• Liečba centrálneho diabetu insipidus.

• Liečba nočnej enurézy u detí od 5 rokov s normálnou schopnosťou koncentrovať moč.

• Symptomatická liečba noktúrie u dospelých do 65 rokov spojená s nočnou polyúriou, t. j. nočnou tvorbou moču, ktorá presahuje funkčnú kapacitu močového mechúra.

Dezmopresín spôsobuje renálnu reabsorpciu vody v obličkách s následným zadržiavaním tekutín. V dôsledku toho sa počas liečby dezmopresínom odporúča:

• začať liečbu najnižšou odporúčanou dávkou

• zvyšovať dávku postupne a opatrne (bez prekročenia maximálnej odporúčanej dávky)

• rešpektovať obmedzenie príjmu tekutín

• zabezpečiť, aby u pediatrických pacientov bolo podávanie lieku pod dohľadom dospelej osoby.

  Dávkovanie

  Všeobecné

  Ak sa objavia prejavy zadržiavania vody/hyponatrémie (bolesť hlavy, nevoľnosť/vracanie, prírastok telesnej hmotnosti a v závažných prípadoch záchvaty a kóma), liečba sa má dočasne prerušiť, kým sa pacient úplne nezotaví.

  Pri opätovnom začatí liečby je potrebné prísne dodržiavať obmedzenie príjmu tekutín a monitorovať koncentrácie sodíka v sére (pozri časť 4.4). Možno bude potrebné upraviť dávku.

  Vo všetkých prípadoch sa má úprava dávky vykonávať postupne s ohľadom na dostatočnú dobu medzi jednotlivými úrovňami dávky.

  Ak sa adekvátny klinický účinok nedosiahne do 4 týždňov pri týždennej titrácii dávky, liečba sa má prerušiť.

  Centrálny diabetes insipidus - dospelí, dospievajúci a deti vo veku > 5 rokov

  Vhodná začiatočná dávka je 60 mikrogramov sublingválne 3-krát denne. Dávka sa potom upraví podľa odpovede pacienta. Klinické skúsenosti ukázali, že denná dávka sa pohybuje medzi 120 mikrogramami a 720 mikrogramami podanými sublingválne. U väčšiny pacientov je udržiavacia dávka 60-120 mikrogramov podaných sublingválne 3-krát denne.

  Primárna nočná enuréza - dospievajúci a deti vo veku > 5 rokov

  Vhodná začiatočná dávka je 120 mikrogramov podaných sublingválne na noc. Ak nižšia dávka nie je dostatočne účinná, dávka sa môže zvýšiť až na 240 mikrogramov podaných sublingválne. Treba dodržiavať obmedzenie príjmu tekutín.

  Tento liek je určený na dĺžku liečby do 3 mesiacov. Nevyhnutnosť ďalšej liečby sa má overiť po prerušení podávania aspoň na jeden týždeň.

  Noktúria - dospelí

  Na stanovenie nočnej polyúrie si pacienti s noktúriou majú zaznamenať čas a objem každého močenia v rozvrhu najmenej 2 dni pred začatím liečby. Nočná tvorba moču, ktorá presahuje funkčnú kapacitu močového mechúra alebo presahuje 1/3 24-hodinovej produkcie moču, sa považuje za nočnú polyúriu. Odporúčaná začiatočná dávka je 60 mikrogramov dezmopresínu podaných sublingválne pred spaním. Ak táto dávka nie je dostatočne účinná, dávka sa môže zvýšiť na 120 mikrogramov a následne na 240 mikrogramov podaných sublingválne týždenným zvyšovaním dávky. Treba dodržiavať obmedzenie príjmu tekutín. Plazmatické koncentrácie sodíka sa majú merať pred začiatkom liečby a tiež 3 dni po začatí liečby. To isté platí v prípade zvýšenia dávky a inokedy počas liečby, keď to ošetrujúci lekár považuje za potrebné, pozri časť 4.4.

  Ak sa adekvátny klinický účinok nedosiahne do 4 týždňov pri týždennej titrácii dávky, liečba sa má prerušiť.

  Osobitné skupiny pacientov Starší pacienti

  Liečba noktúrie sa nemá začať u pacientov vo veku > 65 rokov (pozri časť 4.3).

  Porucha funkcie obličiek

  U pacientov s miernou poruchou funkcie obličiek nie je potrebné zníženie dávky.

