Risperidon Farmax 1 mg filmom obalené tablety

Risperidon Farmax je indikovaný na liečbu schizofrénie.

Risperidon Farmax je indikovaný na liečbu stredne závažných až závažných manických epizód spojených sbipolárnymi poruchami.

Risperidon Farmax je indikovaný na krátkodobú liečbu (trvajúcu do 6 týždňov) perzistentnej agresivity upacientov so stredne závažnou až závažnou Alzheimerovou demenciou, ktorí neodpovedajú na nefarmakologické prístupy auktorých je riziko, že poškodia seba alebo iných.

Risperidon Farmax je indikovaný na krátkodobú symptomatickú liečbu (trvajúcu do 6 týždňov) perzistentnej agresivity pri poruchách správania udetí od 5 rokov adospievajúcich spodpriemernou úrovňou intelektuálnych funkcií alebo smentálnou retardáciou diagnostikovanou podľa kritérií DSM-IV, uktorých závažnosť agresivity alebo iného disruptívneho správania vyžaduje farmakologickú liečbu.

Farmakologická liečba má byť integrálnou súčasťou komplexnejšieho liečebného programu, zahŕňajúceho psychosociálnu aedukačnú intervenciu. Odporúča sa, aby risperidón predpisoval špecialista voblasti detskej neurológie apsychiatrie detí adospievajúcich alebo lekár, ktorý má skúsenosti sliečbou porúch správania udetí adospievajúcich.

Na dosiahnutie sily 0,5 mg alebo 0,25 mg je treba použiť iný prípravok.

Dávkovanie

Schizofrénia

Dospelí

Risperidon Farmax sa môže podávať jeden alebo dvakrát denne.

Terapia sa má začať dávkou 2mg risperidónu denne. Na druhý deň sa môže dávka zvýšiť na 4mg. Potom môže dávka ostať nezmenená alebo, ak je to potrebné, ďalej sa titruje. Zvyčajná optimálna denná dávka je 4-6mg. Uniektorých pacientov môže byť vhodná pomalšia titračná fáza anižšia úvodná audržiavacia dávka.

Pri dávkach nad 10mg/deň sa nepreukázala vyššia účinnosť ako pri nižších dávkach atieto vyššie dávky môžu spôsobiť zvýšenú incidenciu extrapyramídových symptómov. Bezpečnosť dávok nad 16mg/deň sa nehodnotila apreto sa neodporúčajú.

Starší ľudia

Odporúča sa úvodná dávka 0,5mg dvakrát denne. Túto dávku je možné individuálne upravovať ato dávkovacím režimom po 0,5mg dvakrát denne až na dávky 1-2mg dvakrát denne.

Pediatrická populácia

Risperidon Farmax sa neodporúča udetí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov so schizofréniou zdôvodu nedostatku údajov oúčinnosti vtejto skupine pacientov.

Manické epizódy pri bipolárnej afektívnej poruche

Dospelí

Risperidon Farmax sa má podávať raz denne súvodnou dávkou 2mg risperidónu. Ak je to potrebné, dávkovanie sa má upraviť vintervaloch nie kratších ako 24hodín zvýšením dávky o1mg denne. Risperidon Farmax sa môže podávať vo flexibilných dávkach vrozpätí 1 - 6mg denne za účelom optimalizácie stupňa účinnosti atolerancie ujednotlivých pacientov. Upacientov smanickými epizódami sa denné dávky nad 6mg risperidónu nehodnotili.

Tak ako pri všetkých symptomatických liečbach, dlhodobé užívanie Risperidonu Farmax sa musí neustále prehodnocovať.

Starší ľudia

Odporúča sa úvodná dávka 0,5mg dvakrát denne. Túto dávku je možné individuálne upravovať ato dávkovacím režimom po 0,5mg dvakrát denne až na dávky 1 - 2mg dvakrát denne. Keďže klinické skúsenosti ustarších pacientov sú obmedzené, je potrebné byť opatrný.

Pediatrická populácia

Risperidon sa neodporúča udetí adospievajúcich mladších ako 18 rokov so schizofréniou zdôvodu nedostatku údajov oúčinnosti utejto skupiny pacientov.

Perzistentná agresivita upacientov so stredne závažnou až závažnou Alzheimerovou demenciou.

Odporúča sa úvodná dávka 0,25mg dvakrát denne. Toto dávkovanie sa môže upraviť zvýšeniami dávky o0,25mg dvakrát denne podľa individuálnej potreby pacienta, nie však častejšie ako každý druhý deň. Uväčšiny pacientov je optimálna dávka 0,5mg dvakrát denne. Niektorí pacienti však môžu potrebovať dávky až 1mg dvakrát denne.

Upacientov sperzistentnou agresivitou uAlzheimerovej demencie sa Risperidon Farmax nemá používať dlhšie ako 6týždňov. Počas liečby je potrebné pacienta často apravidelne kontrolovať apokračovanie liečby prehodnocovať.

Poruchy správania

Deti adospievajúci od 5 do 18 rokov

Ujedincov stelesnou hmotnosťou ≥ 50kg sa odporúča úvodná dávka 0,5mg raz denne. Toto dávkovanie sa môže upraviť zvýšeniami dávky o0,5mg raz denne podľa individuálnej potreby pacienta, nie však častejšie ako každý druhý deň. Uväčšiny pacientov je optimálna dávka 1mg raz denne. Niektorí pacienti však môžu potrebovať dávky 0,5mg raz denne zatiaľ čo iní 1,5mg raz denne. Ujedincov stelesnou hmotnosťou < 50kg sa odporúča úvodná dávka 0,25mg raz denne. Toto dávkovanie sa môže upraviť zvýšeniami dávky o0,25mg raz denne podľa individuálnej potreby pacienta, nie však častejšie ako každý druhý deň. Uväčšiny pacientov je optimálna dávka 0,5mg raz denne. Niektorí pacienti však môžu potrebovať dávky 0,25mg dvakrát denne, zatiaľ čo iní 0,75mg raz denne.

