PecFent 100 mikrogramov/vstreknutie, Nosová roztoková aerodisperzia

PecFent je indikovaný na liečbu prelomovej bolesti (breakthrough pain, BTP) u dospelých, ktorí už užívajú opioidy ako udržiavaciu liečbu chronickej nádorovej bolesti. Prelomová bolesť je prechodné zhoršenie bolesti, ktoré sa objavuje popri inak zvládnutej pretrvávajúcej bolesti.

Pacienti, ktorí už užívajú opioidy ako udržiavaciu liečbu, sú tí, ktorí užívajú najmenej 60 mg perorálneho morfínu denne, najmenej 25 mikrogramov transdermálneho fentanylu za hodinu, najmenej 30 mg oxykodónu denne, najmenej 8 mg perorálneho hydromorfónu denne alebo ekvianalgetickú dávku iného opioidu po dobu jedného týždňa alebo dlhšie.

Liečbu má začať a mať aj naďalej mať pod dohľadom lekár so skúsenosťami s terapiou opioidmi u pacientov s nádorovým ochorením. Lekári si majú byť vedomí možnosti zneužitia fentanylu.

Dávkovanie

PecFent sa musí titrovať na „účinnú“ dávku, ktorá zabezpečí adekvátnu analgéziu a minimalizuje nežiaduce reakcie bez toho, aby spôsobila neprimerané (alebo netolerovateľné) nežiaduce reakcie počas dvoch po sebe nasledujúcich liečených epizód BTP. Účinnosť podanej dávky sa má zhodnotiť počas nasledujúcej doby 30 minút.

Pacienti musia byť až do dosiahnutia účinnej dávky starostlivo monitorovaní.

PecFent je dostupný v dvoch silách: 100 mikrogramov/vstreknutie a 400 mikrogramov/vstreknutie

Jedna dávka PecFentu môže zahrňovať podanie 1 vstreknutia (dávky 100 mikrogramov alebo

400 mikrogramov) alebo 2 vstreknutí (dávky 200 mikrogramov alebo 800 mikrogramov) rovnakej sily

(buď 100 mikrogramov alebo 400 mikrogramov).

Pacienti nesmú používať viac ako 4 dávky za deň. Pacienti majú počkať aspoň 4 hodiny po podaní dávky, kým PecFentom začnú liečiť ďalšiu epizódu BTP.

PecFent umožňuje podať dávky so 100, 200, 400 a 800 mikrogramami nasledovným spôsobom:

Začiatočná dávka

• Začiatočná dávka PecFentu v liečbe epizód BTP je vždy 100 mikrogramov (jedno vstreknutie), aj u pacientov prechádzajúcich v liečbe BTP z iných liekov obsahujúcich fentanyl.

• Pacienti musia počkať aspoň 4 hodiny, kým PecFentom začnú liečiť ďalšiu epizódu BTP.

  Spôsob titrácie

• Pacientom sa má predpísať jedna fľaša (2 vstreknutia alebo 8 vstreknutí) PecFentu

  100 mikrogramov/vstreknutie ako začiatočná titračná zásoba.

• Pacientom, ktorých začiatočná dávka je 100 mikrogramov a ktorí musia byť titrovaní na vyššiu dávku kvôli nedostatočnému účinku, je možné pri ďalšej epizóde BTP odporučiť dve vstreknutia s obsahom 100 mikrogramov (jedno do každej nosnej dierky). Ak je táto dávka neúčinná, pacientovi možno predpísať fľašu PecFentu 400 mikrogramov/vstreknutie a pri ďalšej epizóde bolesti im odporučiť prechod na jedno vstreknutie s obsahom 400 mikrogramov. Ak je táto dávka neúčinná, pacientovi možno odporučiť zvýšenie dávky na dve 400 mikrogramové vstreknutia (jedno do každej nosnej dierky).

• Od začiatku liečby sa majú pacienti dôkladne sledovať a dávka sa má titrovať až do dosiahnutia

  a potvrdenia účinnej dávky po dobu dvoch po sebe nasledujúcich liečených epizódach BTP.

