LEQEMBI 100 mg/ml Infúzny koncentrát

Leqembi je indikovaný na liečbu dospelých pacientov s klinickou diagnózou miernej kognitívnej poruchy a miernej demencie v dôsledku Alzheimerovej choroby (rané štádium Alzheimerovej choroby), ktorí nie sú nositeľmi apolipoproteínu E ε4 (ApoE ε4) alebo sú heterozygotmi s potvrdenou amyloidnou patológiou (pozri časť 4.4).

Liečbu majú iniciovať a dohliadať na ňu lekári so skúsenosťami v diagnostike a liečbe Alzheimerovej choroby s včasným prístupom k zobrazovaniu magnetickou rezonanciou (MR). Infúzie lecanemabu musia podávať kvalifikovaní zdravotnícki pracovníci vyškolení na sledovanie, rozpoznávanie

a zvládanie reakcií súvisiacich s infúziou.

Pacienti liečení lecanemabom musia dostať kartu pacienta a musia byť informovaní o rizikách lecanemabu (pozri tiež písomnú informáciu pre používateľov).

Testovanie ApoE4

Genotyp ApoE4 musí byť hodnotený pomocou diagnostiky in vitro (IVD) s označením CE

s príslušným zamýšľaným účelom. Ak IVD s označením CE nie je k dispozícii, musí sa použiť alternatívny validovaný test (pozri časť 5.1).

Testovanie na ApoE ε4 sa musí vykonať pred začatím liečby lecanemabom s cieľom zistenia rizika rozvoja abnormalít ARIA (pozri časti 4.1 a 5.1). Pred testovaním majú pacienti podstúpiť vhodné konzultácie a poskytnúť súhlas v súlade s platnými národnými alebo miestnymi smernicami.

Dávkovanie

Odporúčaná dávka lecanemabu je 10 mg/kg telesnej hmotnosti podávaná vo forme intravenóznej (IV) infúzie raz za 2 týždne.

Liečbu lecanemabom je potrebné prerušiť, keď sa u pacienta zistí progresia do stredne ťažkej formy Alzheimerovej choroby.

Počas liečby lecanemabom sa približne každých 6 mesiacov musí vykonávať testovanie kognitívnych funkcií a hodnotenie klinických príznakov. Testovanie kognitívnych funkcií a progresiu príznakov je potrebné použiť na posúdenie toho, či u pacienta došlo k progresii do stredne ťažkej formy Alzheimerovej demencie a/alebo či klinický priebeh inak naznačuje, že lecanemab u pacienta nepreukázal účinnosť, a ako podporu pre rozhodnutie, či má byť liečba lecanemabom ukončená.

Monitorovanie zobrazovacích abnormalít súvisiacich s amyloidom (ARIA)

Lecanemab môže spôsobiť rozvoj abnormalít ARIA charakterizovaný ako ARIA s edémom (ARIA-

E), čo možno pri zobrazovaní MR pozorovať ako edém mozgu alebo sulkálne výpotky, a ARIA s ukladaním hemosiderínu (ARIA-H), čo zahŕňa mikrohemorágiu a povrchovú siderózu. Okrem

rozvoja abnormalít ARIA sa u pacientov liečených lecanemabom vyskytli intracerebrálne hemorágie s priemerom väčším ako 1 cm.

Pred začatím liečby lecanemabom získajte nedávnu (max. 6 mesiacov starú) východiskovú snímku MR mozgu na vyhodnotenie už existujúcich abnormalít ARIA. Snímku MR získajte aj pred 3., 5., 7.

a 14. infúziou. Vo všeobecnosti sa má snímka MR získať približne do jedného týždňa pred plánovanou infúziou lecanemabu a má sa prezrieť skôr, než sa bude pokračovať s infúziou. Ak sa u pacienta kedykoľvek počas liečby objavia symptómy naznačujúce ARIA, musí sa vykonať klinické vyšetrenie vrátane vyšetrenia MR (pozri časť 4.4).