Tak ako pri všetkých symptomatických liečbach, dlhodobé užívanie Risperidonu Farmax sa musí neustále prehodnocovať.

Risperidon Farmax sa neodporúča udetí mladších ako 5rokov zdôvodu chýbania skúseností opodávaní risperidónu deťom mladším ako 5 rokov trpiacim týmto ochorením.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek apečene

Pacienti s poruchou funkcie obličiek majú nižšiu schopnosť eliminovať aktívnu antipsychotickú

frakciu ako dospelí s normálnou funkciou obličiek. Pacienti s poruchou funkcie pečene majú vyššiu

plazmatickú koncentráciu voľnej frakcie risperidónu.

U pacientov s poruchou funkcie obličiek a pečene, bez ohľadu na indikáciu, úvodná a udržiavacia

dávka má byť polovičná a titrácia dávky má byť pomalšia.

U týchto skupín pacientov sa má Risperidon Farmax používať opatrne.

Spôsob podávania:

Risperidon Farmax je určený na perorálne použitie. Potrava nemá vplyv na absorpciu Risperidonu Farmax.

Pri ukončovaní liečby sa odporúča postupné vysadzovanie lieku. Po náhlom vysadení lieku boli veľmizriedkavo hlásené akútne abstinenčné symptómy, vrátane nauzey, vracania, potenia anespavosti (pozri časť 4.8). Môže sa tiež vyskytnúť recidíva psychotických symptómov aboli hlásené aj poruchy mimovoľných pohybov (ako je akatízia, dystónia adyskinéza).

Prechod ziného antipsychotika

Na začiatku terapie Risperidonom Farmax sa odporúča ukončiť predchádzajúcu liečbu postupne asúčasne začať liečbu Risperidonom Farmax. Vprípade potreby, pri prechode zdepotnej formy antipsychotika na risperidón sa odporúča začať terapiu risperidónom včase plánovanej nasledovnej injekčnej dávky. Potreba pokračovania existujúcej liečby antiparkinsonikami sa má pravidelne prehodnocovať.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek zpomocných látok (uvedených včasti 6.1).

Starší ľudia sdemenciou

Zvýšená mortalita ustarších s demenciou

Vmeta-analýze 17 kontrolovaných štúdií atypických antipsychotík, vrátane risperidónu, bola u starších ľudí s demenciou, liečených atypickými antipsychotikami, zvýšená mortalita v porovnaní splacebom. Vplacebom kontrolovaných štúdiách srisperidónom podávaným perorálne u tejto populácie, bola mortalita 4,0% upacientov liečených risperidónom v porovnaní s 3,1% u pacientov, ktorí dostávali placebo. Pomer pravdepodobnosti (95% presný interval spoľahlivosti) bol 1,21 (0,7; 2,1). Priemerný vek pacientov, ktorí zomreli bol 86 rokov (v rozsahu 67 – 100). Údaje zdvoch veľkých pozorovacích štúdií preukázali, že starší ľudia sdemenciou, ktorí sú liečení klasickými antipsychotikami, podstupujú mierne zvýšené riziko úmrtia vporovnaní sneliečenými. Na určenie presného odhadu stupňa závažnosti rizika nie sú dostatočné údaje apríčina zvýšeného rizika nie je známa. Nie je jasné, či zvýšenie mortality, zistené vpozorovacích štúdiach, súvisí viac sliečbou antipsychotikami alebo sniektorými charakteristikami pacientov.

Súbežné užívanie sfurosemidom

V placebom kontrolovaných štúdiách s risperidónom u starších ľudí s demenciou bola súbežná liečba risperidónom afurosemidom spojená s vyššou mortalitou (7,3%; priemerný vek 89 rokov, v rozsahu 75-97 rokov) v porovnaní s liečbou samotným risperidónom (3,1%; priemerný vek 84 rokov, v rozsahu 70-96 rokov) alebo samotným furosemidom (4,1%; priemerný vek 80 rokov, vrozsahu 67-90). Zvýšená mortalita upacientov liečených súbežne furosemidom arisperidónom bola pozorovaná vdvoch zo štyroch klinických štúdií. Pri súbežnom užívaní risperidónu s inými diuretikami (najmä nízkymi dávkami tiazidových diuretík) sa podobné zistenia nepotvrdili.

Nezistili sa žiadne patofyziologické mechanizmy, ktoré by jasne vysvetľovali tento nález, anepozoroval sa žiadny zodpovedajúci mechanizmus vedúci k úmrtiu. Aj napriek tomu je potrebná opatrnosť apred rozhodnutím, či danú kombináciu použiť, sa má zvážiť pomer rizika a prínosu.

U pacientov liečených inými diuretikami v kombinácii s risperidónom sa mortalita nezvýšila. Bez ohľadu na liečbu, dehydratácia bola celkovým rizikovým faktorom mortality, preto ustarších ľudí s demenciou je potrebné jej predísť.

Cerebrovaskulárne nežiaduce účinky (CVAE)

V randomizovaných, placebom kontrolovaných štúdiách sa u pacientov s demenciou pozorovalo približne 3-násobne vyššie riziko cerebrovaskulárnych nežiaducich účinkov pri liečbe niektorými atypickými antipsychotikami. Spoločné údaje zo šiestich placebom kontrolovaných štúdií s risperidónom prevažne u starších ľudí (> 65 rokov) s demenciou ukázali, že CVAE (závažné a nezávažné, kombinované) sa vyskytli u 3,3% (33/1009) pacientov liečených risperidónom a u 1,2% (8/712) pacientov užívajúcich placebo. Pomer pravdepodobnosti (95% presný interval spoľahlivosti) bol 2,96 (1,34; 7,50). Mechanizmus tohto zvýšeného rizika nie je známy. Nie je možné vylúčiť zvýšené riziko u iných antipsychotík alebo u iných skupín pacientov. Risperidon Farmax sa má používať s opatrnosťou u pacientov s rizikovými faktormi pre vznik mozgovej príhody.

