Terapia štítnej žľazy rádioaktívnym jódom je indikovaná u dospelých a detí na liečbu:

• hypertyreózy: na liečbu Gravesovej choroby, toxickej multinodulárnej strumy alebo autonómnych nodulov.

• liečbu veľkej eutyroidnej (netoxickej) strumy, ak neexistuje žiadna terapeutická alternatíva.

• liečbu papilárneho a folikulárneho karcinómu štítnej žľazy, vrátane metastazujúceho ochorenia.

  Terapia jodidom sodným (¹³¹I) sa často kombinuje s chirurgickým zákrokom a antityreoidálnou liečbou.

Liek majú podávať len oprávnení zdravotnícki pracovníci vo vyhradenom klinickom prostredí (pozri časť 6.6).

Dávkovanie

Podávaná aktivita je vecou klinického posúdenia. Terapeutický účinok je dosiahnutý až po niekoľkých týždňoch. Aktivita kapsuly sa má určiť pred použitím.

Dospelí

Liečba hypertyreózy a veľkej eutyroidnej strumy

V prípade zlyhania medicínskej liečby alebo nemožnosti jej podávania možno na liečbu hypertyreózy podávať rádioaktívny jód.

U pacientov sa pred rádioaktívnou liečbou hypertyreózy mál podľa možnosti medikamentózne dosiahnuť eutyroidný stav.

Liečba veľkej euthyroidnej strumy s rádioiodónom je indikovaná najmä u pacientov s kompresívnymi príznakmi v dôsledku rozšírenia štítnej žľazy, u ktorých je chirurgický zákrok kontraindikovaný alebo nie je možný. Podávaná aktivita závisí od diagnózy, veľkosti žľazy, akumulácie a klírensu jódu. Obvykle sa pohybuje v rozpätí 200 – 800 MBq v prípade pacienta s priemernou hmotnosťou (70 kg), môže však byť potrebná opakovaná liečba kumulatívnou dávkou do 5 000 MBq. V prípade pretrvávajúcej hypertyreózy je indikovaná opakovaná liečba po 6 − 12 mesiacoch.

Podávaná aktivita sa môže stanoviť podľa protokolov pevnej dávky alebo sa môže vypočítať podľa nasledujúcej rovnice:

Cieľová dávka (Gy) x cieľový objem (ml)

A (MBq) = x K max. akumulácia I-131 (%) x efektívny T ½ (dní)

za týchto podmienok

cieľová dávka je cieľová dávka vstrebaná v celej štítnej žľaze alebo v adenóme

cieľový objem je objem celej štítnej žľazy (Gravesova choroba, toxická multinodulárna struma) max. akumulácia I-131 je maximálna akumulácia I-131 v štítnej žľaze alebo v uzloch v % z podávanej

aktivity podľa stanovenia pri testovacej dávke

efektívny T ½ je efektívny polčas I-131 v štítnej žľaze vyjadrený v dňoch K je 24,67

Môžu sa použiť nasledujúce dávky cieľové orgánové dávky:

V prípade Gravesovej choroby, toxickej multinodulárnej strumy a veľkej eutyroidnej strumy súvisia uvedené cieľové orgánové dávky s celkovým objemom hmoty štítnej žľazy, ale v prípade unifokálnej anatómie súvisí cieľová orgánová dávka len s hmotnosťou adenómu. Odporúčané dávky pre cieľové orgány: pozri časť 11.

Na určenie vhodnej cieľovej orgánovej dávky (Gy) sa môžu použiť aj ďalšie dozimetrické postupy vrátane testov akumulácie chloristanu sodného (Tc99m) štítnou žľazou.

Ablácia štítnej žľazy a liečba metastáz

Aktivity podávané po celkovej alebo čiastočnej tyreoidektómii na účel ablácie zvyšného tkaniva štítnej žľazy sa pohybujú v rozpätí 1 850 – 3 700 MBq. Závisí to od veľkosti zvyšného tkaniva a akumulácie rádioaktívneho jódu. Pri liečbe metastáz sa podávaná aktivita pohybuje v rozpätí 3 700-11 100 MBq.

Osobitné skupiny pacientov

Poškodenie obličiek

Je potrebné starostlivo zvážiť podávanú aktivitu, pretože u pacientov so zníženou funkciou obličiek je možná zvýšená expozícia radiácii. Terapeutickému používaniu kapsúl ¹³¹I u pacientov s výrazným poškodením obličiek je potrebné venovať osobitnú pozornosť (pozri časť 4.4).

