Parapyrex 500 mg Tableta

Mierna až stredne silná bolesť a horúčka.

Dávkovanie

Dospelí a dospievajúci vo veku 15 rokov a viac

1 – 2 tablety až štyrikrát denne s časovým odstupom najmenej 4 hodiny.

1 tableta je vhodná pre pacientov s hmotnosťou 34 – 60 kg; 2 tablety pre pacientov s hmotnosťou nad 60 kg.

Najvyššia jednotlivá dávka je 1 g (2 tablety), maximálna denná dávka sú 4 g (8 tabliet). Pri dlhodobej liečbe (viac ako 10 dní), nemá dávka presiahnuť 2,5 g (5 tabliet) za deň.

Pediatrická populácia

Deti a dospievajúci vo veku do 15 rokov

12 – 15 rokov: 1 tableta, 4 – 6-krát počas 24 hodín. Maximálna denná dávka sú 3 g (6 tabliet).

6 – 12 rokov: 250 – 500 mg paracetamolu (½ až 1 tableta). Jednotlivá dávka ½ tablety je určená pre deti s hmotnosťou 21 – 32 kg; 1 tableta je pre deti s hmotnosťou 33 kg a viac. Podávajte jednotlivé dávky v časových odstupoch najmenej 4 – 6 hodín. Maximálna denná dávka pri 21 – 24 kg je 1,25 g (2½ tablety); maximálna denná dávka pri 25 – 32 kg je 1,5 g (3 tablety); pri telesnej hmotnosti 33 – 40 kg je maximálna denná dávka 2 g (4 tablety).

Tento liek nemajú používať deti do 6 rokov. Frekvencia podávania:

Pravidelné podávanie lieku minimalizuje výkyvy bolesti a horúčky. Interval medzi jednotlivými

dávkami má byť najmenej 4 hodiny. Maximálna denná dávka sa nemá prekračovať z dôvodu rizika

vážneho poškodenia pečene (pozri časť 4.4 a 4.9). Pre deti na spodnej hranici danej vekovej skupiny je

určená nižšia frekvencia podávania. Ak bolesť pretrváva viac ako 5 dní alebo horúčky pretrvávajú dlhšie ako 3 dni, príznaky sa zhoršia alebo sa objavia nové, liečba sa má zastaviť a pacient má vyhľadať lekársku pomoc.

Renálna insuficiencia

U pacientov s renálnou insuficienciou je potrebné znížiť dávkovanie:

Hepatálna insuficiencia

U pacientov s poruchou funkcie pečene alebo s Gilbertovým syndrómom je potrebné znížiť dávku alebo predĺžiť interval podávania dávok. Denná účinná dávka nemá presiahnuť 60 mg/kg/deň (maximálne do 2 g/deň) v nasledujúcich prípadoch:

• dospelý pacient váži menej ako 50 kg

• mierna až stredne závažná hepatálna insuficiencia, Gilbertov syndróm (familiárna nehemolytická žltačka)

• dehydratácia

• chronická podvýživa

  Spôsob podávania

  Tabletu je potrebné prehltnúť a zapiť dostatočným množstvom vody. V prípade potreby je možné tabletu rozpustiť v dostatočnom množstve vody a pred vypitím dobre zamiešať. Konzumácia potravín a nápojov nemá vplyv na účinnosť lieku.

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• Závažná porucha funkcie pečene.

• Akútna hepatitída.

• Závažná hemolytická anémia.

Dlhodobé alebo časté užívanie tohto lieku sa neodporúča.

Opatrnosť sa vyžaduje v prípadoch poruchy funkcie pečene a obličiek.

Pacienti musia byť poučení, aby súbežne s týmto liekom neužívali iné lieky s obsahom paracetamolu.

