Melyd je určený na liečbu diabetu mellitus 2. typu, ak samotná diéta, fyzická aktivita azníženie hmotnosti nie sú postačujúce.

Dávkovanie

Na perorálne podanie.

Základom pre úspešnú liečbu cukrovky je správna diéta, pravidelná fyzická aktivita, ako aj pravidelné vyšetrovanie krvi amoču. Negatívne účinky vdôsledku nedodržiavania diéty nemôžu byť kompenzované tabletami alebo inzulínom.

Dávkovanie závisí od výsledkov stanovenia glukózy vkrvi amoči .

Začiatočná dávka je 1 mg glimepiridu denne. Ak sa touto dávkou dosiahne dobrá kompenzácia cukrovky, táto dávka má sa použiť aj na udržiavaciu liečbu.

Na rôzne dávkovacie režimy sú kdispozícii vhodné sily lieku.

Pokiaľ je kompenzácia cukrovky neuspokojivá, dávkovanie sa musí zvyšovať na základe glykemickej kompenzácie postupne sintervalom asi 1 až 2 týždne medzi jednotlivými krokmi na 2, 3 alebo 4 mg glimepiridu denne.

Dávka presahujúca 4 mg glimepiridu denne vykazuje lepšie výsledky iba vo výnimočných prípadoch.

Maximálna odporúčaná dávka je 6 mg glimepiridu denne.

Upacientov, ktorých stav nebol dostatočne kompenzovaný maximálnou dennou dávkou metformínu, možno začať sprievodnú liečbu glimepiridom.

Dávka metformínu sa udržiava aterapia glimepiridom sa začne nízkymi dávkami, ktoré sa potom postupne zvyšujú vzávislosti od požadovaného stupňa metabolickej kompenzácie až na maximálnu dennú dávku. Kombinovaná terapia sa má začať pod starostlivým lekárskym dozorom.

U pacientov, uktorých sa nedosiahla adekvátna kompenzácia stavu maximálnymi dennými dávkami Melydu, možno v prípade potreby nasadiť sprievodnú inzulínovú liečbu. Dávka glimepiridu sa udržiava azároveň sa nasadianízke dávky inzulínu, ktoré sapostupne zvyšujú vzávislosti od požadovaného stupňa metabolickej kompenzácie. Kombinovaná liečba sa má začať pod starostlivým lekárskym dohľadom.

Zvyčajne postačuje jednorazová denná dávka glimepiridu. Odporúča sa užiť túto dávku krátko pred alebo počas výdatných raňajok alebo - ak sa neraňajkuje – krátko pred alebo počas prvého hlavného jedla.

Vynechanie dávky sa nesmie upravovať následným užitím vyššej dávky.

Ak pacient užívajúci 1 mg glimepiridu denne má hypoglykemickú reakciu, naznačuje to, že jeho stav možno kompenzovať aj samotnou diétou.

V priebehu liečby, keďže so zlepšujúcou sa kompenzáciou cukrovky vzrastá citlivosť na inzulín, môže potreba glimepiridu klesať. Aby sa predišlo hypoglykémii, musí sa zvážiť dočasné zníženie dávky alebo prerušenie liečby. Zmena dávkovania môže byť nevyhnutná, ak sa zmení telesná hmotnosť alebo životný štýl pacienta alebo iné faktory zvyšujúce riziko hypoglykémie alebo hyperglykémie.

Prechod ziných perorálnych antidiabetík na Melyd možno spravidla uskutočniť. Pri prechode na Melyd sa musí vziať do úvahy sila atrvanie liečby predchádzajúcim liekom. Vniektorých prípadoch, najmä u antidiabetík sdlhým polčasom eliminácie (napr. chlórpropamid), sa odporúča niekoľkodňové obdobie na vylúčenie lieku, aby sa zminimalizovalo riziko hypoglykemickej reakcie vdôsledku aditívneho účinku.

