Cedepos 125 mg tvrdé kapsuly

Cedepos je indikovaný pacientom vo veku 12 rokov a starším na liečbu infekcie vyvolanej

Clostridioides difficile (CDI, Clostridioides difficile infection) (pozri časti 4.2, 4.4 a 5.1).

Majú sa vziať do úvahy oficiálne odporúčania pre správne používanie antibiotík.

Dávkovanie

Dospelí a dospievajúci vo veku od 12 do menej ako 18 rokov

Odporúčaná dávka vankomycínu pri prvej epizóde nezávažnej CDI je 125 mg každých 6 hodín počas 10 dní. V prípade závažného alebo komplikovaného ochorenia sa táto dávka môže zvýšiť na 500 mg každých 6 hodín počas 10 dní. Maximálna denná dávka nemá presiahnuť 2 g.

U pacientov, ktorým sa infekcie opakovali už niekoľkokrát, možno zvážiť liečbu prebiehajúcej

epizódy CDI vankomycínom 125 mg štyrikrát denne počas 10 dní nasledovanú buď znižovaním dávky, t. j. postupne ju znižovať na 125 mg za deň alebo pulzným režimom, t. j. 125 – 500 mg/deň každé 2 – 3 dni minimálne počas 3 týždňov.

Dĺžku liečby vankomycínom možno bude treba prispôsobiť klinickému priebehu u jednotlivých

pacientov. Vždy, keď je to možné, sa má vysadiť antibiotikum, o ktorom je podozrenie, že spôsobilo

CDI. Má sa zabezpečiť primeraná náhrada tekutín a elektrolytov.

U pacientov so zápalovými poruchami čreva sa majú po perorálnom podaní monitorovať sérové koncentrácie vankomycínu (pozri časť 4.4).

Osobitné skupiny pacientov

Porucha funkcie obličiek

Vzhľadom na veľmi nízku systémovú absorpciu je úprava dávky nepravdepodobná, pokiaľ sa neobjaví výrazná absorpcia po perorálnom podaní v prípade zápalových porúch čreva alebo pseudomembranóznej kolitídy vyvolanej Clostridioides difficile (pozri časť 4.4).

Pediatrická populácia

Cedepos nie je vhodný na liečbu detí mladších ako 12 rokov alebo dospievajúcich, ktorí nedokážu

kapsuly prehltnúť. Do 12 rokov sa má použiť lieková forma primeraná veku. Spôsob podávania

Perorálne použitie.

Kapsuly sa nemajú otvárať a majú sa zapiť veľkým množstvom vody.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok (pozri časť 4.4).

Len na perorálne použitie

Tento liek je určený len na perorálne použitie a nie je systémovo absorbovaný. Perorálne podávané kapsuly vankomycínu nie sú účinné pri iných typoch infekcií.

Možnosť systémovej absorpcie

Absorpcia sa môže zvýšiť u pacientov so zápalovými poruchami črevnej sliznice alebo

s pseudomembranóznou kolitídou vyvolanou Clostridioides difficile. U týchto pacientov môže byť riziko rozvoja nežiaducich reakcií, najmä pokiaľ je súbežne prítomná porucha funkcie obličiek. Čím vyšší je stupeň poruchy funkcie obličiek, tým vyššie je riziko rozvoja nežiaducich reakcií spojených s parenterálnym podávaním vankomycínu. U pacientov so zápalovými poruchami črevnej sliznice sa majú monitorovať sérové koncentrácie vankomycínu.

Nefrotoxicita

Pri liečbe pacientov, ktorí už majú poruchu funkcie obličiek alebo sú súbežne liečení aminoglykozidmi alebo inými nefrotoxickými liekmi sa má opakovane monitorovať funkcia obličiek.

Ototoxicita

Opakované vyšetrenia sluchu môžu byť užitočné na minimalizáciu rizika ototoxicity u pacientov, ktorí

už majú poruchu sluchu alebo sú súbežne liečení ototoxickými liekmi, napríklad aminoglykozidmi.

Interakcie s liekmi znižujúcimi (črevnú) motilitu a s inhibítormi protónovej pumpy

Treba sa vyhnúť sa podávaniu liekov znižujúcich motilitu a má sa prehodnotiť použitie inhibítorov

protónovej pumpy.

Rozvoj bakteriálnej rezistencie

Dlhodobé používanie vankomycínu môže viesť k nadmernému rastu necitlivých organizmov. Je nevyhnutné starostlivo sledovať pacienta. Ak sa počas liečby vyskytne superinfekcia, majú sa prijať náležité opatrenia.

Závažné kožné nežiaduce reakcie (SCAR)

V súvislosti s liečbou vankomycínom boli hlásené závažné kožné nežiaduce reakcie (SCAR, severe cutaneous adverse reaction) vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómu (SJS), toxickej epidermálnej nekrolýzy (TEN), liekovej reakcie s eozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS, drug reaction with eosinophilia and systemic symptoms) a akútnej generalizovanej exantematóznej pustulózy (AGEP, acute generalized exanthematous pustulosis) (pozri časť 4.8), ktoré môžu byť život ohrozujúce alebo smrteľné. Väčšina z týchto reakcií sa vyskytla v priebehu niekoľkých dní a až

do ôsmich týždňov od začatia liečby vankomycínom.

