Mitomycin medac 1 mg/ml prášok na injekčný/infúzny roztok alebo na intravezikálne použitie

Intravenózne použitie

Mitomycín sa používa na paliatívnu liečbu nádorov.

Intravenózne použitie mitomycínu je indikované ako monochemoterapia alebo v kombinovanej chemoterapii cytostatikami dospelým s:

• pokročilým kolorektálnym karcinómom

• pokročilým karcinómom žalúdka

• pokročilého pokročilým a/alebo metastázujúcim karcinómom prsníka

• pokročilým karcinómom pažeráka

• pokročilým karcinómom krčka maternice

• nemalobunkovým bronchiálnym karcinómom

• pokročilým karcinómom pankreasu

• pokročilými nádormi hlavy a krku Intravezikálne použitie

  Mitomycín je indikovaný na intravezikálne podanie na prevenciu relapsu u dospelých s povrchovým karcinómom močového mechúra po transuretrálnej resekcii.

Dávkovanie

Mitomycín môžu podávať iba lekári so skúsenosťami s týmto druhom liečby ak je to prísne indikované, a v prípade intravenózneho použitia za priebežného sledovania hematologických parametrov.

Intravenózne podanie

Je nevyhnutné, aby injekcia bola podaná intravenózne. Ak sa liek podá perivaskulárne, v postihnutej oblasti dôjde k rozsiahlej nekróze.

Ak nie je predpísané inak, mitomycín sa dávkuje nasledovne:

V monochemoterapii cytostatikom sa mitomycín obyčajne podáva intravenózne ako bolusová injekcia.

Odporúčané dávky sú 10 – 20 mg/m² telesného povrchu každých 6 – 8 týždňov, 8 – 12 mg/m²

telesného povrchu každé 3 – 4 týždne alebo 5 – 10 mg/m² telesného povrchu každých 3 – 6 týždňov, v závislosti od použitého liečebného postupu.

Dávka je výrazne nižšia v kombinovanej liečbe. Vzhľadom na riziko aditívnej myelotoxicity sa bez konkrétneho dôvodu netreba odkláňať od osvedčených liečebných protokolov.

Intravezikálne podanie

Existuje mnoho liečebných režimov intravezikálneho podávania mitomycínu, ktoré sa líšia použitou dávkou mitomycínu, frekvenciou instilácie a trvaním liečby.

Ak nie je upresnené inak, dávka je 40 mg mitomycínu instilovaného do močového mechúra raz

týždenne. Tiež možno použiť liečebné režimy s instiláciou každé 2 týždne, každý mesiac alebo každé 3 mesiace.

Špecialista by mal rozhodnúť o optimálnom liečebnom režime, frekvencii a trvaní liečby u každého pacienta individuálne.

Osobitné populácie

Dávka sa musí znížiť u pacientov, ktorí v minulosti prešli extenzívnou liečbou cytostatikami, v prípade myelosupresie alebo u starších pacientov (platí len pre intravenózne použitie mitomycínu).

Starší pacienti

K dispozícii je nedostatočné množstvo údajov z klinických štúdií skúmajúcich použitie mitomycínu u pacientov vo veku ≥ 65 rokov.

Porucha funkcie obličiek alebo pečene

Tento liek sa má používať opatrne u pacientov s poruchou funkcie obličiek alebo pečene.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť Mitomycinu medac u detí neboli stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.

Spôsob podávania

Mitomycín je určený len na injekciu alebo infúziu do krvnej cievy (intravenózne použitie), alebo na intravezikálnu instiláciu po rozpustení. Čiastočné použitie je prípustné (platí len pre intravenózne

použitie mitomycínu).

Intravenózne podanie

Opatrenia, ktoré sa majú prijať pred manipuláciou s liekom alebo pred jeho podávaním

• Mitomycin medac sa nesmie používať v zmiešaných injekciách.

• Iné injekčné roztoky alebo infúzne roztoky sa musia podávať osobitne.

• Je nevyhnutné, aby injekcia bola podaná intravenózne.