Odporúčania na prerušenie podávania alebo ukončenie liečby u pacientov s ARIA

ARIA-E

Podávanie môže pokračovať v asymptomatických, rádiograficky miernych prípadoch ARIA-E. Prerušte podávanie v akomkoľvek symptomatickom alebo rádiograficky stredne závažnom alebo závažnom prípade ARIA-E. 2 až 4 mesiace po počiatočnej identifikácii sa musí vykonať následné vyšetrenie MR na posúdenie ústupu. Keď vyšetrenie MR preukáže rádiografický ústup a symptómy, ak sú prítomné, vymiznú, obnovenie podávania lieku sa musí riadiť klinickým úsudkom.

Rádiografickú závažnosť zobrazenia MR nájdete v tabuľke 1 (pozri časť 4.4).

Pri zvažovaní, či pokračovať v podávaní lieku pacientom s opakovaným prípadom ARIA-E, sa riaďte klinickým úsudkom. Po druhom výskyte symptomatického alebo rádiograficky stredne závažného alebo závažného prípadu ARIA-E sa musí liečba lecanemabom ukončiť (pozri časť 4.8).

ARIA-H

Podávanie môže pokračovať v asymptomatických, rádiograficky miernych prípadoch ARIA-H. Prerušte podávanie v akomkoľvek symptomaticky miernom alebo stredne závažnom alebo rádiograficky stredne závažnom prípade ARIA-H. 2 až 4 mesiace po počiatočnej identifikácii sa musí

vykonať následné vyšetrenie MR na posúdenie stabilizácie. Keď vyšetrenie MR preukáže rádiografickú stabilizáciu a symptómy, ak sú prítomné, vymiznú, obnovenie podávania lieku sa musí riadiť klinickým úsudkom (pozri časť 4.8). V rádiograficky alebo symptomaticky závažnom prípade ARIA-H je potrebné liečbu lecanemabom trvale ukončiť. Rádiografickú závažnosť zobrazenia MR nájdete v tabuľke 1 (pozri časť 4.4).

Intracerebrálna hemorágia

Liečbu lecanemabom je potrebné trvale ukončiť, ak sa vyskytne intracerebrálna hemorágia s priemerom väčším ako 1 cm.

Oneskorené alebo vynechané dávky

Ak dôjde k vynechaniu infúzie, ďalšia dávka sa má podať čo najskôr. Osobitné populácie

Staršie osoby

U pacientov vo veku ≥ 65 rokov nie je potrebná úprava dávky (pozri časť 5.1).

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s miernou alebo stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek nie je potrebná žiadna špecifická úprava dávky (pozri časť 5.2).

Porucha funkcie pečene

U pacientov s miernou alebo stredne ťažkou poruchou funkcie pečene nie je potrebná žiadna špecifická úprava dávky (pozri časť 5.2).

Pediatrická populácia

Neexistuje žiadne relevantné použitie lecanemabu v pediatrickej populácii. Spôsob podávania

Lecanemab je len na intravenózne použitie. Lecanemab sa podáva ako intravenózna infúzia podávaná približne 1 hodinu raz za 2 týždne. Pri prvej infúzii musí byť pacient približne 2,5 hodiny po dokončení infúzie sledovaný kvôli prejavom a symptómom reakcií súvisiacich s infúziou (pozri

časť 4.4).

Lecanemab sa pred intravenóznou infúziou riedi. Pokyny na riedenie lieku pred podaním, pozri časť 6.6.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1. Pacienti s poruchami krvácania, ktoré nie sú pod dostatočnou kontrolou.

Pri vyšetrení MR pred liečbou zistená predchádzajúca intracerebrálna hemorágia, viac ako 4 mikrohemorágie, povrchová sideróza alebo vazogénny edém alebo iné nálezy, ktoré naznačujú cerebrálnu amyloidnú angiopatiu (CAA) (pozri časť 4.4).

Liečba lecanemabom sa nemá začať u pacientov, u ktorých prebieha antikoagulačná liečba (pozri časť 4.4).

Program kontrolovaného prístupu a register

Na podporu bezpečného a efektívneho používania lecanemabu sa liečba u všetkých pacientov musí začať cez centrálny registračný systém implementovaný ako súčasť programu kontrolovaného prístupu.