Pediatrická populácia

Používanie jodidu sodného (¹³¹I) u detí a dospievajúcich je potrebné starostlivo zvážiť podľa klinických potrieb a posúdenia pomeru prínosu a rizika v tejto skupine pacientov. V určitých prípadoch by sa mala aktivita na podanie deťom a dospievajúcim stanoviť po vykonaní individuálnej dozimetrie (pozri časť 4.4).

U detí a dospievajúcich je liečba benígnych defektov štítnej žľazy rádioaktívnym jódom možná v odôvodnených prípadoch, predovšetkým pri relapse po použití antityreoidálnych liekov alebo pri závažnej nežiaducej reakcii na antityreoidálne lieky (pozri časť 4.4).

Spôsob podávania

Iodopol 37-7 400 MBq je na perorálne použitie. Kapsuly sa majú užívať na prázdny žalúdok. Majú sa prehltnúť celé s dostatočným množstvom tekutiny, aby sa zaistil bezproblémový prechod do žalúdka a hornej časti tenkého čreva. Pri podávaní deťom, najmä menším, je potrebné zaistiť, že kapsulu prehltnú celú, bez rozžutia. Odporúča sa podávať kapsulu s roztlačeným jedlom.

Informácie o príprave pacienta, pozri časť 4.4.

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• Potvrdená gravidita alebo podozrenie na graviditu alebo ak gravidita nebola vylúčená (pozri časť 4.6)

• Dojčenie (pozri časť 4.6)

• Pacienti s dysfágiou, striktúrou pažeráka, stenózou pažeráka, divertikulom pažeráka, aktívnou gastritídou, eróziou žalúdka a peptickým vredom.

• Pacienti s podozrením na zníženú gastrointestinálnu motilitu.

Potenciál reakcií z precitlivenosti alebo anafylaktických reakcií

Ak dôjde k reakciám z precitlivenosti alebo k anafylaktickým reakciám, podávanie lieku sa musí okamžite ukončiť a v prípade potreby sa má začať podávať intravenózna liečba. Pre umožnenie okamžitého účinku musia byť v naliehavých prípadoch okamžite k dispozícii potrebné lieky a vybavenie ako endotracheálna trubica a ventilátor.

Individuálne odôvodnenie prínosu a rizika

U každého pacienta musí byť expozícia žiareniu podložiteľná pravdepodobným prínosom. Podávaná aktivita má byť v každom jednom prípade najnižšia aktivita vhodná na dosiahnutie požadovaného terapeutického účinku.

K dispozícii je málo dôkazov o zvýšenom výskyte rakoviny, leukémie alebo mutácií u pacientov po liečbe rádioaktívnym jódom v prípade benígnych ochorení štítnej žľazy, hoci sa takáto liečba používa v rozsiahlej miere. V štúdii na pacientoch, ktorí dostávali na liečbu malígnych ochorení štítnej žľazy dávky jodidu sodného (¹³¹I) vyššie ako 3 700 MBq, bol hlásený vyšší výskyt rakoviny močového mechúra.

Ďalšia štúdia udávala mierny nárast výskytu leukémie u pacientov užívajúcich veľmi vysoké dávky. Celkové kumulatívne dávky nad 26 000 MBq sa preto neodporúčajú.

Funkcia pohlavných žliaz u mužov

Na kompenzovanie potenciálneho reverzibilného poškodenia funkcie pohlavných žliaz u mužov v dôsledku vysokej terapeutickej dávky rádioaktívneho jódu by sa pri pacientoch s rozsiahlym ochorením malo zvážiť použitie spermobanky.

Pacienti s poškodením obličiek

Je potrebné starostlivo zvážiť pomer prínosu a rizika u týchto pacientov, pretože je možná zvýšená expozícia radiácii. U týchto pacientov môže byť potrebné upraviť dávkovanie.

Pediatrická populácia

Je potrebné starostlivé zváženie indikácie, pretože účinná dávka na MBq je vyššia ako u dospelých (pozri časť 11). Pri liečbe detí a mladých dospelých je potrebné prihliadať na vyššiu citlivosť detského tkaniva a vyššiu priemernú dĺžku života týchto pacientov. Riziká by sa mali zvážiť vo vzťahu k rizikám iných možných foriem liečby (pozri časti 4.2 a 11).