Odporúčaná začiatočná dávka je 1 mg glimepiridu denne. Na základe reakcie sa dávkovanie glimepiridu môže postupne zvyšovať, ako bolo skôr uvedené.

Pacientom sdiabetom mellitu 2. typu liečeným inzulínom sa môže vo výnimočných prípadoch indikovať prechod na Melyd. Prechod sa má uskutočniť pod starostlivým lekárskym dohľadom.

Osobitná populácia

Pacienti s poruchou funkcie obličiek alebo pečene:

Pozri časť 4.3.

Pediatrická populácia

Opoužívaní glimepiridu upacientov vo veku do 8 rokov nie sú kdispozícii žiadne údaje. Opoužívaní glimepiridu vmonoterapii pacientov vo veku od 8 do 17 rokov sú údaje obmedzené (pozri časti 5.1 a 5.2).

Dostupné údaje obezpečnosti aúčinnosti vpediatrickej populácii sú nedostatočné, apreto sa používanie glimepiridu pre túto skupinu pacientov neodporúča.

Spôsob podávania

Glimepirid sa musí užiť tesne pred jedlom alebo počas jedla (pozri časť 4.4).

Glimepirid je kontraindikovaný upacientov pri týchto stavoch:

● precitlivenosť naliečivo, iné deriváty sulfonylmočoviny alebo sulfonamidy alebo na ktorúkoľvek zpomocných látok uvedených včasti 6.1,

● diabetes závislý od inzulínu,

● diabetická kóma,

● ketoacidóza,

● ťažká porucha funkcie obličiek alebo pečene. Vprípade ťažkej poruchy funkcie obličiek alebo pečene sa vyžaduje prestavenie na inzulín.

Navyše pre Melyd 2 mg tablety

• precitlivenosť na hlinitý lak oranžovej žlti (E110) a hlinitý lak tartrazínu (E102).

Glimepirid sa musí užívať krátko pred jedlom alebo počas jedla.

Ak sa jedlo prijíma v nepravidelnom čase alebo sa úplne vynecháva, liečba glimepiridom môže viesť k hypoglykémii. Možné príznaky hypoglykémie zahŕňajú: bolesť hlavy, pálčivý hlad, nevoľnosť, vracanie, únavu, ospalosť, poruchy spánku, nepokoj, agresívnosť, narušené sústredenie, bdelosť a čas reakcie, depresiu, zmätenosť, poruchy reči azraku, afáziu, tras, parézy, senzorické poruchy, závrat, bezmocnosť, stratu sebakontroly, delírium, cerebrálne záchvaty, spavosť a stratu vedomia vrátane kómy, plytkého dýchania a bradykardie.

Okrem toho sa môžu vyskytnúť znaky adrenergnej protiregulácie, ako sú potenie, vlhká koža, úzkosť, tachykardia, hypertenzia, palpitácie, angina pectoris a srdcové arytmie.

Klinický obraz ťažkého hypoglykemického záchvatu môže pripomínať mŕtvicu.

Symptómy hypoglykémie sa takmer vždy zvládnu podaním sacharidov (cukru). Umelé sladidlá nie sú účinné.

Zo skúseností sinými derivátmi sulfonylmočoviny je známe, že hypoglykémia sa môže zopakovať napriek úspešným začiatočným protiopatreniam.

Závažná hypoglykémia alebo dlhodobá hypoglykémia, ktorá bola iba dočasne zvládnutá zvyčajnými množstvami cukru, si vyžaduje okamžité lekárske ošetrenie a niekedy aj hospitalizáciu.