  Dezmopresín Stada je kontraindikovaný pacientom so stredne závažnou a závažnou renálnou insuficienciou (pozri časť 4.3).

  Porucha funkcie pečene

  U pacientov s poruchou funkcie pečene nie je potrebná žiadna úprava dávky (pozri časť 5.2).

  Pediatrická populácia

  Tento liek je indikovaný na centrálny diabetes insipidus a primárnu nočnú enurézu u detí. V indikácii diabetes insipidus sú odporúčania pre dávkovanie u pediatrických pacientov rovnaké ako u dospelých. Tento liek sa nemá používať na primárnu nočnú enurézu u detí mladších ako 5 rokov.

  Spôsob podávania

  Dezmopresín Stada je na sublingválne použitie.

  Tento liek sa podáva pod jazyk, kde sa rozpúšťa bez zapitia vodou.

  Pri liečbe primárnej nočnej enurézy a noktúrii sa má príjem tekutín znížiť na minimum od 1 hodiny pred podaním večernej dávky až do najmenej 8 hodín po jej podaní (pozri časť 4.4).

  Účinok potravy

  Dezmopresín sa má užívať vždy v rovnakom čase vzhľadom na príjem potravy, keďže jedlo znižuje absorpciu a môže teda ovplyvniť účinok dezmopresínu, pozri časti 4.5 a 5.2.

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• Pretrvávajúca alebo psychogénna polydipsia (vedúca k produkcii moču presahujúcej 40 ml/kg/24 hodín).

• Manifestná alebo suspektná srdcová nedostatočnosť a iné ochorenia vyžadujúce liečbu diuretikami.

• Stredne závažná až závažná renálna insuficiencia (klírens kreatinínu menej ako 50 ml/min).

• Manifestná hyponatrémia.

• Syndróm neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH).

• Pacienti mladší ako 5 rokov, ak sa liek používa na liečbu primárnej nočnej enurézy.

• Pacienti starší ako 65 rokov, ak sa liek používa na liečbu primárnej nočnej enurézy alebo noktúrie.

• Pacienti, ktorí nie sú schopní rešpektovať obmedzenie príjmu tekutín.

Pred začatím liečby

Pred začatím liečby dezmopresínom na indikácie izolovanej nočnej enurézy u detí a noktúrie u dospelých sa musí vylúčiť akákoľvek organická veziko-sfinkterová anomália.

Dezmopresín sa má podávať opatrne a jeho dávkovanie sa má v prípade potreby znížiť u starších osôb a pacientov s kardiovaskulárnymi poruchami (koronárna insuficiencia, artériová hypertenzia), ako aj u pacientov s rizikom intrakraniálnej hypertenzie.

Dezmopresín sa má podávať s opatrnosťou a v prípade potreby znížiť dávku u pacientov s astmou, cystickou fibrózou, epilepsiou, migrénou alebo stavmi charakterizovanými poruchami príjmu tekutín a/alebo poruchou rovnováhy elektrolytov.

Pri vysokých dávkach, najmä v prípade diabetu insipidus, môže dezmopresín niekedy spôsobiť mierne zvýšenie krvného tlaku, ktoré odznie po znížení dávky.

V prípade kortikotropnej nedostatočnosti alebo nedostatočnosti štítnej žľazy sa tieto stavy musia upraviť pred začatím liečby dezmopresínom a počas celej doby jej trvania, aby sa predišlo intoxikácii vodou.

U pacientov s noktúriou sa má zaviesť mikčný denník, ktorý vyhodnocuje frekvenciu a objem močenia na diagnózu nočnej polyúrie počas najmenej 2 dní pred začiatkom liečby.

Pediatrická populácia

Terapeutické zvládanie nočnej enurézy u detí sa vo všeobecnosti začína zmenou životného štýlu a alarmom nočného pomočovania. Je dôležité, aby zdravotnícki pracovníci zvážili tieto opatrenia pred začatím liečby dezmopresínom.

U detí s izolovanou nočnou enurézou má pacient pred začatím liečby zaznamenávať frekvenciu močenia a pitia počas 48 hodín a počet mokrých nocí počas 7 dní.

Monitorovanie liečby

Hyponatrémia/otrava vodou

U pacientov s urgenciou/urgentnou inkontinenciou, organickými príčinami zvýšenej frekvencie močenia alebo noktúriou (napr. benígna hyperplázia prostaty, infekcie močových ciest, žlčníkové kamene/nádory, polydipsia alebo maladaptívny diabetes mellitus) je potrebné primárne riešiť špecifickú príčinu problému.