Sledovateľnosť

Aby sa zlepšila (do)sledovateľnosť biologického lieku, má sa zrozumiteľne zaznamenať názov a číslo šarže podaného lieku.

Hypersenzitívne reakcie

U pacientov liečených lecanemabom sa vyskytli hypersenzitívne reakcie vrátane angioedému, bronchospazmu a anafylaxie, ktoré môžu byť závažné. Pri prvom pozorovaní akýchkoľvek prejavov alebo symptómov zodpovedajúcich hypersenzitívnej reakcii okamžite prerušte infúziu a začnite vhodnú liečbu (pozri časť 4.2).

Patológia amyloidu beta

Prítomnosť patológie amyloidu beta sa musí potvrdiť vhodným testom pred začatím liečby. Zobrazovacie abnormality súvisiace s amyloidom (ARIA)

ARIA sa môžu vyskytnúť spontánne u pacientov s Alzheimerovou chorobou. ARIA-H sa vo všeobecnosti vyskytujú v spojení s výskytom ARIA-E.

ARIA sa zvyčajne vyskytujú na začiatku liečby a sú zvyčajne asymptomatické, hoci zriedkavo sa môžu vyskytnúť závažné a život ohrozujúce udalosti vrátane záchvatov a status epilepticus. Hlásené symptómy spojené s ARIA, ak sú prítomné, môžu zahŕňať bolesť hlavy, zmätenosť, zmeny videnia, závrat, nevoľnosť a ťažkosti pri chôdzi. Môžu sa vyskytnúť aj fokálne neurologické deficity.

U pacientov s výskytom ARIA pri placebe alebo pri liečbe lecanemabom sa u 1/3 vyskytla recidíva ARIA. Po počiatočnom výskyte ARIA je miera recidívy pri obnovení liečby lecanemabom veľmi častá (pozri časť 4.8). Symptómy spojené s ARIA zvyčajne časom vymiznú (pozri časť 4.8).

Riziko ARIA vrátane symptomatických a závažných ARIA je zvýšené u homozygotných nositeľov apolipoproteínu E ε4 (ApoE ε4) (pozri časť 4.8). Okrem rozvoja abnormalít ARIA sa u pacientov liečených lecanemabom vyskytli intracerebrálne hemorágie s priemerom väčším ako 1 cm.

Pri rozhodovaní o začatí liečby lecanemabom zvážte prínos lecanemabu na liečbu Alzheimerovej choroby a potenciálne riziko závažných nežiaducich udalostí spojených s ARIA (pozri časť 4.8).

Monitorovanie výskytu ARIA

Odporúča sa východiskové vyšetrenie MR mozgu a pravidelné monitorovanie pomocou zobrazovania MR. Počas prvých 14 týždňov liečby lecanemabom sa v súvislosti s ARIA odporúča zvýšená klinická ostražitosť. Ak sa u pacienta vyskytnú symptómy naznačujúce ARIA (pozri časť 4.8), musí sa vykonať klinické vyhodnotenie vrátane dodatočného vyšetrenia MR (pozri časť 4.2).

Rádiografické nálezy

Rádiografická závažnosť ARIA spojená s lecanemabom bola klasifikovaná podľa kritérií uvedených v tabuľke 1.

Tabuľka 1: Klasifikačné kritériá ARIA pri zobrazovaní MR

1 Rádiografická závažnosť je definovaná celkovým počtom nových mikrohemorágií oproti východiskovej hodnote alebo celkovým počtom oblastí povrchovej siderózy.

U pacientov s asymptomatickým rádiografickým nálezom ARIA-E sa odporúča zvýšená klinická ostražitosť pri symptómoch ARIA (symptómy, pozri v časti 4.8). Vykonajte ďalšie vyšetrenie MR po 1 až 2 mesiacoch, aby ste zhodnotili vymiznutie, prípadne skôr, ak sú prítomné symptómy.

Stav nositeľstva ApoE ε4 a riziko ARIA

Pacienti liečení lecanemabom, ktorí sú homozygotnými nositeľmi ApoE ε4, majú vyšší výskyt ARIA vrátane symptomatických závažných a rekurentných ARIA v porovnaní s heterozygotnými nositeľmi a nenositeľmi (pozri časť 4.8). Lecanemab nie je indikovaný na použitie u homozygotných pacientov (pozri časť 4.1).

