NEXPOVIO je indikovaný:

• v kombinácii s bortezomibom a dexametazónom na liečbu dospelých pacientov

  s mnohopočetným myelómom, ktorí absolvovali minimálnej jednu predchádzajúcu liečbu,

• v kombinácii s dexametazónom na liečbu mnohopočetného myelómu u dospelých pacientov, ktorí absolvovali minimálne štyri predchádzajúce liečby a ktorých choroba je refraktérna na minimálne dva inhibítory proteazómu, dve imunomodulačné látky a monoklonálne protilátky proti antigénu CD38, a u ktorých sa preukázala progresia choroby pri používaní poslednej liečby.

Liečba sa musí začať a monitorovať pod dohľadom lekárov, ktorí majú skúsenosti s liečbou mnohopočetného myelómu.

Dávkovanie

Selinexor v kombinácii s bortezomibom a dexametazónom (SVd)
Odporúčané dávky selinexoru, bortezomibu a dexametazónu na základe 35-dňového cyklu sú nasledovné:

• Selinexor 100 mg užívaný perorálne raz týždenne v 1. deň každého týždňa. Dávka selinexoru nesmie prekročiť 70 mg/m² na dávku.

• Bortezomib 1,3 mg/m² podávaný subkutánne raz týždenne v 1. deň každého týždňa po dobu 4 týždňov, po ktorých nasleduje 1 týždeň bez liečby.

• Dexametazón 20 mg užívaný perorálne dvakrát týždenne v 1. a 2. deň každého týždňa.

Liečba selinexorom v kombinácii s bortezomibom a dexametazónom má pokračovať do progresie choroby alebo výskytu neprijateľnej toxicity.

Selinexor v kombinácii s dexametazónom (Sd)
Odporúčané počiatočné dávky selinexoru a dexametazónu:

• Selinexor 80 mg sa užíva perorálne v 1. a 3. deň každého týždňa.

• Dexametazón 20 mg sa užíva perorálne v 1. a 3. deň každého týždňa so selinexorom.

Liečba selinexorom v kombinácii s dexametazónom má pokračovať do progresie choroby alebo výskytu neprijateľnej toxicity.

Informácie o dávkovaní liekov podávaných s liekom NEXPOVIO nájdete v Súhrne charakteristických vlastností lieku (SmPC) príslušných liekov.

Oneskorené alebo vynechané dávky
V prípade vynechania dávky, oneskorenia dávky alebo vracania pacienta po podaní dávky selinexoru, pacient nemá užiť ďalšiu dávku. Pacienti majú užiť ďalšiu dávku v nasledujúci pravidelne plánovaný deň.

Úpravy dávky
Odporúčané úpravy dávky lieku NEXPOVIO v prípade nežiaducich reakcií uvádza Tabuľka 1 a Tabuľka 2.
Informácie o úprave dávky liekov podávaných s liekom NEXPOVIO nájdete v Súhrne charakteristických vlastností lieku (SmPC) príslušných liekov.

Tabuľka 1: Vopred špecifikované kroky úpravy dávky v prípade nežiaducich reakcií

* Ak sa príznaky nezlepšia, liečba sa má ukončiť

Tabuľka 2: Pokyny na úpravu dávky v prípade nežiaducich reakcií

a. Bežné terminologické kritériá Národného onkologického inštitútu pre nežiaduce udalosti (NCI CTCAE), verzia 4.03.

Osobitné skupiny pacientov

Starší pacienti
U pacientov vo veku viac ako 65 rokov nie je potrebná žiadna úprava dávky selinexoru (pozri časti 4.8, 5.1 a 5.2).

Porucha funkcie obličiek
U pacientov s miernou, stredne závažnou alebo závažnou poruchou funkcie obličiek nie je potrebná žiadna úprava dávky selinexoru (pozri časť 5.2). Na podporu odporúčania týkajúceho sa dávky nie sú k dispozícii žiadne údaje pre pacientov s ochorením funkcie obličiek v konečnom štádiu alebo na hemodialýze.