Pri liečbe primárnej nočnej enurézy a noktúrie sa má príjem tekutín znížiť na minimum od 1 hodiny pred podaním večernej dávky až do najmenej 8 hodín po jej podaní (pozri časť 4.2).

V dňoch po začatí liečby alebo po zvýšení dávky sa odporúča sledovať pacientovu telesnú hmotnosť. Rýchly a výrazný nárast telesnej hmotnosti môže byť prejavom nadmerného zadržiavania tekutín.

Bez súbežného zníženia príjmu tekutín môže liečba viesť k zadržiavaniu vody a/alebo hyponatrémii (bolesť hlavy, nevoľnosť/vracanie, rýchly prírastok telesnej hmotnosti a v závažných prípadoch záchvaty a kóma). V prípade výskytu týchto príznakov v indikáciách izolovaná nočná enuréza u detí a noktúria u dospelých, sa musí liečba prerušiť a vyšetriť krvný ionogram na zmeranie koncentrácie sodíka. Ak sa liečba obnoví, obmedzenie príjmu tekutín má byť prísnejšie.

Všetci pacienti alebo ich opatrovatelia majú byť dôkladne poučení o obmedzení príjmu tekutín.

U starších pacientov, pacientov s nízkymi plazmatickými koncentráciami sodíka a u pacientov s veľkým objemom denného moču (nad 2,8 až 3 litre) je zvýšené riziko hyponatrémie.

Aby sa predišlo hyponatriémii, musí sa venovať osobitná pozornosť zadržiavaniu tekutín a častému monitorovaniu plazmatických koncentrácií sodíka v nasledujúcich podmienkach:

• súbežná liečba liekmi, o ktorých je známe, že vyvolávajú poruchy sekrécie ADH (SIADH), ako sú tricyklické antidepresíva, inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI), chlórpromazín a karbamazepín

• súbežná liečba nesteroidovými protizápalovými liekmi (NSAID).

Ďalšie informácie

V indikáciách izolovaná nočná enuréza u detí a noktúria u dospelých sa musí liečba dezmopresínom prerušiť počas interkurentných stavov charakterizovaných nerovnováhou vody a/alebo elektrolytov, ako sú: infekčná epizóda, horúčka, gastroenteritída.

Pomocné látky so známym účinkom

Dezmopresín Stada obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej sublingválnej tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Liečivá, o ktorých je známe, že vyvolávajú poruchu sekrécie ADH, napr. tricyklické antidepresíva, SSRI, chlórpromazín a karbamazepín, ako aj antidiabetiká zo skupiny derivátov sulfonylmočoviny, najmä chlórpropamid, môžu spôsobiť aditívny antidiuretický účinok so zvýšeným rizikom retencie tekutín, pozri časť 4.4.

NSAID môžu vyvolať zadržiavanie vody/hyponatrémiu, pozri časť 4.4. Súbežná liečba diuretikami je kontraindikovaná (pozri časť 4.3).

Súbežná liečba loperamidom môže viesť k 3-násobnému zvýšeniu plazmatických koncentrácií dezmopresínu, čo môže viesť k zvýšenému riziku retencie vody a/alebo hyponatrémie. Iné lieky, ktoré spomaľujú črevný transport, môžu mať rovnaký účinok. To sa však neskúmalo.

Súbežná liečba dimetikónom môže viesť k zníženiu absorpcie dezmopresínu.

Je nepravdepodobné, že by dezmopresín interagoval s liečivami, ktoré ovplyvňujú metabolizmus pečene, keďže dezmopresín v štúdiách in vitro s ľudskými mikrozómami nevykazoval významný metabolizmus v pečeni. Formálne interakčné štúdie in vivo sa však neuskutočnili.

Užívanie spolu s jedlom sa neštudovalo so sublingválnymi tabletami dezmopresínu.. Štandardné jedlo s obsahom tuku 27 % požité súčasne alebo 1,5 hodiny pred tabletou dezmopresínu znížilo absorpciu dezmopresínu o 40%. Z farmakodynamického hľadiska nebol pozorovaný žiadny signifikantný účinok (na tvorbu moču alebo osmolalitu). Nemožno vylúčiť, že pri súbežnom požití potravy u niektorých pacientov nebude znížený antidiuretický účinok.

