Kerendia 10 mg filmom obalené tablety
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Špecializácia predpisujúceho lekára
Lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v subšpecializačnom odbore geriatria neurogeriatria
Lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v subšpecializačnom odbore vnútorné lekárstvo intenzívna starostlivosť vo vnútornom lekárstve
Lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore kardiológia pediatrická kardiológia
Lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v subšpecializačnom odbore nefrológia pediatrická nefrológia
Indikačné obmedzenie úhrady
l) spojenej s diabetes mellitus 2. typu, ktorí sú liečení maximálnou tolerovanou dávkou ACEI alebo ARB.
Interakcie s
Obmedzenia
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Kerendia 10 mg
Kerendia je indikovaná na liečbu chronickej choroby obličiek (s albuminúriou) spojenej s diabetes mellitus 2. typu u dospelých pacientov.
Ohľadom výsledkov štúdie týkajúcich sa renálnych a kardiovaskulárnych udalostí, pozri časť 5.1.
Kerendia je indikovaná na liečbu symptomatického chronického srdcového zlyhávania s ejekčnou frakciou ľavej komory (Left Ventricular Ejection Fraction, LVEF) ≥ 40 % u dospelých pacientov.
Dávkovanie
Chronická choroba obličiek spojená s diabetes mellitus 2. typu (DM2)
Odporúčaná cieľová dávka je 20 mg finerenónu jedenkrát denne. Maximálna odporúčaná dávka je 20 mg finerenónu jedenkrát denne.
Začatie liečby
Na stanovenie toho, či je možné začať liečbu finerenónom (pozri tiež časť 4.4) a na stanovenie začiatočnej dávky sa musia stanoviť hladiny draslíka v sére a odhadovaná rýchlosť glomerulárnej filtrácie (eGFR).
Informácie o sledovaní draslíka v sére sú uvedené nižšie v časti „Pokračovanie v liečbe“. Ak je hladina draslíka v sére ≤ 4,8 mmol/l, môže sa začať liečba finerenónom.
Ak je hladina draslíka v sére > 4,8 až 5,0 mmol/l, môže sa zvážiť začatie liečby finerenónom
s dodatočným sledovaním draslíka v sére počas prvých 4 týždňov, a to na základe charakteristík pacienta a hladín draslíka v sére (pozri časť 4.4).
| eGFR (ml/min/1,73 m2) | Začiatočná dávka (jedenkrát denne) |
| ≥ 60 | 20 mg |
| ≥ 25 až < 60 | 10 mg |
| < 25 | Neodporúča sa |
Ak je hladina draslíka v sére > 5,0 mmol/l, nemá sa začínať liečba finerenónom (pozri časť 4.4). Odporúčaná začiatočná dávka finerenónu vychádza z hodnoty eGFR a je uvedená v tabuľke 1. Tabuľka 1: Začatie liečby finerenónom a odporúčané dávkovanie
Pokračovanie v liečbe
Hladiny draslíka v sére a eGFR sa musia znovu stanoviť 4 týždne po začatí liečby alebo opätovnom začatí liečby finerenónom alebo po zvýšení dávky (pozri tabuľku 2 ohľadne stanovenia pokračovania v liečbe finerenónom a úpravu dávky).
Následne sa majú hladiny draslíka v sére stanovovať pravidelne a podľa potreby na základe charakteristík pacienta a hladín draslíka v sére.
Viac informácií je uvedených v častiach 4.4 a 4.5.
Tabuľka 2: Pokračovanie v liečbe finerenónom a úprava dávkovania| Súčasná dávka finerenónu (jedenkrát denne) | |||
| 10 mg | 20 mg | ||
| Súčasná | ≤ 4,8 | Zvýšte dávku na 20 mg | Udržiavajte dávku 20 mg jedenkrát |
| hladina | finerenónu jedenkrát denne*. | denne. | |
| draslíkav sére | > 4,8 až 5,5 | Udržiavajte dávku 10 mg jedenkrát denne. | Udržiavajte dávku 20 mg jedenkrát denne. |
| (mmol/l) | > 5,5 | Prerušte podávanie finerenónu. | Prerušte podávanie finerenónu. |
| Zvážte opätovné podávanie dávky | Opätovne začnite podávať dávku | ||
| 10 mg jedenkrát denne, ak je | 10 mg jedenkrát denne, ak je | ||
| hladina draslíka v sére | hladina draslíka v sére | ||
| ≤ 5,0 mmol/l. | ≤ 5,0 mmol/l. | ||
Srdcové zlyhávanie s LVEF ≥ 40 %
Odporúčaná cieľová dávka závisí od funkcie obličiek (eGFR) pri začatí liečby finerenónom (pozri tabuľku 4):
-
40 mg jedenkrát denne, ak je hodnota eGFR ≥ 60 ml/min/1,73 m2
-
20 mg jedenkrát denne, ak je hodnota eGFR ≥ 25 až < 60 ml/min/1,73 m2 Maximálna odporúčaná dávka je 40 mg finerenónu jedenkrát denne.
Začatie liečby
Ak je hladina draslíka v sére ≤ 5,0 mmol/l, liečbu finerenónom možno začať.
Na stanovenie toho, či je možné začať liečbu finerenónom (pozri tiež časť 4.4) a na stanovenie začiatočnej dávky sa musia stanoviť hladiny draslíka v sére a odhadovaná rýchlosť glomerulárnej filtrácie (eGFR).
eGFR (ml/min/1,73 m2) Začiatočná dávka (jedenkrát denne) ≥ 60 20 mg ≥ 25 až < 60 10 mg < 25 Neodporúča sa Informácie o sledovaní draslíka v sére sú uvedené nižšie v časti „Pokračovanie v liečbe“. Odporúčaná začiatočná dávka finerenónu vychádza z hodnoty eGFR a je uvedená v tabuľke 3. Tabuľka 3: Začatie liečby finerenónom a odporúčané dávkovanie
Pokračovanie v liečbe
Hladiny draslíka v sére a hodnota eGFR sa musia znovu stanoviť 4 týždne po začatí liečby alebo opätovnom začatí liečby finerenónom alebo po zmene dávky (pozri tabuľku 4 ohľadne stanovenia pokračovania v liečbe finerenónom a úpravy dávky).
Následne sa majú hladiny draslíka v sére a eGFR stanovovať pravidelne a podľa potreby na základe charakteristík pacienta.
Ďalšie informácie sú uvedené v častiach 4.4 a 4.5.
Tabuľka 4: Pokračovanie v liečbe finerenónom a úprava dávkovaniaSúčasná dávka finerenónu (jedenkrát denne) 10 mg 20 mg 40 mg Súčasná hladina draslíka v sére (mmol/l) < 5,0 Zvýšte dávku na 20 mg finerenónujedenkrát denne, ak sa hodnota eGFR neznížila > 30% v porovnaní s predchádzajúcim meraním. Zvýšte dávku na 40 mg jedenkrát denne, ak sa hodnota eGFR neznížila > 30% v porovnaní s predchádzajúcim meraním.Udržiavajte dávku20 mg jedenkrát denne, ak je hodnota eGFR< 60 ml/min/1,73 m2 pri začatí liečby. Udržiavajte dávku 40 mg jedenkrát denne.Znížte dávku na 20 mg jedenkrátdenne, ak sa hodnota eGFR znížila o> 30% v porovnaní s predchádzajúcim meraním. 5,0 až< 5,5 Udržiavajte dávku 10 mg jedenkrát denne. Udržiavajte dávku20 mg jedenkrát denne. Udržiavajte dávku 40 mg jedenkrát denne. Znížte dávku na 20 mg jedenkrátdenne, ak sa hodnota eGFR znížila o> 30% v porovnaní s predchádzajúcimmeraním. 5,5 až< 6,0 Prerušte podávanie finerenónu.Opätovne začnite podávať dávku 10 mg jedenkrát denne, ak je hladina draslíka v sére< 5,5 mmol/l. Znížte dávku na 10 mg jedenkrát denne. Znížte dávku na 20 mg jedenkrát denne. ≥ 6,0 Prerušte podávanie finerenónu.Opätovne začnite podávať dávku 10 mg jedenkrát denne, ak je hladina draslíka v sére < 5,5 mmol/l alebo ak je opakovane ≥ 5,5 mmol/l, počkajte, kým nebude < 5,0 mmol/l. Ak sa eGFR zníži o ≥ 40 % v porovnaní s predchádzajúcim meraním, zvážte zníženie dávky alebo prerušenie podávania finerenónu. Po stabilizácii hladín eGFR zvážte zvýšenie dávky alebo obnovenie liečby s ohľadom na individuálne charakteristiky pacienta.
Vynechaná dávka
Vynechaná dávka sa má užiť hneď, ako si na to pacient spomenie, ale len v ten istý deň. Pacient nemá užiť 2 dávky, aby nahradil vynechanú dávku.
Osobitné skupiny pacientov
Starší pacienti (≥ 65 rokov)
U starších pacientov nie je potrebná žiadna úprava dávky (pozri časť 5.2). Odporúča sa však pravidelné monitorovanie funkcie obličiek (pozri časť 4.4).
Porucha funkcie obličiek
Začatie liečby
U pacientov s eGFR < 25 ml/min/1,73 m2 sa z dôvodu obmedzených klinických údajov nemá začínať liečba finerenónom (pozri časti 4.4 a 5.2).
Pokračovanie v liečbe
U pacientov s eGFR ≥ 15 ml/min/1,73 m2 sa môže pokračovať v liečbe finerenónom s dávkou upravenou na základe hladiny draslíka v sére. 4 týždne po začatí liečby sa má stanoviť hodnota eGFR aby sa stanovilo, či sa môže začiatočná dávka zvýšiť (pozri „Dávkovanie, Pokračovanie v liečbe“ a tabuľky 2 a 4).
