Folgan HCT 40 mg/5 mg/25 mg Filmom obalená tableta

Liečba esenciálnej hypertenzie. Prídavná terapia

Folgan HCT je indikovaný dospelým, ktorých krvný tlak nie je adekvátne kontrolovaný kombináciou

olmesartan-medoxomilu a amlodipínu, podávanou ako dvojzložkový liek. Substitučná terapia

Folgan HCT je indikovaný ako substitučná liečba u dospelých pacientov, ktorých krvný tlak je dostatočne regulovaný kombináciou olmesartan-medoxomilu, amlodipínu a hydrochlórtiazidu, ktoré sa podávajú ako dvojzložkový (olmesartan-medoxomil a amlodipín alebo olmesartan-medoxomil a hydrochlórtiazid) a jednozložkový liek (hydrochlórtiazid alebo amlodipín).

Dávkovanie

Dospelí

Odporúčaná dávka Folganu HCT je 1 tableta denne.

Prídavná terapia

Folgan HCT 20 mg/5 mg/12,5 mg sa môže podávať pacientom, ktorých krvný tlak nie je dostatočne

kontrolovaný 20 mg olmesartan-medoxomilu a 5 mg amlodipínu podávanými ako dvojzložkový liek.

Folgan HCT 40 mg/5 mg/12,5 mg sa môže podávať pacientom, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný 40 mg olmesartan-medoxomilu a 5 mg amlodipínu podávanými ako dvojzložkový liek alebo pacientom, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný Folganom HCT 20 mg/5 mg/12,5 mg.

Folgan HCT 40 mg/5 mg/25 mg sa môže podávať pacientom, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný Folganom HCT 40 mg/5 mg/12,5 mg.

Folgan HCT 40 mg/10 mg/12,5 mg sa môže podávať pacientom, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný 40 mg olmesartan-medoxomilu a 10 mg amlodipínu podávanými ako dvojzložkový liek alebo Folganom HCT 40 mg/5 mg/12,5 mg.

Folgan HCT 40 mg/10 mg/25 mg sa môže podávať pacientom, ktorých krvný tlak nie je dostatočne kontrolovaný Folganom HCT 40 mg/10 mg/12,5 mg alebo Folganom HCT 40 mg/5 mg/25 mg.

Pred prechodom na trojzložkový liek sa odporúča postupná titrácia dávky jednotlivých liečiv. Ak je to klinicky vhodné, môže sa uvažovať o priamej zmene z dvojzložkového na trojzložkový liek.

Substitučná terapia

Pacienti kontrolovaní na stálych dávkach olmesartan-medoxomilu, amlodipínu a hydrochlórtiazidu, podávaných v rovnakom čase ako dvojzložkový (olmesartan-medoxomil a amlodipín alebo olmesartan-medoxomil a hydrochlórtiazid) a jednozložkový preparát (hydrochlórtiazid alebo amlodipín), sa môžu prestaviť na Folgan HCT obsahujúci rovnaké dávky liečiv.

Maximálna dávka Folganu HCT je 40 mg/10 mg/25 mg denne.

Starší ľudia (vo veku 65 rokov a viac)

Pozornosť vrátane častejšej kontroly krvného tlaku sa odporúča u starších ľudí, najmä pri maximálnej dávke Folganu HCT 40 mg/10 mg/25 mg denne.

Zvyšovanie dávky u starších ľudí má byť pod kontrolou (pozri časti 4.4 a 5.2).

U pacientov vo veku 75 rokov a starších sú k dispozícii veľmi obmedzené údaje pri liečbe Folganom

HCT. Preto sa odporúča zvýšená pozornosť vrátane častejšieho monitoringu krvného tlaku.

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 30 – 60 ml/min) je maximálna dávka Folganu HCT 20 mg/5 mg/12,5 mg, vzhľadom na obmedzené skúsenosti s dávkou 40 mg olmesartan-medoxomilu v tejto skupine pacientov.

U pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek sa odporúča monitorovať hladinu draslíka

a kreatinínu.

Použitie Folganu HCT u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min) je kontraindikované (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2).

Porucha funkcie pečene

U pacientov s miernou poruchou funkcie pečene treba pri podávaní Folganu HCT zachovať zvýšenú opatrnosť (pozri časti 4.4 a 5.2).

U pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie pečene nesmie maximálna dávka Folganu HCT prekročiť 20 mg/5 mg/12,5 mg raz denne. U pacientov s poruchou pečene sa odporúča dôsledné monitorovanie krvného tlaku a obličkových funkcií.

Ako u všetkých blokátorov kalciového kanála, polčas amlodipínu je predĺžený u pacientov s poruchou funkcie pečene a odporúčané dávky neboli určené. Preto sa Folgan HCT má používať u týchto pacientov s opatrnosťou. Nebola skúmaná farmakokinetika amlodipínu u pacientov s ťažkou poruchou pečene.

U pacientov s poruchou pečene sa má začínať liečba amlodipínom v najnižšej dávke a dávku pomaly titrovať.

Používanie Folganu HCT je kontraindikované u pacientov s ťažkou poruchou pečene (pozri časti 4.3 a 5.2), cholestázou alebo obštrukciou žlčových ciest (pozri časť 4.3).

Pediatrická populácia

Užívanie Folganu HCT sa neodporúča u pacientov mladších ako 18 rokov pre nedostatok údajov

o bezpečnosti a účinnosti.

Spôsob podávania:

Tabletu treba prehltnúť s dostatočným množstvom tekutiny (napr. zapiť jedným pohárom vody). Tableta sa nesmie žuť a odporúča sa užívať každý deň v rovnakom čase.

Folgan HCT sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.

Precitlivenosť na liečivá, na deriváty dihydropyridínu alebo na sulfónamidové deriváty (pretože hydrochlórtiazid je sulfónamidový derivát) alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Ťažká porucha funkcie obličiek (pozri časti 4.4 a 5.2).

