Blenrep 70 mg Prášok na koncentrát na infúzny roztok
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Interakcie s
Obmedzenia používania
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC

Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Blenrep 70 mg
Blenrep je indikovaný dospelým na liečbu relabujúceho alebo refraktérneho mnohopočetného
myelómu:
-
v kombinácii s bortezomibom a dexametazónom u pacientov, ktorí dostali aspoň jednu predchádzajúcu líniu liečby; a
-
v kombinácii s pomalidomidom a dexametazónom u pacientov, ktorí dostali aspoň jednu predchádzajúcu líniu liečby, vrátane lenalidomidu.
Liečbu Blenrepom začínajú a monitorujú lekári, ktorí majú skúsenosti s liečbou mnohopočetného
myelómu.
Odporúčaná podporná starostlivosť
Pacienti majú podstúpiť očné vyšetrenie (zahŕňajúce vyšetrenie zrakovej ostrosti a vyšetrenie štrbinovou lampou) vykonané očným špecialistom, pred každou z prvých 4 dávok liečby Blenrepom a následne podľa klinickej indikácie (pozri časť 4.4).
Dávkovanie
Podávanie Blenrepu má pokračovať podľa odporúčaného rozvrhu až do progresie ochorenia alebo neprijateľnej toxicity. Blenrep sa podáva v kombinácii s inými liečbami (pozri tabuľku 1). Pre iné lieky podávané spolu s Blenrepom pozri časť 5.1 a príslušný aktuálny Súhrn charakteristických vlastností lieku.
Tabuľka 1: Odporúčaná schéma začiatočnej dávky Blenrepu v kombinácii s inými liečbami
| Kombinovaný režim | Schéma odporúčanej začiatočnej dávky |
| S bortezomibom a dexametazónom (BVd)a (Dĺžka cyklu = 3 týždne) | 2,5 mg/kg podané jedenkrát každé 3 týždne |
| S pomalidomidom a dexametazónom (BPd) (Dĺžka cyklu = 4 týždne) | 1. cyklus: 2,5 mg/kg podané jedenkrátod 2. cyklu: 1,9 mg/kg podané jedenkrát každé4 týždne |
a Bortezomib a dexametazón sa podávajú počas prvých 8 cyklov.
Ak sa plánovaná dávka Blenrepu vynechá kvôli iným dôvodom ako sú nežiaduce reakcie, odporúča sa znovu začať liečbu Blenrepom začatím ďalšieho plánovaného liečebného cyklu.
Ak sa plánovaná dávka Blenrepu vynechá kvôli nežiaducim reakciám, odporúča sa znovu začať liečbu Blenrepom začatím ďalšieho plánovaného liečebného cyklu po odznení nežiaducich reakcií (pozri tabuľku 3).
Úpravy dávky
Na zabezpečenie bezpečnosti a znášanlivosti sú úpravy dávky potrebné takmer u všetkých pacientov. Úrovne zníženia dávky Blenrepu sú uvedené v tabuľke 2. Odporúčané úpravy na zvládnutie nežiaducich reakcií sú uvedené v tabuľke 3.
Tabuľka 2: Schéma zníženia dávky Blenrepu
| Kombinácia s bortezomibom a dexametazónom | Kombinácia s pomalidomidom a dexametazónom | |
| Schéma odporúčanejzačiatočnej dávky | 2,5 mg/kg každé 3 týždne | 2,5 mg/kg jedenkrát v 1. cykle, potomod 2. cyklu 1,9 mg/kg každé 4 týždne |
| Znížená dávka na 1. úroveň | 1,9 mg/kg každé 3 týždne | 1,9 mg/kg každých 8 týždňov |
| Znížená dávka na 2. úroveň | NAa | 1,4 mg/kg každých 8 týždňov |
NA = Neaplikovateľné.
a Nie je znížená dávka na 2. úroveň.
Očné nežiaduce reakcie
Očné udalosti boli stupňované na základe nálezov z oftalmologického vyšetrenia, ktoré zahŕňajú kombináciu nálezov z vyšetrenia rohovky a najlepšej korigovanej zrakovej ostrosti (best corrected visual acuity, BCVA). Nálezy z oftalmologického vyšetrenia pacienta majú byť prehodnotené ošetrujúcim lekárom pred stanovením dávky Blenrepu.
Nálezy z vyšetrenia rohovky môžu, ale nemusia byť sprevádzané zmenami v BCVA. Závažnosť očnej nežiaducej reakcie je definovaná podľa najzávažnejšie postihnutého oka, keďže obe oči nemusia byť postihnuté rovnakým stupňom. Je dôležité, aby lekári zvážili nielen nálezy z vyšetrenia rohovky, ale aj zmeny v zrakovej ostrosti a hlásené príznaky pri hodnotení oneskorení alebo znížení dávky.
Po znížení dávky pre očné nežiaduce reakcie sa dávka už nemá opäť zvyšovať. Opätovné zvýšenie
dávky pre ne-očné nežiaduce reakcie má byť založené na klinickom posúdení, ak je to aplikovateľné.
Table 3: Odporúčané úpravy dávky pre nežiaduce reakcie
| Nežiaduca reakcia | Závažnosťa | Odporúčané úpravy dávky |
| Očné nežiaducereakcieb(pozri časť 4.4) | Mierne (1. stupeň) Nález (nálezy) z vyšetrenia rohovkyMierna povrchová bodkovitá keratopatia so zhoršením oproti východiskovému stavu, s príznakmi alebo bez príznakov.Zmena BCVAZhoršenie o 1 riadok pri vyšetrení zrakovej ostrosti podľa ekvivalentu Snellenav porovnanís východiskovým stavom. | Liečba má pokračovať aktuálnou dávkou. |
| Nežiaduca reakcia | Závažnosťa | Odporúčané úpravy dávky |
| Stredne závažné(2. stupeň)Nález (nálezy) z vyšetreniarohovkyStredne závažná povrchová bodkovitá keratopatia, nepravidelné ložiská podobné mikrocystám, periférne subepiteliálne zakalenie alebo nová periférna stromálna opacita.Zmena BCVAZhoršenie o 2 riadky (a hodnota zrakovej ostrosti podľa ekvivalentu Snellena nie horšia ako 20/200)v porovnanís východiskovým stavom.aleboZávažné (3. stupeň) Nález (nálezy) z vyšetrenia rohovkyZávažná povrchová bodkovitá keratopatia, ložiskovité usadeniny podobné mikrocystám, zasahujúce centrálnu rohovku, centrálne subepiteliálne zakalenie alebo nová centrálna stromálna opacita.Zmena BCVA Zhoršenie o 3 a viac riadkov (a hodnotazrakovej ostrosti podľa ekvivalentu Snellena nie horšia ako 20/200)v porovnanís východiskovým stavom. | Pozastavte liečbu, až kým nálezy z vyšetrenia rohovky aj zmena BCVA nebudú iba mierne závažné alebo sa nezlepšia ešte viac. Po zlepšení opäť začnite liečbu zníženou dávkou na 1. stupeň podľa tabuľky 2. Ak sa zistí toxicita pred začiatkom 2. cyklu dávkovania BPd, znížte dávku Blenrepu na 1,9 mg/kg každé 4 týždne počas 2. cyklu a všetkých nasledujúcich cyklov. |
| Nežiaduca reakcia | Závažnosťa | Odporúčané úpravy dávky |
| Defekt epitelu rohovky, ako sú rohovkové vredy alebo zmena BCVA horšia ako 20/200 (4. stupeň).Nález (nálezy) z vyšetreniarohovkyDefekt epitelu rohovky, ako sú rohovkové vredyb.Zmena BCVA:Zhoršenie hodnoty zrakovej ostrosti podľa ekvivalentu Snellena viac ako 20/200. | Pozastavte liečbu, až kým nálezy z vyšetrenia rohovky aj zmena BCVA nebudú iba mierne závažné alebo sa nezlepšia ešte viac. Po zlepšení znovu začnite liečbu zníženou dávkou na 1. stupeň pre BVd a zníženou dávkou na2. stupeň pre BPd podľa tabuľky 2, ak je toaplikovateľné.Pri zhoršujúcich sa príznakoch, ktoré nereagujú na náležitú liečbu, zvážte ukončenie liečby. | |
| Trombocytopéniac (pozri časť 4.4) | 3. stupeň | Bez krvácania:nižšou pokračujte rovnakou dávkou.S krvácaním:Podľa klinickej indikácie a miestnej praxezvážte doplnkovú podpornú liečbu (napr. transfúziu). |
| 4. stupeň | Pozastavte dávku. Zvážte opätovné začatie ak dôjde k zlepšeniu na 3. stupeň alebo ešte viaca iba ak v čase opätovného začatia liečby nie je prítomné aktívne krvácanie. U pacientovs predchádzajúcou dávkou 2,5 mg/kg znovuzačnite liečbu Blenrepom na 1,9 mg/kg. U pacientov s dávkou 1,9 mg/kg alebo nižšou znovu začnite rovnakou dávkou. | |
| Reakcie súvisiace s infúziou(pozri časť 4.4) | 2. stupeň | Prerušte podávanie infúzie a poskytnite podpornú liečbu. Po ústupe príznakov na1. stupeň alebo ešte viac, znovu začnite podávať infúziu rýchlosťou zníženou aspoňo 50 % a môžete zvážiť premedikáciu. |
| 3. stupeň | Prerušte podávanie infúzie a poskytnitepodpornú liečbu. Po ústupe príznakov znovu |
-
U pacientov s dávkou 2,5 mg/kg znížte dávku Blenrepu na 1,9 mg/kg. Pri BVd je možné zvážiť návrat k predchádzajúcej dávke, ak je to vhodné po zlepšení trombocytopénie na 2. stupeň alebo ešte viac.