U pacientov, u ktorých choroba pokročila do terminálneho štádia ochorenia obličiek
(eGFR < 15 ml/min/1,73 m2), sa má, z dôvodu obmedzených klinických údajov, liečba finerenónom ukončiť (pozri časť 4.4).
Porucha funkcie pečene
Pacienti s/so
-
ťažkou poruchou funkcie pečene:
Liečba finerenónom sa nemá začínať (pozri časti 4.4 a 5.2). K dispozícii nie sú žiadne údaje.
-
stredne ťažkou poruchou funkcie pečene:
Nie je potrebná žiadna úprava začiatočnej dávky. Má sa zvážiť dodatočné sledovanie hladiny draslíka v sére a nastavenie sledovania podľa charakteristík pacienta (pozri časti 4.4 a 5.2).
-
miernou poruchou funkcie pečene:
Nie je potrebná žiadna úprava začiatočnej dávky.
Súbežne užívanie iných liekov
U pacientov užívajúcich finerenón súbežne so stredne silnými alebo slabými inhibítormi CYP3A4, doplnkami draslíka, trimetoprimom alebo trimetoprimom/sulfametoxazolom, má sa zvážiť dodatočné sledovanie hladiny draslíka v sére a nastavenie sledovania podľa charakteristík pacienta (pozri
časť 4.4). Rozhodnutia týkajúce sa liečby finerenónom sa majú urobiť podľa pokynov v tabuľkách 2 a 4 (pozri „Dávkovanie, Pokračovanie v liečbe“).
Ak musia pacienti užívať trimetoprim alebo trimetoprim/sulfametoxazol, môže byť potrebné dočasné prerušenie liečby finerenónom. Ďalšie informácie sú uvedené v častiach 4.4 a 4.5.
Telesná hmotnosť
Na základe telesnej hmotnosti nie je potrebná žiadna úprava dávky (pozri časť 5.2).
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť finerenónu u detí a dospievajúcich vo veku do 18 rokov neboli doteraz stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.
Spôsob podávania
Perorálne použitie
Tablety sa môžu užívať s pohárom vody a s jedlom alebo bez jedla (pozri časť 5.2). Tablety sa nemajú užívať s grapefruitom ani grapefruitovou šťavou (pozri časť 4.5).
Drvenie tabliet
Pre pacientov, ktorí nie sú schopní prehltnúť tablety, sa môžu tablety Kerendia tesne pred perorálnym použitím rozdrviť a zmiešať s vodou alebo mäkkým jedlom, ako napríklad jablkovým pretlakom (pozri časť 5.2).
-
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
-
Súbežná liečba so silnými inhibítormi CYP3A4 (pozri časť 4.5), napr.
-
itrakonazol
-
ketokonazol
-
ritonavir
-
nelfinavir
-
kobicistát
-
klaritromycín
-
telitromycín
-
nefazodón
-
-
Addisonova choroba.
Hyperkaliémia
U pacientov liečených finerenónom sa pozorovala hyperkalémia (pozri časť 4.8).
Niektorí pacienti majú vyššie riziko rozvoja hyperkalémie. Rizikové faktory zahŕňajú nízku hodnotu eGFR, vyššie hladiny draslíka v sére a predchádzajúce epizódy hyperkaliémie. U týchto pacientov sa musí zvážiť častejšie sledovanie.
Ak je hladina draslíka v sére > 5,0 mmol/l, liečba finerenónom sa nemáa začať.
Sledovanie
Hladiny draslíka v sére a eGFR sa musia opätovne stanoviť 4 týždne po začatí liečby, opätovnom začatí liečby alebo úprave dávky finerenónu. Následne sa majú hladiny draslíka v sére pravidelne
a podľa potreby vyhodnocovať, a to na základe charakteristík pacienta a hladín draslíka v sére (pozri časť 4.2).
Chronická choroba obličiek spojená s DM2
Začatie liečby a pokračovanie v liečbe (pozri časť 4.2)
Ak je hladina draslíka v sére > 4,8 až 5,0 mmol/l, môže sa zvážiť začatie liečby finerenónom
s dodatočným sledovaním draslíka v sére počas prvých 4 týždňov, a to na základe charakteristík pacienta a hladín draslíka v sére.
Ak je hladina draslíka v sére > 5,5 mmol/l, má sa liečba finerenónom prerušiť. Majú sa dodržiavať lokálne odporúčania na liečbu hyperkaliémie.
Keď je hladina draslíka v sére ≤ 5,0 mmol/l, môže sa opätovne začať liečba finerenónom v dávke 10 mg jedenkrát denne.
Srdcové zlyhávanie s LVEF ≥ 40 %
Začatie liečby a pokračovanie v liečbe (pozri časť 4.2)
Ak je hladina draslíka v sére ≥ 6,0 mmol/l, má sa liečba finerenónom prerušiť. Majú sa dodržiavať lokálne odporúčania na liečbu hyperkaliémie. Keď je hladina draslíka v sére < 5,5 mmol/l, môže sa opätovne začať liečba finerenónom v dávke 10 mg jedenkrát denne. V prípade opakovaných meraní hladiny draslíka v sére ≥ 5,5 mmol/l sa môže liečba finerenónom opätovne začať len vtedy, ak je hladina draslíka v sére < 5,0 mmol/l.
Súbežné užívanie iných liekov
Riziko hyperkaliémie sa môže tiež zvýšiť pri súbežnom užívaní liekov, ktoré môžu zvýšiť hladinu draslíka v sére (pozri časť 4.5). Pozri tiež „Súbežné používanie látok, ktoré ovplyvňujú expozíciu finerenónu“.
Finerenón sa nemá podávať súbežne s
-
diuretikami šetriacimi draslík (napr. amilorid, triamterén) a
-
inými antagonistami mineralokortikoidných receptorov (MRA), napr. eplerenón, esaxerenón, spironolaktón, kanrenón.
Finerenón sa má používať s opatrnosťou a hladiny draslíka v sére sa majú sledovať pri súbežnom užívaní s
-
doplnkami draslíka alebo soľnými náhradami obohatenými draslíkom,
-
trimetoprimom alebo trimetoprimom/sulfametoxazolom. Môže byť potrebné dočasné prerušenie podávania finerenónu.
Zhoršenie funkcie obličiek u pacientov so srdcovým zlyhávaním s LVEF ≥ 40%
Bol hlásený zvýšený výskyt zhoršenia funkcie obličiek u pacientov so srdcovým zlyhávaním s LVEF ≥ 40% liečených finerenónom (pozri časť 4.8). Počas liečby sa odporúča pravidelné
monitorovanie funkcie obličiek a podľa potreby v závislosti od charakteristík pacienta. Starší pacienti a pacienti s poruchou funkciou obličiek (eGFR < 60 ml/min/1,73 m2) majú vyššie riziko zhoršenia funkcie obličiek a mali by byť sledovaní častejšie (pozri časť 4.2).
Porucha funkcie obličiek
Riziko hyperkaliémie sa zvyšuje so znižujúcou sa funkciou obličiek. Podľa potreby sa má v súlade so štandardnou praxou priebežne sledovať funkcia obličiek (pozri časť 4.2).
Začatie liečby
Liečba finerenónom sa nemá začínať u pacientov s eGFR < 25 ml/min/1,73 m2 z dôvodu obmedzených klinických údajov (pozri časti 4.2 a 5.2).
Pokračovanie v liečbe
U pacientov, u ktorých choroba pokročila do terminálneho štádia ochorenia obličiek (eGFR <
15 ml/min/1,73 m2), sa má, z dôvodu obmedzených klinických údajov, liečba finerenónom ukončiť. Porucha funkcie pečene
Liečba finerenónom sa nemá začínať u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri časť 4.2). Títo pacienti sa neskúmali (pozri časť 5.2), očakáva sa však významné zvýšenie expozície finerenónu.
U pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie pečene môže byť potrebné dodatočné sledovanie
z dôvodu zvýšenia expozície finerenónu. Musí sa zvážiť dodatočné sledovanie hladiny draslíka v sére a nastavenie sledovania podľa charakteristík pacienta (pozri časti 4.2 a 5.2).
Pacienti s New York Heart Association (NYHA) trieda IV
Skúsenosti s finerenónom u pacientov so srdcovým zlyhávaním zaradených do NYHA triedy IV sú obmedzené (pozri časť 5.1).
Starší pacienti
U starších pacientov je väčšia pravdepodobnosť zníženej funkcie obličiek a sú častejšie liečení liekmi, ktoré môžu ovplyvniť funkciu obličiek. Preto sa odporúča pravidelné monitorovanie funkcie obličiek.
Súbežné používanie látok, ktoré ovplyvňujú expozíciu finerenónu
Stredne silné a slabé inhibítory CYP3A4
Pri súbežnom používaní finerenónu so stredne silnými alebo slabými inhibítormi CYP3A4 sa má sledovať hladina draslíka v sére (pozri časti 4.2 a 4.5).
Silné a stredne silné induktory CYP3A4
Finerenón sa nemá používať súbežne so silnými alebo stredne silnými induktormi CYP3A4 (pozri
časť 4.5).
Grapefruit
Počas liečby finerenónom sa nemajú konzumovať grapefruity ani grapefruitová šťava (pozri časti 4.2. a 4.5).
