Sufentanil Chiesi 50 µg/ ml Injekčný roztok

Sufentanil Chiesi sa používa ako analgetický doplnok k zmesi kyslík-oxid dusný a ako samostatné anestetikum pri ventilovaných pacientoch. Podávanie je zvlášť výhodné pri dlhotrvajúcich

a bolestivých výkonoch, pri ktorých je nevyhnutná účinná analgézia potrebná na zaistenie stability kardiovaskulárnych funkcií.

Sufentanil Chiesi sa taktiež indikuje na epidurálnu aplikáciu pri spinálnej anestézii.

Intravenózne podanie sa indikuje:

• ako analgetický doplnok počas indukcie a udržiavania centrálnej anestézie v rovnováhe;

• ako anestetikum na indukciu a udržiavanie anestézie u pacientov pri veľkých výkonoch.

  Epidurálne podanie sa indikuje:

• pri nutnosti tlmenia bolesti v pooperačnom období po veľkom chirurgickom výkone, ortopedickej alebo hrudnej operácii a pri cisárskom reze;

• ako analgetický doplnok súbežne s epidurálnym podávaním bupivakaínu počas pôrodných bolestí a pri vaginálnom pôrode.

Dávkovanie Sufentanilu Chiesi sa stanovuje individuálne v závislosti od veku, telesnej hmotnosti, fyzického stavu, súbežne prebiehajúceho ochorenia, aplikácie iných liekov a očakávaného typu

chirurgického výkonu a anestézie.

Pre stanovenie doplnkových dávok je nutné vziať do úvahy účinok úvodnej dávky.

INTRAVENÓZNE PODÁVANIE

Za účelom vyhnúť sa riziku bradykardie sa bezprostredne pred začiatkom anestézie odporúča

intravenózna aplikácia nízkych dávok anticholinergík. Prevenciu nauzey a vracania možno zaistiť podaním droperidolu.

Použitie ako analgetiká v chirurgii:

Sufentanil v dávkach 0,5 – 5 µg/kg zaistí dostatočnú analgéziu u chirurgických pacientov. Znižuje

reakciu sympatiku na chirurgickú stimuláciu a udržuje kardiovaskulárnu stabilitu. Dĺžka účinku závisí od dávky. Dávka 0,5 µg/kg obvykle zaistí účinok v trvaní 50 minút. Doplnkové dávky 10 - 25 µg majú byť individuálne upravené podľa potrieb pacienta a predpokladanej dĺžky operačného výkonu.

Použitie ako anestetiká :

Sufentanil podávaný v dávkach ≥ 8 µg/kg vyvoláva spánok a udržuje hlbokú, od dávky závislú,

analgéziu bez použitia prídavných anestetík. Navyše, znížené sú sympatikové a hormonálne reakcie na chirurgické stimuly. Na udržanie kardiovaskulárnej stability počas anestézie zvyčajne postačujú

dodatočné dávky 25 – 50 µg.

EPIDURÁLNE PODANIE

Pred podaním injekcie musí byť overené správne umiestnenie ihly alebo katétra v epidurálnom priestore.

Použitie na tlmenie pooperačných bolestí

Úvodná dávka 30 – 50 µg zaisťuje adekvátnu analgéziu počas 4 - 6 hodín. Pri známkach zoslabenia analgézie je možné podať ďalšie bolusy s dávkou 25 µg.

Použitie ako analgetický doplnok pri pôrodných bolestiach a počas vaginálneho pôrodu

Prídavok 10 µg sufentanilu k epidurálne podávanému bupivakaínu (0,125 - 0,25 %) predĺži trvanie účinku a zvýši kvalitu analgézie. V prípade potreby možno podať ďalšie dve dávky uvedenej kombinácie. Neodporúča sa však prekročiť celkovú dávku 30 µg sufentanilu.

Použitie u starších a oslabených pacientov

Rovnako ako u ostatných opioidov, dávky sufentanilu sa u starších a oslabených pacientov majú znížiť.

Použitie u detí

U detí do 2 rokov bola bezpečnosť a účinnosť intravenózne podávaného sufentanilu overená iba u malého počtu pacientov.

U detí od 2 do 12 rokov je možné na úvod a udržanie anestézie pri veľkom chirurgickom výkone použiť dávku 10 – 20 µg spolu so 100 % kyslíkom.

Bezpečnosť a účinnosť epidurálnej anestézie pomocou Sufentanilu Chiesi u pediatrických pacientov bola dokumentovaná iba na malom počte pacientov.

Sufentanil Chiesi je kontraindikovaný u pacientov so známou precitlivenosťou na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok alebo na ostatné opioidy.