-
U pacientov s dávkou 1,9 mg/kg alebo
-
Pozastavte liečbu Blenrepom, až kým nedôjde k zlepšeniu na 2. stupeň alebo ešte viac. U pacientov s predchádzajúcou dávkou 2,5 mg/kg znovu začnite liečbu Blenrepom na 1,9 mg/kg. U pacientov s dávkou 1,9 mg/kg alebo nižšou znovu začnite rovnakou dávkou.
-
| Nežiaduca reakcia | Závažnosťa | Odporúčané úpravy dávky |
| začnite podávať infúziu pomalšie. Pri ďalších infúziách zvážte premedikáciu. | ||
| 4. stupeň | Trvalo ukončite liečbu Blenrepom.urgentnú liečbu. | |
| Pneumonitída (pozri časť 4.8) | stupeň ≥ 3 | Trvalo ukončite liečbu Blenrepom. |
| Ďalšie nežiaducereakcie(pozri časť 4.8) | 3. stupeň | Pozastavte liečbu Blenrepom až do zlepšenia stavu na 1. stupeň alebo ešte viac. U pacientov s predchádzajúcou dávkou 2,5 mg/kg znovu začnite liečbu Blenrepom na 1,9 mg/kg. Upacientov s dávkou 1,9 mg/kg alebo nižšou znovu začnite rovnakou dávkou. |
| 4. stupeň | Zvážte trvalé ukončenie liečby Blenrepom.Ak sa v liečbe pokračuje, pozastavte liečbuBlenrepom až do zlepšenia stavu na1. stupeň alebo ešte viac. U pacientovs predchádzajúcou dávkou 2,5 mg/kg znovuzačnite liečbu Blenrepom na 1,9 mg/kg. U pacientov s dávkou 1,9 mg/kg alebo nižšou znovu začnite rovnakou dávkou. |
-
Ak sa vyskytne anafylaktická alebo život ohrozujúca reakcia na infúziu, podávanie infúzie natrvalo ukončite a začnite vhodnú
BCVA = najlepšie korigovaná zraková ostrosť (best corrected visual acuity); BPd = Blenrep s pomalidomidom a dexametazónom; BVd = Blenrep s bortezomibom a dexametazónom.
a Ne-očné (neokulárne) nežiaduce reakcie boli určené podľa Všeobecných terminologických kritérií pre nežiaduce udalosti (Common Terminology Criteria for Adverse Events, CTCAE) Národného onkologického ústavu (National Cancer Institute, NCI).
b Defekt rohovky môže viesť k vredom rohovky. Tie má očný špecialista liečiť urýchlene a podľa klinických odporúčaní. Vred rohovky je defekt epitelu nad stromálnou infiltráciou.
c Ak sa trombocytopénia považuje za súvisiacu s ochorením, nie je sprevádzaná krvácaním a po transfúzii sa upraví na > 25 x 109/l krvných doštičiek, je možné zvážiť pokračovanie v liečbe súčasnou dávkou.
Osobitné skupiny pacientov
Starší pacienti
U pacientov vo veku 65 rokov a starších sa neodporúča žiadna úprava dávky (pozri časti 4.8 a 5.2).
Porucha funkcie obličiek
U pacientov s miernou (eGFR 60-89 ml/min), stredne závažnou (eGFR 30-59 ml/min), závažnou (eGFR < 30 ml/min nevyžadujúca dialýzu) poruchou funkcie obličiek alebo s konečným štádiom ochorenia obličiek (eGFR < 15 ml/min vyžadujúca dialýzu) sa neodporúča žiadna úprava dávky (pozri časť 5.2).
Porucha funkcie pečene
U pacientov s miernou poruchou funkcie pečene (celkový bilirubín vyšší ako horná hranica referenčného rozpätia [upper limit of normal, ULN] až ≤ 1,5 × ULN a akákoľvek hodnota aspartátaminotransferázy [AST] alebo celkový bilirubín ≤ ULN s AST > ULN) sa neodporúča žiadna úprava dávky. U pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie pečene (celkový bilirubín vyšší ako 1,5 × ULN až ≤ 3,0 × ULN a akákoľvek hodnota AST) alebo u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene (celkový bilirubín vyšší ako 3,0 × ULN a akákoľvek hodnota AST) sú obmedzené
údaje, ktoré by podporovali odporúčanie dávky. Blenrep sa má u týchto pacientov používať iba vtedy, ak potenciálny prínos prevažuje nad akýmikoľvek potenciálnymi rizikami (pozri časť 5.2).
Telesná hmotnosť
Blenrep sa dávkuje na základe aktuálnej východiskovej telesnej hmotnosti a bol skúmaný u pacientov
s telesnou hmotnosťou 37 až 170 kg (pozri časť 5.2). Pri zmenách telesnej hmotnosti počas liečby o
> 10 % prepočítajte dávku podľa aktuálnej telesnej hmotnosti v čase dávkovania.
Pediatrická populácia
Použitie Blenrepu na liečbu relabujúceho alebo refraktérneho mnohopočetného myelómu nie je u pediatrickej populácie relevantné.
Spôsob podávania
Blenrep je určený len na intravenóznu infúziu a podáva sa intravenóznou infúznou pumpou s použitím infúznej súpravy vyrobenej z polyvinylchloridu alebo polyolefínu počas približne 30 minút. V prípade reakcie súvisiacej s infúziou (infusion-related reaction, IRR) sa môže čas podávania predĺžiť na viac ako 30 minút, za predpokladu, že celkový čas použitia, vrátane prípravy a podania dávky, nepresiahne povolenú dobu 6 hodín.
Blenrep sa nesmie podať formou intravenóznej injekcie („push“) alebo bolusovej injekcie.
Blenrep sa musí pred podávaním nariediť.
Filtrácia nariedeného roztoku nie je potrebná. Ak sa však nariedený roztok filtruje, odporúča sa 0,2 µm alebo 0,22 µm filter na báze polyétersulfónu (PES).
Pre pokyny ohľadom riedenia, preventívnych opatrení pred manipuláciou alebo podávaním lieku, zaobchádzaním a likvidácie injekčných liekoviek, pozri časť 6.6.
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Sledovateľnosť
Aby sa zlepšila (do)sledovateľnosť biologického lieku, má sa zrozumiteľne zaznamenať názov a číslo šarže podaného lieku.
Očné nežiaduce reakcie
Pri používaní Blenrepu boli hlásené očné nežiaduce reakcie (napr. rozmazané videnie, suché oko, podráždenie oka a fotofóbia). Najčastejšie hlásené nálezy z vyšetrení rohovky zahŕňajú povrchovú bodkovitú keratopatiu, epitelové zmeny podobné mikrocystám a zákal, so zmenami alebo bez zmien zrakovej ostrosti alebo príznakov. Klinicky významné zmeny zrakovej ostrosti môžu byť spojené
s dočasnými ťažkosťami pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov (pozri časti 4.7 a 4.8). Ak sa objavia zrakové príznaky (pozri časť 4.7) je potrebné pacientom odporučiť, aby sa dočasne vyhli činnostiam, ako sú vedenie vozidla alebo obsluha strojov, a aby okamžite hlásili akékoľvek zmeny videnia.
Odporúča sa pravidelné oftalmologické sledovanie.
Lekári majú tiež pacientov vyzvať, aby ich informovali o akýchkoľvek očných príznakoch. Očné vyšetrenia, vrátane hodnotenia zrakovej ostrosti a vyšetrenia štrbinovou lampou, majú byť vykonané pred každou z prvých 4 dávok Blenrepu a počas liečby, podľa klinickej indikácie.
Pacientom sa má odporučiť, aby počas liečby používali umelé slzy bez obsahu konzervačných látok aspoň 4-krát denne. Pacienti sa majú vyhnúť používaniu kontaktných šošoviek až do ukončenia liečby. Ochranné kontaktné šošovky sa môžu používať pod vedením oftalmológa.
U pacientov s nálezmi z vyšetrenia rohovky (keratopatie, ako povrchová bodkovitá keratopatia alebo usadeniny podobné mikrocystám), so zmenami alebo bez zmien zrakovej ostrosti, môže byť potrebná úprava dávky (odloženie podania a/alebo zníženie) alebo ukončenie liečby na základe závažnosti nálezov (pozri tabuľku 3).
Hlásené boli prípady so zmenami v subbazálnom nervovom plexe rohovky (napr. fragmentácia nervového vlákna a strata nervových vlákien), ktoré viedli k hypestézii rohovky, a prípady vredov rohovky (ulcerózna a infekčná keratitída) (pozri časť 4.8). Očný špecialista ich má liečiť bezodkladne a podľa klinických odporúčaní. Liečba Blenrepom sa má prerušiť až do zahojenia vredu rohovky (pozri tabuľku 3).
Trombocytopénia
Pri používaní Blenrepu boli hlásené trombocytopenické udalosti (trombocytopénia a znížený počet krvných doštičiek). Trombocytopénia môže viesť k závažným krvácavým udalostiam vrátane gastrointestinálneho a intrakraniálneho krvácania (pozri časť 4.8).
Počas liečby sa má často sledovať kompletný krvný obraz (KKO) s diferenciálom a vrátane počtu krvných doštičiek. U pacientov, u ktorých sa vyskytne trombocytopénia 3. alebo 4. stupňa, alebo
u tých, ktorí sú súbežne liečení antikoagulanciami, môže byť potrebné častejšie sledovanie a môže sa u nich pristúpiť k odloženiu podania dávky alebo k zníženiu dávky (pozri tabuľku 3). Podporná liečba (napr. transfúzie krvných doštičiek) môže byť poskytnutá v súlade so štandardnými medicínskymi postupmi.