V čase predpisovania je potrebné pacientov upozorniť na prejavy a príznaky a starostlivo sledovať kožné reakcie. Ak sa objavia prejavy a príznaky naznačujúce tieto reakcie, vankomycín sa má

okamžite vysadiť a je potrebné zvážiť alternatívnu liečbu. Ak sa u pacienta vyvinula SCAR počas používania vankomycínu, liečba vankomycínom sa nesmie už nikdy opätovne začať.

Kardiovaskulárne a cerebrovaskulárne účinky

U pacientov liečených vankomycínom boli hlásené prípady Kounisovho syndrómu. Kounisov

syndróm bol definovaný ako kardiovaskulárne príznaky sekundárne k alergickej alebo hypersenzitívnej reakcii spojenej so zúžením koronárnych artérií, ktoré môže viesť k infarktu myokardu.

Pri perorálnom podávaní vankomycínu neboli hlásené žiadne interakcie. U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek a závažnou kolitídou môže dôjsť k systémovej absorpcii, čo vedie k riziku interakcií, ktoré sa zvyčajne pozorujú len po parenterálnom podaní. Napríklad parenterálne podanie vankomycínu a anestetík môže spôsobiť erytém a anafylaktické reakcie.

Gravidita

Nie sú dostatočné skúsenosti s používaním vankomycínu počas gravidity. Bezpečné používanie vankomycínu počas gravidity nebolo stanovené.

Reprodukčné štúdie na zvieratách pri dávkach ekvivalentných klinickej dávke na základe plochy povrchu tela (mg/m²) nepreukázali žiadne priame alebo nepriame účinky na embryonálny vývin, plod alebo gestáciu.

Vankomycín sa má gravidným ženám podávať len po starostlivom zhodnotení prínosu a rizika.

Dojčenie

Systémová absorpcia vankomycínu po perorálnom podaní je obmedzená (pozri časť 5.2). Obmedzené údaje naznačujú, že vankomycín sa v materskom mlieku vyskytuje v nízkych koncentráciách, avšak vzhľadom na nízku perorálnu absorpciu u dojčiat je nepravdepodobné, že by to viedlo ku klinicky

významnej expozícii u dojčených detí.

Pri podávaní perorálnych kapsúl s vankomycínom dojčiacim ženám je však potrebná určitá opatrnosť. Fertilita

Neboli vykonané žiadne definitívne štúdie fertility.

Vankomycín spôsobuje v zriedkavých prípadoch vertigo a závraty. Pacientovi sa neodporúča viesť vozidlo ani obsluhovať stroje, ak spozoruje niektorý z vyššie uvedených príznakov.

Súhrn bezpečnostného profilu

Absorpcia vankomycínu z gastrointestinálneho traktu je zanedbateľná. Pri závažnom zápale sliznice čreva, najmä v kombinácii s renálnou insuficienciou, sa však môžu objaviť nežiaduce účinky, ktoré sa vyskytujú pri parenterálnom podaní vankomycínu. Preto sú nižšie uvedené aj nežiaduce reakcie

a frekvencie súvisiace s parenterálnym podávaním vankomycínu.

Najčastejšími nežiaducimi reakciami pri parenterálnom podaní vankomycínu sú flebitída,

pseudoalergické reakcie a sčervenanie hornej časti tela (syndróm červeného muža, red man syndrome)

– súvisia s príliš rýchlou intravenóznou infúziou vankomycínu. Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

V každej skupine frekvencií sú nežiaduce účinky zoradené podľa klesajúcej závažnosti.

Nežiaduce reakcie uvedené nižšie sú definované podľa konvencie MedDRA a databázy tried orgánových systémov:

veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100);

zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Opis vybraných nežiaducich reakcií

1 Reverzibilná neutropénia zvyčajne začína jeden alebo viac týždňov po začatí intravenóznej liečby alebo po celkovej dávke vyššej ako 25 g.

2 Intravenózny vankomycín sa má podávať pomaly. Počas podávania rýchlej infúzie alebo krátko po nej sa môžu objaviť anafylaktické/anafylaktoidné reakcie vrátane sipotu. Reakcie odznejú po ukončení podávania, obvykle počas 20 minút až 2 hodín. Po intramuskulárnej injekcii sa

môže objaviť nekróza.

3 Tinitus, ktorý môže predchádzať nástupu hluchoty, sa má považovať za indikáciu na ukončenie liečby.

4 Ototoxicita bola primárne hlásená u pacientov, ktorým sa podávali vysoké dávky alebo boli

súbežne liečení iným ototoxickým liekom, napr. aminoglykozidom, alebo u pacientov, ktorí už mali poruchu funkcie obličiek alebo sluchu.

V súvislosti s liečbou vankomycínom boli hlásené závažné kožné nežiaduce reakcie (SCAR) vrátane

Stevensovho-Johnsonovho syndrómu (SJS), toxickej epidermálnej nekrolýzy (TEN), liekovej reakcie

s eozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS) a akútnej generalizovanej exantematóznej pustulózy

(AGEP) (pozri časť 4.4).

Pediatrická populácia

Vo všeobecnosti je bezpečnostný profil u detí a dospelých pacientov konzistentný.

U detí bola opísaná nefrotoxicita, zvyčajne v spojení s inými nefrotoxickými liekmi, napr. aminoglykozidmi.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Liečba predávkovania

Odporúča sa podporná starostlivosť s udržiavaním glomerulárnej filtrácie. Vankomycín sa ťažko

odstraňuje z krvi dialýzou. Uvádza sa, že hemofiltrácia a hemoperfúzia s Amberlitovou živicou XAD-4 majú obmedzený prínos.