Refraktérna hypokaliémia, hyperkalciémia, hyponatriémia a symptomatická hyperurikémia.

Ťažká porucha funkcie pečene, cholestáza alebo obštrukcia žlčových ciest (pozri časť 5.2).

2. a 3. trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).

Súbežné používanie Folganu HCT s liekmi obsahujúcimi aliskirén je kontraindikované u pacientov

2

s diabetom mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m ) (pozri časti 4.5 a 5.1).

Vzhľadom na zložku amlodipín je Folgan HCT kontraindikovaný u pacientov:

• so šokom (vrátane kardiogénneho),

• s ťažkou hypotenziou,

• s obštrukciou výtoku z ľavej srdcovej komory (t. j. vysoký stupeň aortálnej stenózy),

• s hemodynamicky nestabilným zlyhaním srdca po akútnom infarkte myokardu.

Pacienti s hypovolémiou alebo depléciou sodíka:

U pacientov s depléciou objemu a/alebo sodíka, ktorá vznikla následkom intenzívnej diuretickej liečby, obmedzenia príjmu soli v strave, hnačky alebo vracania, môže vzniknúť symptomatická hypotenzia, najmä po prvej dávke. Pred podaním Folganu HCT treba tieto zmeny upraviť alebo na začiatku liečby treba pacienta dôkladne sledovať.

Iné ochorenia, pri ktorých dochádza ku stimulácii systému renín-angiotenzín-aldosterón:

U pacientov, ktorých cievny tonus a funkcia obličiek závisia hlavne od aktivity systému renín-angiotenzín-aldosterón (napr. pacienti s ťažkým kongestívnym zlyhaním srdca alebo so závažným ochorením obličiek, vrátane renálnej arteriálnej stenózy), býva liečba liekmi, ktoré ovplyvňujú tento systém, spojená s akútnou hypotenziou, azotémiou, oligúriou a zriedkavo aj s akútnym renálnym zlyhaním.

Renovaskulárna hypertenzia:

Počas liečby liekmi, ktoré ovplyvňujú systém renín-angiotenzín-aldosterón, vzniká u pacientov

s bilaterálnou stenózou renálnych artérií alebo u pacientov so stenózou renálnej artérie s jednou funkčnou obličkou zvýšené riziko závažnej hypotenzie a renálnej insuficiencie.

Porucha funkcie obličiek a transplantácia obličky:

Pri používaní Folganu HCT u pacientov s poruchou funkcie obličiek sa odporúča pravidelne sledovať sérovú koncentráciu draslíka a kreatinínu.

Folgan HCT sa neodporúča u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu

< 30 ml/min) (pozri časti 4.2, 4.3 a 5.2).

U pacientov s poruchou funkcie obličiek môže vzniknúť pri podávaní tiazidových diuretík azotémia.

Ak sa preukáže progredujúca porucha funkcie obličiek, je potrebné liečbu dôkladne prehodnotiť, prípadne uvažovať nad prerušením diuretickej liečby.

Nie sú skúsenosti s podávaním Folganu HCT u pacientov, ktorým sa v krátkom čase pred uvažovanou liečbou transplantovala oblička, ani u pacientov v konečnom štádiu poruchy funkcie obličiek (t. j. klírens kreatinínu < 12 ml/min).

Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS):

Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).

Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak.

Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov

s diabetickou nefropatiou.

Porucha funkcie pečene:

U pacientov s poruchou funkcie pečene je účinok amlodipínu a olmesartan-medoxomilu zvýšený (pozri časť 5.2).

Navyše, malé zmeny objemu tekutín a elektrolytovej rovnováhy počas liečby tiazidmi môžu urýchliť nástup hepatálnej kómy u pacientov s poruchou funkcie pečene alebo s progresívnym ochorením pečene. Pri podávaní Folganu HCT pacientom s miernou alebo stredne ťažkou poruchou funkcie pečene treba zachovať zvýšenú opatrnosť.

U pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie pečene dávka olmesartan-medoxomilu nemá prekročiť

20 mg (pozri časť 4.2).

U pacientov s poruchou funkcie pečene sa má liečba začať opatrne s najnižšou dávkou amlodipínu

a s opatrnosťou pri zvyšovaní dávky.

Podávanie Folganu HCT pacientom s ťažkou poruchou funkcie pečene, cholestázou alebo obštrukciou žlčových ciest je kontraindikované (pozri časť 4.3).

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia:

Pre obsah amlodipínu rovnako ako u iných liekov s vazodilatačným účinkom, pacientom s aortálnou alebo mitrálnou stenózou alebo obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou treba venovať mimoriadnu pozornosť.

Primárny aldosteronizmus:

Pacienti s primárnym aldosteronizmom obyčajne neodpovedajú na antihypertenznú liečbu, ktorej mechanizmom účinku je inhibícia renín-angiotenzínového systému. Preto sa užívanie Folganu HCT u týchto pacientov neodporúča.

Metabolické a endokrinné účinky:

Liečba tiazidmi môže zhoršiť glukózovú toleranciu. U diabetických pacientov môže nastať potreba upraviť dávkovanie inzulínu alebo perorálnej hypoglykemickej liečby (pozri časť4.5). Počas liečby tiazidmi sa môže prejaviť latentný diabetes mellitus.

Medzi nežiaduce účinky spojené s liečbou tiazidmi patrí zvýšená hladina cholesterolu a triglyceridov.

U pacientov liečených tiazidmi sa môže vyskytnúť hyperurikémia alebo dna.

Nerovnováha elektrolytov:

Ako u všetkých pacientov s diuretickou liečbou, je potrebná pravidelná kontrola hladiny elektrolytov v sére v primeraných intervaloch.

Tiazidy, vrátane hydrochlórtiazidu, môžu spôsobiť nerovnováhu objemu tekutín alebo elektrolytov (vrátane hypokaliémie, hyponatriémie a hypochloremickej alkalózy). Medzi varovné signály nerovnováhy tekutín a elektrolytov patria pocit sucha v ústach, smäd, slabosť, letargia, ospalosť, nepokoj, svalová bolesť alebo kŕče, svalová slabosť, hypotenzia, oligúria, tachykardia a gastrointestinálne poruchy ako nauzea alebo vracanie (pozri časť 4.8).