Reakcie súvisiace s infúziou
Pri používaní Blenrepu boli hlásené reakcie súvisiace s infúziou (infusion-related reactions, IRR). Väčšina IRR bola 1. alebo 2. stupňa a odznela v priebehu toho istého dňa (pozri časť 4.8). Ak sa počas podávania vyskytne reakcia súvisiaca s infúziou 2. alebo vyššieho stupňa, v závislosti od závažnosti príznakov sa má rýchlosť infúzie znížiť, alebo sa má podávanie infúzie zastaviť. Má sa poskytnúť vhodná liečba a infúzia sa má znovu začať podávať zníženou rýchlosťou, ak je stav pacienta stabilizovaný. Ak sa vyskytnú IRR 2. alebo vyššieho stupňa, pri nasledujúcich infúziách sa má zvážiť premedikácia (pozri tabuľku 3).
Pneumonitída
Pri používaní Blenrepu boli pozorované prípady pneumonitídy, vrátane fatálnych udalostí. Pacienti
s novými alebo zhoršujúcimi sa pľúcnymi príznakmi neznámeho pôvodu (napr. kašeľ, dyspnoe) musia byť vyšetrení, aby sa vylúčila možná pneumonitída. V prípade podozrenia alebo potvrdenia pneumonitídy 3. alebo vyššieho stupňa sa odporúča používanie Blenrepu prerušiť a má sa začať vhodná liečba.
Reaktivácia vírusu hepatitídy B
Reaktivácia vírusu hepatitídy B (HBV) sa môže vyskytnúť u pacientov liečených liekmi zameranými proti B-lymfocytom, vrátane Blenrepu, a v niektorých prípadoch môže viesť k fulminantnej hepatitíde, zlyhaniu pečene a úmrtiu. Pacienti s dôkazom pozitívnej sérológie HBV musia byť sledovaní na klinické a laboratórne prejavy reaktivácie HBV v súlade s klinickými usmerneniami. U pacientov, u ktorých počas liečby Blenrepom dôjde k reaktivácii HBV, sa musí liečba Blenrepom pozastaviť a pacienti musia byť liečení podľa klinických odporúčaní.
Pomocné látky so známym účinkom
Polysorbát 80
Tento liek obsahuje polysorbát 80 (E433), ktorý môže vyvolať alergické reakcie. Každá 70 mg injekčná liekovka obsahuje 0,28 mg polysorbátu 80 (E433) v 1,4 ml extrahovateľného rekonštituovaného roztoku a každá 100 mg injekčná liekovka obsahuje 0,4 mg polysorbátu 80 (E433) v 2 ml extrahovateľného rekonštituovaného roztoku.
Sodík
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej dávke, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
Neuskutočnili žiadne štúdie liekových interakcií. Na základe dostupných údajov získaných in vitro
a z klinických dát je pri belantamab-mafodotíne nízke riziko farmakokinetických
alebo farmakodynamických liekových interakcií. Klinické farmakokinetické hodnotenia belantamab-mafodotínu v kombinácii s bortezomibom, lenalidomidom, pomalidomidom a/alebo dexametazónom nenaznačujú žiadnu klinicky významnú liekovú interakciu medzi belantamab-mafodotínom a týmito liekmi s malými molekulami.
Ženy vo fertilnom veku/Antikoncepcia u žien a mužov
Ženy
U žien vo fertilnom veku sa musí pred začiatkom liečby Blenrepom overiť, či nie sú tehotné. Ženy vo fertilnom veku musia používať účinnú antikoncepciu počas liečby Blenrepom a počas najmenej 4 mesiacov po poslednej dávke.
Muži
Muži, ktorí majú partnerky vo fertilnom veku, musia používať účinnú antikoncepciu počas liečby
Blenrepom a počas najmenej 6 mesiacov po poslednej dávke. Gravidita
K dispozícii nie sú žiadne údaje o použití belantamab-mafodotínu u gravidných žien. Na základe mechanizmu účinku cytotoxickej zložky monometylauristatín F (MMAF) môže belantamab-mafodotín spôsobiť poškodenie embrya a plodu, keď sa podáva gravidnej žene (pozri časť 5.3). Je známe, že ľudské imunoglobulíny (IgG) prechádzajú placentárnou bariérou, a preto, keďže ide o IgG, existuje možnosť prenosu belantamab-mafodotínu z matky na vyvíjajúci sa plod.
Blenrep sa neodporúča používať počas gravidity, pokiaľ prínos pre matku neprevyšuje možné riziká pre plod. Ak je liečba gravidnej ženy potrebná, musí byť zrozumiteľne poučená o možnom riziku pre plod.
Dojčenie
Nie je známe, či sa belantamab-mafodotín vylučuje do ľudského mlieka. Imunoglobulín G (IgG) je v malých množstvách prítomný v ľudskom mlieku. Keďže belantamab-mafodotín je humanizovaná IgG monoklonálna protilátka, a na základe jeho mechanizmu účinku, môže potenciálne spôsobiť závažné nežiaduce reakcie u dojčených novorodencov alebo u dojčiat liečených matiek.
Blenrep sa nemá používať počas dojčenia a dojčeniu sa treba vyhnúť najmenej 3 mesiace po poslednej dávke Blenrepu.
Fertilita
Na základe nálezov u zvierat a na základe mechanizmu účinku môže belantamab-mafodotín spôsobiť
poruchu plodnosti u žien a mužov v reprodukčnom veku (pozri časť 5.3).
Lekári preto môžu ženám v reprodukčnom veku a mužom liečeným Blenrepom, ktorí si želajú mať v
budúcnosti deti, poskytnúť poradenstvo ohľadom zachovania plodnosti.
Blenrep má stredne závažný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
Pacienti musia byť upozornení, aby boli počas liečby Blenrepom opatrní pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov, pretože môže ovplyvniť zrak pacientov a ich schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje v dôsledku vplyvu na zrakovú ostrosť a iných očných nežiaducich reakcií (pozri časti 4.4 a 4.8).
Súhrn bezpečnostného profilu
Najčastejšími nežiaducimi reakciami (akéhokoľvek stupňa) boli nálezy z vyšetrení rohovky (vrátane keratopatie) (84 %), znížená zraková ostrosť (81 %), trombocytopénia (62 %), rozmazané videnie (52 %), suché oko (36 %), pocit cudzieho telesa v očiach (32 %), fotofóbia (30 %), podráždenie oka (28 %), neutropénia (27 %), anémia (23 %), hnačka (23 %), neuropatie (23 %) a bolesť oka (21 %).
Najčastejšími závažnými nežiaducimi reakciami (akéhokoľvek stupňa) boli pneumónia (9 %), pyrexia (4 %), COVID-19 (3 %), pneumónia spojená s COVID-19 (3 %) a trombocytopénia (2 %).
Podiel pacientov, u ktorých bola liečba ukončená z dôvodu nežiaducich reakcií bol 24 %. Najčastejšie nežiaduce reakcie vedúce k prerušeniu liečby boli očné udalosti (7 %).
Frekvencia zníženia dávky v dôsledku nežiaducich reakcií bola 63 %. Najčastejšie nežiaduce reakcie vedúce k zníženiu dávky boli očné udalosti (39 %), trombocytopénia (12 %), znížený počet krvných doštičiek (6 %), nespavosť (5 %), periférna senzorická neuropatia (5 %), periférna neuropatia (5 %), neutropénia (4 %), únava (3 %) a znížený počet neutrofilov (2 %).
Frekvencia odkladu dávky v dôsledku nežiaducich reakcií bola 83 %. Najčastejšie nežiaduce reakcie vedúce k odkladu dávky boli očné udalosti (67 %), trombocytopénia (16 %), COVID-19 (11 %), znížený počet krvných doštičiek (8 %), neutropénia (8 %), infekcia horných dýchacích ciest (7 %), pneumónia (7 %), hnačka (4 %), pyrexia (4 %), znížený počet neutrofilov (4 %), periférna senzorická neuropatia (4 %), bronchitída (3 %), pneumónia spojená s COVID-19 (3 %), katarakta (3 %), periférna neuropatia (3 %) a zvýšená hladina alanínaminotransferázy (3 %).
Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií
Frekvencie nežiaducich reakcií sú založené na frekvenciách nežiaducich udalostí zo všetkých príčin u pacientov s mnohopočetným myelómom, ktorí boli vystavení belantamab-mafodotínu, u ktorých je po dôkladnom posúdení príčinná súvislosť medzi liekom a nežiaducou udalosťou prinajmenšom odôvodnená možnosť.
Bezpečnosť belantamab-mafodotínu bola hodnotená u viac ako 7 500 pacientov s mnohopočetným myelómom, vrátane 516 pacientov, ktorí dostávali belantamab-mafodotín v trojkombináciách, v rámci štúdií DREAMM-6 (fáza 1/2 otvorenej štúdie zameranej na skúmanie dávky), DREAMM-7 a DREAMM-8, 312 pacientov, ktorí dostávali belantamab-mafodotín v monoterapii v štúdiách DREAMM-2 a DREAMM-3 a vrátane pacientov z obdobia po uvedení lieku na trh.
Nežiaduce reakcie sú uvedené v tabuľke 4 podľa triedy orgánových systémov a frekvencie.
V rámci každej skupiny frekvencií sú nežiaduce reakcie usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.