Riziko CVAE bolo významne vyššie u pacientov so zmiešaným alebo vaskulárnym typom demencie v porovnaní s Alzheimerovou demenciou. Z tohto dôvodu, pacienti siným typom demencie ako je Alzheimerova demencia nemajú byť liečení risperidónom.

Lekárom sa odporúča vyhodnotiť pomer rizika a prínosu použitia Risperidonu Farmax u starších ľudí sdemenciou, pričom je potrebné vziať do úvahy rizikové predpoklady pre vznik cerebrovaskulárnej príhody u jednotlivých pacientov. Pacienti/opatrovatelia musia byť upozornení na potrebu okamžitého hlásenia prejavov apríznakov potenciálnej CVAE ako je náhla únava alebo znecitlivenie tváre, rúk alebo nôh a problémy s rečou alebo videním. Bezodkladne je potrebné zvážiť všetky možnosti liečby, vrátane prerušenia liečby risperidónom.

Risperidon Farmax sa má používať len krátkodobo na liečbu perzistentnej agresivity u pacientov so stredne závažnou až závažnou Azheimerovou demenciou ako doplnok ku nefarmakologickej liečbe, ktorá má obmedzenú alebo žiadnu účinnosť a pri potenciálnom riziku poškodzovania seba alebo iných.

Pacientov je potrebné pravidelne kontrolovať a potrebu ďalšej liečby prehodnocovať.

Ortostatická hypotenzia

Vzhľadom na inhibičnú aktivitu risperidónu na alfa-receptoroch môže nastať (ortostatická) hypotenzia, najmä v úvodnom období titrovania dávky. Klinicky významná hypotenzia sa pozorovala po uvedení lieku na trh pri súbežnom použití risperidónu aantihypertenzív. Risperidon Farmax sa má podávať sopatrnosťou pacientom so známym kardiovaskulárnym ochorením (napr. zlyhanie srdca, infarkt myokardu, poruchy prevodového systému, dehydratácia, hypovolémia alebo cerebrovaskulárne ochorenie) a dávka sa má postupne titrovať podľa odporúčania (pozri časť 4.2). Ak nastane hypotenzia, treba zvážiť zníženie dávky.

Leukopénia, neutropénia a agranulocytóza

Pri liečbe antipsychotikami, vrátane risperidónu, boli hlásené prípady leukopénie, neutropénie aagranulocytózy. Vpriebehu postmarketingového sledovania bola agranulocytóza hlásená veľmi zriedkavo (< 1/10000 pacientov).

Pacientov sklinicky významným nízkym počtom leukocytov vanamnéze alebo sliekom indukovanou leukopéniou/neutropéniou treba sledovať prvých niekoľko mesiacov liečby atreba zvážiť prerušenie liečby Risperidonom Farmax pri prvých známkach klinicky významného poklesu počtu leukocytov, ak nie sú prítomné iné kauzálne faktory.

Upacientov sklinicky významnou neutropéniou treba starostlivo sledovať horúčku ainé príznaky alebo znaky infekcie aihneď ich liečiť, ak sa takéto príznaky alebo znaky objavia. U pacientov so závažnou neutropéniou (absolútny počet neutrofilov < 1 x 10⁹/l) sa má liečba Risperidonom Farmax prerušiť asledovať počet leukocytov až do zotavenia.

Tardívna dyskinéza/Extrapyramídové symptómy (TD/EPS)

Lieky s vlastnosťami antagonistov dopamínových receptorov spôsobujú vznik tardívnych dyskinéz charakterizovaných rytmickými mimovoľnými pohybmi, predovšetkým jazyka a/alebo tváre.

Výskyt extrapyramídových symptómov je rizikovým faktorom pre rozvoj tardívnych dyskinéz. Pokiaľ sa objavia známky a symptómy tardívnej dyskinézy, má sa zvážiť prerušenie podávania všetkých liekov s antipsychotickým účinkom.

Neuroleptický malígny syndróm (NMS)

Pri liečbe antipsychotikami bol zaznamenaný neuroleptický malígny syndróm, charakterizovaný hypertermiou, svalovou rigiditou, vegetatívnou labilitou, poruchami vedomia a zvýšenými hladinami kreatínfosfokinázy. Ďalšími príznakmi môže byť myoglobinúria (rabdomyolýza) aakútne zlyhanie obličiek. Ak sa tieto príznaky vyskytnú, treba ukončiť podávanie všetkých liekov s antipsychotickým účinkom vrátane Risperidonu Farmax.

Parkinsonova choroba a demencia s Lewyho telieskami

Lekári majú pri predpisovaní antipsychotík, vrátane Risperidonu Farmax, posudzovať riziko aprínos upacientov sParkinsonovou chorobou alebo s demenciou s Lewyho telieskami. Parkinsonova choroba sa môže užívaním risperidónu zhoršiť. U oboch skupínmôže byť zvýšené riziko neuroleptického malígneho syndrómu alebo zvýšenej citlivosti na antipsychotické lieky; títo pacienti boli vylúčení zklinických štúdií. Táto zvýšená citlivosť sa okrem extrapyramídových symptómov môže prejavovať aj zmätenosťou, otupenosťou, posturálnou nestabilitou svysokým výskytom pádov.

