Indapamid ratiopharm 1,5 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním

Indapamid ratiopharm 1,5 mg je indikovaný dospelým pri esenciálnej hypertenzii.

Dávkovani e

Jedna tableta za 24 hodín, prednostne ráno, prehĺta sa celá , zapíja sa vodou a nerozhrýza sa. Pri vyšších dávkach sa nezvyšuje antihypertenzný účinok indapamidu, ale sa zvyšuje saluretický účinok.

Osobitné populácie

Porucha funkcie obličiek (pozri časti 4.3 a 4.4):

Pri závažnom zlyhaní obličiek (klírens kreatinínu pod 30 ml/min) je liečba kontraindikovaná.

Tiazidy a príbuzné diuretiká sú plne účinné len pri normálnej alebo minimálne zhoršenej funkcii obličiek.

Porucha funkcie pečene (pozri časti 4.3 a 4.4):

Pri ťažkej poruche funkcie pečene je liečba kontraindikovaná.

Starší pacienti (pozri časť 4.4):

U starších pacientov sa musí kreatinín v plazme upraviť vo vzťahu k veku, hmotnosti a pohlaviu. Starší pacienti sa môžu liečiť Indapamidom ratiopharm 1,5 mg len v prípade, že ich funkcia obličiek je normálna alebo len minimálne zhoršená.

Pediatrická populácia:

Bezpečnosť a účinnosť Indapamidu ratiopharm 1,5 mg u detí a dospievajúcich neboli stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.

Spôsob podávania

Perorálne použitie.

• Precitlivenosť na liečivo, iné sulfónamidy alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• Závažné zlyhanie obličiek.

• Hepatická encefalopatia alebo ťažká porucha funkcie pečene.

• Hypokaliémia.

Osobitné upozornenia

Pri porušení hepatálnej funkcie môžu tiazidom príbuzné diuretiká spôsobiť hepatálnu encefalopatiu, najmä pri nerovnováhe elektrolytov. V takomto prípade sa musí podávanie diuretika okamžite zastaviť.

Fotosenzitivita

Pri použití tiazidových a tiazidom príbuzných diuretík boli hlásené prípady fotosenzitívnych reakcií (pozri časť 4.8). Ak sa počas liečby vyskytnú fotosenzitívne reakcie, odporúča sa liečbu prerušiť. Ak sa opätovné podávanie diuretík považuje za nevyhnutné, odporúča sa exponované plochy chrániť pred slnkom alebo umelými zdrojmi UVA.

Pomocné látky:

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

Špeciálne opatrenia pri používaní

Vodná a elektrolytová rovnováha:

• Plazmatický sodík

  Musí sa stanoviť pred začiatkom liečby, a následne v pravidelných intervaloch. Pokles plazmatického sodíka môže byť zo začiatku asymptomatický, a preto je potrebné pravidelné sledovanie, ktoré má byť u starších a cirhotických pacientov častejšie (pozri časti 4.8 a 4.9). Akákoľvek diuretická liečba môže vyvolať hyponatriémiu, niekedy s veľmi závažnými následkami. Hyponatriémia s hypovolémiou môžu byť zodpovedné za dehydrátaciu a ortostatickú hypotenziu. Súbežná strata chloridových iónov môže viesť

  k sekundárnej kompenzačnej metabolickej alkalóze: výskyt a stupeň tohto účinku je mierny.

• Plazmatický draslík

Najväčším rizikom podávania tiazidových a im príbuzných diuretík je deplécia draslíka s hypokaliémiou. Boli hlásené prípady rabdomyolýzy, hlavne v súvislosti so závažnou hypokaliémiou.U niektorých vysoko rizikových populácií, napr. u starších pacientov, podvyživených a/alebo užívajúcich viacero liekov, cirhotických pacientov s edémom a ascitom, u pacientov s ochoreniami koronárnych ciev a zlyhaním srdca treba predchádzať riziku nástupu hypokaliémie (< 3,4 mmol/l). V takýchto prípadoch hypokaliémia zvyšuje kardiotoxicitu digitalisových prípravkov a riziko arytmií.

Jedinci s dlhým QT intervalom sú taktiež rizikoví, či už je pôvod vrodený alebo iatrogénny. Hypokaliémia, ako aj bradykardia, sú potom predisponujúcimi faktormi pre nástup závažných arytmií, a najmä potenciálne fatálneho torsades de pointes.