Liečba benígnych ochorení štítnej žľazy rádioaktívnym jódom sa u detí a dospievajúcich môže vykonať len v odôvodnených prípadoch, predovšetkým po relapse po použití antityreoidálnych liekov alebo v prípade závažných nežiaducich reakcií na antityreoidálne lieky. U pacientov liečených rádioaktívnym jódom kvôli benígnemu ochoreniu štítnej žľazy neexistujú dôkazy o zvýšenom výskyte rakoviny, leukémie alebo mutácií u ľudí, hoci sa takáto liečba používa v rozsiahlej miere.

Osoby, ktoré boli liečené rádioaktívnym jódom ako deti a dospievajúci, by mali raz ročne podstúpiť vyšetrenie.

Hyponatriémia

Po liečbe jodidom sodným (¹³¹I) boli u starších ľudí, ktorí podstúpili totálnu tyreoidektómiu, hlásené závažné prejavy hyponatriémie. Medzi rizikové faktory patria vyšší vek, ženské pohlavie, užívanie tiazidových diuretík a hyponatriémia na začiatku liečby jodidom sodným (¹³¹I). U týchto pacientov je potrebné zvážiť pravidelné meranie hladiny elektrolytov v sére.

Príprava pacienta

Pacientom je potrebné odporučiť zvýšený príjem tekutín a čo najčastejšie vyprázdňovanie, aby sa obmedzilo ožiarenie močového mechúra, najmä po vysokých aktivitách, napr. na liečbu karcinómu štítnej žľazy. Pacientov s problémami s vyprázdňovaním mechúra je potrebné po podaní vysokých aktivít rádioaktívneho jódu katetrizovať.

Pre zmiernenie ožiarenia hrubého čreva môže byť u pacientov, ktorí majú menej ako jednu stolicu denne, potrebné podávať mierne laxatíva (no nie zmäkčovače stolice, ktoré črevo nestimulujú).

Aby sa predišlo sialadenitíde, ktorá sa môže vyskytnúť po podaní vysokej dávky rádioaktívneho jódu, treba pacientovi odporučiť, aby konzumoval sladkosti alebo nápoje s kyselinou citrónovou (citrónovú šťavu, vitamín C), aby sa stimulovalo vylučovanie slín pred liečbou. Okrem toho sa môžu použiť aj ďalšie farmakologické ochranné opatrenia.

Pred podaním jódu by sa mala posúdiť nadmerná záťaž jódom zo stravy alebo medicínskej liečby (pozri časť 4.5). Pred liečbou sa odporúča diéta s nízkym obsahom jódu, aby sa zvýšila akumulácia vo funkčnom tkanive štítnej žľazy.

Aby sa zabezpečila adekvátna akumulácia, pred podaním rádioaktívneho jódu na liečbu karcinómu štítnej žľazy je potrebné prerušiť substitučnú liečbu hormónom štítnej žľazy. Ukončenie liečby trijódtyronínom sa odporúča na 14 dní a prerušenie liečby tyroxínom na 4 týždne. Znovu by sa mali začať užívať dva dni po liečbe. Karbimazol a propyltiouracil sa majú vysadiť 1 týždeň pred liečbou hypertyreózy a znovu začať užívať niekoľko dní po liečbe.

Liečba Gravesovej choroby rádioaktívnym jódom sa má vykonať za súbežnej liečby pomocou kortikosteroidov, najmä za prítomnosti endokrinologickej oftalmopatie.

U pacientov s podozrením na ochorenie gastrointestinálneho traktu by sa malo pri podávaní kapsúl s jodidom sodným (¹³¹I) postupovať opatrne. Odporúča sa súbežné užívanie antagonistov H2 alebo inhibítorov protónovej pumpy.

Po liečbe

Na primerané obdobie sa má obmedziť blízky kontakt s novorodencami a tehotnými ženami. V prípade vracania je potrebné zvážiť riziko kontaminácie.

Pacienti liečení rádioaktívnym jódom by mali byť sledovaní v primeraných intervaloch.

Osobitné upozornenia

Tento liek obsahuje maximálne 97 mg sodíka v jednej kapsule, čo zodpovedá 4,85 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.

Na toto je potrebné prihliadať u pacientov na diéte s regulovaným príjmom sodíka.

U pacientov so známou precitlivenosťou na želatínu alebo jej metabolity sa má na účely liečby rádioaktívnym jódom uprednostniť podávanie roztoku jodidu sodného (¹³¹I).

Tento liek obsahuje azofarbivo chinolínovú žltú (E 104). Farbivo môže vyvolať alergické reakcie. Môže mať nežiaduci účinok na aktivitu a pozornosť u detí.