Porucha funkcie pečene
U pacientov s miernou poruchou funkcie pečene nie je potrebná žiadna úprava dávky selinexoru (pozri časť 5.2). Na podporu odporúčania týkajúceho sa dávky nie sú k dispozícii dostatočné údaje pre pacientov so stredne závažnou alebo závažnou poruchou funkcie pečene.

Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť lieku NEXPOVIO u detí vo veku menej ako 18 rokov neboli stanovené.
K dispozícii nie sú žiadne údaje (pozri časti 5.1 a 5.2).

Používanie lieku NEXPOVIO u detí vo veku menej ako 18 rokov na liečbu mnohopočetného myelómu nie je relevantné.

Spôsob podávania
Liek NEXPOVIO je určený na perorálne použitie.

Liek NEXPOVIO v kombinácii s bortezomibom a dexametazónom (SVd) sa má užívať perorálne približne v rovnakom čase raz týždenne v 1. deň každého týždňa.
Liek NEXPOVIO v kombinácii s dexametazónom (Sd) sa má užívať približne v rovnakom čase v 1. a 3. deň každého týždňa.

Tableta sa má prehltnúť vcelku s vodou. S cieľom zabrániť riziku podráždenia kože liečivom sa nemá drviť, žuť, lámať ani deliť. Užívanie je možné s jedlom alebo bez jedla.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Pred začatím liečby liekmi podávanými v kombinácii so selinexorom je nutné prečítať si Súhrn charakteristických vlastností lieku (SmPC) príslušných liekov vrátane osobitných upozornení

a opatrení pri používaní a odporúčaní pre súbežne podávané liečby.

Odporúčané súbežne podávané liečby

Pacientom je potrebné odporučiť, aby počas liečby prijímali primerané množstvo tekutín a kalórií.

U pacientov s rizikom dehydratácie je potrebné zvážiť intravenóznu hydratáciu.

Pred a počas liečby liekom NEXPOVIO sa má poskytnúť profylaktická súbežne podávaná liečba nevoľnosti antagonistami receptora 5-HT3 a/alebo inými látkami (pozri časť 4.8).

Hematológia

Pacienti majú absolvovať kompletný rozbor krvi (CBC, complete blood counts) na začiatku liečby, počas liečby a v prípade, že je to klinicky indikované. Monitorujte častejšie počas prvých dvoch mesiacov liečby.

Trombocytopénia

U pacientov, ktorým bol podávaný selinexor, boli často hlásené trombocytopenické udalosti (trombocytopénia a znížený počet trombocytov), ktoré môžu byť závažné (3./4. stupeň).

Trombocytopénia (3./4. stupeň) môže niekedy viesť ku klinicky významnému krvácaniu

a v zriedkavých prípadoch môže viesť k potenciálne smrteľnému krvácaniu (pozri časť 4.8).

Trombocytopéniu je možné kontrolovať prerušením dávok, ich úpravami, transfúziami krvných doštičiek a/alebo inými liečbami, na základe klinickej indikácie. Pacienti sa majú monitorovať na prítomnosť prejavov a príznakov krvácania, ktoré sa majú okamžite vyhodnocovať. Pokyny na úpravu dávky sú uvedené v Tabuľke 1 a Tabuľke 2 v časti 4.2.

Neutropénia

U pacientov, ktorým bol podávaný selinexor, bola hlásená neutropénia vrátane závažnej neutropénie (3./4. stupeň). V niekoľkých prípadoch sa u pacientov s neutropéniou 3./4. stupňa vyskytli súbežné infekcie (pozri časť 4.8).

Pacienti s neutropéniou sa majú monitorovať z hľadiska prejavov infekcie, ktoré sa majú okamžite vyhodnocovať. Neutropéniu je možné kontrolovať prerušením dávok, ich úpravami a faktormi stimulujúcimi kolónie podľa lekárskych usmernení. Pokyny na úpravu dávky sú uvedené

v Tabuľke 1 a Tabuľke 2 v časti 4.2.