Zvýšené riziko intracerebrálnej hemorágie

Pri zvažovaní použitia lecanemabu u pacientov s faktormi, ktoré poukazujú na zvýšené riziko intracerebrálneho krvácania, je potrebná opatrnosť.

U pacientov užívajúcich zároveň lecanemab aj antikoagulanciá alebo u pacientov užívajúcich trombolytiká počas liečby lecanemabom boli pozorované intracerebrálne hemorágie s priemerom väčším ako 1 cm vrátane smrteľných príhod. Dodatočná opatrnosť je potrebná pri zvažovaní podania antikoagulancií pacientovi, ktorý sa už lieči lecanemabom.

Súbežná antitrombotická liečba

Východiskové použitie antitrombotických liekov (aspirín, iné protidoštičkové lieky alebo antikoagulanciá) bolo v klinických štúdiách povolené, ak bol pacient na stabilnej dávke. Pri väčšine expozícií antitrombotickým liekom išlo o aspirín. Pri použití protidoštičkových liekov nebolo pozorované zvýšené riziko ARIA ani intracerebrálnej hemorágie.

Keďže u pacientov užívajúcich súbežne lecanemab a antikoagulanciá (pozri časť 4.8) a u pacientov užívajúcich trombolytiká počas liečby lecanemabom bola pozorovaná intracerebrálna hemorágia, pri zvažovaní podania antikoagulancií alebo trombolytika (napr. aktivátora tkanivového plazminogénu) pacientovi, ktorý sa už lieči lecanemabom, je potrebná zvýšená opatrnosť:

• Ak je potrebné začať s antikoaguláciou počas liečby lecanemabom (napríklad náhodné arteriálne trombózy, akútna pľúcna embólia alebo iné život ohrozujúce indikácie), podávanie lecanemabu sa musí prerušiť. Podávanie lecanemabu možno obnoviť, ak už antikoagulácia nie sú medicínsky indikované. Súbežné používanie aspirínu a inej protidoštičkovej liečby je povolené.

• V klinických štúdiách bola expozícia trombolytikám len obmedzená, avšak riziko závažného intrakraniálneho krvácania vyplývajúce zo súbežného použitia je možné. Je potrebné vyhnúť sa použitiu trombolytík s výnimkou bezprostredne život ohrozujúcich indikácií bez alternatívnej

  liečby (napr. pľúcna embólia s hemodynamickou kompromitáciou), keď by prínosy prevážili riziká.

• Keďže ARIA-E môžu spôsobiť fokálne neurologické deficity, ktoré sa môžu podobať na ischemickú cievnu mozgovú príhodu, ošetrujúci lekári majú pred podaním trombolytika pacientovi liečenému lecanemabom zvážiť, či by tieto symptómy nemohli byť spôsobené ARIA-E.

Liečba lecanemabom sa nemá začať u pacientov, u ktorých prebieha antikoagulačná liečba (pozri časť 4.3).

Ďalšie rizikové faktory pre intracerebrálnu hemorágiu

Pacienti boli vylúčení zo zaradenia do klinického skúšania 301 pre nálezy pri neurozobrazovaní, ktoré naznačovali zvýšené riziko intracerebrálnej hemorágie. Patrili k nim nálezy naznačujúce CAA (predchádzajúca cerebrálna hemorágia väčšia ako 1 cm v najväčšom priemere, viac ako

4 mikrohemorágie, povrchová sideróza, vazogénny edém) alebo iné lézie (aneuryzma, vaskulárna malformácia), ktoré by mohli potenciálne zvýšiť riziko intracerebrálnej hemorágie.

Prítomnosť alely ApoE ε4 je spojená s CAA, ktorá má zvýšené riziko intracerebrálnej hemorágie. Reakcie súvisiace s infúziou

V klinických štúdiách s lecanemabom sa pozorovali reakcie súvisiace s infúziou (pozri časť 4.8); väčšina bola mierna alebo stredne závažná a vyskytla sa pri prvej infúzii. V prípade reakcie súvisiacej s infúziou sa môže rýchlosť podávania infúzie znížiť, prípadne sa podávanie infúzie môže prerušiť

a môže sa začať vhodná liečba podľa klinickej indikácie. Pred budúcimi infúziami možno zvážiť profylaktickú liečbu antihistaminikami, acetaminofénom, nesteroidnými protizápalovými liekmi alebo kortikosteroidmi.