Frekvencie sú definované ako:
Veľmi časté: ≥ 1/10
Časté: ≥ 1/100 až < 1/10
Menej časté: ≥ 1/1 000 až < 1/100 Zriedkavé: ≥ 1/10 000 až < 1/1 000 Veľmi zriedkavé: < 1/10 000
Neznáme: frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupných údajov
Tabuľka 4. Nežiaduce reakcie u pacientov s mnohopočetným myelómom, ktorí boli liečení
belantamab-mafodotínom v klinických skúšaniach a po uvedení lieku na trh
| Trieda orgánových systémov | Nežiaduca reakcia | Frekvencia | Výskyt (%) | |
| Akýkoľvek stupeň závažnosti | 3. - 4.stupeň závažnosti | |||
| Infekcie a nákazy | COVID-19 | Veľmi časté | 18 | 3 |
| Infekcia horných dýchacích ciest | Veľmi časté | 15 | < 1 | |
| Pneumónia | Veľmi časté | 13 | 7 | |
| Infekcia močových ciest | Časté | 9 | 2 | |
| Bronchitída | Časté | 5 | < 1 | |
| Pneumónia spojená s COVID-19 | Časté | 3 | 2 | |
| Reaktivácia hepatitídy B | Menej časté | < 1 | < 1 | |
| Poruchy krvi a lymfatického systému | Trombocytopéniaa | Veľmi časté | 62 | 47 |
| Neutropéniab | Veľmi časté | 27 | 22 | |
| Anémia | Veľmi časté | 23 | 12 | |
| Lymfopéniac | Veľmi časté | 10 | 7 | |
| Leukopéniad | Časté | 9 | 4 | |
| Febrilná neutropénia | Časté | 1 | 1 | |
| Poruchy imunitného systému | Hypogamaglobulinémia | Časté | 2 | < 1 |
| Poruchy metabolizmu a výživy | Znížená chuť do jedla | Časté | 8 | < 1 |
| Psychické poruchy | Nespavosť | Veľmi časté | 13 | 1 |
| Poruchy nervového systému | Neuropatiee | Veľmi časté | 23 | 2 |
| Poruchy oka | Nálezy z vyšetrenia rohovky (vrátanekeratopatie)f,g | Veľmi časté | 84 | 62 |
| Znížená zraková ostrosťf | Veľmi časté | 81 | 50 | |
| Rozmazané videnie | Veľmi časté | 52 | 13 | |
| Suché oko | Veľmi časté | 36 | 5 | |
| Pocit cudzieho telesa v očiach | Veľmi časté | 32 | 2 | |
| Fotofóbia | Veľmi časté | 30 | 1 | |
| Podráždenie oka | Veľmi časté | 28 | 3 | |
| Bolesť oka | Veľmi časté | 21 | < 1 | |
| Trieda orgánových systémov | Nežiaduca reakcia | Frekvencia | Výskyt (%) | |
| Akýkoľvek stupeň závažnosti | 3. - 4.stupeň závažnosti | |||
| Katarakta | Veľmi časté | 13 | 4 | |
| Porucha zraku | Časté | 8 | 5 | |
| Zvýšené slzenie | Časté | 5 | < 1 | |
| Diplopia | Časté | 3 | < 1 | |
| Očný pruritus | Časté | 2 | < 1 | |
| Očný diskomfort | Časté | 1 | < 1 | |
| Vred rohovkyh | Časté | 1 | < 1 | |
| Hypestézia rohovky | Neznáme | - | - | |
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína | Kašeľ | Veľmi časté | 11 | < 1 |
| Dyspnoe | Časté | 9 | 1 | |
| Pneumonitída | Menej časté | < 1 | < 1 | |
| Poruchy gastrointesti-nálneho traktu | Hnačka | Veľmi časté | 23 | 2 |
| Nauzea | Veľmi časté | 17 | < 1 | |
| Zápcha | Veľmi časté | 15 | < 1 | |
| Vracanie | Časté | 7 | < 1 | |
| Poruchy pečenea žlčových ciest | Zvýšená hladinaaspartátaminotransferázy | Veľmi časté | 15 | 2 |
| Zvýšená hladinaalanínaminotransferázy | Veľmi časté | 13 | 3 | |
| Zvýšená hladinagamaglutamyltransferázy | Veľmi časté | 11 | 5 | |
| Porto-sinusoidálna vaskulárna poruchai | Menej časté | < 1 | < 1 | |
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | Vyrážka | Časté | 4 | < 1 |
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva | Artralgia | Veľmi časté | 11 | < 1 |
| Bolesť chrbta | Veľmi časté | 11 | 1 | |
| Zvýšená hladina kreatínfosfokinázy | Časté | 3 | 1 | |
| Poruchy obličiek a močových ciest | Albuminúriaj | Časté | 3 | < 1 |
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | Únava | Veľmi časté | 19 | 3 |
| Pyrexia | Veľmi časté | 18 | < 1 | |
| Asténia | Časté | 6 | 1 | |
| Úrazy, otravy a komplikácie liečebného postupu | Reakcie súvisiace s infúziouk | Veľmi časté | 11 | < 1 |
a Zahŕňa trombocytopéniu a znížený počet krvných doštičiek.
b Zahŕňa neutropéniu a znížený počet neutrofilov.
c Zahŕňa lymfopéniu a znížený počet lymfocytov.
d Zahŕňa leukopéniu a znížený počet leukocytov.
e Zahŕňa periférnu senzorickú neuropatiu, periférnu neuropatiu, neuralgiu, polyneuropatiu, periférnu
motorickú neuropatiu, stratu zmyslov, periférnu senzomotorickú neuropatiu.
f Na základe nálezov z očného vyšetrenia.
g Zahŕňa povrchovú bodkovitú keratopatiu, epitelové zmeny podobné mikrocystám, zafarbenie vírovitého bodkovaného vzoru, subepiteliálny zákal, defekty epitelu rohovky a stromálnu opacitu so zmenami alebo bez zmien zrakovej ostrosti.
h Zahŕňa infekčnú keratitídu a ulceróznu keratitídu.
i Prejavy a príznaky môžu zahŕňať abnormálne funkčné pečeňové testy, portálnu hypertenziu, varixy a ascites.
j Zahŕňa albuminúriu, prítomnosť albumínu v moči, zvýšený pomer albumín/kreatinín v moči
a mikroalbuminúriu.
k Zahŕňa nežiaduce reakcie, ktoré sú stanovené za súvisiace s infúziou. Reakcie na infúziu môžu zahŕňať, nie však výlučne, pyrexiu, triašku, hnačku, nauzeu, asténiu, hypertenziu, letargiu
a tachykardiu.
Opis vybraných nežiaducich reakcií
Očné nežiaduce reakcie
V rámci údajov zo združených súborov z 3 klinických skúšaní s belantamab-mafodotínom v kombinácii s inými liečbami (n = 516), DREAMM-6 (fáza 1/2 otvorenej štúdie zameranej na skúmanie dávky), DREAMM-7 a DREAMM-8 boli hlásené očné udalosti a zahŕňali nálezy z oftalmologického vyšetrenia a očné nežiaduce reakcie. Najčastejšie (> 25 %) boli znížená zraková ostrosť (90 %), nálezy z vyšetrenia rohovky na základe nálezov z oftalmologického vyšetrenia (89 %), rozmazané videnie (62 %), suché oko (44 %), pocit cudzieho telesa v očiach (40 %), fotofóbia (37 %), podráždenie oka (35 %) a bolesť oka (27 %).
Nálezy z vyšetrenia rohovky (keratopatie, ako sú povrchová bodkovitá keratopatia a ložiskovité
usadeniny podobné mikrocystám) boli na základe nálezov z oftalmologického vyšetrenia hlásené ako
1. stupeň u 5 % pacientov, 2. stupeň u 14 %, 3. stupeň u 59 % a 4. stupeň u 12 %. Prípady vredu rohovky (ulcerózna a infekčná keratitída) boli hlásené u < 1 % pacientov (n = 5). Aspoň jeden nález z vyšetrenia rohovky alebo udalosť súvisiaca s BCVA (stupeň ≥2) boli hlásené u 86 % pacientov.
Tabuľka 5 zahŕňa súhrn zhoršenia zraku u pacientov s normálnym východiskovým stavom (zraková ostrosť podľa ekvivalentu Snellena 20/25 alebo lepšia aspoň na jednom oku) a nálezy z vyšetrenia rohovky zo súhrnných údajov belantamab-mafodotínu v kombinácii s inými liečbami.
Table 5: Medián trvania a vyriešenia prvých očných udalostí v klinických skúšaniach
(DREAMM-6, DREAMM-7, DREAMM-8; n = 516)
| Obojstranné zníženie BCVA | Nálezy z vyšetreniarohovky(2. stupeň + udalosti) | ||
| 20/50 alebohoršie | 20/200 alebohoršie | ||
| Pacienti s udalosťou, n (%) | 161 (31) | 8 (2) | 423 (82) |
| Medián času do prvého nástupu (dni) | 85 | 99 | 43 |
| Zlepšenie prvej udalostia, n (%) | 155 (96) | 8 (100) | NA |
| Vyriešenie prvej udalostib, n (%) | 145 (90)c | 6 (75)c | 355 (84)d |
| Medián času do vyriešenia prvej udalosti, dni (rozsah) | 57 (8, 908) | 86,5 (22, 194) | 106 (8, 802) |
| Prebiehajúca prvá udalosťb, n (%) | 16 (10) | 2 (25) | 68 (16) |
| Trvanie liečbya prebieha sledovanie, n (%) | 3 (2) | - | 4 (< 1) |
| Liečba ukončená a prebieha sledovanie, n (%) | 2 (1) | - | 8 (2) |
| Liečba ukončená a sledovanieukončené, n (%) | 11 (7) | 2 (25) | 56 (13) |
NA = Neaplikovateľné.
a Zlepšenie bolo stanovené ako už nie 20/50 alebo 20/200, alebo horšie aspoň v jednom oku.
b K času uzávierky údajov (DREAMM-6: 28. februára 2023; DREAMM-7: 2. októbra 2023; DREAMM-8: 29. januára 2024).
c Vyriešenie BCVA bolo definované ako 20/25 alebo lepšie aspoň v jednom oku.
d Vyriešenie nálezov z vyšetrenia rohovky bolo definované ako 1. stupeň alebo lepšie na základe nálezov z
oftalmologického vyšetrenia.
