |
| 0-24 hodín | 87,5 | 77,3 | 10,2 | (5,1, 15,3) |
| 25-120 hodín | 80,8 | 69,1 | 11,7 | (5,9, 17,5) |
| Bez signifikantnej nauzey (maximálny VAS < 25 mm na stupnici 0-100 mm) | ||||
| Celkovo (0-120 hodín) | 60,9 | 55,7 | 5,3 | (-1,3, 11,9) |
| 0-24 hodín | 79,5 | 78,3 | 1,3 | (-4,2, 6,8) |
| 25-120 hodín | 65,3 | 61,5 | 3,9 | (-2,6, 10,3) |
* Intervaly spoľahlivosti boli vypočítané bez úpravy podľa vekovej kategórie (< 55 rokov, ≥ 55 rokov) a vyšetrovanej skupiny, ktoré boli zahrnuté v primárnej analýze mier pravdepodobnosti a logistických
modeloch.
† U jedného pacienta v režime s aprepitantom boli dostupné iba údaje z akútnej fázy a bol vylúčený z celkovej analýzy a analýzy oneskorenej fázy.
V tej istej klinickej štúdii pokračovalo 744 dospelých pacientov v predĺžení s opakovanými cyklami až do 3 ďalších cyklov chemoterapie. Režim s aprepitantom si zjavne zachoval účinnosť počas všetkých
cyklov.
V druhej multicentrickej, randomizovanej, dvojito zaslepenej klinickej štúdii s paralelnými skupinami
sa režim s aprepitantom porovnával so štandardnou terapiou u 848 dospelých pacientov (652 žien, 196 mužov) dostávajúcich chemoterapiu, ktorá zahŕňala akúkoľvek intravenóznu dávku oxaliplatiny,
karboplatiny, epirubicínu, idarubicínu, ifosfamidu, irinotekánu, daunorubicínu, doxorubicínu, intravenózneho cyklofosfamidu (< 1 500 mg/m2) alebo intravenózneho cytarabínu (> 1 g/m2). Pacienti
dostávajúci režim s aprepitantom dostávali chemoterapiu na viaceré typy tumorov, ktoré zahŕňali 52 %
karcinómov prsníka, 21 % gastrointestinálnych karcinómov vrátane kolorektálneho karcinómu, 13 %
pľúcnych karcinómov a 6 % gynekologických karcinómov. Režim s aprepitantom v kombinácii
s režimom s ondansetrónom/dexametazónom (pozri časť 4.2) sa porovnával so štandardnou terapiou (placebo v kombinácii s ondansetrónom 8 mg perorálne (dvakrát v deň 1 a každých 12 hodín v dňoch 2 a 3) plus dexametazón 20 mg perorálne v deň 1).
Účinnosť vychádzala z hodnotenia nasledujúcich primárnych a kľúčových sekundárnych cieľových ukazovateľov: bez vracania počas celého času (0 až 120 hodín po chemoterapii), hodnotenie bezpečnosti a tolerancie režimu s aprepitantom na chemoterapiou vyvolanú nevoľnosť a vracanie (CINV) a úplná odpoveď (definovaná ako stav bez vracania a bez použitia záchrannej liečby) počas celého času (0 až 120 hodín po chemoterapii). Ďalej sa hodnotilo percento bez signifikantnej nauzey počas celého času (0 až 120 hodín po chemoterapii) ako exploratívny cieľový ukazovateľ, a v akútnej
a oneskorenej fáze ako post-hoc analýza.
Súhrn kľúčových výsledkov štúdie je uvedený v tabuľke 3.
