ISENTRESS 600 mg filmom obalené tablety
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Špecializácia predpisujúceho lekára
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - ISENTRESS 600 mg
S liečbou má začať lekár, ktorý je skúsený v liečbe infekcie HIV.
Dávkovanie
ISENTRESS sa má používať v kombinácii s inými účinnými antiretrovírusovými liečbami
(antiretroviral therapies, ART) (pozri časti 4.4 a 5.1).
Dospelí a pediatrická populácia
U dospelých a pediatrických pacientov (s telesnou hmotnosťou minimálne 40 kg) je odporúčané dávkovanie 1 200 mg (dve 600 mg tablety) jedenkrát denne u predtým neliečených pacientov alebo u pacientov vo virologickej supresii pri úvodnom režime lieku ISENTRESS 400 mg dvakrát denne.
Ďalšie dostupné liekové formy a sily:
ISENTRESS je tiež dostupný ako 400 mg tablety na použitie dvakrát denne u dospelých alebo detí a dospievajúcich infikovaných HIV s telesnou hmotnosťou minimálne 25 kg. 400 mg tablety sa nemajú používať na podávanie režimu 1 200 mg jedenkrát denne (prosím oboznámte sa so súhrnom
charakteristických vlastností pre 400 mg tablety).
ISENTRESS je tiež dostupný v liekovej forme žuvacie tablety a v liekovej forme granulát na perorálnu suspenziu. Ďalšie informácie týkajúce sa dávkovania si prečítajte v súhrne charakteristických vlastností pre žuvacie tablety a granulát na perorálnu suspenziu.
Bezpečnosť a účinnosť raltegraviru u predčasne narodených novorodencov (< 37 týždňov tehotenstva)
a novorodencov s nízkou pôrodnou hmotnosťou (< 2 000 g) neboli stanovené. K dispozícii nie sú
žiadne údaje u tejto populácie a nie je možné uviesť odporúčania na dávkovanie.
Maximálna dávka žuvacích tabliet je 300 mg dvakrát denne. Pretože liekové formy majú odlišné
farmakokinetické profily, ani žuvacie tablety a ani granulát na perorálnu suspenziu sa nemajú zamieňať za 400 mg alebo 600 mg tablety (pozri časť 5.2). Žuvacie tablety a granulát na perorálnu suspenziu sa neskúmali u dospievajúcich (12 až 18 rokov) alebo dospelých infikovaných HIV.
Staršie osoby
O použití raltegraviru u starších osôb sú k dispozícii obmedzené informácie (pozri časť 5.2). ISENTRESS sa má preto v tejto populácii používať s opatrnosťou.
Porucha funkcie obličiek
U pacientov s poruchou funkcie obličiek nie je potrebná úprava dávkovania (pozri časť 5.2).
Porucha funkcie pečene
U pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene nie je potrebná úprava dávkovania. U pacientov s ťažkými základnými poruchami pečene nebola bezpečnosť a účinnosť raltegraviru stanovená. Preto sa má ISENTRESS u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene používať
s opatrnosťou (pozri časti 4.4 a 5.2).
Lieková forma ISENTRESS 600 mg filmom obalené tablety sa nemá používať u detí s telesnou
hmotnosťou menej ako 40 kg. Spôsob podávania
Perorálne použitie.
ISENTRESS 600 mg tablety sa môžu podávať s jedlom alebo bez jedla v dávke 1 200 mg jedenkrát denne.
Vzhľadom na predpokladané zmeny vo farmakokinetickom profile sa tablety nemajú žuť, drviť alebo
deliť.
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Všeobecné
Pacientov je potrebné informovať, že súčasná antiretrovírusová terapia nelieči infekciu HIV a nebolo
dokázané, že bráni prenosu HIV na iné osoby krvou.
Raltegravir má pomerne nízku genetickú bariéru voči rezistencii. Preto sa má raltegravir vždy, keď je to možné, podávať s dvoma ďalšími účinnými ART, aby sa minimalizovala možnosť virologického zlyhania a vzniku rezistencie (pozri časť 5.1).
U predtým neliečených pacientov sú údaje z klinických štúdií o použití raltegraviru obmedzené na použitie v kombinácii s dvoma nukleotidovými inhibítormi reverznej transkriptázy (nucleotide reverse transcriptase inhibitors, NRTI) (emtricitabín a tenofovir-dizoproxilfumarát).
Depresia
Bola hlásená depresia vrátane samovražedných myšlienok a správania, najmä u pacientov s depresiou alebo psychickým ochorením v anamnéze. U pacientov s depresiou alebo psychickým ochorením
v anamnéze sa má postupovať s opatrnosťou.
Porucha funkcie pečene
Bezpečnosť a účinnosť raltegraviru nebola stanovená u pacientov s ťažkými základnými poruchami pečene. Preto sa má raltegravir u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene používať s opatrnosťou (pozri časti 4.2 a 5.2).
Pacienti s už prítomným ochorením pečene vrátane chronickej hepatitídy majú počas kombinovanej antiretrovírusovej terapie zvýšenú frekvenciu abnormalít pečeňovej funkcie a majú byť monitorovaní podľa štandardnej praxe. Ak u takýchto pacientov existuje dôkaz zhoršenia ochorenia pečene, má sa zvážiť prerušenie alebo ukončenie liečby.
U pacientov s chronickou hepatitídou B alebo C liečených kombinovanou antiretrovírusovou terapiou
je zvýšené riziko ťažkých a potenciálne fatálnych hepatálnych nežiaducich reakcií.
Osteonekróza
Aj keď sa etiológia považuje za mnohofaktorovú (vrátane používania kortikosteroidov, konzumácie alkoholu, ťažkej imunosupresie, vyššieho indexu telesnej hmotnosti), boli hlásené prípady osteonekrózy, najmä u pacientov s pokročilým HIV ochorením a/alebo dlhodobou expozíciou kombinovanej antiretrovírusovej terapii. Pacientom sa má odporučiť, aby vyhľadali lekársku pomoc, ak budú mať bolesť kĺbov, stuhnutosť kĺbov alebo ťažkosti s pohybom.
Syndróm imunitnej reaktivácie
U pacientov infikovaných HIV s ťažkou imunodeficienciou môže v čase nasadenia kombinovanej antiretrovírusovej terapie (combination antiretroviral therapy, CART) vzniknúť zápalová reakcia na asymptomatické alebo reziduálne oportúnne patogény a spôsobiť závažné klinické stavy alebo zhoršenie príznakov. Takéto reakcie sa typicky pozorovali počas prvých týždňov alebo mesiacov po
nasadení CART. Relevantnými príkladmi sú cytomegalovírusová retinitída, generalizované a/alebo fokálne mykobakteriálne infekcie a pneumónia spôsobená Pneumocystis jiroveci (predtým známa ako
Pneumocystis carinii). Akékoľvek príznaky zápalu sa majú zhodnotiť a v prípade potreby sa má
nasadiť liečba.
Boli zaznamenané aj autoimunitné poruchy (ako je Gravesova choroba a autoimunitná hepatitída) objavujúce sa v dôsledku imunitnej reaktivácie; avšak zaznamenaný čas do ich nástupu je rôznorodejší a tieto udalosti sa môžu vyskytnúť mnoho mesiacov po začatí liečby.
Atazanavir
Súbežné podávanie raltegraviru v dávke 1 200 mg jedenkrát denne s atazanavirom viedlo k zvýšeným plazmatickým hladinám raltegraviru; súbežné podávanie sa preto neodporúča (pozri časť 4.5).
Tipranavir/ritonavir
Súbežné podávanie raltegraviru v dávke 1 200 mg jedenkrát denne s tipranavirom/ritonavirom môže viesť k zníženým minimálnym plazmatickým hladinám raltegraviru; súbežné podávanie sa preto neodporúča (pozri časť 4.5).
Antacidá
Súbežné podávanie raltegraviru v dávke 1 200 mg jedenkrát denne s antacidami obsahujúcimi uhličitan vápenatý a hliník/horčík viedlo k zníženým plazmatickým hladinám raltegraviru; súbežné podávanie sa preto neodporúča (pozri časť 4.5).
Silné induktory enzýmov metabolizujúcich liečivá
Silné induktory enzýmov metabolizujúcich liečivá (napr. rifampicín) sa s raltegravirom v dávke 1 200 mg jedenkrát denne neskúmali, ale môžu viesť k zníženým minimálnym plazmatickým
hladinám; súbežné podávanie s raltegravirom v dávke 1 200 mg jedenkrát denne sa preto neodporúča.
Myopatia a rabdomyolýza
Bola hlásená myopatia a rabdomyolýza. U pacientov, ktorí v minulosti mali myopatiu alebo rabdomyolýzu alebo majú akékoľvek predurčujúce faktory vrátane iných liekov spojených s týmito stavmi, je potrebné používať s opatrnosťou (pozri časť 4.8).
Závažné kožné reakcie a reakcie z precitlivenosti
U pacientov užívajúcich raltegravir boli hlásené závažné, potenciálne život ohrozujúce a fatálne kožné reakcie, vo väčšine prípadov súbežne s inými liekmi spojenými s týmito reakciami. Tieto reakcie zahŕňajú prípady Stevensovho-Johnsonovho syndrómu a toxickej epidermálnej nekrolýzy. Hlásené boli tiež reakcie z precitlivenosti a boli charakterizované vyrážkou, organickými nálezmi a niekedy poruchou funkcie orgánov vrátane zlyhania pečene. Ak sa objavia prejavy alebo príznaky závažných kožných reakcií alebo reakcií z precitlivenosti (zahŕňajúce avšak nie obmedzené na závažnú kožnú vyrážku alebo vyrážku sprevádzanú horúčkou, celkovú nevoľnosť, únavu, bolesť svalov a kĺbov, pľuzgiere, ranky v ústach, konjunktivitídu, opuch tváre, hepatitídu, eozinofíliu, angioedém), okamžite ukončite podávanie raltegraviru alebo iných podozrivých liečiv. Má sa sledovať klinický stav vrátane pečeňových aminotransferáz a má sa začať s vhodnou liečbou. Oddialenie ukončenia liečby raltegravirom alebo inými podozrivými liečivami po objavení sa závažnej vyrážky môže viesť k život
ohrozujúcej reakcii.
Vyrážka
U pacientov predtým liečených režimom obsahujúcim raltegravir a darunavir, sa častejšie vyskytla vyrážka ako u pacientov dostávajúcich raltegravir bez darunaviru alebo darunavir bez raltegraviru (pozri časť 4.8).
Laktóza
Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkového deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.
Sodík
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo
sodíka.
Raltegravir je slabý inhibítor organického aniónového transportéra (organic anion transporter, OAT) OAT1 (IC50 109 µmol/l) a OAT3 (IC50 18,8 µmol/l) in vitro. Pri súbežnom podávaní raltegraviru
1 200 mg jedenkrát denne s citlivými substrátmi OAT1 a/alebo OAT3 sa odporúča opatrnosť.