Gastrointestinálna toxicita

Nevoľnosť, vracanie, hnačka, ktoré niekedy môžu byť závažné a vyžadovať použitie antiemetík a liekov proti hnačke (pozri časť 4.8).

Pred a počas liečby selinexorom sa má poskytnúť profylaxia antagonistami receptora 5-HT3 a/alebo inými látkami proti nevoľnosti. Majú sa podať tekutiny obsahujúce elektrolyty s cieľom zabrániť dehydratácii ohrozených pacientov.

Nevoľnosť/vracanie je možné kontrolovať prerušeniami podávania, úpravami dávky a/alebo začatím podávania iných antiemetík v prípade, že je to klinicky indikované. Hnačku je možné kontrolovať prerušeniami podávania, úpravami dávky a/alebo podávaním liekov proti hnačke. Pokyny na úpravu dávky sú uvedené v Tabuľke 1 a Tabuľke 2 v časti 4.2.

Úbytok hmotnosti a anorexia

Selinexor môže spôsobovať úbytok hmotnosti a anorexiu. Pacienti majú absolvovať kontrolu telesnej hmotnosti, výživového stavu a objemu na začiatku liečby, počas liečby a v prípade, že je to klinicky indikované. Monitorovanie má byť častejšie počas prvých dvoch mesiacov liečby. U pacientov,

u ktorých sa vyskytne nová alebo zhoršujúca sa znížená chuť do jedla a úbytok hmotnosti, môže byť potrebná úprava dávky, stimulanty chuti a poradenstvo v oblasti výživy. Pokyny na úpravu dávky sú uvedené v Tabuľke 1 a Tabuľke 2 v časti 4.2.

Stav zmätenosti a závraty

Selinexor môže spôsobovať stav zmätenosti a závraty. Pacientov je potrebné poučiť, aby sa vyhýbali situáciám, kde závraty alebo stav zmätenosti môžu spôsobovať problémy, a aby bez adekvátneho lekárskeho odporúčania neužívali iné lieky, ktoré môžu spôsobovať závraty alebo stav zmätenosti. Pacientom je potrebné odporučiť, aby až do vyriešenia príznakov neviedli vozidlá

a neobsluhovali ťažké stroje (pozri časť 4.7).

Hyponatriémia

Selinexor môže spôsobovať hyponatriémiu. Pacienti majú absolvovať kontrolu úrovní sodíka na začiatku liečby, počas liečby a v prípade, že je to klinicky indikované. Monitorovanie má byť častejšie počas prvých dvoch mesiacov liečby. Správne úrovne sodíka v prípade súbežnej hyperglykémie (glukóza v sére > 150 mg/dl) a vysoké úrovne paraproteínu v sére. Hyponatriémia sa má liečiť podľa lekárskych usmernení (intravenózne podanie roztoku chloridu sodného a/alebo soľné tablety) vrátane posúdenia prijímanej stravy. U pacientov môže byť potrebné prerušenie podávania selinexoru a/alebo úprava dávky. Pokyny na úpravu dávky sú uvedené v Tabuľke 1 a Tabuľke 2 v časti 4.2.

Katarakta

Selinexor môže spôsobiť nový výskyt alebo zhoršenie katarakty (pozri časť 4.8). Na základe klinickej indikácie sa môže uskutočniť oftalmologické vyšetrenie. Katarakta sa má liečiť podľa lekárskych usmernení vrátane operácie, ak je to opodstatnené.

Syndróm nádorového rozpadu

U pacientov liečených selinexorom, bol hlásený syndróm nádorového rozpadu (TLS, Tumour lysis syndrome). Pacienti s vysokým rizikom TLS sa majú dôkladne monitorovať. V prípade výskytu TLS okamžite zahájte liečbu v súlade s pokynmi zdravotníckeho zariadenia.

Ženy vo fertilnom veku/antikoncepcia u mužov a žien

Ženám vo fertilnom veku je potrebné odporučiť, aby zabránili otehotneniu alebo sa zdržali sexuálneho styku počas liečby selinexorom a minimálne 1 týždeň po podaní poslednej dávky selinexoru.