Preventívne opatrenia vo vzťahu k nebezpečenstvu pre životné prostredie, pozri časť 6.6. Pokyny na prípravu rádiofarmák, pozri časť 12.

Mnohé farmakologicky aktívne látky majú interakcie s rádioaktívnym jódom. Existujú rôzne interakčné mechanizmy, ktoré môžu ovplyvniť viazanie na bielkoviny, farmakokinetické alebo dynamické účinky označeného jódu.

Preto sa má zohľadniť možnosť obmedzenia akumulácie štítnou žľazou. Z tohto dôvodu sa má zistiť úplná lieková anamnéza a príslušné lieky je potrebné pred podaním jodidu sodného (¹³¹I) vysadiť. Ukončiť sa

má napríklad liečba týmito látkami:

*Pre dlhý polčas rozpadu amiodarónu môže akumulácia jódu v tkanive štítnej žľazy trvať niekoľko mesiacov.

Ženy vo fertilnom veku

Ak sa plánuje podávanie rádiofarmák u ženy, ktorá je vo fertilnom veku, je dôležité zistiť, či je, alebo nie je tehotná. Kým sa nepreukáže opak, každá žena s vynechanou menštruáciou by sa mala považovať za tehotnú. V prípade pochybností o potenciálnej gravidite (ak u ženy došlo k vynechaniu menštruácie, má veľmi nepravidelnú menštruáciu atď.) je pacientke potrebné ponúknuť alternatívne techniky, pri ktorých sa nepoužíva ionizujúce žiarenie (ak také existujú). Ženám, ktoré dostávajú jodid sodný (¹³¹I), je potrebné odporučiť, aby sa počas 6 − 12 mesiacov po podávaní vyhli otehotneniu.

Antikoncepcia u mužov a žien

U oboch pohlaví sa odporúča antikoncepcia počas 6 mesiacov (u pacientov s benígnymi ochoreniami štítnej žľazy) alebo 12 mesiacov (u pacientov s karcinómom štítnej žľazy) po terapeutickom podávaní jodidu sodného (¹³¹I).

Muži by nemali splodiť dieťa počas 6 mesiacov po liečbe rádioaktívnym jódom, aby mohlo dôjsť k nahradeniu ožiarených spermií neožiarenými spermiami. U mužov s rozsiahlym ochorením, ktorí môžu potrebovať vysoké terapeutické dávky jodidu sodného (¹³¹I), by sa malo zvážiť uloženie spermií do spermobanky.

Gravidita

Používanie jodidu sodného(¹³¹I) je kontraindikované pri potvrdenej alebo predpokladanej gravidite alebo keď gravidita nebola vylúčená, pretože prechod jodidu sodného (¹³¹I) placentou môže u novorodencov

spôsobiť závažnú a potenciálne nereverzibilnú hypotyreózu (dávka tohto lieku absorbovaná maternicou sa pohybuje v približnom rozpätí 11 − 511 mGy a v štítnej žľaze plodu sa počas druhého a tretieho trimestra jód intenzívne koncentruje) (pozri časť 4.3).

Ak sa počas tehotenstva diagnostikuje diferencovaný karcinóm štítnej žľazy, liečba jodidom sodným (131I) sa má odložiť na obdobie po pôrode.

Dojčenie

Pred podaním rádiofarmák dojčiacej matke je potrebné zvážiť možnosť odloženia podávania rádionuklidov na obdobie, keď prestane dojčiť, a aj najvhodnejšie rádiofarmaká s prihliadnutím na sekrečnú aktivitu v materskom mlieku.

Ak sa dospeje k záveru, že podávanie je potrebné, dojčenie je potrebné ukončiť aspoň 8 týždňov pred podaním jodidu sodného (¹³¹I) a už by sa nemalo obnoviť (pozri časť 4.3).

Kvôli ochrane pred žiarením po podaní terapeutických dávok sa odporúča vyhýbať sa aspoň jeden týždeň blízkemu kontaktu medzi matkou a novorodencami.

Fertilita

Po liečbe karcinómu štítnej žľazy rádioaktívnym jódom môže dôjsť u mužov aj žien k poškodeniu plodnosti v závislosti od dávky. Podľa dávky aktivity môže v prípade dávok nad 1 850 MBq dôjsť k reverzibilnému poškodeniu spermatogenézy. Po podaní dávok vyšších ako 3 700 MBq boli opísané klinicky relevantné účinky vrátane oligospermie a azoospermie a zvýšené hladiny FSH v sére.