Faktory zvyšujúce riziko hypoglykémie obsahujú:

• neochotu alebo (častejšie u starších pacientov) neschopnosť pacienta spolupracovať,

• podvýživu, nepravidelné stravovanie alebo vynechávanie jedla alebo obdobia hladovania,

• výkyvy diéty,

• nevyváženosť medzi telesným cvičením a príjmom sacharidov,

• konzumáciu alkoholu, osobitne v kombinácii s vynechávaním jedla,

• poškodenie funkcie obličiek,

• závažné poškodenie funkcie pečene,

• predávkovanie glimepiridom,

• určité nekompenzované poruchy endokrinného systému ovplyvňujúce metabolizmus sacharidov alebo protireguláciu hypoglykémie (ako napríklad pri istých poruchách funkcie štítnej žľazy a pri nedostatočnosti prednej hypofýzy alebo drene nadobličiek),

• súbežné podávanie niektorých iných liekov (pozri časť 4.5).

Liečba glimepiridom si vyžaduje pravidelné merania hladín glukózy vkrvi amoči. Okrem toho sa odporúča stanoviť pomer glykozylovaného hemoglobínu.

Vpriebehu liečby glimepiridom sa vyžaduje pravidelné sledovanie pečeňových ahematologických parametrov (hlavne leukocytov atrombocytov).

V stresových situáciách (napr. nehody, naliehavá operácia, infekcie shorúčkou atď.) možno indikovať dočasné prestavenie na inzulín.

S použitím glimepiridu u pacientov so závažným poškodením funkcie pečene a u dialyzovaných pacientov nie sú skúsenosti. Pacientom so závažným poškodením funkcie obličiek alebo pečene sa indikuje prestavenie na inzulín.

Liečba pacientov s deficitom G6PD derivátmi sulfonylmočoviny môže viesť k hemolytickej anémii. Keďže glimepirid patrí do chemickej skupiny derivátov sulfonylmočoviny, pri pacientoch s deficitom G6PD je nutná opatrnosť a musí sa zvážiť alternatívna liečba bez použitia derivátov sulfonylmočoviny.

Pomocné látky

Melyd obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) vtablete , t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Melyd 2 mg tablety obsahujú farbivá oranžovú žlť a tartrazín, ktoré môžu vyvolať alergické reakcie.

Ak sa Melyd užíva súbežne sniektorými inými liekmi, môže dôjsť knežiaducemu zvýšeniu alebo zníženiu hypoglykemického účinku glimepiridu. Z tohto dôvodu sa iné lieky majú užívať iba s vedomím (alebo na predpis) lekára.

Glimeprid je metabolizovaný prostredníctvom cytochrómu P450 2C9 (CYP2C9). O jeho metabolizme je známe, že je ovplyvnený súbežným podávaním induktorov (napr. rifampicín) alebo inhibítorov (napr. flukonazol).

Výsledky interakčnej štúdie in vivo opísané v literatúre dokazujú, že AUC je približne dvojnásobne zvýšená flukonazolom, jedným z najsilnejších inhibítorov CYP2C9.

Na základe skúseností sglimepiridom a inými derivátmi sulfonylmočoviny sa musia spomenúť nasledovné interakcie.

Zosilnenie účinku na zníženie glukózy vkrvi, ateda vniektorých prípadoch hypoglykémia môže nastať, ak sa užíva niektorý znasledovných liekov, napr:

• fenylbutazón, azapropazón a oxyfenbutazón,

• inzulín a iné perorálne antidiabetiká ako napríklad metformín,

• salicyláty akyselina paraaminosalicylová,

• anabolické steroidy a mužské pohlavné hormóny,

• chloramfenikol, niektoré dlhodobo účinkujúce sulfonamidy, tetracyklíny, chinolónové

• antibiotiká a klaritromycín,

• kumarínové antikoagulanciá,

• fenfluramín,

• dizopyramid,

• fibráty,

• ACE inhibítory,

• fluoxetín, MAO inhibítory,

• alopurinol, probenicid, sulfinpyrazón,

• sympatolytiká,

• cyklofosfamid, trofosfamid aifosfamidy,

• mikonazol, flukonazol,

• pentoxifylín (vysoká parenterálna dávka),

• tritokvalín.

