Terapia štítnej žľazy rádioaktívnym jódom je indikovaná u dospelých a detí pri:

• hypertyreóze: liečbe Gravesovej choroby, toxickej multinodulárnej strumy alebo autonómnych strúm

• liečbe papilárneho alebo folikulárneho karcinómu štítnej žľazy vrátane ich metastáz.

  Terapia jodidom sodným (¹³¹I) sa často kombinuje s chirurgickým zákrokom a tyreostatickou liečbou.

Tento liek majú podávať iba oprávnení zdravotnícki pracovníci v určených zdravotníckych zariadeniach (pozri časť 6.6).

Dávkovanie

Aktivita, ktorá sa má podávať, sa určí na základe posúdenia klinického stavu. Terapeutický účinok sa dosiahne až po niekoľkých týždňoch. Aktivita kapsuly má byť stanovená pred jej použitím.

Dospelí

Liečba hypertyreózy

V prípade zlyhania alebo nemožnosti medikamentóznej liečby, môže byť na liečbu hypertyreózy podávaný rádioaktívny jód

U pacientov pred liečbou hypertyreózy rádioaktívnym jódom je potrebné pokúsiť sa docieliť eutyreózu medikamentóznou liečbou vždy, keď je to možné.

Aktivita, ktorá sa má podať, závisí od diagnózy, veľkosti štítnej žľazy, akumulácie a klírensu jódu v štítnej žľaze.

Zvyčajne je v rozsahu 200-800 MBq pre pacienta s priemernou hmotnosťou (70 kg), ale môže byť potrebné opakované podanie až do kumulatívnej dávky 5 000 MBq. Opakovaná liečba po 6-12 mesiacoch je indikovaná v prípade pretrvávajúcej hypertyreózy.

Aktivita, ktorá sa má podať, sa môže definovať protokolmi s fixnou dávkou alebo sa môže vypočítať podľa nasledujúcej rovnice:

A (MBq) = cielená dávka (Gy) x cielený objem (ml) x K max. akumulácia ¹³¹ I (%) x efektívny T ½ (dni)

za týchto podmienok:

cielená dávka cielená absorbovaná dávka v celej štítnej žľaze alebo v adenóme

cielený objem objem celej štítnej žľazy ( Gravesova choroba, multifokálna alebo roztrúsená autonómia)

max. akumulácia ¹³¹ I max. akumulácia ¹³¹ I v štítnej žľaze alebo v noduloch v % z

podanej aktivity stanovenej testovacou dávkou

efektívny polčas rozpadu T1/2 efektívny polčas rozpadu ¹³¹ I v štítnej žľaze vyjadrený v dňoch K = 24,67

Na cieľové orgány sa môžu použiť nasledujúce dávky:

V prípade Gravesovej choroby, multifokálnej alebo roztrúsenej autonómii, vyššie uvedená dávka na cieľový orgán závisí od celkového objemu štítnej žľazy, ale pri unifokálnej autonómii táto dávka závisí len od objemu adenómu. Odporúčané dávky pre cieľové orgány, pozri v časti 11.

Na určenie vhodnej dávky pre cieľový orgán (Gy) môžu byť použité ďalšie dozimetrické postupy, vrátane testov akumulácie technecistanu (^99mTc) sodného v štítnej žľaze

Ablácia štítnej žľazy a liečba metastáz

Potrebné dávky, ktoré nasledujú po totálnej alebo čiastočnej tyroidektómii na odstránenie zvyšného tkaniva štítnej žľazy, sú v rozsahu 1 850-3 700 MBq. Dávky závisia od veľkosti zvyškov štítnej žľazy a akumulácie rádioaktívneho jódu. Pri liečbe metastáz sú potrebné dávky v rozsahu 3 700-11 100 MBq.

Osobitné skupiny pacientov

Porucha funkcie obličiek

Vyžaduje sa starostlivé zváženie podanej aktivity, pretože u pacientov so zníženou funkciou obličiek je možná zvýšená radiačná expozícia. Terapeutické použitie jodidu sodného (¹³¹I) u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek si vyžaduje osobitnú pozornosť (pozri časť 4.4).

Pediatrická populácia

Použitie jodidu sodného (¹³¹I) u detí a dospievajúcich sa musí starostlivo zvážiť na základe klinických potrieb a posúdenia pomeru prínosu a rizika u tejto skupiny pacientov.