Ženám vo fertilnom veku a plodným pacientom mužského pohlavia sa má odporučiť používanie účinných spôsobov antikoncepcie alebo zdržanie sa sexuálnej aktivity s cieľom zabrániť otehotneniu počas liečby selinexorom a najmenej 1 týždeň po podaní poslednej dávky selinexoru (pozri časť 4.6).

Pomocné látky

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v 20 mg tablete, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Neuskutočnili sa žiadne klinické štúdie zamerané na liekové interakcie.

Súbežné používanie silného induktora CYP3A4 môže viesť k nižšej expozícii selinexoru.

Vo farmakokinetike selinexoru neboli pozorované žiadne klinicky významné rozdiely, keď sa podával súbežne so silným inhibítorom CYP3A4, klaritromycínom (500 mg perorálne, dvakrát denne po dobu 7 dní).

Pri súbežnom podávaní s dennou dávkou paracetamolu vo výške do 1 000 mg neboli pozorované žiadne významné rozdiely vo farmakokinetike selinexoru.

Ženy vo fertilnom veku/antikoncepcia u mužov a žien

Ženám vo fertilnom veku je potrebné odporučiť, aby zabránili otehotneniu alebo sa zdržali sexuálneho styku počas liečby selinexorom a minimálne 1 týždeň po podaní poslednej dávky selinexoru. Ženám vo fertilnom veku sa pred začatím liečby selinexorom odporúča vykonanie tehotenského testu.

Ženám vo fertilnom veku a plodným pacientom mužského pohlavia sa má odporučiť používanie účinných spôsobov antikoncepcie alebo zdržanie sa sexuálnej aktivity s cieľom zabrániť otehotneniu počas liečby selinexorom a minimálne 1 týždeň po podaní poslednej dávky selinexoru.

Gravidita

Nie sú k dispozícii žiadne údaje o použití selinexoru u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali, že selinexor môže spôsobiť poškodenie plodu (pozri časť 5.3). Selinexor sa neodporúča užívať počas gravidity a u žien vo fertilnom veku nepoužívajúcich antikoncepciu.

Ak pacientka počas užívania selinexoru otehotnie, podávanie selinexoru sa má okamžite ukončiť a pacientke sa majú oznámiť možné riziká hroziace plodu.

Dojčenie

Nie je známe, či sa selinexor alebo jeho metabolity vylučujú do ľudského mlieka. Riziko u dojčených detí nemôže byť vylúčené. Dojčenie má byť počas liečby selinexorom a 1 týždeň po podaní poslednej dávky prerušené.

Fertilita

Na základe zistení na zvieratách môže selinexor poškodzovať ženskú a mužskú fertilitu (pozri časť 5.3).

Selinexor môže mať veľký vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Selinexor môže spôsobovať únavu, stav zmätenosti a závraty. Pacientov je potrebné poučiť, aby sa vyhýbali situáciám, kde závraty alebo stav zmätenosti môžu spôsobovať problémy, a aby bez adekvátneho lekárskeho odporúčania neužívali iné lieky, ktoré môžu spôsobovať závraty alebo stav zmätenosti. Pacienti majú byť poučení, aby neviedli vozidlá a neobsluhovali stroje v prípade, že sa u nich prejaví akýkoľvek

z týchto príznakov.

Zhrnutie bezpečnostného profilu

Bezpečnosť selinexoru v kombinácii s bortezomibom a dexametazónom bola vyhodnotená

u 195 pacientov s mnohopočetným myelómom. Najčastejšie nežiaduce reakcie (≥ 30 %) boli trombocytopénia (62 %), nauzea (50 %), únava (42 %), anémia (37 %), znížená chuť do jedla (35 %), hnačka (33 %) a periferálna neuropatia (33 %).

Najčastejšie hlásenými závažnými nežiaducimi reakciami (≥ 3 %) boli pneumónia (14,9 %), katarakta (4,6 %), sepsa (4,1 %), hnačka (3,6 %), vracanie (3,6 %) a anémia (3,1 %).

