OsvaRen Filmom obalená tableta

Liečba hyperfosfatémie spojenej s chronickou obličkovou nedostatočnosťou u pacientov podrobujú- cich sa dialýze (hemodialýza, peritoneálna dialýza).

OsvaRen je indikovaný dospelým.

Dávkovanie

3 až 10 filmom obalených tabliet denne, v závislosti od hladiny sérového fosfátu. Denná dávka sa má rozdeliť podľa počtu jedál za deň (zvyčajne 3 denne).

Odporúčaná počiatočná dávka je 3 tablety denne.

V prípade potreby možno dávku zvýšiť na maximálne 12 filmom obalených tabliet denne.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť lieku OsvaRen u detí a dospievajúcich nebola stanovená. Preto sa OsvaRen nemá používať u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov.

Spôsob podávania

Aby sa dosiahol maximálny účinok viazania fosfátu, musí sa OsvaRen užiť s jedlom a nemá sa drviť ani hrýzť. Kvôli ľahšiemu prehĺtaniu sa majú tablety užiť spolu s tekutinou. V prípade, že tab- lety sú príliš veľké na to, aby ich pacient prehltol, je možné prelomiť ich v mieste deliacej ryhy bezprostredne pred prehltnutím, aby sa zabránilo vzniku chuti kyseliny octovej.

OsvaRen možno užívať dlhodobo.

OsvaRen je kontraindikovaný u pacientov s:

• Hypofosfatémiou

• Hyperkalciémiou

• Zvýšenou hladinou sérového magnézia s hodnotou viac než 2 mmol/l a/alebo príznakmi hyper- magneziémie

• AV blokom 3. stupňa

• Myasténiou gravis

• Precitlivenosťou na liečivá, alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Použitiu látok viažucich fosfát má predchádzať dietetická konzultácia s pacientom vzhľadom na prí- jem fosfátu a môže závisieť od druhu dialyzačnej liečby, ktorú pacient dostáva.

OsvaRen sa má podávať opatrne (za neustáleho sledovania sérového kalcia, magnézia a fosfátu) v prípade ťažkej hyperfosfatémie s objemom fosforečnanu vápenatého viac než 5,3 mmol²/l² ak je sprevádzaná niektorými z nasledujúcich stavov:

• rezistencia na liečbu

• rezistentná hyperkalémia

• klinicky relevantná bradykardia, alebo AV blok 2. stupňa s bradykardiou.

Nepretržite treba sledovať sérový fosfát, sérové magnézium, sérové kalcium a objem fosforečnanu vápenatého, hlavne v prípade súčasného užívania prípravkov s obsahom vitamínu D a tiazidových diuretík.

Vysoké dávky a dlhodobé podávanie prípravku OsvaRen môže viesť k hypermagneziémii. Hypermag- neziémia je väčšinou asymptomatická, no v niektorých prípadoch možno pozorovať aj systémové účinky.

Ak pacienti s chronickou obličkovou nedostatočnosťou dostanú OsvaRen, môže u nich dôjsť k hyper- kalcemickým epizódam, najmä v kombinácii s podaním metabolitov vitamínu D.

Pacientov treba upozorniť na možné príznaky hyperkalciémie.

Príznaky a liečbu hypermagneziémie a hyperkalciémie, pozri časť 4.9.

Počas dlhodobej liečby prípravkom OsvaRen sa musí venovať pozornosť rozvoju alebo vzniku kalci- fikácie ciev a mäkkých tkanív. Toto riziko klesá znížením objemu fosforečnanu vápenatého na < 4,5 mmol²/l².

U pacientov, ktorým sú podávané digitalisové glykozidy sa má OsvaRen podávať len pod kontrolou EKG a sledovania hladiny sérového kalcia.

Zvýšený príjem vápenatých solí môže viesť k zrážaniu mastných kyselín a kyseliny žlčovej v podobe kalciového mydla. To môže viesť k zápche.

V prípade hnačky sa má dávkovanie prípravku OsvaRen znížiť.

