Dojčatá, deti a dospievajúci

• Poruchy rastu zapríčinené nedostatočnou sekréciou rastového hormónu (deficit rastového hormónu – growth hormone deficiency, GHD).

• Poruchy rastu pri Turnerovom syndróme.

• Poruchy rastu pri chronickej renálnej insuficiencii.

• Poruchy rastu (t.j. zaostávanie aktuálnej výšky voči priemeru o < –2,5-násobok smerodajnej odchýlky (SD) a výšky očakávanej podľa výšky rodičov < –1 SD) u nízkych detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek (SGA) s pôrodnou hmotnosťou a/alebo výškou menej ako -2 smerodajné odchýlky (SD) a ktorí nedobiehajú v raste vrstovníkov do 4 a viac rokov veku (rýchlosť rastu < 0 SD počas posledného roku).

• Praderovej-Williho syndróm (PWS) – zlepšenie rastu a stavby tela. Diagnóza PWS musí byť potvrdená príslušnými genetickými testami.

  Dospelí

• Substitučná liečba u dospelých s klinickými príznakmi deficitu rastového hormónu.

• Vznik v dospelosti: pacienti s ťažkým deficitom rastového hormónu spojeným s deficitmi viacerých hormónov v dôsledku známej poruchy hypotalamu alebo hypofýzy, ktorí majú známy deficit aspoň jedného hormónu hypofýzy okrem prolaktínu. U týchto pacientov je na potvrdenie alebo vylúčenie deficitu rastového hormónu potrebné vykonať vhodný dynamický test.

• Vznik v detstve: pacienti, ktorí mali deficit rastového hormónu počas detstva v dôsledku vrodených, genetických, získaných alebo idiopatických príčin. U pacientov s GHD vzniknutým v detstve sa má znova vyhodnotiť sekrečná kapacita rastového hormónu po dokončení

  pozdĺžneho rastu. U pacientov s vysokou pravdepodobnosťou pretrvávajúceho GHD, t. j. pri vrodenej príčine alebo GHD spôsobenom ochorením alebo poranením hypotalamu a hypofýzy, sa má hodnota SDS inzulínu podobného rastového faktora typu I (IGF-I) < –2 bez liečby rastovým hormónom po dobu najmenej 4 týždňov považovať za dostatočný dôkaz ťažkého GHD.

  U všetkých ostatných pacientov sa bude vyžadovať analýza IGF-I a jeden test stimulácie rastovým hormónom.

Stanoviť diagnózu, iniciovať a monitorovať liečbu somatotropínom má lekár s príslušnou kvalifikáciou a skúsenosťami s diagnostikou a starostlivosťou o pacientov s poruchami rastu.

Dávkovanie

Pediatrická populácia

Dávkovanie a schéma podávania sa má stanoviť individuálne.

Poruchy rastu pri nedostatočnej sekrécii rastového hormónu u pediatrických pacientov

Všeobecne sa odporúča dávka 0,025 – 0,035 mg/kg telesnej hmotnosti denne alebo 0,7 – 1,0 mg/m²

telesného povrchu za deň. Boli však použité aj vyššie dávky.

Pokiaľ GHD vzniknutý v detstve pretrváva až do obdobia dospievania, liečba má pokračovať až do dosiahnutia úplného somatického vývoja (napríklad telesnej kompozície, kostnej hmoty). Na účely sledovania je dosiahnutie normálnej maximálnej kostnej hmoty definované ako T skóre > –1 (t. j. štandardizované vzhľadom na priemernú maximálnu kostnú hmotu dospelých meranú röntgenovou absorpčnou fotometriou s dvomi energetickými úrovňami so zohľadnením pohlavia a etnického pôvodu) jedným z terapeutických cieľov počas prechodného obdobia. Pokyny na dávkovanie nájdete v časti zameranej na dospelých uvedenej nižšie.

Praderovej-Williho syndróm na zlepšenie rastu a stavby tela u pediatrických pacientov

Všeobecne sa odporúča dávka 0,035 mg/kg telesnej hmotnosti denne alebo 1,0 mg/m² telesného povrchu za deň. Nemá byť prekročená denná dávka 2,7 mg. Liečba sa nemá použiť u pediatrických pacientov s rýchlosťou rastu menšou ako 1 cm za rok a s takmer uzavretými rastovými štrbinami.