Riziko hypokaliémie je najväčšie u pacientov s cirhózou pečene, u pacientov so zvýšenou diurézou, u pacientov s neprimeraným perorálnym príjmom elektrolytov a u pacientov so súbežnou liečbou kortikosteroidmi alebo ACTH (pozri časť 4.5).

Naopak, kvôli antagonizmu receptorov angiotenzínu II (AT1) prostredníctvom olmesartan-medoxomilu, ktorý tvorí zložku Folganu HCT, môže vzniknúť hyperkaliémia, najmä pri súčasnej poruche funkcie obličiek a/alebo srdcového zlyhania a pri diabete mellitus. U rizikových pacientov sa odporúča dôsledné kontrolovanie hladiny draslíka v sére. Diuretiká šetriace draslík, doplnky draslíka alebo doplnky soli s obsahom draslíka a iné lieky, ktoré môžu zvýšiť hladinu draslíka v sére (napr. heparín), majú byť podávané súbežne s Folganom HCT s opatrnosťou (pozri časť 4.5) a s častou kontrolou hladiny draslíka.

Nie je dokázané, že olmesartan-medoxomil môže znížiť alebo zabrániť vzniku hyponatriémie vyvolanej diuretikami. Deficit chloridov je obyčajne mierny a nevyžaduje liečbu.

Tiazidy môžu znižovať vylučovanie vápnika močom, ako aj spôsobiť intermitentné a mierne zvýšenie vápnika v sére bez známych prejavov poruchy metabolizmu vápnika. Hyperkalciémia môže byť prejavom skrytého hyperparatyreoidizmu. Liečbu tiazidmi treba prerušiť až do vykonania vyšetrení na prištítnu žľazu.

Tiazidy môžu zvyšovať vylučovanie horčíka močom, čo môže spôsobiť hypomagneziémiu.

U pacientov s edémami sa v horúcom počasí môže objaviť dilučná hyponatriémia. Lítium:

Súbežné podávanie lítia s Folganom HCT sa neodporúča, rovnako ako pri iných antagonistoch receptorov angiotenzínu II (pozri časť 4.5).

Zlyhanie srdca:

U citlivých osôb sa môžu očakávať zmeny vo funkcii obličiek v dôsledku inhibície systému renín-angiotenzín-aldosterón.

U pacientov so závažným srdcovým zlyhaním, ktorých renálne funkcie môžu závisieť od aktivity systému renín-angiotenzín-aldosterón, sa liečba s inhibítormi angiotenzín-konvertujúceho enzýmu (ACE)

a antagonistami angiotenzínových receptorov spája s oligúriou a/alebo progresívnou azotémiou

a (zriedkavo) s akútnym renálnym zlyhaním a/alebo úmrtím.

Pacienti so srdcovým zlyhaním majú byť liečení s opatrnosťou.

V dlhodobej placebom kontrolovanej štúdii s amlodipínom u pacientov so závažným zlyhaním srdca (III

a IV triedy NYHA) bol pozorovaný vyšší výskyt pľúcnych edémov v skupine s amlodipínom ako

v skupine s placebom (pozri časť 5.1). Blokátory kalciových kanálov vrátane amlodipínu sa majú používať s opatrnosťou u pacientov s kongestívnym srdcovým zlyhaním, keďže môžu zvyšovať riziko budúcich kardiovaskulárnych príhod a úmrtia.

Enteropatia podobná sprue:

Vo veľmi zriedkavých prípadoch bola hlásená chronická hnačka s významným úbytkom hmotnosti

u pacientov, ktorí užívali olmesartan niekoľko mesiacov až rokov, pravdepodobne spôsobená lokálnou reakciou oneskorenej precitlivenosti. Biopsie čreva u týchto pacientov často ukázali atrofiu klkov. Ak u pacientov vzniknú tieto príznaky počas liečby olmesartanom a nie je zjavná iná etiológia, liečba olmesartanom musí byť okamžite ukončená a nesmie sa obnoviť. Ak sa hnačka nezlepší v priebehu

jedného týždňa po vysadení liečby, je nutná konzultácia s ďalším špecialistom (napr. gastroenterológom).

Intestinálny angioedém

U pacientov liečených antagonistami receptorov angiotenzínu II [vrátane olmesartanu] bol hlásený intestinálny angioedém (pozri časť 4.8). U týchto pacientov sa vyskytla bolesť brucha, nauzea, vracanie a hnačka. Príznaky ustúpili po vysadení antagonistov receptorov angiotenzínu II. Ak je diagnostikovaný intestinálny angioedém, liečba olmesartanom sa má prerušiť a má sa začať primerané sledovanie pacienta až do úplného vymiznutia príznakov.

Choroidálna efúzia, akútna myopia a sekundárny glaukóm so zatvoreným uhlom: Hydrochlórtiazid, sulfónamid, môže spôsobiť idiosynkratickú reakciu, vedúcu k choroidálnej efúzii s poruchou zorného poľa, akútnej prechodnej myopii a akútnemu glaukómu so zatvoreným uhlom.

Symptómy zahŕňajú akútne zníženie zrakovej ostrosti alebo bolesti očí a väčšinou sa vyskytnú v priebehu hodín až týždňov po začiatku liečby. Neliečený glaukóm so zatvoreným uhlom môže viesť k trvalej strate zraku. Primárnou liečbou je ukončenie liečby hydrochlórtiazidom tak rýchlo, ako je to možné. Ak vnútroočný tlak ostáva nekontrolovaný, môže byť potrebné zvážiť rýchly lekársky alebo chirurgický zákrok. Rizikovým faktorom pre rozvoj akútneho glaukómu so zatvoreným uhlom môže byť anamnéza alergie na sulfónamidy alebo penicilín (pozri časť 4.8).