Bezpečnosť selinexoru v kombinácii s dexametazónom bola vyhodnotená u 214 pacientov

s mnohopočetným myelómom vrátane 83 pacientov s refraktérnosťou na 5 liečob. Najčastejšie

nežiaduce reakcie (≥ 30 %) boli nauzea (75 %), trombocytopénia (75 %), únava (66 %), anémia (60 %), znížená chuť do jedla (56 %), úbytok hmotnosti (49 %), hnačka (47 %), vracanie (43 %), hyponatriémia (40 %), neutropénia (36 %) a leukopénia (30 %).

Najčastejšie hlásenými závažnými nežiaducimi reakciami (≥ 3 %) boli pneumónia (7,5 %), sepsa (6,1 %), trombocytopénia (4,7 %), akútne poškodenie obličiek (3,7 %) a anémia (3,3 %).

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Nežiaduce reakcie nahlásené v klinických skúšaniach so selinexorom v kombinácii s bortezomibom a dexametazónom (SVd) sú zhrnuté v Tabuľke 3.

Nežiaduce reakcie nahlásené v klinických skúšaniach so selinexorom v kombinácii s dexametazónom (Sd) sú zhrnuté v Tabuľke 4.

Tieto reakcie sú uvedené podľa triedy orgánových systémov a podľa frekvencie. Frekvenčné kategórie sú definované nasledovne: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až

< 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000) a neznáme (z dostupných údajov). V každej skupine frekvencií sú nežiaduce reakcie uvedené v poradí klesajúcej závažnosti.

Tabuľka 3: Nežiaduce liekové reakcie (ADR) pozorované u pacientov s mnohopočetným myelómom liečených selinexorom v kombinácii s bortezomibom a dexametazónom (SVd)

* Zoskupenie viacerých termínov preferovaných MedDRA vrátane:

• Pneumónia: pneumónia, pľúcna infekcia, pneumokoková pneumónia, chrípková pneumónia, pneumónia spôsobená vírusom parainfluenzy, bakteriálna pneumónia, pneumónia spôsobená plesňou

• Sepsa: sepsa, septický šok, stafylokoková sepsa a urosepsa

• Neutropénia: neutropénia a febrilná neutropénia

• Amnézia: amnézia a poruchy pamäti

• Rozmazané videnie: rozmazané videnie, poškodenie zraku a zníženie zrakovej ostrosti

• Dyspnoe: dyspnoe a námahové dyspnoe

• Nočné potenie: nočné potenie a hyperhidróza

Tabuľka 4: Nežiaduce liekové reakcie pozorované u pacientov liečených selinexorom

v kombinácii s dexametazónom (Sd)

Popis vybraných nežiaducich reakcií

Infekcie

Infekcia bola najčastejšia nehematologická toxicita.

U pacientov liečených SVd boli infekcie hlásené u 70 % pacientov. 28 % pacientov malo infekcie

3. alebo 4. stupňa. Závažné infekcie boli hlásené u 28 % pacientov. Smrteľné infekcie sa vyskytli u 4 % liečených pacientov. Infekcia horných dýchacích ciest a pneumónia boli najčastejšie hlásené infekcie, vyskytli sa u 21 %, resp. 15 % pacientov. Infekcia viedla k ukončeniu podávania dávok

u 1 % pacientov, prerušeniu liečby u 48 % pacientov a zníženiu dávky u 10 % pacientov.

U pacientov liečených Sd boli infekcie hlásené u 53 % pacientov. Z tohto počtu malo 22 % 3. alebo

4. stupeň. Infekcia horných dýchacích ciest a pneumónia boli najčastejšie hlásené infekcie (u 15 %,

resp. 13 % pacientov). 25 % z hlásených infekcií boli závažné a smrteľné infekcie, ktoré sa vyskytli

u 3 % liečených pacientov. Infekcia viedla k ukončeniu podávania dávok u 7 % pacientov, prerušeniu liečby u 19 % pacientov a zníženiu dávky u 1 % pacientov.