Oslabenie hypoglykemického účinku, ktoré vedie kzvýšeniu hladín glukózy môže nastať pri užívaní niektorého z nasledovných liekov:

• estrogény aprogestagény,

• saluretiká, tiazínové diuretiká,

• lieky stimulujúce štítnu žľazu, glukokortikoidy,

• fenotiazínové deriváty, chlórpromazín,

• adrenalín asympatomimetiká,

• kyselina nikotínová (vo vysokých dávkach) aderiváty kyseliny nikotínovej,

• laxatíva (pri dlhodobom užívaní),

• fenytoín, diazoxid,

• glukagón, barbituráty, rifampicín,

• acetazolamid.

Antagonisty H2 receptorov, betablokátory, klonidín a rezerpín môžu viesť buď k posilneniu, alebo k oslabeniu hypoglykemizujúceho účinku.

Pod vplyvom sympatolytík ako sú betablokátory, klonidín a rezerpín sa môžu znížiť alebo chýbať symptómy adrenergnej protiregulácie na hypoglykémiu.

Akútne alebo chronické požívanie alkoholu môže nepredvídateľným spôsobom posilniť alebo oslabiť hypoglykemické pôsobenie glimepiridu.

Glimepirid môže buď posilniť, alebo oslabiť účinok kumarínových derivátov.

Gravidita

Riziko súvisiace s diabetom

Abnormálne hladiny glukózy v krvi sa počas tehotenstva spájajú s vysokým výskytom kongenitálnych abnormalít a perinatálnou mortalitou. Počas tehotenstva sa teda musí dôkladne sledovať hladina glukózy v krvi s cieľom vyhnúť sa teratogénnemu riziku. Za takýchto okolností sa vyžaduje použitie inzulínu. Pacientky, ktoré plánujú otehotnieť, majú otom informovať svojho lekára.

Riziko súvisiace s glimepiridom

Nie sú kdispozícii dostatočné údaje opoužití glimepiridu ugravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu, ktorá pravdepodobne súvisela s farmakologickou aktivitou (hypoglykémia) glimepiridu (pozri časť 5.3).

Glimepirid sa preto nemá používať počas celej gravidity.

V prípade liečby glimepiridom, ak pacientky plánujú otehotnieť alebo ak sa zistí gravidita, liečba sa má prestaviť na liečbu inzulínom čo najskôr, ako je možné.

DojčenieVylučovanie do materského mlieka nie je známe. Glimepirid sa vylučuje do mlieka potkanov. Keďže aj iné deriváty sulfonylmočoviny prechádzajú do materského mlieka a keďže existuje riziko hypoglykémie dojčiat, neodporúča sa dojčiť počas liečby glimepiridom.

Neuskutočnili sa žiadne štúdie oúčinkoch na schopnosť viesť vozidlá aobsluhovať stroje.

Schopnosť pacienta sústrediť sa a reagovať môže byť narušená v dôsledku hypoglykémie alebo hyperglykémie alebo napr. v dôsledku poškodenia zraku. Môže to predstavovať riziko v situáciách, keď tieto schopnosti majú osobitný význam (napr. vedenie vozidla alebo obsluha strojov).

Pacientom sa má odporučiť, aby podnikli opatrenia na zamedzenie hypoglykémie počas vedenia vozidla. Toto je dôležité najmä pre tých pacientov, ktorí majú znížené alebo absentujúce varovné príznaky hypoglykémie alebo majú časté epizódy hypoglykémie. Za týchto okolností sa má zvážiť vhodnosť vedenia vozidiel alebo obsluhy strojov.

Nasledovné nežiaduce reakcie zklinických skúšaní vyplývajú zo skúseností s glimepiridom a inými derivátmi sulfonylmočoviny.

Nežiaduce účinky sú uvedené nižšie podľa triedy orgánových systémov apodľa klesajúcej závažnosti:

Veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Poruchy krvi alymfatického systému

Zriedkavé: trombocytopénia, leukopénia, granulocytopénia, agranulocytóza, erytropénia, hemolytická anémia apancytopénia, ktoré sú spravidla reverzibilné po ukončení liečby.