Gravidita:

V gravidite sa nemá začínať liečba antagonistami receptorov angiotenzínu II. Pokiaľ sa pokračovanie

v liečbe antagonistami receptorov angiotenzínu II nepovažuje za nevyhnutné, pacientky, ktoré plánujú otehotnieť, majú zmeniť liečbu na alternatívne antihypertenzíva, ktoré majú overený bezpečnostný profil

v tehotenstve. Ak je potvrdené tehotenstvo, liečba antagonistami receptorov angiotenzínu II sa má ihneď prerušiť, a ak je to vhodné, má sa začať s alternatívnou liečbou (pozri časti 4.3 a 4.6).

Pediatrická populácia

Folgan HCT nie je indikovaný na liečbu detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov.

Starší ľudia:

U starších ľudí sa má dávka zvyšovať s opatrnosťou (pozri časť 5.2).

Fotosenzitivita

Pri liečbe tiazidovými diuretikami boli hlásené fotosenzitívne reakcie (pozri časť 4.8). Ak sa vyskytnú počas liečby Folganom HCT, odporúča sa ukončenie liečby. Ak je opätovná liečba diuretikami skutočne nevyhnutná, odporúča sa chrániť plochy vystavené slnečnému žiareniu alebo umelému UVA.

Nemelanómová rakovina kože

V dvoch epidemiologických štúdiách vychádzajúcich z dánskeho národného onkologického registra (Danish National Cancer Registry) sa pozorovalo zvýšené riziko nemelanómovej rakoviny kože (non-melanoma skin cancer, NMSC) [bazocelulárneho karcinómu (basal cell carcinoma, BCC) a skvamocelulárneho karcinómu (squamous cell carcinoma, SCC)] pri zvyšujúcej sa expozícii kumulatívnej dávke hydrochlórtiazidu (hydrochlorothiazide, HCTZ). Možným mechanizmom pre vznik NMSC môžu byť fotosenzibilizačné účinky HCTZ.

Pacientov užívajúcich HCTZ je potrebné informovať o riziku NMSC a odporučiť im, aby si pravidelne kontrolovali kožu kvôli možnému vzniku akýchkoľvek nových lézií a aby urýchlene nahlásili akékoľvek podozrivé kožné lézie. Pacientom je potrebné odporučiť možné preventívne opatrenia, ako je obmedzené vystavovanie sa slnečnému svetlu a UV lúčom a aby v prípade vystavenia sa slnečnému žiareniu používali primeranú ochranu s cieľom minimalizovať riziko kožnej rakoviny. Podozrivé kožné lézie je potrebné urýchlene vyšetriť, potenciálne aj histologickým vyšetrením biopsií. Použitie HCTZ bude možno potrebné prehodnotiť aj v prípade pacientov, u ktorých sa v minulosti vyskytla NMSC (pozri tiež časť 4.8).

Akútna respiračná toxicita

Po užití hydrochlórtiazidu boli hlásené veľmi zriedkavé závažné prípady akútnej respiračnej toxicity vrátane syndrómu akútnej respiračnej tiesne (acute respiratory distress syndrome, ARDS). Pľúcny edém sa zvyčajne rozvinie do niekoľkých minút až hodín po užití hydrochlórtiazidu. K počiatočným príznakom patria dýchavičnosť, horúčka, zhoršenie funkcie pľúc a hypotenzia. Ak existuje podozrenie na diagnózu ARDS, Folgan HCT sa má vysadiť a má sa poskytnúť vhodná liečba. Hydrochlórtiazid sa nemá podávať pacientom, u ktorých sa v minulosti vyskytol ARDS po užití hydrochlórtiazidu.

Iné:

Nadmerné zníženie krvného tlaku u pacientov s ischemickou chorobou srdca alebo ischemickým mozgovo-cievnym ochorením môže vyvolať infarkt myokardu alebo mozgovú príhodu, rovnako ako pri účinku iných antihypertenzív.

Reakcie precitlivenosti na hydrochlórtiazid môžu vzniknúť u pacientov s anamnézou alergie alebo bronchiálnej astmy alebo bez nej, ale pravdepodobnejší je vznik u pacientov s pozitívnou anamnézou.

Pri užívaní tiazidových diuretík bola popísaná exacerbácia alebo aktivácia systémového lupus

erythematosus.

Tak ako aj pri ostatných antagonistoch receptorov angiotenzínu II je hypotenzný účinok olmesartanu o niečo slabší u pacientov čiernej pleti, ibaže tento jav nebol pozorovaný v jednej z troch klinických štúdií s Folganom HCT, ktorá zahŕňala pacientov čiernej pleti (30 %), pozri tiež časť 5.1.

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) vo filmom obalenej tablete, t. j. v podstate

zanedbateľné množstvo sodíka.

Možné interakcie, ktoré súvisia s kombináciou Folgan HCT:

Neodporúča sa súbežne užívať:

Lítium:

Popísané je reverzibilné zvýšenie koncentrácií lítia v sére a toxicita lítia pri súbežnom podávaní lítia

s inhibítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín a zriedkavo aj s antagonistami receptorov angiotenzínu

II. Okrem toho účinkom tiazidov sa znižuje renálny klírens lítia, čím sa zvyšuje riziko toxicity lítia. Preto sa neodporúča používanie Folganu HCT v kombinácii s lítiom (pozri časť 4.4). Ak je kombinácia potrebná, odporúča sa dôkladné monitorovanie hladiny lítia v sére.

Súbežné užívanie, ktoré si vyžaduje opatrnosť:

Baklofén:

Môže zvyšovať antihypertenzný účinok.

Nesteroidové protizápalové lieky (NSAID):

NSAID (napr. kyselina acetylsalicylová (> 3 g/denne), COX-2 inhibítory a neselektívne NSAID) môžu znižovať antihypertenzný účinok tiazidových diuretík a antagonistov receptorov angiotenzínu II.