OsvaRen obsahuje sacharózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie fruktózy, glukózo-galaktózovej malabsorbcie alebo deficitu sacharázy a izomaltázy nesmú užívať tento liek.

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej filmom obalenej tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Aby sa zabránilo interakcii medzi prípravkom OsvaRen a určitými ďalšími súbežne užívanými liekmi, 2 hodiny pred a 3 hodiny po užití lieku OsvaRen sa nemajú užívať žiadne perorálne lieky uvedené v tejto časti.

Vápnik a horčík majú schopnosť tvoriť nerozpustné komplexy s mnohými aniónovými látkami. To je potrebné vzať do úvahy, ak je spozorovaný znížený alebo zvýšený účinok lieku.

OsvaRen ovplyvňuje absorpciu antibiotík (ako napríklad tetracyklínov, doxycyklínu, niektorých cefa- losporínov ako cefpodoxím a cefuroxím, niektorých chinolónov ako je ciprofloxacín a norfloxacin, nitrofurantoin), bisfosfonátov, fluoridov, ketokonazolu, estramustínových prípravkov, anticholinergík, zinku, kyseliny urso- a chenodeoxycholovej a halofandrínu.

V prípade doplnkovej liečby perorálnymi prípravkami s obsahom železa sa musí venovať pozornosť skutočnosti, že súčasný príjem horčíka môže mať vplyv na vstrebávanie železa.

Horečnaté soli môžu adsorbovať digoxín v gastrointestinálnom trakte, čím sa zníži jeho biodostup- nosť.

Okrem toho sa môže znížiť gastrointestinálna absorpcia penicilamínu, čo môže eventuálne znížiť jeho farmakologické účinky.

Vápennaté alebo horečnaté soli samotné, alebo v kombinácii s hydroxidom hlinitým môžu spôsobiť zníženú absorpciu levotyroxínu.

Pri liečbe anémie u pacientov s chronickou renálnou insuficienciou je bežná súbežná liečba hypoxiou indukovaným faktorom, inhibítormi prolylhydroxylázy (HIF-PHI) a látkami viažucimi fosfáty. Boli pozorované interakcie medzi HIF-PHI a viazačmi fosfátov obsahujúcimi vápnik. Tieto interakcie možno minimalizovať neskorším podaním lieku, tak ako je uvedené na začiatku tohto článku.

Vitamín D a jeho deriváty zvyšujú absorpciu vápnika. Tiazidové diuretiká znižujú vylučovanie vápni- ka obličkami. Preto v prípade súbežného podávania prípravku OsvaRen a tiazidov, alebo derivátov vitamínu D, je nutné kontrolovať hladinu sérového kalcia (pozri časť 4.4).

Súbežné užívanie estrogénov alebo prípravkov s obsahom vitamínu A s prípravkom OsvaRen môže zvýšiť sérový vápnik.

Pacienti majú byť poučení, aby sa pred užitím antacíd a/alebo doplnkov výživy obsahujúcich soli váp- nika alebo horčíka poradili s lekárom, aby sa vyhli zvýšeniu záťaže vápnikom, alebo horčíkom.

Citlivosť na glykozidy, a tým aj riziko arytmie, stúpa so zvýšenými hladinami sérového kalcia (pozri časť 4.4).

Podávanie adrenalínu u pacientov so zvýšenými hodnotami sérového kalcia môže viesť k závažnej arytmii.

Účinok antagonistov vápnika môže byť znížený.

Gravidita

Nie sú k dispozícii alebo je len obmedzené množstvo údajov o použití lieku OsvaRen u gravidných žien. Štúdie na zvieratách sú nedostatočné z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3). OsvaRen sa nemá užívať počas gravidity, pokiaľ klinický stav ženy nevyžaduje liečbu octanom vápenatým a uhličitanom horečnatým.

Dojčenie

Vápnik a horčík sa vylučujú do ľudského mlieka v takom rozsahu, že účinok u dojčených novoroden- cov/dojčiat je pravdepodobný (pozri časť 5.2). OsvaRen sa nemá užívať počas dojčenia.

Fertilita

Nie sú dostupné žiadne údaje.