Štúdie in vitro ukazujú, že raltegravir nie je substrátom enzýmov cytochrómu P450 (CYP), neinhibuje CYP1A2, CYP2B6, CYP2C8, CYP2C9, CYP2C19, CYP2D6 alebo CYP3A, neinhibuje UDP
glukuronozyltransferázy (UGT) 1A1 a 2B7, neindukuje CYP3A4 a nie je inhibítorom P-glykoproteínu (P-gp), proteínu rezistencie rakoviny prsníka (breast cancer resistance protein, BCRP), polypeptidov transportujúcich organické anióny (organic anion-transporting polypeptides, OATP) OATP1B1, OATP1B3 , organických katiónových transportérov (organic cation transporters, OCT) OCT1 a OCT2 alebo proteínov viacliekovej a toxínovej extrúzie (multidrug and toxin extrusion proteins, MATE)
MATE1 a MATE2-K. Na základe týchto údajov sa neočakáva, že raltegravir bude mať vplyv na
farmakokinetiku liekov, ktoré sú substrátmi týchto enzýmov alebo transportérov.
Na základe in vitro a in vivo štúdií je raltegravir eliminovaný najmä metabolizáciou cez glukuronidačnú dráhu sprostredkovanú UGT1A1.
Vo farmakokinetike raltegraviru sa pozorovala značná inter- a intraindividuálna variabilita. Vplyv raltegraviru na farmakokinetiku iných liečiv
V liekových interakčných štúdiách vykonaných s použitím raltegraviru 400 mg dvakrát denne, nemal raltegravir klinicky významný vplyv na farmakokinetiku etravirínu, maraviroku, tenofovir-dizoproxilfumarátu, hormonálnych kontraceptív, metadónu, midazolamu alebo bocepreviru. Tieto
zistenia je možné rozšíriť na raltegravir 1 200 mg jedenkrát denne a pri týchto liečivách sa nevyžaduje
žiadna úprava dávkovania.
V niektorých štúdiách viedlo súbežné podávanie tabliet s obsahom 400 mg raltegraviru dvakrát denne s darunavirom k miernemu, ale klinicky nevýznamnému zníženiu plazmatických koncentrácií darunaviru. Na základe rozsahu účinku pozorovaného pri podávaní tabliet obsahujúcich 400 mg raltegraviru dvakrát denne sa predpokladá, že vplyv raltegraviru v dávke 1 200 mg jedenkrát denne na
plazmatické koncentrácie darunaviru je pravdepodobne klinicky nevýznamný. Vplyv iných liečiv na farmakokinetiku raltegraviru
Induktory enzýmov metabolizujúcich lieky
Vplyv liečiv, ktoré sú silnými induktormi UGT1A1, ako je napr. rifampicín, na raltegravir v dávke 1 200 mg jedenkrát denne nie je známy, ale súbežné podávanie pravdepodobne znižuje minimálne hladiny raltegraviru na základe zníženia minimálnych koncentrácií pozorovaných pri raltegravire
v dávke 400 mg dvakrát denne; súbežné podávanie s raltegravirom v dávke 1 200 mg jedenkrát denne sa preto neodporúča. Vplyv iných silných induktorov enzýmov metabolizujúcich liečivá, ako je fenytoín a fenobarbital, na UGT1A1 nie je známy; súbežné podávanie s raltegravirom v dávke
1 200 mg jedenkrát denne sa preto neodporúča. V liekových interakčných štúdiách efavirenz nemal klinicky významný vplyv na farmakokinetiku raltegraviru v dávke 1 200 mg jedenkrát denne; preto sa ostatné menej silné induktory (napr. efavirenz, nevirapín, rifabutín, glukokortikoidy, ľubovník
bodkovaný, pioglitazón) môžu používať s odporúčanou dávkou raltegraviru.
Inhibítory UGT1A1
Súbežné podávanie atazanaviru s raltegravirom v dávke 1 200 mg jedenkrát denne významne zvýšilo
plazmatické hladiny raltegraviru; súbežné podávanie raltegraviru v dávke 1 200 mg jedenkrát denne a atazanaviru sa neodporúča.
Antacidá
Súbežné podávanie raltegraviru v dávke 1 200 mg jedenkrát denne s antacidami obsahujúcimi hliník/horčík a uhličitan vápenatý pravdepodobne vedie ku klinicky významným zníženiam minimálnych plazmatických hladín raltegraviru. Na základe týchto zistení sa súbežné podávanie antacíd obsahujúcich hliník/horčík a uhličitan vápenatý s raltegravirom v dávke 1 200 mg jedenkrát
denne neodporúča.
Liečivá, ktoré zvyšujú hodnotu pHv žalúdku
Analýza populačnej farmakokinetiky zo štúdie ONCEMRK (Protokol 292) preukázala, že súbežné
podávanie raltegraviru v dávke 1 200 mg jedenkrát denne s inhibítormi protónovej pumpy alebo blokátormi H2-receptora neviedlo k štatisticky významným zmenám vo farmakokinetike raltegraviru.
Porovnateľné výsledky účinnosti a bezpečnosti sa získali za neprítomnosti alebo prítomnosti týchto liečiv meniacich hodnotu pH v žalúdku. Na základe týchto údajov sa inhibítory protónovej pumpy
a blokátory H2-receptora môžu súbežne podávať s raltegravirom v dávke 1 200 mg jedenkrát denne.
Ďalšie úvahy
Na vyhodnotenie liekových interakcií ritonaviru, tipranaviru/ritonaviru, bocepreviru alebo etravirínu
s raltegravirom v dávke 1 200 mg (2 x 600 mg) jedenkrát denne sa nevykonali žiadne štúdie. Zatiaľ čo
rozsahy zmeny na expozíciu raltegraviru pri raltegravire v dávke 400 mg dvakrát denne spôsobené
ritonavirom, boceprevirom alebo etravirínom boli malé, vplyv tipranaviru/ritonaviru bol väčší (GMR
Cmin=0,45; GMR AUC=0,76). Súbežné podávanie raltegraviru v dávke 1 200 mg jedenkrát denne a tipranaviru/ritonaviru sa neodporúča.
Predchádzajúce štúdie raltegraviru v dávke 400 mg dvakrát denne preukázali, že súbežné podávanie tenofovir-dizoproxilfumarátu (zložka emtricitabín/tenofovir-dizoproxilfumarátu) zvyšuje expozíciu raltegraviru. Zistilo sa, že emtricitabín/tenofovir-dizoproxilfumarát zvyšuje biologickú dostupnosť raltegraviru v dávke 1 200 mg jedenkrát denne o 12 %, tento vplyv však nie je klinicky významný. Súbežné podávanie emtricitabínu/tenofovir-dizoproxilfumarátu a raltegraviru v dávke 1 200 mg
jedenkrát denne je preto povolené.
Všetky interakčné štúdie sa vykonali u dospelých.
Komplexné liekové interakčné štúdie sa vykonali s raltegravirom v dávke 400 mg dvakrát denne a obmedzený počet liekových interakčných štúdií sa vykonal pri raltegravire v dávke 1 200 mg jedenkrát denne.
V tabuľke 1 sú uvedené všetky dostupné údaje z interakčných štúdií spolu s odporúčaniami pre súbežné podávanie.
Tabuľka 1
Údaje o farmakokinetických interakciách| Liečivá podľaterapeutickej oblasti | Interakcia(mechanizmus, ak je známy) | Odporúčania týkajúce sa súbežnéhopodávania |
| ANTIRETROVIROTIKÁ | ||
| Inhibítory proteázy (PI) | ||
| atazanavir/ritonavir (raltegravir 400 mg dvakrát denne) | AUC raltegraviru ↑ 41 % C12 h raltegraviru ↑ 77 % Cmax raltegraviru ↑ 24 % | Nie je potrebná úprava dávky raltegraviru (400 mg dvakrát denne). |
| (inhibícia UGT1A1) | ||
| atazanavir (raltegravir 1 200 mg jednotlivá dávka) | AUC raltegraviru ↑ 67 % C24 h raltegraviru ↑ 26 % Cmax raltegraviru ↑ 16 % | Súbežné podávanie raltegraviru (1 200 mgjedenkrát denne) sa neodporúča. |
| tipranavir/ritonavir (raltegravir 400 mg dvakrát denne) | AUC raltegraviru ↓ 24 % C12 h raltegraviru ↓ 55 % Cmax raltegraviru ↓ 18 % | Nie je potrebná úprava dávky raltegraviru (400 mg dvakrát denne). |
| (indukcia UGT1A1) | ||
| Extrapolované zo štúdies raltegravirom 400 mg dvakrát denne | Súbežné podávanie raltegraviru (1 200 mgjedenkrát denne) sa neodporúča. | |
| Nenukleozidové inhibítory reverznej transkriptázy (NNRTI) | ||
| efavirenz (raltegravir 400 mg jednotlivá dávka) | AUC raltegraviru ↓ 36 % C12 h raltegraviru ↓ 21 % Cmax raltegraviru ↓ 36 % | Nie je potrebná úprava dávky raltegraviru |
| (indukcia UGT1A1) | ||
| Liečivá podľaterapeutickej oblasti | Interakcia(mechanizmus, ak je známy) | Odporúčania týkajúce sa súbežnéhopodávania |
| efavirenz (raltegravir 1 200 mg jednotlivá dávka) | AUC raltegraviru ↓ 14 % C24 h raltegraviru ↓ 6 % Cmax raltegraviru ↓ 9 % | (400 mg dvakrát denne a 1 200 mg jedenkrát denne). |
| (indukcia UGT1A1) | ||
| etravirín(raltegravir 400 mg dvakrát denne) | AUC raltegraviru ↓ 10 %C12 h raltegraviru ↓ 34 % Cmax raltegraviru ↓ 11 % | |
| (indukcia UGT1A1) | Nie je potrebná úprava dávky raltegraviru ani etravirínu (400 mg dvakrát dennea 1 200 mg jedenkrát denne). | |
| AUC etravirínu ↑ 10 %C12 h etravirínu ↑ 17 % Cmax etravirínu ↑ 4 % | ||
| Nukleozidové/nukleotidové inhibítory reverznej transkriptázy | ||
| tenofovir-dizoproxilfumarát (raltegravir 400 mgdvakrát denne) | AUC raltegraviru ↑ 49 % C12 h raltegraviru ↑ 3 % Cmax raltegraviru ↑ 64 % | |
| (mechanizmus interakcie neznámy) | ||
| AUC tenofoviru ↓ 10 %C24 h tenofoviru ↓ 13 % Cmax tenofoviru ↓ 23 % | Nie je potrebná úprava dávky raltegraviru (400 mg dvakrát denne a 1 200 mg jedenkrát denne) ani tenofovir-dizoproxilfumarátu. | |
| emtricitabína tenofovir-dizoprox ilfumarát(raltegravir 1 200 mg(2 x 600 mg) jedenkrát denne) | Analýza populačnej FK preukázala, že vplyv emtricitabínu/tenofovir-dizoproxilfumarátu na farmakokinetiku raltegraviru bol minimálny (12%zvýšenie relatívnejbiologickej dostupnosti) a nebol štatisticky ani klinicky významný. | |