Fertilita

Štúdie fertility sa neuskutočnili. In vitro analýza modelu kotyledónu ukázala, že pri terapeutickej koncentrácii zodpovedajúcej odporúčanej dávke, dezmopresín neprechádzal placentou.

Gravidita

Dostupné údaje z obmedzeného počtu (n=53) tehotných žien liečených na diabetes insipidus, ako aj údaje z obmedzeného počtu (n=54) tehotných žien s von Willebrandovou chorobou nepreukázali žiadne nežiaduce účinky dezmopresínu na tehotenstvo alebo zdravie plodu/novorodenca. Nie sú dostupné žiadne ďalšie relevantné epidemiologické údaje.

Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky na graviditu, embryonálny/fetálny vývin, pôrod alebo postnatálny vývin.

Tento liek sa má počas tehotenstva podávať s opatrnosťou.

Dojčenie

Výsledky analýz materského mlieka matiek, ktoré dostávali vysoké dávky dezmopresínu (300 μg intranazálne), ukazujú, že dezmopresín prechádza do materského mlieka, ale množstvo dezmopresínu, ktoré sa môže preniesť na dieťa, je nízke, a pravdepodobne nižšie ako množstvá potrebné na ovplyvnenie diurézy. Či sa dezmopresín hromadí v materskom mlieku pri opakovanom podávaní nebolo skúmané.

Dezpopresín Stada nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Súhrn bezpečnostného profilu

Najzávažnejším nežiaducim účinkom dezmopresínu je hyponatrémia, pozri nižšie v časti „Opis vybraných nežiaducich účinkov“.

Dospelí

Najčastejšie hláseným nežiaducim účinkom bola bolesť hlavy (12 %). Ďalšie časté nežiaduce účinky boli hyponatrémia (6 %), závrat (3 %), hypertenzia (2 %) a gastrointestinálne poruchy (nevoľnosť (4

%), vracanie (1 %), bolesť brucha (3 %), hnačka (2 %) a zápcha (1 %). Menej častý je vplyv na spánkový režim/úroveň vedomia, ktorý sa prejavuje napr. nespavosťou (0,96 %), somnolenciou (0,4

%) alebo asténiou (0,06 %).

Anafylaktické reakcie neboli pozorované v klinických skúšaniach, ale boli získané spontánne hlásenia.

Pediatrická populácia

Najčastejšie hláseným nežiaducim účinkom bola bolesť hlavy (1 %). Menej časté boli psychické poruchy (ovplyvnenie lability (0,1 %), agresivita (0,1 %), úzkosť (0,05 %), zmeny nálad (0,05 %), nočné mory (0,05 %), ktoré zvyčajne ustúpili po ukončení liečby a gastrointestinálne poruchy ( bolesť brucha (0,65 %), nevoľnosť (0,35 %), vracanie (0,2 %) a hnačka (0,15 %).

Anafylaktické reakcie neboli pozorované v klinických skúšaniach, ale boli získané spontánne hlásenia.

Noktúria

Nežiaduce účinky dezmopresínu boli opísané u pacientov, vrátane populácie vo veku 65 rokov a starších, liečených na noktúriu počas klinických skúšaní. Celkovo približne 35 % pacientov zaznamenalo nežiaduce účinky počas fázy titrácie. Väčšina prípadov klinicky významnej hyponatrémie (sodík v sére < 130 mmol/l) sa vyskytla u pacientov vo veku 65 rokov alebo starších (pozri časť 4.3). Hyponatrémia sa objavila buď skoro po začatí liečby, alebo počas zvyšovania dávky. Nežiaduce účinky iné ako hyponatrémia sú väčšinou mierne. Počas dlhodobej liečby sa u 24 % pacientov vyskytli nežiaduce účinky.

Tabuľkový zoznam nežiaducich účinkov

Dospelí

Frekvencia nežiaducich účinkov hlásených v klinických skúšaniach s perorálnym dezmopresínom vykonaných u dospelých pri liečbe noktúrie (n=1 557) v kombinácii s hláseniami po uvedení lieku na trh pre všetky indikácie u dospelých (vrátane centrálneho diabetu insipidus) je uvedená v tabuľke 1. Nežiaduce účinky po uvedení lieku na trh sú uvedené v stĺpci „frekvencia neznáme“.