  Titrácia u pacientov prechádzajúcich medzi liekmi s okamžitým uvoľňovaním obsahujúcimi fentanyl Vo farmakokinetickom profile liekov s okamžitým uvoľňovaním obsahujúcich fentanyl môžu byť podstatné rozdiely, ktoré majú za následok klinicky významné rozdiely v rýchlosti a rozsahu absorpcie fentanylu. Preto pri prechádzaní medzi liekmi s okamžitým uvoľňovaním obsahujúcimi fentanyl, ktoré sú indikované na liečbu prelomovej bolesti, vrátane intranazálnych liekových foriem, je nevyhnutné

  u pacientov titrovať nový liek odznova a nepokračovať s rovnakou dávkou nového lieku.

  Udržiavacia liečba

  Po dosiahnutí účinnej dávky počas titrácie majú pacienti pokračovať v užívaní tejto dávky do maximálne 4 dávok za deň.

  Opätovná úprava dávky

  Všeobecne sa má udržiavacia dávka PecFentu zvýšiť len ak súčasná dávka nedosiahne adekvátnu liečbu BTP pri niekoľkých po sebe nasledujúcich epizódach.

  Prehodnotenie dávky základnej opioidnej liečby sa môže vyžadovať u pacientov so stále sa

  objavujúcimi viac ako štyrmi epizódami BTP za 24 hodín.

  Pri nedostatočnej kontrole bolesti je potrebné myslieť na možnosť hyperalgézie, tolerancie a progresie

  základného ochorenia (pozri časť 4.4).

  Ak sú nežiaduce reakcie netolerovateľné alebo pretrvávajú, dávka sa má znížiť alebo sa má liečba PecFentom nahradiť iným analgetikom.

  Trvanie liečby a ciele

  Pred začatím liečby PecFent sa má v súlade s usmerneniami k riadeniu bolesti dohodnúť s pacientom liečebná stratégia vrátane trvania liečby a cieľov liečby a plán na ukončenie liečby. Počas liečby musí byť medzi lekárom a pacientom častý kontakt s cieľom vyhodnotiť potrebu pokračujúcej liečby, zvážiť prerušenie liečby a v prípade potreby upraviť dávkovanie. Ak neexistuje primeraná kontrola bolesti, má sa zvážiť možnosť hyperalgézie, tolerancie a progresie základného ochorenia (pozri

  časť 4.4). PecFent sa nemá používať dlhšie, ako je nutné.

  Ukončenie liečby

  PecFent sa má vysadiť okamžite, ak pacient už nepociťuje epizódy prelomovej bolesti. Liečba pretrvávajúcej základnej bolesti sa má zachovať tak, ako bola predpísaná.

  Ak sa vyžaduje ukončenie opioidnej liečby, lekár musí pacienta dôkladne sledovať, keďže je nevyhnutné postupné znižovanie dávky opioidu titráciou, aby sa zabránilo možným prudkým abstinenčným reakciám.

  Osobitné populácie

  Staršie osoby (starší ako 65 rokov)

  V klinickom programe PecFentu bolo 104 (26,1 %) pacientov vo veku viac ako 60 rokov, 67 (16,8 %) vo veku viac ako 65 rokov a 15 (3,8 %) vo veku viac ako 75 rokov. Neobjavil sa náznak toho, že by boli starší pacienti titrovaní na nižšie dávky alebo že by sa u nich vyskytlo viac nežiaducich reakcií.

  Napriek tomu je vzhľadom na dôležitosť obličkových a pečeňových funkcií v metabolizme a klírense fentanylu potrebná dodatočná starostlivosť pri použití PecFentu u starších pacientov. U starších pacientov nie sú k dispozícii žiadne údaje o farmakokinetike PecFentu.

  Porucha funkcie pečene a obličiek

  PecFent sa má podávať s opatrnosťou pacientom so stredne závažnou alebo závažnou poruchou funkcie pečene alebo obličiek (pozri časť 4.4).

  Pediatrická populácia

  Bezpečnosť a účinnosť PecFentu u detí vo veku menej ako 18 rokov neboli doteraz stanovené.

  K dispozícii nie sú žiadne údaje. Spôsob podávania

  PecFent je určený len na nazálne použitie.

  Fľaša sa musí vyňať z detského bezpečnostného obalu bezprostredne pred použitím a odstrániť ochranné viečko. Fľaša sa musí pred prvým použitím naplniť tak, že sa umiestni do zvislej polohy a dýza sa končekmi prstov jednoducho stláča a uvoľňuje z ktorejkoľvek strany, kým sa na políčku odčítavania neobjaví zelená čiarka (mala by sa objaviť po štyroch vstreknutiach).