| (mechanizmus interakcie neznámy) | ||
| Inhibítory CCR5 | ||
| maravirok (raltegravir 400 mg dvakrát denne) | AUC raltegraviru ↓ 37 % C12 h raltegraviru ↓ 28 % Cmax raltegraviru ↓ 33 % | Nie je potrebná úprava dávky raltegraviru (400 mg dvakrát denne a 1 200 mg jedenkrát denne) ani maraviroku. |
| (mechanizmus interakcie neznámy) | ||
| AUC maraviroku ↓ 14 %C12 h maraviroku ↓ 10 % Cmax maraviroku ↓ 21 % | ||
| Liečivá podľaterapeutickej oblasti | Interakcia(mechanizmus, ak je známy) | Odporúčania týkajúce sa súbežnéhopodávania |
| HCV ANTIVIROTIKÁ | ||
| Inhibítory proteázy NS3/4A (PI) | ||
| boceprevir (raltegravir 400 mg jednotlivá dávka) | AUC raltegraviru ↑ 4 % C12 h raltegraviru ↓ 25 % Cmax raltegraviru ↑ 11 %(mechanizmus interakcie neznámy) | Nie je potrebná úprava dávky raltegraviru (400 mg dvakrát denne a 1 200 mg jedenkrát denne) ani bocepreviru. |
| ANTIMIKROBIÁLNE LIEČIVÁ | ||
| Antimykobakteriálne liečivá | ||
| rifampicín (raltegravir 400 mg jednotlivá dávka) | AUC raltegraviru ↓ 40 % C12 h raltegraviru ↓ 61 % Cmax raltegraviru ↓ 38 %(indukcia UGT1A1) | Rifampicín znižuje plazmatické hladiny raltegraviru. Ak sa nedá vyhnúť súbežnému podávaniu s rifampicínom, môže sa zvážiťzdvojnásobenie dávky raltegraviru (400 mg dvakrát denne). |
| Extrapolované zo štúdies raltegravirom 400 mg dvakrát denne | Súbežné podávanie raltegraviru (1 200 mgjedenkrát denne) sa neodporúča. | |
| SEDATÍVA | ||
| midazolam (raltegravir 400 mg dvakrát denne) | AUC midazolamu ↓ 8 % Cmax midazolamu ↑ 3 % | Nie je potrebná úprava dávky raltegraviru (400 mg dvakrát denne a 1 200 mg jedenkrát denne) ani midazolamu.Tieto výsledky ukazujú, že raltegravir nie jeinduktor ani inhibítor CYP3A4, a preto sapri raltegravire nepredpokladá, že ovplyvnífarmakokinetiku liekov, ktoré sú substrátmi CYP3A4. |
| Liečivá podľaterapeutickej oblasti | Interakcia(mechanizmus, ak je známy) | Odporúčania týkajúce sa súbežnéhopodávania |
| ANTACIDÁ OBSAHUJÚCE KATIÓN KOVOV | ||
| antacidum obsahujúce hliník a hydroxidhorečnatý(raltegravir 400 mg dvakrát denne) | AUC raltegraviru ↓ 49 % C12 h raltegraviru ↓ 63 % Cmax raltegraviru ↓ 44 %2 hodiny pred podaním raltegraviruAUC raltegraviru ↓ 51 %C12 h raltegraviru ↓ 56 % Cmax raltegraviru ↓ 51 %2 hodiny po podaní raltegraviruAUC raltegraviru ↓ 30 %C12 h raltegraviru ↓ 57 % Cmax raltegraviru ↓ 24 %6 hodín pred podaním raltegraviruAUC raltegraviru ↓ 13 %C12 h raltegraviru ↓ 50 % Cmax raltegraviru ↓ 10 %6 hodín po podaní raltegraviruAUC raltegraviru ↓ 11 %C12 h raltegraviru ↓ 49 % Cmax raltegraviru ↓ 10 %(chelácia katiónov kovov) | Antacidá obsahujúce hliník a horčík znižujú plazmatické hladiny raltegraviru. Súbežnépodávanie raltegraviru (400 mg dvakrát denne a 1 200 mg jedenkrát denne)s antacidami obsahujúcimi hliník a/alebohorčík sa neodporúča. |
| antacidum obsahujúce hliník a hydroxidhorečnatý(raltegravir 1 200 mg jednotlivá dávka) | 12 hodín po podaní raltegraviruAUC raltegraviru ↓ 14 %C24 h raltegraviru ↓ 58 % Cmax raltegraviru ↓ 14 %(chelácia iónov kovov) | |
| antacidum obsahujúce uhličitan vápenatý(raltegravir 400 mg dvakrát denne) | AUC raltegraviru ↓ 55 % C12 h raltegraviru ↓ 32 % Cmax raltegraviru ↓ 52 %(chelácia katiónov kovov) | Nie je potrebná úprava dávky raltegraviru (400 mg dvakrát denne). |
| antacidum obsahujúce uhličitan vápenatý(raltegravir 1 200 mg jednotlivá dávka) | AUC raltegraviru ↓ 72 % C24 h raltegraviru ↓ 48 % Cmax raltegraviru ↓ 74 %12 hodín po podaní raltegraviruAUC raltegraviru ↓ 10 %C24 h raltegraviru ↓ 57 % Cmax raltegraviru ↓ 2 %(chelácia iónov kovov) | Súbežné podávanie raltegraviru (1 200 mgjedenkrát denne) sa neodporúča. |
| Liečivá podľaterapeutickej oblasti | Interakcia(mechanizmus, ak je známy) | Odporúčania týkajúce sa súbežnéhopodávania |
| Ďalšie KATIÓNY KOVOV | ||
| Soli železa | Očakáva sa:AUC raltegraviru ↓(chelácia katiónov kovov) | Keďže pri súbežnom podávaní solí železa sa očakáva zníženie plazmatických hladín raltegraviru, užitie solí železa najmenej dvehodiny po podaní raltegraviru môže pomôcť obmedziť tento účinok. |
| BLOKÁTORY H2-RECEPTORA A INHIBÍTORY PROTÓNOVEJ PUMPY | ||
| omeprazol (raltegravir 400 mg dvakrát denne) | AUC raltegraviru ↑ 37 % C12 h raltegraviru ↑ 24 % Cmax raltegraviru ↑ 51 %(zvýšená rozpustnosť) | Nie je potrebná úprava dávky raltegraviru (400 mg dvakrát denne a 1 200 mg jedenkrát denne). |
| famotidín (raltegravir 400 mg dvakrát denne) | AUC raltegraviru ↑ 44 % C12 h raltegraviru ↑ 6 % Cmax raltegraviru ↑ 60 %(zvýšená rozpustnosť) | |
| liečivá meniacehodnotu pH v žalúdkuinhibítory protónovej pumpy (napr. omeprazol), blokátory H2-receptora (napr. famotidín, ranitidín, cimetidín)(raltegravir 1 200 mg) | Analýza populačnej FK preukázala, že vplyv liečivmeniacich hodnotu pH v žalúdku nafarmakokinetiku raltegraviru bol minimálny (8,8 %zníženie relatívnejbiologickej dostupnosti)a nebol štatisticky a klinicky významný.(zvýšená rozpustnosťliečiva) | |
| HORMONÁLNE KONTRACEPTÍVA | ||
| etinylestradiol norelgestromín (raltegravir 400 mg dvakrát denne) | AUC etinylestradiolu ↓ 2 %Cmax etinylestradiolu ↑ 6 % AUC norelgestromínu↑ 14 %Cmax norelgestromínu↑ 29 % | Nie je potrebná úprava dávkovania raltegraviru (400 mg dvakrát denne a 1 200 mg jedenkrát denne) ani hormonálnych kontraceptív (na báze estrogénu a/alebo progesterónu). |
| OPIOIDNÉ ANALGETIKÁ | ||
| metadón(raltegravir 400 mg dvakrát denne) | AUC metadónu ↔Cmax metadónu ↔ | Nie je potrebná úprava dávky raltegraviru (400 mg dvakrát denne a 1 200 mg jedenkrátdenne) ani metadónu. |
Gravidita
Nie sú k dispozícii údaje pre použitie raltegraviru v dávke 1 200 mg jedenkrát denne u gravidných
žien. Veľké množstvo údajov u gravidných žien vystavených raltegraviru 400 mg dvakrát denne počas prvého trimestra (viac ako 1 000 prospektívne sledovaných ukončených gravidít) nepoukazuje na malformačnú toxicitu. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).
Malé množstvo údajov u gravidných žien vystavených raltegraviru 400 mg dvakrát denne počas druhého a/alebo tretieho trimestra (300 až 1 000 prospektívne sledovaných ukončených gravidít) nepoukazuje na zvýšené riziko fetálnej/neonatálnej toxicity.
Raltegravir 1 200 mg sa neodporúča počas gravidity.
Register gravidít s antiretrovírusovou liečbou
Aby bolo možné monitorovať účinky na matku-plod u pacientok, u ktorých došlo k neúmyselnému podaniu raltegraviru počas gravidity, bol založený Register gravidít s antiretrovírusovou liečbou.
Lekári sú nabádaní registrovať pacientky v tomto registri.
Ako všeobecné pravidlo pri rozhodovaní o použití antiretrovírusových liečiv na liečbu infekcie HIV u gravidných žien a následne na zníženie rizika vertikálneho prenosu HIV na novorodenca sa majú na stanovenie bezpečnosti pre plod vziať do úvahy údaje u zvierat, ako aj klinická skúsenosť
u gravidných žien. Dojčenie
Raltegravir/metabolity sa vylučujú do ľudského mlieka v takom rozsahu, že účinok u dojčených novorodencov/dojčiat je pravdepodobný. Dostupné farmakodynamické/toxikologické údaje u zvierat preukázali vylučovanie raltegraviru/metabolitov do mlieka (podrobné informácie, pozri časť 5:3).
Riziko pre novorodencov/dojčatá nie je možné vylúčiť.
Odporúča sa, aby ženy žijúce s HIV svoje deti nedojčili, aby sa zabránilo prenosu HIV. Fertilita
Pri dávkach do 600 mg/kg/deň, ktoré viedli k 3-násobne vyššej expozícii, ako je expozícia pri odporúčaných dávkach pre ľudí, sa u samcov a samíc potkana nepozoroval žiadny účinok na fertilitu.
U niektorých pacientov sa počas liečby režimami obsahujúcimi raltegravir hlásil závrat. Závrat môže ovplyvniť schopnosť niektorých pacientov viesť vozidlá a obsluhovať stroje (pozri časť 4.8).
Súhrn bezpečnostného profilu
V randomizovaných klinických skúšaniach sa raltegravir 400 mg dvakrát denne podával v kombinácii s fixnými alebo optimalizovanými základnými liečebnými režimami predtým neliečeným dospelým (N=547) a dospelým, ktorí už mali skúsenosť s liečbou (N=462) po dobu 96 týždňov. Ďalších 531 predtým neliečených dospelých dostávalo raltegravir 1 200 mg jedenkrát denne s emtricitabínom
a tenofovir-dizoproxilfumarátom po dobu 96 týždňov. Pozri časť 5.1.
Najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami počas liečby boli bolesť hlavy, nauzea a bolesť brucha.
Najčastejšie hlásenými závažnými nežiaducimi reakciami boli syndróm imunitnej reaktivácie
a vyrážka. V klinických skúšaniach boli miery ukončenia liečby raltegravirom v dôsledku nežiaducich
reakcií 5 % alebo menej.