Embryofetálna toxicita
Finerenón sa nemá používať počas gravidity, pokiaľ sa dôkladne nezvážil prínos pre matku a riziko pre plod. Ak žena počas užívania finerenónu otehotnie, je potrebné informovať ju o možných rizikách pre plod.
Ženy vo fertilnom veku je potrebné poučiť o tom, aby počas liečby finerenónom používali účinnú antikoncepciu.
Ženy je potrebné poučiť o tom, aby počas liečby finerenónom nedojčili. Ďalšie informácie sú uvedené v častiach 4.6. a 5.3.
Informácie o pomocných látkach
Kerendia obsahuje laktózu
Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.
Kerendia obsahuje sodík
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.
Finerenón sa vylučuje výlučne prostredníctvom oxidatívneho metabolizmu sprostredkovaného cytochrómom P450 (CYP) (hlavne CYP3A4 [90 %] s malým podielom CYP2C8 [10 %]).
Súbežné používanie je kontraindikované
Silné inhibítory CYP3A4
Súbežné používanie Kerendie s itrakonazolom, klaritromycínom a ďalšími silnými inhibítormi CYP3A4 (napr., ketokonazol, ritonavir, nelfinavir, kobicistat, telitromycín alebo nefazodón) je kontraindikované (pozri časť 4.3), pretože sa očakáva výrazné zvýšenie expozície finerenónu.
Súbežné používanie sa neodporúča
Silné a stredne silné induktory CYP3A4
Kerendia sa nemá používať súbežne s rifampicínom a ďalšími silnými induktormi CYP3A4 (napr. karbamazepín, fenytoín, fenobarbital, ľubovník bodkovaný) alebo s efavirenzom a ďalšími stredne silnými induktormi CYP3A4. Pre tieto induktory CYP3A4 sa očakáva, že výrazne znížia plazmatické koncentrácie finerenónu, čo vedie k zníženému terapeutickému účinku (pozri časť 4.4).
Určité lieky, ktoré zvyšujú hladinu draslíka v sére
Kerendia sa nemá používať súbežne s diuretikami šetriacimi draslík (napr. amilorid, triamterén)
a inými MRA (napr. eplerenón, esaxerenón, spironolaktón, kanrenón). Predpokladá sa, že tieto lieky zvyšujú riziko hyperkaliémie (pozri časť 4.4).
Grapefruit
Počas liečby finerenónom sa nemajú konzumovať grapefruity ani grapefruitová šťava, pretože sa prostredníctvom inhibície CYP3A4 predpokladá zvýšenie plazmatickej koncentrácie finerenónu (pozri časti 4.2 a 4.4).
Súbežné používanie s opatreniami
Stredne silné inhibítory CYP3A4
V klinickej štúdii viedlo súbežné používanie erytromycínu (500 mg trikrát denne) k 3,5‑násobnému zvýšeniu hodnoty AUC a 1,9‑násobnému zvýšeniu hodnoty Cₘₐₓ finerenónu. V inej klinickej štúdii viedlo používanie verapamilu (240 mg tableta s riadeným uvoľňovaním jedenkrát denne)
k 2,7‑násobnému a 2,2‑násobnému zvýšeniu hodnôt AUC a Cₘₐₓ finerenónu, v uvedenom poradí. Hladina draslíka v sére môže byť zvýšená a preto sa odporúča sledovanie hladín draslíka v sére, a to hlavne na začiatku liečby alebo pri zmene dávkovania finerenónu alebo inhibítora CYP3A4 (pozri časti 4.2 a 4.4).
Slabé inhibítory CYP3A4
Fyziologicky založené farmakokinetické (PBPK) simulácie naznačujú, že fluvoxamín (100 mg dvakrát denne) zvyšuje hodnoty AUC (1,6‑násobne) a Cₘₐₓ (1,4‑násobne) finerenónu.
Hladina draslíka v sére môže byť zvýšená a preto sa odporúča sledovanie hladín draslíka v sére, a to hlavne na začiatku liečby alebo pri zmene dávkovania finerenónu alebo inhibítora CYP3A4 (pozri časti 4.2 a 4.4).
Určité lieky, ktoré zvyšujú hladinu draslíka v sére (pozri časť 4.4)
Pre súbežné používanie Kerendie s doplnkami draslíka, a trimetoprimom alebo trimetoprimom/sulfametoxazolom sa predpokladá zvýšené riziko hyperkaliémie. Je potrebné sledovanie hladín draslíka v sére.
Počas liečby trimetoprimom alebo trimetoprimom/sulfametoxazolom môže byť potrebné dočasné prerušenie liečby Kerendiou.
Antihypertenzívne lieky
Pri súbežnom užívaní viacerých iných antihypertenzív sa zvyšuje riziko hypotenzie. U týchto pacientov sa odporúča monitorovanie krvného tlaku.
Účinok 40 mg finerenónu na substráty CYP3A4 a CYP2C8
Pri dávke 40 mg jedenkrát denne je finerenón slabým inhibítorom enzýmu CYP3A4 in vivo. Súbežné podávanie viacnásobných dávok 40 mg finerenónu so skúšobným substrátom CYP3A4 midazolamom viedlo k 1,31‑násobnému zvýšeniu priemernej hodnoty AUC bez vplyvu na hodnotu Cₘₐₓ midazolamu. Pri súbežnom používaní s finerenónom 40 mg jedenkrát denne je potrebné vziať do úvahy potenciálne zvýšenú expozíciu citlivým substrátom CYP3A4 s úzkym terapeutickým oknom. Režim
s viacnásobnou dávkou 20 mg finerenónu podávaného jedenkrát denne po dobu 10 dní nemal žiadny významný účinok na hodnotu AUC skúšobného substrátu CYP3A4 midazolamu. Preto sa pri tejto úrovni dávky môže vylúčiť klinicky významná inhibícia alebo indukcia CYP3A4 finerenónom.
Pri dávke 40 mg jedenkrát denne je finerenón slabým inhibítorom enzýmu CYP2C8 in vivo. Súbežné podávanie viacnásobných dávok 40 mg finerenónu so skúšobným substrátom CYP2C8 repaglinidom viedlo k 1,59‑násobnému zvýšeniu priemernej hodnoty AUC a 1,30‑násobnému zvýšeniu hodnoty Cₘₐₓ repaglinidu. Pri súbežnom používaní s finerenónom 40 mg jedenkrát denne je potrebné vziať do úvahy potenciálne zvýšenú expozíciu substrátom CYP2C8 s úzkym terapeutickým oknom.
Jednorazová dávka 20 mg finerenónu nemala žiadny klinicky významný účinok na hodnoty AUC
a Cₘₐₓ skúšobného substrátu CYP2C8 repaglinidu. Preto pri tejto dávke finerenón CYP2C8 neinhibuje.
Antikoncepcia u žien
Ženy vo fertilnom veku musia počas liečby finerenónom používať účinnú antikoncepciu (pozri časť 4.4).
Gravidita
Nie sú k dispozícii údaje o použití finerenónu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).
Kerendia sa nemá používať počas gravidity, pokiaľ klinický stav ženy nevyžaduje liečbu finerenónom. Ak žena počas užívania finerenónu otehotnie, je potrebné informovať ju o možných rizikách pre plod (pozri časť 4.4).
Dojčenie
Nie je známe, či sa finerenón/metabolity vylučujú do ľudského mlieka.
Dostupné farmakodynamické/toxikologické údaje u zvierat preukázali vylučovanie finerenónu a jeho metabolitov do mlieka. U mláďat potkanov vystavených účinku touto cestou sa preukázali nežiaduce reakcie (pozri časť 5.3).
Riziko u novorodencov/dojčiat nemôže byť vylúčené.
Rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo ukončiť/prerušiť liečbu Kerendiou sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre ženu (pozri časť 4.4).
Fertilita
Nie sú k dispozícii údaje o účinku finerenónu na ľudskú fertilitu.
Štúdie na zvieratách preukázali poruchy fertility u samíc pri expozíciách považovaných za vyššie, ako je expozícia u ľudí, čo naznačuje nízky klinický význam (pozri časť 5.3).
Súhrn profilu bezpečnosti
Najčastejšie hlásená nežiaduca reakcia pri liečbe finerenónom bola hyperkaliémia (12,6 %). Pozri
„Popis vybraných nežiaducich reakcií, Hyperkaliémia“ nižšie a časť 4.4. Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií
Bezpečnosť finerenónu u pacientov s chronickou chorobou obličiek (Chronic Kidney Disease, CKD) a DM2 sa hodnotila v 2 pivotných štúdiách fázy III FIDELIO‑DKD (diabetická choroba obličiek)
a FIGARO-DKD. V štúdii FIDELIO-DKD dostalo 2 818 pacientov finerenón (10 mg alebo 20 mg jedenkrát denne) s priemerným trvaním liečby 2,2 roka. V štúdii FIGARO‑DKD dostalo
3 671 pacientov finerenón (10 mg alebo 20 mg jedenkrát denne) s priemerným trvaním liečby 2,9 roka.
Bezpečnosť finerenónu u pacientov so srdcovým zlyhávaním (Heart Failure, HF) s LVEF ≥ 40 % sa hodnotila v štúdii fázy III FINEARTS-HF. V tejto štúdii dostávalo 2 993 pacientov finerenón (10 mg, 20 mg alebo 40 mg jedenkrát denne) s priemerným trvaním liečby 2,1 roka.
Pozorované nežiaduce reakcie sú uvedené v tabuľke 5. Nežiaduce reakcie sú klasifikované podľa konvencie triedy orgánových systémov MedDRA a frekvencie.