U niektorých pacientov s poruchou funkcie obličiek (napr. dehydratovaní pacienti alebo starší ľudia

s poruchou funkcie obličiek) môže súbežné podávanie antagonistov receptorov angiotenzínu II a látok, ktoré inhibujú cyklooxygenázu vyústiť do ďalšieho zhoršenia renálnych funkcií, vrátane možného akútneho zlyhania, ktoré je obyčajne reverzibilné. Preto si podávanie tejto kombinácie vyžaduje opatrnosť, najmä u starších ľudí. Pri začatí súbežnej liečby aj počas nej majú mať pacienti dostatočný príjem tekutín a pravidelné sledované renálne funkcie.

Pri súbežnom užívaní treba brať do úvahy:

Amifostín:

Môže zvyšovať antihypertenzný účinok.

Iné antihypertenzíva:

Antihypertenzný účinok Folganu HCT sa môže zvýšiť súbežným užívaním iných antihypertenzných liekov.

Alkohol, barbituráty, narkotiká alebo antidepresíva:

Môžu potenciovať ortostatickú hypotenziu.

Možné interakcie, ktoré súvisia s olmesartan-medoxomilom:

Neodporúča sa súbežne podávať:

ACE inhibítory, blokátory receptoru angiotenzínu II alebo aliskirén:

Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).

Lieky ovplyvňujúce hladinu draslíka:

Súbežné používanie diuretík šetriacich draslík, doplnkov draslíka, doplnkov soli obsahujúcich draslík alebo iných liekov, ktoré môžu zvýšiť hladinu draslíka v sére (napr. heparín, ACE inhibítory) môže viesť ku zvýšeniu draslíka v sére (pozri časť 4.4). Ak sa predpíšu lieky, ovplyvňujúce hladinu draslíka v sére

v kombinácii s Folganom HCT, odporúča sa monitorovať draslík v sére.

Doplňujúce informácie

Kolesevelam, liečivo sekvestrujúce žlčové kyseliny:

Súbežné podávanie kolesevelam-chloridu, liečiva, ktoré sa viaže na žlčové kyseliny a odvádza ich z tela,

znižuje systémovú expozíciu a maximálne plazmatické koncentrácie olmesartanu a znižuje t1/2. Podávanie olmesartan-medoxomilu najmenej 4 hodiny pre užitím kolesevelam-chloridu zníži účinok interakcie týchto liečiv. Preto sa má zvážiť podanie olmesartan-medoxomilu aspoň 4 hodiny pred užitím dávky kolesevelam-chloridu (pozri časť 5.2).

Po liečbe antacidami (hydroxid horečnato-hlinitý) sa pozorovala mierna redukcia biologickej dostupnosti

olmesartanu.

Olmesartan-medoxomil nemá signifikantný účinok na farmakokinetiku alebo farmakodynamiku warfarínu alebo na farmakokinetiku digoxínu.

Pri súbežnom podávaní olmesartan-medoxomilu s pravastatínom zdravým dobrovoľníkom sa nezistili žiadne klinicky relevantné účinky na farmakokinetiku ani jednej z týchto zložiek.

Olmesartan nemá klinicky významný inhibičný účinok na enzýmy ľudského cytochrómu P450 1A1/2, 2A6, 2C8/9, 2C19, 2D6, 2E1 a 3A4 in vitro a žiadny, alebo minimálny indukčný účinok na aktivitu cytochrómu P450 u potkanov. Nepredpokladajú sa žiadne klinicky významné interakcie medzi olmesartanom a liekmi, ktoré sa metabolizujú hore uvedenými enzýmami cytochrómu P450.

Možné interakcie, ktoré súvisia s amlodipínom:

Súbežné podávanie, ktoré si vyžaduje opatrnosť:

Účinky iných liekov na amplodipín

CYP3A4 inhibítory:

Súbežné podávanie amlodipínu so silnými alebo stredne silnými CYP3A4 inhibítormi (inhibítory proteázy, azolové fungicídy, makrolidy, ako je erytromycín alebo klaritromycín, verapamil alebo diltiazem) môže významne zvýšiť expozíciu amlodipínu. Klinický prejav tejto farmakokinetickej zmeny môže byť výraznejší u starších ľudí. Existuje tu zvýšené riziko hypotenzie. Preto sa odporúča dôkladné sledovanie pacientov a môže byť potrebná úprava dávkovania.

CYP3A4 induktory:

Pri súbežnom podávaní známych induktorov CYP3A4 sa môže meniť plazmatická koncentrácia amlodipínu. Preto sa má v prípade súbežného podávania najmä so silnými induktormi CYP3A4 (napr. rifampicínom, Hypericum perforatum – ľubovníkom bodkovaným) monitorovať krvný tlak a zvážiť regulácia dávkovania počas takejto súbežnej liečby, aj po nej.

Podávanie amlodipínu s grapefruitom alebo grapefruitovou šťavou sa neodporúča, keďže sa môže zvýšiť biodostupnosť u niektorých pacientov a spôsobiť zvýšenie hypotenzného účinku.

Dantrolén (infúzia): u zvierat bola pozorovaná letálna komorová fibrilácia a kardiovaskulárny kolaps v súvislosti s hyperkaliémiou po podaní verapamilu a intravenózneho dantrolénu. Pre riziko hyperkaliémie sa neodporúča podávanie blokátorov kalciových kanálov, ako je amlodipín, pacientom náchylným na malígnu hypertermiu a v manažmente malígnej hypertermie.

Účinky amlodipínu na iné lieky:

Amlodipín zvyšuje antihypertenzný efekt iných antihypertenzív.

V klinických štúdiách interakcií amlodipín neovplyvnil farmakokinetiku atorvastatínu, digoxínu alebo

warfarínu.

Simvastatín: Súbežné podávanie viacerých dávok 10 mg amlodipínu s 80 mg simvastatínu vyvolalo 77 % zvýšenie účinku simvastatínu v porovnaní so simvastatínom samotným. Limitujúca dávka simvastatínu pre pacientov liečených amlodipínom je 20 mg denne.