Pri používaní raltegraviru 400 mg dvakrát denne po uvedení na trh bola menej často hlásenou závažnou nežiaducou reakciou rabdomyolýza.
Tabuľkový súhrn nežiaducich reakcií
Nežiaduce reakcie, ktoré považoval skúšajúci za kauzálne súvisiace s raltegravirom (samotným alebo v kombinácii s inou ART) ako aj nežiaduce reakcie stanovené pri sledovaní lieku po uvedení na trh, sú
uvedené nižšie podľa tried orgánových systémov. Frekvencie výskytu sú definované ako časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100) a neznáme (z dostupných údajov).
| Trieda orgánových systémov | Frekvencia | Nežiaduce reakcieRaltegravir (samotný alebo v kombinácii s inou ART) |
| Infekcie a nákazy | Menej časté | genitálny herpes, folikulitída, gastroenteritída, herpes simplex, infekcia herpes vírusom, herpes zoster, chrípka, absces lymfatickej uzliny, molluscum contagiosum,nazofaryngitída, infekcia horných dýchacích ciest |
| Benígne a malígne nádory vrátanenešpecifikovanýchnovotvarov (cysty a polypy) | Menej časté | kožný papilóm |
| Poruchy krvia lymfatického systému | Menej časté | anémia, anémia z nedostatku železa, bolesť lymfatickejuzliny, lymfadenopatia, neutropénia, trombocytopénia |
| Poruchyimunitného systému | Menej časté | syndróm imunitnej reaktivácie, precitlivenosť na liečivo, precitlivenosť |
| Poruchy metabolizmua výživy | Časté | znížená chuť do jedla |
| Menej časté | kachexia, diabetes mellitus, dyslipidémia, hypercholesterolémia, hyperglykémia, hyperlipidémia,hyperfágia, zvýšená chuť do jedla, polydipsia, poruchatelesného tuku | |
| Psychické poruchy | Časté | neobvyklé sny, insomnia, nočná mora, abnormálnesprávanie, depresia |
| Menej časté | mentálna porucha, pokus o suicídium, anxieta, stav zmätenosti, depresívna nálada, veľká depresia, stredná insomnia, zmena nálady, záchvat paniky, porucha spánku,suicidálne myšlienky, suicidálne správanie (obzvlášťu pacientov s psychickým ochorením v anamnéze) | |
| Poruchy nervového systému | Časté | závrat, bolesť hlavy, psychomotorická hyperaktivita |
| Menej časté | amnézia, syndróm karpálneho tunela, kognitívna porucha, porucha pozornosti, posturálny závrat, porucha chuti, hypersomnia, hypestézia, letargia, porucha pamäti, migréna, periférna neuropatia, parestézia, somnolencia,tenzná bolesť hlavy, tras, slabá kvalita spánku | |
| Poruchy oka | Menej časté | porucha zraku |
| Poruchy ucha a labyrintu | Časté | vertigo |
| Menej časté | tinitus | |
| Poruchy srdcaa srdcovej činnosti | Menej časté | palpitácie, sinusová bradykardia, ventrikulárne extrasystoly |
| Poruchy ciev | Menej časté | nával tepla, hypertenzia |
| Poruchy dýchacejsústavy, hrudníka a mediastína | Menej časté | dysfónia, epistaxa, nazálna kongescia |
| Poruchy gastrointestinálneho traktu | Časté | abdominálna distenzia, bolesť brucha, hnačka, flatulencia,nauzea, vracanie, dyspepsia |
| Menej časté | gastritída, abdominálny diskomfort, bolesť v hornej časti brucha, citlivosť v oblasti brucha, anorektálny diskomfort, zápcha, sucho v ústach, diskomfort v epigastriu, erozívnaduodenitída, eruktácia, gastroezofágová refluxová choroba, gingivitída, glositída, odynofágia, akútnapankreatitída, peptický vred, krvácanie z rekta |
| Trieda orgánových systémov | Frekvencia | Nežiaduce reakcieRaltegravir (samotný alebo v kombinácii s inou ART) |
| Poruchy pečenea žlčových ciest | Menej časté | hepatitída, hepatálna steatóza, alkoholická hepatitída,zlyhanie pečene |
| Poruchy kožea podkožného tkaniva | Časté | vyrážka |
| Menej časté | akné, alopécia, akneiformná dermatitída, suchá koža,erytém, ochabnutie tváre, hyperhidróza, lipoatrofia,získaná lipodystrofia, lipohypertrofia, nočné potenie,prurigo, pruritus, generalizovaný pruritus, makulárnavyrážka, makulopapulárna vyrážka, pruritická vyrážka, kožná lézia, urtikária, xeroderma, Stevensov-Johnsonovsyndróm, liekový exantém s eozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS) | |
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivovéhotkaniva | Menej časté | artralgia, artritída, bolesť chrbta, bolesť v boku, muskuloskeletálna bolesť, myalgia, bolesť krku, osteopénia, bolesť v končatine, tendonitída,rabdomyolýza |
| Poruchy obličieka močových ciest | Menej časté | zlyhanie obličiek, nefritída, nefrolitiáza, noktúria, renálnacysta, porucha funkcie obličiek, tubulointersticiálnanefritída |
| Poruchyreprodukčnéhosystému a prsníkov | Menej časté | erektilná dysfunkcia, gynekomastia, príznaky menopauzy |
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | Časté | asténia, únava, pyrexia |
| Menej časté | diskomfort v hrudníku, triaška, opuch tváre, zväčšenietukového tkaniva, pocit nervozity, nevoľnosť, submandibulárna masa, periférny edém, bolesť | |
| Laboratórne a funkčné vyšetrenia | Časté | zvýšenie alanínaminotransferázy, atypické lymfocyty, zvýšenie aspartátaminotransferázy, zvýšenie triglyceridov v krvi, zvýšenie lipázy, zvýšená hladina pankreatickejamylázy v krvi |
| Menej časté | zníženie absolútneho počtu neutrofilov, zvýšenie alkalickej fosfatázy, zníženie albumínu v krvi, zvýšenie amylázy v krvi, zvýšenie bilirubínu v krvi, zvýšenie cholesterolu v krvi, zvýšenie kreatinínu v krvi, zvýšenie glukózy v krvi, zvýšenie močovinového dusíka v krvi,zvýšenie kreatínfosfokinázy, zvýšenie krvnej glukózy nalačno, prítomnosť glukózy v moči, zvýšenievysokodenzitného lipoproteínu, zvýšenie medzinárodného normalizovaného pomeru, zvýšenie nízkodenzitného lipoproteínu, zníženie počtu trombocytov, prítomnosťerytrocytov v moči, zväčšenie obvodu pása, zvýšenie hmotnosti, zníženie počtu leukocytov | |
| Úrazy, otravy a komplikácieliečebného postupu | Menej časté | náhodné predávkovanie |
Popis vybraných nežiaducich reakcií
V štúdiách raltegraviru v dávke 400 mg dvakrát denne bola u pacientov, ktorí už mali skúsenosť
s liečbou, aj u predtým neliečených pacientov, a ktorým bol nasadený raltegravir spolu s inými antiretrovírusovými liečivami, hlásená rakovina. Jednalo sa o špecifické typy a výskyty rakoviny, aké sa očakávajú u vysoko imunodeficientnej populácie. Riziko vzniku rakoviny bolo v týchto štúdiách podobné v skupinách dostávajúcich raltegravir a v skupinách dostávajúcich porovnávané liečivá.
U pacientov liečených raltegravirom sa pozorovali abnormálne laboratórne hodnoty kreatínkinázy stupňa 2-4. Bola hlásená myopatia a rabdomyolýza. U pacientov, ktorí v minulosti mali myopatiu alebo rabdomyolýzu alebo majú akékoľvek predurčujúce faktory vrátane iných liekov spojených s týmito stavmi, je potrebné používať s opatrnosťou (pozri časť 4.4).
Boli hlásené prípady osteonekrózy, najmä u pacientov so všeobecne uznávanými rizikovými faktormi,
pokročilým HIV ochorením alebo dlhodobou expozíciou kombinovanej antiretrovírusovej terapii (CART). Frekvencia osteonekrózy nie je známa (pozri časť 4.4).
U pacientov infikovaných HIV s ťažkou imunodeficienciou môže v čase nasadenia kombinovanej
antiretrovírusovej terapie (CART) vzniknúť zápalová reakcia na asymptomatické alebo reziduálne
oportúnne infekcie. Boli zaznamenané aj autoimunitné poruchy (ako je Gravesova choroba
a autoimunitná hepatitída); avšak zaznamenaný čas do ich nástupu je rôznorodejší a tieto udalosti sa
môžu vyskytnúť mnoho mesiacov po začatí liečby (pozri časť 4.4).
Pri každej z nasledovných klinických nežiaducich reakcií sa objavil minimálne jeden závažný výskyt:
genitálny herpes, anémia, syndróm imunitnej reaktivácie, depresia, mentálna porucha, pokus o suicídium, gastritída, hepatitída, zlyhanie obličiek, náhodné predávkovanie.
V klinických štúdiách pacientov, ktorí už mali skúsenosť s liečbou, sa v režimoch obsahujúcich raltegravir a darunavir v porovnaní s režimami obsahujúcimi raltegravir bez darunaviru alebo darunavir bez raltegraviru častejšie pozorovala vyrážka, bez ohľadu na príčinu jej vzniku. Vyrážka, ktorá sa podľa názoru skúšajúceho považovala za súvisiacu s liekom, sa objavila v podobných mierach
výskytu. Miery výskytu vyrážky upravené na expozíciu (všetky príčiny) boli 10,9 pri raltegravire + darunavire, 4,2 pri raltegravire bez darunaviru a 3,8 pri darunavire bez raltegraviru na 100 pacientorokov (PYR) a miery výskytu vyrážky súvisiacej s liekom boli 2,4 pri raltegravire + darunavire, 1,1 pri raltegravire bez darunaviru a 2,3 pri darunavire bez raltegraviru na 100 PYR. Vyrážky pozorované v klinických štúdiách boli mierne až stredne závažné a neviedli k vysadeniu liečby (pozri časť 4.4).
Pacienti súbežne infikovaní vírusom hepatitídy B a/alebo hepatitídy C
V klinických skúšaniach sa raltegravirom v kombinácii s inými liečivami proti HIV-1 liečilo 79 pacientov súbežne infikovaných hepatitídou B, 84 pacientov súbežne infikovaných hepatitídou C a 8 pacientov súbežne infikovaných hepatitídou B a C. Vo všeobecnosti bol bezpečnostný profil raltegraviru u pacientov súbežne infikovaných vírusom hepatitídy B a/alebo hepatitídy C podobný profilu u pacientov bez súbežnej infekcie vírusom hepatitídy B a/alebo hepatitídy C, hoci miery
abnormalít AST a ALT boli o niečo vyššie v podskupine so súbežnou infekciou vírusom hepatitídy B a/alebo hepatitídy C.