Nežiaduce reakcie sú zoskupené podľa ich frekvencií v poradí klesajúcej závažnosti. Frekvencie sú definované nasledovne:
Veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).
Tabuľka 5: Nežiaduce reakcie| Trieda orgánových systémov | Frekvencia | CKD s DM2 | HF s LVEF ≥ 40% |
| Poruchy metabolizmu a výživy | Veľmi časté | Hyperkaliémia | - |
| Časté | Hyponatrémia Hyperurikémia | Hyperkaliémia HyponatrémiaHyperurikémia | |
| Poruchy ciev | Časté | Hypotenzia | Hypotenzia |
| Poruchygastrointestinálneho traktu | Časté | - | Hnačka Zápcha |
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | Časté | Pruritus | - |
| Poruchy obličiek a močových ciest | Časté | - | Porucha funkcie obličiek Akútne poškodenieobličiek |
| Laboratórnea funkčné vyšetrenia | Časté | Zvýšená hladina kreatinínu v krvi/znížená rýchlosť glomerulárnejfiltrácie | Zvýšená hladina kreatinínu v krvi/znížená rýchlosť glomerulárnejfiltrácie |
| Menej časté | Znížená hladina hemoglobínu | - |
Popis vybraných nežiaducich reakcií
Hyperkaliémia
V prvom mesiaci liečby bolo v skupine s finerenónom v porovnaní so skupinou s placebom pozorované zvýšenie priemernej hladiny draslíka v sére oproti východiskovej hodnote až
o 0,2 mmol/l, ktoré následne zostalo stabilné.
V súhrnných údajoch štúdií FIDELIO‑DKD a FIGARO-DKD sa udalosti hyperkaliémie hlásili u 14,0 % pacientov liečených finerenónom v porovnaní s 6,9 % pacientov liečených placebom.
Závažné udalosti hyperkaliémie sa častejšie hlásili pre finerenón (1,1 %) ako pre placebo (0,2 %). Koncentrácie draslíka v sére > 5,5 mmol/l a > 6,0 mmol/l sa hlásili u 16,8 % a 3,3 % pacientov liečených finerenónom a u 7,4 % a 1,3 % pacientov liečených placebom, v uvedenom poradí.
Hyperkaliémia viedla k trvalému ukončeniu liečby u 1,7 % pacientov, ktorí dostávali finerenón oproti 0,6 % pacientov v skupine s placebom. Hospitalizácia z dôvodu hyperkaliémie bola u 0,9 % pacientov, ktorí dostávali finerenón oproti 0,2 % pacientov v skupine s placebom.
V štúdii FINEARTS‑HF sa udalosti hyperkaliémie hlásili u 9,7 % pacientov liečených finerenónom v porovnaní so 4,2 % pacientov liečených placebom. Hyperkaliémia viedla k trvalému ukončeniu liečby u 0,4 % pacientov, ktorí dostávali finerenón oproti 0,2 % pacientov v skupine s placebom.
Hospitalizácia z dôvodu hyperkaliémie bola u 0,5 % pacientov v skupine s finerenónom oproti 0,2 % pacientov v skupine s placebom.
Vo všetkých štúdiách bola väčšina udalostí hyperkaliémie mierna až stredne závažná a u pacientov liečených finerenónom sa vyriešila.
Ohľadne špecifických odporúčaní, pozri časti 4.2. a 4.4.
Zhoršenie funkcie obličiek
V poolovanej analýze štúdií FIDELIO‑DKD a FIGARO‑DKD sa udalosti zníženia hodnoty GFR hlásili u 5,4 % pacientov liečených finerenónom v porovnaní s 4,2 % pacientov liečených placebom. Udalosti zníženia hodnoty GFR vedúce k trvalému prerušeniu liečby boli rovnaké u pacientov užívajúcich finerenón alebo placebo (0,2%). Hospitalizácia z dôvodu zníženia hodnoty GFR bola rovnaká u pacientov užívajúcich finerenón alebo placebo (< 0,1 %).
Zvýšená hladina kreatinínu v krvi bola hlásená u 2,6 % pacientov liečených finerenónom v porovnaní s 2,3 % pacientov liečených placebom.
Väčšina udalostí zníženia hodnoty GFR alebo zvýšenia hladiny kreatinínu v krvi bola mierna alebo stredne ťažká a u pacientov liečených finerenónom ustúpila. Pacienti na finerenóne zaznamenali počiatočné zníženie hodnoty odhadovanej GFR (eGFR) (v priemere o 2 ml/min/1,73 m2), ktorý sa v porovnaní s placebom časom zmierňoval. Toto zníženie sa zdalo byť reverzibilné počas kontinuálnej liečby.
V štúdii FINEARTS‑HF boli udalosti súvisiace so zhoršením funkcie obličiek hlásené častejšie u pacientov liečených finerenónom (17,7 %) v porovnaní s pacientmi užívajúcimi placebo (10,9 %). Hlásené udalosti zahŕňali poruchu funkcie obličiek (6,6 % oproti 3,9 %), pokles GFR (5,2 % oproti 3,6
%), akútne poškodenie obličiek (3,7 % oproti 2,1 %), zlyhanie obličiek (2,6 % oproti 1,6 %) a zvýšenie hladiny kreatinínu v krvi (1,2 % oproti 0,8 %).
Celkovo väčšina hlásených udalostí súvisiacich so zhoršením funkcie obličiek bola mierna až stredne ťažká a u pacientov liečených finerenónom ustúpila. V niektorých prípadoch, keď bola liečba finerenónom trvalo ukončená, sa eGFR nevrátila na východiskové hodnoty. Udalosti vedúce k trvalému ukončeniu liečby boli rovnaké v skupinách s finerenónom i placebom (0,3%). U pacientov liečených finerenónom boli v porovnaní so skupinou s placebom častejšie hlásené udalosti súvisiace so zhoršením funkcie obličiek vedúce k hospitalizácii (2,0 % oproti 1,3 %), pričom akútne poškodenie obličiek bolo najčastejšie hlásenou udalosťou vedúcou k hospitalizácii (1,6 % pri finerenóne oproti 0,8 % pri placebe). Pacienti na finerenóne zaznamenali počiatočné zníženie hodnoty GFR, ktoré sa pri pokračujúcej liečbe javí ako reverzibilné. Priemerný rozdiel v GFR medzi finerenónom a placebom bol približne 3-4 ml/min/1,73 m2 v období od 1. do 6. mesiaca. Po 6. mesiaci bolo zníženie hodnoty GFR mierne väčšie v skupine s placebom, s priemerným rozdielom medzi finerenónom a placebom približne 2–3 ml/min/1,73 m2.
Hypotenzia
Liečba finerenónom viedla k zníženiu priemerného systolického krvného tlaku o 2‑4 mm Hg
a zníženiu priemerného diastolického krvného tlaku o 1‑2 mm Hg v 1. mesiaci, ktoré následne zostali stabilné.
V poolovanej analýze štúdií FIDELIO-DKD a FIGARO-DKD sa udalosti hypotenzie hlásili u 4,7 % pacientov liečených finerenónom v porovnaní s 3,0 % pacientov, ktorí dostávali placebo.
U 3 pacientov (< 0,1 %) sa liečba finerenónom z dôvodu hypotenzie natrvalo ukončila. Hospitalizácia z dôvodu hypotenzie bola v skupine s finerenónom rovnaká ako v skupine s placebom (0,1 %).
V štúdii FINEARTS‑HF sa udalosti hypotenzie hlásili u 7,6 % pacientov liečených finerenónom v porovnaní so 4,7 % pacientov liečených placebom. U 3 pacientov (0,1 %) sa liečba finerenónom z dôvodu hypotenzie natrvalo ukončila. Hospitalizácia z dôvodu hypotenzie bola 0,4 % v skupine s finerenónom oproti 0,3 % v skupine s placebom.
Vo všetkých štúdiách bola väčšina udalostí hypotenzie mierna alebo stredne závažná a u pacientov liečených finerenónom sa vyriešila.
Hyperurikémia
V poolovanej analýze štúdií FIDELIO-DKD a FIGARO‑DKD bola hyperurikémia hlásená u 5,1 % pacientov liečených finerenónom v porovnaní s 3,9 % pacientov liečených placebom. eV skupine s finerenónom sa v porovnaní s placebom pozorovalo do 16. mesiaca zvýšenie priemernej hladiny kyseliny močovej v sére o 0,3 mg/dl oproti východiskovej hodnote, ktoré sa časom zmiernilo.
U pacientov liečených finerenónom bola hlásená dna (3,1 %) porovnateľná s pacientmi liečenými placebom (3,0 %).
V štúdii FINEARTS‑HF bola hlásená hyperurikémia porovnateľná u pacientov liečených finerenónom (2,7 %) s pacientmi liečenými placebom (2,4 %). U pacientov liečených finerenónom bola hlásená dna (2,4 %) porovnateľná s pacientmi liečenými placebom (2,8 %).
Vo všetkých štúdiách boli udalosti hyperurikémie nezávažné a neviedli k trvalému ukončeniu liečby u pacientov liečených finerenónom.
Gastrointestinálne poruchy
V štúdii FINEARTS-HF boli hnačky (5,7 % oproti 4,4 %) a zápcha (3,8 % oproti 2,7 %) hlásené častejšie u pacientov liečených finerenónom v porovnaní s pacientmi placebom.