V niektorých prípadoch sa má dávka, ktorá sa bude podávať deťom a dospievajúcim, stanoviť po vykonaní individuálnej dozimetrie (pozri časť 4.4).

U detí a dospievajúcich je v odôvodnených prípadoch možná liečba benígnych porúch štítnej žľazy rádioaktívnym jodidom, najmä v prípade relapsu po užití tyreostatických liekov alebo v prípade závažných nežiaducich reakcií na tyreostatické lieky (pozri časť 4.4).

Spôsob podávania

131I Sodium iodide capsule T 37-3700 MBq je na perorálne použitie. Kapsula sa má užiť nalačno. Má sa prehltnúť vcelku s dostatočným množstvom tekutín na zabezpečenie ľahkého prechodu do žalúdka

a hornej časti tenkého čreva.

V prípade podávania deťom, obzvlášť mladším, je potrebné zabezpečiť, aby kapsula bola prehltnutá celá bez žuvania. Odporúča sa podávať kapsulu s kašovitou potravou.

Pre prípravu pacienta, pozri časť 4.4.

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• Gravidita a dojčenie (pozri časť 4.6).

• Pacienti s dysfágiou, pažerákovým zúžením, pažerákovou stenózou, pažerákovým divertikulom, aktívnou gastritídou, žalúdočnou eróziou a peptickým vredom.

• Pacienti s podozrením na zníženú gastrointestinálnu motilitu.

Možnosť výskytu hypersenzitivity alebo anafylaktickej reakcie

Pri výskyte hypersenzitivity alebo anafylaktických reakcií musí byť podávanie lieku okamžite prerušené a v prípade potreby začatá intravenózna liečba. Pre zabezpečenie okamžitého zákroku v urgentných prípadoch musia byť k dispozícii potrebné lieky a vybavenie akým je endotracheálna trubica a dýchací prístroj.

Individuálne posúdenie prínosu/rizika

U každého pacienta musí byť expozícia žiarenia odôvodnená očakávaným prínosom. Podávaná dávka má byť v každom prípade najnižšia možná na dosiahnutie požadovaného terapeutického účinku.

U pacientov po liečbe benígneho ochorenia štítnej žľazy rádioaktívnym jódom existuje malé množstvo dôkazov zvýšeného výskytu rakoviny, leukémie alebo mutácií, napriek jeho rozsiahlemu používaniu. V štúdii, vykonanej u pacientov užívajúcich dávky jodidu sodného (¹³¹I) vyššie ako 3 700 MBq na liečbu malígnych chorôb štítnej žľazy, bol hlásený vyšší výskyt rakoviny močového mechúra. Ďalšia štúdia zaznamenala mierny nárast výskytu leukémie u pacientov užívajúcich veľmi vysoké dávky.

Preto sa odporúča, aby celkové kumulatívne dávky nepresiahli 26 000 MBq.

Hyponatrémia

Po liečbe jodidom (¹³¹I) sodným boli u starších pacientov, ktorí absolvovali totálnu tyreoidektómiu, hlásené závažné prejavy hyponatrémie. Rizikové faktory zahŕňajú vyšší vek, ženské pohlavie, použitie tiazidových diuretík a hyponatrémiu na začiatku liečby jodidom (¹³¹I) sodným. U týchto pacientov sa má zvážiť pravidelné merania hladín elektrolytov v sére.

Funkcia pohlavných žliaz u mužov

Je možné zvážiť využitie spermobanky, aby sa kompenzovalo možné reverzibilné poškodenie funkcie pohlavných žliaz u mužov pre vysokú terapeutickú dávku rádiojódu v prípade pacientov s rozsiahlym ochorením.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

U týchto pacientov sa odporúča starostlivé zváženie pomeru prínosu/rizika, nakoľko je možná zvýšená expozícia žiarením. U týchto pacientov môže byť potrebné upraviť dávkovanie.

Pediatrická populácia

Odporúča sa starostlivé zváženie indikácie, nakoľko účinná dávka v MBq je u tejto populácie vyššia ako u dospelých (pozri časť 11). Pri liečbe detí a dospievajúcich sa musí vziať do úvahy väčšia citlivosť detského tkaniva a dlhšia priemerná dĺžka života týchto pacientov. Musia sa zvážiť možné riziká oproti iným možnostiam liečby (pozri časti 4.2 a 11).