Hyperglykémia adiabetes mellitus

Počas liečby risperidónom sa vyskytla hyperglykémia, diabetes mellitus aexacerbácia pre-existujúceho diabetu. Vniektorých prípadoch bolo hlásené predchádzajúce zvýšenie telesnej hmotnosti, čo môže byť predispozičný faktor. Veľmi zriedkavo bola hlásená súvislosť sketoacidózou azriedkavo sdiabetickou kómou. Odporúča sa vhodné klinické sledovanie vsúlade so zaužívanými smernicami pre antipsychotickú liečbu. Upacientov liečených akýmkoľvek atypickým antipsychotikom, vrátane Risperidonu Farmax, sa majú sledovať symptómy hyperglykémie (ako polydipsia, polyúria, polyfágia aslabosť) aupacientov sdiabetes mellitus sa má pravidelne sledovať zhoršenie regulácie glukózy.

Zvýšenie telesnej hmotnosti

Pri užívaní risperidónu bolo hlásené významné zvýšenie telesnej hmotnosti. Hmotnosť sa má pravidelne sledovať.

Hyperprolaktinémia

Hyperprolaktinémia je častý vedľajší účinok liečby risperidónom. Vyšetrenie hladiny prolaktínu v plazme sa odporúča u pacientov s vedľajšími účinkami svedčiacimi o možnej súvislosti s prolaktínom (napr. gynekomastia, poruchy menštruácie, anovulácia, porucha fertility, pokles libida, erektilná dysfunkcia, galaktorea).

Štúdie na tkanivových kultúrach naznačujú, že prolaktín môže u ľudí stimulovať rast nádorových buniek vprsníkoch. Napriek tomu, že sa doteraz vklinických a epidemiologických štúdiách nepreukázala žiadna priama súvislosť s podávaním antipsychotík, u pacientov s príslušnou anamnézou sa odporúča zvýšená opatrnosť. Risperidon Farmax sa má používať opatrne u pacientov s pre-existujúcou hyperprolaktinémiou aupacientov s možnými nádormi súvisiacimi s prolaktínom.

Predĺženie QT intervalu

V postmarketingovom sledovaní bolo predĺženie QT intervalu hlásené veľmi zriedkavo. Tak ako pri ostatných antipsychotikách, má sa venovať zvýšená pozornosť, keď sa risperidón predpisuje pacientom sdiagnostikovaným kardiovaskulárnym ochorením, predĺžením QT intervalu v rodinnej anamnéze, bradykardiou alebo poruchami elektrolytov (hypokaliémia, hypomagneziémia), pretože to môže zvýšiť riziko arytmogénnych účinkov pri súčasnom užívaní s liekmi, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval.

Záchvaty

Risperidon Farmax sa má podávať uvážene pacientom s anamnézou záchvatov alebo inými stavmi, ktoré potenciálne znižujú záchvatový prah.

Priapizmus

Pri liečbe Risperidonom Farmax sa môže vyskytnúť priapizmus vzhľadom na jeho účinok na inhibíciu alfa-adrenergných receptorov.

Regulácia telesnej teploty

Liekom s antipsychotickým účinkom sa pripisuje porucha schopnosti organizmu znížiť teplotu tela. Odporúča sa vhodná starostlivosť, ak sa Risperidon Farmax predpisuje pacientom, ktorí sa ocitnú vsituáciách vedúcich k zvýšeniu teploty tela, napr. nadmerné cvičenie, pobyt vo veľkých horúčavách, súčasná liečba santicholinergným účinkom alebo dehydratácia.

Antiemetický účinok

V predklinických štúdiách s risperidónom sa pozoroval antiemetický účinok. V prípade, že sa tento účinok vyskytne u ľudí, môže zakrývať príznaky a symptómy predávkovania niektorými liekmi alebo stavov, ako napr. obštrukcia čreva, Reyov syndróm a nádor mozgu.

Poškodenie funkcie obličiek alebo pečene

Pacienti s poruchou funkcie obličiek vykazujú vporovnaní sdospelými snormálnou funkciou obličiek zníženú schopnosť eliminovať antipsychotickú frakciu. Pacienti s poruchou funkcie pečene vykazujú zvýšené plazmatické koncentrácie voľnej frakcie risperidónu (viz bod 4.2).

Venózny trombembolizmus

Vsúvislosti santipsychotikami boli hlásené prípady venózneho trombembolizmu (VTE). Keďže pacienti liečení antipsychotikami majú často získané rizikové faktory pre VTE, je nutné identifikovať všetky rizikové faktory pre VTE pred, ako aj počas liečby Risperidonom Farmax aprijať potrebné preventívne opatrenia.

Peroperačný syndróm vlajúcej dúhovky

Peroperačný syndróm vlajúcej dúhovky (IFIS, z angl. intraoperative floppy iris syndrome) sa pozoroval počas operácie katarakty u pacientov liečených liekmi s alfa1a-adrenergným antagonistickým účinkom, vrátane risperidónu (pozri časť 4.8).

IFIS môže zvyšovať riziko očných komplikácií počas a po operácii. Pred operáciou treba očného chirurga informovať o užívaní liekov s alfa1a-adrenergným antagonistickým účinkom v súčasnosti alebo v minulosti. Potenciálny prínos ukončenia liečby blokujúcej alfa1 pred operáciou katarakty sa nestanovil a musí sa porovnať s rizikom ukončenia antipsychotickej liečby.

Pediatrická populácia

Pred predpísaním risperidónu dieťaťu alebo dospievajúcemu sporuchami správania je potrebné upacienta komplexne vyšetriť fyzické asociálne príčiny agresívneho správania ako je bolesť alebo nevhodné životné prostredie.

Sedatívny účinok risperidónu sa má starostlivo monitorovať utejto skupiny pacientov zdôvodu možného ovplyvnenia schopnosti učiť sa. Zmena času podávania risperidónu by mohla zlepšiť dopad sedácie na pozornosť udetí adospievajúcich.

Risperidón bol spojený smiernym nárastom telesnej hmotnosti aBMI. Odporúča sa odváženie telesnej hmotnosti pred začiatkom liečby apravidelné sledovanie telesnej hmotnosti. Zmeny výšky vdlhodobých otvorených rozsiahlych štúdiách boli vzhľadom kveku vnorme. Účinok dlhodobej liečby risperidónom na pohlavné dospievanie avýšku sa adekvátne neštudoval.