Poruchy rastu pri Turnerovom syndróme

Odporúča sa dávka 0,045 – 0,050 mg/kg telesnej hmotnosti denne alebo 1,4 mg/m² telesného povrchu za deň.

Poruchy rastu pri chronickej renálnej insuficiencii

Odporúča sa dávka 0,045 – 0,050 mg/kg telesnej hmotnosti/deň (1,4 mg/m² telesného povrchu za deň). Ak je rastová rýchlosť príliš nízka, môžu byť potrebné vyššie dávky. Po 6 mesiacoch liečby môže byť potrebná úprava dávky (pozri časť 4.4).

Poruchy rastu u nízkych detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek

(SGA)

Všeobecne sa odporúča dávka 0,035 mg/kg telesnej hmotnosti/deň (1 mg/m² telesného povrchu za deň), až kým sa nedosiahne finálna výška (pozri časť 5.1). Liečba sa má prerušiť po prvom roku liečby, ak je rýchlosť rastu menšia ako + 1 SD. Liečba sa má prerušiť, ak je rýchlosť rastu < 2 cm za rok, kostný vek je > 14 rokov (u dievčat) alebo > 16 rokov (u chlapcov), čomu zodpovedá uzavretie epifyzálnych rastových štrbín.

Odporúčané dávkovanie u pediatrických pacientov

Deficit rastového hormónu u dospelých pacientov

U pacientov, ktorí pokračujú v liečbe rastovým hormónom po GHD vzniknutom v detstve, je odporúčaná dávka na obnovenie liečby v rozmedzí 0,2 – 0,5 mg denne. Táto dávka sa má postupne zvyšovať alebo znižovať podľa individuálnych požiadaviek pacienta stanovených na základe koncentrácie IGF-I.

U dospelých s GHD vzniknutým v dospelosti sa má liečba začať nízkou dávkou 0,15 – 0,3 mg za deň. Túto dávku treba postupne zvyšovať podľa individuálnej potreby pacienta, ktorú určuje koncentrácia inzulínu podobného rastového faktora - I (IGF-I).

V oboch prípadoch je cieľom liečby dosiahnuť koncentráciu IGF-I v rozmedzí 2 SD z priemernej hodnoty korigovanej na vek. Pacientom s normálnymi koncentráciami IGF-I na začiatku liečby sa má podávať rastový hormón až do dosiahnutia hornej hranice normy pre IGF-I nepresahujúcej 2 SD. Dávku možno titrovať aj podľa klinickej odpovede a vedľajších účinkov. Je známe, že existujú pacienti s GHD, ktorí nedosiahnu normálne hladiny IGF-I napriek dobrej klinickej odpovedi, a preto nevyžadujú zvyšovanie dávky. Udržiavacia dávka zriedkavo presiahne 1,0 mg/deň. U žien môžu byť potrebné vyššie dávky ako u mužov, pretože u mužov sa postupom času zvyšuje citlivosť na IGF-I. Existuje teda riziko, že ženy by mohli byť nedostatočne liečené, najmä tie pacientky, ktoré užívajú perorálnu substitučnú estrogénovú liečbu, zatiaľ čo muži by mohli byť liečení príliš vysokými dávkami. Presnosť dávkovania rastového hormónu sa preto musí kontrolovať každých 6 mesiacov.

Keďže aj fyziologická produkcia rastového hormónu klesá s vekom, u starších pacientov sa môže dávka redukovať.

Osobitné skupiny pacientov

Starší pacienti

U pacientov starších ako 60 rokov sa má liečba začať dávkou 0,1 – 0,2 mg denne a má sa pomaly zvyšovať podľa individuálnych požiadaviek pacienta. Má sa použiť minimálna účinná dávka.

Udržiavacia dávka u týchto pacientov zriedkavo presiahne 0,5 mg denne. Spôsob podávania

Injekcia sa má podávať subkutánne a kvôli prevencii lipoatrofie sa má miesto podania meniť. Pokyny na použitie a zaobchádzanie s liekom, pozri časť 6.6.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Somatropín sa nesmie používať pri akejkoľvek preukázanej aktivite nádorového ochorenia. Intrakraniálne nádory musia byť neaktívne a liečba nádorového ochorenia musí byť ukončená pred začatím liečby rastovým hormónom. Ak existuje dôkaz nádorového bujnenia, liečba sa má ukončiť.

Somatropín sa nesmie používať na liečbu porúch rastu u detí s uzatvorenými rastovými štrbinami.