Liečba benígnych ochorení štítnej žľazy rádiojódom u detí a dospievajúcich môže byť uskutočnená len v oprávnených prípadoch, obzvlášť pri relapse po použití tyreostatických liekov alebo v prípade závažných nežiaducich reakcií po tyreostatických liekoch.

Napriek rozsiahlemu užívaniu neexistuje žiadny dôkaz o zvýšenom výskyte rakoviny, leukémie alebo mutácií u človeka, ktorý bol ako pacient liečený na benígne ochorenie štítnej žľazy rádioaktívnym jódom. Osoby, ktoré podstúpili rádioterapiu štítnej žľazy ako deti alebo dospievajúci, majú chodiť na kontrolné vyšetrenie raz ročne.

Príprava pacienta

Pacientov je potrebné viesť k tomu, aby požívali zvýšené množstvo tekutín a nabádať ich, aby močili tak často ako je to len možné, aby sa znížilo ožiarenie močového mechúra, najmä po vysokých dávkach, napr. pri liečbe karcinómu štítnej žľazy. Pacientov, ktorí majú problémy s močením, je potrebné po podaní vysokých dávok rádioaktívneho jódu katetrizovať.

Kvôli zníženiu účinku žiarenia na črevá môže byť potrebné užívanie miernych laxatív (neodporúčajú sa látky zmäkčujúce stolicu, ktoré nestimulujú pohyb čriev) u pacientov, ktorí vyprázdňujú črevá menej ako raz denne.

Aby sa zabránilo sialadenitíde, ktorá sa môže vyskytnúť po podaní vysokej dávky rádioaktívneho jódu, odporúča sa, aby pacient pred liečbou užil cukríky alebo nápoje obsahujúce kyselinu citrónovú (citrónovú šťavu, vitamín C) na stimulovanie vylučovania slín. Dodatočne sa môžu použiť iné farmakologické opatrenia. Pred podaním jódu sa má vyšetriť zaťaženie organizmu jódom z potravy alebo liečby (pozri časť 4.5). Pred liečbou sa odporúča diéta so zníženým obsahom jódu, aby sa zvýšila absorpcia do funkčného tkaniva štítnej žľazy.

Pri karcinóme štítnej žľazy sa má pred podaním rádioaktívneho jódu zastaviť užívanie náhrad hormónov štítnej žľazy, aby sa zaistila dostatočná absorpcia. Odporúča sa prerušiť liečbu trijódtyronínom po dobu 14 dní a liečbu tyroxínom po dobu 4 týždňov. Dva dni po liečbe sa má užívanie obnoviť.

Užívanie karbimazolu a propyltiouracilu sa má prerušiť 1 týždeň pred liečbou hypertyreózy a obnoviť sa má niekoľko dní po liečbe.

Liečba Gravesovej choroby rádioaktívnym jódom sa má uskutočňovať pri súbežnej liečbe kortikosteroidmi, najmä ak je prítomná endokrinná oftalmopatia.

U pacientov s podozrením na gastrointestinálne ochorenie je potrebné venovať veľkú pozornosť pri podávaní kapsúl jodidu sodného (¹³¹I). Odporúča sa súčasné užívanie antagonistov H2 receptorov alebo inhibítorov protónovej pumpy.

Po ukončení liečby

Má sa zamedziť blízkemu kontaktu s deťmi a tehotnými ženami na dostatočne dlhý čas. Pri vracaní sa musí vziať do úvahy riziko kontaminácie.

Pacienti užívajúci liečbu na štítnu žľazu majú byť vyšetrovaní v pravidelných intervaloch.

Osobitné upozornenia

Tento liek obsahuje 63,5 mg sodíka v kapsule, čo zodpovedá 3 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu. Má sa to vziať do úvahy u pacientov na diéte

s kontrolovaným obsahom sodíka.

Tento liek obsahuje 23 mg sacharózy v jednej kapsule. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie fruktózy, glukózo-galaktózovej malabsorpcie alebo deficitu sacharázy a izomaltázy nesmú užívať tento liek.

Opatrenia s ohľadom na riziká týkajúce sa životného prostredia, pozri časť 6.6.

Mnoho farmakologicky aktívnych látok vzájomne interaguje s rádioaktívnym jódom. Existujú rôzne mechanizmy interakcií, ktoré môžu ovplyvňovať viazanie proteínov, farmakokinetiku alebo ovplyvňujú dynamické účinky značeného jódu. Dôsledkom môže byť znížená akumulácia štítnou žľazou. Preto je potrebné poznať úplnú históriu užívania liekov a posúdiť nevyhnutnosť vysadenia niektorého z nich pred podávaním jodidu sodného (¹³¹I).