Intravenózne podávanie pri pôrode alebo pred podviazaním pupočnej šnúry novorodenca počas

cisárskeho rezu sa neodporúča vzhľadom na možnosť respiračnej depresie novorodenca. Naopak,

epidurálne podávanie sufentanilu pri pôrode neovplyvňuje stav matky alebo novorodenca až do dávok 30 µg (pozri časť 4.6).

Epidurálne podávané opioidy vrátane sufentanilu sa nemajú podávať pri rozsiahlom krvácaní alebo šoku, septikémii, infekcii v mieste aplikácie, poruchách krvnej zrážavosti, napr. trombocytopénii

a koagulopatii, alebo pri antikoagulačnej liečbe, pri súbežnej liečbe ďalšími liekmi alebo stavoch znamenajúcich kontraindikáciu pre techniku epidurálnej aplikácie.

Zhodné s ostatnými silne účinnými opioidmi.

Úroveň respiračnej depresie závisí od podanej dávky a môže byť odvrátená špecifickým antagonistom narkotík, akým je naloxón. Niekedy je však potrebné jeho opakované podanie, pretože respiračná depresia môže presahovať dĺžku účinku opioidného antagonistu. Hlboká analgézia je sprevádzaná výraznou respiračnou depresiou, ktorá môže pretrvávať do pooperačného obdobia a v prípade

intravenózneho podania sa dokonca môže znovu prejaviť. Pacienti majú byť preto starostlivo

sledovaní. K dispozícii musí byť resuscitačné vybavenie a antagonisty opioidov. Hyperventilácia v priebehu anestézie môže zhoršiť pacientovu odpoveď na CO2 a ovplyvniť dychové funkcie

v pooperačnom období.

Niekedy môže nastať svalová rigidita postihujúca taktiež hrudné svalstvo. Stuhnutosti možno zamedziť pomalou intravenóznou injekciou (obvykle sú postačujúce nízke dávky), premedikáciou benzodiazepínmi a podávaním myorelaxancií.

Môžu nastať i neepileptické myoklonické reakcie.

Pokiaľ nebola pacientovi podaná dostatočná dávka anticholinergík, alebo sufentanil nebol

kombinovaný s nevagolytickými myorelaxanciami, nedá sa vylúčiť bradykardia prípadne až asystólia. Bradykardiu je možné zvládnuť atropínom.

Opioidy môžu spôsobiť hypotenziu, najmä u hypovolemických pacientov. Na udržanie stabilného arteriálneho tlaku je potrebné začať vhodnú terapiu.

U pacientov so zmenenou mozgovou cievnou reaktivitou je potrebné sa vyvarovať rýchlemu podaniu bolusových injekcií opioidov. U týchto pacientov niekedy prechodný pokles stredného arteriálneho tlaku sprevádza krátkodobé zníženie mozgového perfúzneho tlaku.

U pacientov liečených opioidmi dlhodobo alebo s abúzom opioidov v anamnéze je potrebné vziať do úvahy potrebu vyššej dávky.

U starších alebo oslabených pacientov sa odporúča znížiť dávkovanie. Opatrnú titráciu opioidov si vyžaduje prítomnosť niektorých z uvedených stavov: nekorigovaný hypotyreoidizmus, pľúcne ochorenie, znížená respiračná rezerva, alkoholizmus, poškodená funkcia pečene alebo obličiek.

U týchto pacientov je rovnako nevyhnutné predĺžené pooperačné sledovanie.

Pri epidurálnej anestézii si zvýšenú pozornosť vyžaduje respiračná depresia alebo pokles dychových funkcií a známky fetálneho distress syndrómu. Pacienti musia byť starostlivo sledovaní najmenej jednu hodinu po každom podaní v dôsledku možného zvýšeného rizika dychového útlmu.

Poruchy dýchania počas spánku

Opioidy môžu spôsobiť poruchy dýchania počas spánku vrátane centrálneho spánkového apnoe

(central sleep apnoe, CSA) a spánkovej hypoxémie. Užívanie opioidov zvyšuje riziko výskytu CSA v závislosti od dávky. U pacientov, u ktorých sa vyskytne CSA, sa má zvážiť zníženie celkovej dávky opioidov.

Hyperalgézia vyvolaná opioidmi

Tak ako pri iných opioidoch, v prípade nedostatočnej kontroly bolesti ako odpovede na zvýšenú dávku sufentanilu je potrebné myslieť na možnosť hyperalgézie vyvolanej opioidmi.

Môže sa indikovať zníženie dávky alebo prerušenie liečby sufentanilom alebo kontrola liečby.