Vo všetkých vyššie uvedených situáciách je potrebné častejšie sledovanie hladín draslíka. Prvé meranie plazmatického draslíka sa má vykonať počas prvého týždňa po začatí liečby. Detekcia hypokaliémie vyžaduje jej korekciu. Hypokaliémia zistená v súvislosti s nízkou koncentráciou horčíka v sére môže byť refraktérna na liečbu, pokiaľ nie je sérový horčík upravený.

Horčík v plazme

Je preukázané, že tiazidy a podobné diuretiká vrátane indapamidu zvyšujú vylučovanie horčíka močom, čo môže mať za následok hypomagneziémiu (pozri časti 4.5 a 4.8).

Plazmatický vápnik

Tiazidové a im príbuzné diuretiká môžu znižovať vylučovanie vápnika močom a spôsobiť mierne a prechodné zvýšenie vápnika v plazme. Primárna hyperkalciémia môže vzniknúť z dôvodu predtým nerozpoznaného hyperparatyreoidizmu. Pred vyšetrovaním funkcie prištítnych teliesok sa má liečba prerušiť.

Glukóza v krvi

Monitorovanie glukózy v krvi je dôležité u diabetikov, najmä v prítomnosti hypokaliémie.

Kyselina močová

U hyperurikemických pacientov môže byť zvýšená tendencia záchvatov dny.

Funkcia obličiek a diuretiká

Tiazidové a im príbuzné diuretiká sú plne účinné len vtedy, ak je funkcia obličiek normálna alebo len minimálne porušená (kreatinín v plazme pod hladinou rádovo 25 mg/l, t.j. 220 µmol/l u dospelého). U starších osôb treba kreatinín v plazme upraviť podľa veku, hmotnosti a pohlavia.

Hypovolémia, ako dôsledok straty vody a sodíka, ktoré boli spôsobené diuretikom, na začiatku liečby vyvolá zníženie glomerulárnej filtrácie. To môže viesť k zvýšeniu močoviny v krvi a kreatinínu v plazme.

Táto prechodná funkčná insuficiencia obličiek nemá následky u jednotlivcov s normálnou funkciou obličiek, ale môže zhoršiť existujúcu renálnu insuficienciu.

Choroi dálna efúzi a, akútna myopia a sekundárny glaukóm s uzavretým uhlom

Sulfónamid alebo deriváty sulfónamidu môžu spôsobiť idiosynkratickú reakciu vedúcu k choroidálnej efúzii s poruchou zorného poľa, tranzientnej myopii a akútnemu glaukómu s uzavretým uhlom. Medzi príznaky patrí akútny nástup zníženej ostrosti zraku alebo bolesť oka a zvyčajne sa vyskytujú v priebehu niekoľkých hodín až týždňov od začiatku liečby. Neliečený akútny glaukóm s uzavretým uhlom môže viesť k trvalej strate zraku. Primárnou liečbou je čo najrýchlejšie prerušiť podávanie lieku. Ak vnútroočný tlak zostáva nekontrolovaný, bude potrebné zvážiť rýchle lekárske alebo chirurgické ošetrenie. Medzi rizikové faktory rozvoja glaukómu s uzatvoreným uhlom môže patriť anamnéza alergie na sulfónamid alebo penicilín.

Športovci

Pozornosť športovcov treba upriamiť na skutočnosť, že tento liek obsahuje liečivo, ktoré môže spôsobiť pozitívnu reakciu pri dopingových testoch.

Kombinácie, ktoré sa neodporúčajú

Lítium

Zvýšené plazmatické hladiny lítia s príznakmi predávkovania, ako pri neslanej diéte (znížené vylučovanie lítia močom). Ak je však podanie diuretík potrebné, vyžaduje sa pozorné sledovanie plazmatických hladín lítia a úprava dávky lieku.

Kombinácie, ktoré pri používaní vyžaduj ú opatrnosť

Lieky vyvolávajúce torsades de pointes ako napríklad, ale nielen:

• antiarytmiká triedy Ia (napr. chinidín, hydrochinidín, dizopyramid),

• antiarytmiká triedy III (napr. amiodarón, sotalol, dofetilid, ibutilid, bretylium),

• niektoré antipsychotiká: fenotiazíny (napr. chlórpromazín, cyamemazín, levomepromazín, tioridazín, trifluoperazín),

• benzamidy (napr. amisulprid, sulpirid, sultoprid, tiaprid),

• butyrofenóny (napr. droperidol, haloperidol),

• iné antipsychotiká (napr. pimozid),

• iné látky (napr. bepridil, cisaprid, difemanil, erytromycín i.v., halofantrín, mizolastín, pentamidín, sparfloxacín, moxifloxacín, vinkamín i.v., metadón, astemizol, terfenadín).