Tabuľka 3
Percento odpovedajúcich dospelých pacientov podľa liečebnej skupiny a fázy v štúdii 2 - 1. cyklus stredne emetogénna chemoterapia
Režim
s aprepitantom (N = 425)
%
Štandardná liečba
(N = 406)
%
Rozdiely*
% (95 % IS)
Úplná odpoveď (žiadne vracanie a žiadna záchranná terapia)
| Celkovo (0-120 hodín) | 68,7 | 56,3 | 12,4 | (5,9, 18,9) |
| 0-24 hodín | 89,2 | 80,3 | 8,9 | (4,0, 13,8) |
| 25-120 hodín | 70,8 | 60,9 | 9,9 | (3,5, 16,3) |
| Bez vracania (žiadne epizódy vracania bez ohľadu na použitie záchrannej terapie) | ||||
| Celkovo (0-120 hodín) | 76,2 | 62,1 | 14,1 | (7,9, 20,3) |
| 0-24 hodín | 92,0 | 83,7 | 8,3 | (3,9, 12,7) |
| 25-120 hodín | 77,9 | 66,8 | 11,1 | (5,1, 17,1) |
| Bez signifikantnej nauzey (maximálny VAS < 25 mm na stupnici 0-100 mm) | ||||
| Celkovo (0-120 hodín) | 73,6 | 66,4 | 7,2 | (1,0, 13,4) |
| 0-24 hodín | 90,9 | 86,3 | 4,6 | (0,2, 9,0) |
| 25-120 hodín | 74,9 | 69,5 | 5,4 | (-0,7, 11,5) |
* Intervaly spoľahlivosti boli vypočítané bez úpravy podľa pohlavia a regiónu, ktoré boli zahrnuté v primárnej
analýze používajúcej logistické modely.
Prínos kombinovanej terapie s aprepitantom v celej populácii štúdie bol daný najmä výsledkami pozorovanými u pacientov so slabou kontrolou pri štandardnom režime, ako napr. u žien, i keď výsledky boli číselne lepšie bez ohľadu na vek, typ tumoru alebo pohlavie. Úplná odpoveď na režim s aprepitantom, resp. štandardnú terapiu sa dosiahla u 209/324 (65 %), resp. 161/320 (50 %) žien
a 83/101 (82 %), resp. 68/87 (78 %) mužov.
Pediatrická populácia
V randomizovanej, dvojito zaslepenej, aktívnym komparátorom kontrolovanej klinickej štúdii, ktorá zahŕňala 302 detí a dospievajúcich (vo veku 6 mesiacov až 17 rokov) dostávajúcich stredne až vysoko emetogénnu chemoterapiu, bol aprepitant porovnávaný s kontrolným režimom na prevenciu CINV. Účinnosť režimu s aprepitantom bola vyhodnocovaná v jednorazovom cykle (1. cyklus).
V nasledujúcich cykloch mali pacienti možnosť dostávať odslepený aprepitant (voliteľný
2. - 6. cyklus). V týchto voliteľných cykloch sa však účinnosť nehodnotila. Režim s aprepitantom pre dospievajúcich vo veku 12 až 17 rokov (n = 47) pozostával z kapsúl lieku EMEND 125 mg perorálne v deň 1 a 80 mg/deň v deň 2 a 3 v kombinácii s ondansetrónom v deň 1. Režim s aprepitantom pre deti
vo veku 6 mesiacov až menej ako 12 rokov (n = 105) pozostával z prášku na perorálnu suspenziu
EMEND 3,0 mg/kg (až do 125 mg) perorálne v deň 1 a 2,0 mg/kg (až do 80 mg) perorálne v deň 2
a 3 v kombinácii s ondansetrónom v deň 1. Kontrolný režim u dospievajúcich vo veku 12 až 17 rokov (n = 48) a detí vo veku 6 mesiacov až menej ako 12 rokov (n = 102) pozostával z placeba pre aprepitant v deň 1, 2 a 3 v kombinácii s ondansetrónom v deň 1. EMEND alebo placebo sa podával
1 hodinu pred začiatkom chemoterapie a ondansetrón sa podával 30 minút pred začiatkom
chemoterapie. Ako súčasť antiemetického režimu u pediatrických pacientov v obidvoch vekových
skupinách bol povolený intravenózny dexametazón na základe rozhodnutia lekára. U pediatrických
pacientov dostávajúcich aprepitant sa vyžadovalo zníženie dávky (50 %) dexametazónu.