Napríklad, liečbu nasledujúcimi liekmi je potrebné prerušiť:

* V dôsledku dlhého polčasu amiodarónu sa absorpcia jódu v tkanive štítnej žľazy môže znížiť na niekoľko mesiacov.

** Nevzťahuje sa na Gravesovu chorobu

Ženy vo fertilnom veku

Ak sa plánuje podať rádioaktívny liek žene vo fertilnom veku je dôležité zistiť, či je alebo nie je gravidná. Každá žena, ktorej vynechala menštruácia, sa má považovať za gravidnú, pokiaľ sa nepreukáže opak.

V prípade pochybností o jej možnej gravidite (v prípadoch vynechanej menštruácie, veľmi nepravidelnej menštruácie, atď.) sa majú u pacientky uprednostniť alternatívne techniky bez použitia ionizujúceho žiarenia (ak existujú). Ženám, ktoré podstúpili liečbu jodidom sodným (¹³¹I) sa odporúča neotehotnieť v období 6-12 mesiacov po jeho podávaní.

Antikoncepcia u mužov a žien

Po terapeutickom podávaní jodidu sodného (¹³¹I) sa odporúča používanie antikoncepcie u oboch pohlaví počas obdobia 6 mesiacov (u pacientov s benígnou štítnou žľazou) alebo 12 mesiacov (u pacientov

s rakovinou štítnej žľazy). Muži by nemali splodiť dieťa počas 6 mesiacov po liečbe rádioaktívnym jódom, aby sa umožnilo nahradenie ožiarených spermií za neožiarené. U mužov, ktorí trpia rozsiahlou chorobou a môžu preto potrebovať vysoké terapeutické dávky jodidu sodného (¹³¹I), sa má zvážiť využitie spermobanky.

Gravidita

Použitie jodidu sodného (¹³¹I) je kontraindikované počas potvrdenej gravidity alebo pri podozrení na graviditu, alebo v prípade, že gravidita nebola vylúčená, pretože prestup jodidu sodného (¹³¹I) cez placentu môže spôsobiť vážnu a pravdepodobne aj ireverzibilnú hypotyreózu u novorodencov (dávka absorbovaná maternicou sa pri tomto lieku s pravdepodobnosťou pohybuje v rozsahu od 11 – 511mGy a štítna žľaza plodu silne koncentruje jód počas druhého a tretieho trimestra) (pozri časť 4.3).

V prípade, že je diagnostikovaný diferencovaný karcinóm štítnej žľazy počas gravidity, liečba jodidom sodným (¹³¹I) musí byť odložená na obdobie po pôrode.

Dojčenie

Pred podaním rádiofarmaka dojčiacej matke je potrebné zvážiť možnosť oddialenia podania rádionuklidu, až kým matka neprestane dojčiť a najvhodnejší výber rádiofarmák pri zohľadnení sekrečnej aktivity do materského mlieka. Ak sa podanie lieku považuje za nevyhnutné, dojčenie sa musí prerušiť najmenej 8 týždňov pred podaním jodidu sodného (¹³¹I) a nemá sa v ňom pokračovať (pozri časť 4.3).

Z dôvodu ochrany pred žiarením po užívaní terapeutických dávok sa odporúča zabrániť blízkemu kontaktu medzi matkou a dojčatami na aspoň jeden týždeň.

Fertilita

U mužov a žien sa môže po liečbe rakoviny štítnej žľazy rádioaktívnym jódom objaviť porucha funkcie plodnosti závislá od dávky. V závislosti od dávky sa môže objaviť reverzibilná porucha spermatogenézy pri dávkach nad 1 850 MBq. Po podávaní dávok vyšších ako 3 700 MBq boli zaznamenané klinicky relevantné účinky vrátane oligospermie a azoospermie.

Jodid sodný (¹³¹I) nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Súhrn bezpečnostného profilu

Frekvencia hlásených nežiaducich účinkov bola odvodená z literatúry. Bezpečnostný profil jodidu sodného (¹³¹I) sa značne líši v závislosti od podaných dávok, pričom dávky závisia od typu liečby (t.j. liečba benígneho alebo malígneho ochorenia). Navyše, bezpečnostný profil závisí od podaných

kumulatívnych dávok a dávkovacieho režimu. Preto sú hlásené nežiaduce účinky zosumarizované podľa výskytu pri liečbe benígnych alebo malígnych ochorení.