Paracetamol môže byť hepatotoxický pri dávkach prekračujúcich 6 g paracetamolu denne. Porucha funkcie pečene sa však môže objaviť aj pri nižších dávkach, ak sa súbežne podávajú alkohol, induktory pečeňových enzýmov alebo iné hepatotoxické lieky. Jednorazové užitie viacnásobku maximálnej dennej dávky môže spôsobiť veľmi vážne poškodenie pečene. Pacient musí vyhľadať okamžitú lekársku pomoc aj v prípade, že nedôjde k strate vedomia. Lekársku pomoc je potrebné

vyhľadať aj v prípade, že sa pacient cíti dobre, pretože existuje riziko nezvratného poškodenia pečene (pozri časť 4.9). Ak nie je dlhodobé užívanie lieku pod dohľadom lekára, môže viesť k poškodeniu

pečene. Počas dlhodobej liečby nemožno vylúčiť možnosť poškodenia obličiek.

Užívanie tohto lieku si vyžaduje zvýšenú opatrnosť u pacientov so stredne ťažkým a závažným

poškodením obličiek alebo s miernym až stredne ťažkým poškodením pečene (vrátane Gilbertovho syndrómu) a závažným poškodením pečene (Childovo-Pughovo skóre > 9), s akútnou hepatitídou,

u pacientov, ktorí súčasne užívajú lieky, ktoré ovplyvňujú funkciu pečene, u pacientov s nedostatkom

enzýmu glukózo-6-fosfátdehydrogenázy a u pacientov s hemolytickou anémiou, pri abúze alkoholu, dehydratácii a pri chronickej podvýžive.

Pravidelná kontrola pečeňových testov sa odporúča, v prípade, že sa paracetamol podáva pacientom s insuficienciou pečene a pacientom, ktorí dostávajú dlhodobo vyššie dávky paracetamolu. Riziko

závažných hepatotoxických účinkov sa významne zvyšuje so zvyšujúcou sa dávkou a trvaním liečby. Základné ochorenie pečene zvyšuje riziko poškodenia pečene súvisiaceho s paracetamolom.

Riziko predávkovania je zvýšené u pacientov s necirhotickým alkoholovým ochorením pečene. Dlhodobá konzumácia alkoholu významne zvyšuje riziko hepatotoxicity paracetamolu. V takomto prípade nemá denná dávka prekročiť 2 gramy. Je zakázané požívať alkohol v priebehu liečby.

V prípade vysokej horúčky, príznakov sekundárnej infekcie alebo pri pretrvávaní príznakov je nutné prehodnotiť liečbu.

Po dlhodobom užívaní analgetík (> 3 mesiace) každý druhý deň alebo častejšie sa môže dostaviť bolesť hlavy alebo sa prípadne zhoršiť. Bolesť hlavy, ktorá je spôsobená nadmerným užívaním

analgetík, sa nesmie liečiť zvýšením dávky. V takýchto prípadoch je potrebné používanie analgetík prerušiť a vykonať lekárske vyšetrenie.

S opatrnosťou treba pristupovať k liečbe astmatikov citlivých na kyselinu acetylsalicylovú, pretože sú známe prípady bronchospazmu v súvislosti s liečbou paracetamolom (skrížená reaktivita).

Liečba perorálnymi antikoagulanciami a súbežné podávanie vyšších dávok paracetamolu si vyžaduje kontrolu protrombínového času.

Boli hlásené prípady metabolickej acidózy s vysokou aniónovou medzerou (High anion gap metabolic acidosis, HAGMA) v dôsledku pyroglutámovej acidózy u pacientov so závažným ochorením, ako je

závažná porucha funkcie obličiek a sepsa, alebo u pacientov s podvýživou alebo s inými zdrojmi nedostatku glutatiónu (napr. chronickým alkoholizmom), ktorí boli liečení paracetamolom dlhodobo v terapeutickej dávke alebo kombináciou paracetamolu a flukloxacilínu. Ak vznikne podozrenie

na HAGMA v dôsledku pyroglutámovej acidózy, odporúča sa okamžité prerušenie liečby paracetamolom a starostlivé monitorovanie pacienta. Meranie 5-oxoprolínu v moči môže byť užitočné na identifikáciu pyroglutámovej acidózy, ako základnej príčiny HAGMA u pacientov s viacerými rizikovými faktormi.