U pediatrických pacientov dostávajúcich kontrolný režim sa nevyžadovalo žiadne zníženie dávky. Z týchto pacientov sa u 29 % v režime s aprepitantom a u 28 % v kontrolnom režime používal dexametazón ako súčasť režimu v 1. cykle.
Antiemetický účinok lieku EMEND bol vyhodnocovaný počas 5-dňového (120 hodín) obdobia po začatí chemoterapie v deň 1. Primárnym cieľovým ukazovateľom bola úplná odpoveď v oneskorenej fáze (25 až 120 hodín po začatí chemoterapie) v 1. cykle. Súhrn kľúčových výsledkov štúdie je uvedený v tabuľke 4.
Tabuľka 4
Počet (%) pediatrických pacientov s úplnou odpoveďou a bez vracania podľa liečebnej skupiny a fázy
– 1. cyklus (populácia so zámerom liečiť)
| režim s aprepitantom n/m (%) | kontrolný režimn/m (%) | |
| PRIMÁRNY CIEĽOVÝ UKAZOVATEĽ | ||
| Úplná odpoveď* – oneskorená fáza | 77/152 (50,7)† | 39/150 (26,0) |
| ĎALŠIE VOPRED DEFINOVANÉ CIEĽOVÉ UKAZOVATELE | ||
| Úplná odpoveď* – akútna fáza | 101/152 (66,4)‡ | 78/150 (52,0) |
| Úplná odpoveď* – celková fáza | 61/152 (40,1)† | 30/150 (20,0) |
| Bez vracania§ – celková fáza | 71/152 (46,7)† | 32/150 (21,3) |
| *Úplná odpoveď = bez vracania alebo pocitu na vracanie alebo napínania na vracanie bez použitia záchrannej liečby.†p < 0,01 pri porovnaní s kontrolným režimom.‡p < 0,05 pri porovnaní s kontrolným režimom.§Bez vracania = bez vracania alebo pocitu na vracanie alebo napínania na vracanie.n/m = počet pacientov s požadovanou odpoveďou/počet pacientov zahrnutých v časovom bode.Akútna fáza: 0 až 24 hodín po začatí chemoterapie.Oneskorená fáza: 25 až 120 hodín po začatí chemoterapie.Celková fáza: 0 až 120 hodín po začatí chemoterapie. | ||
Odhadovaný čas do prvého vracania po začatí liečby chemoterapiou bol dlhší pri režime
s aprepitantom (odhadovaný medián času do prvého vracania bol 94,5 hodín) v porovnaní so skupinou s kontrolným režimom (odhadovaný medián času do prvého vracania bol 26,0 hodín) ako je znázornené na Kaplan-Meierových grafoch na obrázku 2.
Obrázok 2
Čas do prvej epizódy vracania od začiatku podávania chemoterapie – pediatrickí pacienti v celkovej fáze – 1. cyklus (populácia so zámerom liečiť)
Analýza účinnosti v podskupinách v 1. cykle preukázala, že bez ohľadu na vekovú kategóriu, pohlavie, používanie dexametazónu pri antiemetickej profylaxii a emetogénnej chemoterapii, režim s aprepitantom poskytoval lepšiu kontrolu ako kontrolný režim s ohľadom na cieľové ukazovatele
úplnej odpovede.
Aprepitant vykazuje nelineárnu farmakokinetiku. Klírens aj absolútna biologická dostupnosť klesajú
so stúpajúcou dávkou.
Absorpcia
Priemerná absolútna biologická dostupnosť aprepitantu je 67 % pre 80-mg kapsulu a 59 % pre 125-mg kapsulu. Priemerná maximálna plazmatická koncentrácia (Cmax) aprepitantu sa dosiahla približne po
4 hodinách (tmax). Perorálne podanie kapsuly aprepitantu spolu soštandardnými raňajkami, približne 800 kcal, malo za následok až 40 % zvýšenie AUC aprepitantu. Toto zvýšenie sa nepovažuje za klinicky významné.