Často vyskytujúcimi sa nežiaducimi účinkami sú: hypotyreóza, prechodná hypotyreóza, poruchy slinných a slzných žliaz, lokálne účinky z ožiarenia. Pri liečbe rakoviny sa môžu často vyskytnúť aj ďalšie nežiaduce gastrointestinálne účinky a útlm kostnej drene.

Tabuľkový zoznam nežiaducich účinkov

V nasledujúcich tabuľkách sú uvedené zaznamenané prípady nežiaducich účinkov zoradené podľa tried orgánových systémov. Symptómy, ktoré sú skôr sekundárne (napr. syndróm sicca) sú zosumarizované v zátvorkách za príslušným základným syndrómom.

Nasledujúca tabuľka uvádza frekvenciu výskytu:

Veľmi časté: (≥ 1/10); časté: (≥ 1/100 až < 1/10 ); menej časté: ( ≥ 1/1 000 až < 1/ 100 ); zriedkavé: (

≥ 1/ 10 000 až < 1/ 1 000 ); veľmi zriedkavé: ( < 1/ 10 000 ); neznáme: nedá sa odhadnúť z dostupných údajov.

Nežiaduce účinky sú zoradené podľa klesajúcej závažnosti v rámci každej skupiny frekvencie výskytu.

Nežiaduce účinky po liečbe benígneho ochorenia:

Nežiaduce účinky po liečbe malígneho ochorenia:

*najmä pri existujúcej tracheálnej stenóze

Opis vybraných nežiaducich účinkov

Všeobecné rady

Vystavenie sa ionizujúcemu žiareniu je spojené s vyvolaním rakoviny a možnosťou rozvoja vrodených porúch. Dávka ožiarenia vyplývajúca z terapeutickej expozície môže mať za následok zvýšený výskyt rakoviny a mutácií. Vo všetkých prípadoch je potrebné zabezpečiť, aby bolo riziko z ožiarenia menšie ako riziko samotnej choroby. Účinná dávka po terapeutických dávkach jodidu sodného (¹³¹I) je 3 108 mSv, keď sa podáva maximálna odporúčaná aktivita 11 100 MBq (s príjmom štítnej žľazy 0 %).

Poruchy štítnej žľazy a prištítnych teliesok

Ako neskorší následok liečby hypertyreózy rádioaktívnym jódom môže vzniknúť v závislosti na dávke hypotyreóza.

Hypotyreóza je často hlásená ako nežiaduca reakcia pri liečbe malígneho ochorenia, ale liečba malígnych ochorení rádioaktívnym jódom zvyčajne nasleduje po tyreoidektómií.

Deštrukcia folikulov štítnej žľazy spôsobená ožiarením jodidom sodným (¹³¹I) môže viesť k exacerbácii už existujúcej hypertyreózy v priebehu 2 - 10 dní alebo môže spôsobiť tyreotoxickú krízu. Príležitostne sa imunitne podmienená hypertyreóza môže rozvinúť po počiatočnej normalizácii (latentné obdobie je 2 - 10 mesiacov). Po 1-3 dňoch od podania vysokej dávky rádioaktívneho jódu sa u pacienta môže vyskytnúť prechodná zápalová tyreoiditída a tracheitída s možnosťou závažného tracheálneho zúženia, najmä tam, kde sa vyskytuje tracheálna stenóza.

V ojedinelých prípadoch sa môže, rovnako po liečbe aktívneho karcinómu štítnej žľazy objaviť aj prechodná hypertyreóza.

Po podaní rádioaktívneho jódu boli pozorované prípady prechodnej hypoparatyreózy . Tieto prípady je potrebné monitorovať a liečbu vykonať substitučnou terapiou.

Neskoré dôsledky

Ako neskorší následok liečby hypertyreózy rádioaktívnym jódom môže vzniknúť v závislosti na dávke hypotyreóza. Táto hypotyreóza sa môže prejaviť týždne alebo roky po liečbe a odporúča sa monitorovanie funkcie štítnej žľazy a vhodná hormonálna substitučná liečba. Hypotyreóza sa vo všeobecnosti neobjavuje skôr ako za 6 - 12 týždňov po podaní rádioaktívneho jódu.