Zdôvodu potenciálnych účinkov dlhotrvajúcej hyperprolaktinémie na rast apohlavné dospievanie udetí adospievajúcich, je potrebné zvážiť pravidelné klinické hodnotenie endokrinologického stavu, vrátane meraní výšky, hmotnosti, pohlavného dospievania, sledovanie menštruačného cyklu aďalších možných účinkov spojených sprolaktínom.

Výsledky z malej postmarketingovej observačnej štúdie ukázali, že jedinci vo vekovom rozmedzí 8 – 16 rokov, ktorí užívali risperidón, boli v priemere približne o 3,0 až 4,8 cm vyšší ako tí, ktorí užívali inú atypickú antipsychotickú liečbu. Táto štúdia nebola dostatočná k stanoveniu, či mala expozícia risperidónu nejaký vplyv na konečnú telesnú výšku v dospelosti, alebo či bol výsledok spôsobený priamym účinkom risperidónu na rast kostí, alebo účinkom základného ochorenia na rast kostí alebo dôsledkom efektívnejšej kontroly základného ochorenia s následným vzostupom lineárneho rastu.

Počas liečby risperidónom sa má vykonávať aj pravidelné hodnotenie extrapyramídových symptómov ainých pohybových porúch.

Odporúčania na spôsob podávania udetí adospievajúcich pozri včasti 4.2.

Pomocné látky

Filmom obalené tablety obsahujú monohydrát laktózy. Pacienti so zriedkavýmidedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

2 mg filmom obalené tablety obsahujú oranžovú žlť (E110). Môže spôsobovať alergické reakcie.

Interakcie súvisiace s farmakodynamikou

Lieky, ktoré predlžujú QT interval

Tak ako pri iných antipsychotikách, opatrnosť sa odporúča pri predpisovaní risperidónu sliekmi, oktorých je známe, že predlžujú QT interval, napr. antiarytmiká (napr. chinidín, dyzopyramid, prokaínamid, propafenón, amiodarón, sotalol), tricyklické antidepresíva (t.j. amitriptylín), tetracyklické antidepresíva (t.j. maprotilín), niektoré antihistaminiká, ostatné antipsychotiká, niektoré antimaláriká (t.j. chinín ameflochín) alieky spôsobujúce nerovnováhu elektrolytov (hypokaliémia, hypomagneziémia), bradykardiu alebo tie, ktoré inhibujú hepatálny metabolizmus risperidónu. Tento zoznam je indikatívny anie je kompletný.

Centrálne účinkujúce lieky aalkohol

Zdôvodu zvýšeného rizika sedácie sa má risperidón užívať sopatrnosťou vkombinácii sinými centrálne účinkujúcimi látkami predovšetkým s alkoholom, opiátmi, antihistaminikami abenzodiazepínmi.

Levodopa a agonisty dopamínu

Risperidon Farmax môže antagonizovať účinok levodopy a ďalších agonistov dopamínu. Ak je táto kombinácia potrebná, najmä vkonečnom štádiu Parkinsonovej choroby, má sa pre každú liečbu predpísať najnižšia účinná dávka.

Antihypertenzíva

Pri súčasnom užívaní risperidónu a antihypertenzívnej liečby sa v postmarketingovom sledovaní pozorovala klinicky významná hypotenzia.

Paliperidón

Súbežné užívanie perorálneho Risperidonu Farmax spaliperidónom sa neodporúča, pretože paliperidón je účinným metabolitom risperidónu aich kombinácia môže viesť kzvýšenej expozícii aktívnej antipsychotickej frakcie.

Interakcie súvisiace s farmakokinetikou

Potrava neovplyvňuje absorpciu Risperidonu Farmax.

Risperidón je metabolizovaný hlavne prostredníctvom CYP2D6 avmenšej miere prostredníctvom CYP3A4. Tak ako risperidón, tak ijeho aktívny metabolit 9-hydroxyrisperidón sú substráty P-glykoproteínu (P-gp). Látky, ktoré ovplyvňujú aktivitu CYP2D6 alebo silné inhibítory alebo induktory aktivity CYP3A4 a/alebo P-gp, môžu mať účinok na farmakokinetiku účinnej antipsychotickej frakcie risperidónu.

Silné inhibítory CYP2D6

Súbežné podávanie risperidónu so silným inhibítorom CYP2D6 môže zvýšiť plazmatické koncentrácie risperidónu, ale menej jeho aktívnej antipsychotickej frakcie. Vyššie dávky silného inhibítora CYP2D6 môžu zvýšiť koncentrácie aktívnej antipsychotickej frakcie risperidónu (napr. paroxetín, pozri nižšie). Predpokladá sa, že ďalšie inhibítory CYP2D6, ako je chinidín, môžu ovplyvniť plazmatické koncentrácie risperidónu podobným spôsobom. Po začatí alebo ukončení súbežnej liečby sparoxetínom, chinidínom alebo iným silným inhibítorom CYP2D6, najmä vo vyšších dávkach, má lekár dávkovanie Risperidonu Farmax prehodnotiť.

Inhibítory CYP3A4 a/alebo P-gp

Súbežné podávanie risperidónu so silným inhibítorom CYP3A4 a/alebo P-gp môže výrazne zvýšiť plazmatické koncentrácie aktívnej antipsychotickej frakcie risperidónu. Po začatí alebo ukončení súbežnej liečby s itrakonazolom alebo s iným silným inhibítorom CYP3A4 a/alebo P-gp, má lekár dávkovanie risperidónu prehodnotiť.