Intravezikálne použitie

Odporúča sa použiť tento liek pri jeho optimálnom pH (pH moču > 6) a udržať koncentráciu mitomycínu znížením príjmu tekutín pred instiláciou, počas nej a po nej. Močový mechúr musí byť pred instiláciou vyprázdnený. Mitomycín sa zavádza do močového mechúra prostredníctvom katétra a pri nízkom tlaku. Dĺžka individuálnej instilácie má byť 1 – 2 hodiny. Počas tejto doby roztok má mať dostatočný kontakt s celým povrchom sliznice močového mechúra. Preto má byť pacient čo

najviac mobilizovaný. Po 2 hodinách má pacient vymočiť instilovaný roztok, prednostne v sediacej polohe.

Pokyny na rekonštitúciu a riedenie lieku pred podaním, pozri časť 6.6.

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• Dojčenie

  Systémová liečba

  Pancytopénia, izolovaná leukopénia alebo trombocytopénia, hemoragická diatéza a akútne infekcie sú absolútnymi kontraindikáciami.

  Reštrikčné alebo obštrukčné poruchy pľúcnej ventilácie, porucha funkcie obličiek, porucha funkcie pečene a/alebo zlý celkový zdravotný stav sú relatívnymi kontraindikáciami. Súbežná rádioterapia alebo liečba inými cytostatikami môže tiež byť ďalšia kontraindikácia.

  Intravezikálna liečba

  Perforácia steny močového mechúra, cystitída.

Extravazácia po systémovom podaní

Je nevyhnutné, aby injekcia bola podaná intravenózne. Ak sa liek podá perivaskulárne, v postihnutej oblasti dôjde k rozsiahlej nekróze. Na vyhnutie sa nekróze platia nasledujúce odporúčania:

• Vždy podávajte do veľkých žíl na rukách.

• Nepodávajte priamo intravenózne, ale radšej do hadičky bezpečnej a dobre fungujúcej infúzie.

• Pred odstránením kanyly po podaní do centrálnej žily niekoľko minút prepláchnite pomocou infúzie, aby sa vyplavil akýkoľvek zvyšný mitomycín.

  Ak dôjde k extravazácii, odporúča sa okamžitá lokálna aplikácia dimetylsulfoxidu (DMSO 99 %) opakovaná každých 4 – 8 hodín, ako aj použitie suchých, studených obkladov. Treba sa poradiť

  s (plastickým) chirurgom v začiatočnom štádiu (do 72 hodín). Systémové injekčné podanie 200 mg vitamínu B6 môže byť užitočné na podporu regenerácie poškodených tkanív.

  Extravazácia po intravezikálnom podaní

  Príznaky extravazácie po intravezikálnom podaní mitomycínu sa môžu objaviť hneď po aplikácii alebo o niekoľko týždňov alebo mesiacov neskôr. Nemusí byť jasné, či k extravázácii dochádzalo

  z dôvodu nepovšimnutej perforácie, stenčeného muscularis propria alebo nesprávneho podania lieku. Prvé príznaky sa prejavujú ako bolesť v panvovej alebo abdominálnej oblasti, ktorá je odolná voči jednoduchej analgézii. Vo väčšine prípadov sa ako dôsledok extravazácie pozorovala nekróza (tukového) tkaniva v okolitej oblasti. Hlásila sa tiež perforácia močového mechúra alebo rozvoj fistuly a/alebo abscesu (pozri časť 4.8).

  Lekári majú vziať do úvahy možnosť, že došlo k extravazácii, ak sa pacient sťažuje na bolesť v panvovej alebo abdominálnej oblasti, aby sa zabránilo závažným následkom.

  Všeobecná hygiena pre pacienta po instilácii

  Po močení sa odporúča umyť si ruky a oblasť genitálií. To sa týka hlavne prvých močení po podaní mitomycínu. Mitomycín je mutagénna a potenciálne karcinogénna látka pre ľudí. Treba sa vyhýbať kontaktu s pokožkou a sliznicami.