Pediatrická populácia

U dospievajúcich liečených dávkami paracetamolu 60 mg/kg/deň nie je kombinácia s inými antipyretikami povolená, s výnimkou nedostatočnej účinnosti.

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Chronické zneužívanie alkoholu a používanie liečiv pôsobiacich ako induktory pečeňových enzýmov, ako sú barbituráty a tricyklické antidepresíva alebo iné hepatotoxické látky, môžu zvýšiť

predávkovanie paracetamolom v dôsledku zvýšenej a zrýchlenej tvorby toxických metabolitov.

Opatrnosť sa odporúča pri súbežnom užívaní liečiv pôsobiacich ako induktory enzýmov, ako sú karbamazepín, fenytoín, primidón, rifampicín, a ľubovník bodkovaný (pozri časť 4.9).

Probenecid zabraňuje viazaniu paracetamolu na kyselinu glukurónovú a tak znižuje približne

dvojnásobne klírens paracetamolu. Pri súbežnom užívaní probenecidu je potrebné dávku paracetamolu znížiť.

Paracetamol môže významne zvýšiť biologický polčas chloramfenikolu.

Rýchlosť absorpcie paracetamolu môže byť zvýšená vplyvom metoklopramidu alebo domperidónu a znížená vplyvom kolestyramínu.

Antikoagulačný účinok warfarínu a iných liečiv kumarínového typu môže byť zvýšený spolu so zvýšeným rizikom krvácania v dôsledku dlhodobého každodenného užívania paracetamolu. Občasné užívanie nemá významný efekt.

Neutropénia sa vyskytuje častejšie pri súbežnom chronickom užívaní paracetamolu a zidovudínu, pravdepodobne v dôsledku zníženého metabolizmu zidovudínu a v dôsledku kompetitívnej inhibície konjugácie. Paracetamol a zidovudín sa preto môžu súbežne užívať iba pod lekárskym dohľadom.

Salicylamid (napríklad kyselina acetylsalicylová) môže predĺžiť polčas eliminácie paracetamolu. Súbežné dlhodobé užívanie paracetamolu a kyseliny acetylsalicylovej alebo iných nesteroidových protizápalových látok môže viesť k poškodeniu obličiek.

Izoniazid znižuje klírens paracetamolu s možným zosilnením jeho účinku a/alebo toxicity tým, že spomaľuje jeho metabolizmus v pečeni.

Paracetamol môže znížiť biologickú dostupnosť lamotrigínu s možným znížením jeho účinku, v dôsledku možnej indukcie jeho metabolizmu v pečeni.

Pri súbežnom užívaní paracetamolu s flukloxacilínom je potrebná opatrnosť, pretože súbežné užívanie je spojené s metabolickou acidózou s vysokou aniónovou medzerou v dôsledku pyroglutámovej

acidózy, najmä u pacientov s rizikovými faktormi (pozri časť 4.4).

Ovplyvnenie výsledkov laboratórnych testov

Paracetamol môže ovplyvniť výsledky stanovenia hladiny kyseliny močovej s kyselinou fosfowolfrámovou a výsledky stanovenia hladiny cukru v krvi pomocou glukóza-oxidáza-peroxidázy.

Gravidita

Veľké množstvo štúdii u tehotných žien neodhalili ani malformácie ani toxické účinky na plod/novorodenca. Paracetamol sa môže užívať počas tehotenstva, ak je to klinicky nutné, je však potrebné použiť najnižšiu možnú účinnú dávku počas čo najkratšej doby a v najnižšej možnej frekvencii.

Dojčenie

Paracetamol sa vylučuje do materského mlieka. U dojčených detí neboli hlásené žiadne nežiaduce účinky. Paracetamol môže byť použitý u dojčiacich žien v terapeutických dávkach.

Paracetamol nemá žiadny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Pri užívaní lieku v terapeutických dávkach sa môže vyskytnúť niekoľko nežiaducich účinkov. Môžu byť uvedené nasledujúce frekvencie: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté

(≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Opis vybraných nežiaducich reakcií

Metabolická acidóza s vysokou aniónovou medzerou

U pacientov s rizikovými faktormi, užívajúcich paracetamol, boli pozorované prípady metabolickej acidózy s vysokou aniónovou medzerou v dôsledku pyroglutámovej acidózy (pozri časť 4.4).