  Fľaška na 2 vstreknutia:

  Fľašku na 2 vstreknutia nemožno opakovane naplniť, a keď sa použijú obe dávky alebo ak od naplnenia uplynulo viac ako 5 dní, fľašku a jej obsah treba zlikvidovať tak, ako je uvedené v časti 6.6.

  Fľaška na 8 vstreknutí:

  Ak sa liek nepoužíval počas 5 dní, fľašu treba jedným odstreknutím znovu napumpovať.

  Pacientom treba odporúčať, aby na určenom mieste na štítku detského bezpečnostného obalu napísali dátum prvého použitia.

  Pri použití PecFentu sa dávkovač umiestni na krátku vzdialenosť (asi 1 cm) do nosnej dierky a jemne nasmeruje na nosovú priehradku. Potom sa vstrekne tak, že sa končekmi prstov stlačí a uvoľní ktorákoľvek strana dávkovača. Bude počuť jasné cvaknutie a číslo zobrazované na políčku odčítavania sa zvýši o jedno.

  Pacienti musia byť poučení, že možno nebudú cítiť podanie vstreknutia a majú sa preto spoľahnúť na počuteľné cvaknutie a zvyšujúce sa číslo na políčku odčítavania, ktoré potvrdia, že vstreknutie sa podalo.

  Kvapky roztokového spreja PecFent v nose sformujú gél. Pacienti musia byť poučení, aby si ihneď po podaní PecFentu nečistili nos.

  Ochranné viečko sa má umiestniť späť po každom použití a fľaša sa má za účelom bezpečného uchovávania vrátiť do detského bezpečnostného obalu.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1. Pacienti bez udržiavacej liečby opioidmi, kvôli zvýšenému riziku útlmu dýchania.

Závažná respiračná depresia alebo závažné obštrukčné ochorenia pľúc. Liečba akútnej bolesti okrem prelomovej bolesti.

Pacienti liečení liekmi obsahujúcimi oxybát sodný.

Vzhľadom na riziká, vrátane smrteľného následku, súvisiace s náhodnou expozíciou, nesprávnym použitím a zneužívaním, musia byť pacienti a ich opatrovatelia upozornení na to, aby PecFent uchovávali na bezpečnom a chránenom mieste, ku ktorému nemajú iné osoby prístup.

Pacienti a ich opatrovatelia musia byť poučení o tom, že PecFent obsahuje liečivo v množstve, ktoré môže byť fatálne pre dieťa.

Aby sa minimalizovali riziká nežiaducich reakcií súvisiace s opioidmi a aby sa identifikovala účinná dávka, je nevyhnutné, aby boli pacienti počas titračného procesu starostlivo monitorovaní zdravotnými pracovníkmi.

Je dôležité, aby sa dlhodobo pôsobiaca opioidná liečba používaná na liečbu pretrvávajúcej bolesti pacienta stabilizovala pred začiatkom liečby PecFentom.

Hyperalgézia

Tak ako pri iných opioidoch, v prípade nedostatočnej kontroly bolesti ako odpovede na zvýšenú dávku fentanylu, je potrebné myslieť na možnosť hyperalgézie indukovanej opioidmi. Môže sa indikovať zníženie dávky fentanylu, ukončenie liečby fentanylom alebo prehodnotenie liečby.

Respiračná depresia

S použitím fentanylu súvisí riziko klinicky významnej respiračnej depresie. U pacientov s bolesťou, ktorí dostávajú chronickú opioidnú liečbu, sa vyvinie tolerancia na respiračnú depresiu a tak je riziko vzniku respiračnej depresie u týchto pacientov znížené. Súbežné použitie liečiv s tlmivým účinkom na centrálny nervový systém môže zvyšovať riziko respiračnej depresie (pozri časť 4.5).

Chronické pľúcne ochorenie

U pacientov s chronickými obštrukčnými chorobami pľúc môže fentanyl spôsobiť závažnejšie nežiaduce reakcie. U týchto pacientov môžu opioidy znižovať respiračný pohon a zvyšovať rezistenciu dýchacích ciest.