Takrolimus: Pri súbežnom podávaní spolu s amlodipínom hrozia zvýšené hladiny takrolimu v krvi. Aby nedošlo ku toxicite spôsobenej takrolimom, pri podávaní amlodipínu u pacientov liečených takrolimom sa vyžaduje monitorovanie hladín takrolimu v krvi a v prípade potreby úprava dávky takrolimu.

mTOR (Mechanistic Target of Rapamycin) inhibítory: mTOR inhibítory, ako je sirolimus, temsirolimus a everolimus sú CYP3A substráty. Amlodipín je slabý CYP3A inhibítor. Pri súbežnom užívaní s mTOR inhibítormi môže amlodipín zvýšiť expozíciu mTOR inhibítorov.

Cyklosporín: V prospektívnej štúdii s pacientmi po transplantácii obličiek bolo pri súbežnom používaní amlodipínu pozorované zvýšenie minimálnych hladín cyklosporínu v priemere o 40 %. Súbežné podávanie Folganu HCT s cyklosporínom môže zvýšiť expozíciu cyklosporínu. Počas súbežného používania sa majú monitorovať hladiny cyklosporínu a ak je to nevyhnutné, znížiť dávky cyklosporínu.

Možné interakcie, ktoré súvisia s hydrochlórtiazidom:

Neodporúča sa súbežne podávať

Lieky ovplyvňujúce hladinu draslíka:

Kálium-deplečný účinok hydrochlórtiazidu (pozri časť 4.4) sa môže potenciovať súbežným podávaním iných liekov spôsobujúcich úbytok draslíka a hypokaliémiu (napr. iné kaliuretické diuretiká, laxatíva, kortikosteroidy, ACTH, amfotericín, karbenoxolón, sodná soľ penicilínu G alebo deriváty kyseliny salicylovej). Preto sa súbežné podávanie neodporúča.

Súbežné užívanie, ktoré si vyžaduje opatrnosť:

Soli vápnika:

Znížením exkrécie môžu tiazidové diuretiká zvýšiť kalcium v sére. Ak sa musia predpísať doplnky kalcia, je potrebné kontrolovať sérové kalcium a dávku kalcia aktuálne upravovať.

Cholestyramín a cholestipolové živice:

Absorpcia hydrochlórtiazidu sa v prítomnosti aniónovej výmeny živíc zhoršuje.

Srdcové glykozidy:

Hypokaliémia alebo hypomagneziémia navodená tiazidmi môže urýchliť nástup digitálisom indukovanej

srdcovej arytmie.

Lieky ovplyvnené poruchami hladiny draslíka v sére:

Pravidelná kontrola hladiny draslíka v sére a EKG sa odporúča pri súbežnom podávaní Folganu HCT

s liekmi, ovplyvnenými poruchami draslíka v sére (napr. digitálisové glykozidy a antiarytmiká)

a s nasledovnými liekmi, ktoré indukujú ventrikulárnu tachykardiu (torsades de pointes) (vrátane niektorých antiarytmík), pričom hypokaliémia je predisponujúci faktor torsades de pointes (ventrikulárna tachykardia):

• antiarytmiká triedy Ia (napr. chinidín, hydrochinidín, dizopyramid)

• antiarytmiká triedy III (napr. amiodarón, sotalol, dofetilid, ibutilid)

• niektoré antipsychotiká (napr. tioridazín, chlórpromazín, levomepromazín, trifluoperazín, cyamemazín, sulpirid, sultoprid, amisulprid, tiaprid, pimozid, haloperidol, droperidol)

• iné (napr. bepridil, cisaprid, difemanil, intravenózny erytromycín, halofantrín, mizolastín, pentamidín, sparfloxacín, terfenadín, intravenózny vinkamín).

Nedepolarizujúce relaxanciá kostrového svalstva (napr. tubokurarín):

Hydrochlórtiazid môže zosilňovať účinok nedepolarizujúcich relaxancií kostrového svalstva.

Lieky s anticholínergným účinkom (napr. atropín, biperidén):

Zvýšenie biologickej dostupnosti diuretík tiazidového typu pri znížení gastrointestinálnej motility

a spomalenom žalúdočnom vyprázdňovaní.

Antidiabetiká (perorálne a inzulín):

Užívanie tiazidov môže ovplyvniť glukózovú toleranciu. Môže byť potrebná úprava dávkovania antidiabetík (pozri časť 4.4).

Metformín:

Metformín sa má užívať s opatrnosťou kvôli riziku laktátovej acidózy navodenej možným funkčným zlyhávaním obličiek v súvislosti s hydrochlórtiazidom.

Betablokátory a diazoxid:

Tiazidy môžu zvyšovať hyperglykemický účinok betablokátorov a diazoxidu.

Vazopresorické amíny (napr. noradrenalín):

Účinok vazopresorických amínov sa môže znížiť.

Lieky používané v liečbe dny (probenecid, sulfinpyrazón a alopurinol):

Vzhľadom na to, že hydrochlórtiazid môže zvýšiť hladinu kyseliny močovej v sére, môže byť potrebné upraviť dávkovanie urikozurických liekov. Dávky probenecidu alebo sulfinpyrazónu je potrebné zvýšiť. Súbežné podávanie tiazidu môže zvýšiť výskyt hypersenzitívnych reakcií na alopurinol.

Amantadín:

Tiazidy môžu zvýšiť riziko nežiaducich účinkov spôsobených amantadínom.

Cytotoxické lieky (napr. cyklofosfamid, metotrexát):

Tiazidy môžu znižovať vylučovanie cytotoxických liekov obličkami, a tak potencovať ich myelosupresívny účinok.

Salicyláty:

V prípade vysokých dávok salicylátov môže hydrochlórtiazid zvýšiť toxický účinok salicylátov na centrálny nervový systém.