Zvýšené riziko ventrikulárnych arytmií, najmä torsades de pointes (hypokaliémia je rizikový faktor). Pred zavedením tejto kombinácie treba monitorovať, a v prípade potreby, upraviť hypokaliémiu. Klinické monitorovanie plazmatických elektrolytov a EKG.

V prítomnosti hypokaliémie používajte látky, ktoré nemajú tú nevýhodu, že spôsobujú torsades de pointes.

NSAID (systémové podanie) vrátane selektívnych inhibítorov COX-2, vysoké dávky kyseliny salicylovej (≥ 3 g/deň)

Možné zníženie antihypertenzívneho účinku indapamidu.

Riziko akútneho zlyhania obličiek u dehydrovaných pacientov (zníženie glomerulárnej filtrácie). Zavodnite pacienta; monitorujte renálnu funkciu na začiatku liečby.

Inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE)

Riziko náhlej hypotenzie a/alebo akútneho zlyhania obličiek, keď sa liečba ACE inhibítorom začne v prítomnosti existujúcej deplécie sodíka (najmä u pacientov so stenózou obličkovej tepny).

Pri hypertenzii, keď mohla predchádzajúca diuretická liečba spôsobiť depléciu sodíka, je potrebné:

• vysadiť diuretikum 3 dni pred začatím liečby ACE inhibítorom a znovu nasadiť hypokaliemické diuretikum, ak je to potrebné;

• alebo podávať nízke úvodné dávky ACE inhibítora a dávky postupne zvyšovať.

Pri kongestívnom zlyhaní srdca, začať s veľmi nízkou dávkou ACE inhibítora, najlepšie po znížení dávky súbežne podávaného hypokaliemického diuretika.

Vo všetkých prípadoch, monitorovať renálnu funkciu (kreatinín v plazme) počas prvých týždňov liečby ACE inhibítorom.

Iné zlúčeniny, ktoré spôsobujú hypokaliémiu: amfotericín B i.v., gluko- a mineralokortikoidy (systémové podanie), tetrakozaktid, stimulačné laxatíva

Zvýšené riziko hypokaliémie (aditívny účinok).

Monitorovanie draslíka v plazme a korekcia, ak je to potrebné. Treba to mať na pamäti najmä v prípade súbežnej liečby digitalisom. Použite nestimulačné laxatíva.

Baklofén

Zvýšený antihypertenzívny účinok.

Hydratovať pacienta; a na začiatku liečby monitorovať renálnu funkciu.

Digitalisové prípravky

Hypokaliémia a/alebo hypomagneziémia predisponujú k toxickému účinku digitalisu.

Odporúča sa monitorovanie draslíka a horčíka v plazme a EKG, a v prípade potreby úprava liečby.

Kombinácie, ktoré vyžadujú osobitnú pozornosť:

Alopurinol:

Súbežná liečba s indapamidom môže zvýšiť výskyt hypersenzitívnych reakcií na alopurinol.

Kombinácie, ktoré treba zvážiť

Kálium šetriace diuretiká (amilorid, spironolaktón, triamterén)

Hoci sú racionálne kombinácie u niektorých pacientov užitočné, napriek tomu sa môže vyskytnúť hypokaliémia alebo hyperkaliémia (najmä u pacientov so zlyhaním obličiek alebo diabetom). Je potrebné monitorovať plazmatický draslík a EKG, a ak je to nutné, prehodnotiť liečbu.

Metformín

Zvýšené riziko mliečnej acidózy navodenej metformínom, kvôli možnosti funkčného zlyhania obličiek spojeného s diuretikami a predovšetkým slučkovými diuretikami.

Nepoužívajte metformín, keď kreatinín v plazme presiahne 15 mg/l (135 µmol/l) u mužov a 12 mg/l (110

µmol/l) u žien.

Jódované kontrastné médiá

V prípade diuretikami vyvolanej dehydratácie, existuje zvýšené riziko akútneho zlyhania obličiek, najmä pri použití veľkých dávok jódovaných kontrastných médií.

Rehydratácia pred podaním jódovej zlúčeniny.

Imipramínové antidepresíva, neuroleptiká

Zvýšený antihypertenzívny účinok a riziko ortostatickej hypotenzie (aditívny účinok).