Zvýšený intrakraniálny tlak

PecFent sa musí použiť s mimoriadnou opatrnosťou pacientom, ktorí môžu byť obzvlášť citliví na intrakraniálne účinky retencie CO², ako sú účinky s evidenciou zvýšeného intrakraniálneho tlaku alebo porušené vedomie. Opioidy môžu maskovať klinický priebeh pacienta s úrazom hlavy a smú sa použiť len ak je to klinicky oprávnené.

Ochorenie srdca

Fentanyl môže spôsobiť bradykardiu. Pacienti s predchádzajúcou alebo už existujúcou bradyarytmiou majú preto užívať PecFent s opatrnosťou.

Porucha funkcie pečene alebo obličiek

Okrem toho sa musí PecFent použiť s opatrnosťou u pacientov s poruchou funkcie pečene alebo obličiek. Vplyv poškodenia pečene a obličiek na farmakokinetiku lieku sa nehodnotil; po intravenóznom podaní sa však ukázalo, že je klírens fentanylu pri poruche funkcie pečene a obličiek zmenený kvôli zmenám metabolického klírensu a plazmatických proteínov. Preto sa počas procesu titrácie musí postupovať obzvlášť starostlivo u pacientov so stredne závažnou až závažnou poruchou funkcie pečene alebo obličiek.

Hypovolémia a hypotenzia

Použitie lieku sa má starostlivo zvážiť u pacientov s hypovolémiou a hypotenziou.

Tolerancia a porucha používania opioidov (zneužitie a závislosť)

Tolerancia a fyzická a/alebo psychologická závislosť sa môže vyvinúť po opakovanom podaní opioidov ako je fentanyl.

Opakované používanie PecFentu môže viesť k poruche používania opioidov (opioid use disorder, OUD). Vyššia dávka a dlhšie trvanie liečby opioidmi môžu zvýšiť riziko vzniku OUD. Zneužitie alebo zámerné nesprávne použitie PecFentu môže viesť k predávkovaniu a/alebo smrti. Riziko rozvoja OUD je zvýšené u pacientov s osobnou alebo rodinnou (rodičia alebo súrodenci) anamnézou

poruchy používania návykových látok (vrátane alkoholizmu), u aktuálnych fajčiarov alebo u pacientov s inou mentálnou poruchou v osobnej anamnéze (napr. závažná depresia, úzkosť a poruchy osobnosti).

Pred začatím liečby PecFent a počas liečby sa majú s pacientom dohodnúť ciele liečby a plán ukončenia liečby (pozri časť 4.2). Pred liečbou a počas liečby má byť pacient informovaný aj o rizikách a prejavoch OUD. Pacientov treba poučiť, aby sa v prípade výskytu týchto prejavov obrátili na svojho lekára.

U pacientov sa bude vyžadovať sledovanie prejavov vyhľadávania návykovej látky (napr. príliš skorá žiadosť o doplnenie). To zahŕňa kontrolu súbežne používaných opioidov a psychoaktívnych látok (ako sú benzodiazepíny). U pacientov s prejavmi a príznakmi OUD sa má zvážiť konzultácia so špecialistom na závislosti.

Športovci musia byť informovaní o tom, že liečba fentanylom môže viesť k pozitívnym dopingovým testom.

Serotonínový syndróm

Pri súbežnom podávaní PecFentu s liekmi, ktoré ovplyvňujú serotonínergické neurotransmiterové systémy, sa odporúča opatrnosť.

Pri súbežnom používaní so serotonínergickými liekmi, ako sú napríklad selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (selective serotonin re-uptake inhibitors, SSRI) a inhibítory spätného vychytávania serotonínu a norepinefrínu (serotonin norepinephrine re-uptake inhibitors, SNRI),

a s liekmi zhoršujúcimi metabolizmus serotonínu (vrátane inhibítorov monoamínooxidázy [IMAO]), môže dôjsť k rozvoju serotonínového syndrómu potenciálne ohrozujúceho život. K tomu môže dochádzať v rámci odporúčanej dávky (pozri časť 4.5).

Serotonínový syndróm môže zahŕňať zmeny duševného stavu (napríklad agitáciu, halucinácie, kómu), autonómnu nestabilitu (napríklad tachykardiu, nestabilný krvný tlak, hypertermiu), neuromuskulárne anomálie (napríklad hyperreflexiu, poruchu koordinácie, stuhnutosť) a/alebo gastrointestinálne symptómy (napríklad nevoľnosť, vracanie, hnačku).