Znížená hladina hemoglobínu
V poolovanej analýze štúdií FIDELIO‑DKD a FIGARO-DKD bol finerenón spojený s placebom korigovaným absolútnym poklesom priemerného hemoglobínu o 0,15 g/dl a priemerného hematokritu o 0,5 % po 4 mesiacoch liečby. U pacientov liečených finerenónom bola hlásená anémia (6,5 %) porovnateľná s pacientmi liečenými placebom (6,1 %). Frekvencia závažných udalostí anémie bola nízka u oboch skupín pacientov, liečených finerenónom a liečených placebom (0,5 %). Zmeny hemoglobínu a hematokritu boli prechodné a približne po 24‑32 mesiacoch dosiahli porovnateľné hladiny s tými, ktoré sa pozorovali v skupine liečenej placebom.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Najpravdepodobnejším prejavom predávkovania sa predpokladá byť hyperkaliémia. Ak sa vyvinie hyperkaliémia, má sa začať štandardná liečba.
Nie je pre pravdepodobné, že by sa finerenón účinne odstránil pomocou hemodialýzy, keďže jeho podiel naviazaný na plazmatické proteíny je približne 90 %.
Farmakologické vlastnosti - Kerendia 10 mg
Farmakoterapeutická skupina: diuretiká, antagonisty aldosterónu, ATC kód: C03DA05 Mechanizmus účinku
Finerenón je nesteroidný, selektívny antagonista mineralokortikoidného receptora (MR), ktorý je aktivovaný aldosterónom a kortizolom a reguluje génovú transkripciu. Jeho väzba na MR vedie
k špecifickému komplexu receptora‑ligandu, ktorý blokuje zapojenie transkripčných koaktivátorov zapojených do exprimácie prozápalových a profibrotických mediátorov.
Farmakodynamické účinky
V štúdii FIDELIO-DKD a FIGARO‑DKD, randomizovaných, dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných, multicentrických štúdiách fázy III u dospelých pacientov s CKD a DM2 bolo relatívne zníženie pomeru močového albumínu/kreatinínu (Urinary Albumin‑to‑Creatinine Ratio,
UACR) upravené podľa placeba u pacientov randomizovaných na liečbu finerenónom 31 % a 32 %, v uvedenom poradí, v 4. mesiaci a UACR zostalo znížené počas oboch štúdií.
V štúdii FINEARTS‑HF, randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej, multicentrickej štúdii fázy III u dospelých pacientov s HF s LVEF ≥ 40 % bolo relatívne zníženie hodnoty UACR upravené podľa placeba u pacientov randomizovaných na liečbu finerenónom 30 % v 6. mesiaci a hodnota UACR zostala znížená až do posledného merania v 2. roku.
V randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej, multicentrickej štúdii fázy IIb ARTS‑DN u dospelých pacientov s CKD a DM2 bolo relatívne zníženie UACR upravené podľa placeba v 90. dni 25 % a 38 % u pacientov liečených finerenónom 10 mg a 20 mg jedenkrát denne, v uvedenom poradí.
Elektrofyziológia srdca
Štúdia zameraná na interval QT s 57 zdravými účastníkmi ukázala, že finerenón nemá žiadny účinok na repolarizáciu srdca. Nepreukázal sa žiadny účinok finerenónu predlžujúci interval QT/QTc po podaní jednorazových dávok 20 mg (terapeutická dávka) alebo 80 mg (supraterapeutická dávka).
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Chronická choroba obličiek spojená s DM2
Štúdie FIDELIO‑DKD a FIGARO‑DKD skúmali účinok finerenónu v porovnaní s placebom na obličky a kardiovaskulárne (KV) výsledky u dospelých pacientov s CKD a DM2.
Pacienti museli dostávať štandardnú liečbu vrátane maximálnej tolerovanej registrovanej dávky inhibítora angiotenzín konvertujúceho enzýmu (Angiotensin-Converting Enzyme inhibitor, ACEi) alebo blokátora angiotenzínového receptora (Angiotensin Receptor Blocker, ARB).
Pacienti s diagnostikovaným srdcovým zlyhávaním so zníženou ejekčnou frakciou a NYHA triedou II‑IV boli vylúčení z dôvodu odporúčania triedy 1A pre liečbu MRA.
V štúdii FIDELIO‑DKD boli pacienti spôsobilí na základe dôkazu o pretrvávajúcej albuminúrii (> 30 mg/g až 5 000 mg/g), hodnoty eGFR v rozmedzí 25 až 75 ml/min/1,73 m2 a hladiny draslíka v sére ≤ 4,8 mmol/l pri skríningu.
Primárnym cieľovým ukazovateľom bol kompozit času do prvého výskytu zlyhania obličiek (definovaného ako chronická dialýza alebo transplantácia obličky alebo trvalé zníženie hodnoty eGFR na < 15 ml/min/1,73 m2 počas najmenej 4 posledných týždňov), trvalé zníženie hodnoty eGFR o 40 % alebo viac v porovnaní s počiatočnou hodnotou počas najmenej 4 posledných týždňov alebo renálne úmrtie. Kľúčovým sekundárnym cieľovým ukazovateľom bol kompozit času do prvého výskytu KV úmrtia, nefatálneho infarktu myokardu (IM), nefatálnej cievnej mozgovej príhody alebo hospitalizácie z dôvodu srdcového zlyhávania.
Celkovo bolo 5 662 pacientov náhodne priradených na podávanie buď finerenónu (N = 2 824) alebo placeba (N = 2 838) a zaradených do analýzy. Medián času sledovania bol 2,6 roka. Dávka finerenónu alebo placeba sa mohla v priebehu štúdie upraviť medzi 10 mg a 20 mg jedenkrát denne, hlavne na základe koncentrácie draslíka v sére. V 24. mesiaci bolo z osôb liečených finerenónom 67 % liečených 20 mg jedenkrát denne, 31 % bolo liečených 10 mg jedenkrát denne a 3 % prerušili liečbu.
Po ukončení štúdie sa vitálny stav získal od 99,7 % pacientov. Populáciu štúdie tvorilo 63 % Belochov, 25 % Ázijcov a 5 % Černochov. Priemerný vek pri zaradení do štúdie bol 66 rokov a 70 % pacientov boli muži. Na začiatku štúdie bola priemerná hodnota eGFR 44,4 ml/min/1,73 m2, s 55 % pacientov s hodnotou eGFR < 45 ml/min/1,73 m2, medián UACR bol 853 mg/g a priemerná hodnota HbA1c bola 7,7 %, 46 % pacientov malo v anamnéze aterosklerotické KV ochorenie, 30 % malo
v anamnéze ochorenie koronárnych artérií, 8 % malo v anamnéze srdcové zlyhávanie a priemerný krvný tlak bol 138/76 mm Hg. Priemerné trvanie DM2 na začiatku štúdie bolo 16,6 rokov a u 47 % a 26 % pacientov sa hlásila diabetická retinopatia a diabetická neuropatia v anamnéze, v uvedenom poradí. Na začiatku štúdie boli skoro všetci pacienti liečení ACEi (34 %) alebo ARB (66 %) a 97 % pacientov používalo jedno alebo viacero antidiabetík (inzulín [64 %], biguanidy [44 %], agonisty
receptorov glukagónu podobného peptidu‑1 [GLP‑1] [7 %], inhibítory sodíko-glukózového kotransportéra 2 [SGLT2] [5 %]). Ďalšími často užívanými liekmi na začiatku štúdie boli statíny (74 %) a blokátory vápnikového kanála (63 %).
Štatisticky významný rozdiel v prospech finerenónu sa ukázal pre primárny kompozitný cieľový ukazovateľ a hlavný sekundárny kompozitný cieľový ukazovateľ (pozri obrázok 1/tabuľku 6 nižšie). Účinok liečby bol pre primárne a sekundárne cieľové ukazovatele vo všeobecnosti konzistentný vo všetkých podskupinách, vrátane regiónu, hodnoty eGFR, UACR, systolického krvného tlaku (STK) a HbA1c na začiatku štúdie.
V štúdii FIGARO‑DKD boli pacienti spôsobilí na základe dôkazu pretrvávajúcej albuminúrie, pričom mali UACR ≥ 30 mg/g až < 300 mg/g a hodnotu eGFR v rozmedzí od 25 do 90 ml/min/1,73 m2, alebo UACR ≥ 300 mg/g a hodnotu eGFR ≥ 60 ml/min/1,73 m2 pri skríningu. Vyžadovalo sa, aby pacienti mali pri skríningu hladinu sérového draslíka ≤ 4,8 mmol/l.
Primárny cieľový ukazovateľ bol kompozit času do prvého výskytu kardiovaskulárneho úmrtia, nefatálneho IM, nefatálnej cievnej mozgovej príhody alebo hospitalizácie z dôvodu srdcového zlyhania. Sekundárny cieľový ukazovateľ bol kompozit času do zlyhania obličiek, trvalého zníženia hodnoty eGFR o 40 % alebo viac v porovnaní s východiskovou hodnotou počas najmenej 4 týždňov alebo renálneho úmrtia.