Porucha tolerovania a užívania opioidov (návykovosť a závislosť)

Pri opakovanom podaní opioidov môže vzniknúť porucha tolerancie, fyzická a psychická závislosť a porucha užívania opioidov (opioid use disorder, OUD).

Zneužívanie alebo úmyselné nesprávne užívanie lieku Sufentanil Chiesi môže viesť k predávkovaniu a/alebo smrti. Riziko vzniku OUD je zvýšené u pacientov s poruchami užívania návykových látok (vrátane poruchy užívania alkoholu) v osobnej alebo rodinnej anamnéze (rodičia alebo súrodenci), u

súčasných užívateľov tabaku alebo u pacientov s inými poruchami duševného zdravia (napr. závažnou depresiou, úzkosťou a poruchami osobnosti) v osobnej anamnéze.

U pacientov sa bude vyžadovať sledovanie prejavov vyhľadávania návykovej látky (napr. príliš skorá žiadosť o doplnenie). To zahŕňa kontrolu súbežne používaných opioidov a psychoaktívnych látok (ako sú benzodiazepíny). U pacientov s prejavmi a príznakmi OUD sa má zvážiť konzultácia so

špecialistom na závislosti.

Prerušenie liečby a abstinenčný syndróm

Opakované podávanie v krátkodobých intervaloch počas dlhšieho obdobia môže viesť k vzniku abstinenčného syndrómu po vysadení liečby. K príznakom po vysadení Sufentanilu Chiesi patrí tachykardia, hypertenzia a agitácia, ktoré boli hlásené zriedkavo po náhlom vysadení, najmä po

dlhodobom podávaní dlhšom ako 3 dni. V hlásených prípadoch bolo prínosom opätovné nasadenie a zníženie dávky infúzie. Použitie Sufentanilu Chiesi u mechanicky ventilovaných pacientov s

intenzívnou starostlivosťou sa neodporúča pri liečbe dlhšej ako 3 dni.

Gastrointestinálne účinky

Sufentanil ako agonista μ-opioidných receptorov môže spomaliť gastrointestinálnu motilitu. Preto sa má Sufentanil Chiesi používať s opatrnosťou v prípade pacientov s rizikom výskytu ilea.

Sufentanil ako agonista μ-opioidných receptorov môže spôsobiť spazmus Oddiho zvierača. Preto sa má Sufentanil Chiesi používať s opatrnosťou v prípade pacientov s ochorením žlčových ciest vrátane akútnej pankreatitídy.

Sufentanil Chiesi obsahuje sodík

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednom mililitri injekčného roztoku, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Na zosilnenie útlmu dýchania spôsobeného opioidmi môže vplývať súbežné podávanie liečiv ako sú barbituráty, benzodiazepíny, neuroleptiká, halogenované plyny a iné látky, ktoré majú neselektívny tlmivý účinok na CNS (napr. alkohol). Pri súbežnom podávaní uvedených látok je potrebná redukcia dávky sufentanilu. Po podaní sufentanilu je rovnako potrebné znížiť dávky ostatných liekov tlmiacich CNS.

Sufentanil je metabolizovaný predovšetkým enzýmami ľudského cytochrómu P450 3A4. Napriek tomu nebola pozorovaná in vivo inhibícia jeho účinkov erytromycínom (známy inhibítor enzýmov cytochrómu P450 3A4). Hoci chýbajú klinické údaje, výsledky štúdií in vitro naznačujú, že ďalšie silné inhibítory enzýmov cytochrómu P450 3A4 (napr. ketokonazol, itrakonazol, ritonavir) môžu

inhibovať metabolizmus sufentanilu. Tým by sa mohlo zvýšiť riziko predĺženej alebo pretrvávajúcej dychovej depresie. Súbežné podávanie týchto liekov vyžaduje špeciálnu starostlivosť a sledovanie pacienta, predovšetkým však možné zníženie dávky sufentanilu.

V prípade MAO inhibítorov zvyčajne platí odporučenie ukončiť ich aplikáciu 2 týždne pred plánovaným chirurgickým alebo iným výkonom vyžadujúcim podanie anestetík.

Súbežné podávanie sufentanilu so serotonínergnými látkami, ako sú selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (Selective Serotonin Reuptake Inhibitors, SSRIs), inhibítory spätného vychytávania serotonínu a norepinefrínu (Serotonin Norepinephrine Reuptake Inhibitors, SNRIs), alebo inhibítory monoaminooxidázy (Monoamine Oxidase Inhibitors, MAOI), môžu zvýšiť riziko

serotonínového syndrómu, čo je potenciálne život ohrozujúci stav. Inhibítory monoaminooxidázy sa nesmú užívať 2 týždne pred podaním lieku Sufentanil Chiesi alebo súbežne s ním.