Ak existuje podozrenie na serotonínový syndróm, liečba PecFentom sa má ukončiť. Spôsob podávania

PecFent je určený len na nazálne podanie a nesmie sa podať nijakou inou cestou. Vzhľadom na fyzikálno-chemické vlastnosti pomocných látok obsiahnutých v lieku je obzvlášť nutné, aby sa zabránilo intravenóznej a intraarteriálnej injekcii.

Ochorenia nosa

Ak sa u pacienta počas používania PecFentu objavia opakované epizódy krvácania z nosa alebo nepríjemný pocit v nose, má sa zvážiť iný spôsob podania liečby prelomovej bolesti.

Poruchy dýchania počas spánku

Opioidy môžu spôsobovať poruchy dýchania počas spánku vrátane centrálneho spánkového apnoe (central sleep apnoe, CSA) a hypoxémie súvisiacej so spánkom. Používanie opioidov zvyšuje riziko výskytu CSA v závislosti od dávky. U pacientov, u ktorých sa vyskytne CSA, sa má zvážiť zníženie celkovej dávky opioidov.

Súbežné používanie so sedatívami

Súbežné používanie PecFentu a sedatív, ako sú benzodiazepíny alebo príbuzné liečivá, môže viesť k sedácii, respiračnému útlmu, kóme a smrti. Vzhľadom na tieto riziká sa má súbežné predpisovanie so sedatívami vyhradiť len pre pacientov, u ktorých nie sú iné možnosti liečby. Ak sa príjme rozhodnutie predpísať PecFent súbežne so sedatívami, má sa použiť najnižšia účinná dávka a dĺžka trvania liečby má byť čo najkratšia.

Pacientov je potrebné starostlivo sledovať, pokiaľ ide o prejavy a príznaky respiračného útlmu

a sedácie.

V tejto súvislosti sa dôrazne odporúča informovať pacientov a ich opatrovateľov, aby si boli týchto príznakov vedomí (pozri časť 4.5).

Pomocné látky PecFentu

PecFent obsahuje propylparahydroxybenzoát (E216). Propylparahydroxybenzoát môže spôsobovať alergické reakcie (môžu byť oneskorené) a výnimočne bronchospazmus (ak sa liek podal nesprávne).

Súbežné používanie liekov obsahujúcich oxybát sodný a fentanyl je kontraindikované (pozri časť 4.3). Liečba oxybátom sodným sa má ukončiť pred začatím liečby PecFentom.

Fentanyl sa metabolizuje hlavne systémom ľudského izoenzýmu cytochrómu P450 3A4 (CYP3A4), preto sa môžu objaviť potenciálne interakcie, ak sa PecFent podá súbežne s inými liekmi, ktoré ovplyvňujú aktivitu CYP3A4. Súbežné podanie liekov indukujúcich aktivitu 3A4 môže znižovať účinnosť PecFentu. Súbežné použitie PecFentu a silných inhibítorov CYP3A4 (napr. ritonavir, ketokonazol, itrakonazol, troleandomycín, klaritromycín alebo nelfinavir) alebo stredne silných inhibítorov CYP3A4 (napr. amprenavir, aprepitant, diltiazem, erytromycín, flukonazol, fosamprenavir, grapefruitový džús a verapamil) môže viesť k zvýšeným koncentráciám fentanylu v plazme, čo potenciálne spôsobuje závažné nežiaduce liekové reakcie vrátane fatálnej respiračnej depresie.

Pacienti užívajúci PecFent súbežne so stredne silnými alebo silnými inhibítormi CYP3A4 sa majú starostlivo monitorovať po dlhšiu dobu. Zvýšenie dávky sa musí uskutočňovať opatrne.

Látky s tlmivým účinkom na centrálny nervový systém (CNS)

Súbežné použitie iných liekov s tlmivým účinkom na centrálny nervový systém, vrátane iných opioidov, antitusík alebo substitučných liečob, H1 antihistaminík, barbiturátov, anxiolytík (t. j. benzodiazepínov), antipsychotík, klonidínu, sedatív alebo hypnotík, celkových anestetík, fenotiazínov, trankvilizérov, relaxancií kostrového svalstva, gabapentinoidmi (gabapentín a pregabalín), sedatívnych antihistaminík a alkoholu môže spôsobiť výraznejší útlm CNS, zvýšené riziko sedácie, respiračnej depresie, hypotenzie, kómy a úmrtia z dôvodu aditívneho účinku na útlm CNS. . Má sa použiť najnižšia účinná dávka sedatív a trvanie súbežného používania má byť obmedzené (pozri časť 4.4).