Celkovo bolo randomizovaných 7 328 pacientov buď na liečbu finerenónom (N = 3 674), alebo placebom (N = 3 654) a zahrnutých do analýz. Medián sledovania bol 3,4 roka. Dávka finerenónu alebo placeba sa mohla upraviť v rozsahu od 10 mg do 20 mg jedenkrát denne počas trvania štúdie, predovšetkým na základe koncentrácie sérového draslíka. V 24. mesiaci bolo 82 % pacientov na finerenóne liečených dávkou 20 mg jedenkrát denne, 15 % dávkou 10 mg jedenkrát denne a 3 % malo prerušenú liečbu. Po skončení štúdie bol vitálny stav zistený u 99,8 % pacientov. Populáciu štúdie tvorilo 72 % Belochov, 20 % Ázijcov a 4 % Černochov. Priemerný vek pri zaradení do štúdie bol
64 rokov a 69 % pacientov bolo mužského pohlavia. Na začiatku bola priemerná hodnota eGFR 67,8 ml/min/1,73 m2, pričom 62 % pacientov malo eGFR ≥ 60 ml/min/1,73 m2, medián UACR bol
309 mg/g a priemerná hodnota HbA1c bola 7,7 %, 45 % pacientov malo v anamnéze aterosklerotické kardiovaskulárne ochorenie, 8 % malo v anamnéze srdcové zlyhávanie a priemerná hodnota krvného tlaku bola 136/77 mm Hg. Priemerné trvanie DM2 na začiatku bolo 14,5 roka a u 31 %
a 28 % pacientov bola hlásená v anamnéze diabetická retinopatia a diabetická neuropatia, v uvedenom poradí. Na začiatku takmer všetci pacienti boli na ACEi (43 %) alebo ARB (57 %) a 98 % pacientov používalo jeden alebo viacero antidiabetických liekov (inzulín [54 %], biguanidy [69 %], agonisti receptora GLP‑1 [8 %], inhibítory SGLT2 [8 %]). Druhým najčastejšie užívaným liekom na začiatku boli statíny (71 %).
Štatisticky významný rozdiel v prospech finerenónu sa preukázal v prípade primárneho KV kompozitného cieľového ukazovateľa (pozri obrázok 2/tabuľka 7 nižšie). Účinok liečby na primárny cieľový ukazovateľ bol konzistentný vo všetkých podskupinách vrátane regiónu, eGFR, UACR, STK a HbA1c na začiatku.
V skupine s finerenónom sa v porovnaní s placebom pozorovala nižšia miera výskytu sekundárneho kompozitného ukazovateľa zlyhania obličiek, trvalého poklesu eGFR o 40 % alebo viac alebo renálneho úmrtia, tento rozdiel však nedosiahol štatistickú významnosť (pozri tabuľku 7 nižšie).
Účinok liečby pre obličkový sekundárny kompozitný cieľový ukazovateľ bol konzistentný vo všetkých podskupinách eGFR na začiatku, ale pre podskupinu pacientov s UACR < 300 mg/g bol HR 1,16 (95 % CI 0,91; 1,47) a pre podskupinu pacientov s UACR ≥ 300 mg/g bol HR 0,74 (95 % CI
0,61; 0,89).
Ďalšie vopred špecifikované sekundárne cieľové ukazovatele sú zahrnuté v tabuľke 7.
Tabuľka 6: Analýza primárnych a sekundárnych cieľových ukazovateľov času do výskytu udalosti (a ich jednotlivých komponentov) v štúdii fázy III FIDELIO‑DKD| Kerendia* (N = 2 824) | Placebo (N = 2 838) | Účinok liečby | |||
| N (%) | Udalosti/ 100‑pr | N (%) | Udalosti/ 100‑pr | HR (95 % CI) | |
| Primárny renálny kompozitný cieľový ukazovateľ a jeho komponenty | |||||
| Kompozit zlyhania obličiek, trvalého zníženia eGFR ≥ 40 % alebo renálneho úmrtia | 498 (17,6) | 7,53 | 600 (21,1) | 9,09 | 0,82 (0,73; 0,92)p = 0,0009 |
| Zlyhanie obličiek | 205 (7,3) | 2,96 | 235 (8,3) | 3,39 | 0,86 (0,72; 1,05) |
| Trvalé zníženie eGFR o≥ 40 % | 473 (16,7) | 7,15 | 577 (20,3) | 8,74 | 0,81 (0,72; 0,91) |
| Renálne úmrtie | 2 (< 0,1) | - | 2 (< 0,1) | - | - |
| Kľúčový sekundárny KV kompozitný cieľový ukazovateľ a jeho komponenty | |||||
| Kompozit KV úmrtia, nefatálneho IM, nefatálnej cievnej mozgovej príhody alebo hospitalizácie z dôvodu srdcového zlyhávania | 366 (13,0) | 5,11 | 420 (14,8) | 5,93 | 0,86 (0,75; 0,99)p = 0,0344 |
| KV úmrtie | 128 (4,5) | 1,70 | 150 (5,3) | 1,99 | 0,86 (0,68; 1,09) |
| Nefatálny IM | 70 (2,5) | 0,94 | 87 (3,1) | 1,18 | 0,80 (0,58; 1,09) |
| Nefatálna cievna mozgová príhoda | 90 (3,2) | 1,22 | 87 (3,1) | 1,18 | 1,03 (0,77; 1,38) |
| Hospitalizácia z dôvodu srdcového zlyhávania | 138 (4,9) | 1,88 | 162 (5,7) | 2,22 | 0,85 (0,68; 1,07) |
| Sekundárne cieľové ukazovatele účinnosti | |||||
| Mortalita zo všetkých príčin | 219 (7,8) | 2,90 | 244 (8,6) | 3,24 | 0,90 (0,75;1,08)** |
| Hospitalizácia zo všetkých príčin | 1 259 (44,6) | 22,59 | 1 321(46,5) | 23,91 | 0,95 (0,88;1,02)** |
| Kompozit zlyhania obličiek, trvalého zníženia eGFR ≥ 57% alebo renálneho úmrtia | 248 (8,8) | 3,60 | 326 (11,5) | 4,74 | 0,75 (0,65;0,90)** |
* Liečba 10 mg alebo 20 mg jedenkrát denne dodatočne k maximálnej tolerovanej registrovanej dávke ACEi alebo ARB.
** p = nie je štatisticky významné po úprave o multiplicitu CI: Konfidenčný interval
HR: Pomer rizík pr: pacientorokov
Obrázok 1: Čas do prvého výskytu zlyhania obličiek, trvalého zníženia eGFR o ≥ 40 % od počiatočnej hodnoty alebo renálne úmrtie v štúdii FIDELIO‑DKD Plánovaná liečba 1: Finerenón (N = 2 824) 2: Placebo (N = 2838) Pravdepodobnosť kumulatívneho výskytu 0,50 0,45 0,40 0,35 0,30 0,25 0,20 0,15 0,10 0,05 0,00 0 6 12 18 24 30 36 42 48 Čas do prvej udalosti (mesiace)Počet subjektov v riziku
1 2 824 2 696 2 599 2 390 1 802 1 269 782 437 82
2 2 838 2 721 2 583 2 376 1 757 1 247 791 452 82
Tabuľka 7: Analýza primárnych a sekundárnych cieľových ukazovateľov času do výskytu udalosti (a ich jednotlivých komponentov) v štúdii fázy III FIGARO-DKD| Kerendia* (N = 3 674) | Placebo (N = 3 654) | Účinok liečby | |||
| N (%) | Udalosti/ 100‑pr | N (%) | Udalosti/ 100-pr | HR (95 % CI) | |
| Primárny KV kompozitný cieľový ukazovateľ a jeho komponenty | |||||
| Kompozit KV úmrtia, nefatálneho IM, nefatálnej cievnej mozgovej príhody alebo hospitalizácie z dôvodu srdcového zlyhávania | 457 (12,4) | 3,88 | 518 (14,2) | 4,46 | 0,87 (0,76; 0,98)p = 0,0254 |
| KV úmrtie | 193 (5,3) | 1,56 | 214 (5,9) | 1,75 | 0,89 (0,73; 1,08) |
| Nefatálny IM | 103 (2,8) | 0,85 | 101 (2,8) | 0,84 | 1,00 (0,76; 1,32) |
| Nefatálna cievna mozgová príhoda | 108 (2,9) | 0,89 | 111 (3,0) | 0,93 | 0,97 (0,74; 1,26) |
| Hospitalizácia z dôvodu srdcového zlyhávania | 117 (3,2) | 0,97 | 163 (4,5) | 1,36 | 0,71 (0,56; 0,90) |
| Sekundárny renálny kompozitný cieľový ukazovateľ a jeho komponenty | |||||
| Kompozit zlyhania obličiek, trvalého zníženia eGFR ≥ 40 % alebo renálneho úmrtia | 350 (9,5) | 3,17 | 395 (10,8) | 3,59 | 0,87 (0,75; 1,01) p = 0,0635 ** |
| Zlyhanie obličiek | 46 (1,3) | 0,40 | 62 (1,7) | 0,55 | 0,72 (0,49; 1,05) |
| Trvalé zníženie eGFR ≥ 40 % | 338 (9,2) | 3,06 | 385 (10,5) | 3,50 | 0,86 (0,74; < 1,00) |
| Renálne úmrtie | 0 | - | 2 (< 0,1) | - | - |
| Sekundárne cieľové ukazovatele účinnosti | |||||
| Mortalita zo všetkých príčin | 332 (9,0) | 2,69 | 370 (10,1) | 3,03 | 0,89 (0,77; 1,03)** |
| Hospitalizácia zo všetkých príčin | 1 569 (42,7) | 16,94 | 1 599(43,8) | 17,54 | 0,97 (0,90; 1,04)** |
| Kompozit zlyhania obličiek, trvalého zníženia eGFR ≥ 57 % alebo renálneho úmrtia | 108 (2,9) | 0,95 | 139 (3,8) | 1,23 | 0,77 (0,60; 0,99)** |
* Liečba 10 alebo 20 mg jedenkrát denne dodatočne k maximálnej tolerovanej registrovanej dávke ACEi alebo ARB.