Vápnik (soli)

Riziko hyperkalciémie vyplývajúce zo zníženého vylučovania vápnika močom.

Cyklosporín, takrolimus

Riziko zvýšenia kreatinínu v plazme bez zmeny v hladine cirkulujúceho cyklosporínu, aj v neprítomnosti deplécie vody/sodíka.

Kortikosteroidy, tetrakozaktid (systémové podanie)

Znížený antihypertenzívny účinok (retencia vody/sodíka kvôli kortikosteroidom).

Gravidita

Nie sú k dispozícii alebo je iba obmedzené množstvo údajov (menej ako 300 ukončených gravidít) o použití indapamidu u gravidných žien. Dlhodobé vystavenie účinkom tiazidov počas tretieho trimestra gravidity môže znížiť objem plazmy u matky, ako aj uteroplacentárny prietok krvi, čo môže zapríčiniť fetoplacentárnu ischémiu a spomalenie rastu.

Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame účinky z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3).

Ako preventívne opatrenie je vhodnejšie vyhnúť sa užívaniu indapamidu počas gravidity.

Dojčenie

Nie sú dostatočné informácie o vylučovaní indapamidu/metabolitov do materského mlieka u ľudí. Môže sa vyskytnúť precitlivenosť na lieky s obsahom sulfónamidových derivátov a hypokaliémia. Riziko

u novorodencov/dojčiat nemôže byť vylúčené.

Indapamid je látka príbuzná s tiazidovými diuretikami, ktoré sa spájali počas dojčenia so znížením alebo dokonca potlačením tvorby mlieka.

Indapamid sa nemá používať počas dojčenia. Fertilita

Štúdie reprodukčnej toxicity nepreukázali žiadny vplyv na fertilitu samcov a samíc potkanov (pozri časť 5.3). Nepredpokladajú sa žiadne účinky na fertilitu u ľudí.

Indapamid neovplyvňuje pozornosť, avšak v ojedinelých prípadoch sa môžu vyskytnúť rôzne reakcie na pokles krvného tlaku, najmä na začiatku liečby alebo pri pridaní ďalšej antihypertenzívnej látky.

Následne sa môže zhoršiť schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

Súhrn bezpečnostného profilu

Najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami sú hypokaliémia , reakcie precitlivenosti, najmä dermatologické, u jedincov s predispozíciou na alergické a astmatické reakcie a makulopapulárne vyrážky.

T abuľkový súhrn nežiaducich reakcií

Nasledovné nežiaduce účinky sa pozorovali počas liečby indapamidom a sú zoradené podľa nasledovnej frekvencie: veľmi časté (≥1/10); časté (≥1/100 až <1/10); menej časté (≥1/1 000 až <1/100); zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (≥1/100 000 až <1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Opis vybraných nežiaducich reakcií

Počas štúdie fázy II a III porovnávajúcej 1,5 mg a 2,5 mg indapamidu ukázala analýza draslíka v plazme účinok indapamidu závislý od dávky:

• Indapamid 1,5 mg: Po 4 až 6 týždňoch liečby bol draslík v plazme <3,4 mmol/l pozorovaný u 10

  % pacientov a <3,2 mmol/l u 4 % pacientov. Po 12 týždňoch liečby bol priemerný pokles draslíka v plazme 0,23 mmol/l.

• Indapamid 2,5 mg: Po 4 až 6 týždňoch liečby bol draslík v plazme <3,4 mmol/l pozorovaný u 25

% pacientov a <3,2 mmol/l u 10 % pacientov. Po 12 týždňovej liečbe bol priemerný pokles draslíka v plazme 0,41 mmol/l.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Symptómy

Indapamid nie je toxický až do 40 mg, t.j. 27-násobok terapeutickej dávky.

Prejavy akútnej otravy zahŕňajú predovšetkým poruchy vody/elektrolytov (hyponatriémia, hypokaliémia).

Klinická možnosť nauzey, vracania, hypotenzie, kŕčov, vertiga, ospanlivosti, zmätenosti, polyúrie alebo oligúrie, možno až do anúrie (pri hypovolémii).

Liečba

Prvotné opatrenia zahŕňajú rýchlu elimináciu požitej látky (látok) výplachom žalúdka a/alebo podaním aktívneho uhlia, po ktorom nasleduje obnovenie vodnej/elektrolytovej rovnováhy na normálny stav v špecializovanom centre.