Metyldopa:

Ojedinele bol pri súbežnom podávaní hydrochlórtiazidu a metyldopy popísaný výskyt hemolytickej anémie.

Cyklosporín:

Súbežné podávanie cyklosporínu môže zvýšiť riziko hyperurikémie a komplikácií podobných dne.

Tetracyklíny:

Pri súbežnom podávaní tetracyklínov a tiazidov sa môže zvýšiť riziko tetracyklínom spôsobeného zvýšenia hladiny urey. Táto interakcia sa pravdepodobne nevzťahuje na doxycyklín.

Gravidita

Užívanie Folganu HCT je kontraindikované v druhom a treťom trimestri gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4). Užívanie Folganu HCT sa neodporúča v prvom trimestri gravidity vzhľadom na účinky jednotlivých zložiek lieku na graviditu (pozri časť 4.4).

Olmesartan-medoxomil

V prvom trimestri gravidity sa užívanie antagonistov receptorov angiotenzínu II neodporúča (pozri časť 4.4). V druhom a treťom trimestri gravidity je užívanie antagonistov receptorov angiotenzínu II kontraindikované (pozri časti 4.3 a 4.4).

Epidemiologický dôkaz rizika teratogénneho účinku ACE inhibítorov v prvom trimestri tehotenstva nebol presvedčivý, avšak malé zvýšenie rizika sa nedá vylúčiť. Zatiaľ čo neexistujú žiadne epidemiologické kontrolované údaje o riziku antagonistov receptorov angiotenzínu II, táto skupina liekov môže predstavovať podobné riziko. Pokiaľ sa pokračovanie v liečbe antagonistami receptorov angiotenzínu II

nepovažuje za nevyhnutné, pacientky, ktoré plánujú otehotnieť, majú zmeniť liečbu na alternatívne antihypertenzíva, ktoré majú overený bezpečnostný profil aj pre použitie v gravidite. Ak je potvrdená gravidita, liečba antagonistami receptorov angiotenzínu II sa má ihneď prerušiť a začať s alternatívnou liečbou.

O liečbe antagonistami receptorov angiotenzínu II počas druhého a tretieho trimestra je známe, že môže spôsobiť poškodenie ľudského plodu (znížené renálne funkcie, oligohydramnión, retardácia osifikácie lebky) a novorodeneckú toxicitu (renálne zlyhanie, hypotenzia, hyperkaliémia) (pozri tiež časť 5.3).

V prípade užívania antagonistov receptorov angiotenzínu II od druhého trimestra gravidity sa odporúča vyšetrenie obličkových funkcií a lebky.

Dojčatá, ktorých matky užívali antagonisty receptorov angiotenzínu II, treba pozorovať z hľadiska možnej

hypotenzie (pozri tiež časti 4.3 a 4.4).

Hydrochlórtiazid

Skúsenosti s užívaním hydrochlórtiazidu v gravidite sú obmedzené, najmä v prvom trimestri. Štúdie na zvieratách sú nedostačujúce.

Hydrochlórtiazid prechádza cez placentu. Na základe svojho farmakologického mechanizmu účinku hydrochlórtiazid v druhom a treťom trimestri gravidity môže ohroziť feto-placentárnu perfúziu a svojím účinkom na plod a novorodenca môže spôsobiť žltačku, poruchu elektrolytovej rovnováhy a trombocytopéniu.

Hydrochlórtiazid sa nemá užívať pri gestačnom edéme, gestačnej hypertenzii alebo preeklampsii vzhľadom na riziko zníženého objemu plazmy a hypoperfúzie placenty bez priaznivého účinku na priebeh ochorenia.

Hydrochlórtiazid sa nemá užívať pri esenciálnej hypertenzii u gravidných žien, okrem výnimočných prípadov, v ktorých sa nemôže použiť iná liečba.

Amlodipín

Údaje o obmedzenom počte gravidných žien užívajúcich Folgan HCT nepreukázali žiadne nežiaduce účinky amlodipínu alebo iných antagonistov kalciových receptorov na zdravie plodu. Existuje však riziko predĺženého pôrodu.

Dojčenie

Počas dojčenia sa Folgan HCT neodporúča užívať a preferuje sa počas dojčenia alternatívna liečba s lepšie preukázateľným bezpečnostným profilom, obzvlášť pri dojčení novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa.

Olmesartan sa vylučuje do mlieka dojčiacich potkanov, avšak nie je známe, či sa vylučuje i do ľudského materského mlieka.

Amlodipín sa vylučuje do ľudského materského mlieka. Podiel dávky podanej matke, ktorý dostane dieťa, sa odhadol s interkvartilovým rozsahom 3 až 7 %, s maximom 15 %. Účinok amlodipínu na deti nie je známy.

Hydrochlórtiazid sa vylučuje do materského mlieka v malých množstvách. Tiazidy vo vysokých dávkach spôsobujú intenzívnu diurézu, ktorá môže inhibovať laktáciu. Užívanie Folganu HCT počas dojčenia sa neodporúča. Ak je užívanie Folganu HCT počas dojčenia nevyhnutné, odporúča sa používať čo najnižšie dávky.

Fertilita

U niektorých pacientov užívajúcich blokátory kalciových kanálov boli pozorované reverzibilné biochemické zmeny v hlavičkách spermatozoí.

Nie sú dostačujúce klinické údaje o možnom účinku amlodipínu na fertilitu. Nežiaduci účinok na fertilitu

samcov sa prejavil v jednej štúdii na potkanoch (pozri časť 5.3).

Neexistujú žiadne štúdie účinku na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Treba však mať na mysli, že príležitostne sa u pacientov s antihypertenznou liečbou môžu objaviť závraty alebo únava, bolesti hlavy, nevoľnosť, ktoré môžu znížiť ich schopnosť reagovať. Opatrnosť sa odporúča najmä na začiatku terapie.

Bezpečnosť Folganu HCT sa skúmala v klinických štúdiách s 7826 pacientami liečenými olmesartan-medoxomilom v kombinácii s amlodipínom a hydrochlórtiazidom.