Serotonínergické lieky:

Súbežné podávanie fentanylu s nejakým serotonínergickým liekom, napríklad so selektívnym inhibítorom spätného vychytávania serotonínu (SSRI) alebo inhibítorom spätného vychytávania serotonínu a norepinefrínu (SNRI) alebo inhibítorom monoaminooxidázy (IMAO), môže zvyšovať riziko vzniku serotonínového syndrómu, čo je stav potenciálne ohrozujúci život.

Používanie PecFentu sa neodporúča u pacientov, ktorí v predošlých 14 dňoch užívali inhibítory monoaminooxidázy (MAO), pretože bola hlásená závažná a nepredvídateľná potenciácia opioidných analgetík inhibítormi MAO.

Súbežné používanie parciálnych opioidných agonistov/antagonistov (napr. buprenorfín, nalbufín, pentazocín) sa neodporúča. Majú vysokú afinitu k opioidným receptorom s relatívne nízkou vnútornou aktivitou a preto čiastočne antagonizujú analgetický účinok fentanylu a môžu u pacientov závislých na opioidoch indukovať abstinenčné symptómy.

Ukázalo sa, že súbežné použitie nazálne podávaného oxymetazolínu znižuje absorpciu PecFentu (pozri časť 5.2). Súbežné použitie nazálne podávaných vazokonstrikčných dekongestív sa preto počas titrácie neodporúča, keďže to môže viesť k titrácii pacientov na dávku, ktorá je vyššia ako sa vyžaduje.

Udržiavacia liečba PecFentom môže byť tiež menej účinná u pacientov s nádchou, ak sa podáva súbežne s nazálnym vazokonstrikčným dekongestívom. Ak sa to stane, pacient musí byť poučený tak, aby prerušil liečbu dekongestívom.

Súbežné použitie PecFentu a iných liekov (okrem oxymetazolínu) podaných nosom sa v klinických štúdiách nehodnotilo. Podaniu iných nazálne podávaných liekov sa má predísť do 15 minút po podaní PecFentu.

Gravidita

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití fentanylu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Potenciálne riziko pre ľudí nie je známe. PecFent má byť užívaný počas gravidity iba v nevyhnutných prípadoch.

Po dlhodobej liečbe môže fentanyl spôsobiť abstinenčné príznaky u novorodenca. Odporúča sa fentanyl počas pôrodu a rodenia (vrátane cisárskeho zákroku) nepoužívať, pretože prechádza placentou a môže spôsobiť respiračnú depresiu plodu. Ak sa PecFent podá, pre dieťa musí byť k okamžitej dispozícii antidotum.

Dojčenie

Fentanyl prechádza do materského mlieka a môže spôsobiť útlm a respiračnú depresiu dojčeného dieťaťa. Fentanyl nemajú užívať dojčiace ženy a dojčenie sa nemá znovu začať, kým neuplynie aspoň 5 dní po poslednom podaní fentanylu.

Fertilita

Nie sú k dispozícii klinické údaje o účinkoch fentanylu na fertilitu.

Opioidné analgetiká môžu poškodzovať mentálnu a/alebo fyzickú schopnosť, ktorá sa vyžaduje pre vedenie vozidla alebo obsluhu strojov.

Pacienti musia byť poučení, aby neviedli vozidlo a neobsluhovali stroje, ak sa objaví somnolencia, závraty alebo poruchy videnia alebo iné nežiaduce reakcie, ktoré môžu zhoršiť ich schopnosť viesť vozidlo a obsluhovať stroje.

Súhrn bezpečnostného profilu

S PecFentom možno očakávať typické opioidné nežiaduce reakcie. Intenzita týchto reakcií často vymizne alebo sa zníži počas nepretržitého používania lieku, keď sa pacient titruje na najvhodnejšiu dávku. Najzávažnejšie nežiaduce reakcie sú však respiračná depresia (potenciálne vedie k apnoe alebo respiračnej zástave), obehová depresia, hypotenzia a šok a u všetkých pacientov sa musia tieto reakcie monitorovať.