** p = nie je štatisticky významné po úprave z hľadiska multiplicity CI: Konfidenčný interval
HR: Pomer rizík pr: pacientoroky
Plánovaná liečba 1: Finerenón (N = 3 674) 2: Placebo (N = 3 654)Obrázok 2: Čas do prvého výskytu KV úmrtia, nefatálneho infarktu myokardu, nefatálnej cievnej mozgovej príhody alebo hospitalizácie z dôvodu srdcového zlyhávania v štúdii FIGARO‑DKD
0,20 Pravdepodobnosť kumulatívneho výskytu 0,18 0,16 0,14 0,12 0,10 0,08 0,06 0,04 0,02 0,00 0 6 12 18 24 30 36 42 48 54 Čas do prvej udalosti (mesiace)Počet subjektov v riziku
1 3 674 3 588 3 505 3 415 3 308 2 771 2 175 1 703 1 085 590
2 3 654 3 565 3 467 3 377 3 255 2 718 2 115 1 648 1 067 576
Srdcové zlyhávanie s LVEF ≥ 40 %
V štúdii FINEARTS‑HF sa skúmal účinok finerenónu v porovnaní s placebom na kardiovaskulárne výsledky u dospelých pacientov so srdcovým zlyhávaním.
Do štúdie boli zaradení pacienti s diagnózou srdcového zlyhávania s NYHA triedou II‑IV, liečení ambulantne alebo hospitalizovaní primárne z dôvodu srdcového zlyhávania a so zdokumentovanou LVEF ≥ 40 %. Okrem toho mali pacienti pri skríningu a randomizácii hodnotu
eGFR ≥ 25 ml/min/1,73 m2 a hladinu draslíka v sére ≤ 5,0 mmol/l a dostávali základnú liečbu, vrátane diuretickej liečby.
Primárnym cieľovým ukazovateľom bol kompozit kardiovaskulárneho úmrtia a celkových (prvých
a opakujúcich sa) udalostí srdcového zlyhávania pozostávajúcich z hospitalizácie z dôvodu srdcového zlyhávania a urgentných návštev z dôvodu srdcového zlyhávania. Pre sekundárne cieľové ukazovatele sa použil postup viacnásobného testovania vrátane celkových (prvých a opakujúcich sa) udalostí srdcového zlyhávania a zmeny od východiskovej hodnoty do 6., 9. a 12. mesiaca v celkovom skóre príznakov (Total Symptom Score, TSS) dotazníka Kansas City Cardiomyopathy Questionnaire (KCCQ) (ktorý kvantifikuje frekvenciu a závažnosť príznakov srdcového zlyhávania).
V štúdii bolo analyzovaných 6 001 pacientov náhodne priradených na podávanie finerenónu (N = 3 003) alebo placeba (N = 2 998). Medián času sledovania bol 2,7 roka. Do štúdie bolo
zaradených 3 247 (54 %) pacientov s udalosťou srdcového zlyhávania za posledné 3 mesiace, vrátane 1 219 (20 %) pacientov randomizovaných počas hospitalizácie alebo do 7 dní od prepustenia.
Na základe renálnych parametrov dostávali pacienti počas štúdie 10 mg, 20 mg alebo 40 mg finerenónu alebo placebo jedenkrát denne. V 24. mesiaci bolo z osôb liečených finerenónom 35 % liečených 40 mg jedenkrát denne, 32 % bolo liečených 20 mg jedenkrát denne, 12 % bolo liečených 10 mg jedenkrát denne a 1 % prerušilo liečbu. V akomkoľvek časovom bode počas liečby dosiahlo približne 80 % pacientov ich cieľovú dávku.
Po ukončení štúdie sa vitálny stav získal od 99,7 % pacientov. Populáciu štúdie tvorilo 79 % Belochov, 17 % Ázijcov a 1,5 % Černochov. Priemerný vek pri zaradení do štúdie bol 72 rokov a 46 % pacientov boli ženy. Na začiatku štúdie bola priemerná LVEF 53 %, so 64 % pacientov
s LVEF ≥ 50 % a 69 %, 30 % a 1 % pacientov malo NYHA triedu II, III a IV, v uvedenom poradí. Priemerný krvný tlak bol 129/75 mm Hg zatiaľ čo BMI bol 30 kg/m2. Medián hladiny N-terminálneho prohormónu mozgového natriuretického peptidu (NT‑pro‑BNP) bol 1,041 pg/ml, priemerná hodnota eGFR bola 62 ml/min/1,73 m2, pričom 48 % pacientov malo hodnotu eGFR < 60 ml/min/1,73 m2,
a medián UACR bol 18 mg/g. Fibrilácia predsiení bola prítomná u 38 % pacientov a 41 % malo diabetes mellitus. Väčšina pacientov užívala kľučkové diuretiká (87 %), ACEi alebo ARB (79 %) alebo inhibítor receptora pre angiotenzín a neprilyzín (9 %) a 14 % užívalo inhibítory SGLT2.
Štatisticky významný rozdiel v prospech finerenónu sa preukázal pre primárny kompozitný cieľový ukazovateľ (pozri tabuľku 8 nižšie). Účinok sa prejavil včas a pretrvával počas celého obdobia sledovania (pozri obrázok 3 nižšie). Štatisticky významný rozdiel v prospech finerenónu bol preukázaný aj pre sekundárne cieľové ukazovatele celkového počtu udalostí srdcového zlyhávania. Vopred špecifikované sekundárne cieľové ukazovatele účinnosti sú tiež zahrnuté v tabuľke 8 nižšie. Účinok liečby pre primárne a kľúčové sekundárne cieľové ukazovatele bol konzistentný vo všetkých vopred špecifikovaných subpopuláciách, vrátane pohlavia, LVEF, triedy NYHA, hodnoty eGFR, času od poslednej udalosti srdcového zlyhávania, liečby inhibítormi SGLT2 a prítomnosti diabetes mellitus.
Tabuľka 8: Analýza primárnych a sekundárnych cieľových ukazovateľov (a ich jednotlivých komponentov pre cieľové ukazovatele času do výskytu udalosti) v štúdii fázy III FINEARTS‑HF| Kerendia* (N = 3 003) | Placebo (N = 2 998) | Účinok liečby | |||
| [Celkovéudalosti] N (%) | Udalosti/ 100‑pr | [Celkovéudalosti] N (%) | Udalosti/100‑pr | (95 % CI) | |
| Primárny KV kompozitný cieľový ukazovateľ a jeho komponenty | |||||
| Kompozit úmrtia z KV príčiny a celkových udalostí srdcového zlyhávania | [1 083]624 (20,8) | 14,88 | [1 283]719 (24,0) | 17,70 | RR 0,84(0,74; 0,95)p = 0,0072 |
| Celkové udalosti srdcového zlyhávania** | [842]479 (16,0) | 11,57 | [1 024]573 (19,1) | 14,12 | RR 0,82(0,71; 0,94)p = 0,0062 |
| KV úmrtie | 242 (8,1) | 3,33 | 260 (8,7) | 3,59 | HR 0,93(0,78; 1,11) |
| Sekundárne cieľové ukazovatele účinnosti | |||||
| Zmena KCCQ-TSS oproti východiskovej hodnote | LSM 7,99 | - | LSM 6,43 | - | Rozdiel LSM 1,56(0,79; 2,34)p < 0,0001 |
| Zlepšenie triedy NYHA | 557 (18,6)N = 3 002 | - | 553 (18,4) | - | OR 1,01(0,88; 1,15) p = 0,9295† |
| Renálny kompozitný cieľový ukazovateľ | 75 (2,5) | 1,16 | 55 (1,8) | 0,85 | HR 1,33(0,94; 1,89)p†† |
| Trvalé zníženie eGFR o ≥ 50 % | 68 (2,3) | 1,05 | 51 (1,7) | 0,79 | - |
| Trvalé zníženie eGFR na< 15 ml/min/1,73m2 | 5 (0,2) | 0,08 | 2 (< 0,1) | 0,03 | - |
| Zahájenie dialýzy | 2 (< 0,1) | 0,03 | 2 (< 0,1) | 0,03 | - |
| Transplantácia obličiek | 0 (0,0) | 0,00 | 0 (0,0) | - | - |
| Mortalita zo všetkých príčin | 491 (16,4) | 6,71 | 522 (17,4) | 7,17 | HR 0,93(0,83; 1,06) |
Skratky: CI: Konfidenčný interval; HR: Pomer rizík; LSM: Metóda najmenších štvorcov; OR: Pomer šancí; RR: Pomer výskytov; pr: pacientoroky
* Liečba dávkou 10, 20 alebo 40 mg jedenkrát denne popri základnej liečbe, vrátane diuretickej liečby
** Celkové (prvé a opakujúce sa) udalosti srdcového zlyhávania boli aj kľúčovým sekundárnym cieľovým ukazovateľom
† Štatisticky nevýznamné (postup testovania zastavený)
†† Cieľový ukazovateľ nebol formálne testovaný (predchádzajúci cieľový ukazovateľ v postupe testovania bol štatisticky nevýznamný)
Obrázok 3: Primárny kompozitný cieľový ukazovateľ KV úmrtia a celkových (prvé a opakujúce sa) udalostí srdcového zlyhávania v štúdii FINEARTS‑HFPlánovaná liečba
1: Finerenón
2: Placebo
0,6
0,5
Priemerná kumulatívna funkcia
0,4
0,3
0,2
0,1
0,0
0 3 6 9 12 15 18 21 24 27 30 33 36 39 42 45
Počet subjektov v riziku
Čas v mesiacoch
| 1 3003 | 2959 | 2909 | 2859 | 2810 | 2760 | 2576 | 2399 | 2202 | 1977 | 1749 | 1430 | 970 | 385 | 65 | 0 |
| 2 2998 | 2946 | 2901 | 2855 | 2805 | 2756 | 2571 | 2387 | 2203 | 1964 | 1722 | 1426 | 960 | 377 | 63 | 0 |
Pediatrická populácia
Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií s Kerendiou v jednej alebo vo viacerých podskupinách pediatrickej populácie pre liečbu chronickej choroby obličiek
a srdcového zlyhávania (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2).