Induktory CYP3A4 a/alebo P-gp

Súbežné podávanie risperidónu so silným induktorom CYP3A4 a/alebo P-gp môže znížiť plazmatické koncentrácie aktívnej antipsychotickej frakcie risperidónu. Po začatí alebo ukončení súbežnej liečby s karbamazepínom alebo s iným silným induktorom CYP3A4 a/alebo P-gp, má lekár dávkovanie Risperidonu Farmax prehodnotiť. Induktory CYP3A4 účinkujú spôsobom závislým od času a môže trvať najmenej 2 týždne od začatia liečby, kým sa dosiahne maximálny účinok. Naopak, vprípade ukončenia liečby môže trvať najmenej 2 týždne, kým zoslabne indukcia CYP3A4.

Lieky svysokou väzbou na proteíny

Keď sa risperidón podáva spolu s liekmi s vysokou väzbou na proteíny, nedochádza ku klinicky významnému vytesneniu niektorého z liekov z plazmatických proteínov. Pri súbežnom užívaní liekov si treba v príslušnej informácii o liekoch prečítať informáciu ometabolickej dráhe a možnej potrebe úpravy dávkovania.

Pediatrická populácia

Interakčné štúdie sa uskutočnili len udospelých. Význam výsledkov týchto štúdií pre pediatrických pacientov nie je známy.

Kombinované použitie psychostimulancií (napr. metylfenidátu) s risperidónom u detí a dospievajúcich neovplyvnilo farmakokinetiku a účinnosť risperidónu.

Príklady

Príklady liekov, ktoré sa môžu potenciálne navzájom ovplyvňovať alebo o ktorých je známe, že sa srisperidónom navzájom neovplyvňujú, sa uvádzajú nižšie:

Vplyv iných liekov na farmakokinetiku risperidónu

Antibakteriálne lieky:

• Erytromycín, mierny inhibítor CYP3A4 a inhibítor P-gp, nemení farmakokinetiku risperidónu a aktívnej antipsychotickej frakcie.

• Rifampicín, silný induktor CYP3A4 a induktor P-gp, znižoval plazmatické koncentrácie aktívnej antipsychotickej frakcie.

Anticholínesterázy:

• Donepezil a galantamín, oba substráty CYP2D6 a CYP3A4, nepreukázali klinicky významný účinok na farmakokinetiku risperidónu ana aktívnu antipsychotickú frakciu.

Antiepileptiká:

• Karbamazepín, silný induktor CYP3A4 a induktor P-gp, znižuje plazmatickú hladinu aktívnej antipsychotickej frakcie risperidónu. Obdobný účinok sa pozoruje napr. sfenytoínom afenobarbitalom, ktoré tiež indukujú CYP3A4 pečeňové enzýmy ako aj P-gp.

• Topiramát mierne znižuje biologickú dostupnosť risperidónu, ale nie aktívnej antipsychotickej frakcie. Ztoho dôvodu je málo pravdepodobné, že je táto interakcia klinicky významná.

Antimykotiká:

• Itrakonazol, silný inhibítor CYP3A4 ainhibítor P-gp, vdávke 200 mg/deň zvyšoval plazmatické koncentrácie aktívnej antipsychotickej frakcie približne o70% pri risperidóne vdávkach 2 až 8mg/deň.

• Ketokonazol, silný inhibítor CYP3A4 ainhibítor P-gp, vdávke 200 mg/deň zvyšoval plazmatické koncentrácie risperidónu aznižoval plazmatické koncentrácie 9-hydroxy-risperidónu.

Antipsychotiká:

• Fenotiazíny môžu zvyšovať plazmatické koncentrácie risperidónu, nie však koncentrácie aktívnej antipsychotickej frakcie.

Antivirotiká:

• Proteázové inhibítory: údaje z oficiálnych štúdií nie sú k dispozícii; avšak vzhľadom na to, že ritonavir je silným inhibítorom CYP3A4 a slabým inhibítorom CYP2D6, ritonavir a proteázové inhibítory posilnené ritonavirom potenciálne zvyšujú koncentrácie aktívnej antipsychotickej frakcie risperidónu.

Betablokátory:

• Niektoré beta-blokátory môžu zvyšovať plazmatickú hladinu risperidónu, nie však hladinu aktívnej antipsychotickej frakcie.

Blokátory kalciového kanála:

• Verapamil, mierny inhibítor CYP3A4 a P-gp, zvyšuje plazmatickú koncentráciu risperidónu a aktívnej antipsychotickej frakcie.

Gastrointestinálne lieky:

• Antagonisty H2-receptora: cimetidín a ranitidín, oba slabé inhibítory CYP2D6 a CYP3A4, zvyšujú biologickú dostupnosť risperidónu, ale jeho aktívnej antipsychotickej frakcie iba okrajovo.

SSRI a tricyklické antidepresíva:

• Fluoxetín, silný inhibítor CYP2D6, zvyšuje plazmatickú koncentráciu risperidónu, ale menej jeho aktívnej antipsychotickej frakcie.

• Paroxetín, silný inhibítor CYP2D6, zvyšuje plazmatické koncentrácie risperidónu, ale v dávkach do 20 mg/deň menej jeho aktívnej antipsychotickej frakcie. Vyššie dávky paroxetínu môžu však zvýšiť koncentrácie aktívnej antipsychotickej frakcie risperidónu.

• Tricyklické antidepresíva môžu zvýšiť plazmatické koncentrácie risperidónu, nie však aktívnej antipsychotickej frakcie. Amitriptylín neovplyvňuje farmakokinetiku risperidónu ani aktívnej antipsychotickej frakcie.

• Sertralín, slabý inhibítor CYP2D6, a fluvoxamín, slabý inhibítor CYP3A4, v dávkach do 100mg/deň nesúvisia sklinicky významnými zmenami koncentrácií aktívnej antipsychotickej frakcie risperidónu. Dávky sertralínu alebo fluvoxamínu vyššie ako 100 mg/deň však môžu zvýšiť koncentrácie aktívnej antipsychotickej frakcie risperidónu.