Pacienti s vážnym akútnym ochorením, s komplikáciami po operácii na otvorenom srdci, operácii brucha, viacnásobnej úrazovej traume, akútnom respiračnom zlyhaní a podobnými stavmi nesmú byť liečení somatropínom (v prípade pacientov podstupujúcich substitučnú liečbu, pozri časť 4.4).

Nemá sa prekročiť maximálna odporúčaná denná dávka (pozri časť 4.2). Sledovateľnosť

Aby sa zlepšila (do)sledovateľnosť biologického lieku, má sa zrozumiteľne zaznamenať názov a číslo šarže podaného lieku.

Hypoadrenalizmus

Zavedenie liečby somatropínom môže viesť k inhibícii 11ßHSD-1 a zníženiu koncentrácií kortizolu v sére. U pacientov liečených somatropínom môže byť odhalený skoršie nediagnostikovaný centrálny (sekundárny) hypoadrenalizmus a môže sa vyžadovať náhrada glukokortikoidmi. U pacientov liečených substitučnou glukokortikoidovou terapiou v dôsledku skoršie diagnostikovaného hypoadrenalizmu môže byť po začatí liečby somatropínom potrebné zvýšenie udržiavacích alebo stresových dávok. (pozri časť 4.5).

Použitie pri perorálnej estrogénovej terapii

Ak žena, ktorá používa somatropín, začne s perorálnou estrogénovou liečbou, dávku somatropínu môže byť potrebné zvýšiť, aby sa hladiny sérového IGF-1 udržali v rozsahu primeranom veku.

Naopak, ak žena používajúca somatropín preruší perorálnu liečbu estrogénom, dávka somatropínu sa môže znížiť, aby sa predišlo nadbytku rastového hormónu a/alebo vedľajším účinkom (pozri časť 4.5).

Citlivosť na inzulín

Somatropín môže znížiť citlivosť na inzulín. Pre pacientov s diabetes mellitus môže byť potrebné po začatí liečby somatropínom prispôsobiť dávku inzulínu. Pacienti s diabetes, intoleranciou glukózy alebo ďalšími rizikovými faktormi pre vznik diabetes sa majú počas liečby somatropínom dôkladne sledovať.

Funkcia štítnej žľazy

Rastový hormón zvyšuje konverziu T4 na T3 mimo štítnej žľazy, čo môže viesť k zníženiu sérovej koncentrácie T4 a zvýšeniu sérovej koncentrácie T3. Aj keď hladiny periférnych hormónov štítnej žľazy zostávajú v referenčnom rozsahu zdravých jedincov, u pacientov so subklinickou hypotyreózou sa môže teoreticky rozvinúť hypotyreóza. Z tohto dôvodu sa má vykonávať sledovanie funkcie štítnej žľazy u všetkých pacientov. U pacientov s hypopituitarizmom podstupujúcich štandardnú substitučnú liečbu sa musí dôkladne sledovať potenciálny účinok liečby rastovým hormónom na funkciu štítnej žľazy.

Novotvary

V prípadoch deficitu rastového hormónu po liečbe malígneho ochorenia sa odporúča pozorne sledovať príznaky možného relapsu malígneho ochorenia. U pacientov liečených somatropínom, ktorí prekonali rakovinové ochorenie v detstve, bolo hlásené zvýšené riziko výskytu ďalšieho nádoru po ich prvom nádore. Najčastejšie z týchto druhých nádorov u pacientov liečených rádioterapiou hlavy kvôli ich prvému nádoru boli intrakraniálne nádory, obzvlášť meningiómy.

Skĺznutie hlavice femorálnej epifýzy

U pacientov s poruchami endokrinného systému vrátane deficitu rastového hormónu, môže častejšie než v bežnej populácii dôjsť k skĺznutiu epifýzy stehennej kosti. Pacienti krívajúci počas liečby somatropínom sa majú klinicky vyšetriť.

Benígna intrakraniálna hypertenzia

Pri silných alebo opakujúcich sa bolestiach hlavy, zrakových problémoch, pri nutkaní na vracanie a/alebo vracaní sa odporúča vyšetrenie očného pozadia kvôli edému papily. V prípade potvrdenia edému papily sa má zvážiť diagnóza benígnej intrakraniálnej hypertenzie a v indikovaných prípadoch sa liečba rastovým hormónom má prerušiť. V súčasnosti nie je dostatok poznatkov na odporúčanie ďalšieho postupu v liečbe rastovým hormónom u pacientov s vyliečenou intrakraniálnou hypertenziou. Ak sa znovu začne liečba rastovým hormónom, je nutné starostlivé sledovanie príznakov intrakraniálnej hypertenzie.