Trombocytopénia

U pacientov liečených SVd sa trombocytopénia vyskytla u 62 % pacientov. 41 % pacientov malo trombocytopéniu 3. alebo 4. stupňa. Trombocytopénia bola závažná u 2 % pacientov. Zo 41 % pacientov s trombocytopéniou 3. alebo 4. stupňa, 3. stupeň alebo vyššie súbežné prípady krvácania (súbežné definované ako ±5 dní) boli hlásené u 5 % pacientov. Smrteľné krvácanie sa vyskytlo u 2 % pacientov s trombocytopéniou. Trombocytopénia viedla k ukončeniu podávania dávok u 2 % pacientov, prerušeniu liečby u 35 % pacientov a zníženiu dávky u 33 % pacientov.

U pacientov liečených Sd sa trombocytopénia vyskytla u 75 % pacientov a 65 % z týchto nežiaducich liekových reakcií (ADR) boli 3. alebo 4. stupňa. Trombocytopénia bola závažná u 5 % pacientov.

Zo 65 % pacientov s trombocytopéniou 3. alebo 4. stupňa, závažné/3. stupeň alebo vyššie súbežné prípady krvácania (súbežné definované ako ±5 dní) boli hlásené u 5 % pacientov. Trombocytopénia viedla k ukončeniu podávania dávok u 3 % pacientov, prerušeniu liečby u 22 % pacientov a zníženiu dávky u 32 % pacientov.

Trombocytopéniu je možné kontrolovať úpravami dávok (pozri časť 4.2), podpornou starostlivosťou a transfúziou krvných doštičiek. Pacienti sa majú monitorovať z hľadiska prejavov a príznakov krvácania, ktoré sa majú okamžite vyhodnocovať (pozri časť 4.4).

Neutropénia

U pacientov liečených SVd sa neutropénia vyskytla u 16 % pacientov. 10 % pacientov malo udalosti neutropéniu 3. alebo 4. stupňa. Neutropénia bola závažná u 1 % pacientov. U žiadneho z pacientov nedošlo k ukončeniu podávania dávok z dôvodu neutropénie a neutropénia viedla k prerušeniu liečby u 9 % pacientov a zníženiu dávky u 5 % pacientov.

Febrilná neutropénia, hlásená ako závažná, sa vyskytla u jedného pacienta (< 1 %), ktorý užíval SVd, išlo o febrilnú neutropéniu 4. stupňa. Febrilná neutropénia viedla k prerušeniu liečby a zníženiu dávky.

Z dôvodu febrilnej neutropénie sa nevyskytlo žiadne ukončenie podávania dávok. Z 19 pacientov

s neutropéniou 3. alebo vyššieho stupňa boli závažné súbežné infekcie (3. stupeň alebo vyšší) (súbežné definované ako ±5 dní) hlásené u 3 (16 %) pacientov. Súbežné infekcie 3. alebo vyššieho stupňa zahŕňali infekciu dolných dýchacích ciest, bronchitídu a ušnú infekciu (1 pacient na každú infekciu).

U pacientov liečených Sd sa neutropénia vyskytla u 36 % pacientov a z toho u 25 % šlo o 3. alebo

4. stupeň. Neutropénia bola závažná u 1 % pacientov. U žiadneho z pacientov nedošlo k ukončeniu podávania dávok z dôvodu neutropénie a neutropénia viedla k prerušeniu liečby u 2 % pacientov

a zníženiu dávky u 6 % pacientov.

Febrilná neutropénia sa vyskytla u 3 % pacientov, všetky prípady boli 3. alebo 4. stupňa. Febrilná neutropénia bola hlásená ako závažná u 2 % pacientov a viedla k ukončeniu podávania dávok, prerušeniu liečby alebo zníženiu dávky u menej ako 1 % pacientov (pre každú situáciu).