Reakcie súvisiace s infúziou
V rámci štúdií DREAMM-6, DREAMM-7 a DREAMM-8 (n = 516) bol výskyt IRR 6 %. Takmer všetky hlásené IRR boli 1. stupňa (2 %) a 2. stupňa (4 %), kým u <1 % sa vyskytli IRR 3. stupňa. Jeden pacient ukončil liečbu z dôvodu IRR. Výskyt IRR počas prvej infúzie bol 4 %, počas druhej infúzie bol < 1 % a počas následných infúzií bol 2 %. IRR boli u 3 % pacientov s udalosťou zvládnuté zníženiami dávky a u 41 % odložením dávky, zatiaľ čo 50 % vyžadovalo dodatočnú premedikáciu.
Trombocytopénia
V rámci štúdií DREAMM-6, DREAMM-7 a DREAMM-8 (n = 516) sa trombocytopenické udalosti (trombocytopénia a znížený počet krvných doštičiek) vyskytli u 74 % pacientov. Trombocytopenické udalosti 2. stupňa sa vyskytli u 10 % pacientov, 3. stupňa u 26% a 4. stupňa u 33 %. Klinicky významné krvácanie (≥ 2. stupeň) sa vyskytlo u 5 % pacientov so súbežne prítomnými nízkymi hladinami krvných doštičiek (3. až 4. stupeň). Tieto klinicky významné krvácavé udalosti zahŕňali: trombocytopéniu, znížený počet krvných doštičiek, epistaxu, krvácanie z močových ciest, hemoroidálne krvácanie, gastrointestinálne krvácanie, krvácanie z úst, krvácanie do mozgu
a hematúriu a boli 2. stupňa u < 1 %, 3. stupňa u 2 %, 4. stupňa u 3 % a 5. stupňa u < 1 % pacientov. Medián času do prvého výskytu trombocytopénie bol 8 dní (rozsah: 1, 659). Medián trvania prvého výskytu trombocytopénie bol 15 dní (rozsah: 1, 361). Trombocytopénia bola u 35 % pacientov s udalosťou zvládnutá znížením dávky a u 44 % odložením dávky, zatiaľ čo 2 % vyžadovali trvalé ukončenie.
Infekcie
V rámci štúdií DREAMM-6, DREAMM-7 a DREAMM-8 (n = 516) bol COVID-19 hlásený u 23 % pacientov, pričom u 4 % bol 3. stupňa a u < 1 % bol 4. stupňa. K úmrtiu došlo u
< 1 % pacientov, u 16 % sa vyskytla udalosť, ktorá viedla k odloženiu dávky, zatiaľ čo < 1 %
vyžadovalo trvalé ukončenie.
V rámci štúdií DREAMM-6, DREAMM-7 a DREAMM-8 (n = 516) bola pneumónia hlásená
u 18 % pacientov, pričom u 9 % bola 3. stupňa a u < 1 % bola 4. stupňa. Z vyskytujúcich sa udalostí pneumónie v 2 % došlo k úmrtiu, < 1 % viedlo k zníženiu dávky, 11 % k odloženiu dávky, zatiaľ čo 2 % vyžadovali trvalé ukončenie.
V rámci štúdií DREAMM-6, DREAMM-7 a DREAMM-8 (n = 516) bola pneumónia spojená
s COVID-19 hlásená u 5 % pacientov, pričom u 3 % bola 3. stupňa a u < 1 % 4. stupňa. K úmrtiu došlo u 1 % pacientov, u 4 % sa vyskytla udalosť, ktorá viedla k odloženiu dávky, zatiaľ čo < 1 % vyžadovalo trvalé ukončenie.
Starší pacienti
V rámci štúdií DREAMM-6, DREAMM-7 a DREAMM-8 (n = 516) malo 226 pacientov menej ako 65 rokov, 211 pacientov malo 65 až menej ako 75 rokov a 79 pacientov malo 75 rokov alebo viac. Závažné nežiaduce udalosti sa vyskytli u 45 % pacientov mladších ako 65 rokov, v porovnaní so 60 % vo veku 65 až menej ako 75 rokov a 56 % vo veku 75 rokov alebo viac. Najčastejšou závažnou nežiaducou reakciou bola pneumónia, ktorá bola u 9 % pacientov mladších ako 65 rokov, u 17 % vo vekovej skupine 65 až menej ako 75 rokov a u 9 % vo vekovej skupine 75 rokov alebo viac.
Očné udalosti (3. alebo 4. stupňa) sa vyskytli u 76 % pacientov mladších ako 65 rokov, v porovnaní so 79 % vo veku 65 až menej ako 75 rokov a 71 % vo veku 75 rokov a viac.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Farmakologické vlastnosti - Blenrep 70 mg
Farmakoterapeutická skupina: cytostatiká, monoklonálne protilátky a konjugáty protilátky s liečivom, ATC kód: L01FX15.
Mechanizmus účinku
Belantamab-mafodotín je humanizovaná monoklonálna protilátka IgG1 kappa konjugovaná
s cytotoxickou látkou mcMMAF. Belantamab-mafodotín sa naviaže na BCMA nachádzajúci sa na povrchu bunky a je rýchlo internalizovaný. Keď je vo vnútri nádorovej bunky, uvoľní sa cytotoxická látka (cys-mcMMAF), ktorá naruší mikrotubulárnu sieť, čo vedie k zastaveniu bunkového cyklu
a k apoptóze. Protilátka tiež podporuje pritiahnutie a aktiváciu imunitných efektorových buniek, a tak usmrcuje nádorové bunky prostredníctvom bunkami sprostredkovanej cytotoxicity závislej
od protilátky a fagocytózy. Apoptóza indukovaná belantamab-mafodotínom je sprevádzaná markermi imunogenickej bunkovej smrti, ktorá môže prispievať k adaptívnej imunitnej odpovedi na nádorové bunky.
Farmakodynamické účinky
Elektrofyziológia srdca
Belantamab-mafodotín alebo cys-mcMMAF nespôsobili významné predĺženie QTc intervalu (> 10 ms) v dávkach do 3,4 mg/kg jedenkrát každé 3 týždne.
Imunogenita
Protilátky proti lieku (anti-drug antibodies, ADA) boli zistené zriedkavo. Nepozorovali sa žiadne dôkazy o vplyve ADA na farmakokinetiku, účinnosť alebo bezpečnosť.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Štúdia DREAMM-7: belantamab-mafodotín v kombinácii s bortezomibom a dexametazónom Účinnosť a bezpečnosť belantamab-mafodotínu v kombinácii s bortezomibom a dexametazónom (BVd) boli skúmané v multicentrickej, randomizovanej (1:1), otvorenej štúdii fázy 3, ktorá sa uskutočnila u pacientov s mnohopočetným myelómom (MM), u ktorých došlo k relapsu po liečbe aspoň jednou predchádzajúcou líniou liečby.
V ramene BVd (n = 243) pacienti dostávali belantamab-mafodotín v dávke 2,5 mg/kg intravenóznou
infúziou každé 3 týždne v 1. deň každého cyklu; 1,3 mg/m2 bortezomibu (subkutánne) v 1., 4., 8. a
11. deň 1. až 8. cyklu (21-dňové cykly); a 20 mg dexametazónu (intravenóznou infúziou alebo
perorálne) v deň liečby bortezomibom a deň po liečbe. V ramene s daratumumabom, bortezomibom a
dexametazónom (DVd) (n = 251) dostávali pacienti 16 mg/kg daratumumabu (i.v.) každý týždeň počas 1. až 3. cyklu, každé 3. týždne počas 4. až 8. cyklu a každé 4 týždne počas ≥ 9. cyklu. Schémy pre dexametazón a bortezomib boli v oboch ramenách rovnaké. Liečba pokračovala v oboch ramenách až do progresie ochorenia, úmrtia, neprijateľnej toxicity, odvolania súhlasu alebo ukončenia štúdie.
Pacienti boli stratifikovaní podľa revidovaného Medzinárodného prognostického systému (Revised International Staging System, R-ISS), pred expozíciou bortezomibu a podľa počtu predchádzajúcich línií liečby.
Kľúčovými kritériami pre zaradenie do štúdie boli potvrdená diagnóza MM podľa kritérií Medzinárodnej pracovnej skupiny pre myelóm (International Myeloma Working Group, IMWG), predchádzajúca liečba aspoň 1 predchádzajúcou líniou liečby MM a zdokumentovaná progresia ochorenia počas poslednej liečby alebo po nej. Pacienti boli vylúčení, ak netolerovali bortezomib, boli refraktérni na bortezomib podávaný dvakrát týždenne, boli predtým liečení liečbou namierenou proti BCMA, mali pretrvávajúcu periférnu neuropatiu ≥ 2. stupňa alebo neuropatickú bolesť alebo mali aktuálne ochorenie rohovkového epitelu s výnimkou miernej bodkovitej keratopatie.