U pacientov, ktorí už mali skúsenosť s liečbou, sa abnormálne laboratórne hodnoty stupňa 2 alebo vyššieho, čo vyjadruje stupeň zhoršenia oproti východiskovým hodnotám AST, ALT alebo celkového bilirubínu, vyskytli v 96. týždni u 29 %, 34 %, resp. 13 % súbežne infikovaných pacientov liečených raltegravirom, oproti 11 %, 10 %, resp. 9 % všetkých ostatných pacientov liečených raltegravirom.
U predtým neliečených pacientov sa abnormálne laboratórne hodnoty stupňa 2 alebo vyššieho, čo vyjadruje stupeň zhoršenia oproti východiskovým hodnotám AST, ALT alebo celkového bilirubínu, vyskytli v 240. týždni u 22 %, 44 %, resp. 17 % súbežne infikovaných pacientov liečených raltegravirom, oproti 13 %, 13 %, resp. 5 % všetkých ostatných pacientov liečených raltegravirom.
Pediatrická populácia
ISENTRESS v liekovej forme 600 mg tablety sa neskúmal u detských a dospievajúcich pacientov (pozri časť 4.2).
Deti a dospievajúci vo veku od 2 do 18 rokov
Raltegravir dvakrát denne sa skúmal u 126 detí a dospievajúcich infikovaných HIV-1 vo veku od 2 do 18 rokov so skúsenosťou s antiretrovírusovou liečbou v kombinácii s inými antiretrovírusovými
liečivami v štúdii IMPAACT P1066 (pozri časti 5.1 a 5.2). 96 zo 126 pacientov dostávalo odporúčanú
dávku lieku raltegravir dvakrát denne.
U týchto 96 detí a dospievajúcich boli frekvencia, typ a závažnosť nežiaducich reakcií súvisiacich
s liekom do 48. týždňa porovnateľné s nežiaducimi reakciami, ktoré sa pozorovali u dospelých.
U jedného pacienta sa vyskytli klinické nežiaduce reakcie psychomotorickej hyperaktivity 3. stupňa, abnormálne správanie a insomnia, ktoré súviseli s liekom; u jedného pacienta sa objavila závažná alergická vyrážka 2. stupňa súvisiaca s liekom.
U jedného pacienta sa objavili laboratórne abnormality, hladiny AST 4. stupňa a hladiny ALT 3.
stupňa, ktoré súviseli s liekom a ktoré sa považovali za závažné.
Dojčatá a batoľatá vo veku 4 týždne do menej ako 2 roky
Raltegravir dvakrát denne sa tiež skúmal u 26 dojčiat a batoliat infikovaných HIV-1 vo veku 4 týždne do menej ako 2 roky v kombinácii s inými antiretrovírusovými liečivami v štúdii IMPAACT P1066 (pozri časti 5.1 a 5.2).
U týchto 26 dojčiat a batoliat boli frekvencia, typ a závažnosť nežiaducich reakcií súvisiacich s liekom
do 48. týždňa porovnateľné s nežiaducimi reakciami, ktoré sa pozorovali u dospelých.
U jedného pacienta sa vyskytla závažná alergická vyrážka 3. stupňa súvisiaca s liekom, ktorá viedla k ukončeniu liečby.
Novorodenci vystavení HIV-1
V IMPAACT P1110 (pozri časť 5.2) boli novorodenci, ktorí boli vhodní na zaradenie, narodení v gestačnom veku najmenej 37 týždňov a vážili najmenej 2 kg. Šestnásť novorodencov dostalo 2 dávky ISENTRESSU v prvých dvoch týždňoch svojho života a 26 novorodencov dostávalo
ISENTRESS každý deň počas 6 týždňov; všetci boli sledovaní počas 24 týždňov. Nevyskytli sa žiadne klinické nežiaduce udalosti súvisiace s liekom a vyskytli sa tri laboratórne nežiaduce udalosti
súvisiace s liekom (jedna prechodná neutropénia stupňa 4 u osoby dostávajúcej liečbu s obsahom zidovudínu na prevenciu prenosu z matky na dieťa (prevention ofmother to child transmission, PMTCT) a dve udalosti zvýšenia bilirubínu (jedna stupňa 1 a druhá stupňa 2) považované za nezávažné a nevyžadujúce špeciálnu liečbu).
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
O liečbe predávkovania raltegravirom nie sú k dispozícii žiadne špecifické informácie.
V prípade predávkovania sa odporúča vykonať štandardné podporné opatrenia, napr. odstrániť neabsorbovaný materiál z gastrointestinálneho traktu, zaviesť klinické monitorovanie (vrátane vyhotovenia elektrokardiogramu) a ak je to potrebné, nasadiť podpornú liečbu. Treba vziať do úvahy, že raltegravir je na klinické použitie vo forme draselnej soli. Nie je známe, do akej miery je raltegravir dialyzovateľný.
Farmakologické vlastnosti - ISENTRESS 600 mg
Farmakoterapeutická skupina: antivirotiká na systémové použitie, inhibítory integrázy, ATC kód: J05AJ01
Mechanizmus účinku
Raltegravir je inhibítor prenosu reťazcov integrázou účinný proti vírusu ľudskej imunodeficiencie
(HIV-1). Raltegravir inhibuje katalytickú aktivitu integrázy, enzýmu kódovaného HIV, ktorý je
potrebný na vírusovú replikáciu. Inhibícia integrázy zabraňuje kovalentnému vloženiu alebo integrácii genómu HIV do genómu hostiteľskej bunky. Genómy HIV, ktoré sa nedokážu včleniť, nemôžu riadiť tvorbu nových infekčných vírusových častíc, takže inhibícia integrácie zabraňuje šíreniu vírusovej
infekcie.
Antivírusová aktivita in vitro
Raltegravir v koncentráciách 31± 20 nmol/l viedol k 95 % inhibícii (IC95) replikácie HIV-1
(v porovnaní s neliečenou kultúrou infikovanou vírusom) v ľudských T-lymfoidných bunkových kultúrach infikovaných na bunkovú líniu adaptovaným HIV-1 variantom H9IIIB. Okrem toho raltegravir inhiboval vírusovú replikáciu v kultúrach mitogénom aktivovaných ľudských mononukleárov z periférnej krvi infikovaných rôznymi primárnymi klinickými izolátmi HIV-1 vrátane izolátov z 5 podtypov non-B a izolátov rezistentných voči inhibítorom reverznej transkriptázy
a inhibítorom proteázy. V teste s jedným cyklom infekcie raltegravir inhiboval infekciu 23 izolátmi HIV reprezentujúcimi 5 podtypov non-B a 5 cirkulujúcich rekombinantných foriem s hodnotami IC50 v rozsahu od 5 do 12 nmol/l.
Rezistencia
Väčšina vírusov izolovaných od pacientov, u ktorých raltegravir zlyhal, mala vysokú úroveň rezistencie voči raltegraviru vyplývajúcu z prítomnosti dvoch alebo viacerých mutácií v integráze. Väčšina mala charakteristickú mutáciu 155. aminokyseliny (N155 zamenená za H), 148.
aminokyseliny (Q148 zamenená za H, K alebo R) alebo 143. aminokyseliny (Y143 zamenená za H, C alebo R), popri jednej alebo viacerých ďalších mutáciách integrázy (napr. L74M, E92Q, T97A, E138A/K, G140A/S, V151I, G163R, S230R). Charakteristické mutácie znižovali citlivosť vírusu voči raltegraviru a prítomnosť ďalších mutácií mala za následok ďalší pokles citlivosti voči raltegraviru.
Faktory, ktoré znižovali pravdepodobnosť vzniku rezistencie, zahŕňali nižšiu základnú vírusovú záťaž
a použitie iných účinných antiretrovírusových liečiv. Mutácie spôsobujúce rezistenciu na raltegravir
vo všeobecnosti spôsobujú aj rezistenciu na elvitegravir, inhibítor prenosu reťazcov integrázou. Mutácie 143. aminokyseliny spôsobujú väčšiu rezistenciu na raltegravir ako na elvitegravir a mutácia E92Q spôsobuje väčšiu rezistenciu na elvitegravir ako na raltegravir. Pri vírusoch s mutáciou 148. aminokyseliny spolu s jednou alebo viacerými inými mutáciami rezistencie na raltegravir sa môže vyskytovať aj klinicky významná rezistencia na dolutegravir.
Klinická skúsenosť
Dôkaz účinnosti raltegraviru bol založený na analýzach 96-týždňových údajov z dvoch
randomizovaných, dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných skúšaní (BENCHMRK 1
a BENCHMRK 2, Protokoly 018 a 019) u dospelých pacientov infikovaných HIV-1, ktorí už mali skúsenosť s antiretrovírusovou liečbou, analýze 240-týždňových údajov z randomizovaného, dvojito zaslepeného, aktívnym komparátorom kontrolovaného skúšania (STARTMRK, Protokol 021)
u dospelých pacientov infikovaných HIV-1 predtým neliečených antiretrovírusovou liečbou a analýze 96-týždňových údajov z randomizovaného, dvojito zaslepeného, aktívnym komparátorom kontrolovaného skúšania (ONCEMRK, Protokol 292) u dospelých pacientov infikovaných HIV-1 predtým neliečených antiretrovírusovou liečbou.
Účinnosť
Dospelí pacienti, ktorí už mali skúsenosťs liečbou (400 mg dvakrát denne)
BENCHMRK 1 a BENCHMRK 2 (multicentrické randomizované dvojito zaslepené placebom kontrolované skúšania) hodnotili bezpečnosť a antiretrovírusovú aktivitu raltegraviru 400 mg dvakrát denne oproti placebu v kombinácii s optimalizovanou základnou terapiou (optimised background
therapy, OBT) u pacientov infikovaných HIV vo veku 16 rokov a starších s dokumentovanou rezistenciou na minimálne jeden liek v každej z 3 tried (NRTI, NNRTI, PI) antiretrovírusovej terapie. Pred randomizáciou zvolil skúšajúci OBT na základe pacientovej doterajšej liečebnej anamnézy, ako
aj na základe východiskového testovania genotypovej a fenotypovej vírusovej rezistencie.
Demografia (pohlavie, vek a rasa) a východiskové charakteristiky pacientov boli medzi skupinami dostávajúcimi raltegravir 400 mg dvakrát denne a placebo porovnateľné. Pacienti boli v minulosti
vystavení mediánu 12 antiretrovirotík počas mediánu 10 rokov. V rámci OBT sa použil medián 4
ART.
Výsledky 48-týždňových a 96-týždňových analýz
Stále výsledky (48. týždeň a 96. týždeň) u pacientov s odporúčanou dávkou raltegraviru 400 mg dvakrát denne zo zlúčených štúdií BENCHMRK 1 a BENCHMRK 2 sú znázornené v tabuľke 2.