Vplyv risperidónu na farmakokinetiku iných liekov

Antiepileptiká:

• Risperidón nevykazuje klinicky významný vplyv na farmakokinetiku valproátu alebo topiramátu.

Antipsychotiká:

• Aripiprazol, substrát CYP2D6 a CYP3A4: risperidón tablety alebo injekcie neovplyvňovali farmakokinetiku súčtu aripiprazolu a jeho aktívneho metabolitu, dehydroaripiprazolu.

Náprstníkové glykozidy:

• Risperidón nevykazuje klinicky významný vplyv na farmakokinetiku digoxínu.

Lítium:

• Risperidón nevykazuje klinicky významný vplyv na farmakokinetiku lítia.

Súbežné užívanie risperidónu a furosemidu

Pozri časť 4.4 vzťahujúcu sa na zvýšenú mortalitu u starších pacientov s demenciou pri súbežnom užívaní furosemidu.

Gravidita

Nie sú kdispozícii dostatočné údaje opoužití risperidónu ugravidných žien.

Risperidón nebol teratogénny vštúdiách na zvieratách, ale boli pozorované iné typy reprodukčnej toxicity (pozri 5.3). Nie je známe potenciálne riziko u ľudí.

Novorodenci vystavení pôsobeniu antipsychotík (vrátane Risperidonu Farmax) počas tretieho trimestra gravidity matky sú vystavení riziku nežiaducich účinkov vrátane extrapyramídových príznakov a/alebo príznakov zvysadenia, ktoré môžu byť premenlivé čo sa týka závažnosti adĺžky trvania po pôrode. Boli hlásené prípady agitovanosti, hypertónie, hypotónie, trasu, ospalosti, dýchacích ťažkostí alebo porúch kŕmenia. Vdôsledku toho majú byť novorodenci starostlivo sledovaní.

Risperidon Farmax sa nemá použiť počas gravidity, len ak je to nevyhnutné. Vprípade potreby ukončenia liečby počas gravidity, vysadenie lieku nesmie byť náhle.

Dojčenie

V štúdiách na zvieratách sa risperidón a 9-hydroxy-risperidón vylučovali do mlieka. Preukázalo sa, že risperidón a 9-hydroxy-risperidón sa tiež vylučujú vmalých množstvách do ľudského materského mlieka. Nie sú dostupné údaje onežiaducich účinkoch na dojčené deti. Preto sa má zvážiť prínos dojčenia voči potenciálnemu riziku pre dieťa.

Fertilita

Tak ako iné lieky, ktoré antagonizujú dopamínové D2 receptory, Risperidon Farmax zvyšuje hladinu prolaktínu. Hyperprolaktinémia môže potlačiť hypotalamický GnRH, čo má za následok znížené vylučovanie pituitárneho gonadotropínu. Toto môže následne inhibovať reprodukčnú funkciu zhoršením gonadálnej steroidogenézy ako u žien tak i u mužov.

V predklinických štúdiách sa nepozorovali žiadne relevantné účinky.

Risperidon Farmax má malý alebo mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje zdôvodu potenciálnych účinkov na nervový systém a schopnosť videnia (pozri časť 4.8). Pacientom preto treba odporučiť, aby neviedli vozidlo ani neobsluhovali stroje, kým nie je známa ich individuálna reakcia na risperidón.

Najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami na liek (ADR) (incidencia ≥10%) sú: parkinsonizmus, útlm/ospalosť, bolesť hlavy anespavosť.

Nežiaduce účinky, ktoré sa javili ako od dávky závislé, zahŕňali parkinsonizmus aakatíziu.

Nasledujú nežiadúce účinky, ktoré boli hlásené vklinických štúdiách apostmarketingovom sledovaní risperidónu. Používajú sa nasledovné termíny afrekvencie: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000) a veľmi zriedkavé (<1/10 000).

Vrámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané vporadí klesajúcej závažnosti.

^a Hyperprolaktinémia môže vniektorých prípadoch viesť ku gynekomastii, poruchám menštruácie, amenorei, galaktorei.

^b V placebom kontrolovaných klinických štúdiách bol u 0,18% pacientov liečených risperidónom hlásený diabetes mellitus v porovnaní s 0,11% v skupine s placebom. Celková incidencia zo všetkých klinických štúdií bola 0,43% zo všetkých pacientov liečených risperidónom.

^c Nezaznamenalo sa v klinických štúdiách s risperidónom, ale bolo pozorované vpostmarketingovom sledovaní risperidónu.

^d Môžu sa vyskytnúť extrapyramídové poruchy: parkinsonizmus (hypersekrécia slín, muskuloskeletálna strnulosť, parkinsonizmus, slintanie, rigidita (fenomén ozubeného kolesa), bradykinéza, hypokinéza, maskovitá tvár, svalová rigidita, akinéza, strnutie šije, svalová rigidita, parkinsonovská chôdza aabnormálny glaberálny reflex, parkinsonický kľudový tremor), akatízia (akatízia, nepokoj, hyperkinéza asyndróm nepokojných nôh), tremor, dyskinéza (dyskinéza, fascikulácie, choreatetóza, atetóza amyoklonus), dystónia. Dystónia zahŕňa dystóniu, hypertóniu, tortikolis, samovoľné svalové kontrakcie, kontraktúru svalu, blefarospazmus, okulogýriu, paralýzu jazyka, kŕče tváre, laryngospazmus, myotóniu, opistotonus, orofaryngeálny spazmus, pleurototonus, kŕč jazyka a trizmus. Treba poznamenať, že sa zahŕňa širšie spektrum symptómov, ktoré nemajú nevyhnutne extrapyramídový pôvod. Insomnia zahŕňa: počiatočnú insomniu, insomniu strednej fázy spánku; Záchvaty zahŕňajú: záchvaty typu grand mal; Porucha menštruácie zahŕňa: nepravidelnú menštruáciu, oligomenoreu; Edém zahŕňa: generalizovaný edém, periférny edém, jamkovitý edém.