Leukémia

U malého počtu pacientov s deficitom rastového hormónu, z ktorých sa niektorí liečili somatropínom, bola hlásená leukémia. Neexistuje však žiadny dôkaz zvyšovania počtu prípadov leukémie u pacientov bez predispozičných faktorov liečených rastovým hormónom.

Protilátky

U malého percenta pacientov sa môžu začať vytvárať protilátky na Omnitrope. Približne u 1 % pacientov spôsobil Omnitrope vznik protilátok. Väzbová schopnosť týchto protilátok je nízka a nemá žiadny účinok na rýchlosť rastu. Testovanie prítomnosti protilátok proti somatropínu sa má vykonávať u všetkých pacientov s inak nevysvetlenou nedostatočnou odpoveďou na liečbu.

Pankreatitída

U pacientov liečených somatropínom, u ktorých sa vyskytne bolesť brucha, a to najmä u detí, sa má zvážiť pankreatitída, aj keď jej výskyt je zriedkavý.

Skolióza

Je známe, že v niektorých skupinách pacientov liečených somatropínom sa častejšie vyskytuje skolióza. Okrem toho rýchly rast u ktoréhokoľvek dieťaťa môže spôsobiť progresiu skoliózy. Nebolo preukázané, že by somatropín zvyšoval výskyt alebo závažnosť skoliózy. Počas liečby sa majú sledovať prejavy skoliózy.

Akútne závažné ochorenie

V dvoch placebom kontrolovaných štúdiách sa sledoval účinok somatropínu na rekonvalescenciu

u 522 závažne chorých dospelých pacientov s komplikáciami po chirurgickom zákroku na otvorenom srdci, po operácii v oblasti brucha, po viacnásobnom úraze alebo akútnom respiračnom zlyhaní.

U pacientov liečených 5,3 mg alebo 8 mg somatropínu denne sa pozorovala vyššia mortalita (42 %)

v porovnaní s pacientmi dostávajúcimi placebo (19 %). Na základe týchto informácií sa nemajú takíto pacienti liečiť somatropínom. Keďže o bezpečnosti substitučnej liečby rastovým hormónom

u pacientov s akútnym závažným ochorením nie sú dostupné žiadne údaje, musí sa za týchto okolností zvážiť prínos pokračovania liečby oproti potenciálnym rizikám.

U všetkých pacientov, u ktorých dôjde ku vzniku iného alebo podobného akútneho závažného ochorenia, sa musí zvážiť možný prínos liečby somatropínom oproti potenciálnemu riziku.

Starší pacienti

Skúsenosti s pacientmi nad 80 rokov sú obmedzené. Starší pacienti môžu byť citlivejší na účinok

Omnitrope, a preto môžu byť náchylnejší na vznik nežiaducich reakcií.

Praderovej-Williho syndróm

U pacientov s PWS sa má liečba vždy kombinovať s nízkokalorickou diétou.

Boli hlásené prípady úmrtia spojené s používaním rastového hormónu u detských pacientov s PWS, ktorí mali jeden alebo viac z nasledujúcich rizikových faktorov: ťažká obezita (pacienti, ktorých pomer hmotnosti/výšky prekračuje 200 %), porucha respiračných funkcií v anamnéze alebo spánkové apnoe alebo neidentifikovaná infekcia dýchacích ciest. Pacienti s PWS a jedným alebo viacerými z týchto rizikových faktorov môžu byť viac ohrození.

Pred začatím liečby somatropínom u pacientov s PWS sa majú posúdiť príznaky obštrukcie horných dýchacích ciest, spánkového apnoe alebo infekcií dýchacích ciest.

Ak sa počas vyhodnocovania upchatia horných dýchacích ciest zistia patologické nálezy, dieťa sa má poslať na vyšetrenie k otorinolaryngológovi (ORL) na liečbu a vyriešenie respiračnej poruchy pred začatím liečby rastovým hormónom.

Syndróm spánkového apnoe má byť posúdený pred začatím liečby rastovým hormónom známymi metódami, ako polysomnografia alebo nočná oxymetria, a ak je naň podozrenie, musí sa monitorovať.