Neznáme: ťažká trombocytopénia spočtom krvných doštičiek nižším ako 10000/µl a trombocytopenická purpura.

Poruchy imunitného systému

Veľmi zriedkavé: leukocytoklastová vaskulitída, mierne hypersenzitívne reakcie, ktoré môžu prerásť do závažných reakcií spojených sdyspnoe, poklesom krvného tlaku aniekedy so šokom.

Neznáme: skrížená alergizácia so sulfonylmočovinou, sulfonamidmi alebo príbuznými látkami.

Poruchy metabolizmu avýživy

Zriedkavé: hypoglykémia.

Tieto hypoglykemické reakcie sa zväčša vyskytnú okamžite, môžu mať závažný charakter anie vždy je ľahké ich korigovať. Výskyt hypoglykemických reakcií závisí, tak ako aj pri inej hypoglykemickej terapii, od individuálnych faktorov, ako sú stravovacie návyky adávkovanie (pozri časť 4.4).

Poruchy oka

Neznáme: Zvlášť na začiatku liečby sa môžu v dôsledku zmeny hladín krvného cukru vyskytnúť poruchy zrakového vnímania, ktoré sú dočasné.

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Veľmi zriedkavé: nevoľnosť, vracanie,hnačka, abdominálna distenzia, abdominálna nepohoda, abdominálna bolesť, ktoré si málokedy vyžadujú vysadenie liečby.

Poruchy pečene ažlčových ciest

Veľmi zriedkavé: abnormálna funkcia pečene (napr. s cholestázou a žltačkou), hepatitída a zlyhanie pečene.

Neznáme: Zvýšené hladiny pečeňových enzýmov.

Poruchy kože apodkožného tkaniva

Neznáme: Môžu sa objaviť hypersenzitívne reakcie kože ako pruritus, vyrážka, žihľavka a fotosenzitivita.

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Veľmi zriedkavé: pokles hladiny sodíka vkrvi.

Melyd 2 mg tablety obsahujú farbivá oranžovú žlť a tartrazín, ktoré môžu vyvolať alergické reakcie.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu arizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené vPrílohe V.

Príznaky

Po užití nadmernej dávky môže nastať hypoglykémia trvajúca 12 až 72 hodín apo počiatočnom zvládnutí sa môže vrátiť. Do 24 hodín po užití sa príznaky nemusia prejaviť. Zvyčajne sa odporúča pozorovanie v nemocnici. Môže sa objaviť nauzea, vracanie a bolesť epigastria. Hypoglykémia môže byť spravidla sprevádzaná neurologickými symptómami ako nepokoj, tras, poruchy zrakového vnímania, problémy skoordináciou, ospalosť, kóma akŕče.

Liečba

Liečba primárne pozostáva zvyvolania vracania na zamedzenie absorpcie vypitím vody alebo limonády so živočíšnym uhlím (adsorbent) asíranom sodným (laxatívum). Ak sa užili veľké množstvá, indikovaný je výplach žalúdka anásledné užitie živočíšneho uhlia asíranu sodného. Vprípade (ťažkého) predávkovania je indikovaná hospitalizácia na jednotke intenzívnej starostlivosti. Čo najskôr, ako je možné, sa má začať s podávaním 50% roztoku glukózy vo forme 50 ml bolusovej intravenóznej injekcie apotom pokračovať vpodávaní 10% roztoku za prísneho sledovania hladín cukru vkrvi. Ďalšia liečba je symptomatická.

Pediatrická populácia

Pri liečbe hypoglykémie spôsobenej náhodným užitím glimepiridu dojčatami amalými deťmi treba dávku glukózy obzvlášť starostlivo prispôsobiť, aby sa predišlo vzniku nebezpečnej hyperglykémie. Glukóza vkrvi sa má dôsledne monitorovať.