Tabuľka 2
Výsledky účinnosti v 48. a 96. týždni
BENCHMRK 1 a 2 zlúčené 48. týždeň 96. týždeň Parameter Raltegravir 400 mg dvakrát denne + OBT (N=462) Placebo + OBT (N=237) Raltegravir 400 mg dvakrát denne + OBT (N=462) Placebo + OBT (N=237)| Percento HIV-RNA <400 kópií/ml (95 % IS)Všetci pacienti† | 72 (68, 76) | 37 (31, 44) | 62 (57, 66) | 28 (23, 34) |
| Východisková charakteristika‡ | ||||
| HIV-RNA >100 000 kópií/ml | 62 (53, 69) | 17 (9, 27) | 53 (45, 61) | 15 (8, 25) |
| ≤100 000 kópií/ml | 82 (77, 86) | 49 (41, 58) | 74 (69, 79) | 39 (31, 47) |
| Počet CD4 ≤50 buniek/mm3 | 61 (53, 69) | 21 (13, 32) | 51 (42, 60) | 14 (7, 24) |
| >50 a ≤200 buniek/mm3 | 80 (73, 85) | 44 (33, 55) | 70 (62, 77) | 36 (25, 48) |
| >200 buniek/mm3 Skóre citlivosti (GSS)§ | 83 (76, 89) | 51 (39, 63) | 78 (70, 85) | 42 (30, 55) |
| 0 | 52 (42, 61) | 8 (3, 17) | 46 (36, 56) | 5 (1, 13) |
| 1 | 81 (75, 87) | 40 (30, 51) | 76 (69, 83) | 31 (22, 42) |
| 2 a vyššie | 84 (77, 89) | 65 (52, 76) | 71 (63, 78) | 56 (43, 69) |
| Percento HIV-RNA <50 kópií/ml (95 % IS) | ||||
| Všetci pacienti† | 62 (57, 67) | 33 (27, 39) | 57 (52, 62) | 26 (21, 32) |
| Východisková charakteristika‡ | ||||
| HIV-RNA >100 000 kópií/ml | 48 (40, 56) | 16 (8, 26) | 47 (39, 55) | 13 (7, 23) |
| ≤100 000 kópií/ml | 73 (68, 78) | 43 (35, 52) | 70 (64, 75) | 36 (28, 45) |
| Počet CD4 ≤50 buniek/mm3 | 50 (41, 58) | 20 (12, 31) | 50 (41, 58) | 13 (6, 22) |
| >50 a ≤200 buniek/mm3 | 67 (59, 74) | 39 (28, 50) | 65 (57, 72) | 32 (22, 44) |
| >200 buniek/mm3 Skóre citlivosti (GSS)§ | 76 (68, 83) | 44 (32, 56) | 71 (62, 78) | 41 (29, 53) |
| 0 | 45 (35, 54) | 3 (0, 11) | 41 (32, 51) | 5 (1, 13) |
| 1 | 67 (59, 74) | 37 (27, 48) | 72 (64, 79) | 28 (19, 39) |
| 2 a vyššie | 75 (68, 82) | 59 (46, 71) | 65 (56, 72) | 53 (40, 66) |
| 109 (98, | 45 (32, 57) | 123 (110, | 49 (35, 63) |
| 121) | 137) |
Priemerná zmena počtu CD4 buniek (95 % IS), bunky/mm3
Všetci pacienti‡
Raltegravir 400 mg dvakrát denne + OBT (N=462) Placebo + OBT (N=237) Raltegravir 400 mg dvakrát denne + OBT (N=462) Placebo + OBT (N=237)| Východisková charakteristika‡ | ||||
| HIV-RNA >100 000 kópií/ml | 126 (107, | 36 (17, 55) | 140 (115, | 40 (16, 65) |
| 144) | 165) | |||
| ≤100 000 kópií/ml | 100 (86, | 49 (33, 65) | 114 (98, | 53 (36, 70) |
| 115) | 131) | |||
| Počet CD4 ≤50 buniek/mm3 | 121 (100, | 33 (18, 48) | 130 (104, | 42 (17, 67) |
| 142) | 156) | |||
| >50 a ≤200 buniek/mm3 | 104 (88, | 47 (28, 66) | 123 (103, | 56 (34, 79) |
| 119) | 144) | |||
| >200 buniek/mm3 | 104 (80, | 54 (24, 84) | 117 (90, | 48 (23, 73) |
| Skóre citlivosti (GSS)§ | 129) | 143) | ||
| 0 | 81 (55, 106) | 11 (4, 26) | 97 (70, 124) | 15 (-0, 31) |
| 1 | 113 (96, | 44 (24, 63) | 132 (111, | 45 (24, 66) |
| 130) | 154) | |||
| 2 a vyššie | 125 (105, | 76 (48, 103) | 134 (108, | 90 (57, 123) |
| 144) | 159) | |||
† Pacient, ktorý nedokončil štúdiu, sa posudzuje ako zlyhanie: pacienti, ktorí predčasne prerušili, sú následne pokladaní za neúspešných.
Hlásené je percento pacientov s odpoveďou a príslušný 95 % interval spoľahlivosti (IS).
‡ Na analýzu podľa prognostických faktorov sa pre percentá <400 a 50 kópií/ml virologické zlyhania prenášali (carried forward). Pre priemerné zmeny počtu CD4 sa na virologické zlyhania použila metóda prenosu východiskovej hodnoty (baseline-carry-forward).
§ Skóre genotypovej citlivosti (GSS) bolo definované ako súčet perorálnych ART v optimalizovanej základnej terapii (OBT), na ktoré
vírusový izolát pacienta vykazoval genotypovú citlivosť na základe testu genotypovej rezistencie. Použitie enfuvirtidu v OBT
u pacientov, ktorí nemali predchádzajúcu skúsenosť s enfuvirtidom, sa počítalo ako jeden účinný liek v OBT. Podobne sa použitie
darunaviru v OBT u pacientov doposiaľ neliečených darunavirom počítalo ako jeden účinný liek v OBT.
Raltegravir dosiahol virologické odpovede (pri použití prístupu: pacient, ktorý nedokončil=zlyhanie)
HIV RNA <50 kópií/ml v 16. týždni u 61,7 % pacientov, v 48. týždni u 62,1 % pacientov a v 96. týždni u 57,0 %. U niektorých pacientov došlo medzi 16. a 96. týždňom k opätovnému vírusovému nárastu. Faktory spojené so zlyhaním zahŕňajú vysokú počiatočnú vírusovú záťaž a OBT, ktorá nezahŕňala minimálne jedno účinné liečivo.
Prechod na raltegravir (400 mg dvakrát denne)
Štúdie SWITCHMRK 1 a 2 (Protokoly 032 a 033) hodnotili pacientov infikovaných HIV, ktorí dostávali supresívnu (skríning HIV RNA <50 kópií/ml; stabilný režim >3 mesiace) terapiu
s lopinavirom 200 mg (+) ritonavirom 50 mg 2 tablety dvakrát denne plus najmenej 2 nukleozidové inhibítory reverznej transkriptázy, a randomizovali ich v pomere 1:1 tak, aby pokračovali v užívaní
lopinaviru (+) ritonaviru 2 tablety dvakrát denne (n=174, resp. n=178) alebo sa lopinavir (+) ritonavir nahradili raltegravirom 400 mg dvakrát denne (n=174, resp. n=176). Pacienti s virologickým zlyhaním
v anamnéze neboli vylúčení a počet predchádzajúcich antiretrovírusových terapií nebol obmedzený.
Tieto štúdie boli ukončené po primárnej analýze účinnosti v 24. týždni, pretože sa im nepodarilo preukázať neinferioritu raltegraviru oproti lopinaviru (+) ritonaviru. V oboch štúdiách sa v 24. týždni
supresia HIV RNA na menej ako 50 kópií/ml udržala u 84,4 % pacientov v skupine s raltegravirom oproti 90,6 % v skupine s lopinavirom (+) ritonavirom (pacienti, ktorí nedokončili štúdiu = zlyhanie). O potrebe podávať raltegravir s dvoma ďalšími účinnými liečivami pozri časť 4.4.
Predtým neliečení dospelí pacienti (400 mg dvakrát denne)
V STARTMRK (multicentrické randomizované, dvojito zaslepené, aktívnym komparátorom kontrolované skúšanie) sa hodnotila bezpečnosť a antiretrovírusová aktivita raltegraviru 400 mg dvakrát denne oproti efavirenzu 600 mg večer pred spaním, v kombinácii s emtricitabínom (+) tenofovir-dizoproxilfumarátom, u predtým neliečených pacientov infikovaných HIV s HIV RNA >5 000 kópií/ml. Randomizácia bola stratifikovaná podľa skríningu hladiny HIV RNA
(≤50 000 kópií/ml a >50 000 kópií/ml) a podľa infekcie hepatitídou B alebo C (pozitívna alebo negatívna).
Demografia (pohlavie, vek a rasa) a východiskové charakteristiky pacientov boli medzi skupinou
užívajúcou raltegravir 400 mg dvakrát denne a skupinou, ktorá užívala efavirenz 600 mg večer pred
spaním, porovnateľné.
Výsledky 48-týždňových a 240-týždňových analýz
Pokiaľ ide o primárny cieľový ukazovateľ účinnosti, podiel pacientov, ktorí dosiahli HIV RNA
< 50 kópií/ml v 48. týždni, bol 241/280 (86,1 %) v skupine užívajúcej raltegravir a 230/281 (81,9 %) v skupine užívajúcej efavirenz. Terapeutický rozdiel (raltegravir – efavirenz) bol 4,2 % s príslušným 95 % IS (-1,9, 10,3), čo potvrdzuje, že raltegravir nie je inferiórny oproti efavirenzu (p-hodnota pre neinferioritu <0,001). Terapeutický rozdiel (raltegravir – efavirenz) v 240. týždni bol 9,5 %,
s príslušným 95 % IS (1,7, 17,3). Výsledky v 48. týždni a 240. týždni u pacientov užívajúcich odporúčanú dávku raltegraviru 400 mg dvakrát denne zo štúdie STARTMRK sú uvedené v tabuľke 3.