Ak sa počas liečby somatropínom pozorujú u pacientov známky obštrukcie horných dýchacích ciest (vrátane výskytu alebo zintenzívnenia chrápania), liečba sa má prerušiť a má sa opätovne vykonať ORL vyšetrenie.

Všetci pacienti s PWS majú byť vyšetrení na syndróm spánkového apnoe a ak je podozrenie na spánkové apnoe, majú byť monitorovaní. Pacienti majú byť sledovaní na príznaky infekcií dýchacích ciest, ktoré majú byť diagnostikované čo najskôr, ako je to možné a intenzívne liečené.

Všetci pacienti s PWS majú mať tiež efektívne kontrolovanú hmotnosť pred a počas liečby rastovým hormónom.

Skúsenosti s dlhodobou liečbou u dospelých a pacientov s PWS sú obmedzené. Malí vzhľadom na svoj gestačný vek

U nízkych detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek, musia byť pred začatím liečby vylúčené iné príčiny alebo liečba, ktoré by mohli vysvetliť poruchu rastu.

U detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek, sa pred liečbou odporúča stanoviť hladinu inzulínu a glukózy v krvi nalačno a toto vyšetrenie opakovať každý rok. U pacientov so zvýšeným rizikom vzniku diabetes mellitus (napr. rodinná anamnéza s výskytom diabetu, obezita, ťažká inzulínová rezistencia, acanthosis nigricans) sa má vykonať orálny glukózo-tolerančný test (oGTT). Ak je prítomný zjavný diabetes, somatropín sa nemá podávať.

U detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek, sa odporúča stanoviť hladinu IGF-I pred liečbou a následne dvakrát do roka. Ak je pri opakovanom vyšetrení hladina IGF-I vyššia o 2 SD v porovnaní s referenčnou hodnotou pre príslušný vek a stupeň pohlavného dozrievania, môže sa zvážiť úprava dávky podľa pomeru IGF-I/IGFBP-3 (proteín 3 viažuci rastový faktor podobný inzulínu).

Skúsenosti so začatím liečby u detí, ktoré sa narodili malé na svoj gestačný vek, krátko pred nástupom puberty sú obmedzené. Neodporúča sa preto začínať liečbu krátko pred nástupom puberty. Skúsenosti s liečbou pacientov so Silverovým-Russellovým syndrómom sú obmedzené.

Pri liečbe detí/dospievajúcich, ktorí sa narodili malí vzhľadom na svoj gestačný vek, sa zlepšovanie rastu môže zastaviť, ak sa liečba preruší pred dosiahnutím finálnej výšky.

Chronická renálna insuficiencia

Pri chronickej renálnej insuficiencii má byť pred začiatkom liečby funkcia obličiek nižšia ako 50 %

normy. Porucha rastu sa má overiť sledovaním rastu počas 1 roka pred začatím liečby. Počas tohto

obdobia sa má začať konzervatívna liečba renálnej insuficiencie (ktorá zahŕňa kontrolu acidózy, hyperparatyreózy a nutričného stavu) a táto má pokračovať aj počas liečby rastovým hormónom.

Pri transplantácii obličky sa má liečba prerušiť.

V súčasnosti nie sú dostupné žiadne údaje o finálnej výške pacientov s chronickou renálnou insuficienciou, ktorí boli liečení s Omnitrope.

Omnitrope 5 mg/1,5 ml injekčný roztok obsahuje benzylalkohol:

Tento liek obsahuje 9 mg benzylalkoholu v každom ml. Benzylalkohol môže spôsobiť alergické reakcie.

Intravenózne podanie benzylalkoholu bolo spojené so závažnými nežiaducimi udalosťami a smrťou u novorodencov (“syndróm respiračnej tiesne (gasping syndrome)”). Minimálne množstvo benzylalkoholu, pri ktorom sa môže vyskytnúť toxicita, nie je známe.

Poučte rodičov alebo zákonného zástupcu, že nemajú používať liek viac ako týždeň u malých detí (menej ako 3 roky), ak im to neodporučí ich lekár alebo lekárnik.

Poučte tehotné alebo dojčiace pacientky, že v ich tele sa môžu hromadiť veľké množstvá benzylalkoholu a môžu spôsobiť vedľajšie účinky (nazývané “metabolická acidóza”).