Z 53 pacientov s neutropéniou 3. alebo vyššieho stupňa, závažné/3. stupeň alebo vyššie súbežné infekcie (súbežné definované ako ±5 dní) boli hlásené u 6 (11 %) pacientov. Najčastejšie hlásenými súbežnými infekciami 3. alebo vyššieho stupňa bola infekcia močových ciest (3 pacienti) a sepsa

(2 pacienti).

Anémia

U pacientov liečených SVd sa anémia vyskytla u 37 % pacientov, 16 % pacientov malo anémiu

3. stupňa. Žiadny z pacientov nemal anémiu 4. alebo 5. stupňa. Anémia bola závažná u 3 % pacientov.

Anémia viedla k ukončeniu podávania dávok u 1 % pacientov, prerušeniu liečby u 6 % pacientov a zníženiu dávky u 3 % pacientov.

U pacientov liečených Sd sa anémia vyskytla u 61 % pacientov a z toho u 44 % šlo o 3. alebo

4. stupeň. Anémia bola závažná u 3 % pacientov. Anémia viedla k ukončeniu podávania dávok u < 1 % pacientov, prerušeniu liečby u 4 % pacientov a zníženiu dávky u 1 % pacientov.

Anémiu je možné kontrolovať úpravami dávky (pozri časť 4.2) a krvnými transfúziami a/alebo podávaním erytropoietínu podľa lekárskych usmernení. Pokyny na úpravu dávky sú uvedené

v Tabuľke 2 v časti 4.2.

Gastrointestinálna toxicita

U pacientov liečených SVd sa nevoľnosť vyskytla u 50 % pacientov, 8 % pacientov malo nevoľnosť

1. alebo 4. stupňa. Nauzea bola závažná u 2 % pacientov. Pri podaní liečby proti nauzei sa medián dĺžky trvania nauzey zlepšil o 10 dní. Nauzea viedla k ukončeniu podávania dávok u 3 % pacientov, prerušeniu liečby u 7 % pacientov a zníženiu dávky u 7 % pacientov.

   Vracanie sa vyskytlo u 21 % pacientov liečených SVd, vracanie 3. stupňa sa vyskytlo u 4 % pacientov.

   U žiadneho z pacientov sa nevyskytlo vracanie 4. stupňa. Vracanie bolo závažné u 4 % pacientov. Vracanie viedlo k ukončeniu podávania dávok u 2 % pacientov, prerušeniu liečby u 3 % pacientov a zníženiu dávky u 3 % pacientov.

   Hnačka sa vyskytla u 33 % pacientov, ktorí užívali SVd. 7 % pacientov malo hnačku 3. alebo

2. stupňa. Hnačka bola závažná u 4 % pacientov. Hnačka viedla k ukončeniu podávania dávok u 1 %

pacientov, prerušeniu liečby u 8 % pacientov a zníženiu dávky u 2 % pacientov.

U pacientov liečených Sd sa nauzea/vracanie vyskytli u 79 % pacientov a z toho u 10 % šlo

o 3. alebo 4. stupeň. Závažné sa vyskytli u 3 % pacientov. Pri podaní liečby proti nauzei sa medián dĺžky trvania nauzey alebo vracania zlepšil o 3 dni. Nauzea/vracanie viedli k ukončeniu podávania dávok u 5 % pacientov, prerušeniu liečby u 8 % pacientov a zníženiu dávky u 5 % pacientov.

Hnačka sa vyskytla u 47 % pacientov liečených Sd a z toho u 7 % šlo o 3. alebo 4. stupeň, hnačka bola závažná u 2 % pacientov. Hnačka viedla k ukončeniu podávania dávok u 1 % pacientov, prerušeniu liečby u 2 % pacientov a zníženiu dávky u 1 % pacientov.

Hyponatriémia

U pacientov liečených SVd sa hyponatriémia vyskytla u 8 % pacientov. 5 % pacientov malo hyponatriémiu 3. alebo 4. stupňa. Hyponatriémia bola závažná u < 1 % pacientov. Väčšina prípadov hyponatriémie nesúvisela so žiadnymi príznakmi. Neboli hlásené žiadne súbežné záchvaty.