Pacienti vylúčení z klinických skúšaní (pozri tiež časť 5.1)

Pacienti s anamnézou prechodných ischemických atakov (TIA), mozgovej príhody alebo záchvatov

v období do 12 mesiacov od skríningu boli z klinických skúšaní s lecanemabom vylúčení. Bezpečnosť a účinnosť u týchto pacientov nie sú známe.

Pacienti s imunologickými poruchami, ktorí neboli dostatočne kontrolovaní alebo si vyžadovali liečbu imunoglobulínmi, systémovými monoklonálnymi protilátkami, systémovými imunosupresívami alebo plazmaferézou, boli z klinických skúšaní s lecanemabom vylúčení, a preto bezpečnosť a účinnosť

u týchto pacientov nie sú známe.

Pacienti s autozomálne dominantnou Alzheimerovou chorobou alebo s Downovým syndrómom môžu byť spojení s vyššou mierou príhod CAA a ARIA a boli z klinických skúšaní s lecanemabom vylúčení. Bezpečnosť a účinnosť lecanemabu u týchto pacientov nie sú známe.

Karta pacienta a informačný leták pre pacienta

Predpisujúci lekár musí s pacientom prediskutovať riziká liečby lecanemabom, vyšetrenia magnetickou rezonanciou a prejavy alebo symptómy nežiaducich reakcií a kedy vyhľadať pomoc zdravotníckeho pracovníka. Pacient dostane kartu pacienta a bude poučený, aby kartu nosil stále pri sebe.

Pomocné látky so známym účinkom

Pred podaním je potrebné zriedenie s chloridom sodným (0,9 % fyziologický roztok). Informácie nájdete v informáciách o lieku pre riediaci roztok chloridu sodného.

Tento liek obsahuje 0,5 mg polysorbátu 80 v každom 1 ml lecanemabu. Polysorbáty môžu spôsobovať alergické reakcie. Je potrebné brať do úvahy pacientov so známymi alergiami.

Neuskutočnili sa žiadne štúdie liekových interakcií s lecanemabom.

K eliminácii lecanemabu pravdepodobne dochádza prostredníctvom bežnej degradácie imunoglobulínov a klírens by nemal byť ovplyvnený súbežnými liekmi s malými molekulami. Preto sa neočakáva, že by lecanemab spôsobil farmakokinetické liekové interakcie so súbežne podávanými látkami alebo že by bol na ne náchylný.

Riziko intracerebrálnej hemorágie pri liečbe lecanemabom môže byť zvýšené u pacientov, ktorí dostávajú antikoagulačnú liečbu alebo trombolytiká (pozri časti 4.3 a 4.4).

Ženy vo fertilnom veku

Pred začatím liečby lecanemabom sa musí zistiť stav gravidity žien vo fertilnom veku.

Ženy vo fertilnom veku musia počas liečby a 2 mesiace po poslednej dávke lecanemabu používať účinnú antikoncepciu.

Gravidita

Neexistujú žiadne údaje o použití lecanemabu u gravidných žien alebo zvierat na posúdenie rizika lecanemabu počas gravidity. Je známe, že ľudský IgG po prvom trimestri tehotenstva prechádza placentou. Preto má lecanemab potenciál prenosu z matky na vyvíjajúci sa plod. Účinky lecanemabu na vyvíjajúci sa plod nie sú známe. Lecanemab sa počas gravidity neodporúča.

Dojčenie

Neexistujú žiadne údaje o prítomnosti lecanemabu v materskom mlieku, účinkoch na dojčené deti alebo účinkoch liekov na tvorbu mlieka.