Gabapentinoidy

Súbežné užívanie opioidov a gabapentinoidov (gabapentín a pregabalín) zvyšuje riziko výskytu predávkovania opioidmi, útlmu dýchania a úmrtia.

Bezpečnosť sufentanilu pri intravenóznej aplikácii gravidným ženám nebola stanovená, aj keď štúdie na zvieratách nepreukázali žiadny teratogénny účinok. Rovnako ako pri ostatných liekoch v gravidite, je nutné pred podaním zhodnotiť prínos liečby v porovnaní s prípadných rizikom.

Kontrolované klinické štúdie zamerané na priebeh pôrodu preukázali, že sufentanil pridaný

k epidurálnej aplikácii bupivakaínu v celkovej dávke až do 30 µg, nemá nežiaduce účinky na matku alebo novorodenca, avšak intravenózne použitie je počas pôrodu kontraindikované. Sufentanil

prechádza placentou. Po epidurálnom podaní celkovej dávky nepresahujúcej 30 µg, boli zistené v pupočníkovej žile priemerné plazmatické koncentrácie 0,016 ng/ml.

Pre novorodencov je potrebné mať vždy k dispozícii antidotum.

Sufentanil sa vylučuje do materského mlieka. Podávanie sufentanilu dojčiacim matkám si preto vyžaduje zvýšenú opatrnosť.

Tieto činnosti sú možné iba vtedy, pokiaľ od podania Sufentanilu Chiesi už uplynula dostatočne dlhá doba.

Bezpečnosť sufentanilu bola hodnotená u 650 pacientov liečených sufentanilom, ktorí sa zúčastnili v 6 klinických štúdiách. Z nich, 78 pacientov sa zúčastnilo v 2 štúdiách, v ktorých sa podával sufentanil

intravenózne ako anestetikum pre navodenie a udržovanie anestézie pri rozsiahlych chirurgických zákrokoch (koronárny arteriálny bypass alebo „otvorené“ srdce). Zvyšných 572 pacientov sa

zúčastnilo v 4 štúdiách, kde sufentanil podávali epidurálne ako pooperačné analgetikum alebo ako analgetikum - doplnok k epidurálne podávanému bupivakaínu počas pôrodných kontrakcií a pôrodu. Títo pacienti dostali najmenej 1 dávku sufentanilu za predpokladu bezpečnosti. Na základe súhrnných údajov o bezpečnosti z týchto klinických štúdií boli najčastejšie hlásené (≥ 5% výskyt) nežiaduce

účinky (s % výskytom): sedácia (19,5); pruritus (15,2), nauzea (9,8) a vracanie (5,7).

Vrátane vyššie uvedených nežiaducich účinkov (ADR), v nasledujúcej tabuľke sú uvedené nežiaduce účinky, ktoré boli hlásené pri použití sufentanilu z klinických štúdií alebo po uvedení lieku na trh.

Nežiaduce reakcie sú zoradené podľa frekvencie, frekvencia je určená nasledovne: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <l/10), menej časté (≥1/1 000 až <l/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné

monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky

Nadmerné dávky sufentanilu spôsobujú predĺženie trvania farmakologického účinku.

V závislosti od individuálnej citlivosti je klinický obraz určený predovšetkým stupňom dychového útlmu, ktorý sa prejavuje v rozsahu od bradypnoe až k apnoe.

Liečba

V prípade hypoventilácie alebo apnoe sa vyžaduje podanie kyslíka a asistované alebo riadené dýchanie. Špecifickým antagonistom je naloxón, ktorý umožní zvládnuť dychový útlm. Podanie

naloxónu však nemá zabrániť využitiu ďalších podporných opatrení. Nevyhnutné je brať do úvahy kratší účinok antagonistu v porovnaní s účinkom sufentanilu. Dychový útlm tak môže pretrvávať

dlhšie ako účinok antagonistu, čo si vyžaduje podanie ďalšej dávky. Ak je dychový útlm sprevádzaný svalovou rigiditou, potrebné je podať intravenózne neuromuskulárne blokátory na posilnenie činnosti dychového ústrojenstva.

Pacient musí byť starostlivo sledovaný, musí byť monitorovaná jeho telesná teplota a zabezpečený adekvátny prísun tekutín. V prípade hypotenzie je potrebné vziať do úvahy možnosť hypovolémie, a ak je už prítomná, nutné je podanie vhodných parenterálnych roztokov.