Hyponatriémia neviedla k žiadnemu ukončeniu podávania dávok, k prerušeniu liečby viedla u < 1 %

pacientov a k zníženiu dávky u 1 % pacientov.

U pacientov liečených Sd sa hyponatriémia vyskytla u 40 % pacientov a z toho u 24 % šlo o 3. alebo

4. stupeň. Hyponatriémia bola závažná u 3 % pacientov. Väčšina prípadov hyponatriémia nesúvisela so žiadnymi príznakmi. Neboli hlásené žiadne súbežné záchvaty. Hyponatriémia neviedla k žiadnemu ukončeniu podávania dávok, k prerušeniu liečby viedla u 6 % pacientov a k zníženiu dávky u 1 % pacientov.

Katarakta

U pacientov liečených SVd bol hlásený nový výskyt alebo zhoršenie katarakty vyžadujúce klinický zásah u 24 % pacientov. Medián času do nového výskytu katarakty bol 233 dní. Medián času do zhoršenia katarakty u pacientov, ktorí mali kataraktu na začiatku liečby selinexorom, bol 261 dní (SVd). Katarakta neviedla k ukončeniu liečby, k prerušeniu liečby viedla u 4 % pacientov a k zníženiu dávky u 3 % pacientov. Katarakta sa má liečiť podľa lekárskych usmernení vrátane chirurgického zákroku, ak je to opodstatnené (pozri časti 4.4 a 4.2).

Syndróm nádorového rozpadu

Syndróm nádorového rozpadu (TLS) sa vyskytol u 1 (< 1 %) pacienta (liečeného Sd), čo sa považovalo za 3. stupeň a závažné. Pacienti s vysokým rizikom TLS sa majú dôkladne monitorovať. V prípade výskytu TLS okamžite zahájte liečbu v súlade s pokynmi zdravotníckeho zariadenia (pozri časť 4.4).

Starší pacienti

Z pacientov s mnohopočetným myelómom, ktorí užívali SVd, 56 % bolo vo veku 65 rokov a viac. 17 % pacientov bolo vo veku 75 rokov a viac. Pri porovnávaní pacientov vo veku 65 rokov a viac s mladšími pacientmi, u starších pacientov bol vyšší výskyt ukončenia liečby z dôvodu nežiaducej

reakcie (28 % v porovnaní s 13 %) a vyšší výskyt závažných nežiaducich reakcií (57 % v porovnaní s 51 %).

Z pacientov s mnohopočetným myelómom, ktorí užívali Sd, 47 % bolo vo veku 65 rokov a viac. 11 %

pacientov bolo vo veku 75 rokov a viac. Pri porovnávaní pacientov vo veku 75 rokov a viac

s mladšími pacientmi, u starších pacientov bol vyšší výskyt ukončenia liečby z dôvodu nežiaducej reakcie (52 % v porovnaní s 25 %), vyšší výskyt závažných nežiaducich reakcií (74 % v porovnaní s 59 %) a vyšší výskyt smrteľných nežiaducich reakcií (22 % v porovnaní s 8 %).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Predávkovania boli vo všeobecnosti spojené s podobnými vedľajšími účinkami ako sú tie hlásené pre

štandardné dávkovanie. Vo všeobecnosti boli reverzibilné v rozpätí 1 týždňa.

Príznaky

Medzi možné akútne príznaky patria nauzea, vracanie, hnačka, dehydratácia a zmätenosť. Medzi možné prejavy patria nízke úrovne sodíka, zvýšené pečeňové enzýmy a nízky počet krvných buniek. Pacienti sa majú dôkladne monitorovať a má sa im poskytnúť vhodná podporná starostlivosť. Doteraz neboli hlásené žiadne úmrtia z dôvodu predávkovania.

Liečba

V prípade predávkovania monitorujte, či sa u pacienta nevyskytnú nežiaduce reakcie. Okamžite sa má začať vhodná symptomatická liečba.