Primárnym ukazovateľom účinnosti bolo prežívanie bez progresie (progression-free survival, PFS), hodnotené zaslepenou nezávislou hodnotiacou komisiou (Independent Review Committee, IRC) na základe kritérií IMWG pre MM.
V štúdii DREAMM-7 bola hodnotená účinnosť u celkovo 494 pacientov. Východiskové demografické údaje a charakteristiky boli v oboch ramenách podobné a zahŕňali: medián veku: 65 rokov (36 % vo veku 65 – 74 rokov a 14 % vo veku 75 rokov a viac); 55 % mužov, 45 % žien; 83 % belochov,
12 % ázijcov, 4 % černochov, < 1 % zmiešanej rasy; štádium R-ISS pri skríningu I (41 %), II (53 %), III (5 %); 28 % vysoké cytogenetické riziko, medián počtu 1 predchádzajúcej línie liečby; 8 %
s prítomným extramedulárnym ochorením (extramedullary disease, EMD); a u tých, ktorí dostali liečbu (n = 488) bol výkonnostný stav podľa Východnej kooperatívnej onkologickej skupiny (Eastern Cooperative Oncology Group Performance Status, ECOG PS) 0 (48 %), 1 (48 %) alebo 2 (4 %). V ramene BVd dostalo 90 % pacientov predchádzajúcu liečbu inhibítormi proteazómu (bortezomib, karfilzomib, ixazomib), 81 % pacientov dostalo predchádzajúcu imunomodulačnú liečbu (lenalidomid, talidomid, pomalidomid) a 67 % pacientov predtým podstúpilo autológnu transplantáciu kmeňových buniek (autologous stem cell transplantation, ASCT). 9 % pacientov bolo refraktérnych na liečbu inhibítormi proteazómu a 39 % pacientov bolo refraktérnych na imunomodulačnú liečbu. V ramene DVd 86 % pacientov dostalo predchádzajúcu liečbu inhibítormi proteazómu (bortezomib, karfilzomib, ixazomib), 86 % pacientov dostalo predchádzajúcu imunomodulačnú liečbu (lenalidomid, talidomid, pomalidomid) a 69 % pacientov predtým podstúpilo autológnu transplantáciu kmeňových buniek (ASCT). Desať percent pacientov bolo refraktérnych na liečbu inhibítormi proteazómu
a 41 % pacientov bolo refraktérnych na imunomodulačnú liečbu.
Pacienti liečení belantamab-mafodotínom v kombinácii s bortezomibom a dexametazónom mali štatisticky významné zlepšenie PFS, celkového prežívania (OS) a miery negativity minimálnej reziduálnej choroby (minimal residual disease, MRD) v porovnaní s daratumumabom, bortezomibom a dexametazónom. Výsledky účinnosti v čase prvej priebežnej analýzy (uzávierka údajov 2. októbra 2023), s výnimkou OS, pre ktoré sú použité údaje z druhej priebežnej analýzy s uzávierkou údajov (7. októbra 2024), sú uvedené v tabuľke 6 a na obrázkoch 1 a 2.
Tabuľka 6: Výsledky účinnosti v štúdii DREAMM-7
| Belantamab-mafodotín plus bortezomib a dexametazón(BVd)a n = 243 | Daratumumab plus bortezomib a dexametazón (DVd)an = 251 | |
| Primárny cieľový ukazovateľ | ||
| Prežívanie bez progresie (Progression-free survival, PFS)b | ||
| Počet (%) pacientov s udalosťou | 91 (37) | 158 (63) |
| Medián v mesiacoch (95 % IS)c | 36,6 (28,4; NR) | 13,4 (11,1; 17,5) |
| Pomer rizík (95 % IS)d | 0,41 (0,31; 0,53) | |
| Belantamab-mafodotín plus bortezomib a dexametazón(BVd)a n = 243 | Daratumumab plus bortezomib a dexametazón (DVd)an = 251 | |
| p-hodnotae | <0,00001 | |
| Sekundárne cieľové ukazovatele | ||
| Celkové prežívanie (Overall survival, OS) | ||
| Počet (%) pacientov s udalosťou | 68 (28) | 103 (41) |
| Medián v mesiacoch (95 % IS) | NR (NR, NR) | NR (41, NR) |
| Pomer rizík (95 % IS) | 0,58 (0,43; 0,79) | |
| p-hodnota | 0,00023 | |
| Miera negativity minimálnej reziduálnej choroby (Minimal residual disease, MRD)b,f,g | ||
| Percento pacientov, (95 % IS) | 24,7 (19,4; 30,6) | 9,6 (6,2; 13,9) |
| p-hodnotah | <0,00001 | |
IS = Interval spoľahlivosti; NR = Nedosiahnuté (Not reached).
a Údaje o účinnosti sú založené na populácii so zámerom liečiť (intent-to-treat, ITT).
b Odpoveď bola založená na IRC podľa kritérií IMWG.
c Metódou Brookmeyer a Crowleyho.
d Na základe stratifikovaného Coxovho regresného modelu.
e Jednostranná p-hodnota založená na stratifikovanom log-rank teste.
f Pre pacientov s úplnou odpoveďou alebo lepšou.
g Hodnotené sekvenovaním novej generácie (Next Generation Sequencing, NGS) na prahovej hodnote 10-5.
h Obojstranná p-hodnota založená na stratifikovanom Cochran-Mantel-Haenszelovom teste.
Obrázok 1: Kaplanova-Meierova krivka prežívania bez progresie podľa IRC v štúdii
DREAMM-7
Pravdepodobnosť prežívania bez progresie1.0
Liečba
Belantamab-mafodotín + Bortezomib/Dexametazón Daratumumab + Bortezomib/Dexametazón
0.8
0.6
0.4
0.2
0.0
0 2 4 6
Počet ohrozených osôb (počet udalostí)Belantamab-mafodotín + Bortezomib/Dexamethasone
Daratumumab + Bortezomib/Dexamethasone
8 10 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40
Čas od randomizácie (mesiace)Obrázok 2: Kaplanova-Meierova krivka celkového prežívania v štúdii DREAMM-7
Liečba
Pravdepodobnosť celkového prežívaniaBenlantamab-mafodotín + Bortezomib/Dexametazón Daratumumab + Bortezomib/Dexametazón
Počet ohrozených osôb (počet udalostí)Belantamab-mafodotín + Bortezomib/Dexametazón
Daratumumab + Bortezomib/Dexametazón
Čas od randomizácie (mesiace)Štúdia DREAMM-8: belantamab-mafodotín v kombinácii s pomalidomidom a dexametazónom Účinnosť a bezpečnosť belantamab-mafodotínu v kombinácii s pomalidomidom a dexametazónom (BPd) sa skúmali v multicentrickej, randomizovanej (1:1), otvorenej štúdii fázy 3, ktorá sa uskutočnila u pacientov s mnohopočetným myelómom (MM), u ktorých došlo k relapsu po liečbe aspoň jednou predchádzajúcou líniou liečby vrátane lenalidomidu.
V BPd ramene (n = 155) dostávali pacienti 2,5 mg/kg belantamab-mafodotínu intravenóznou infúziou jedenkrát v 1. deň 1. cyklu (28-dňový cyklus), po ktorom nasledoval 1,9 mg/kg belantamab-mafodotínu intravenóznou infúziou každé 4 týždne v 1. deň 2. cyklu a ďalších (28-dňové cykly); 4 mg pomalidomidu (perorálne [PO]) podávaného v 1. až 21. deň; a 40 mg dexametazónu perorálne v 1., 8.,
15. a 22. deň vo všetkých cykloch (28-dňové cykly). V ramene s pomalidomidom, bortezomibom a dexametazónom (PVd) (N = 147) boli 4 mg pomalidomidu podávané perorálne každé 3 týždne v 1. až
14. deň vo všetkých cykloch (21-dňové cykly); 1,3 mg/m2 bortezomibu boli podávané subkutánne v 1., 4., 8. a 11. deň v 1 až 8 cykle a v 1. a 8. deň v cykle ≥ 9 (21-dňové cykly). 20 mg dexametazónu PO boli podávané v deň podania bortezomibu a deň po ňom. Dávka dexametazónu v každom ramene bola znížená na polovicu u pacientov vo veku 75 rokov a starších. Liečba v oboch ramenách pokračovala až do progresie ochorenia, neprijateľnej toxicity, odvolania súhlasu, začatia inej protirakovinovej liečby alebo ukončenia štúdie/úmrtia. Pacienti boli stratifikovaní podľa počtu predchádzajúcich línií liečby, predchádzajúcej expozície bortezomibu, predchádzajúcej liečby anti-CD38 a statusu podľa Medzinárodného prognostického systému (International Staging System, ISS).
Kľúčové kvalifikačné kritériá zahŕňali potvrdenú diagnózu MM podľa kritérií IMWG, predchádzajúcu liečbu aspoň 1 predchádzajúcou líniou liečby MM vrátane lenalidomidu a zdokumentovanú progresiu ochorenia počas ich poslednej liečby alebo po nej. Pacienti boli vylúčení, ak predtým dostali liečbu pomalidomidom alebo ho netolerovali, boli predtým liečení liečbou namierenou proti BCMA alebo mali aktuálne ochorenie rohovky s výnimkou miernej bodkovitej keratopatie.
Primárnym ukazovateľom účinnosti bolo PFS hodnotené zaslepenou IRC na základe kritérií IMWG
pre MM.