Je známe, že ľudský IgG sa počas prvých dní po pôrode vylučuje do materského mlieka, čoskoro potom klesá na nízke koncentrácie. Účinky tejto expozície na dojčené dieťa nie sú známe a riziko nemožno vylúčiť. Preto je potrebné rozhodnúť, či ukončiť dojčenie, alebo ukončiť liečbu lecanemabom, pričom treba vziať do úvahy prínos dojčenia pre dieťa a prínos liečby lecanemabom pre ženu.

Fertilita

Neexistujú žiadne údaje o účinkoch lecanemabu na ľudskú fertilitu.

Lecanemab nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pacientov treba upozorniť, aby boli opatrní pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov v prípade, že počas liečby lecanemabom pociťujú závraty alebo zmätenosť.

Súhrn bezpečnostného profilu

Bezpečnosť lecanemabu bola hodnotená u 2 203 pacientov, ktorí dostali aspoň jednu dávku lecanemabu.

V dvojito zaslepenom, placebom kontrolovanom období klinického skúšania 301 u pacientov

s miernou kognitívnou poruchou v dôsledku Alzheimerovej choroby alebo miernou demenciou Alzheimerovej choroby dostávalo celkovo 898 pacientov lecanemab v odporúčanej dávke 10 mg/kg každé 2 týždne, z toho 757 pacientov boli nenositelia alebo heterozygoti (indikovaná populácia).

Z pacientov liečených lecanemabom bolo 31 % (278/898) nenositeľov, 53 % (479/898) heterozygotov a 16 % (141/898) bolo homozygotov. S výnimkou udalostí ARIA bol bezpečnostný profil rovnaký naprieč genotypmi.

Pri liečbe lecanemabom boli v klinických skúšaniach hlásené záchvaty vrátane status epilepticus.

Najčastejšie nežiaduce reakcie v indikovanej populácii boli reakcia súvisiaca s infúziou (26 %), ARIA-H (13 %), bolesť hlavy (11 %) a ARIA-E (9 %).

Intracerebrálne hemorágie s priemerom väčším ako 1 cm boli v klinickom skúšaní 301 hlásené

u 0,5 % (4/757) pacientov po liečbe lecanemabom v porovnaní s 0,1 % (1/764) pacientov v placebovej skupine. U pacientov užívajúcich lecanemab boli pozorované smrteľné prípady intracerebrálnej hemorágie.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

V klinických skúšaniach s lecanemabom boli hlásené nežiaduce reakcie uvedené v tabuľke 2 nižšie.

Nežiaduce reakcie sú prezentované ako preferované termíny MedDRA podľa triedy orgánových systémov MedDRA. Nežiaduce reakcie sú zoradené podľa triedy orgánových systémov s použitím nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až

< 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (nedajú sa určiť z dostupných údajov). V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce reakcie usporiadané

v poradí klesajúcej závažnosti.

Tabuľka 2: Nežiaduce reakcie

1 Zahŕňa angioedém, bronchospazmus, anafylaxiu, vyrážku a bolesť hlavy.

2 Zahŕňa vyrážku, bolesť hlavy, rinoreu, rinitídu a vypadávanie vlasov.

3 Výskyt 24 hodín po infúzii.

4 ARIA: Zahŕňa rádiografické ARIA-E, symptomatické ARIA-E, rádiografické ARIA-H a symptomatické ARIA-H.

5 ARIA-H: Zahŕňa rádiografické ARIA-H a symptomatické ARIA-H.

6 ARIA-H: Zobrazovacie abnormality súvisiace s amyloidom – mikrohemorágia a depozit hemosiderínu; Povrchová sideróza centrálneho nervového systému a cerebelárna mikrohemorágia.

7 Zahŕňa častý symptóm bolesti hlavy; menej časté symptómy zmätenosti, zmeny zraku (dvojité videnie, oslepujúce svetlo, rozmazané videnie, znížená zraková ostrosť, porucha zraku), závrat, nauzeu, ťažkosti pri chôdzi a záchvaty.