Farmakokinetika aprepitantu je v rozsahu klinického dávkovania nelineárna. U zdravých mladých dospelýchbolo zvýšenie AUC0-∞ o 26 % väčšie, ako by zodpovedalo dávke medzi 80-mg a 125-mg jednorazovými dávkami podanými po jedle.
Po jednorazovom perorálnom podaní 125-mg dávky lieku EMEND v deň 1 a 80 mg raz denne v dňoch
2 a 3 bola AUC0-24h (priemer ± SD) 19,6 ± 2,5 µgh/ml v deň 1 a 21,2 ± 6,3 µgh/ml v deň 3. Cmax
bola 1,6 ± 0,36 µg/ml v deň 1 a 1,4 ± 0,22 µg/ml v deň 3.
Distribúcia
Aprepitant sa silne viaže na proteíny, v priemere 97 %. Geometrický priemer zdanlivého distribučného
objemu v rovnovážnom stave (Vdss) je u ľudí približne 66 l.
Biotransformácia
Aprepitant je značne metabolizovaný. U zdravých mladých dospelých po podaní jednorazovej intravenóznej 100-mg dávky [14C]-fosaprepitantu, proliečiva aprepitantu, tvorí aprepitant počas 72 hodín približne 19 % rádioaktivity v plazme, čo ukazuje na významnú prítomnosť metabolitov v plazme. V ľudskej plazme sa identifikovalo dvanásť metabolitov aprepitantu. Aprepitant sa do
značnej miery metabolizuje oxidáciou na morfolínovom kruhu a jeho vedľajších reťazcoch, a výsledné metabolity boli iba slabo aktívne. In vitro štúdie s použitím ľudských hepatálnych mikrozómov naznačujú, že aprepitant je primárne metabolizovaný CYP3A4 a potenciálne s malým prispením
CYP1A2 a CYP2C19.
Eliminácia
Aprepitant sa nevylučuje močom nezmenený. Metabolity sú vylučované v moči a prostredníctvom biliárnej exkrécie v stolici. Po podaní jednorazovej intravenóznej 100-mg dávky [14C]-fosaprepitantu, proliečiva aprepitantu, zdravým jedincom sa 57 % rádioaktivity vylúčilo v moči a 45 % v stolici.
Plazmatický klírens aprepitantu je závislý od dávky, znižuje sa so zvyšujúcou dávkou a v rozsahu terapeutickej dávky sa pohybuje medzi približne 60 až 72 ml/min. Terminálny polčas sa pohybuje približne od 9 po 13 hodín.
Farmakokinetika v osobitných skupinách pacientov
Staršie osoby: po podaní jednorazovej perorálnej 125-mg dávky aprepitantu v deň 1 a 80 mg raz denne v dňoch 2 až 5 bola AUC0-24h aprepitantu u starších (≥ 65 rokov) v deň 1 vyššia o 21 % a v deň 5 vyššia o 36 % v porovnaní s mladšími dospelými. Cmax bola u starších v porovnaní s mladšími dospelými vyššia o 10 % v deň 1 a o 24 % v deň 5. Tieto rozdiely sa nepovažujú za klinicky relevantné. U starších pacientov nie je nutná žiadna úprava dávky lieku EMEND.
Pohlavie: po perorálnom podaní jednorazovej 125-mg dávky aprepitantu je Cmax aprepitantu o 16 % vyššia u žien ako u mužov. Polčas aprepitantu je u žien o 25 % nižší ako u mužov a jeho tmax sa dosahuje približne v rovnakom čase. Tieto rozdiely sa nepovažujú za klinicky relevantné. Podľa pohlavia nie je nutné upravovať dávku lieku EMEND.