Tabuľka 1 Tabuľkový zoznam nežiaducich účinkov u dospelých

* Hyponatrémia môže spôsobiť bolesť hlavy, bolesť brucha, nevoľnosť, vracanie, prírastok telesnej hmotnosti, závraty, zmätenosť, malátnosť, vertigo a v závažných prípadoch záchvaty a kómu.

** Pozorované len pri centrálnom diabete insipidus.

Pediatrická populácia

Frekvencia nežiaducich účinkov hlásených v klinických skúšaniach s perorálnym dezmopresínom vykonaných u detí a dospievajúcich v liečbe primárnej nočnej enurézy (n=1 923) je uvedená v tabuľke

2. Nežiaduce účinky po uvedení lieku na trh sú uvedené v stĺpci „frekvencia neznáme“.

Tabuľka 2 Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií v detskej populácii

* Hyponatrémia môže spôsobiť bolesť hlavy, bolesť brucha, nevoľnosť, vracanie a v závažných prípadoch záchvaty a kómu.

** Hlásené po uvedení lieku na trh, rovnaká frekvencia u detí a dospievajúcich (< 18 rokov).

*** Hlásené po uvedení lieku na trh takmer výhradne u detí a dospievajúcich (< 18 rokov).

**** Hlásené po uvedení lieku na trh hlavne u detí (< 12 rokov).

Osobitné skupiny pacientov

Starší pacienti a pacienti s nízkymi plazmatickými koncentráciami sodíka môžu mať zvýšené riziko vzniku hyponatrémie, pozri časti 4.2 a 4.4.

Opis vybraných nežiaducich účinkov

Najzávažnejším nežiaducim účinkom dezmopresínu je hyponatrémia, ktorá môže spôsobiť bolesť hlavy, bolesť brucha, nevoľnosť, vracanie, zvýšenie telesnej hmotnosti, závraty, zmätenosť, malátnosť, vertigo a v závažných prípadoch záchvaty a kómu. Príčinou potenciálnej hyponatrémie je očakávaný antidiuretický účinok. Hyponatrémia je reverzibilná a u detí sa často vyskytuje v súvislosti so zmenami v dennom režime, ktoré ovplyvňujú príjem tekutín a/alebo potenie. Väčšina dospelých liečených na noktúriu, u ktorých sa vyvinula hyponatrémia, vykazovala nízke plazmatické koncentrácie sodíka po 3 dňoch podávania alebo po zvýšení dávky.

Osobitná pozornosť sa má venovať deťom aj dospelým, pozri časť 4.4.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

V prípade závažného predávkovania s veľkým rizikom intoxikácie vodou sú potrebné špecifické opatrenia v nemocničnom prostredí s prísnym klinickým a biologickým monitorovaním.

Toxicita

Predávkovanie dezmopresínom vedie k predĺženému trvaniu účinku so zvýšeným rizikom retencie vody a hyponatrémie.

Aj bežné dávky spolu s vysokým príjmom tekutín môžu spôsobiť intoxikáciu vodou. Dávky od 0,3 mikrogramov/kg intravenózne a 2,4 mikrogramov/kg intranazálne spolu s príjmom tekutín, viedli u detí a dospelých k hyponatrémii a záchvatom. Avšak 40 mikrogramov podaných intranazálne 5- mesačnému dieťaťu a 80 mikrogramov podaných intranazálne 5-ročnému dieťaťu nespôsobilo žiadne príznaky. 4 mikrogramy podané parenterálne novorodencovi spôsobili oligúriu a zvýšenie telesnej hmotnosti.

Príznaky

Predávkovanie dezmopresínom vedie k zvýšenému riziku zadržiavania vody s príznakmi ako bolesť hlavy, nevoľnosť, hyponatrémia, hypoosmolalita, oligúria, útlm CNS, záchvaty, pľúcny edém. Pozri tiež časť 4.8.

Liečba

Hoci liečba hyponatrémie má byť individualizovaná, možno poskytnúť nasledujúce všeobecné odporúčania:

• Hyponatrémia sa lieči prerušením liečby dezmopresínom a obmedzením príjmu tekutín.

• Ak je pacient symptomatický, môže sa podať infúzia izotonického alebo hypertonického roztoku chloridu sodného.

• Závažné zadržiavanie tekutín (záchvaty a bezvedomie) sa lieči furosemidom.