8 ARIA-E: Zahŕňa rádiografické ARIA-E a symptomatické ARIA-E.

9 ARIA-E sú časté v indikovanej populácii a veľmi časté v homozygotnej populácii.

10 Zahŕňa reakciu súvisiaca s infúziou a reakciu v mieste vpichu.

Popis vybraných nežiaducich reakcií

Výskyt ARIA v indikovanej populácii

V klinickom skúšaní 301 sa symptomatické ARIA vyskytli u 2 % (16/757) pacientov liečených lecanemabom, ktorí sú nenositelia a heterozygoti. Závažné symptómy spojené s ARIA, ktoré si vyžadovali hospitalizáciu, boli hlásené u 0,4 % (3/757) pacientov liečených lecanemabom. Klinické symptómy spojené s ARIA vymizli počas obdobia pozorovania u 75 % (12/16) pacientov.

Vrátane asymptomatických rádiografických udalostí boli ARIA v klinickom skúšaní 301 pozorované u 17 % (128/757) pacientov liečených lecanemabom v porovnaní so 7 % (55/764) pacientov

v placebovej skupine.

V klinickom skúšaní 301 boli ARIA-E pozorované u 9 % (67/757) pacientov liečených lecanemabom v porovnaní s 1 % (10/764) pacientov v placebovej skupine. Väčšina ARIA-E bola asymptomatická, pričom symptomatické ARIA-H boli hlásené u 2 % (12/757) pacientov liečených lecanemabom a u žiadneho pacienta v placebovej skupine. Hlásené symptómy spojené s ARIA-E, keď boli prítomné, zahŕňali bolesť hlavy (50 %, 6/12), zmätenosť (17 %, 2/12), závrat (8 %, 1/12) a nauzeu (8 %, 1/12). Vyskytli sa aj fokálne neurologické deficity (8 %, 1/12).

ARIA-H boli pozorované u 13 % (98/757) pacientov liečených lecanemabom v porovnaní so 7 % (52/764) pacientov v placebovej skupine. Väčšina ARIA-H bola asymptomatická, pričom symptomatické ARIA-H boli hlásené u 0,8 % (6/757) pacientov liečených lecanemabom a u 0,1 % (1/764) pacientov v placebovej skupine. ARIA-H a ARIA-E sa môžu vyskytovať spoločne. V porovnaní s placebom nedošlo pri lecanemabe k zvýšeniu izolovaných ARIA-H (t.j. ARIA-H

u pacientov, u ktorých sa tiež nevyskytli ARIA-E).

Väčšina rádiografických udalostí ARIA-E sa vyskytla na začiatku liečby (v rámci prvých 7 dávok), hoci ARIA-E sa môže vyskytnúť kedykoľvek a pacienti môžu mať viac ako 1 epizódu. Maximálna rádiografická závažnosť ARIA-E u pacientov liečených lecanemabom bola mierna u 4 % (31/757), stredne závažná u 4 % (33/757) a závažná u 0,3 % (2/757) pacientov. Vymiznutie na snímke MR sa vyskytlo u 64 % (43/67) pacientov do 12 týždňov, 87 % (58/67) do 17 týždňov a celkovo 100 % (67/67) po detekcii v porovnaní s 80 % (8/10) pacientov v placebovej skupine.

Maximálna rádiografická závažnosť ARIA-H mikrohemorágie u pacientov liečených lecanemabom bola mierna u 8 % (60/757), stredne závažná u 1 % (8/757) a závažná u 1 % (10/757) pacientov; ARIA-H povrchová sideróza bola mierna u 3 % (26/757), stredne závažná u 0,5 % (4/757) a závažná u 0,3 % (2/757) pacientov. Rádiografická závažnosť pri zobrazení MRI nájdete v tabuľke 1, časť 4.4.

Recidíva ARIA v indikovanej populácii

ARIA-E boli pozorované u 9 % (67/757) pacientov liečených lecanemabom, z ktorých 88 % (59/67) pokračovalo v liečbe lecanemabom s prerušením alebo bez prerušenia dávky. Spomedzi tých, ktorí pokračovali v liečbe lecanemabom, 14 % (8/59) zaznamenalo recidívu ARIA-E.