  Ak dôjde k cystitíde, treba podať symptomatickú liečbu miestnymi protizápalovými liekmi a analgetikami. Vo väčšine prípadov možno s liečbou mitomycínom pokračovať, ak je nutné

  zníženými dávkami. Boli hlásené ojedinelé prípady alergickej (eozinofilnej) cystitídy, ktoré si vynútili prerušenie liečby (pozri časť 4.8).

  Starší pacienti

  Starší pacienti majú často zníženú fyziologickú funkciu a útlm kostnej drene, ktoré môžu mať predĺžené trvanie, takže u tejto populácie podávajte mitomycín zvlášť opatrne a zároveň dôkladne sledujte pacientov stav.

  Toxický účinok na kostnú dreň

  Kvôli toxickým účinkom mitomycínu na kostnú dreň iné modality myelotoxickej liečby (najmä iné

  cytostatiká, žiarenie) treba podávať s osobitnou opatrnosťou, za účelom minimalizácie rizika aditívnej myelosupresie.

  Dlhodobá liečba môže viesť ku kumulatívnemu toxickému účinku na kostnú dreň. Útlm kostnej drene sa môže prejaviť iba s oneskorením; k najvýraznejšiemu prejavu dochádza po 4 – 6 týždňoch,

  akumuláciou po predĺženom používaní, a preto si často vyžaduje individuálnu úpravu dávkovania.

  U pacientov súčasne liečených intravenózne mitomycínom a inými antineoplastikami bol hlásený výskyt akútnej leukémie (v niektorých prípadoch po preleukemickej fáze) a myelodysplastického syndrómu.

  V prípade pľúcnych príznakov, ktoré nemožno pripísať základnému ochoreniu, liečbu treba okamžite zastaviť. Pľúcna toxicita sa dá dobre liečiť steroidmi.

  Liečbu treba tiež okamžite zastaviť, ak sa vyskytnú príznaky hemolýzy alebo náznaky dysfunkcie

  obličiek (nefrotoxicity). Výskyt hemolyticko-uremického syndrómu (HUS; nevratné zlyhanie obličiek, mikroangiopatická hemolytická anémia [MAHA syndróm] a trombocytopénia) je obyčajne smrteľný.

  V intravenóznych dávkach > 30 mg mitomycínu/m² telesného povrchu bola pozorovaná mikroangiopaticko-hemolytická anémia. Odporúča sa pozorné sledovanie funkcie obličiek. Zatiaľ sa nepozorovali žiadne prípady MAHA po intravezikálnom podaní mitomycínu.

  Nové poznatky nasvedčujú, že môže byť vhodný liečebný cyklus na odstránenie imunitných

  komplexov, o ktorých sa zdá, že pri nástupe príznakov hrajú významnú úlohu prostredníctvom imunoadsorpcie stĺpcami stafylokokového proteínu A.

  Odporúčané prehliadky a bezpečnostné opatrenia v prípade intravenózneho podania:

  Pred začiatkom liečby

• Úplný krvný obraz

• Funkčný test pľúc, ak je podozrenie na existujúcu poruchu funkcie pľúc

• Funkčný test obličiek za účelom vylúčenia obličkovej nedostatočnosti

• Funkčný test pečene za účelom vylúčenia pečeňovej nedostatočnosti

  Počas liečby

• Pravidelné sledovanie krvného obrazu

• Pozorné sledovanie funkcie obličiek

Možná interakcia počas systémovej liečby

Možné sú myelotoxické interakcie s inými liečebnými modalitami toxickými pre kostnú dreň (najmä inými cytotoxickými liekmi, žiarením).

Kombinácia s vinka alkaloidmi alebo bleomycínom môže zvýšiť pľúcnu toxicitu.

Zvýšené riziko hemolyticko-uremického syndrómu bolo hlásené u pacientov dostávajúcich súčasne intravenózny mitomycín a 5-fluóruracil alebo tamoxifén.

Pri pokusoch na zvieratách viedlo podanie pyridoxíniumchloridu (vitamínu B6) k strate účinku mitomycínu.

V spojení s liečbou mitomycínom sa nemajú podávať žiadne injekcie živých vakcín, keďže toto môže viesť k zvýšenému riziku infekcie živou vakcínou.