Nežiaduce účinky zaznamenané v klinických štúdiách, postmarketingových sledovaniach a spontánne hlásené sú uvedené v tabuľke 1 pre Folgan HCT aj pre jeho jednotlivé zložky – olmesartan-medoxomil, amlodipín, hydrochlórtiazid – na základe ich známeho bezpečnostného profilu.

Najčastejšie hlásené nežiaduce účinky v priebehu terapie Folganom HCT boli periférny edém, bolesti

hlavy a závraty.

Pri klasifikácii výskytu nežiaducich účinkov sa použila nasledovná terminológia: Veľmi časté (≥ 1/10)

Časté (≥ 1/100 až < 1/10)

Menej časté (≥ 1/1000 až < 1/100) Zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000) Veľmi zriedkavé (< 1/10 000)

Neznáme (častosť sa nedá odhadnúť z dostupných údajov).

Tabuľka 1: Prehľad nežiaducich reakcií na Folgan HCT a jeho jednotlivé liečivá

*Po uvedení lieku na trh boli hlásené prípady autoimunitnej hepatitídy s latenciou niekoľko mesiacov až rokov, ktoré boli reverzibilné po vysadení olmesartanu.

V časovej súvislosti s užívaním blokátorov receptorov angiotenzínu II boli hlásené ojedinelé prípady rabdomyolýzy. U pacientov liečených amlodipínom boli hlásené ojedinelé prípady extrapyramidálneho syndrómu.

Nemelanómová rakovina kože: Na základe dostupných údajov z epidemiologických štúdií sa pozorovala súvislosť medzi HCTZ a NMSC v závislosti od kumulatívnej dávky (pozri tiež časti 4.4 a 5.1).

Ďalšie nežiaduce reakcie hlásené počas klinických štúdií alebo postmarketingového sledovania s fixnou dávkou kombinácie olmesartan-medoxomilu a amlodipínu, ktoré neboli zatiaľ hlásené pri Folgane HCT, monoterapii olmesartan-medoxomilom alebo monoterapii amlodipínom alebo hlásené s vyššou frekvenciou pri duálnej kombinácii (Tabuľka 2):

Ďalšie nežiaduce reakcie, zaznamenané v klinických štúdiách alebo v postmarketingových sledovaniach s fixnou dávkou kombinácie olmesartan-medoxomilu a hydrochlórtiazidu, ktoré neboli spomenuté pri Folgane HCT, monoterapii olmesartan-medoxomilom alebo hydrochlórtiazidom alebo hlásené s vyššou frekvenciou pri duálnej kombinácii (Tabuľka 3):

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky:

Maximálna dávka Folganu HCT je 40 mg/10 mg/25 mg raz denne. Nie sú informácie o predávkovaní Folganom HCT u ľudí. Najpravdepodobnejším účinkom predávkovania Folganom HCT je hypotenzia. Najpravdepodobnejšie účinky predávkovania olmesartan-medoxomilom sú hypotenzia a tachykardia; pri parasympatickej (vagovej) stimulácii sa môže vyskytnúť bradykardia.

Dostupné údaje pre amlodipín naznačujú, že rozsiahle predávkovanie môže viesť k nadmernej periférnej vazodilatácii s výraznou hypotenziou a možnej reflexnej tachykardii. Bola hlásená výrazná

a pravdepodobne dlhotrvajúca systémová hypotenzia až do šoku s fatálnym koncom.

Nekardiogénny pľúcny edém bol zriedkavo hlásený ako dôsledok predávkovania amlodipínom, ktorý sa môže prejaviť oneskoreným nástupom (24–48 hodín po užití) a vyžaduje podpornú ventiláciu. Včasné resuscitačné opatrenia na udržanie perfúzie a srdcového výdaja (vrátane objemového preťaženia tekutinami) môžu byť spúšťacími faktormi.

Predávkovanie hydrochlórtiazidom sa prejavuje depléciou elektrolytov (hypokaliémia, hypochlorémia)

a dehydratáciou z nadmernej diurézy.

Najčastejšie príznaky a prejavy predávkovania sú nauzea a somnolencia. Hypokaliémia môže spôsobovať svalový spazmus a/alebo zvýrazniť kardiálnu arytmiu pri súbežnom užívaní srdcových glykozidovalebo niektorých antiarytmík.

Liečba:

Liečba v prípade predávkovania Folganom HCT má byť symptomatická a podporná. Spôsob liečby závisí od času, ktorý uplynie od užitia lieku, a od závažnosti príznakov.

Ak uplynul od užitia lieku krátky čas, môže sa urobiť výplach žalúdka. Podstatné zníženie absorpcie amlodipínu u zdravých osôb sa dosiahne podaním aktívneho uhlia okamžite alebo do dvoch hodín po požití amlodipínu.

Klinicky významná hypotenzia na základe predávkovania Folganom HCT si vyžaduje aktívnu podporu kardiovaskulárneho systému, vrátane dôkladného monitorovania srdca a pľúcnych funkcií, zvýšenú polohu končatín a sledovania cirkulujúceho objemu tekutín a vylučovania moču. Ak nie je kontraindikácia pre látky s vazokonstrikčným účinkom, môžu sa použiť na reštitúciu cievneho tonusu

a krvného tlaku. Na zvrátenie účinkov blokády kalciových kanálov môže pomôcť intravenózne podanie glukónanu vápenatého.

Je potrebné opakovane monitorovať sérové elektrolyty a kreatinín. V prípade vzniku hypotenzie treba pacienta uložiť do vodorovnej polohy na chrbát, a rýchlo doplniť soli a objem tekutín.

Keďže amlodipín sa v značnej miere viaže na bielkoviny, dialýza pravdepodobne nebude mať účinok. Dialyzovateľnosť olmesartanu alebo hydrochlórtiazidu nie je známa.

Nebol stanovený stupeň odstránenia olmesartanu a hydrochlórtiazidu hemodialýzou.