Tabuľka 3
Výsledky účinnosti v 48. a 240. týždniŠtúdia STARTMRK 48. týždeň 240. týždeň
Parameter Raltegravir 400 mg dvakrát denne (N=281) Efavirenz 600 mg večer pred spaním (N=282) Raltegravir 400 mg dvakrát denne (N=281) Efavirenz 600 mg večer pred spaním (N=282)| Percento HIV-RNA <50 kópií/ml (95 % IS)Všetci pacienti† | 86 (81, 90) | 82 (77, 86) | 71 (65, 76) | 61 (55, 67) |
| Východisková charakteristika‡ | ||||
| HIV-RNA >100 000 kópií/ml | 91 (85, 95) | 89 (83, 94) | 70 (62, 77) | 65 (56, 72) |
| ≤100 000 kópií/ml | 93 (86, 97) | 89 (82, 94) | 72 (64, 80) | 58 (49, 66) |
| Počet CD4 ≤50 buniek/mm3 | 84 (64, 95) | 86 (67, 96) | 58 (37, 77) | 77 (58, 90) |
| >50 a ≤200 buniek/mm3 | 89 (81, 95) | 86 (77, 92) | 67 (57, 76) | 60 (50, 69) |
| >200 buniek/mm3 | 94 (89, 98) | 92 (87, 96) | 76 (68, 82) | 60 (51, 68) |
| Vírusový podtyp vetvy B | 90 (85, 94) | 89 (83, 93) | 71 (65, 77) | 59 (52, 65) |
| nepatriaci do vetvy B | 96 (87, 100) | 91 (78, 97) | 68 (54, 79) | 70 (54, 82) |
| Priemerná zmena počtu CD4 buniek (95 % IS),bunky/mm3 |
| 189 (174, | 163 (148, | 374 (345, | 312 (284, |
| 204) | 178) | 403) | 339) |
Všetci pacienti‡
| Východisková charakteristika‡ | ||||
| HIV-RNA >100 000 kópií/ml | 196 (174, | 192 (169, | 392 (350, | 329 (293, |
| 219) | 214) | 435) | 364) | |
| ≤100 000 kópií/ml | 180 (160, | 134 (115, | 350 (312, | 294 (251, |
| 200) | 153) | 388) | 337) | |
| Počet CD4 ≤50 buniek/mm3 | 170 (122, | 152 (123, | 304 (209, | 314 (242, |
| 218) | 180) | 399) | 386) | |
| >50 a ≤200 buniek/mm3 | 193 (169, | 175 (151, | 413 (360, | 306 (264, |
| 217) | 198) | 465) | 348) | |
| >200 buniek/mm3 | 190 (168, | 157 (134, | 358 (321, | 316 (272, |
| 212) | 181) | 395) | 359) | |
Štúdia STARTMRK 48. týždeň 240. týždeň
| Raltegravir | Efavirenz | Raltegravir | Efavirenz |
| Parameter 400 mg | 600 mg večer | 400 mg | 600 mg večer |
| dvakrát | pred spaním | dvakrát | pred spaním |
| denne | (N=282) | denne | (N=282) |
| (N=281) | (N=281) | ||
| Vírusový podtyp vetvy B 187 (170, | 164 (147, | 380 (346, | 303 (272, |
| 204) | 181) | 414) | 333) |
| nepatriaci do vetvy B 189 (153, | 156 (121, | 332 (275, | 329 (260, |
| 225) | 190) | 388) | 398) |
† Pacient, ktorý nedokončil štúdiu, sa posudzuje ako zlyhanie: pacienti, ktorí predčasne prerušili, sú následne pokladaní za neúspešných.
Hlásené je percento pacientov s odpoveďou a príslušný 95 % interval spoľahlivosti (IS).
‡ Na analýzu podľa prognostických faktorov sa pre percentá <50 a 400 kópií/ml virologické zlyhania prenášali (carried forward). Pre
priemerné zmeny počtu CD4 sa na virologické zlyhania použila metóda prenosu východiskovej hodnoty (baseline-carry-forward).
Poznámky: Analýza vychádza zo všetkých dostupných údajov.
Raltegravir a efavirenz sa podávali s emtricitabínom (+) tenofovir-dizoproxilfumarátom.
Predtým neliečení dospelí pacienti (1 200 mg [2 x 600 mg] jedenkrát denne)
V ONCEMRK (multicentrické randomizované, dvojito zaslepené, aktívnym komparátorom kontrolované skúšanie; Protokol 292) sa hodnotila bezpečnosť a antiretrovírusová aktivita raltegraviru
1 200 mg jedenkrát denne + emtricitabínu (+) tenofovir-dizoproxilfumarátu oproti raltegraviru 400 mg dvakrát denne v kombinácii s emtricitabínom (+) tenofovir-dizoproxilfumarátom, u predtým
neliečených pacientov infikovaných HIV s HIV RNA >1 000 kópií/ml. Randomizácia bola
stratifikovaná podľa skríningu hladiny HIV RNA (≤ 100 000 kópií/ml a > 100 000 kópií/ml) a podľa
infekcie hepatitídou B alebo C (pozitívna alebo negatívna).
Demografia (pohlavie, vek a rasa) a východiskové charakteristiky pacientov boli medzi skupinou užívajúcou raltegravir 1 200 mg jedenkrát denne a skupinou, ktorá užívala raltegravir 400 mg dvakrát denne, porovnateľné.
Výsledky analýz v 48. a 96. týždni
Pokiaľ ide o primárny cieľový ukazovateľ účinnosti, podiel pacientov, ktorí dosiahli HIV RNA
< 40 kópií/ml v 48. týždni, bol 472/531 (88,9 %) v skupine užívajúcej raltegravir 1 200 mg jedenkrát denne a 235/266 (88,3 %) v skupine užívajúcej raltegravir 400 mg dvakrát denne. Terapeutický rozdiel (raltegravir 1 200 mg jedenkrát denne – raltegravir 400 mg dvakrát denne) bol 0,5 % s príslušným
95 % IS (-4,2, 5,2), čo potvrdzuje, že raltegravir 1 200 mg jedenkrát denne nie je inferiórny oproti raltegraviru 400 mg dvakrát denne.
V 96. týždni bol podiel pacientov, ktorí dosiahli HIV RNA < 40 kópií/ml 433/531 (81,5 %) v skupine užívajúcej raltegravir 1 200 mg jedenkrát denne a 213/266 (80,1 %) v skupine užívajúcej raltegravir 400 mg dvakrát denne. Rozdiel medzi liečbami (raltegravir 1 200 mg jedenkrát denne – raltegravir 400 mg dvakrát denne) bol 1,5 % so súvisiacim 95 % IS (-4,4, 7,3). Výsledky v 48. týždni a 96. týždni z ONCEMRK sú uvedené v tabuľke 4.
Tabuľka 4
Výsledky účinnosti v 48. a 96. týždni
Štúdia ONCEMRK
48. týždeň 96. týždeň| Raltegravir | Raltegravir | Raltegravir | Raltegravir | |
| Parameter | 600 mg | 400 mg | 600 mg | 400 mg |
| (1 200 mg | dvakrát denne | (1 200 mg | dvakrát denne | |
| jedenkrát denne)(N = 531) | (N = 266) | jedenkrát denne)(N = 531) | (N = 266) |
Všetci pacienti† 88,9 (85,9, 91,4) 88,3 (83,9, 91,9) 81,5 (78,0, 84,8) 80,1 (74,8, 84,7)
Východiskové charakteristiky‡
| HIV-RNA > 100 000 kópií/ml | 86,7 (80,0, 91,8) | 83,8 (73,4, 91,3) | 84,7 (77,5, 90,3) | 82,9 (72,0, 90,8) |
| ≤ 100 000 kópií/ml | 97,2 (94,9, 98,7) | 97,7 (94,3, 99,4) | 91,9 (88,5, 94,5) | 93,0 (89,1, 97,1) |
| 79,0 (66,8, 88,3) | 80 (61,4, 92,3) |
| 91,4 (88,3, 93,9) | 92,2 (87,6, 95,5) |
| 90,0 (86,0, 93,2) | 88,9 (83,0, 93,3) |
| 89,5 (84,1, 93,6) | 94,4 (86,2, 98,4) |
Počet CD4 ≤ 200 buniek/mm3 85,1 (74,3, 92,6) 87,9 (71,8, 96,6)
> 200 buniek/mm3 95,6 (93,2, 97,3) 94,5 (90,6, 97,1)
Vírusový podtyp vetvy B 94,6 (91,4, 96,8) 93,7 (89,0, 96,8)
nepatriaci do vetvy B 93,6 (89,1, 96,6) 93,2 (84,9, 97,8)
Priemerná zmena počtu CD4 buniek (95 % IS), bunky/mm3Všetci pacienti‡232 (215, 249) 234 (213, 255) 262 (243, 280) 262 (236, 288)
Východiskové charakteristiky‡
| HIV-RNA > 100,000 kópií/ml | 276 (245, 308) | 256 (218, 294) | 297 (263, 332) | 281 (232, 329) |
| ≤ 100,000 kópií/ml | 214 (194, 235) | 225 (199, 251) | 248 (225, 270) | 254 (224, 285) |
| Počet CD4 ≤ 200 buniek/mm3 | 209 (176, 243) | 209 (172, 245) | 239 (196, 281) | 242 (188, 296) |
| > 200 buniek/mm3 | 235 (216, 255) | 238 (214, 262) | 265 (245, 286) | 265 (237, 294) |
| Vírusový podtyp vetvy B | 232 (209, 254) | 240 (213, 266) | 270 (245, 296) | 267 (236, 297) |
| nepatriaci do vetvy B | 233 (205, 261) | 226 (191, 261) | 246 (219, 274) | 259 (211, 307) |
† Pacient, ktorý nedokončil štúdiu, sa posudzuje ako zlyhanie: pacienti, ktorí predčasne prerušili, sú následne pokladaní za neúspešných.
Hlásené je percento pacientov s odpoveďou a príslušný 95 % interval spoľahlivosti (IS).
‡ Na analýzu podľa prognostických faktorov sa pre percentá < 40 kópií/ml virologické zlyhania prenášali (carried forward). Pre priemerné zmeny počtu CD4 sa na virologické zlyhania použila metóda prenosu východiskovej hodnoty (baseline-carry-forward).
Raltegravir 1 200 mg QD a raltegravir 400 mg BID sa podávali s emtricitabínom (+) tenofovir-dizoproxilfumarátom.
Absorpcia
U zdravých dobrovoľníkov, ktorým sa podali jednotlivé perorálne dávky raltegraviru nalačno, sa preukázalo, že sa raltegravir rýchlo absorbuje s tmax približne 3 hodiny po podaní dávky. AUC a Cmax raltegraviru sa zvyšujú úmerne dávke v rozmedzí dávok 100 mg až 1 600 mg. C12 h raltegraviru sa zvyšuje úmerne dávke v rozmedzí dávok 100 až 800 mg a zvyšuje sa o niečo menej, ako je úmerné
dávke v rozmedzí dávok 100 mg až 1 600 mg.
Pri dávkovaní dvakrát denne sa farmakokinetický rovnovážny stav dosahuje rýchlo, približne
v priebehu prvých 2 dní užívania lieku. Dochádza len k malej až žiadnej kumulácii v AUC a Cmax a dokázaná je mierna kumulácia v C12 h. Absolútna biologická dostupnosť raltegraviru nebola stanovená.
Raltegravir 1 200 mg jedenkrát denne sa tiež rýchlo absorbuje s mediánom tmax približne 1,5 až
2 hodiny nalačno a vytvára vyššie absorpčné maximum s tendenciou k vyššej Cmax v porovnaní
s raltegravirom dvakrát denne (1 x 400 mg tableta dvakrát denne). Okrem toho, s ohľadom na liekovú
formu raltegraviru 400 mg, má lieková forma raltegraviru 600 mg používaná v dávkovacom režime 1 200 mg jedenkrát denne (2 x 600 mg) vyššiu relatívnu biologickú dostupnosť (o 21 až 66 %). Po absorpcii obe liekové formy raltegraviru vykazujú podobnú farmakokinetiku. Po podaní dávky
raltegraviru 1 200 mg jedenkrát denne bola AUC0-24 v ustálenom stave 53,7 hod·µmol/l, C24 bola 75,6 n µmol/l a medián Tmax bol 1,50 hodín.
Raltegravir 400 mg dvakrát denne sa môže podávať s jedlom alebo bez jedla. V pivotných štúdiách bezpečnosti a účinnosti u pacientov infikovaných HIV sa raltegravir podával bez ohľadu na jedlo.