Absorpcia
Finerenón sa po perorálnom podaní takmer úplne absorbuje. Absorpcia je rýchla s maximálnymi plazmatickými koncentráciami (Cₘₐₓ) objavujúcimi sa medzi 0,5 a 1,25 hodinami po užití tablety nalačno. Absolútna biologická dostupnosť finerenónu je 43,5 % a je sprostredkovaná metabolizmom prvého prechodu v stene čriev a pečeni. Finerenón je substrátom efluxného transportéra P‑glykoproteínu in vitro, ktorý sa však z dôvodu vysokej permeability finerenónu nepovažuje za významný pre jeho absorpciu in vivo.
Účinok jedla
Užívanie s vysokokalorickým jedlom s vysokým obsahom tukov zvýšilo AUC finerenónu až o 21 %, znížilo hodnotu Cₘₐₓ o 19 % až 23 % a predĺžilo čas do dosiahnutia Cₘₐₓ až na 2,5 hodiny. Keďže sa to nepovažuje za klinicky významné, finerenón sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.
Distribúcia
Objem distribúcie finerenónu v ustálenom stave (Vₛₛ) je 52,6 l. Väzba finerenónu na ľudské plazmatické proteíny in vitro je 91,7 %, so sérovým albumínom ako hlavným väzbovým proteínom.
Biotransformácia
Približne 90 % metabolizmu finerenónu je sprostredkovaných CYP3A4 a 10 % CYP2C8. V plazme sa našli štyri hlavné metabolity. Všetky metabolity sú farmakologicky inaktívne.
Eliminácia
Eliminácia finerenónu z plazmy je rýchla s eliminačným polčasom (t½) približne 2 až 3 hodiny. Systémový krvný klírens finerenónu je približne 25 l/h. Približne 80 % podanej dávky sa vylúčila v moči a približne 20 % dávky sa vylúčila v stolici. Vylučovanie bolo skoro výlučne vo forme metabolitov, zatiaľ čo vylučovanie nezmeneného finerenónu predstavuje menej významnú cestu (< 1 % dávky v moči prostredníctvom glomerulárnej filtrácie, < 0,2 % v stolici).
Linearita
Farmakokinetické vlastnosti finerenónu sú lineárne v rámci skúmaného rozsahu dávky od 1,25 až 80 mg podávanej ako tablety s jednorazovou dávkou.
Osobitné skupiny pacientov
Starší pacienti
Z 2 818 pacientov, ktorí v štúdii FIDELIO‑DKD dostávali finerenón, bolo 58 % pacientov vo veku 65 rokov a starších a 15 % bolo vo veku 75 rokov a starších. Z 3 671 pacientov, ktorí dostávali finerenón v štúdii FIGARO‑DKD, bolo 53 % pacientov vo veku 65 rokov a starších a 14 % bolo vo veku 75 rokov a starších. Z 2 993 pacientov, ktorí v štúdii FINEARTS-HF dostávali finerenón, bolo 79 % pacientov vo veku 65 rokov a starších a 43 % bolo vo veku 75 rokov a starších.
V štúdii fázy I (N=48) vykazovali starší zdraví účastníci (vo veku ≥ 65 rokov) vyššie plazmatické koncentrácie finerenónu v porovnaní s mladšími zdravými účastníkmi (vo veku ≤ 45 rokov),
s priemernými hodnotami AUC a Cₘₐₓ o 34 % a 51 % vyššími u starších pacientov (pozri časť 4.2). Populačné farmakokinetické analýzy neidentifikovali vek ako kovariát pre hodnoty AUC alebo Cₘₐₓ finerenónu.
Porucha funkcie obličiek
Mierna porucha funkcie obličiek (klírens kreatinínu [CLCR] 60 až < 90 ml/min) nemala žiadny účinok na hodnoty AUC a Cₘₐₓ finerenónu.
V porovnaní s pacientmi s normálnou funkciou obličiek (CLCR ≥ 90 ml/min) bol účinok stredne ťažkej (CLCR 30 až < 60 ml/min) alebo ťažkej (CLCR < 30 ml/min) poruchy funkcie obličiek na hodnotu AUC finerenónu podobný, s nárastom o 34‑36 %. Stredne ťažká až ťažká porucha funkcie obličiek nemala žiadny účinok na hodnotu Cₘₐₓ (pozri časť 4.2).
Z dôvodu vysokej väzby na plazmatické proteíny sa pre finerenón neočakáva, že sa bude dať odstrániť dialýzou.
Porucha funkcie pečene
U pacientov s cirhózou s miernou poruchou funkcie pečene sa nevyskytla žiadna zmena v expozícii finerenónu (pozri časť 4.2).
U pacientov s cirhózou so stredne ťažkou poruchou funkcie pečene bola hodnota AUC pre celkový a nenaviazaný finerenón zvýšená o 38 % a 55 %, v uvedenom poradí, zatiaľ čo pre hodnotu Cₘₐₓ sa nepozorovala žiadna zmena v porovnaní so zdravými kontrolnými účastníkmi (pozri časť 4.2).
Nie sú k dispozícii žiadne údaje u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri časti 4.2 a 4.5).
Telesná hmotnosť
Populačné farmakokinetické analýzy identifikovali telesnú hmotnosť ako kovariát pre hodnotu Cₘₐₓ a AUC finerenónu. Hodnoty Cₘₐₓ a AUC u osôb s telesnou hmotnosťou pod 57 kg sa odhadli na priemerne o 52 % a 30 % vyššie, v uvedenom poradí, a u osôb s telesnou hmotnosťou nad 122 kg
o 32 % a 20 % nižšie, v uvedenom poradí, v porovnaní s osobami s telesnou hmotnosťou 57 až 122 kg. Úprava dávky na základe telesnej hmotnosti sa nestanovila (pozri časť 4.2).
Farmakokinetický/farmakodynamický vzťah
Vzťah účinku koncentrácie v čase pre UACR bol charakterizovaný modelom maximálneho účinku, ktorý naznačoval nasýtenie pri vysokých expozíciách. Modelom predpovedaný čas na dosiahnutie úplného (99 %) účinku lieku na UACR v ustálenom stave bol 138 dní. Farmakokinetický polčas bol 2‑3 hodiny a farmakokinetický ustálený stav sa dosiahol po 2 dňoch, čo naznačuje nepriamy
a oneskorený účinok na farmakodynamické odpovede.
Klinické štúdie so žiadnymi významnými liekovými interakciami
Súbežné používanie gemfibrozilu (600 mg dvakrát denne), silného inhibítora CYP2C8, zvýšilo priemerné hodnoty AUC a Cₘₐₓ finerenónu 1,1‑násobne a 1,2‑násobne, v uvedenom poradí.
Nepovažuje sa to za klinicky významné.
Predliečba a súbežná liečba inhibítorom protónovej pumpy omeprazolom (40 mg jedenkrát denne) nemala žiadny účinok na priemerné hodnoty AUC a Cₘₐₓ finerenónu.
Súbežné používanie s antacidami, hydroxidom hlinitým a hydroxidom horečnatým (70 mval), nemala žiadny účinok na priemernú hodnotu AUC a znížila priemernú hodnotu Cₘₐₓ finerenónu o 19 %.
Nepovažuje sa to za klinicky významné.
Nepreukázali sa žiadne vzájomné farmakokinetické interakcie medzi finerenónom a substrátom CYP2C9 warfarínom a medzi finerenónom a substrátom p‑gp digoxínom.
Viacnásobné dávky 40 mg finerenónu jedenkrát denne nemali žiadny klinicky relevantný účinok na AUC a Cₘₐₓ proteínu rezistencie voči karcinómu prsníka (BCRP) a polypeptidov transportujúcich organické anióny (OATP).
Farmaceutické informácie - Kerendia 10 mg
Jadro tablety
Celulóza, mikrokryštalická (E 460) Sodná soľ kroskarmelózy Hypromelóza 2910 (E 464) Monohydrát laktózy
Stearát horečnatý (E 470b) Laurylsulfát sodný (E 487)
Obal tablety
Hypromelóza 2910 (E 464) Oxid titaničitý (E 171) Mastenec (E 553b)
Kerendia 10 mg filmom obalené tablety
Červený oxid železitý (E 172)
Kerendia 20 mg filmom obalené tablety
Žltý oxid železitý (E 172)
Kerendia 40 mg filmom obalené tablety
Červený oxid železitý (E 172) Žltý oxid železitý (E 172)
PVC/PVDC/hliníkové, priesvitné blistre s kalendárnymi údajmi obsahujúce 14 filmom obalených tabliet. Veľkosti balenia: 14, 28 alebo 98 filmom obalených tabliet.
PVC/PVDC/hliníkové, priesvitné, perforované blistre s jednotkovými dávkami obsahujúce 10 x 1 filmom obalenú tabletu. Veľkosť balenia: 100 x 1 filmom obalená tableta.
Biela, nepriehľadná HDPE fľaša s bielym nepriehľadným polypropylénovým detským bezpečnostným skrutkovacím viečkom s tesniacou vložkou. Veľkosť balenia: 100 filmom obalených tabliet (len Kerendia 10 mg a 20 mg filmom obalené tablety).
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.