Jodid sodný (¹³¹I) nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Zhrnutie bezpečnostného profilu

Frekvencie výskytu hlásených nežiaducich reakcií boli odvodené z medicínskej literatúry. Bezpečnostný profil jodidu sodného (¹³¹I) sa významne líši v závislosti od podaných dávok, pričom podané dávky závisia od typu liečby (t. j. liečba benígneho alebo malígneho ochorenia). Bezpečnostný profil navyše závisí aj od kumulatívnych podaných dávok a použitých intervalov dávkovania. Hlásené nežiaduce reakcie sú preto zoskupené podľa výskytu pri liečbe benígneho alebo malígneho ochorenia.

Časté nežiaduce reakcie sú hypotyreóza, prechodná hypertyreóza, poruchy slinných a slzných žliaz a lokálne účinky radiácie. Počas liečby karcinómov sa navyše môžu často vyskytovať nežiaduce reakcie v gastrointestinálnom trakte a supresia kostnej drene.

V nasledujúcich tabuľkách sú uvedené hlásené nežiaduce reakcie rozdelené podľa tried orgánových systémov. Príznaky, ktoré sú skôr sekundárne so vzťahu k skupinovému syndrómu (napr. sicca syndróm) sú uvedené v zátvorke za príslušným syndrómom.

Tabuľka so zoznamom nežiaducich reakcií

Nasledujúca tabuľka uvádza použitie frekvencií v tejto časti:

Veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až

<1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000) a neznáme (frekvenciu nemožno určiť z dostupných údajov).

Nežiaduce reakcie po liečbe benígneho ochorenia

Nežiaduce reakcie po liečbe malígneho ochorenia

*: najmä pri existujúcej tracheálnej stenóze

Opis vybraných nežiaducich účinkov

Všeobecné rady

Expozícia ionizujúcemu žiareniu je spojená s indukciou rakoviny a potenciálnym vývinom dedičných defektov. Dávka ožiarenia v dôsledku terapeutickej expozície môže viesť k zvýšenému výskytu rakoviny a mutácií. Vo všetkých prípadoch je potrebné zabezpečiť, aby boli riziká ožiarenia nižšie ako riziká samotného ochorenia. Účinná dávky po terapeutických dávkach jodidu sodného (¹³¹I) je 3 108 mSv pri maximálnej odporúčanej aktivite 11 100 MBq (s akumuláciou v štítnej žľaze na úrovni 0 %).

Poruchy štítnej žľazy a prištítnych teliesok

V závislosti od dávky sa ako oneskorený výsledok liečby hypertyreózy rádioaktívnym jódom môže prejaviť hypotyreóza.

Pri liečbe malígneho ochorenia sa hypotyreóza často udáva ako nežiaduca reakcia, ale liečba malígnych ochorení rádioaktívnym jódom obvykle nasleduje po tyreoidektómii.

Deštrukcia folikulov štítnej žľazy v dôsledku radiačnej expozície jodidu sodného (¹³¹I) môže viesť k zhoršeniu existujúcej hypertyreózy do 2 – 10 dní alebo môže spôsobiť tyreotoxickú krízu. Príležitostne sa po úvodnej normalizácii môže objaviť imunitná hypertyreóza (latentné obdobie je 2 – 10 mesiacov). Po podávaní vysokej dávky rádioaktívneho jódu počas 1 – 3 dní sa u pacienta môže prejaviť prechodná zápalová tyreoiditída a tracheitída s možnosťou závažného zovretia priedušnice, najmä pri existujúcej tracheálnej stenóze.

V zriedkavých prípadoch bola aj po liečbe karcinómu funkčnej štítnej žľazy pozorovaná dočasná hypertyreóza.

Po podávaní rádioaktívneho jódu boli pozorované prípady prechodnej hypoparatyreózy, ktoré by mali byť primerane monitorované a liečené substitučnou terapiou.

Oneskorené následky

Ako oneskorený následok liečby hypertyreózy rádioaktívnym jódom sa môže vyskytnúť hypotyreóza závislá od dávky. Táto hypotyreóza sa môže prejaviť niekoľko týždňov alebo rokov po liečbe a vyžaduje monitorovanie funkcie štítnej žľazy a primeranú hormonálnu substitučnú terapiu. Hypoteyreóza sa obvykle neprejaví skôr ako 6 – 12 týždňov po podávaní rádioaktívneho jódu.