Mitomycín môže zosilniť kardiotoxicitu doxorubicínu.

Gravidita

Mitomycín je genotoxický a môže nepriaznivo ovplyvniť vývoj embrya (pozri časť 5.3). Mitomycin medac sa nemá užívať počas gravidity. Ak je liečba tehotnej pacientky vitálne indikovaná, treba poskytnúť lekárske poradenstvo o riziku škodlivých účinkov na dieťa spojených s liečbou.

Dojčenie

Mitomycín sa vylučuje do ľudského materského mlieka. Vzhľadom k svojím dokázaným

mutagénnym, teratogénnym a karcinogénnym účinkom sa má dojčenie počas liečby Mitomycinom medac ukončiť (pozri časť 4.3).

Fertilita

Žena nesmie otehotnieť počas liečby mitomycínom. V prípade otehotnenia počas liečby musí byť poskytnuté genetické poradenstvo. Ženy vo fertilnom veku musia používať účinnú antikoncepciu alebo pohlavne abstinovať počas chemoterapie a počas 6 mesiacov po jej ukončení.

Mitomycín je genotoxický. Mužom liečeným mitomycínom sa preto odporúča nesplodiť dieťa počas liečby a po dobu 6 mesiacov po jej ukončení, a poradiť sa o konzervácii spermy pred začiatkom liečby, vzhľadom k možnosti ireverzibilnej neplodnosti spôsobenej liečbou mitomycínom.

I v prípade keď sa používajú podľa návodu, tento liek môže spôsobiť nauzeu a vracanie a tým zhoršiť reakčný čas do takej miery, že sa zníži schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Toto platí ešte viac pri súbežnej konzumácii alkoholu.

Prehľad nežiaducich účinkov je uvedený nižšie podľa triedy orgánových systémov a frekvencie výskytu. Frekvencie výskytu uvedené nižšie sú definované ako:

Veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000) alebo neznáme (z dostupných údajov).

Možné nežiaduce reakcie počas systémovej liečby

Najčastejšími nežiaducimi reakciami mitomycínu podaného systémovo sú gastrointestinálne príznaky ako nauzea a vracanie, a útlm kostnej drene s leukopéniou a všeobecne dominantnou

trombocytopéniou. K útlmu kostnej drene dochádza až u 65 % pacientov. Pretože tento účinok je

kumulatívny pri dlhodobom používaní, útlm kostnej drene je často faktorom obmedzujúcim dávku.

U až 10 % pacientov sa musí počítať so závažnou orgánovou toxicitou vo forme intersticiálneho zápalu pľúc alebo nefrotoxicity.

Mitomycín je potenciálne hepatotoxický.

Možné nežiaduce reakcie počas intravezikálnej liečby

Nežiaduce reakcie môžu byť výsledkom podania roztoku na intravezikálnu instiláciu, alebo hlbokej resekcie.

Najčastejšími nežiaducimi reakciami intravezikálne podaného mitomycínu sú kožné alergické reakcie vo forme miestneho exantému (napr. kontaktná dermatitída, tiež vo forme dlaňového alebo

chodidlového erytému) a cystitída.

Po intravezikálnom podaní sa do systémového obehu dostane len malé množstvo mitomycínu. Napriek tomu boli vo veľmi zriedkavých prípadoch hlásené nasledovné systémové nežiaduce účinky:

Možné systémové nežiaduce účinky, ku ktorým dochádza veľmi zriedkavo po intravezikálnom podaní:

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

V prípade predávkovania sa musí počítať so závažnou myelotoxicitou alebo dokonca s myeloftízou, ktorej plne rozvinutý klinický účinok sa dostaví iba po približne 2 týždňoch.

Doba, za ktorú počet leukocytov klesne na najnižšiu hodnotu, môže trvať 4 týždne. Preto, ak je podozrenie na predávkovanie, treba podrobne a dlhodobo sledovať hematologické parametre.

Doteraz však neboli hlásené žiadne prípady predávkovania intravezikálne podaným mitomycínom.

Keďže nie je dostupné žiadne účinné antidotum, pri každom podaní treba postupovať nanajvýš opatrne.