Pyroglutámová acidóza sa môže vyskytnúť v dôsledku nízkej hladiny glutatiónu u týchto pacientov.

Podanie 6 g paracetamolu môže viesť k poškodeniu pečene (u detí nad 140 mg/kg); vyššie dávky spôsobujú nevratnú nekrózu pečene. Uvádza sa poškodenie pečene po chronickom užívaní 3 – 4 g paracetamolu za deň.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Pri paracetamole hrozí riziko otravy a to najmä u starších pacientov, malých detí, u pacientov s ochorením pečene, v prípade chronického alkoholizmu, u pacientov trpiacich chronickou

podvýživou, u pacientov s depléciou glutatiónu v dôsledku sepsy a u pacientov užívajúcich lieky indukujúce pečeňové enzýmy. Predávkovanie môže byť fatálne. Pozri tiež časť 5.2.

Príznaky

Medzi príznaky predávkovania paracetamolom počas prvých 24 hodín patrí nevoľnosť, vracanie, nechutenstvo, bledosť a bolesť brucha, letargia alebo nadmerné potenie. Predávkovanie

paracetamolom od 140 mg/kg môže viesť k poškodeniu pečene v dôsledku pečeňovej cytolýzy. Pri predávkovaní od 200 mg/kg môže dôjsť k vážnemu poškodeniu pečene, čo má za následok

hepatocelulárnu insuficienciu, renálnu tubulárnu nekrózu a encefalopatiu, čo môže viesť ku kóme a smrti. Komplikácie zlyhania pečene zahŕňajú acidózu, edém mozgu, krvácanie, hypoglykémiu, hypotenziu, infekcie a zlyhanie obličiek. Súčasne boli pozorované zvýšené hladiny pečeňových

enzýmov (AST, ALT), laktátdehydrogenázy a bilirubínu spolu s poklesom hladiny protrombínu, ktoré sa môžu objaviť 12 až 48 hodín po podaní. Počiatočné klinické príznaky poškodenia pečene sa

zvyčajne objavia po 2 dňoch a dosahujú maximum po 4 až 6 dňoch.

Aj pri neprítomnosti závažného poškodenia pečene sa môže objaviť akútne zlyhanie obličiek. Ďalšími prejavmi intoxikácie sú poškodenie myokardu a pankreatitída.

Liečba pri predávkovaní

• Okamžitá hospitalizácia a to aj napriek neprítomnosti výrazných skorých príznakov.

• Po predávkovaní je potrebné čo najskôr pred začatím liečby odobrať vzorku krvi, aby sa určili hladiny paracetamolu.

• V prípade veľkého predávkovania, čo môže viesť až k ťažkej intoxikácii, sa môže aplikovať terapia znižujúca absorpciu: výplach žalúdka pre rýchlu elimináciu požitého lieku, pokiaľ možno do jednej hodiny od požitia a s následným podaním metionínu (2,5 g p.o.) alebo

  aktívneho uhlia (adsorbenta).

• Liečba zahŕňa podanie antidota N-acetylcysteínu (NAC), intravenózne alebo perorálne (v tomto prípade sa aktívne uhlie nepodáva), pokiaľ možno do 8-15 hodín od požitia. Avšak, v prípade, že je koncentrácia paracetamolu stále detekovateľná a to aj po 36 hodinách, môže NAC stále ponúknuť určitý stupeň ochrany. Ďalšia liečba je symptomatická.

• Pečeňové testy sa musia urobiť na začiatku liečby a musia sa opakovať každých 24 hodín. Vo väčšine prípadov sa pečeňové transaminázy vrátia k normálu počas 1 až 2 týždňov vrátane kompletnej obnovy pečeňovej funkcie. Avšak, vo veľmi zriedkavých prípadoch, môže byť

potrebná transplantácia pečene. Odporúča sa aj pravidelné monitorovanie hladín protrombínu.