Poruchy oka

Po terapii hypertyreózy alebo Gravesovej choroby rádioaktívnym jódom môže dôjsť k progresii endokrinologickej oftalmopatie alebo sa môže vyskytnúť nová oftalmopatia. Liečba Gravesovej choroby rádioaktívnym jódom by sa mala spojiť s podávaním kortikosteroidov.

Lokálne účinky ožiarenia

Po podaní jodidu sodného (¹³¹I) bola hlásená dysfunkcia a paralýza hlasiviek. V niektorých prípadoch však nie je možné určiť, či dysfunkciu hlasiviek spôsobilo ožiarenie alebo chirurgická liečba.

Vysoká akumulácia rádioaktívneho jódu v tkanive môže byť spojená s lokálnou bolesťou, nepríjemnými pocitmi a lokálnym edémom, napr. v prípade rádioaktívnej liečby zostávajúcej štítnej žľazy sa môže vyskytnúť difúzna a závažná bolesť mäkkých tkanív v oblasti hlavy a krku.

U pacientov s difúznymi metastázami v pľúcach v dôsledku diferencovaného karcinómu štítnej žľazy bola kvôli deštrukcii tkaniva metastáz pozorovaná pneumónia a pľúcna fibróza vyvolaná žiarením. Dochádza k tomu hlavne po liečbe vysokými dávkami rádioaktívneho jódu.

Pri liečbe metastázujúcich karcinómov štítnej žľazy s postihnutím centrálneho nervového systému (CNS) je potrebné zvážiť aj možnosť lokálneho opuchu mozgu a/alebo zhoršenia existujúceho opuchu mozgu.

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Vysoké hladiny rádioaktivity môžu viesť aj k narušeniu gastrointestinálneho traktu, zvyčajne počas prvých hodín alebo dní po podaní. Informácie o predchádzaní poruchám gastrointestinálneho traktu, pozri časť 4.4.

Poruchy slinných a slzných žliaz

Môže sa vyskytnúť sialoadenitída s opuchom a bolesťou slinných žliaz, čiastočnou stratou chute a suchosťou v ústach. Sialoadenitída je obvykle reverzibilná spontánne alebo pomocou protizápalovej liečby, príležitostne však boli opísané prípady pretrvávajúcej ageúzie a suchosti v ústach v závislosti od dávky. Nedostatok slín môže viesť k infekciám, napr. k zubnému kazu, ktorý môže mať za následok stratu zubov. Informácie predchádzaní poruchám slín, pozri časť 4.4.

Porucha funkcie slinných a/alebo slzných žliaz s následným sicca syndrómom sa môže prejaviť s oneskorením niekoľkých mesiacov až dvoch rokov po liečbe rádioaktívnym jódom. Hoci sicca syndróm je vo väčšine prípadov prechodným efektom, u niektorých pacientov môže pretrvávať roky.

Zníženie množstva kostnej drene

Ako neskorý následok sa môže vyvinúť reverzibilné zníženie množstva kostnej drene, ktoré sa prejavuje izolovanou trombocytopéniou alebo erytrocytopéniou, ktorá môže byť smrteľná. Väčší predpoklad zníženia množstva kostnej drene je po jednom podaní viac než 5 000 MBq alebo po opakovanom podávaní v intervaloch kratších ako 6 mesiacov.

Sekundárne malignity

Po podaní vyšších aktivít, obvykle používaných na liečbu malígnych ochorení štítnej žľazy, bol pozorovaný zvýšený výskyt leukémie. Existujú dôkazy o zvýšenej frekvencii solídnych karcinómov vyvolaných podaním vysokých aktivít (nad 7,4 GBq).

Pediatrická populácia

Typ nežiaducich účinkov predpokladaných u detí je rovnaký ako u dospelých. Vzhľadom na vyššiu citlivosť tkanív dieťaťa na ožiarenie (pozri časť 11) a dlhší priemerný vek sa frekvencia a závažnosť môžu líšiť.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Tento liek môžu používať len oprávnení pracovníci v nemocničnom prostredí. Riziko predávkovania je preto teoretické.

V prípade podania nadmernej dávky ožiarenia sa dávka vstrebaná do organizmu pacienta má podľa možnosti znížiť zvýšením vylučovania rádionuklidu z organizmu častým močením a nútenou diurézou a častým vyprázdňovaním močového mechúra. Okrem toho je potrebné odporučiť blokádu štítnej žľazy (napr. pomocou chloristanu draselného) s cieľom obmedziť expozíciu štítnej žľazy žiareniu. Na obmedzenie akumulácie jódu (¹³¹I) možno podávať emetiká.