Poškodenie pečene: mierne poškodenie pečene (Child-Pugh trieda A) neovplyvňuje klinicky relevantne farmakokinetiku aprepitantu. Pri miernom poškodení pečene nie je potrebná úprava dávky. Z dostupných údajov nie je možné urobiť závery o vplyve stredne ťažkého poškodenia pečene (Child- Pugh trieda B) na farmakokinetiku aprepitantu. U pacientov s ťažkým poškodením pečene (Child- Pugh trieda C) nie sú dostupné žiadne klinické alebo farmakokinetické údaje.
Poškodenie obličiek: jednorazová 240-mg dávka aprepitantu sa podala pacientom s ťažkým poškodením obličiek (klírens kreatinínu <30 ml/min) a pacientom v terminálnom štádiu renálneho ochorenia (ESRD) vyžadujúcom hemodialýzu.
U pacientov sťažkým poškodením obličiek poklesla AUC0-∞ celkového aprepitantu (neviazaného a viazaného na proteíny) v porovnaní so zdravými jedincami o 21 % a Cmax poklesla o 32 %.
U pacientov s ESRD na hemodialýze poklesla AUC0-∞ celkového aprepitantu o 42 % a Cmax poklesla o 32 %. Vzhľadom na mierne zníženie väzby aprepitantu na proteíny u pacientov s renálnym ochorením nebola AUC farmakologicky aktívneho neviazaného aprepitantu u pacientov s poškodením obličiek v porovnaní so zdravými jedincami signifikantne ovplyvnená. Hemodialýza, ktorá prebehla 4 až 48 hodín po podaní dávky, nemala na farmakokinetiku aprepitantu žiaden signifikantný vplyv,
v dialyzáte sa vylúčilo menej ako 0,2 % dávky.
U pacientov s poškodením obličiek alebo u pacientov s ESRD na hemodialýze nie je potrebná úprava dávky lieku EMEND.
Pediatrická populácia: ako súčasť 3-dňového režimu sa pri podávaní kapsúl aprepitantu
(125/80/80 mg) u dospievajúcich pacientov (vo veku 12 až 17 rokov) dosiahla hodnota AUC0-24 hod nad 17 µg•hod/ml v deň 1 s koncentráciami (Cmin) na konci dňa 2 a 3 nad 0,4 µg/ml pri väčšine pacientov. Medián maximálnej plazmatickej koncentrácie (Cmax) bol približne 1,3 µg/ml v deň 1 s výskytom
približne za 4 hodiny. Ako súčasť 3-dňového režimu sa pri podávaní prášku na perorálnu suspenziu aprepitantu (3/2/2 mg/kg) u pacientov vo veku 6 mesiacov až menej ako 12 rokov dosiahla hodnota AUC0-24 hod nad 17 µg•hod/ml v deň 1 s koncentráciami (Cmin) na konci dňa 2 a 3 nad 0,1 µg/ml pri
väčšine pacientov. Medián maximálnej plazmatickej koncentrácie (Cmax) bol približne 1,2 µg/ml v deň
1 s výskytom v rozmedzí 5 až 7 hodín.
Analýza populačnej farmakokinetiky aprepitantu u pediatrických pacientov (vo veku 6 mesiacov až 17 rokov) naznačuje, že pohlavie a rasa nemajú žiadny klinicky významný účinok na farmakokinetiku aprepitantu.
Vzťah medzi koncentráciou a účinkom
Zobrazovacie štúdie s pozitrónovou emisnou tomografiou (PET) s použitím vysoko špecifického značkovača NK1 receptora u zdravých mladých mužov preukázali, že aprepitant preniká do mozgu a obsadzuje NK1 receptory v závislosti od dávky a plazmatickej koncentrácie. Predpokladá sa, že plazmatické koncentrácie aprepitantu, ktoré sa dosahujú po 3-dňovom režime podávania lieku EMEND u dospelých, zabezpečujú obsadenie viac ako 95 % mozgových NK1 receptorov.