Poučte pacientov s ochorením pečene alebo obličiek, že v ich tele sa môžu hromadiť veľké množstvá benzylalkoholu a môžu spôsobiť vedľajšie účinky (nazývané “metabolická acidóza”).

Obsah sodíka

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v každom ml, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Súbežná liečba glukokortikoidmi inhibuje účinky Omnitrope podporujúce rast. Pacienti s deficienciou ACTH majú mať starostlivo upravenú svoju substitučnú liečbu glukokortikoidmi, aby sa zabránilo akémukoľvek inhibičnému účinku na rast.

Rastový hormón znižuje konverziu kortizónu na kortizol a môže odhaliť predtým neobjavený centrálny hypoadrenalizmus alebo spôsobiť neúčinnosť nízkych dávok náhrady glukokortikoidov (pozri časť 4.4).

U žien počas perorálnej estrogénovej substitučnej liečby môže byť potrebná vyššia dávka rastového hormónu na dosiahnutie cieľa liečby (pozri časť 4.4).

Údaje zo sledovania interakcií u dospelých pacientov s deficitom rastového hormónu ukazujú, že podávanie somatropínu môže zvýšiť klírens látok metabolizovaných izoenzýmami cytochrómu P450. Klírens látok metabolizovaných cytochrómom P 450 3A4 (napr. pohlavné hormóny, kortikosteroidy, antikonvulzíva a cyklosporín) môže byť obzvlášť zvýšený a môže viesť k nižším plazmatickým hladinám týchto látok. Klinický význam týchto údajov nie je jasný.

Pozri tiež vyjadrenia v časti 4.4 týkajúce sa diabetes mellitus a poruchy funkcie štítnej žľazy a vyjadrenia v časti 4.2 týkajúce sa perorálnej substitučnej estrogénovej liečby.

Gravidita

Nie sú k dispozícii alebo je iba obmedzené množstvo údajov o použití somatropínu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách sú nedostatočné z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3). Somatropín sa neodporúča užívať počas gravidity a u žien vo fertilnom veku nepoužívajúcich antikoncepciu.

Dojčenie

Neboli vykonané žiadne klinické štúdie s liekmi obsahujúcimi somatropín u dojčiacich žien. Nie je známe, či sa somatropín vylučuje do materského mlieka, ale vstrebávanie intaktného proteínu v tráviacom trakte dojčeného dieťaťa je veľmi nepravdepodobné. Preto je potrebná opatrnosť pri podávaní Omnitrope dojčiacim ženám.

Fertilita

Štúdie plodnosti s Omnitrope sa nevykonali.

Omnitrope nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

1. Súhrn bezpečnostného profilu

   Pre pacientov s deficitom rastového hormónu je charakteristický deficit extracelulárneho objemu. Po začatí liečby somatropínom sa tento deficit rýchlo upraví. Veľmi často sa vyskytujú nežiaduce reakcie súvisiace s retenciou tekutín, ako sú periférny edém a artralgia, často sa vyskytuje muskuloskeletálne stuhnutie, myalgia a parestézie.

   Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky.

   Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu.

   Približne u 1 % pacientov spôsobil Omnitrope vznik protilátok. Väzbovosť týchto protilátok bola nízka a ich tvorba vo všeobecnosti nebola spojená s klinickými zmenami, pozri časť 4.4.

2. Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

   V tabuľke 1 sú uvedené nežiaduce reakcie zaradené pod nadpisy tried orgánových systémov

   a frekvencií s použitím nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov) pre každé z indikovaných ochorení.

   Tabuľka 1

   Trieda orgánových systémov	Veľmi časté (≥1/10)	Časté (≥1/100 až <1/10)	Menej časté (≥1/1 000až<1/100)	Zriedkavé(≥1/10 000až<1/1 000)	Veľmi zriedkavé (<1/10 000)>	Neznáme (z dostupných údajov)
   Benígne a			(Deti)
   malígne			Leukémia†
   nádory, vrátane
   nešpecifikovan