Netýka sa.

Veľmi časté (≥1/10)

Časté (≥ 1/100 až <1/10)

Menej časté (≥1/1 000 až <1/100) Zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000) Veľmi zriedkavé (<1/10 000)

Neznáme (nemožno odhadnúť z dostupných údajov)

Poruchy metabolizmu a výživy

Časté: Hyperkalciémia, buď asymptomatická alebo symptomatická, asymptomatická hy- permagneziémia.

Menej časté: Mierna až ťažká symptomatická hyperkalciémia, symptomatická hypermagneziémia. Veľmi zriedkavé: Hyperkaliémia, horčíkom vyvolané poruchy mineralizácie kostí.

Príznaky hyperkalciémie a hypermagneziémie, pozri časť 4.9.

Poruchy gastointestinálneho traktu

Časté: Mäkká stolica, podráždenie gastrointestinálneho traktu, ako sú nevoľnosť, anorexia, pocit plnosti, grganie a zápcha, hnačka.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monito- rovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Akútna hypermagneziémia (buď asymptomatická, alebo s akútnou systémovou toxicitou) potláča akti- vitu centrálneho i periférneho nervového systému tým, že zabraňuje uvoľňovaniu acetylcholínu. Sys-

témovú toxicitu treba očakávať pri sérovej koncentrácii 2,5 mmol/l, závažné neurotoxické vedľajšie účinky sa objavujú pri hodnotách od 3 mmol/l. Pri koncentráciách 2,5 - 5,0 mmol/l boli pozorované gastrointestinálne poruchy (nevoľnosť, anorexia, zápcha), cystospazmus, svalová slabosť, letargia, chýbajúce hlboké šľachové reflexy a poruchy AV vedenia a vedenia ventrikulárneho stimulu. V prípade hodnôt sérového magnézia 5 - 10 mmol/l boli pozorované: arteriálna hypotenzia vyvolaná rozšírením ciev, paralytický ileus, svalová obrna a kóma. Pri hodnote nad 10 mmol/l dochádza k zastaveniu dýchania a zástave srdca.

Príznakmi hyperkalciémie sú spočiatku svalová slabosť a gastrointestinálne poruchy (bolesti brucha, zápcha, nevoľnosť a zvracanie). Závažnú hyperkalciémiu charakterizujú poruchy vedomia (napr. le- targia, dezorientácia, stupor, v extrémnych prípadoch aj kóma). U pacientov s hodnotou sérového kal- cia nad 3,5 mmol/l je možná hyperkalciemická kríza s príznakmi napr.:

• Polyúria, polydipsia

• Nevoľnosť, anorexia, zápcha, pankreatitída (zriedkavo)

• Arytmia, skrátenie intervalu QT, adynamia, vysoký krvný tlak

• Svalová slabosť až pseudoparalýza

• Psychóza, somnolencia až kóma.

Dlhodobé predávkovanie môže viesť ku vzniku adynamickej osteopatie. Náhradná liečba

Okrem symptomatickej liečby spočíva liečba hypermagneziémie v znížení koncentrácie horčíka v dialyzáte a v redukcii dávky prípravku OsvaRen.

Ak hladina sérového kalcia stúpne na viac než 2,5 mmol/l, má sa okrem symptomatickej liečby zvážiť aj zníženie dávky a/alebo zníženie vápnika v dialyzáte na 1,25 mmol/l. V prípade hyperkalciémie (sé- rové kalcium > 2,75 mmol/l) sa má liečba prípravkom OsvaRen dočasne prerušiť a ak je potrebné, musí sa podať viazač fosfátu bez obsahu vápnika.

U pacientov s hladinou sérového kalcia nad 3,5 mmol/l terapeutický zásah spočíva v hemodialyzačnej liečbe dialyzátom bez obsahu vápnika. Počas liečby dialyzátom bez obsahu vápnika je potrebné po- drobné sledovanie koncentrácie sérového kalcia, aby sa minimalizovalo riziko hypokalciémie a nežiaducich kardiovaskulárnych reakcií.