Celkovo 302 pacientov bolo hodnotených z hľadiska účinnosti v štúdii DREAMM-8. Východiskové demografické údaje a charakteristiky boli v oboch ramenách podobné a zahŕňali: medián veku:
67 rokov (43 % vo veku 65 – 74 rokov a 18 % vo veku 75 rokov alebo starší); 60 % mužov, 40 % žien; 86 % belochov, 12 % ázijcov, < 1 % pôvodných obyvateľov Havaja alebo iných obyvateľov tichomorských ostrovov, < 1 % zmiešanej rasy; štádium ISS pri skríningu I (59 %), II (26 %), III (15 %); 33 % vysoké cytogenetické riziko, medián počtu 1 predchádzajúcej línie liečby; 10 % s
prítomnou EMD; a u tých, ktorí dostali liečbu (N = 295), ECOG PS 0 (55 %), 1 (42 %) alebo 2 (3 %). V ramene BPd dostalo 100 % pacientov predchádzajúcu imunomodulačnú liečbu (lenalidomid, talidomid), 90 % pacientov dostalo predchádzajúcu liečbu inhibítormi proteazómu (bortezomib, karfilzomib, ixazomib), 25 % pacientov dostalo predchádzajúcu liečbu anti-CD38 (daratumumab, isatuximab) a 64 % pacientov predtým podstúpilo ASCT. 82 % pacientov bolo refraktérnych na imunomodulačnú liečbu, 26 % pacientov bolo refraktérnych na liečbu inhibítormi proteazómu a 23 % pacientov bolo refraktérnych na liečbu anti-CD38. V ramene PVd dostalo 100 % pacientov predchádzajúcu imunomodulačnú liečbu (lenalidomid, talidomid), 93 % pacientov dostalo predchádzajúcu liečbu inhibítormi proteazómu (bortezomib, karfilzomib, ixazomib), 29 % pacientov dostalo predchádzajúcu liečbu anti-CD38 (daratumumab, isatuximab, anti-CD38) a 56 % pacientov predtým podstúpilo ASCT. 76 % pacientov bolo refraktérnych na imunomodulačnú liečbu, 24 % pacientov bolo refraktérnych na liečbu inhibítormi proteazómu a 24 % pacientov bolo refraktérnych na liečbu anti-CD38.
Pacienti liečení belantamab-mafodotínom v kombinácii s pomalidomidom a dexametazónom mali štatisticky významné zlepšenie PFS v celkovej populácii v porovnaní s pomalidomidom, bortezomibom a dexametazónom. Výsledky účinnosti v čase prvej priebežnej analýzy (uzávierka údajov 29. januára 2024) sú uvedené v tabuľke 7 a na obrázkoch 3 a 4.
Tabuľka 7: Výsledky účinnosti v štúdii DREAMM-8
| Belantamab-mafodotín plus pomalidomid a dexametazón (BPd)aN = 155 | Pomalidomid plus bortezomib a dexametazón (PVd)aN = 147 | |
| Primárny cieľový ukazovateľ | ||
| Prežívanie bez progresie (Progression-free survival, PFS)b | ||
| Počet (%) pacientov s udalosťou | 62 (40) | 80 (54) |
| Medián v mesiacoch (95 % IS)c,d,e | NR (20,6; NR) | 12,7 (9,1; 18,5) |
| Pomer rizík (95 % IS)f | 0,52 (0,37; 0,73) | |
| p-hodnotag | <0,001 | |
| Sekundárne cieľové ukazovateleh | ||
| Celkové prežívanie (Overall survival, OS) | ||
| Počet (%) pacientov s udalosťou | 49 (32) | 56 (38) |
| Medián v mesiacoch (95 % IS)c | NR (33; NR) | NR (25,2; NR) |
| Pomer rizík (95 % IS)f | 0,77 (0,53; 1,14) | |
| Miera negativity minimálnej reziduálnej choroby (Minimal residual disease, MRD)b,i,j | ||
| Percento pacientov (95% IS) | 23,9 (17,4; 31,4) | 4,8 (1,9; 9,6) |
IS = Interval spoľahlivosti; NR = Nedosiahnuté (Not reached).
a Údaje o účinnosti sú založené na populácii so zámerom liečiť (intent-to-treat, ITT).
b Odpoveď bola založená na IRC podľa kritérií IMWG.
c Metódou Brookmeyer a Crowleyho.
d Medián sledovania 21,8 mesiaca.
e V čase uzávierky údajov (29. januára 2024).
f Na základe stratifikovaného Coxovho regresného modelu.
g Jednostranná p-hodnota založená na stratifikovanom log-rank teste.
h Výsledky nedosiahli štatistickú významnosť.
i Pre pacientov s úplnou odpoveďou alebo lepšou.
j Hodnotené sekvenovaním novej generácie (Next Generation Sequencing, NGS) na prahovej hodnote 10-5.
Obrázok 3: Kaplanova-Meierova krivka prežívania bez progresie podľa IRC v štúdii
DREAMM-8
1.0
Liečba
Belantamab-mafodotín + Pomalidomid/Dexametazón Pomalidomid + Bortezomib/Dexametazón
Pravdepodobnosť prežívania bez progresie0.8
0.6
0.4
0.2
0.0
0 2 4 6 8 10 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38
Počet ohrozených osôb (počet udalostí)Belantamab-mafodotín + Pomalidomid/Dexametazón
Pomalidomid + Bortezomib/Dexametazón
Čas od randomizácie (mesiace)Obrázok 4: Kaplanova-Meierova krivka celkového prežívania v štúdii DREAMM-8
1.0
Liečba
Belantamab-mafodotín + Pomalidomid/Dexametazón Pomalidomid + Bortezomib/Dexametazón
Pravdepodobnosť celkového prežívania0.8
0.6
0.4
0.2
0.0
0 2 4
6 8 10 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40
Počet ohrozených osôb (počet udalostí)Belanatamab-mafodotín + Pomalidomid/Dexametazón
Pomalidomid + Bortezomib/Dexametazón
Čas od randomizácie (mesiace)Pediatrická populácia
Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií s Blenrepom
vo všetkých podskupinách pediatrickej populácie s mnohopočetným myelómom (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2).
Absorpcia
Maximálna koncentrácia belantamab-mafodotínu ADC sa dosiahla na konci infúzie alebo krátko po jej skončení, zatiaľ čo koncentrácia cys-mcMMAF dosiahla maximálnu hodnotu ~ 24 hodín po podaní dávky.
Tabuľka 8 opisuje farmakokinetiku belantamab-mafodotínu v dávkach 2,5 mg/kg v 1. deň 1. cyklu na konci prvého 3-týždňového intervalu.
Tabuľka 8: Farmakokinetika belantamab-mafodotínu na konci prvého 3-týždňového intervalua
| AUCb | Cavg21 | Cmax | Ctau | |
| ADC (%) | 3 950 µg•h/ml(30,6) | 7,83 µg/ml(30,6) | 43,7 µg/ml(22,1) | 2,03 µg/ml(62,5) |
| cys-mcMMAF (%) | 94,2 ng•h/ml(42,3) | 0,243 ng/ml(42,4) | 0,976 ng/ml(45,3) | – |
ADC = konjugát protilátky a liečiva (antibody drug conjugate); AUC = plocha pod krivkou (Area under the curve); Cavg21 = priemerná koncentrácia belantamab-mafodotínu počas 21 dní;
Cmax = maximálna plazmatická koncentrácia; Ctau = koncentrácia na konci dávkovacieho intervalu.
a Údaje prezentované ako geometrický priemer (% CV) na základe populačných farmakokinetických
modelov.
b AUC pre ADC je AUC(0-21 dní) a AUC(0-7 dní) pre cys-mcMMAF.
Podľa pozorovaní v klinických skúšaniach s dávkovacím režimom každé 3 týždne bola akumulácia belantamab-mafodotínu (ADC) minimálna až stredná (pomer medzi 3. a 1. cyklom bol 1,13 pre Cmax a 1,58 pre AUC) a akumulácia cys-mcMMAF bola zanedbateľná.
Distribúcia
V in vitro podmienkach vykazoval cys-mcMMAF nízku väzbu na bielkoviny (70 % neviazaný pri koncentrácii 5 ng/ml) v ľudskej plazme, a to spôsobom závislým od koncentrácie.
Na základe populačnej farmakokinetickej analýzy bol geometrický priemer (geometrický CV %) pre
distribučný objem belantamab-mafodotínu v rovnovážnom stave 10,8 l (22 %). Biotransformácia
Predpokladá sa, že časť belantamab-mafodotínu tvorená monoklonálnou protilátkou podlieha proteolýze, ktorá vedie k vzniku malých peptidov a jednotlivých aminokyselín prostredníctvom ubikvitných proteolytických enzýmov. Cys-mcMMAF mal obmedzený metabolický klírens v testoch, v ktorých bol inkubovaný s frakciou S9 ľudskej pečene.
Liekové interakcie
In vitro štúdie preukázali, že cys-mcMMAF nie je inhibítor, induktor alebo citlivý substrát enzýmov cytochrómu P450 ale je substrátom transportného polypeptidu organických aniónov (organic anion transporting polypeptide, OATP)1B1 a OATP1B3, proteínu 1 súvisiaceho s mnohopočetnou liekovou rezistenciou (multidrug resistance-associated protein 1, MRP1), MRP2, MRP3, exportnej pumpy solí žlčových kyselín (bile salt export pump, BSEP) a možným substrátom P-glykoproteínu (P-gp).
Klinicky relevantné liekové interakcie s inhibítormi alebo induktormi týchto enzýmov a transportérov
sa neočakávajú.