Poruchy oka

Po liečbe hypertyreózy alebo Gravesovej choroby rádioaktívnym jódom, môže progredovať endokrinná oftalmopatia, alebo môže byť toto ochorenie diagnostikované ako nové. Liečba Gravesovej choroby rádioaktívnym jódom má byť spojená s podávaním kortikosteroidov.

Lokálne účinky ožiarenia

Dysfunkcia a paralýza hlasiviek bola hlásená po podaní jodidu sodného ¹³¹I, avšak v niektorých prípadoch nie je možné určiť, či bola spôsobená žiarením alebo chirurgickou liečbou.

Vysoká akumulácia rádioaktívneho jódu v tkanivách môže byť sprevádzaná lokálnou bolesťou, diskomfortom a edémom, napr. pri rádioaktívnej liečbe zvyškov štítnej žľazy sa môžu objaviť difúzne a prudké bolesti mäkkých tkanív v oblasti hlavy a krku.

Pneumónia a pulmonárna fibróza spôsobená žiarením bola pozorovaná u pacientov s roztrúsenými pľúcnymi metastázami z diferencovaného karcinómu štítnej žľazy v dôsledku deštrukcie metastatického tkaniva. To bolo pozorované hlavne po liečbe vysokými dávkami rádioaktívneho jódu.

Pri liečbe metastázujúcich karcinómov štítnej žľazy s postihnutím centrálnej nervovej sústavy (CNS) sa má vziať do úvahy aj možnosť vzniku lokálneho edému mozgu a/alebo zväčšujúci sa existujúci edém mozgu.

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Vysoké dávky rádioaktivity môžu tiež viesť ku gastrointestinálnym poruchám, zvyčajne v prvých hodinách alebo dňoch po podaní lieku. Prevencia gastrointestinálnych porúch, pozri časť 4.4.

Poruchy slinných a slzných žliaz

Môže sa objaviť sialoadenitída sprevádzaná opuchom a bolesťou slinných žliaz, čiastočná strata chuti a sucho v ústach. Sialoadenitída zvyčajne ustúpi spontánne alebo po protizápalovej liečbe, ale opísané boli aj prípady trvalej ageuzie a suchých úst, čo záviselo od podávanej dávky. Nedostatok slín môže viesť k infekciám, napr. zubnému kazu a následne ku strate zubov. Prevencia porúch slinných žliaz, pozri časť 4.4.

Poruchy slinných a/alebo slzných žliaz s výsledným sicca syndrómom sa môžu objaviť aj s oneskorením o niekoľko mesiacov až do dvoch rokov po liečbe rádioaktívnym jódom. Napriek tomu, že syndróm sicca syndróm má prechodný charakter, môže u niektorých pacientov pretrvávať roky.

Útlm kostnej drene

Ako oneskorený dôsledok sa môže rozvinúť reverzibilná porucha tvorby kostnej drene, prejavujúca sa izolovanou trombocytopéniou a erytrocytopéniou, ktoré môžu mať fatálne dôsledky. Výskyt útlmu kostnej drene je najpravdepodobnejší po jednorazovom podaní dávky s viac ako 5000 MBq, alebo po opakovanom podaní v intervale kratšom ako 6 mesiacov.

Sekundárne malignity

Po podávaní vyšších dávok, ktoré sa spravidla používajú pri liečbe zhubných nádorových ochorení štítnej žľazy, sa pozoroval zvýšený výskyt leukémie. Existuje dôkaz o zvýšenom výskyte solídnych nádorov vyvolaných podávaním vysokých dávok (viac ako 7,4 GBq).

Pediatrická populácia

Typy nežiaducich účinkov očakávaných u detí sú rovnaké ako u dospelých. Na základe vyššej citlivosti detského tkaniva (pozri časť 11), vyššej priemernej dĺžky života sa frekvencia a závažnosti môžu líšiť.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Tento liek musí byť podaný zdravotníckym odborníkom v nemocničnom zariadení. Riziko predávkovania je preto teoretické.

V prípade podania nadmernej dávky žiarenia sa má absorbovaná dávka u pacienta znížiť, ak je to možné zvýšenou elimináciou rádionuklidu z tela častým močením, nútenou diurézou a častým vyprázdňovaním močového mechúra. Navyše sa má odporučiť blokáda štítnej žľazy (napr. s jodidom draselným alebo chloristanom draselným), aby sa dosiahlo zníženie úrovne jej ožiarenia. Na redukciu akumulovaného množstva jodidu sodného (¹³¹I) môžu byť podávané emetiká.