Nežiaduce účinky zaznamenané s liekovými formami paliperidónu

Paliperidón je aktívnym metabolitom risperidónu, preto sú profily nežiaducich reakcií týchto liečiv (vrátane perorálnych a injekčných liekových foriem) navzájom relevantné. Okrem vyššie uvedených nežiaducich reakcií boli pri použití paliperidónu zaznamenané nasledujúce nežiaduce reakcie aich výskyt možno očakávať pri Risperidone Farmax.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti: Syndróm posturálnej ortostatickej tachykardie.

Účinky triedy

Tak ako pri iných antipsychotikách, po uvedení risperidónu na trh, boli hlásené veľmi zriedkavé prípady predĺženia QT intervalu. Iné účinky na srdce týkajúce sa celej triedy antipsychotík, ktoré predĺžujú QT interval sú ventrikulárna arytmia, ventrikulárna fibrilácia, ventrikulárna tachykardia, náhla smrť, infarkt myokardu a torsades de pointes.

Venózna trombembólia

Pri antipsychotikách boli zaznamenané prípady venózneho trombembolizmu, vrátane prípadov pľúcnej embólie aprípadov trombózy hlbokých žíl – frekvencia nie je známa.

Zvýšenie telesnej hmotnosti

Porovnanie u pacientov so schizofréniou liečených risperidónom alebo placebom skritériom nárastu telesnej hmotnosti ≥ 7% telesnej hmotnosti v6-8 týždňov trvajúcom, placebom kontrolovanom skúšaní preukázalo štatisticky významne vyššiu incidenciu zvýšenia telesnej hmotnosti pri risperidóne (18%) ako pri placebe (9%).

Vplacebom kontrolovanej 3-týždňovej štúdií u dospelých pacientov sakútnou mániou, incidencia nárastu hmotnosti ≥ 7 % ako koncový ukazovateľ bola porovnávaná vskupine srisperidónom (2,5%) a placebom (2,4%) a bola mierne vyššia vkontrolnej skupine sliečivom (3,5%).

Vpopulácii detí a dospievajúcich s poruchami správania vdlhodobej štúdii sa telesná hmotnosť zvýšila vpriemere o 7,3kg po 12 mesiacoch liečby. Predpokladaný nárast hmotnosti u normálnych detí vo veku 5-12 rokov je 3-5kg za rok. U dospievajúcich vo veku 12-16 rokov sa u dievčat zvýšila hmotnosť o 3-5kg za rok a u chlapcov o 5kg za rok.

Ďalšie informácie o osobitných skupinách pacientov

Nežiaduce reakcie, ktoré boli hlásené svyššou incidenciou u starších ľudí sdemenciou alebo u pediatrických pacientov ako u dospelej populácie sú uvedené nižšie:

Starší ľudia sdemenciou

Vklinických skúšaniach boli u starších ľudí sdemenciou hlásené nežiaduce reakcie snasledujúcou frekvenciou: prechodný ischemický záchvat (1,4%) a cerebrovaskulárna príhoda (1,5%). Okrem toho, boli hlásené nasledujúce nežiaduce reakcie sfrekvenciou ≥ 5% u starších ľudí sdemenciou a sminimálne dvojnásobnou frekvenciou pozorovanou u iných skupín dospelých pacientov: infekcie močových ciest, periférny edém, letargia a kašeľ.

Pediatrická populácia

Vo všeobecnosti sa predpokladá, že nežiaduce reakcie udetí sú podobné ako udospelých. U pediatrických pacientov (5-17 rokov) boli hlásené nasledujúce nežiaduce reakcie sfrekvenciou ≥5% a sminimálne dvojnásobnou frekvenciou pozorovanou vklinických skúšaniach u dospelých: somnolencia/sedácia, únava, bolesť hlavy, zvýšenie chuti do jedla, vracanie, infekcie horných dýchacích ciest, nazálna kongescia, abdominálna bolesť, závrat, kašeľ, pyrexia, tremor, hnačka a enuréza. Účinok dlhodobej liečby risperidónom na pohlavné dospievanie arast sa dostatočne neskúmal (pozri časť 4.4 „Pediatrická populácia“).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu arizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národný systém hlásenia uvedený vPrílohe V.

Symptómy

Vo všeobecnosti, hlásené prejavy apríznaky možno rozpoznať ako zosilnenie známych farmakologických účinkov risperidónu. Zahŕňajú: ospalosť asedáciu, tachykardiu a hypotenziu, aextrapyramídové symptómy. Pri predávkovaní bolo hlásené predĺženie QT intervalu a konvulzie. Pri kombinovanom predávkovaní risperidónu aparoxetínu boli hlásené prípady torsade de pointes.

Vprípade akútneho predávkovania je potrebné brať do úvahy aj možnosť spolupôsobenia iných liekov.

Liečba

Je potrebné spriechodniť dýchacie cesty atento stav udržať azabezpečiť adekvátnu oxygenáciu aventiláciu. Ak bol liek užitý nie dlhšie ako pred 1 hodinou, je potrebné zvážiť vykonanie výplachu žalúdka (ak je pacient vbezvedomí, až po predchádzajúcej intubácii) a podanie aktívneho uhlia spolu s laxatívom. Je potrebné okamžite sledovať kardiovaskulárne hodnoty a EKG, aby bolo možné diagnostikovať prípadné arytmie.

Na risperidón neexistuje žiadne špecifické antidotum, preto je potrebné zaviesť primerané podporné opatrenia. Pri hypotenzii akolapse krvného obehu sa majú použiť adekvátne postupy ako podanie i.v. infúzie a/alebo sympatomimetík. Ak sa objavia vážne extrapyramídové symptómy je potrebné podať anticholinergiká. Pacienta je potrebné dôsledne monitorovať apokračovať až do úplného zotavenia.