   Trieda orgánových systémov	Veľmi časté (≥1/10)	Časté (≥1/100 až <1/10)	Menej časté (≥1/1 000až<1/100)	Zriedkavé(≥1/10 000až<1/1 000)	Veľmi zriedkavé (<1/10 000)>	Neznáme (z dostupných údajov)
   ých novotvarov (cysty apolypy)
   Poruchyendokrinného systému						Hypotyreóza**
   Poruchy metabolizmu a výživy						(Dospelí a deti) Diabetes mellitus typuII
   Poruchy nervového systému		(Dospelí) Parestézia* (Dospelí) Syndróm karpálneho tunela	(Deti) Benígna intrakraniá lna hypertenzi a(Deti) Parestézia*			(Dospelí) Benígna intrakraniálna hypertenzia (Dospelí a deti)Bolesť hlavy
   Poruchy kože a podkožného tkaniva			(Deti) Vyrážka**, Pruritus**,Urtikária**			(Dospelí) Vyrážka**, Pruritus**, Urtikária**
   Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva	(Dospelí)Artralgia*	(Dospelí) Myalgia* (Dospelí) Muskuloskeletá lne stuhnutie* (Deti)Artralgia*	(Deti) Myalgia*			(Deti) Muskuloskelet álne stuhnutie*
   Poruchy reprodukčného systému aprsníkov			(Dospelí a deti) Gynekomastia
   Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	(Dospelí)Periférn y edém*	(Deti) Reakcia v mieste podania injekcie$	(Deti) Periférny edém*			(Dospelí a deti)Edém tváre* (Dospelí)Reakcia v mieste podaniainjekcie$
   Laboratórne a funkčné vyšetrenia						(Dospelí a deti) Znížená hladina kortizolu vkrvi‡

   *Tieto nežiaduce reakcie sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné, vznikajú počas prvých mesiacov liečby a ustupujú spontánne alebo po znížení dávky. Incidencia týchto nežiaducich reakcií súvisí s dávkovaním, vekom pacientov a pravdepodobne nepriamo úmerne súvisí s vekom pacientov pri vzniku deficitu rastového hormónu.

   **Nežiaduca reakcia na liek (ADR) z postmarketingových pozorovaní.

   $ U detí boli hlásené prechodné reakcie v mieste podania injekcie.

   ‡ Klinický význam je neznámy.

   † Hlásená u detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom, ale jej incidencia sa javí podobná ako u detí bez deficitu rastového hormónu.

3. Popis vybraných nežiaducich reakcií

Znížené sérové hladiny kortizolu

Bolo hlásené, že somatropín znižuje sérové hladiny kortizolu, pravdepodobne pôsobením na bielkovinové nosiče alebo zvýšením klírensu v pečeni. Klinický význam týchto zistení môže byť obmedzený. Pred začatím liečby sa však substitučná liečba kortikosteroidmi má optimalizovať.

Praderovej-Williho syndróm

Po uvedení na trh boli hlásené zriedkavé prípady náhleho úmrtia u pacientov s Praderovej-Williho syndrómom liečených somatropínom, aj keď nebol preukázaný žiadny príčinný vzťah.

Leukémia

U detí s deficitom rastového hormónu liečených somatropínom boli popísané prípady leukémie (zriedkavé alebo veľmi zriedkavé) vrátane skúseností po uvedení na trh. Neexistuje však žiadny dôkaz zvýšeného rizika výskytu leukémie bez predispozičných faktorov, ako je rádioterapia mozgu alebo hlavy.

Skĺznutie hlavice femorálnej epifýzy a Legg-Calvé-Perthesova choroba

Skĺznutie hlavice femorálnej epifýzy a Legg-Calvé-Perthesova choroba boli hlásené u detí liečených rastovým hormónom. Skĺznutie hlavice femorálnej epifýzy sa vyskytuje častejšie v prípade porúch endokrinného systému a Legg-Calvé-Perthesova choroba je častejšia v prípade nízkeho vzrastu. Nie je však známe, či sú tieto 2 ochorenia častejšie počas liečby somatropínom alebo nie. Ich diagnostika sa má zvážiť u dieťaťa s nepríjemným pocitom alebo bolesťou bedra alebo kolena.

Iné nežiaduce liekové reakcie

Iné nežiaduce liekové reakcie sa môžu považovať za účinky triedy somatropínov, ako je možná hyperglykémia zapríčinená zníženou citlivosťou na inzulín, znížená hladina voľného tyroxínu a benígna intrakraniálna hypertenzia.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky:

Akútne predávkovanie by mohlo viesť najprv k hypoglykémii a následne k hyperglykémii.

Dlhodobé predávkovanie môže spôsobiť príznaky a symptómy zhodné so známymi účinkami vyskytujúcimi sa pri nadbytku ľudského rastového hormónu.