ARIA-H (s alebo bez súbežných ARIA-E) boli pozorované u 13 % (98/757) pacientov liečených lecanemabom a 7 % (52/764) pacientov v placebovej skupine, z ktorých 80 % (78/98) a 77 % (40/52) pokračovalo v liečbe s prerušením alebo bez prerušenia dávky, v uvedenom poradí. Spomedzi tých, ktorí pokračovali, 36 % (28/78) pacientov liečených lecanemabom a 30 % (23/40) pacientov

v placebovej skupine, zaznamenalo recidívu ARIA-H.

Izolované ARIA-H boli pozorované u 8 % (61/757) pacientov liečených lecanemabom a 6 % (45/764) pacientov v placebovej skupine, z ktorých 97 % (59/61) a 100 % (45/45) pokračovalo v liečbe

s prerušením alebo bez prerušenia dávky, v uvedenom poradí. Spomedzi tých, ktorí pokračovali, 20 % (12/59) pacientov liečených lecanemabom a 20 % (10/45) pacientov v placebovej skupine, zaznamenalo recidívu ARIA-H.

Intracerebrálna hemorágia v indikovanej populácii

Pri výskyte intracerebrálnej hemorágie bolo v čase udalosti 0,3 % (1/286) pacientov liečených lecanemabom so súbežnou antitrombotickou liečbou v porovnaní s 0,7 % (3/450) pacientov, ktorí boli bez trombotickej liečby. U pacientov užívajúcich lecanemab iba s antikoagulantom alebo v kombinácii s protidoštičkovým liekom alebo aspirínom bol výskyt intracerebrálneho krvácania 1,5 % (1/68 pacientov) oproti žiadnemu pacientovi v placebovej skupine.

Stav nositeľstva ApoE ε4 a riziko ARIA

Približne 15 % pacientov s Alzheimerovou chorobou sú homozygotní nositelia ApoE ε4. V klinickom skúšaní 301 bol výskyt ARIA nižší u nenositeľov (13 % lecanemab oproti 4 % placebo)

a heterozygotov (19 % lecanemab oproti 9 % placeba) ako u homozygotov (45 % lecanemab oproti 22 % placebo). U pacientov liečených lecanemabom sa ARIA-E vyskytli u 5 % nenositeľov a 11 % heterozygotov v porovnaní s 33 % homozygotov. Symptomatické ARIA-E sa vyskytli u 1 % nenositeľov a 2 % heterozygotov v porovnaní s 9 % homozygotov. ARIA-H sa vyskytli u 12 % nenositeľov a 14 % heterozygotov v porovnaní s 38 % homozygotov. Symptomatické ARIA-H sa vyskytli u 1 % nenositeľov a heterozygotov v porovnaní so 4 % homozygotov. K závažným udalostiam ARIA došlo u približne 1 % nenositeľov a heterozygotov a 3 % homozygotov.

Odporúčania týkajúce sa zvládania ARIA sa medzi nositeľmi a nenositeľmi ApoE ε4 nelíšia.

Reakcie súvisiace s infúziou

Reakcie súvisiace s infúziou boli v klinickom skúšaní 301 pozorované u 26 % (237/898) pacientov liečených lecanemabom a u 75 % (178/237) sa vyskytli pri prvej infúzii. Reakcie súvisiace s infúziou boli väčšinou mierne (69 %) alebo stredne závažné (28 %), závažné reakcie súvisiace s infúziou boli hlásené u menej ako 1 % pacientov. Vyskytli sa tiež vážne reakcie súvisiace s infúziou. Reakcie súvisiace s infúziou viedli k prerušeniu liečby lecanemabom u 1 % (12/898) pacientov. Symptómy reakcií súvisiacich s infúziou zahŕňajú horúčku a symptómy podobné chrípke (zimnica, celkové bolesti, roztrasenosť a bolesti kĺbov), nevoľnosť, vracanie, hypotenzia, hypertenzia a desaturácia kyslíkom). Viac ako 63 % pacientov, u ktorých sa pôvodne vyskytli reakcie súvisiace s infúziou, nemalo žiadne ďalšie reakcie s preventívnymi liekmi (pozri časť 4.4). Výskyt reakcií súvisiacich

s infúziou bol podobný bez ohľadu na genotyp ApoE ε4. Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

S predávkovaním lecanemabom sú obmedzené klinické skúsenosti.