Klinické štúdie s PecFentom boli naplánované na hodnotenie bezpečnosti a účinnosti liečby BTP

a všetci pacienti užívali na ich pretrvávajúcu bolesť tiež základnú opioidnú liečbu, ako morfín

s pomalým uvoľňovaním alebo transdermálny fentanyl. Preto nie je možné s istotou oddeliť účinky samotného PecFentu.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Nasledovné nežiaduce reakcie boli hlásené s PecFentom a/alebo inými zlúčeninami obsahujúcimi fentanyl počas klinických štúdií a z postmarketingových skúseností, (frekvencie sú definované ako veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé

(≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000); neznáme (frekvencia výskytu sa nedá

odhadnúť z dostupných údajov)).

* U transmukozálneho fentanylu boli pozorované príznaky opiátového abstinenčného syndrómu ako nevoľnosť, vracanie, hnačka, úzkosť, zimnica, tremor a potenie.

Opis vybraných nežiaducich reakcií

Tolerancia

Pri opakovanom použití sa môže objaviť tolerancia.

Lieková závislosť

Opakované použitie PecFent môže viesť k závislosti od lieku, dokonca aj pri terapeutických dávkach. Riziko závislosti od lieku sa môže líšiť v závislosti od individuálnych rizikových faktorov pacienta, dávkovania a trvania liečby opioidmi (pozri časť 4.4).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky a prejavy

Očakáva sa, že symptómy predávkovania fentanylom nazálnou cestou budú v podstate podobné ako pri intravenóznom fentanyle a iných opioidov, a sú rozšírením jeho farmakologických účinkov, pričom najzávažnejšími významnými účinkami sú zmenený duševný stav, strata vedomia, kóma, zástava srdcovej a dýchacej činnosti, respiračná depresia, respiračná tieseň a respiračné zlyhanie, ktoré viedli

k smrti.

V prípade predávkovania fentanylom sa pozorovali prípady Cheyneovho-Stokesovho dýchania, hlavne u pacientov so srdcovým zlyhaním v anamnéze.

Pri predávkovaní fentanylom sa pozorovala aj toxická leukoencefalopatia. Liečba

Okamžité zvládnutie predávkovania opioidmi zahŕňa zabezpečenie priechodných dýchacích ciest, fyzická a verbálna stimulácia pacienta, zhodnotenie hladiny vedomia, ventilačného a cirkulačného stavu a asistované dýchanie (podpora dýchania), ak je to potrebné.

Na liečbu predávkovania (náhodné požitie) u osoby, ktorá ešte opioidy neužívala, sa môže zabezpečiť intravenózny prístup a podať naloxón alebo iné opioidné antagonisty podľa klinickej indikácie.

Trvanie respiračnej depresie po predávkovaní môže byť dlhšie ako účinok opioidného antagonistu (napr. polčas naloxónu je v rozmedzí od 30 min do 81 minút) a môže sa vyžadovať opakované podanie. Podrobné informácie o takom použití nájdete v súhrne charakteristických vlastností lieku daného antagonistu opioidov.

Za účelom liečby predávkovania pacientov, ktorí sú liečení opioidmi, sa môže zabezpečiť intravenózny prístup. Rozvážne použitie naloxónu alebo iných opioidných antagonistov môže byť oprávnené v niektorých prípadoch, ale spája sa s rizikom vyvolania akútneho abstinenčného syndrómu.

Je nutné poznamenať, že aj keď sa pozorovali štatisticky významné nárasty hladín C^max po druhej dávke PecFentu podanej buď jednu alebo dve hodiny po začiatočnej dávke, tento nárast sa nepovažuje za dostatočne veľký na to, aby naznačoval, že sa objaví klinicky významná kumulácia alebo nadmerná expozícia, čo zabezpečuje široké bezpečnostné rozhranie pre odporúčaný interval dávok štyroch hodín.

Ak dôjde k významnej alebo pretrvávajúcej hypotenzii, treba uvažovať o hypovolémii a situáciu treba

riešiť prívodom vhodnej parenterálnej tekutiny.

Svalová stuhnutosť brániaca respirácii bola hlásená pri fentanyle a iných opioidoch. V takejto situácii môže byť potrebná endotracheálna intubácia, asistovaná alebo kontrolovaná podpora dýchania a podávanie antagonistov opioidov, ako aj svalových relaxancií.