Eliminácia
Na základe populačnej farmakokinetickej analýzy pacientov liečených belantamab-mafodotínom v monoterapii alebo v kombinácii s inými liekmi bol geometrický priemer (geometrický CV %) počiatočného systémového klírensu (CL) belantamab-mafodotínu (ADC) 0,901 l/deň (40 %) a eliminačný polčas bol 13 dní (26 %). Po liečbe bol CL v rovnovážnom stave 0,605 l/deň (43 %) alebo približne o 33 % nižší ako počiatočný systémový CL s eliminačným polčasom 17 dní (31 %).
Podiel intaktného cys-mcMMAF vylúčeného močom nebol po dávke 1. cyklu významný (približne
18 % dávky) bez dôkazu prítomnosti iných metabolitov súvisiacich s MMAF. Linearita/nelinearita
Belantamab-mafodotín vykazuje farmakokinetiku úmernú dávke v rozmedzí odporúčaných dávok, pričom v priebehu času dochádza k zníženiu klírensu.
Osobitné skupiny pacientov
Starší pacienti
Na základe populácie pacientov vo veku 32 až 89 rokov nebol vek významným kovariantom v
populačných farmakokinetických analýzach.
Porucha funkcie obličiek
U pacientov s poruchou funkcie obličiek, vrátane ťažkej poruchy (eGFR 15 – 29 ml/min, n = 8) alebo s terminálnym štádiom ochorenia obličiek (eGFR < 15 ml/min) s dialýzou (n = 8) alebo bez dialýzy (n = 5) boli Cmax a AUC(0-tau) belantamab-mafodotínu v rámci približne 20 % hodnôt u pacientov s normálnou funkciou obličiek alebo miernou poruchou funkcie obličiek (eGFR ≥ 60 ml/min, n = 8).
Pre cys-mcMMAF boli zmeny Cmax a AUC(0–168 h) variabilnejšie (v rámci približne 2-násobku). Celkovo porucha funkcie obličiek nemá klinicky významný vplyv na farmakokinetiku belantamab-mafodotínu ani cys-mcMMAF.
Funkcia obličiek (eGFR 12 – 150 ml/min) nebola významným kovariantom v populačných farmakokinetických analýzach, ktoré zahŕňali pacientov s normálnou funkciou obličiek, miernou (eGFR 60 – 89 ml/min), stredne ťažkou (eGFR 30 – 59 ml/min) alebo ťažkou poruchou funkcie obličiek (eGFR < 30 ml/min nevyžadujúcou dialýzu).
Neočakáva sa, že belantamab-mafodotín bude, vzhľadom na svoju molekulovú veľkosť, odstránený dialýzou. Zatiaľ čo voľný cys-mcMMAF môže byť odstránený dialýzou, systémová expozícia cys-mcMMAF je veľmi nízka a na základe analýzy expozície a odpovede sa nepreukázala súvislosť s účinnosťou alebo bezpečnosťou.
Porucha funkcie pečene
Neuskutočnili sa žiadne formálne štúdie u pacientov s poruchou funkcie pečene. Funkcia pečene, podľa klasifikácie pracovnej skupiny pre orgánovú dysfunkciu Národného onkologického inštitútu, nebola významným kovariantom v populačných farmakokinetických analýzach, ktoré zahŕňali pacientov s normálnou funkciou pečene, miernou (celkový bilirubín > ULN až ≤ 1,5 × ULN a akákoľvek AST alebo celkový bilirubín ≤ ULN s AST > ULN) alebo stredne ťažkou poruchou funkcie pečene (celkový bilirubín > 1,5 × ULN až ≤3 × ULN a akákoľvek AST). K dispozícii sú obmedzené údaje pre pacientov so stredne ťažkou (n = 5) alebo ťažkou poruchou funkcie pečene (n = 1, celkový bilirubín > 3 × ULN a akákoľvek AST) v populačných farmakokinetických analýzach.
Telesná hmotnosť
Telesná hmotnosť (37 až 170 kg) bola významným kovariantom v populačných farmakokinetických
analýzach, ale tento účinok sa upraví dávkovacím režimom úmerným hmotnosti (pozri časť 4.2).
Farmaceutické informácie - Blenrep 70 mg
dihydrát citrónanu sodného monohydrát kyseliny citrónovej (E330) dihydrát trehalózy
edetát disodný polysorbát 80 (E433)
Nevykonali sa žiadne štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi.
Neotvorená injekčná liekovka
4 roky. Rekonštituovaný roztok
Rekonštituovaný roztok sa môže uchovávať najviac 4 hodiny pri izbovej teplote (20 °C - 25 °C) alebo
sa môže uchovávať v chladničke (2 °C - 8 °C) najviac 4 hodiny. Neuchovávajte v mrazničke. Nariedený roztok
Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť ihneď.
Ak sa nariedený roztok nepoužije ihneď, pred podaním sa môže uchovávať v chladničke (2 °C - 8 °C) najviac 24 hodín. Neuchovávajte v mrazničke. Ak sa nariedený roztok uchováva v chladničke, pred podaním sa má nechať dosiahnuť izbovú teplotu.
Nariedený infúzny roztok sa môže uchovávať pri izbovej teplote (20 °C - 25 °C) najviac 6 hodín
(vrátane času podania infúzie).
Uchovávajte v chladničke (2 °C - 8 °C).
Podmienky na uchovávanie po rekonštitúcii lieku, pozri časť 6.3.
Blenrep 70 mg prášok na koncentrát na infúzny roztok
Injekčná liekovka zo skla typu 1 s objemom 6 ml obsahujúca 70 mg prášku uzatvorená brómbutylovou gumovou zátkou a hliníkovým uzáverom s odnímateľným plastovým viečkom.
Veľkosť balenia: 1 injekčná liekovka
Blenrep 100 mg prášok na koncentrát na infúzny roztok
Injekčná liekovka zo skla typu 1 s objemom 6 ml obsahujúca 100 mg prášku uzatvorená
brómbutylovou gumovou zátkou a hliníkovým uzáverom s odnímateľným plastovým viečkom. Veľkosť balenia: 1 injekčná liekovka
a iné zaobchádzanie s liekom
Pri manipulácii s liekom Blenrep a jeho príprave je potrebná opatrnosť. Dodržiavajte postupy pre
správnu manipuláciu a likvidáciu protinádorových liekov. Príprava infúzneho roztoku
Blenrep je cytotoxický protinádorový liek. Musia sa dodržiavať postupy na správne zaobchádzanie s cytotoxickými látkami. Počas rekonštitúcie a riedenia roztoku používajte aseptickú techniku.
Vypočítajte dávku (mg), celkový objem (ml) potrebného roztoku a počet potrebných injekčných
liekoviek na základe aktuálnej telesnej hmotnosti pacienta (kg).
Rekonštitúcia
-
Vyberte injekčnú liekovku (injekčné liekovky) s Blenrepom z chladničky a nechajte ju (ich)
postáť približne 10 minút, aby dosiahla (dosiahli) izbovú teplotu.
-
Rekonštituujte obsah každej 70 mg injekčnej liekovky pridaním 1,4 ml vody na injekcie, aby sa dosiahla koncentrácia 50 mg/ml. Injekčnou liekovkou jemne krúžte, aby sa urýchlilo rozpustenie. Netraste.
Rekonštituujte obsah každej 100 mg injekčnej liekovky pridaním 2 ml vody na injekcie, aby sa dosiahla koncentrácia 50 mg/ml. Injekčnou liekovkou jemne krúžte, aby sa urýchlilo rozpustenie. Netraste.
-
Zrakom skontrolujte, či rekonštituovaný roztok neobsahuje tuhé častice a nemá zmenenú farbu. Rekonštituovaný roztok má mať vzhľad čírej až opalescenčnej, bezfarebnej až žltej až hnedej tekutiny. Injekčnú liekovku s rekonštituovaným roztokom zlikvidujte, ak v ňom spozorujete cudzorodé tuhé častice iné než priesvitné až biele bielkovinové častice.
Riedenie
-
Odoberte potrebný objem vypočítanej dávky z každej injekčnej liekovky.
-
Pridajte potrebné množstvo Blenrepu do infúzneho vaku obsahujúceho 250 ml injekčného roztoku chloridu sodného s koncentráciou 9 mg/ml (0,9 %). Premiešajte nariedený roztok jemným prevrátením vaku. Konečná koncentrácia nariedeného roztoku má byť medzi 0,2 mg/ml
až 2 mg/ml. Netraste.
-
Zlikvidujte všetok nepoužitý rekonštituovaný roztok Blenrepu, ktorý zostal v injekčnej liekovke.
Ak sa nariedený roztok nepoužije ihneď, pred podaním sa môže uchovávať v chladničke (2 °C - 8 °C) najviac 24 hodín. Ak sa nariedený roztok uchováva v chladničke, pred podaním ho nechajte dosiahnuť izbovú teplotu. Nariedený roztok sa môže uchovávať pri izbovej teplote (20 °C - 25 °C) najviac
6 hodín (vrátane času podania infúzie).
Podávanie
-
Podávajte nariedený roztok iba intravenóznou infúziou a počas približne 30 minút s použitím infúznej súpravy vyrobenej z polyvinylchloridu alebo polyolefínu. V prípade, že by sa čas podávania mohol predĺžiť na viac ako 30 minút, neprekračujte povolený 6-hodinový čas na použitie, vrátane prípravy aj podania dávky.
-
Filtrácia nariedeného roztoku nie je potrebná. Ak sa však nariedený roztok filtruje, odporúča sa
0,2 µm alebo 0,22 µm filter na báze polyétersulfónu (PES).
Likvidácia
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými
požiadavkami.