Podanie viacnásobných dávok raltegraviru po jedle s miernym obsahom tuku neovplyvnilo AUC raltegraviru v klinicky významnej miere, AUC stúpla o 13 % v porovnaní s podaním nalačno. Po podaní po jedle s miernym obsahom tuku bola C12 h raltegraviru o 66 % vyššia a Cmax o 5 % vyššia ako po podaní nalačno. Podanie raltegraviru po jedle s vysokým obsahom tuku zvýšilo AUC a Cmax približne dvojnásobne a C12 h 4,1-násobne. Podanie raltegraviru po jedle s nízkym obsahom tuku znížilo AUC o 46 % a Cmax o 52 %, C12 h sa v podstate nezmenila. Zdá sa, že v porovnaní so stavom nalačno potrava zvyšuje farmakokinetickú variabilitu.
Raltegravir 600 mg tablety (2 x 600 mg jedenkrát denne) sa môžu podávať s jedlom alebo bez jedla. V štúdii účinku jedla po podaní jednotlivej dávky sa preukázalo, že vplyv jedla pri dávke 1 200 mg
jedenkrát denne bol podobný alebo menší počas skúmania s jedlom s vysokým alebo nízkym obsahom tukov v porovnaní so 400 mg dvakrát denne. Konzumácia jedla s nízkym obsahom tukov
s raltegravirom 1 200 mg jedenkrát denne viedla k 42 % poklesu AUC0-last, 52 % poklesu Cmax a 16 % poklesu C24 h. Konzumácia jedla s vysokým obsahom tukov viedla k 1,9 % zvýšeniu AUC0-last, 28 % poklesu Cmax a 12 % poklesu C24 h.
Vo farmakokinetike raltegraviru sa celkovo pozorovala značná variabilita. V skúšaniach
BENCHMRK 1 a 2 sa variačný koeficient (CV) pozorovanej C12 h pre interindividuálnu variabilitu
= 212 % a CV pre intraindividuálnu variabilitu = 122 %. Zdroje variability môžu zahŕňať rozdiely
v podaní spolu s jedlom a súbežne podávanými liekmi.
Distribúcia
V rozsahu koncentrácie 2 až 10 µmol/l sa na ľudské plazmatické proteíny viaže približne 83 % raltegraviru.
Raltegravir rýchlo prechádzal cez placentu u potkanov, ale do mozgu v zreteľnom rozsahu neprenikol.
V dvoch štúdiách pacientov infikovaných HIV-1, ktorí dostávali raltegravir 400 mg dvakrát denne, sa raltegravir ľahko detegoval v cerebrospinálnej tekutine. V prvej štúdii (n = 18) bol medián koncentrácie v cerebrospinálnej tekutine 5,8 % (rozsah od 1 do 53,5 %) zodpovedajúcej plazmatickej koncentrácie. V druhej štúdii (n = 16) bol medián koncentrácie v cerebrospinálnej tekutine 3 %
(rozsah od 1 do 61 %) zodpovedajúcej plazmatickej koncentrácie. Tieto mediány podielov sú približne
3- až 6-násobne nižšie ako voľná frakcia raltegraviru v plazme. Biotransformácia a vylučovanie
Zjavný terminálny polčas raltegraviru je približne 9 hodín s kratším polčasom fázy alfa (~1 hodina)
zodpovedným za veľkú časť AUC. Po podaní perorálnej dávky rádioaktívne značeného raltegraviru sa približne 51 % dávky vylúčilo v stolici a 32 % dávky v moči. V stolici bol prítomný iba raltegravir,
z ktorého väčšina je pravdepodobne derivovaná z hydrolýzy raltegravir-glukuronidu vylúčeného žlčou, ako sa pozorovalo u predklinických druhov. V moči boli zistené dva komponenty, a to raltegravir a raltegravir-glukuronid, a tvorili približne 9 % (raltegravir) a 23 % (raltegravir-glukuronid) dávky. Hlavnou cirkulujúcou látkou bol raltegravir a predstavoval približne 70 % celkovej rádioaktivity; zostávajúcu rádioaktivitu v plazme predstavoval raltegravir-glukuronid. Štúdie
s izoformnými selektívnymi chemickými inhibítormi a cDNA exprimovanými UDP-glukuronozyltransferázami (UGT) ukazujú, že hlavným enzýmom zodpovedným za tvorbu raltegravir-glukuronidu je UGT1A1. Údaje teda poukazujú na to, že hlavným mechanizmom klírensu raltegraviru u ľudí je glukuronidácia sprostredkovaná UGT1A1.
Polymorfizmus UGT1A1
Pri porovnaní 30 osôb s *28/*28 genotypom s 27 osobami s genotypom divokého typu bol pomer geometrických priemerov (90% IS) AUC 1,41 (0,96, 2,09) a pomer geometrických priemerov C12 h
1,91 (1,43, 2,55). U osôb, u ktorých je z dôvodu genetického polymorfizmu aktivita UGT1A1 znížená, sa nepovažuje za potrebné upravovať dávku.
Osobitné populácie
Pediatrická populácia
Na základe štúdie porovnávajúcej liekovú formu u zdravých dospelých dobrovoľníkov mali žuvacia
tableta a granulát na perorálnu suspenziu vyššiu perorálnu biologickú dostupnosť v porovnaní
so 400 mg tabletou. V tejto štúdii viedlo podávanie žuvacej tablety s jedlom s vysokým obsahom tuku v priemere k 6 % poklesu AUC, 62 % poklesu Cmax a 188 % zvýšeniu C12hod v porovnaní s podaním nalačno. Podávanie žuvacej tablety s jedlom s vysokým obsahom tuku nemá klinicky významný vplyv
na farmakokinetiku raltegraviru a žuvacia tableta sa môže podávať bez ohľadu na jedlo. Účinok jedla na liekovú formu granulát na perorálnu suspenziu sa neskúmal.
Tabuľka 5 uvádza farmakokinetické parametre pri 400 mg tablete, žuvacej tablete a granuláte na
perorálnu suspenziu podľa telesnej hmotnosti.
Tabuľka 5
Farmakokinetické parametre raltegraviru IMPAACT P1066 po podaní dávok v časti 4.2 (nezahŕňa novorodencov)| Geometrický | |||||
| priemer | Geometrický | ||||
| (% CV†) | priemer | ||||
| Telesná | Lieková | AUC0-12 hod | (%CV†) | ||
| hmotnosť | forma | Dávka | N* | (μmol/l●hod) | C12 hod (nmol/l) |
| ≥ 25 kg | filmom obalená tableta | 400 mg dvakrát denne | 18 | 14,1 (121 %) | 233 (157 %) |
| ≥ 25 kg | žuvacia tableta | Dávkovanie na základe telesnej hmotnosti, pozritabuľky s dávkovanímpre žuvaciu tabletu | 9 | 22,1 (36 %) | 113 (80 %) |
| Dávkovanie na | |||||
| základe telesnej | |||||
| hmotnosti, pozri | |||||
| 11 do menej | tabuľky s dávkovaním | ||||
| ako 25 kg | žuvacia tableta | pre žuvaciu tabletu | 13 | 18,6 (68 %) | 82 (123 %) |
| Dávkovanie na | |||||
| základe telesnej | |||||
| hmotnosti, pozri | |||||
| tabuľky s dávkovaním | |||||
| 3 do menej | perorálna | pre granulát na | |||
| ako 20 kg | suspenzia | perorálnu suspenziu | 19 | 24,5 (43 %) | 113 (69 %) |
| *Počet pacientov s intenzívnymi farmakokinetickými (FK) výsledkami pri konečnej odporúčanej dávke.†Geometrický koeficient zmeny. | |||||
Staršie osoby
V rámci študovaného vekového rozsahu pri raltegravire 400 mg dvakrát denne nemal vek klinicky významný vplyv na farmakokinetiku raltegraviru. V rámci študovaného vekového rozsahu
v ONCEMRK pri raltegravire 1 200 mg (2 x 600 mg) jedenkrát denne nemal vek klinicky významný vplyv na farmakokinetiku raltegraviru.
Pohlavie, rasa, etnický pôvod a telesná hmotnosť
V súvislosti s pohlavím, rasou, etnickým pôvodom alebo telesnou hmotnosťou u dospelých sa pri raltegravire 400 mg dvakrát denne nevyskytli žiadne klinicky významné farmakokinetické rozdiely a nevyvodil sa žiadny klinicky významný vplyv na farmakokinetiku raltegraviru. Pri raltegravire
1 200 mg (2 x 600 mg) jedenkrát denne analýza populačnej FK tiež preukázala, že vplyvy pohlavia,
rasy, etnického pôvodu a telesnej hmotnosti neboli klinicky významné.
Porucha funkcie obličiek
Renálny klírens nezmeneného liečiva je menšinovou dráhou eliminácie. U dospelých sa medzi pacientmi s ťažkou renálnou insuficienciou a zdravými osobami nevyskytli žiadne klinicky významné farmakokinetické rozdiely (pozri časť 4.2 v súhrne charakteristických vlastností pre 400 mg dvakrát denne). Pretože nie je známe, do akej miery je raltegravir dialyzovateľný, je potrebné vyhnúť sa podávaniu pred dialýzou. S raltegravirom 1 200 mg jedenkrát denne sa nevykonala žiadna štúdia poruchy funkcie obličiek, na základe výsledkov so 400 mg tabletou dvakrát denne sa však neočakáva žiadny klinicky významný účinok.
Porucha funkcie pečene
Raltegravir je primárne eliminovaný glukuronidáciou v pečeni. U dospelých sa medzi pacientmi so stredne ťažkou hepatálnou insuficienciou a zdravými osobami nevyskytli žiadne klinicky významné farmakokinetické rozdiely. Vplyv ťažkej hepatálnej insuficiencie na farmakokinetiku raltegraviru sa neskúmal (pozri časti 4.2 a 4.4 v súhrne charakteristických vlastností pre 400 mg dvakrát denne).
S raltegravirom 1 200 mg jedenkrát denne sa nevykonala žiadna štúdia poruchy funkcie pečene, na základe výsledkov so 400 mg tabletami dvakrát denne sa však pri miernej a stredne ťažkej poruche funkcie pečene neočakáva žiadny klinicky významný účinok.
Farmaceutické informácie - ISENTRESS 600 mg
Jadro tablety
-
mikrokryštalická celulóza
-
hypromelóza 2910
-
stearát horečnatý
-
sodná soľ kroskarmelózy
Filmový obal
-
monohydrát laktózy
-
hypromelóza 2910
-
oxid titaničitý
-
triacetín
-
žltý oxid železitý
-
čierny oxid železitý
Tableta môže tiež obsahovať stopové množstvo karnaubského vosku.
Fľašu uchovávajte dôkladne uzatvorenú s vysúšadlom na ochranu pred vlhkosťou.
Fľaša z vysokodenzitného polyetylénu (HDPE) s polypropylénovým detským bezpečnostným
uzáverom, indukčným tesnením a vysúšadlom zo silikagélu.
Dostupné sú dve veľkosti balenia: 1 fľaša po 60 tabliet a viacnásobné balenie obsahujúce 180 (3 fľaše
po 60) tabliet.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.